fbpx
Zmeň svoj život
BibliaBiblické štúdium 31-41

35. Trojanjelské posolstvo

Trojanjelské posolstvo je posledným Božím ultimátom pre ľudstvo. Je to rozhodujúce posolstvo na križovatke dejín. Boh v každej dobe posielal svojich poslov, ktorí varovali svet a vyzývali ľudí, aby sa pripravili na kľúčové udalosti. Napríklad pred potopou Noe ako kazateľ spravodlivosti vyzýval ľudí, aby vstúpili do korábu a tak sa zachránili. Pred prvým príchodom Pána Ježiša Ján Krstiteľ vážne nabádal svojich súčasníkov, aby sa cele obrátili k Bohu. V dnešnej dobe Boh posiela svetu trojanjelské posolstvo, ktoré má pripraviť ľudí na stretnutie s Kristom tvárou v tvár.

Náčrt

1. Prvé posolstvo – Zj 14,7
2. Druhé posolstvo – Zj 14,8
3. Tretie posolstvo – Zj 14,9-13
Výzva na odchod z Babylonu – Zj 18,4

Trojanjelské posolstvo ako večné evanjelium – Zj 14,6

V 13. kapitole knihy Zjavenia, tj. v kapitole, ktorá predchádza trojanjelskému posolstvu, sa hovorí o tom, že v závere dejín budú na zemi pôsobiť rôzne nábožensko-politické mocnosti, ktoré budú vyžadovať úctu a bezhraničnú poslušnosť. Za pomoci rôznych zvodov a zázrakov budú všetci ľudia nútení, aby konali podľa ich predstáv. Pán Boh v tejto situácii nenecháva ľudí bez dostatočných informácií a snaží sa ich priviesť k správnemu rozhodnutiu.

Preto posiela trojanjelské posolstvo, ktoré je Božou odpoveďou na požiadavky šelmy a jej spojencov. Pán Boh nemlčí, ale jedná. Jeho aktuálne posolstvo je zvestované pred druhým príchodom Pána Ježiša. Ján ukazuje, že po dobe, v ktorej sa toto posolstvo hlása, príde Kristus (pozri Zj 14,14-20).

Zmyslom trojanjelského posolstva je predstaviť ľuďom evanjelium, radostnú správu o tom, že jediná záchrana pre nich je v Ježišovi Kristovi. Posolstvo troch anjelov chce ľudí, ktorí žijú v závere svetových dejín, upozorniť na Krista a na jeho slovo, tj. Evanjelium. Motto celého posolstva sa dá zhrnúť do vety: „A videl som baránka.“ (Zj 14,1)

Ak je v Zj 14,6 trojanjelské posolstvo charakterizované ako večné evanjelium, znamená to, že nie je niečím navyše, čo sa zvestuje, nejakým prídavkom k evanjeliu, ale je to aktualizácia Božej zvesti pre ľudstvo v súčasnosti. Toto evanjelium sa hlása zreteľne všetkým ľuďom na tomto svete; čo je v symbolike knihy Zjavenia predstavené anjelom letiacim „stredom nebeskej klenby“. Anjel znázorňuje ľudí, ktorí zvestujú evanjelium tomuto svetu. Kázanie evanjelia nebolo zverené anjelom, tj. nebeským bytostiam, ale ľuďom, ktorí uverili v Pána Ježiša Krista (Mt 28,18-20; Mk 16,16).

Toto evanjelium sa má zvestovať ľuďom, ktorí žijú v rozdelenom svete (každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu), a ľuďom, ktorí sa na tejto zemi zabývali (pôvodný text hovorí o ľuďoch, ktorí „sedia“ na tejto zemi). Ľuďom, ktorým je toto posolstvo prinášané, sa na tejto zemi páči a sú k nej prikovaní rôznymi reťazami. Sú vyznávači praktického materializmu. Liekom na túto rozdelenosť a sústredenie sa na hmotné statky je trojanjelské posolstvo.

