11. Znovuzrodenie

Keď sa pred nejakým časom jeden náš známy zotavil po ťažkej autonehode, povedal nám: „Znovu som sa narodil.“ Tým chcel vyjadriť, že dostal novú životnú šancu. Mal byť vlastne mŕtvy, ale môže sa opäť radovať zo života. Iný človek povie: „Cítim sa, akoby som sa znovu narodil.“

Tento výrok často vyjadruje pocit sviežosti, uspokojenia a radosti. Niekedy sa hovorí aj o tom, že sa národ znovuzrodil – napríklad keď sa po prehratej vojne znovu postaví na nohy. V tomto prípade ide o oživenie národa v politickom zmysle. Rovnako sa často hovorí, že určité spoločenstvo potrebuje znovuzrodenie, čím sa myslí obnova morálnych hodnôt a duchovná obroda. Ako však chápať biblický pojem znovuzrodenia, teda nové narodenie?

Pán Ježiš v nočnom rozhovore s Nikodémom, členom najvyššej židovskej rady a vzdelancom svojej doby, hovoril o nevyhnutnej skúsenosti: „Musíte sa znovuzrodiť.“ Ján 3:7. Táto výzva nebola určená len tomuto židovskému učencovi, ale platí ako nevyhnutná skúsenosť pre každého človeka. Prečo sa potrebujeme znovuzrodiť? Všetci sme sa narodili ako hriešnici s hriešnou prirodzenosťou (Žalm 51:7; Jeremiáš 17:9). Apoštol Pavol to vysvetľuje veľmi jasne:

„Vy ste boli mŕtvi pre svoje viny a hriechy, v ktorých ste predtým žili podľa poriadku tohto sveta, poslušní kniežaťu nadzemských mocností… a boli sme od prirodzenosti deťmi hnevu.“ Efezanom 2:1–3

V liste Rimanom 7:14–18 Pavol odhaľuje aj vlastnú vnútornú skúsenosť:

„Ja som telesný, hriechu zapredaný… viem totiž, že vo mne, to jest v mojej ľudskej prirodzenosti, neprebýva dobro.“ Rimanom 7:14–18

Ľudia, ktorí sú odcudzení Bohu a nežijú v spoločenstve s ním, potrebujú vnútornú premenu. Je nutné prijať Božiu milosť, ktorá z nich urobí Božie deti (Jeremiáš 13:23; Izaiáš 64:5). Hlavným znakom hriešnej prirodzenosti je sebectvo, sústredenie na seba, vyvyšovanie vlastného ja a závisť. Tieto vlastnosti človek nedokáže odstrániť vlastnou silou. Preto je nevyhnutné zažiť znovuzrodenie, teda nové narodenie, ako ho opisuje Biblia.

Pojem znovuzrodenie (grécky palingenesia, latinsky regeneratio) pochádza zo slov znova a zrodenie. Označuje nové narodenie, no nejde o fyzické narodenie, ale o duchovné narodenie. Znovu sa narodiť znamená narodiť sa do Božej rodiny.

Vo chvíli, keď sa takí, akí sme, celí odovzdávame Pánovi Ježišovi, prijímame ho za svojho osobného Spasiteľa a Pána, a rozhodneme sa žiť podľa Božej vôle, rodíme sa ako synovia a dcéry Božie. Sme Bohom prijatí za jeho deti a stávame sa súčasťou jeho rodiny (Efezanom 2:19; 1 Ján 3:1; Ján 1:12–13). Byť Božím synom alebo Božou dcérou je najväčšia prednosť a najvyššia pocta, akú môže človek zažiť.

Toto nové narodenie je výsledkom vnútorného dozrievania pod vplyvom Božieho Ducha, no samotné znovuzrodenie je okamihová duchovná premena.

Aby sme sa stali novými ľuďmi a žili podľa toho, je potrebné sa deň čo deň vnútorne meniť na Boží obraz (2 K 4,16; Kol 3,10). Po tom, ako sme sa narodili do Božej rodiny a stali sa Božími synmi a dcérami, je dôležité každý deň obnovovať svoj synovský alebo dcérsky vzťah k nebeskému Otcovi. Ide o proces duchovného rastu, v ktorom sa učíme chodiť s Bohom ako novo narodené deti a dovoľujeme mu, aby nás premieňal. Takto môžeme vyžarovať jeho krásne charakterové vlastnosti (Rim 12,1–2; Jób 22,21; 2 Pt 3,18).

Boh zasľubuje, že nám dá nové srdce a pomôže nám žiť v poslušnom vzťahu s ním (Ez 11,19–20; Jer 31,31–34). Znovuzrodený kresťan miluje Boha a svojich blížnych (Mk 12,30–31) a zároveň nenávidí hriech (Hebr 12,1–4).

