Zmeň svoj život
BibliaBiblické štúdium 11-20

11. Znovuzrodenie

Keď sa pred nejakým časom jeden náš známy zotavil po ťažkej autonehode, povedal nám: „Znovu som sa narodil.“ Tým chcel vyjadriť, že dostal novú životnú šancu. Mal byť vlastne mŕtvy, ale môže sa radovať zo života. Iný človek povie: „Cítim sa, akoby som sa znovu narodil.“

Tento výrok často vyjadruje pocit sviežosti, uspokojenia a radosti. Niekedy sa hovorí aj o tom, že sa národ znovuzrodil – napríklad keď sa po prehratej vojne znovu postaví na nohy. V tomto prípade ide o oživenie národa v politickom zmysle. Taktiež sa často hovorí, že určité spoločenstvo potrebuje znovuzrodenie, čo znamená obnovu morálnych hodnôt a duchovnú obrodu. Ako však chápať biblický pojem znovuzrodenia, čiže nové narodenie?

1. Potreba znovuzrodenia – J 3,7; Ef 2,1-3

Pán Ježiš v nočnom rozhovore s Nikodémom, členom najvyššej židovskej rady a vzdelancom svojej doby, hovoril o nevyhnutnej skúsenosti: „Musíte sa znovuzrodiť.“ (Ján 3,7). Táto výzva bola dôležitá nielen pre tohto židovského učenca, ale platí aj ako nevyhnutná skúsenosť pre náš život. Prečo sa potrebujeme znovuzrodiť? Všetci sme sa narodili ako hriešnici s hriešnou prirodzenosťou (Ž 51,7; Jer 17,9). Apoštol Pavol v liste Efezským 2,1-3 vysvetľuje:

„Vy ste boli mŕtvi pre svoje viny a hriechy, v ktorých ste predtým žili podľa poriadku tohto sveta, poslušní kniežaťu nadzemských mocností; ducha, pôsobiaceho doteraz v tých, ktorí vzdorujú Bohu. Aj my všetci sme k nim kedysi patrili; žili sme sklonom svojho tela, dali sme sa viesť svojimi sebeckými záujmami, a tým sme nutne deťmi hnevu, tak ako ostatní.“ (Ef 2,1-3)

V liste Rimanom 7,14-18 Pavol odhaľuje vlastnú skúsenosť:

„Ja som hriešny, hriechu zapredaný. Nepoznám sa vo svojich skutkoch, lebo nerobím to, čo chcem, ale to, čo nenávidím… Viem totiž, že vo mne, to jest v mojej ľudskej prirodzenosti, neprebýva dobro.“

Ľudia, ktorí sú odcudzení Bohu a nežijú v spoločenstve s ním, potrebujú premenu. Je nutné prijať Božiu milosť, ktorá z nich urobí Božie deti (Jer 13,23; Iz 64,5). Hlavným znakom hriešnej prirodzenosti je sebectvo, sústredenie na seba, vyvyšovanie vlastného ja a závisť. Tieto negatívne vlastnosti nie sme schopní sami odstrániť. Preto potrebujeme zažiť znovuzrodenie alebo nové narodenie, ako to opisuje Biblia.

2. Čo je znovuzrodenie – 1 Ján 3,1; J 1,12-13; Ef 2,19; Ef 2,4-5; 2 K 4,16; Fil 1,6

Termín znovuzrodenia (grécky palingenesia, latinsky regeneratio) pochádza z dvoch slov: znova a zrodenie. Tento výraz označuje nové narodenie, avšak nejde o fyzické narodenie, ale o duchovné narodenie.

a) Znovu sa narodiť znamená narodiť sa do Božej rodiny.

Vo chvíli, keď sa takí, akí sme, celí odovzdávame Pánovi Ježišovi, prijímame ho za svojho osobného Spasiteľa a Pána, a rozhodneme sa žiť pre Boha a podľa jeho vôle, rodíme sa ako synovia a dcéry Božie. Sme Bohom prijatí za jeho deti a patríme do jeho rodiny (Ef 2,19; 1 Ján 3,1; J 1,12-13). Byť Božím synom alebo dcérou je tá najväčšia prednosť a najvyššia pocta, akú môže človek zažiť. Toto nové narodenie je výsledkom životného zrenia, procesu, ktorý prebieha pod vplyvom Božieho Ducha, ale samotné znovuzrodenie je okamihová premena.

b) Znovu sa narodiť znamená nechať sa premieňať Bohom.

