29. Nová Zem a život a nej

1. Nová zem ako miesto spoločenstva s Bohom – J 17,3; Zj 21,3; 22,4

Poslednou scénou, ktorú Božie slovo opisuje, je obnovenie krajiny. Boh opäť obnoví zem do jej pôvodnej nádhery, tak že na konci tisícročia, po zničení zla, satana a hriešnikov, stvorí všetko nové. Všetky stopy hriechu budú odstránené a nová krajina sa stane večným domovom vykúpených. Mnohí veriaci však o nebi uvažujú detinským a naivným spôsobom. Vo svojej predstave majú nudné „plávanie“ na obláčiku a brnkanie na harfu. Iní zase zdôrazňujú hlavne materiálne aspekty, ako napr. zlaté ulice či múry z jaspisu. Ďalší chápu nebo ako akúsi satisfakciu za to, čo vytrpeli a odopreli si na zemi, alebo ako náhradu za to, čo im uniklo.

Avšak tieto materialistické, hedonistické predstavy nemajú veľa spoločného so skutočným náboženstvom. Nový Jeruzalem je viac ako len miesto nikdy sa nekončiacich detinských radovánok, viac ako akýsi Disneyland. Človek potrebuje viac, než len sentimentálne piesne a obrázky nebeského mesta alebo očakávanie, že sa splnia všetky jeho osobné želania.

Aj keď na podobných predstavách je nepochybne určitý element pravdy, chýba im základný aspekt kresťanskej nádeje. Podstatou kresťanskej nádeje nie je sebauspokojovanie, ale prísľub osobného spoločenstva s Bohom tvárou v tvár. Jedine Jeho prítomnosť činí budúcnosť trvalo žiadúcou a zmysluplnou. Večný život z hľadiska časového trvania nie je pre ľudí až tak príťažlivý. Niektorí nedokážu zniesť ani dĺžku života tu na zemi. Bolesť, utrpenie, bieda a iné by zo života, ktorý by bol večný, urobili nekonečné trápenie.

To, čo dáva večnému životu hodnotu, sú jeho vlastnosti založené na vzťahu s Bohom. Podstatou večného života nie je predovšetkým jeho nekonečná dĺžka, ale jeho nová hĺbka. Nádejou nie je mať viac toho, čo máme, ale mať niečo vyššieho, lepšieho. To, čo budú spasení prežívať na novej zemi, nie je totálne nová skúsenosť. Večný život je niečo, čo sa začína už teraz, je to tiež prítomná skutočnosť:

„Ten, kto verí v Syna, má večný život.“ (Ján 3,36; 17,3)

Večný život teda znamená novú kvalitu života už tu a teraz. Keďže však v tomto veku bolesť, utrpenie, choroba i smrť prichádzajú do života ako veriacich tak neveriacich, Boh zasľubuje, že stvorí …

„nové nebo a novú zem … veci minulé nebudú sa spomínať, ani na myseľ neprídu“ (Iz 65,17).

Najväčším nebeským požehnaním je teda Božia osobná prítomnosť medzi jeho ľudom:

„Hľa, príbytok Boží uprostred ľudí, Boh bude prebývať medzi nimi a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi.“ (Zj 21,3)

Týmto sa splní Boží zámer, pretože nás „povolal vlastnou slávou a mocou“ (2 Pt 1,3) a postaví nás „v radosti pred tvár svojej slávy“ (Ju 24). V Novom Jeruzaleme budú vykúpení žiť v Božej prítomnosti, pretože „bude tam trón Boha a Baránka, jeho služobníci mu budú slúžiť“ (Zj 22,3). Na tejto zemi zakúšame radosť zo služby Bohu len čiastočne, ale tam plne prežijeme, že našou najvyššou radosťou je vzdávať Bohu chválu. Najväčšou odmenou veriacich bude vidieť Pána a byť s ním stále. Keď apoštol Ján hovorí o požehnaniach nebeského mesta, vyvrcholenie prichádza v krátkej vete:

„Budú hľadieť na jeho tvár a na čele ponesú jeho meno.“ (Zj 22,4 porov. 21,22)

Keď sa pozrieme do tváre nášho Pána, uvidíme v jeho nekonečne láskavom pohľade naplnenie všetkého dobrého, spravodlivého a krásneho vo vesmíre. V spoločenstve s Bohom a v Božej prítomnosti uvidíme splnenie našich túžob – spoznať dokonalú lásku, pokoj a radosť, pravdu a spravodlivosť, svätosť a múdrosť, dobrotu a moc, slávu a krásu.