Nové narodenie je neviditeľná vnútorná premena, ktorá sa odohráva v srdci človeka, no viditeľne sa prejavuje v jeho živote. Apoštol Pavol hovorí:

„Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie.“ 2 Kor 5,17

Tento nový človek sa učí žiť nesebecky, začína novým spôsobom premýšľať, je nasmerovaný iným smerom a túži milovať Boha a poslúchať ho. Už nechce konať skutky tela, ktoré Pavol opisuje v Gal 5,19–21, ale túži prinášať ovocie Božieho Ducha (Gal 5,22–23).

V tomto zmysle sa znovuzrodenie chápe ako celoživotné dielo. Ide o proces, ktorý vychádza zo svojho prvotného základu a zahŕňa každodenné nové rodenie z Ducha. To, že sme sa stali Božími synmi a dcérami a že denne rastieme v novom živote, ešte neznamená, že sme sa zbavili hriešnej prirodzenosti. Sme novým stvorením v tom zmysle, že máme nový vzťah k Bohu, nové smerovanie života a začína sa v nás formovať Boží charakter. Učíme sa novému kresťanskému životnému štýlu, ktorý je životom lásky a služby.

Aj keď patríme Kristovi a hoci sme ukrižovali svoje vášne a sklony a dovoľujeme Božiemu Duchu, aby nás viedol (Gal 5,24–25; Rim 8,14), naša hriešna prirodzenosť nebola úplne odstránená. Zanikne až pri druhom príchode Pána Ježiša, keď budeme premenení (Fil 3,21; 1 Ján 3,2; 1 Kor 15,51–53).

V súčasnosti je naša hriešna prirodzenosť so svojimi sklonmi pod kontrolou Ducha Svätého. Ak sa však naruší náš vzťah závislosti na Bohu, starý človek sa môže znovu prejaviť. Preto je nevyhnutné, aby v našom živote vládol Duch Svätý, ktorý usmerňuje rozum, kroti city a spôsobuje, že nevládne hriech, ale Božia milosť. Potom nežijeme podľa tela, ale podľa Ducha (Rim 8,5). Každý deň preto prebieha boj s hriechom.

O tomto zápase píše apoštol Pavol v 7. a 8. kapitole Listu Rimanom. Víťazstvo prichádza vtedy, keď denne bojujeme dobrý boj viery a udržiavame živé spoločenstvo s Bohom (1 Tim 6,12; Prís 24,16; 1 Kor 10,12–13; 1 Ján 2,1). Boli sme mŕtvi pre svoje viny a hriechy, „ale Boh, bohatý v milosrdenstve, z veľkej lásky, ktorou si nás zamiloval, prebudil nás k životu spolu s Kristom. Milosťou ste spasení!“ (Ef 2,4–5). Keď sa márnotratný syn vrátil k otcovi, otec jeho návrat opísal slovami:

„Bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ Lk 15,24.32

Povaha tohto Božieho diela v človeku je pre nás zahalená tajomstvom. Napriek tomu nám Boh zo svojej milosti časť tohto tajomstva odhaľuje. Bez Kristovho víťazstva nad hriechom a bez vzkrieseného, živého Krista by nebolo možné nové narodenie (1 Pt 1,3). Novým stvorením sa stávame výlučne v Ježišovi Kristovi (2 Kor 5,17). On je zdrojom života a sily a vďaka jeho vzkrieseniu sme už teraz vzkriesení k novému životu, nie až pri jeho druhom príchode (J 6,63; 10,10; 14,6).

„Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ J 3,5

„Zrodili sme sa znovu k novému životu skrze Ducha Svätého.“ Tít 3,5

Apoštol Peter vysvetľuje:

„Veď ste sa znovu narodili, nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného, skrze živé a večné Božie slovo.“ 1. Petra 1:23

To isté zdôrazňuje Jakub:

„Zrodili sme sa znovu slovom pravdy.“ Jakub 1:18

Všimnime si, že Božie slovo a Duch Svätý idú neoddeliteľne spolu. Duch dáva silu a údernosť slovu. Tak ako pri stvorení spolupôsobili Božie slovo (Ž 33:6) a Boží Duch (Gn 1:2), tak aj pri znovuzrodení človeka k novému životu pôsobia obaja činitelia – Slovo i Duch. Jedno nemožno oddeliť od druhého. Tá istá Božia moc, ktorá stvorila človeka, spôsobuje aj jeho nové narodenie.

