Nečakaný dôkaz histórie – 4.časť

4.ČASŤ – A K TOMU EŠTE AJ TRILOBIT!

Dr. Carl Baugh objavil trilobita vo februári toho istého roku, pričom prítomní boli aj John Devilbiss a Hugh Miller. Fosília ležala len 1,2 metra od ľudského zubu – v tej istej vrstve horniny. Išlo pritom o jeden z najzachovalejších exemplárov trilobita, aký bol kedy nájdený.

Chápete, aký význam má tento objav? Podľa klasickej evolučnej teórie by sme mali v nižších geologických vrstvách nachádzať jednoduchšie formy života, zatiaľ čo vyššie vrstvy by mali obsahovať dokonalejšie organizmy. Trilobiti podľa vedcov žili približne pred 570 až 230 miliónmi rokov a potom údajne vyhynuli. Ak sa teda trilobit nachádza v určitej vrstve horniny, tá vrstva sa automaticky datuje do tohto obdobia. A presne na tomto princípe stojí moderné geologické datovanie vrstiev.

Podľa evolučnej časovej osi sa dinosauri objavili oveľa neskôr, približne pred 135 až 65 miliónmi rokov, a človek (resp. hominidi) až pred 5 až 1 miliónom rokov. Tak to tvrdí oficiálna teória, ktorú sa učia deti v školách, ktorú hlásajú univerzity a neustále opakujú médiá – až napokon väčšina ľudí prijala evolúciu nie ako teóriu, ale ako fakt.

Svet nás učí, že sa musíme vzdať predstavy, že všetky formy života vznikli naraz, plánovaným stvorením – že ľudia, trilobiti a dinosauri nemohli existovať súčasne. A rovnako nás odhovára od viery, že Potopa sveta mohla byť skutočnou udalosťou, ktorá počas jednej obrovskej katastrofy uložila všetky tieto vrstvy spolu s ich fosíliami. Lenže… ako dlho môžeme veriť niečomu len preto, že to tvrdí väčšina? Je pohodlné prijať „evolučné status quo“ – pokiaľ nezačneme hľadať skutočné dôkazy. No keď sa človek odváži pýtať, všetko sa začne nebezpečne nakláňať.

Je možné, že sme sa všetci tak fatálne mýlili?

KEĎ SA TRILOBIT STRETNE S ČLOVEKOM

Zamyslite sa nad tým. Ak nájdeme trilobita a ľudský zub spolu v tej istej vrstve horniny, potom sa celá evolučná konštrukcia rúca ako domček z karát. Znamenalo by to, že všetky geologické éry – od permu (pred 230 miliónmi rokov, kedy údajne vymreli trilobiti) až po pleistocén (pred 5 miliónmi rokov, keď sa vraj objavili prví hominidi) – by bolo potrebné stlačiť do jedného okamihu dejín.

Dôkazy, ktoré sa vynorili v rôznych častiach sveta, tento záver len posilňujú:

• • Austrália a Turkmenistan – na viacerých miestach boli objavené dinosauří stopy spolu s ľudskými stopami, nezávisle overené rôznymi výskumníkmi.
• • Florida (USA) – bola objavená kostra dinosaura so šípovým hrotom v lebke, čo svedčí o tom, že zviera žilo a zomrelo v rovnakom čase ako jeho lovec.
• • El Boquerón, Tolima (Kolumbia) – roku 1971 pri vykopávkach objavil profesor Henero Henao Marin 20-metrovú kostru dinosaura priamo vedľa ľudskej lebky.
• • Kalifornia (USA) – pod vrstvami sopečného prachu sa našli ľudské pozostatky spolu s dinosauřími kosťami, vrátane slávnej Calaverasovej lebky, objavenej v hĺbke 45 metrov pod niekoľkými vrstvami vulkanitu.
• • Brazília (Lagoa Santa, Minas Gerais) – vykopávky odhalili ľudské kostry pochované pod kosťami toxodona, megatéria a dinosaura, čo naznačuje, že tieto druhy žili v rovnakom období.
• • Austrália – vedec Dr. Barry Setterfield zdokumentoval osem lokalít, kde sa našli stopy ľudskej aktivity v mezozoických vrstvách, teda vo vrstvách z „veku dinosaurov“.
• • Dakota (USA) – v dakotskom pieskovci boli pri odstreloch v lomoch objavené ľudské kostry priamo prechádzajúce vrstvami horniny, čo naznačuje, že boli pochované počas vzniku samotnej vrstvy.
• • Dinosauří národný park (USA) – z tej istej vrstvy pochádzajú kostry desiatich moderných ľudí v hĺbke 20 metrov pod povrchom. Aspoň štyri patrili ženám a jedna bola detská kostra.