Keď budeme hľadieť na Božiu tvár viac ako kedykoľvek predtým, uvedomíme si, že byť s ním „je vrcholom radosti“ a že v jeho „pravici je večná blaženosť“ (Ž 16,11). Božie vykupiteľské dielo bude zavŕšené, ľudia budú opäť prebývať v úzkom spoločenstve so svojím Stvoriteľom, tak ako v raji pred pádom do hriechu. Prekážky, ktoré spôsobil hriech, budú úplne odstránené, dôsledky hriechu zahladené a v Božej vláde sa bude v plnosti odrážať jeho povaha.

V podobenstve o talentoch hovorí Pán vernému služobníkovi: „Dobre sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím, vojdi do radosti svojho Pána.“ (Mt 25,21) Spoločenstvo s Majstrom, podiel na jeho radosti a uspokojenia z naplnenia Božích zámerov sú najvyššou odmenou za vernú službu. Pre skutočného kresťana je tou najdôležitejšou odmenou práve spoločenstvo s Bohom.

2. Nová zem ako miesto služby – L 19,17; Zj 1,6; 19,9; 2 Pt 3,13

Na novej zemi budeme prežívať nielen spoločenstvo s Otcom a Synom, ale aj s vykúpenými všetkých čias a z celého sveta. V čase nášho života prežívame len čiastočné spoločenstvo s obmedzeným počtom našich súčasníkov, ktorí žijú v našom okolí. Toto spoločenstvo sa na novej zemi rozšíri o ľudí, ktorí žili pred nami: na patriarchov, prorokov, apoštolov, mučeníkov, reformátorov, priekopníkov, ľudí z každej doby a miesta. Symbolom tohto spoločenstva je nebeská hostina:

„Blahoslavení, ktorí sú povolaní na svadbu Baránkovu.“ (Zj 19,9)

Večný život je naplnením nielen duchovného, ​​ale aj spoločenského rozmeru našej bytosti. Hriech nás oddelil nielen od Boha, ale aj jeden od druhého, takže si navzájom nedôverujeme a nie sme schopní plne sa odhaliť. V cirkvi, vďaka práci Ducha Svätého, existuje medzi jednotlivými členmi určité vedomie jednoty a ochota uprednostniť záujmy druhých pred záujmami vlastnými. Ale aj toto spoločenstvo je narušované sebeckými sklonmi a pocitmi ohrozenia a rivality.

Na novej zemi budú veriaci schopní konečne prežívať pravé spoločenstvo, ktoré nebude narušené pocitmi neistoty či nedostatkom dôvery. Budeme môcť byť navzájom úplne otvorení a naplno sa venovať službe blížnym. Z podobenstva o talentoch sa dozvedáme, že odmena za vernú službu na zemi nebude znamenať koniec služby a zodpovednosti či príležitosť relaxovať, alebo možnosť vyžadovať, aby iní slúžili nám. Naopak, zachránení dostanú príležitosť na ďalšiu službu a bude im zverená ešte väčšiu zodpovednosť (L 19,17.19; porov. Mt 25,21.23).

Skutočnosť, že všetci vykúpení sa stanú „kráľmi a kňazmi“ (Zj 1,6), vedie niekedy ľudí k predstave, že budú dve triedy spasených – tí, ktorí budú vládnuť a tí, ktorí im budú slúžiť, alebo k tomu, že v ideálnych podmienkach služba úplne prestane. Avšak skutočná služba znamená obohatiť a rozvíjať kvalitu života toho druhého, snažiť sa prispieť k jeho šťastiu. To je vlastne aj jeden z dôvodov zničenia bezbožných. V prostredí dokonalej nesebeckej služby by títo ľudia boli vrcholne nešťastní.

Služba na tomto svete väčšinou spočíva v napĺňaní základných potrieb toho druhého. Koľko času, energie a prostriedkov musíme tomu venovať! Tým, že o naše základné potreby bude v nebi postarané, budeme sa môcť o mnoho viac venovať tomu, čím môžeme životy iných obohatiť. Keď hovoríme o nebi, príliš často sa sústreďujeme len na naše vlastné záujmy a výhody. Práve dôraz na službu vo večnosti nám pomáha eliminovať nezdravé zameranie sa na seba a uspokojenie našich potrieb. Biblia však vždy predstavuje vykúpených ako skupinu, ako Boží súdržný ľud, a nie nezávislých individualistov.