Zj 14,6 zdôrazňuje tri skutočnosti. Hovorí, kto zvestuje, čo zvestuje a komu zvestuje. Kto? Posol, ktorý uveril Kristovi a to, čo poznal, zvestuje ďalej. Čo zvestuje? Večné evanjelium. Komu? Ľuďom, ktorí na tomto svete žijú v rozdelení a sú na zemi zabývaní.

1. Prvé posolstvo – Zj 14,7

Pán Boh chce, aby bol Kristus predstavený svetu ako jediné skutočné riešenie na problémy zla a hriechu. Želá si, aby boli všetci ľudia oboznámení s evanjeliom, a tak privedení k správnemu rozhodnutiu a nasledovaniu pravého Boha. Preto prvé posolstvo pozitívne ukazuje, čo to znamená nasledovať Krista.

Výzva „Bojte sa Boha“ je výzvou na uctievanie Boha, ktorý je naším Stvoriteľom a Vykupiteľom. Podľa nej máme dať na neho a na jeho slovo a nemáme počúvať požiadavky nepriateľa spasenia, ktoré sa prejavujú v tom, čo si vyžaduje drak, šelma alebo falošný prorok. Nemáme sa báť šelmy, ale Boha. Báť sa Boha neznamená mať z neho strach, ale mať k nemu správny vzťah, báť sa ho zarmútiť.

Nie preto, že by nás potrestal, ale pretože ho máme radi a nechceme mu pôsobiť bolesť. Báť sa Boha znamená mať ho stále na zreteli, uvedomovať si, že žijeme v jeho prítomnosti, že sa na nás pozerá, že vie o všetkom, na čo myslíme, o čom hovoríme a čo robíme. Báť sa Boha znamená mať k nemu úctu, milovať ho a počúvať. (Dt 10,12). Bohu máme vzdávať slávu. Ako? Božia sláva je jeho charakter, jeho dobrota (Ex 34,6.7; 33,16).

To znamená, že Bohu môžeme vzdávať slávu jedine tým spôsobom, že vo svojom živote odrážame jeho povahu, jeho vlastnosti, že sme rovnako láskaví, veľkorysí, súcitní a obetaví ako on. Sláva sa prejavuje v službe, a nikdy nie v oddelení sa od druhých. Sme vyzvaní, aby sme Pána Boha uctievali ako Stvoriteľa. Pretože sa tak nedeje a zabúda sa na to, ľudia „ničia krajinu“ (Zj 11,18). Nedbajú na svojho Stvoriteľa a nemajú správny vzťah ani k prírode, ktorú stvoril.

Celý svet sa tak dostal do veľkej ekologickej krízy. Pre ľudstvo, ktoré verí v evolučné, panteistické, teistické a mnohé ďalšie falošné teórie, je posolstvo o úcte k Stvoriteľovi veľmi aktuálne.

2. Druhé posolstvo – Zj 14,8

Potom, čo Boh vykreslil podstatu evanjelia, varuje ľudí pred jeho falzifikátom. Majú si uvedomiť, že Babylon, tj. odpadlý náboženský systém, ktorý vyžaduje úctu a poslušnosť, v Božích očiach padol. Vyhlásenie „Padol, padol veľký Babylon“ neznamená, že Babylon už neexistuje, ale ukazuje na Boží súd nad ním. „Babylon môže kvitnúť“ a môže mať svoj najväčší rozmach ešte pred sebou, ale v Božích očiach už padol, prehral.

Prvý, kto použil výrok „Padol, padol Babylon“, bol prorok Izaiáš. Už okolo roku 700 pr. Kr. smelo vyhlásil, že Babylon padol (Iz 21,9), a pritom najväčšia prosperita a sláva toto mesto a ríšu ešte len čakala. Izaiášovi súčasníci mohli považovať proroka za blázna. A napriek tomu sa Božie proroctvo naplnilo. Aj keď blaho Babylona bolo nezmerné a obyvatelia mesta si mysleli, že je nedobytné, jedného dňa došlo k jeho pádu. Stalo sa tak v roku 539 pr. Kr., kedy Kýros počas jedinej noci porazil toto pyšné mesto.