Všetky tieto nálezy svedčia o rýchlom pohrebnom procese, pravdepodobne v dôsledku katastrofy, ako bola globálna potopa. Mnohé kosti zostali spojené v anatomickej polohe – čo znamená, že telá boli pochované okamžite, nie rozložené postupne. Zdá sa, že tá istá kataklyzma, ktorá pochovala dinosaury, zasypala aj ľudí – na rozhraní dvoch kontinentov. Tieto dôkazy naznačujú, že ľudia a dinosaury žili súčasne.

Existuje viac než dosť nálezov, ktoré otriasajú základmi tradičnej evolučnej predstavy o pôvode a vývoji života na Zemi. Zhrnutie:

• Človek existoval na Zemi ešte pred vznikom uhlia.
• Dinosauri a ľudia žili v tej istej dobe.
• Ľudia existovali už v najstarších geologických obdobiach.

Možno sa pýtate: „Ak skutočne existujú také mimoriadne ľudské fosílie a nálezy, prečo som o nich nikdy predtým nepočul?“

Odpoveď je jednoduchá – tieto fakty sú síce dobre zdokumentované, no boli buď ignorované, odložené, zničené alebo ukryté pred verejnosťou. Mnohé predmety boli po objavení uložené do múzeí, kde odvtedy ležia v skladoch bez toho, aby ich niekto videl. Ich objavy však nezostali úplne bez záznamu – v archívoch existujú stovky správ o nálezoch podobných tým, ktoré sú uvedené v tejto kapitole. Časopis Scientific American v minulosti obsahoval mnohé z nich.

Lenže v školách sa o týchto veciach nedozviete nič. Vyvrátené mýty stále vládnu v učebniciach, ktoré formujú myslenie generácií. A ako to býva – zaužívané teórie neumierajú ľahko. Vedeli ste, že ešte takmer 200 rokov po vyvrátení predstavy o plochej Zemi sa tento omyl stále vyučoval na európskych školách? Teórie, ktoré sa hlboko zakorenia v spoločnosti, prežívajú aj dlho po tom, čo boli dávno prekonané. Napriek tomu sa objavujú náznaky zmeny.

Dňa 1. decembra 2003 usporiadal anglický denník The Guardian v Londýne seminár na tému „Kreacionizmus: veda verzus viera na školách“. Cieľom bolo umožniť učiteľom, vedcom a filozofom diskutovať o vplyve kreacionizmu na výučbu prírodných vied v multikultúrnej spoločnosti. Sue Addinellová, učiteľka biológie na vyššej odbornej škole v Islingtonu, uviedla, že v 90. rokoch sa výučba biológie odklonila od dôkazov evolúcie a sústredila sa viac na praktické aspekty biológie v každodennom živote. Dokonca jedna učebnica z tohto obdobia vôbec nespomína meno Charlesa Darwina.

Addinellová si všimla aj zmeny v myslení študentov. V 70. rokoch väčšina z nich bez výhrad prijímala evolúciu. V 90. rokoch sa objavila menšina, ktorá ju začala spochybňovať. A dnes má vo svojej triede 36 študentov – niektorí sú kresťania, iní moslimovia – no len dvaja z nich veria v evolúciu. Na záver zdôraznila, že v hodinách prírodných vied musíme rešpektovať pluralitu názorov, pretože potláčanie iných pohľadov nevedie nikam.

Niet divu, že sa poprední evolucionisti ako Steve Jones či Richard Dawkins hnevajú – strácajú vplyv a ťažko to znášajú. Novinár Andrew Jacobs v denníku New York Times z 30. januára 2004 informoval o tom, že:

„Tvorcovia školských osnov v americkom štáte Georgia odstránili zo svojich učebných plánov slovo evolúcia a upustili od koncepcie prirodzeného výberu druhov.“

A to je – ako sa zdá – len začiatok veľkej zmeny.

SYSTÉM, KTORÝ NEPRIPÚŠŤA OTÁZKY

Mnohí poctiví vedci sú dnes tak hlboko včlenení do existujúceho systému, že úprimne konajú v dobrej viere – no na základe mylných predstáv. Veď takto boli vychovaní, takto sa vzdelávali, a žiadna alternatíva im nikdy nebola predstavená. O dôkazoch, ktoré spochybňujú evolúciu, jednoducho nevedia. Keď vám niekto opakoval tú istú myšlienku dostatočne dlho, začnete jej veriť – aj keď je nepravdivá. Ako sám Hitler priznal:

„Opakuj lož dostatočne dlho a ľudia jej nakoniec uveria.“

A práve proti tejto tendencii sa musíme vnútorne postaviť. Dnešný svet riadia mocní ľudia, za ktorými stoja obrovské finančné záujmy a sila zvyku. Akademický systém, vzdelávanie aj médiá sú plne oddané viere, že makroevolúcia je „vedecký fakt“. Preto sa len zriedkavo dozviete o dôkazoch, ktoré túto predstavu otvorene vyvracajú.