3. Nová zem ako obnovený raj – Zj 21,4-5; Iz 65,17

Nová zem znamená zároveň obnovenie životného prostredia pre ľudí. Večný život má nielen svoju duchovnú a spoločenskú, ale aj telesnú dimenziu. My ľudia sme pozemské bytosti. Zem bola naším pôvodným domovom a bude aj naším konečným domovom. Náš konečný údel bude jednoznačne spätý s touto planétou. (Mt 5,5). Vzkriesenie (alebo premenenie) znamená obnovu našej telesnej existencie (1 K 15,42-50). Biblia nepozná existenciu človeka v inej ako telesnej podobe. Ak budeme mať nové telá, potrebujeme aj novú krajinu.

V určitom zmysle je život na novej zemi pokračovaním života, ktorý žijeme teraz, ale v inom zmysle je v ňom nepochybne aj určitá diskontinuita, odlišnosť. Hriech a jeho dôsledky budú odstránené. Boh hovorí:

„Hľa, všetko robím nové.“ (Zj 21,5) Preto „zotrie im z očí každú slzu … smrti už nebude, ani žiaľu ani náreku ani bolesti viac nebude – pretože čo bolo pominulo“ (Zj 21,4).

Ľudia budú môcť dosiahnuť svoje ciele, bez prekážok rozvinúť všetky svoje schopnosti, naplniť svoje túžby. V tomto živote boli mnohí sťatí v najlepších rokoch, iným choroba či postihnutie nedovolilo dosiahnuť to, čo by tak veľmi chceli. Ale na novej zemi každý bude mať možnosť dosiahnuť svoj plný potenciál.

II. Výkladové poznámky

1. Výraz „nová zem“ v Biblii
Výraz „nová zem“ sa v Biblii vyskytuje spolu štyrikrát. Dva starozákonné texty (Iz 65,17; 66,22) hovoria o požehnaní, ktoré by prišlo na ľud a krajinu Izraela, keby počúvali Božích prorokov a zostali Bohu verní. Pri výklade Iz 65,17-25 je dôležité chápať tieto verše v kontexte návratu z babylonského zajatia, pričom sa proroctvo naplní v novom nebi a na novej zemi len v princípe, ale nie v každom detaile. Je tu typologický vzťah a nie doslovné naplnenie.

Dva novozákonné texty (2 Pt 3,13; Zj 21,2) používajú grécke slovo „gé kainé“. Existujú dve grécke slová pre výraz „nový“. „Eeo“ vyjadruje novotu v čase, zatiaľ čo „kainos“ znamená novotu formou a kvalitou, čo naznačuje, že starý svet bude obnovený a očistený.

Veriaci často hovorí o živote „v nebi“, ale spojenie „nové nebo a zem“ ukazuje na novú jednotu medzi nebom a zemou, ktorá nastane v novom stvoriteľskom poriadku. Nový Jeruzalem „zostupuje z neba od Boha“ na zem (Zj 21,2), čo naznačuje, že veriaci budú žiť na zemi po tisícročnej vláde (Ž 37,9.29).

2. Nebo ako miesto prebývania Boha
Biblia predstavuje nebo ako miesto prebývania Boha (Iz 66,1; Mt 6,1; 1 Pt 3,22). Toto miesto je mimo náš kozmický časopriestor a nie je možné sa tam dostať žiadnou kozmickou raketou. Nový zákon jasne hovorí, že nebo je miesto, nie stav duše (Sk 1,9; 1,11; 7,55-56; J 14,2-3).

3. Nová krajina a nové dimenzie
Nová krajina však nie je len obnovenie záhrady Eden. Život na novej zemi bude mať aj nové dimenzie, ako napríklad umiestnenie Božieho trónu, trónu Baránka, a nový Jeruzalem (Fil 3,20-21).

4. Aktívny život v nebi
Pre niektorých je predstava o svätých v nebi večnou nudou. Biblia však predstavuje aktívny život vykúpených (Iz 65,17-25). Poznanie a milovanie Boha, seba a blížneho nikdy nie je nudné. V nebi sa nikdy neprestaneme učiť a spoznávať nové veci a osoby, podobne ako na zemi s radosťou poznávame tých, ktorých milujeme.

5. Nový Jeruzalem a jeho symbolika
Nový Jeruzalem v záverečných kapitolách Písma (Zj 21,22) nie je len popisom Božieho miesta, ale apokalyptickým zobrazením nebeskej reality. Mesto je predstavené ako dokonalá kocka (21,16), čo je pripomienka svätyne svätých – miesta Božieho prebývania. Zlato, drahokamy a perly sú v tomto meste cenné a symbolizujú Božiu prítomnosť (Zj 21,18-21). Božie mesto je miesto, kde zdrojom všetkého bude Boh (Zj 22,1-5).