Podobne tomu bude s pýchou duchovného Babylonu. Odpadlý náboženský systém môže prosperovať a získavať stále väčší a väčší vplyv vo svete. Napriek tomu však je jeho zánik istý. Boh vyzýva všetkých ľudí, aby prezreli a odlúčili sa od Babylona. O Babylone sa tvrdí, že opojil všetky národy svojím smilstvom a dal im piť z pohára hnevu. Tým sa hovorí, že celému svetu nesprávne predstavil Boha a jeho pravdu. Pohár hnevu a smilstva je symbolické označenie pre falošné učenie.

Čo je podstatou odpadnutého babylonského náboženského systému? O Babylonu čítame v Biblii prvýkrát v 11. kapitole knihy Genesis. Hovorí sa tu o ľuďoch, ktorí sa spojili proti Bohu. Nedôverovali mu. Pán Boh povedal, že už nikdy nebude potopa. Oni mu však neverili a chceli si svoju bezpečnosť zaistiť vlastnými činmi a prostriedkami. Babylon je teda všade tam, kde sa ľudia snažia zabezpečiť si spasenie vlastnou cestou, vlastným spôsobom, vlastnými skutkami alebo vlastným výkonom.

Ďalej je Babylon predstavovaný ako mocnosť, ktorá prenasleduje Boží ľud (pozri napr. Da 1,12 alebo Zj 17,5.6). Babylon je teda všade tam, kde dochádza k prenasledovaniu Božieho ľudu, kde ľudia majú pocit, že vlastnia pravdu, a chcú svoju pravdu presadiť pomocou násilia. Podľa Zj 17 je Babylon všade tam, kde dochádza k spojeniu cirkvi a štátu, aby odpadlícka cirkev takto presadzovala svoje požiadavky s podporou štátnej správy. Ján líči neviestku sediacu na šelme (Zj 17,1-5).

Neviestka je symbolom odpadnutej nevernej cirkvi a šelma predstavuje štátnu moc. Prorok Daniel v 7. kapitole ukazuje, že antikristovská moc bojuje tiež proti Božiemu zákonu a mení jeho ustanovenia (Dan 7,25).

3. Tretie posolstvo – Zj 14,9-13

V treťom posolstve sa dostávame k vlastnému jadru poslednej Božej výzvy trojanjelského posolstva pre ľudstvo. Pán Boh vážne, slávnostne a naliehavo vyzýva každého jednotlivca, aby sa cele upol k nemu a neuctieval šelmu ani jej obraz, aby naveky nezahynul. Kým prvé a druhé posolstvo majú všeobecný charakter, tretie posolstvo je vyjadrené veľmi osobne: „Ten, kto kľaká pred …“ Božie posolstvo je úplne zreteľné a veľmi úderné. Ide o záležitosti života, alebo smrti.

Ľudia sú varovaní pred uctievaním šelmy a pred prijatím jej znamenia na ruku alebo na čelo. Každý človek sa musí osobne rozhodnúť, aký postoj zaujme. Ešte skôr, ako na svet dopadnú Božie súdy, Boh vo svojom milosrdenstve vyzýva ľudí, aby sa cele obrátili k nemu. Boh nie je k údelu ľudí ľahostajný. Šelmou je tu mienená nábožensko-politická mocnosť, ktorá vyžaduje poslušnosť, šliape po Božom zákone a jeho pravde a bojuje proti vernému Božiemu ľudu.

Sochou sú znázornené všetky denominácie a cirkvi, ktoré boli kedysi Bohu verné, ale teraz od neho odpadli a mnohokrát násilím presadzujú svoju „pravdu“. Znamenie šelmy nie je nejaká viditeľná značka, ktorá sa umiestni na ruku alebo na čelo. Je to niečo, čo vypovedá o životnej orientácii človeka.