Aby sme sa stali novými ľuďmi a žili podľa toho, je potrebné deň čo deň sa vnútorne meniť na Boží obraz (2 K 4,16; Ko 3,10). Po tom, ako sme sa narodili do Božej rodiny a stali sa Božími synmi a dcérami, je dôležité každý deň obnovovať svoj synovský alebo dcérsky vzťah k nebeskému Otcovi. Ide o proces rastu vo vzťahu s Bohom, kde sa učíme chodiť s Bohom ako novo narodené deti a dovoľujeme mu, aby nás premieňal. Týmto spôsobom môžeme vyžarovať jeho krásne charakterové vlastnosti (Rim 12,1-2; Jób 22,21; 2 Pt 3,18).

Boh zasľubuje, že nám dá nové srdce a pomôže nám žiť v poslušnom vzťahu s ním (Ez 11,19-20; 24,7; Jer 31,31-34). Znovuzrodený kresťan miluje Boha a svojich blížnych (Mk 12,30-31) a nenávidí hriech (Žid 12,1-4).

Nové narodenie je neviditeľná premena, ktorá sa deje vo vnútri človeka, ale ktorá sa viditeľne prejaví v jeho živote. Apoštol Pavol hovorí: „Kto je v Kristovi, je nové stvorenie.“ (2 Kor 5,17). Tento nový človek sa učí žiť nesebecky, orientuje sa novým smerom, novo premýšľa a túži milovať Boha a poslúchať ho. Vo svojom živote už nechce konať „skutky ľudskej svojvôle“, ako ich opisuje Pavol v Gal 5,19-21, ale túži prinášať ovocie Božieho Ducha (Gal 5,22-23).

V tomto zmysle sa termín znovuzrodenie používa na označenie celoživotného diela. Tento proces je odvodený od svojho prvého základného významu a zahŕňa každodenné nové rodenie z Ducha. To, že sme sa stali Božími dcérami a synmi, že sme prežili znovuzrodenie a denne ho obnovujeme a rastieme v ňom, neznamená, že sme sa zbavili svojej hriešnej prirodzenosti. Sme novým stvorením v tom zmysle, že máme nový vzťah k Bohu, sme novo nasmerovaní, novo premýšľame a začína sa v nás formovať Boží charakter. Učíme sa novému kresťanskému životnému štýlu, ktorý je životom lásky a služby.

Aj keď patríme Kristovi, aj keď sme „ukrižovali sami seba so svojimi vášňami a sklonmi“ a dovoľujeme Božiemu Duchu, aby nás riadil (Gal 5,24-25; Rim 8,14), naša hriešna prirodzenosť nebola úplne odstránená. Tá nám zostane až do druhého príchodu Pána Ježiša, kedy budeme premenení (Fil 1,6.10-11; 3,21; 1 Ján 3,2; 1 K 15,51-53).

V súčasnosti je naša hriešna prirodzenosť so svojimi sklonmi a vášňami pod kontrolou Ducha Svätého. Ak sa však naruší náš vzťah závislosti na Bohu, „starý človek“ s jeho hriešnymi sklonmi sa môže znovu prejaviť. Dôležité je, aby v našom živote vládol Duch Svätý, ktorý nás vedie a usmerňuje. Pomáha nám, aby rozum vládol nad našimi citmi, aby hriech nevíťazil, ale vládla Božia milosť. Potom sa neorientujeme podľa tela, ale podľa Ducha (Rim 8,5). Preto sme každý deň vystavení boju s hriechom.

O tomto zápase píše apoštol Pavol v 7. a 8. kapitole Listu Rimanom. Aby sme mohli víťaziť nad hriechom, musíme denne bojovať dobrý boj viery a usilovať o spoločenstvo s Bohom (1 Tim 6,12; Pr 24,16; 1 K 10,12-13; 1 Ján 2,1).

c) Znovu sa narodiť znamená prejsť zo smrti do života.

Boli sme mŕtvi pre svoje viny a hriechy, „ale Boh, bohatý v milosrdenstve, z veľkej lásky, ktorou si nás zamiloval, prebudil nás k životu spolu s Kristom. Milosťou ste spasení!“ (Ef 2,4-5). Keď sa márnotratný syn vrátil späť k svojmu otcovi, všetci okrem jeho staršieho brata sa radovali z jeho príchodu. Otec návrat svojho syna dvakrát komentoval slovami: „Bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ (L 15,24.32).

3. Ako a kedy sa deje znovuzrodenie – J 3,5; Tit 3,5; 1 Pt 1,23; Jak 1,18

A) Je potrebné si uvedomiť, že povaha tohto Božieho diela v človeku je pre nás zastretá určitým tajomstvom. Napriek tomu nám Boh niečo z tohto tajomstva odhalil.

Aa) Naše znovuzrodenie je umožnené smrťou a vzkriesením Pána Ježiša Krista.

Keby nebolo Kristovho víťazstva nad hriechom a keby sme nemali vzkrieseného, živého Krista, nemohli by sme prežiť nové narodenie (1 Pt 1,3). Sme novým stvorením len v Ježišovi Kristovi (2 Kor 5,17). Ježiš Kristus je živou mocou k novému životu. Vďaka jeho vzkrieseniu sme aj my už teraz – nie až pri druhom príchode Pána Ježišavzkriesení k novému životu. On je zdrojom života a sily (J 6,63; 10,10.28; 14,6; 1 Ján 2,29).

Ab) Toto nové narodenie sa deje pod vplyvom Božieho Ducha.

Pán Ježiš povedal Nikodémovi:

„Ak sa nenarodíte z vody a z Ducha, nemôžete vojsť do kráľovstva Božieho.“ (J 3,5).

To isté potvrdzuje aj apoštol Pavol:

„Zrodili sme sa znovu k novému životu skrze Ducha Svätého.“ (Tit 3,5).

Ac) Toto nové narodenie sa deje prostredníctvom Božieho slova.

Apoštol Peter vysvetľuje:

„Veď ste sa znovu narodili, nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného, skrze živé a večné Božie slovo.“ (1 Pt 1,23).

To isté zdôrazňuje Jakub (1,18):

„Zrodili sme sa znovu slovom pravdy.“

Všimnime si, že Božie slovo a Duch Svätý idú neoddeliteľne spolu. Duch dáva silu a údernosť slovu. Ako pri stvorení spolupôsobili Božie slovo (Ž 33,6) a Boží Duch (Gn 1,2), tak aj pri znovuzrodení človeka k novému životu pôsobia obaja činitelia – Slovo i Duch. Jedno nemožno oddeliť od druhého. Tá istá moc, ktorá stvorila človeka, spôsobuje aj jeho nové narodenie.

Dielo znovuzrodenia nemožno vykonať tým, že sa len niečo v správaní alebo konaní človeka zlepší. Nestačí poskytnúť ľuďom lepšiu výchovu alebo vyššie vzdelanie. Je potrebné zmeniť ľudské srdce. Inak môžeme mať napríklad vzdelaného bankového lupiča alebo kriminálnika s vysokoškolským titulom. Niekto správne povedal:

„To najťažšie nie je rozbitie atómu, ale rozbitie ľudského srdca.“

Znovuzrodenie sa nedá dosiahnuť tým, že sa zmení prostredie. Bolo by to ako pokus opraviť pokazené hodinky prenesením do inej miestnosti. Aby mohli zase ísť, je potrebné opraviť mechanizmus vnútri hodiniek. Znovuzrodený človek nie je ten, kto podáva lepší „výkon“, ale ten, kto koná na základe nových pohnútok.

B) Vonkajšou a konkrétnou podobou nového narodenia je krst.

Pri krste sa človek viditeľným spôsobom a jasnou formou rodí do Božej rodiny. Kristus to zdôrazňuje slovami:

„Ak sa nenarodí kto z vody …“ (Ján 3,5).

Tú istú myšlienku vyjadril aj apoštol Pavol v Titovi 3,5. Vierou prijímame Krista za svojho osobného Spasiteľa. Vo chvíli, keď sa mu úplne odovzdávame, stávame sa Božími deťmi. Pri krste sa táto viera zviditeľňuje do konkrétnej podoby verejného odovzdania sa Bohu. Na základe vyznania viery je človek pokrstený ponorením do vody. Je to podobné ako pri narodení dieťaťa. Pred deviatimi mesiacmi došlo k počatiu, ale bolo potrebné určitého času, aby sa dieťa mohlo skutočne narodiť. Alebo je to ako pri mladých zamilovaných, ktorí sú si oddaní. Určite si už pred svadbou mnohokrát vyznali lásku. Ich vzájomný vzťah rástol, až jedného dňa dozrel do bodu, že mohli verejne vyznať, že chcú spolu žiť trvale.

Takouto „svadbou“ v duchovnom živote je krst, keď sa plne stotožňujeme s Kristom (Rim 6,4; Ko 2,12). Pri krste vyjadrujeme svoju vieru a záväzok voči Bohu verejne, čím sa stávame súčasťou Božej rodiny.

4. Zmysel a cieľ znovuzrodenia – 2 K 3,18; Ef 4,13; Ko 3,10

Zmyslom znovuzrodenia je byť premenený Božou mocou do podoby Ježiša Krista a odrážať Boží charakter vo svojom každodennom živote (2 Kor 3,18; Ef 4,13; Kol 3,10). Týmto spôsobom žijeme podľa princípov viery (1 Kor 10,31). Táto premena je možná preto, že Kristus je pravým Božím obrazom (Kol 1,15).

Znovuzrodenie nie je dielom človeka, ale Božím dielom. Je výsledkom Božej aktivity a zásahu do života človeka. Pri druhom príchode Pána Ježiša dôjde k úplnému obnoveniu všetkého, čo Biblia popisuje ako znovuzrodenie všetkého (Matúš 19,28).

II. Výkladové poznámky

Ježiš a znovuzrodenie

V Jánovi 3,3 Ježiš hovorí Nikodémovi: „Ak sa nenarodí kto znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.“ Následne vo verši 7 zdôrazňuje: „Musíte sa narodiť znova.“ Slovo „znovu“, použité v tomto texte, pochádza z gréckeho výrazu „anóthen“, ktorý má dvojitý význam:

  1. znova
  2. zhora

Oba významy sú dôležité a vzájomne sa dopĺňajú. Toto nové narodenie znamená vstup do Božej rodiny, pričom ide o výsledok Božej aktivity, činnosti zhora. Taký človek sa rodí z Ducha prostredníctvom Božieho slova, čo je viditeľne potvrdené krstom. V procese spasenia je Boh kľúčovým činiteľom od začiatku až do konca (Ef 2,9-10).

Preto je chybné odkladať rozhodnutie pre Krista so slovami: „Ja sa obrátim, až…“ Znovuzrodenie nie je výsledkom ľudského úsilia ani priaznivých okolností, ale dielom Ducha Svätého, ktoré prichádza „zhora“. Aj keď sa zdá, že znovuzrodenie zahŕňa našu aktivitu („Musíte sa narodiť znova.“), v skutočnosti ide o narodenie z Boha (Ján 1,13). Narodiť sa „znovu“ teda znamená narodiť sa „zhora“.

Skúsenosť apoštola Pavla v Rimanom 7 a 8

Apoštol Pavol v Rimanom 7 a 8 opisuje svoju skúsenosť po tom, čo spoznal Pána Ježiša Krista. Zisťuje, že vo vnútri jeho srdca prebieha neúprosný boj medzi dobrom a zlom. Hoci túži konať dobro, uvedomuje si, že sám od seba to nedokáže. Tento stav ho privádza k zúfalstvu, čo vyjadruje slovami:

„Úbohý som to človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ (Rim 7,24).

Pavol však nachádza riešenie: napojiť sa na Krista a nechať sa viesť Duchom Svätým (Rim 7,25; 8,14). Vďaka Kristovmu víťazstvu a moci Ducha Svätého je človek schopný žiť radostným a víťazným kresťanským životom. Táto skúsenosť Pavla je v súlade so slovami Pána Ježiša:

„Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Ján 15,5).

Bez Krista môže človek síce stavať domy, cestovať, uzatvárať manželstvá alebo dokonca páchať zlo, no na duchovnej úrovni je bez neho bezmocný. Ak chceme niesť dobré ovocie, ako je popísané v Jánovi 15, zvíťaziť nad pokušením a hriechom, či žiť nesebeckým životom lásky a služby, potrebujeme nadprirodzenú Božiu silu. Iba s Kristom môžeme:

  • Zvíťaziť nad pokušením a hriechom.
  • Nesebecky milovať a slúžiť druhým.
  • Niesť ovocie Ducha Svätého, ktoré má hodnotu večného života.

Nové narodenie a jeho tajomná podstata

V Jánovi 3,8 je nové narodenie prirovnané k pôsobeniu vetra:

„Počuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide.“

Tento obraz poukazuje na tajomnú a neuchopiteľnú podstatu znovuzrodenia. Je náročné presne určiť jeho začiatok, pretože každé znovuzrodenie je individuálne, špecifické a jedinečné. Znovuzrodenie sa môže medzi jednotlivcami výrazne líšiť. Niektorí ľudia vedia presne opísať, kedy a ako sa ich nové narodenie odohralo, zatiaľ čo iní si tento proces nedokážu presne vybaviť, aj keď je ich znovuzrodenie vierohodné. Táto skúsenosť je podobná zamilovaniu.

Podobne ako väčšina prípadov zamilovania (s výnimkou lásky na prvý pohľad), aj znovuzrodenie je často postupný proces, ktorý vyžaduje určitý čas. Človek si uvedomuje, že sa niečo zmenilo, vie, že prežíva nové narodenie, ale nemusí presne vedieť, ako a kedy to začalo. Aby bolo znovuzrodenie autentické, sú kľúčové dve veci:

  1. Skutočná viera – plné prijatie Krista a dôvera v jeho spásu.
  2. Pokánie – úprimná ľútosť nad hriechom a ochota zmeniť život.

Dôležité odkazy:

  • Ján 3,8: Tajomná povaha nového narodenia.
  • Viera a pokánie: Základné piliere autentického znovuzrodenia.
III. Praktický dôsledok

Tým, že sme sa stali synmi a dcérami Božími, získali sme novú identitu a uvedomujeme si svoju hodnotu. S novou totožnosťou vieme, že patríme Bohu a že sme súčasťou veľkej Božej rodiny. Máme mnoho súrodencovbratov a sestier v Kristovi. Táto nová identita je darom Božej milosti, ktorý sme si nijako nezaslúžili. Teraz vieme, kto sme, a že naša hodnota nevychádza z nás samých ani z našich činov, ale je nám darovaná v Kristovi.

Radosť z nového života je prirovnateľná k radosti, keď sa v rodine víta bábätko. Rodičia aj celá rodina sa tešia z nového člena. Podobne aj človek, ktorý sa novo narodil do Božej rodiny, prežíva veľkú radosť (Gal 5,22). Ostatní, ktorí prežili rovnakú skúsenosť, sa tešia spolu s ním (L 15,5.6.9.23). Táto radosť znovuzrodenia je hlboká a napĺňa každého člena Božej rodiny.

Znovuzrodený človek, ktorý žije blízko Krista, stále jasnejšie vidí svoje vlastné nedostatky. Preto je nevyhnutné, aby odvrátil svoj zrak od seba a upriamil ho na Krista, ktorý je zdrojom optimizmu a sily. Z Krista čerpá silu k novému životu a premieňa sa na jeho obraz. Taký človek si uvedomuje svoju závislosť na Bohu. Pre neho nie je Kristus len Spasiteľ, ale aj Pán a vzor, podľa ktorého formuje svoj život. Z lásky a vďačnosti ho nasleduje.

Ako Boží synovia a dcéry sme aj dedičmi Božieho kráľovstva. S Kristom dostávame všetko (Gal 3,29; 4,7; Rim 4,13-16; 8,32). Byť dedičom znamená, že sme zapojení do Božieho plánu a dostávame zasľúbenia, ktoré prinášajú večný život a duchovné požehnania.

Dokumenty, videa a prednášky k tejto téme si môžete ZDARMA – stiahnuť TU.

Súvisiace videá a dokumenty