III. Praktický dôsledok

1. Zmysel biblického popisu nebeského mesta
Hlavný zmysel biblického popisu nebeského mesta a aktivít v ňom je ovplyvniť našu prítomnosť. Eschatologický obraz radosti vykúpených dáva nový rozmer a význam našim každodenným povinnostiam. Kristus, ktorý podstúpil kríž miesto radosti, ktorá mu bola ponúknutá (Žid 12,2), nás vyzýva:

„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (Mt 5,12).

2. Kresťanská nádej a budúcnosť
Naša kresťanská nádej ukazuje na realistickú budúcnosť, ktorá má skutočný obsah, a v hrubých obrysoch môžeme tušiť, čo nás čaká. Smrť nebude mať posledné slovo v otázke našej ľudskej existencie. Eschatologické učenie o novom nebi a novej zemi ukazuje na budúcnosť, kde život bude pokračovať v dokonalom prostredí a rozvinie sa plný potenciál človeka.

3. Telesné, spoločenské a duchovné dimenzie života
Náš život bude mať stále svoje telesné, spoločenské a duchovné aspekty, naša osobná identita zostane zachovaná a budeme schopní rozpoznať jeden druhého. Avšak naše životy budú dramaticky zmenené. Budeme schopní prežívať skutočnosti, o ktorých dnes nemáme ani potuchy. Budeme sa tešiť z blízkosti Boha a spoločenstva s ním a ostatnými spasenými, čo prevýši všetko, čo sme schopní prežívať dnes.

4. Vedomie o budúcnosti a realistické očakávania
Vedomie, že budúcnosť prekoná prítomnosť a naše predstavy o budúcnosti, nás chráni pred nerealistickými očakávaniami od tohto života. Spasenie mení naše životy, ale nezbavuje nás úplne dôsledkov hriechu. Stále žijeme v hriešnom prostredí, kde prežívame dopad vzbury stvorenia proti Bohu. Avšak v plnom zmysle sa večný život realizuje až po návrate Krista.

5. Kresťanská viera a plnenie povinností na zemi
Viera v Božie kráľovstvo na obnovenej zemi nás podnecuje, aby sme verne plnili svoje povinnosti na tomto svete. CS Lewis raz povedal:

„Kresťania, ktorí pre tento svet urobili najviac, boli práve tí, ktorí najviac mysleli na svet budúci.„

Keď kresťania prestali myslieť na budúci vek, stratili vplyv aj na tento svet.

6. Dejiny spejú k cieľu: Nový začiatok
Učenie o novej krajine nám pripomína, že dejiny spejú k určitému cieľu. Keď hovoríme o konci sveta, mali by sme si uvedomiť, že je to zároveň nový začiatok – začiatok niečoho, čo už nebude mať koniec. Hriech narušil Boží plán s ľudstvom, ale Boh nakoniec splní svoj zámer, odstráni nielen hriech, ale aj jeho dôsledky, a my sa stane tými, ktorými sme vždy mali byť.

Záverečné videnie a nový Jeruzalem
Posledné videnie zaznamenané v Biblii nie je o Aténach, Babylone, Ríme, Paríži, New Yorku, alebo Londýne, ale o novom Jeruzaleme, ktorý predstavuje charakter Boha. Taký je záver dejín drámy vykúpenia, ktoré začalo v Záhrade a končí v Meste. Medzi nimi je kríž, ktorý zmenil tragédiu Edenu na triumpf nového Jeruzalema.

7. Splnenie túžby po Božej prítomnosti
Splní sa túžba tých, ktorí volali:

„O jedno som prosil Pána: aby som v dome Pánovom smel bývať po všetky dni, čo žiť budem“ (Ž 27,4).

Keď uvidíme Boha tvárou v tvár, budeme dokonale uspokojení:

„koho by som mal na nebesiach? A na zemi v nikom okrem teba nemám zaľúbenie“ (Ž 73,25-26).

8. Nebeské zástupy a uctievanie Boha
Náš hlas a naše srdcia naplnené radosťou sa pripoja k nebeským zástupom spievajúcim:

„Svätý, svätý, svätý Pán, Boh všemohúci.“ (Zj 4,8). „Tomu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva a moc na veky vekov.“ (Zj 5,13).

Priateľu, urob všetko pre to, aby si tam bol.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )