35. Trojanjelské posolstvo

Trojanjelské posolstvo je posledným Božím ultimátom pre ľudstvo. Predstavuje rozhodujúce posolstvo na križovatke dejín, ktoré upozorňuje na kľúčové udalosti a na prípravu na príchod Krista. Boh v každej dobe posielal svojich poslov, ktorí varovali svet a vyzývali ľudí, aby sa pripravili na kritické momenty dejín. Pred potopou vystupoval Noe ako kazateľ spravodlivosti a vyzýval ľudí, aby vstúpili do korábu a tak sa zachránili.

Pred prvým príchodom Pána Ježiša Ján Krstiteľ naliehavo vyzýval ľudí, aby sa obrátili k Bohu. V dnešnej dobe Boh posiela svetu trojanjelské posolstvo, ktoré má pripraviť ľudí na stretnutie s Kristom tvárou v tvár.

V 13. kapitole knihy Zjavenia, ktorá bezprostredne predchádza trojanjelskému posolstvu, sa hovorí o tom, že v závere dejín budú na zemi pôsobiť nábožensko-politické mocnosti, ktoré budú vyžadovať uctievanie a bezhraničnú poslušnosť. Prostredníctvom zvodov a zázrakov budú ľudia nútení konať podľa ich predstáv. Pán Boh však v tejto situácii nenecháva ľudstvo bez svetla a bez varovania, ale usiluje sa ho priviesť k správnemu rozhodnutiu.

Preto posiela trojanjelské posolstvo, ktoré je Božou odpoveďou na požiadavky šelmy a jej spojencov. Boh nemlčí, ale koná. Toto posolstvo je zvestované tesne pred druhým príchodom Pána Ježiša Krista. Apoštol Ján ukazuje, že po období, v ktorom sa toto posolstvo hlása, nasleduje Kristov príchod (Zj 14:14–20).

Zmyslom trojanjelského posolstva je predstaviť ľuďom evanjelium, radostnú správu o tom, že jediná záchrana je v Ježišovi Kristovi. Posolstvo troch anjelov upozorňuje ľudí žijúcich v závere dejín na Krista a na jeho slovo, teda na Evanjelium. Motto celého posolstva možno zhrnúť do vety:

„A videl som Baránka.“ Zj 14:1

Ak je v Zj 14:6 trojanjelské posolstvo označené ako večné evanjelium, znamená to, že nejde o niečo navyše či o dodatok k evanjeliu, ale o aktuálne Božie posolstvo pre ľudí žijúcich v súčasnosti. Toto evanjelium sa má hlásať všetkým ľuďom na zemi, čo je v symbolike Zjavenia vyjadrené obrazom anjela letiacého stredom nebeskej klenby. Tento anjel predstavuje ľudí, ktorým bolo zverené zvestovanie evanjelia. Kázanie evanjelia nebolo zverené nebeským bytostiam, ale ľuďom, ktorí uverili v Pána Ježiša Krista (Mt 28:18–20; Mk 16:16).

Toto evanjelium má byť zvestované ľuďom žijúcim v rozdelenom svete, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. Ide o ľudí, ktorí sú k tejto zemi pripútaní, ktorým sa na nej páči a ktorí sú zviazaní materializmom. Liekom na túto rozdelenosť a sústredenie sa na hmotné statky je práve trojanjelské posolstvo.

Zj 14:6 zdôrazňuje tri základné skutočnosti: kto zvestuje, čo zvestuje a komu zvestuje. Zvestovateľom je človek, ktorý uveril Kristovi. Zvesťou je večné evanjelium. Adresátmi sú ľudia, ktorí žijú na tejto zemi v rozdelení a sú na nej usadení.

Pán Boh chce, aby bol Kristus predstavený svetu ako jediné skutočné riešenie problému zla a hriechu. Túži po tom, aby všetci ľudia poznali evanjelium a boli privedení k správnemu rozhodnutiu a k nasledovaniu pravého Boha. Prvé posolstvo preto pozitívne vysvetľuje, čo znamená nasledovať Krista.