Opakom znamenia šelmy je Božia pečať. Božou pečaťou je ozajstné nasledovanie Boha. Je to láska k Bohu a poslušnosť zároveň.

V rôznych okamihoch dejín sa niektoré kľúčové vyznania stávajú rozhodujúcimi. Veríme, že v závere dejín tohto sveta bude viditeľným kľúčovým momentom zápas o správne nasledovanie Krista a pochopenie Božieho zákona, ktorý vyvrcholí v spore o zachovávanie soboty ako pravého dňa odpočinku. Božou pečaťou je teda nasledovanie Boha, ako je vyjadrené aj v 4. prikázaní o sobote. Na mnohých miestach Biblia hovorí o tom, že naozajstné svätenie soboty je znamením Božieho ľudu (Ez 20,12-20; Ex 34,15 a pod.).

To znamená, že znamením šelmy na druhej strane je nesprávne zachovávanie Božieho dňa odpočinku. V tomto spore nejde len o zachovávanie určitého dňa, ale ide o vyjadrenie pravého vzťahu ku Kristovi (nejde len o zachovávanie nejakého času, ale najskôr o jeho obsah). Veď je možné zachovávať sobotu tiež len formálne alebo dokonca tak, že pravý zmysel soboty vôbec nie je naplnený.

Židia v dobe Pána Ježiša boli veľmi horliví v zachovávaní soboty. Aby neznesvätil sobotu, ukrižovali Krista v piatok!

V čase neznalosti môžu mnohí ľudia v najlepšom duchu naozajstného uctievania Boha zachovávať nedeľu a Pán Boh ich postoj prijíma za pravý, pretože ešte nepoznali svoj omyl. Je však tiež možné bezmyšlienkovite, tradične zachovávať sobotu, a pritom na tom byť horšie ako byť svätiteľom nedele. Rozhodujúce je totiž poznanie a pohnútky. V závere dejín tohto sveta budú ľudia bez výhovorky, pretože informácie o Božích požiadavkách budú úplné a ľudia budú vyzvaní, aby sa rozhodli, na čiu stranu sa pridajú.

Neděle je naším znamením autority. Církev je nad Biblí a tato změna soboty na neděli je důkazem této skutečnosti. („Katolické záznamy“ Londýn / Ontario 1. záři 1923).

Samozřejmě, že katolická církev prohlašuje že ta změna byl její počin….A tento počin je ZNAMENÍM její církevní autority ve věcech náboženských. (H.F. Thomas, Kancléř kardinála Gibbonse).

Ak človek na základe Božieho slova spozná, čo je pravda, a je o nej vnútorne presvedčený, pretože ju pochopil, ale potom sa stavia proti nej, je na ceste zatvrdnutosti voči Bohu a čaká ho záhuba. Tretie posolstvo ukazuje situáciu, keď ľudia idú do záhuby tvárou v tvár Baránkovi a pred zrakmi svätých anjelov. Nie je im pomoci. Zahynú naveky. Prečo je tento obraz jadrom trojanjelského posolstva? Zmyslom života Pána Ježiša ako Baránka bolo zachrániť ľudí, a to všetkých bez rozdielu. Prišiel za nich zomrieť. Položil svoj život, aby každý mohol žiť.

Aj anjeli slúžia ľuďom, aby dosiahli spásu (Žid 1,14). Napriek Božej snahe, iniciatíve a túžbe každého zachrániť sa však niektorí ľudia spasiť nedali. Nechceli prijať Boží spôsob riešenia problému hriechu a zla. Vo svojej pýche a zatvrdnutosti sa nakoniec postavili proti Bohu. Jednali ako stroskotanec zmietajúci sa vo vlnách rozbúreného mora, ktorý vidí záchranný pás hodený mu na pomoc z paluby okoloidúcej lode, ale on túto ponuku odmieta, pretože si naivne myslí, že má na to, aby sa zachránil sám.

Nakoniec loď odpláva. Najhoršie peklo budú ľudia prežívať vo chvíli, keď si uvedomia, že mohli byť zachránení, ale že Božiu ruku vystretou k pomoci odmietli. Vrcholom tragédie však je, že ľudia, ktorí pred tvárou svätých anjelov a Baránka idú do záhuby, aj potom, čo zistili svoj osudný omyl, nerobia ozajstné pokánie a zotrvávajú vo svojom zaťatom postoji voči Bohu (viď napr. J 20,6-8) . Ľudia idú do záhuby tvárou v tvár možnosti záchrany. Neexistuje väčšia tragédia.

Kristovo dielo pre nich zostalo bez úžitku, pretože ho odmietli. Keďže však mimo Krista nie je žiadna záchrana, žiadne spasenie, navždy zahynú. Záver tretieho posolstva je veľmi optimistický. Ukazuje totiž na ľudí, ktorí napriek veľkému odpadnutiu vo svete a násilným snahám rôznych odpadnutých mocností vyžadujúcich poslušnosť a úctu zostávajú Bohu verní, vytrvalo a trpezlivo sa držia Krista a pestujú živú vieru v neho, ktorá sa prejavuje zachovávaním Božích prikázaní. To je veľmi radostný výhľad, ktorý povzbudzuje, pretože hovorí o nádeji pre každého človeka.

Ľudia, ktorí žijú v závere dejín tohto sveta a prijímajú večné evanjelium, ako je vyjadrené v trojanjelskom posolstve, sú označení za nanajvýš šťastných. Aj keby zomreli, ich odmena ich neminie. Ján to vyjadril slovami: „Píš: Od tejto chvíle sú blahoslavení mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich prác, lebo ich skutky idú s nimi.“ (Zj 14,13)

Výzva na odchod z Babylonu – Zj 18,4

Je zaujímavé si všimnúť, že prvé a tretie posolstvo sa zvestuje silným, mocným hlasom, kdežto druhé posolstvo je povedané len akoby mimochodom. Vo Zj 18 sa hovorí o inom anjelovi, ktorý zostupuje s veľkou mocou z neba, ožiari slávou celú krajinu a volá mohutným hlasom posolstvo, ktoré nadväzuje na druhej anjelské posolstvo a je jeho dôrazným rozšírením.

Osemnásta kapitola obsahuje niekoľko nových skutočností, na ktoré je potrebné upozorniť:
a) Zdôrazňuje sa tu, že krajina je ožiarená slávou, tj. zvesťou o Kristovej spravodlivosti. Boh, jeho charakter lásky je pred celým svetom predstavený v správnom svetle.

b) Pád Babylona je tu vykreslený so všetkými dôsledkami. Ľuďom je jasné, že sa stal „skrýšou démonov a skrýšou všetkých nečistých duchov“ (Zj 18,3).

c) Potom, čo sa opíšu hriechy Babylona a jeho odpadnutie od Boha, je počuť z neba hlas, ktorý vyzýva verný Boží ľud, ktorý doteraz žije v Babylone, aby vyšiel z tohto odpadnutého náboženského systému: „Vyjdi, ľud môj, z toho mesta, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch, aby sa vám nedostalo z jeho rán. “ (Zj 18,4)

Uprostred Babylonu žijú Babylončania a mnohí z nich sú nazvaní Božím ľudom. Im je určená táto výzva, aby prezreli, správne sa rozhodli, vyšli z neho a pripojili sa k vernému Božiemu ľudu. Tak sa nakoniec vytvoria dve veľké skupiny ľudí: jedna, ktorá pôjde proti Bohu a proti jeho ľudu a postaví sa proti Božiemu zákonu, a druhá, ktorá Boha miluje a chce ho za všetkých okolností počúvať, aj keby to malo znamenať smrť. Títo ľudia milujú viac Boha ako slávu tohto sveta.

II. Výkladové poznámky

1. Správny výklad trojanjelského posolstvo je kristocentrická. To znamená, že hlavnou postavou tohto posolstva je Kristus a všetko je zamerané na neho. Ak sa tým kľúčovým stáva šelma, znamenie šelmy alebo líčenie utrpenia bezbožných a pod., potom takýto výklad nie je pravý a posolstvo nie je evanjeliom. Evanjelium je vždy popredne pozitívne a zachraňuje, pretože sa zdôrazňuje záchrana v Kristovi. Iba tí, ktorí odmietnu spasenie v Kristovi, prijmú dôsledok svojho rozhodnutia – večnú smrť.

Varovanie pred falzifikátom, pred Antikristom, stojí vždy až na druhom mieste. Najskôr je potrebné predstaviť pravú bohoslužbu, pravé náboženstvo a potom v jeho svetle môže byť odhalená jeho napodobenina. Nie sme postavení pred dilemu zvestovať buď trojanjelské posolstvo, alebo evanjelium, pretože trojanjelské posolstvo je súčasťou večne platného evanjelia.

2. Ako rozumieť onomu večnému trápeniu, o ktorom je reč v Zj 14,10.11? Hovorí sa tu, že ten, kto prijme znak šelmy na čelo alebo na ruku, „bude mučený ohňom a sírou … a jeho muky nevyhasne na veky vekov a dňom ani nocou nedôjde pokoja“. Tento obraz je prevzatý zo Starého zákona z líčenia zničenia Edomu. Iz 34,9.10 hovorí o konci Edomčanov v týchto termínoch:

„Potoky Edomu sa zmenia v smolu a jeho prach v síru, jeho krajina sa stane horiace smolou. Nevyhasne v noci ani vo dne, dym z nej bude stúpať večne. Po všetky pokolenia zostane v troskách, nikto už nikdy cez ňu neprejde. „

Toto opísanie jednoznačne ukazuje na to, že Edom bude totálne zničený. Dôsledky tejto skazy budú trvať naveky. Neznamená to, že dodnes vystupuje z tejto krajiny dym. Podobne sa aj v knihe Zjavenia ukazuje, že bezbožní budú totálne zlikvidovaní, že táto skaza bude mať večné dôsledky. Už nikdy nebudú existovať. Ich koniec je istý. Bezbožníci, satan, zlo a hriech budú definitívne zlikvidovaný a začne nová éra bez hriechu, násilia a smrti.

3. Vo Zj 14,12 sa hovorí, že Boží ľud zachováva Božie prikázania a Ježišovu vieru. Všimnime si, že jedno sloveso sa spája s dvomi predmetmi. Tento ľud zachováva vieru Ježiša a dôsledkom tejto viery je zachovávanie Božích prikázaní. Sú to ľudia, ktorí chcú Pána Boha cele milovať a cele počúvať. Grécky termín pre „zachovávať“ (terein) má hlbší význam, než ako sa bežne chápe. Znamená: (1) „strážiť“, (2) „opatrovať“, „zachovávať v neporušenom stave“, (3) „chrániť“, „uchovávať“ a (4) „plniť“, „pevne držať“.

4. Anjel (grécky „angelos“) znamená „posol“ alebo „ten, kto odovzdáva posolstvo alebo roznáša poštu“, teda doslova „poštár“. Týmto termínom možno označiť nebeských poslov, tj. doslova anjelov, alebo pozemských poslov, tj. ľudí. Napríklad v Mal 3,1 sa hovorí o anjelovi, ktorý má pripraviť cestu anjelovi zmluvy, tj. Mesiášovi, Pánovi Ježišovi Kristovi. Z porovnania s Mt 3,1-3 je jasné, že anjelom, ktorý pripravil cestu pre prvý príchod Pána Ježiša, bol Ján Krstiteľ a anjelom zmluvy samotný Kristus.

5. Dnes ešte nikto neprijal znamenia šelmy na čelo alebo na ruku. To sa stane až v závere dejín tohto sveta, keď ľudia pochopia, že úplná vernosť Bohu sa prejavuje tiež zachovávaním soboty, kedy budú poznať pravdu a kedy vyjdú zákony, ktoré budú ľudí nútiť, aby zachovávali falošný deň odpočinku. Až vtedy, až sa táto otázka stane problémom buď – alebo, ľudia prijmú buď znamenie šelmy alebo Božia pečať. To ale postupne v niektorých krajinách (rozvojových, ale napr. aj vo vyspelej Európe) už nastáva … Je teda len otázkou veľmi krátkeho času, než sa všetko rozšíri aj do iných častí sveta.

III. Praktický dôsledok

1. S evanjeliom, ako je vyjadrené v trojanjelskom posolstve, má byť oboznámený celý svet. Každý veriaci stojí pod slávnostným Božím príkazom, aby šiel a zvestoval tomuto svetu evanjelium. Evanjelizácia sveta nebude iste dokončená na základe ľudského výkonu, ale v moci Ducha Svätého, ktorý spája nebo a ľudí k tomu, aby radostnú zvesť počul každý človek. Záver dejín je v Božích rukách. Rovnako aj záverečné dokončenie evanjelizácie tohto sveta je nezávislé od Boha.

Keď sa dáme Pánu Bohu cele k dispozícii, môže v krátkej dobe zariadiť, aby sa všetci ľudia dozvedeli všetko potrebné a mohli sa správne rozhodnúť. Hovorí sa, že existuje určitý druh lekna, ktorý sa počas jedného dňa rozmnoží na dvojnásobok svojej pôvodnej veľkosti. To znamená, že ak je prvý deň veľkosti dlane, potom ďalší deň je veľký ako dve dlane.

Dajme tomu, že by bolo takéto lekno na hladine určitého jazera a že by 45. deň svojej existencie pokrylo celý jeho povrch. Akú plochu jazera bude lekno zaberať 44. deň? Jednu polovicu. 43. deň bude leknom pokrytá len štvrtina hladiny a 42. deň iba jedna osmina. Spočiatku sa množenie tohto lekna javí ako veľmi nenápadné, postupné, akoby nič. Ale potom zrazu počas niekoľkých hodín zaplní celé jazero.

Tak podobne Boh pred svojím druhým príchodom dokončí evanjelizáciu tohto sveta. Posledné udalosti budú mať veľmi rýchly spád. Všetko záleží na našej príprave a spolupráci s Bohom.

2. Napriek veľkému odpadnutiu na konci dejín tohto sveta, ktoré je vykreslené v Biblii ( „Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ – L 18,8; „Celá krajina išla v obdive za šelmou.“ – Zj 13 , 3), má Boh na tejto zemi ľudí, ktorí zvestujú Božie posolstvo záchrany. Našou úlohou je čo najpraktickejšie a najpríťažlivejšie no pravdivo ukázať svojim blížnym, čo je obsahom kresťanstva, ako funguje a aké sú jeho dôsledky.

3. Boh zjednocuje a volá do svojho ovčinca ľudí, ktorí sú v rôznych denomináciách a cirkvách. Volá ich, aby vyšli zo zajatia svojich predstáv, názorov, filozofii a svojich zabehnutých inštitúcií. Má tu svoje veľké ekumenické (tj. celosvetové) hnutie, ktorým vedie ľudí do svojej cirkvi. Na druhej strane Zj 13 líči iné „ekumenické“ hnutie, ktoré tiež zjednocuje, ale k boju proti Bohu, jeho zásadám a Božiemu ľudu. V ktorej skupine bude tvoje miesto?

Viac v článkoch Hnutie za nedeľu a znamenie šelmyZmena 4-tého prikázania , Ktorý deň je siedmy?, Ester a paralela s dobou konca a Do celého sveta.

Súvisiace videá a dokumenty