Dielo znovuzrodenia nemožno vykonať tým, že sa len niečo v správaní alebo konaní človeka zlepší. Nestačí poskytnúť ľuďom lepšiu výchovu alebo vyššie vzdelanie. Je potrebné zmeniť ľudské srdce. Inak môžeme mať napríklad vzdelaného bankového lupiča alebo kriminálnika s vysokoškolským titulom. Niekto to výstižne povedal:

„To najťažšie nie je rozbitie atómu, ale rozbitie ľudského srdca.“

Znovuzrodenie sa nedá dosiahnuť ani tým, že sa zmení prostredie. Bolo by to ako pokus opraviť pokazené hodinky ich prenesením do inej miestnosti. Aby mohli znovu fungovať, je potrebné opraviť mechanizmus vo vnútri. Znovuzrodený človek nie je ten, kto podáva lepší „výkon“, ale ten, kto koná na základe nových pohnútok.

Pri krste sa človek viditeľným spôsobom a jasnou formou rodí do Božej rodiny. Kristus to zdôrazňuje slovami:

„Ak sa nenarodí kto z vody…“ Ján 3:5

Tú istú myšlienku vyjadruje aj apoštol Pavol (Títus 3:5). Vierou prijímame Krista za svojho osobného Spasiteľa. Vo chvíli, keď sa mu úplne odovzdávame, stávame sa Božími deťmi. Pri krste sa táto viera zviditeľňuje ako verejné odovzdanie sa Bohu. Na základe vyznania viery je človek pokrstený ponorením do vody. Je to podobné ako pri narodení dieťaťa. Po počatí musí uplynúť určitý čas, aby mohlo dôjsť k samotnému narodeniu.

Alebo je to ako pri mladých zamilovaných. Lásku si vyznávajú opakovane, ich vzťah dozrieva, až napokon príde chvíľa, keď sú pripravení verejne potvrdiť svoj záväzok. Takouto „svadbou“ v duchovnom živote je krst, keď sa plne stotožňujeme s Kristom (Rim 6:4; Kol 2:12). Pri krste verejne vyjadrujeme svoju vieru a záväzok voči Bohu a tým sa stávame súčasťou Božej rodiny.

Zmyslom znovuzrodenia je byť premenený Božou mocou do podoby Ježiša Krista a odražať Boží charakter v každodennom živote (2 Kor 3:18; Ef 4:13; Kol 3:10). Takto žijeme podľa princípov viery (1 Kor 10:31). Táto premena je možná preto, že Kristus je pravým Božím obrazom (Kol 1:15).

Znovuzrodenie nie je dielom človeka, ale Božím dielom. Je výsledkom Božieho zásahu do života človeka. Pri druhom príchode Pána Ježiša dôjde k úplnému obnoveniu všetkého, čo Biblia opisuje ako znovuzrodenie všetkého (Matúš 19:28).

V Jánovi 3:3 Ježiš hovorí Nikodémovi: „Ak sa nenarodí kto znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.“ Následne vo verši 7 zdôrazňuje: „Musíte sa narodiť znova.“ Slovo „znovu“, použité v tomto texte, pochádza z gréckeho výrazu anóthen, ktorý má dvojitý význam – znova a zhora. Oba významy sú zásadné a vzájomne sa dopĺňajú. Toto nové narodenie znamená vstup do Božej rodiny a je výsledkom Božej iniciatívy, teda pôsobenia zhora.

Človek sa rodí z Ducha prostredníctvom Božieho slova a táto realita je navonok potvrdená krstom. V procese spasenia je Boh kľúčovým činiteľom od začiatku až do konca (Efezanom 2:9–10). Preto je zásadnou chybou odkladať rozhodnutie pre Krista slovami: „Ja sa obrátim, až…“ Znovuzrodenie nie je výsledkom ľudského úsilia ani priaznivých okolností, ale dielom Ducha Svätého, ktoré prichádza zhora.

Aj keď sa zdá, že znovuzrodenie zahŕňa našu aktivitu („Musíte sa narodiť znova“), v skutočnosti ide o narodenie z Boha (Ján 1:13). Narodiť sa „znovu“ teda znamená narodiť sa „zhora“.

Apoštol Pavol v Rimanom 7 a 8 opisuje svoju skúsenosť po tom, čo spoznal Pána Ježiša Krista. Uvedomuje si, že v jeho vnútri prebieha neúprosný zápas medzi dobrom a zlom. Hoci túži konať dobro, zisťuje, že sám zo seba to nedokáže. Tento stav ho privádza k hlbokému zúfalstvu, ktoré vyjadruje slovami:

„Úbohý som to človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ Rimanom 7:24

Pavol však nachádza riešenie v tom, že sa napojí na Krista a nechá sa viesť Duchom Svätým (Rimanom 7:25; 8:14). Vďaka Kristovmu víťazstvu a moci Ducha Svätého je človek schopný žiť radostný a víťazný kresťanský život. Táto Pavlova skúsenosť je v úplnom súlade so slovami Pána Ježiša:

„Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ Ján 15:5

Bez Krista môže človek síce stavať domy, cestovať, uzatvárať manželstvá alebo dokonca konať zlo, no na duchovnej úrovni zostáva bezmocný. Ak chceme niesť dobré ovocie, ako je opísané v Jánovi 15, zvíťaziť nad pokušením a hriechom a žiť nesebecký život lásky a služby, potrebujeme nadprirodzenú Božiu silu. Iba s Kristom je možné:

• Zvíťaziť nad pokušením a hriechom.
• Nesebecky milovať a slúžiť druhým.
• Niesť ovocie Ducha Svätého s hodnotou večného života.

V Jánovi 3,8 je nové narodenie prirovnané k pôsobeniu vetra:

„Počuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide.“ Ján 3,8

Tento obraz poukazuje na tajomnú a neuchopiteľnú podstatu znovuzrodenia. Je náročné presne určiť jeho začiatok, pretože každé nové narodenie je individuálne, jedinečné a osobné. U niektorých ľudí je tento okamih jasne ohraničený a dokážu presne opísať, kedy a ako sa ich znovuzrodenie odohralo, zatiaľ čo iní si tento proces nevedia presne vybaviť, hoci je ich skúsenosť vierohodná a skutočná. V tomto smere sa nové narodenie podobá zamilovaniu.

Podobne ako pri väčšine prípadov zamilovania – s výnimkou lásky na prvý pohľad – aj znovuzrodenie býva často postupným procesom, ktorý si vyžaduje určitý čas. Človek si uvedomuje, že sa niečo zásadné zmenilo, vie, že prežíva nový duchovný život, no nemusí presne vedieť, kedy a ako sa tento proces začal. Aby bolo znovuzrodenie autentické, stojí na dvoch neoddeliteľných pilieroch: na skutočnej viere, ktorá znamená plné prijatie Krista a dôveru v jeho spásu, a na pokání, teda úprimnej ľútosti nad hriechom a ochote nechať Bohom premeniť svoj život.

Tým, že sme sa stali synmi a dcérami Božími, získali sme novú identitu a uvedomujeme si svoju skutočnú hodnotu. S touto novou totožnosťou vieme, že patríme Bohu a že sme súčasťou veľkej Božej rodiny. Máme množstvo súrodencov, teda bratov a sestier v Kristovi. Táto identita nie je výsledkom nášho výkonu, ale je darom Božej milosti, ktorý sme si nijako nezaslúžili. Naša hodnota nevychádza z nás samých ani z našich skutkov, ale je nám darovaná v Kristovi.

Radosť z nového života je prirovnateľná k radosti, ktorú prežíva rodina pri narodení bábätka. Rodičia aj celé okolie sa tešia z nového člena rodiny. Podobne aj človek, ktorý sa znovuzrodil do Božej rodiny, prežíva hlbokú a skutočnú radosť, ktorá je ovocím Ducha (Gal 5,22). Tí, ktorí prešli rovnakou skúsenosťou, sa tešia spolu s ním (Lukáš 15,5.6.9.23). Radosť znovuzrodenia tak preniká celý život Božej rodiny.

Znovuzrodený človek, ktorý žije v blízkosti Krista, si postupne stále jasnejšie uvedomuje svoje vlastné nedostatky. Práve preto je nevyhnutné, aby odvrátil zrak od seba a upriamil ho na Krista, ktorý je zdrojom sily, nádeje a optimizmu. Z neho čerpá silu k novému životu a necháva sa premieňať na jeho obraz. Taký človek si hlboko uvedomuje svoju závislosť od Boha. Kristus pre neho nie je len Spasiteľom, ale aj Pánom a vzorom, podľa ktorého formuje celý svoj život. Z lásky a vďačnosti ho nasleduje.

Ako Boží synovia a dcéry sme zároveň aj dedičmi Božieho kráľovstva. Spolu s Kristom dostávame všetko, čo Boh zasľúbil (Gal 3,29; Gal 4,7; Rim 4,13–16; Rim 8,32). Byť dedičom znamená byť zapojený do Božieho plánu a prijímať zasľúbenia, ktoré prinášajú večný život a duchovné požehnania.

Téma znovuzrodenia stojí v samotnom centre evanjelia a úzko súvisí s tým, ako človek vstupuje do nového vzťahu s Bohom, čo je podrobnejšie rozvinuté v oblasti poznania Boha. Keďže nové narodenie nie je jednorazovou skúsenosťou, ale začiatkom premeneného života, prirodzene nadväzuje aj praktická rovina kresťanského života, kde sa znovuzrodenie prejavuje v každodennom chodení s Bohom. Jeho biblické ukotvenie je neoddeliteľné od biblického štúdia, ktoré odhaľuje význam nového stvorenia v Kristovi, a zároveň je úzko spojené s Božou milosťou, preto má zmysel aj prepojenie na tému milosti a ospravedlnenia, kde sa ukazuje, že nový život je darom Boha, nie výsledkom ľudského úsilia.