Výzva „Bojte sa Boha“ je výzvou na uctievanie Boha ako nášho Stvoriteľa a Vykupiteľa. Znamená to dať na jeho slovo a nepočúvať požiadavky nepriateľa spasenia, ktoré sa prejavujú v pôsobení draka, šelmy a falošného proroka. Nemáme sa báť šelmy, ale Boha. Báť sa Boha neznamená mať z neho strach, ale mať k nemu správny vzťah a báť sa ho zarmútiť.

Nie preto, že by nás chcel trestať, ale preto, že ho milujeme a nechceme mu pôsobiť bolesť. Báť sa Boha znamená žiť s vedomím jeho prítomnosti, s úctou a ochotou ho poslúchať (Dt 10:12). Bohu máme vzdávať slávu. Božia sláva je jeho charakter a dobrota (Ex 34:6–7; 33:16).

Bohu vzdávame slávu tým, že v našom živote odrážame jeho povahu, že sme láskaví, veľkorysí, súcitní a obetaví. Sláva sa prejavuje v službe, nie v oddelení sa od druhých. Sme povolaní uctievať Pána Boha ako Stvoriteľa. Keď sa na neho zabúda, ľudia ničia zem (Zj 11:18), pretože nemajú správny vzťah ani k Bohu, ani k jeho stvoreniu.

Celý svet sa tak dostal do hlbokej ekologickej krízy. Pre ľudstvo, ktoré verí v evolučné, panteistické, teistické a iné falošné teórie, je posolstvo o úcte k Stvoriteľovi mimoriadne aktuálne.

Potom, čo Boh vykreslil podstatu evanjelia, varuje ľudí pred jeho falzifikátom. Vyzýva ich, aby pochopili, že Babylon, teda odpadlý náboženský systém, ktorý vyžaduje úctu a poslušnosť, v Božích očiach už padol. Vyhlásenie „Padol, padol veľký Babylon“ neznamená, že Babylon už neexistuje, ale že nad ním bol vyrieknutý Boží súd. Babylon môže navonok kvitnúť a môže mať svoj najväčší rozmach ešte len pred sebou, no v Božích očiach už prehral.

Prvým, kto použil výrok „Padol, padol Babylon“, bol prorok Izaiáš. Už okolo roku 700 pred Kristom smelo vyhlásil pád Babylona (Izaiáš 21:9), hoci jeho najväčšia sláva a prosperita mala ešte len prísť. Izaiášovi súčasníci mohli proroka považovať za blázna. Napriek tomu sa Božie proroctvo presne naplnilo. Hoci sa Babylon javil ako nedobytný, v roku 539 pred Kristom ho Kýros počas jedinej noci dobyl.

Rovnako to bude aj s pýchou duchovného Babylona. Odpadnutý náboženský systém môže prosperovať a získavať čoraz väčší vplyv, no jeho zánik je istý. Boh vyzýva ľudí, aby prezreli a odlúčili sa od Babylona. O ňom sa hovorí, že opojil národy svojím smilstvom a dal im piť z pohára hnevu. Ide o symbolické vyjadrenie toho, že svetu skreslene predstavil Boha a jeho pravdu. Tento pohár je obrazom falošného učenia.

Podstata babylonského odpadnutia siaha až do 11. kapitoly knihy Genesis. Ľudia sa tam spojili proti Bohu, nedôverovali mu a hľadali vlastnú cestu bezpečia. Hoci Pán Boh zasľúbil, že už nikdy nepríde potopa, chceli si záchranu zabezpečiť vlastnými prostriedkami. Babylon je preto všade tam, kde sa človek snaží dosiahnuť spasenie vlastným výkonom, skutkami alebo ľudským systémom.

Babylon je v Písme tiež predstavený ako mocnosť, ktorá prenasleduje Boží ľud (Daniel 1:12; Zjavenie 17:5–6). Je prítomný tam, kde sa pravda presadzuje násilím a kde sa cirkev spája so štátom, aby si vynucovala poslušnosť. Ján opisuje neviestku sediacu na šelme (Zjavenie 17:1–5).

Neviestka symbolizuje odpadnutú cirkev a šelma predstavuje štátnu moc. Prorok Daniel ukazuje, že antikristovská moc bojuje proti Božiemu zákonu a snaží sa meniť jeho ustanovenia (Daniel 7:25).

V treťom posolstve sa dostávame k samotnému jadru poslednej Božej výzvy v rámci trojanjelského posolstva. Pán Boh vážne, slávnostne a naliehavo vyzýva každého jednotlivca, aby sa úplne upol k nemu a neuctieval šelmu ani jej obraz, aby nezahynul. Kým prvé dve posolstvá majú všeobecný charakter, tretie je hlboko osobné a týka sa večného osudu každého človeka. Ide o otázku života alebo smrti.

Ľudia sú varovaní pred uctievaním šelmy a prijatím jej znamenia na čelo alebo na ruku. Každý človek sa musí osobne rozhodnúť, komu bude verný. Skôr než dopadnú Božie súdy, Boh v milosrdenstve vyzýva ľudí, aby sa k nemu úplne obrátili. Šelma predstavuje nábožensko-politickú mocnosť, ktorá požaduje poslušnosť, šliape po Božom zákone a bojuje proti vernému Božiemu ľudu.

Obraz šelmy znázorňuje cirkevné systémy, ktoré kedysi boli Bohu verné, no odpadli a začali presadzovať svoju „pravdu“. Znamenie šelmy nie je viditeľná značka, ale vyjadrenie životnej orientácie. Jeho opakom je Božia pečať, ktorou je verné nasledovanie Boha, spojené s láskou a poslušnosťou.

V závere dejín sa kľúčovým bodom stane zápas o správne nasledovanie Krista a pochopenie Božieho zákona, ktorý vyvrcholí v otázke soboty ako pravého dňa odpočinku. Božia pečať je spojená s poslušnosťou štvrtému prikázaniu. Biblia opakovane hovorí, že sobota je znamením Božieho ľudu (Ezechiel 20:12–20).

Na druhej strane je znamením šelmy nesprávne zachovávanie Božieho dňa odpočinku. Nejde len o otázku dňa, ale o vzťah ku Kristovi. Je možné zachovávať sobotu iba formálne, bez jej skutočného obsahu. Židia v dobe Ježiša horlivo dbali na sobotu, no pritom ukrižovali Krista v piatok, aby ju „neznesvätili“.

V čase neznalosti môžu mnohí úprimne zachovávať nedeľu a Boh ich postoj prijíma, pretože ešte nepoznali pravdu. No je možné aj mechanicky zachovávať sobotu a byť duchovne ďalej od Boha než ten, kto svätí nedeľu z nevedomosti. Rozhodujúce je poznanie a pohnútky srdca. V závere dejín budú ľudia stáť bez výhovorky, pretože svetlo pravdy bude úplné a každý sa bude musieť rozhodnúť, na čiu stranu sa postaví.

„Nedeľa je naším znamením autority. Cirkev je nad Bibliou a táto zmena soboty na nedeľu je dôkazom tejto skutočnosti.“ Katolícke záznamy, Londýn / Ontario, 1. september 1923

„Samozrejme, že katolícka cirkev vyhlasuje, že táto zmena bola jej počinom… a tento počin je ZNAMENÍM jej cirkevnej autority v náboženských veciach.“ H. F. Thomas, kancelár kardinála Gibbonsa

Ak človek na základe Božieho slova spozná, čo je pravda, a je o nej vnútorne presvedčený, pretože ju pochopil, no napriek tomu sa proti nej postaví, vstupuje na cestu zatvrdnutosti voči Bohu a smeruje k záhube. Tretie posolstvo opisuje situáciu, keď ľudia idú do záhuby tvárou v tvár Baránkovi a pred zrakmi svätých anjelov. Nie je im pomoci. Zahynú naveky. Práve preto je tento obraz jadrom trojanjelského posolstva. Zmyslom života Pána Ježiša Krista ako Baránka bolo zachrániť ľudí, a to bez výnimky. Prišiel za nich zomrieť. Položil svoj život, aby každý mohol žiť.

Aj anjeli slúžia ľuďom, aby dosiahli spásu (Židom 1:14). Napriek Božej snahe, iniciatíve a túžbe každého zachrániť sa však niektorí ľudia spasiť nedali. Nechceli prijať Boží spôsob riešenia problému hriechu a zla. Vo svojej pýche a zatvrdnutosti sa napokon postavili proti Bohu. Konali ako stroskotanec zmietajúci sa vo vlnách rozbúreného mora, ktorý vidí záchranný pás hodený z paluby okoloidúcej lode, no odmieta ho, pretože si naivne myslí, že sa dokáže zachrániť sám.

Napokon loď odpláva. Najhoršie peklo budú ľudia prežívať vo chvíli, keď si uvedomia, že mohli byť zachránení, no Božiu ruku vystretú k pomoci odmietli. Vrcholom tragédie je, že tí, ktorí pred tvárou svätých anjelov a Baránka idú do záhuby, ani po odhalení svojho osudného omylu nerobia skutočné pokánie a zotrvávajú vo svojom zaťatom postoji voči Bohu (porov. Ján 20:6–8). Ľudia idú do záhuby tvárou v tvár možnosti záchrany. Neexistuje väčšia tragédia.

Kristovo dielo pre nich zostalo bez úžitku, pretože ho odmietli. Keďže však mimo Krista neexistuje žiadna záchrana ani spasenie, navždy zahynú. Záver tretieho posolstva je však veľmi optimistický. Ukazuje na ľudí, ktorí napriek veľkému odpadnutiu vo svete a násilným snahám odpadnutých mocností vyžadujúcich poslušnosť a úctu zostávajú Bohu verní, vytrvalo a trpezlivo sa držia Krista a pestujú živú vieru v Neho, ktorá sa prejavuje zachovávaním Božích prikázaní. To je radostný výhľad, ktorý hovorí o nádeji pre každého človeka.

Ľudia žijúci v závere dejín tohto sveta, ktorí prijímajú večné evanjelium vyjadrené v trojanjelskom posolstve, sú označení za nanajvýš šťastných. Aj keby zomreli, ich odmena ich neminie. Ján to vyjadril slovami:

„Píš: Od tejto chvíle sú blahoslavení mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich prác, lebo ich skutky idú s nimi.“ Zjavenie 14:13

Je pozoruhodné, že prvé a tretie posolstvo sú zvestované silným a mocným hlasom, zatiaľ čo druhé posolstvo zaznieva akoby mimochodom. V Zjavení 18 sa hovorí o inom anjelovi, ktorý zostupuje s veľkou mocou z neba, ožaruje slávou celú zem a volá mohutným hlasom posolstvo, ktoré nadväzuje na druhé anjelské posolstvo a je jeho dôrazným rozšírením.

Osemnásta kapitola prináša viacero nových skutočností, na ktoré je potrebné upozorniť:

• Zdôrazňuje sa, že zem je ožiarená slávou, teda zvesťou o Kristovej spravodlivosti. Boh a jeho charakter lásky sú pred celým svetom predstavené v pravom svetle.
• Pád Babylona je vykreslený so všetkými dôsledkami. Je zrejmé, že sa stal skrýšou démonov a skrýšou nečistých duchov (Zjavenie 18:3).
• Po odhalení hriechov Babylona a jeho odpadnutia od Boha zaznieva z neba hlas, ktorý vyzýva verný Boží ľud, aby vyšiel z tohto odpadnutého náboženského systému: „Vyjdi, ľud môj, z neho, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán.“ Zjavenie 18:4

Uprostred Babylona žijú Babylončania, medzi ktorými sa nachádzajú aj tí, ktorých Biblia nazýva Božím ľudom. Práve im je určená táto výzva, aby prezreli, správne sa rozhodli, vyšli z Babylona a pripojili sa k vernému Božiemu ľudu. Napokon sa vytvoria dve skupiny: jedna, ktorá sa postaví proti Bohu, jeho ľudu a Božiemu zákonu, a druhá, ktorá Boha miluje a chce ho poslúchať za každých okolností, aj keby to znamenalo smrť. Títo ľudia milujú Boha viac než slávu tohto sveta.

Správny výklad trojanjelského posolstva je jednoznačne kristocentrický. To znamená, že jeho stredobodom je Kristus a celé posolstvo je zamerané na Neho. Ak sa do popredia dostáva šelma, znamenie šelmy, opis utrpenia bezbožných alebo iné druhoradé motívy, takýto výklad prestáva byť pravdivý a posolstvo už nie je evanjeliom. Evanjelium je vždy predovšetkým pozitívne a zachraňujúce, pretože kladie dôraz na záchranu v Kristovi. Iba tí, ktorí vedome odmietnu spasenie v Kristovi, prijímajú dôsledok svojho vlastného rozhodnutia – večnú smrť.

Varovanie pred falzifikátom, pred Antikristom, stojí vždy až na druhom mieste. Najprv musí byť predstavená pravá bohoslužba a pravé náboženstvo; až potom môže byť v jeho svetle odhalená jeho napodobenina. Nestojíme pred voľbou zvestovať buď trojanjelské posolstvo, alebo evanjelium, pretože trojanjelské posolstvo je neoddeliteľnou súčasťou večného evanjelia. Otázkou teda zostáva, ako rozumieť obrazu večného trápenia, o ktorom sa hovorí v Zjavení 14:10–11, kde čítame, že ten, kto prijme znamenie šelmy na čelo alebo na ruku,

„bude mučený ohňom a sírou… a jeho muky nevyhasnú na veky vekov a dňom ani nocou nedôjde pokoja“ Zjavenie 14:10–11

Tento obraz nie je nový, ale je prevzatý zo Starého zákona, konkrétne z opisu zničenia Edomu.

„Potoky Edomu sa zmenia na smolu a jeho prach na síru, jeho krajina sa stane horiacej smole. Nevyhasne ani v noci, ani vo dne, jej dym bude vystupovať naveky. Po všetky pokolenia zostane pustá, nikto už nikdy cez ňu neprejde.“ Izaiáš 34:9–10

Tento opis jasne ukazuje, že Edom bude totálne zničený. Dôsledky tejto skazy budú trvať naveky, no neznamená to, že by z tejto krajiny dodnes fyzicky vystupoval dym. Ide o obraz nezvratných následkov. Rovnakým spôsobom aj kniha Zjavenia hovorí o tom, že bezbožní budú úplne zlikvidovaní a ich koniec bude mať večné dôsledky. Už nikdy nebudú existovať. Bezbožníci, satan, zlo a samotný hriech budú definitívne odstránení a začne sa nová éra bez hriechu, násilia a smrti.

V Zjavení 14:12 sa hovorí o Božom ľude, ktorý zachováva Božie prikázania a Ježišovu vieru. Všimnime si, že jedno sloveso sa viaže na dva predmety. Tento ľud zachováva vieru Ježiša a práve dôsledkom tejto viery je zachovávanie Božích prikázaní. Ide o ľudí, ktorí chcú Pána Boha celým srdcom milovať a celým životom poslúchať. Grécke sloveso pre „zachovávať“ (terein) má oveľa hlbší význam, než sa bežne predpokladá: znamená strážiť, opatrovať, chrániť, uchovávať v neporušenom stave a pevne sa držať.

Anjel (grécky angelos) znamená posol, teda ten, kto odovzdáva posolstvo. Tento výraz sa môže vzťahovať na nebeských poslov, teda anjelov, ale aj na pozemských poslov, teda ľudí. V Malachiášovi 3:1 sa hovorí o anjelovi, ktorý má pripraviť cestu anjelovi zmluvy, čiže Mesiášovi, Pánovi Ježišovi Kristovi. Porovnanie s Matúšom 3:1–3 jasne ukazuje, že týmto poslom bol Ján Krstiteľ a anjelom zmluvy je samotný Kristus.

Dnes ešte nikto neprijal znamenie šelmy na čelo alebo na ruku. Táto udalosť nastane až na samom závere dejín, keď ľudia jasne pochopia, že úplná vernosť Bohu sa prejavuje aj zachovávaním soboty. V čase, keď bude pravda zreteľná a zároveň budú vydané zákony nútiace zachovávať falošný deň odpočinku, sa otázka stane rozhodnutím buď – alebo. Vtedy ľudia prijmú buď znamenie šelmy, alebo Božiu pečať. Tento proces sa už v určitých formách začína prejavovať v rôznych častiach sveta, a preto je len otázkou času, kedy nadobudne globálny rozmer.

Evanjelium, ako je vyjadrené v trojanjelskom posolstve, má zaznieť do celého sveta. Každý veriaci stojí pod slávnostným Božím príkazom, aby šiel a zvestoval svetu evanjelium. Evanjelizácia sveta však nebude dokončená na základe ľudského výkonu, ale v moci Ducha Svätého, ktorý spája nebo a ľudí tak, aby radostnú zvesť počul každý človek. Záver dejín je v Božích rukách, a rovnako aj konečné dokončenie evanjelizácie tohto sveta je plne závislé od Boha.

Keď sa dáme Pánu Bohu úplne k dispozícii, dokáže v krátkom čase zariadiť, aby sa všetci ľudia dozvedeli to, čo je potrebné, a mohli sa správne rozhodnúť. Hovorí sa o určitom druhu lekna, ktoré sa počas jedného dňa rozmnoží na dvojnásobok svojej veľkosti. Ak je prvý deň veľké ako dlaň, ďalší deň má už veľkosť dvoch dlaní.

Predstavme si, že by takéto lekno rástlo na hladine jazera a že by 45. deň svojej existencie pokrylo celú jeho plochu. Akú časť jazera by pokrývalo 44. deň? Len jednu polovicu. 43. deň by bola pokrytá štvrtina hladiny a 42. deň iba jedna osmina. Spočiatku sa rast tohto lekna javí ako nenápadný a pomalý, akoby sa nič zvláštne nedialo. No potom zrazu, počas krátkeho času, zaplní celé jazero. Tak podobne Boh pred svojím druhým príchodom dokončí evanjelizáciu sveta. Posledné udalosti budú mať veľmi rýchly spád. Všetko závisí od našej prípravy a spolupráce s Bohom.

Napriek veľkému odpadnutiu na konci dejín tohto sveta, ktoré Biblia jasne opisuje („Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ Lukáš 18:8; „Celá krajina išla v obdive za šelmou.“ Zjavenie 13:3), má Boh na zemi ľudí, ktorí verne zvestujú Božie posolstvo záchrany. Našou úlohou je prakticky, príťažlivo a zároveň pravdivo ukázať svojim blížnym, čo je obsahom kresťanstva, ako funguje a aké sú jeho dôsledky.

Boh dnes zjednocuje a volá do svojho ovčinca ľudí z rôznych denominácií a cirkví. Volá ich, aby vyšli zo zajatia svojich predstáv, názorov, filozofií a zo zabehnutých inštitúcií. Vedie ich do svojej cirkvi prostredníctvom veľkého ekumenického hnutia v pravom, biblickom zmysle slova – teda celosvetového Božieho diela. Na druhej strane 13. kapitola knihy Zjavenia opisuje iné „ekumenické“ hnutie, ktoré tiež zjednocuje, no vedie k boju proti Bohu, jeho zásadám a Božiemu ľudu.

Otázka preto znie: v ktorej skupine bude tvoje miesto?

Trojanjelské posolstvo predstavuje vrchol Božieho varovania v čase konca a je neoddeliteľne späté s výkladom knihy Zjavenia. Prirodzene preto nadväzuje na tematický rámec Zjavenie Jána – výklad, kde sa odhaľuje konflikt medzi Kristom a mocnosťami zla. Zároveň patrí do širšieho kontextu prorockých kníh, ktoré ukazujú Božie riadenie dejín a prípravu sveta na druhý príchod Krista. Praktický dosah posolstva sa naplno prejavuje v oblasti posledných udalostí dejín a úzko súvisí s výzvou k uctievaniu Stvoriteľa, vrátane témy sobota vs. nedeľa ako znaku vernosti Bohu a jasného rozlíšenia medzi pravým evanjeliom a klamstvami doby konca.

Dokumenty, videá a prednášky k tejto téme si môžete ZDARMA – stiahnuť TU.