Carl Sagan opakovane rozprával o „nespočetných miliardách rokov“ – a celé desaťročia sa deťom vštepovala dogma evolúcie ako nezvratná pravda. Učebne, univerzity aj dokumenty ju prijali ako neotrasiteľný základ.

Ale čo sa stane, keď niekto začne klásť otázky? Väčšina vysokoškolsky vzdelaných ľudí získala svoje diplomy v rámci systému, ktorý tento svetonázor neustále potvrdzuje. Ich kariéry, reputácia a živobytie sú na ňom postavené. Priznať omyl by znamenalo stratiť všetko, čo si roky budovali. Tí, ktorí sa odvážia spochybniť evolučnú teóriu, často prichádzajú o financovanie, sú zosmiešňovaní, vylúčení z akademickej obce a ich výskumy končia v zabudnutí. Príklady takéhoto prenasledovania by vystačili na celé knihy.

A treba si uvedomiť ešte niečo: Je takmer nemožné, aby človek, ktorý roky zastával vplyvnú pozíciu, verejne priznal, že to, čo učil, boli omyly. Preto indoktrinácia pokračuje ďalej – ticho, systematicky, s autoritou „vedy“. Títo ľudia dnes vedú školstvo, médiá aj vydavateľstvá. A tak stojíme pred veľkou otázkou: Sme pripravení postaviť sa pravde, aj keď zničí systém, ktorému sme celý život verili?

DVE ALTERNATÍVY, KTORÉ MENIA VŠETKO

Máme dôkazy, že dinosauri a ľudia žili súčasne – a že ľudstvo je rovnako staré ako uhlie. Tieto fakty nás privádzajú k dvom možným vysvetleniam, z ktorých ani jedno nezapadá do rámca evolučnej teórie:

• Človek, údajne „vrchol evolúcie“, existoval už pred érou dinosaurov a uhlia, teda pred 65 až 300 miliónmi rokov.
• Alebo – dinosauri a uhlie nevznikli pred miliónmi rokov, ale len relatívne nedávno, v rovnakom období, keď na Zemi žil človek.

Nech je odpoveď akákoľvek, evolúcia má vážny problém. Mnohí rozumní ľudia dnes síce evolučnú rozprávku spochybňujú, no predsa len sa prikláňajú k prvej možnosti – veria, že ľudské artefakty nájdené v uhlí sú jednoducho veľmi staré, napríklad 120 miliónov rokov, a že človek teda existoval skôr, než tvrdí darwinistická schéma. Lenže tu prichádza šokujúce zistenie – metódy používané na datovanie uhlia, kostí dinosaurov či hornín sú rovnako chybné ako samotná evolučná teória, ktorú majú podporovať.

Datovanie totiž nie je nezávislým dôkazom, ale súčasťou evolučného systému viery. Ak čakáte, čím toto tvrdenie podložím – nežiada sa od vás slepá viera. Dôkazy o neplatnosti evolučného datovania podrobne uvádzam v mojej knihe Zabitie rajskej planéty (Killing of Paradise Planet) a ešte viac ich prinesiem v pripravovanom diele Mŕtve telo sa vrátilo (The Corpse Came Back).

Ale ak by ste chceli poznať hlavný dôvod, prečo sú všetky jasné dôkazy o neplatnosti evolúcie odmietané, tak tu je: Nejde o vedu. Ide o Boha. A práve tu sa začína skutočný spor medzi kreacionizmom a evolúciou – nie v laboratóriách, ale v srdci človeka.

Napadlo vás niekedy, že evolučná teória je vlastne náboženstvo? Možno to znie zvláštne, ale vysvetlenie je jednoduché. Keď Charles Darwin predstavil svoju teóriu O pôvode druhov, mnohí ju prijali s úľavou – ako alternatívu k Bohu. Chceli sa Boha zbaviť. Vymazať Ho zo svojho života, zo svojej pamäti, z dejín. Skazená a pokrytecká cirkev ich od Boha odradila, a tak hľadali únik. A práve Darwinova teória sa stala tým únikom – náboženstvom bez Boha.

Evolúcia už s Bohom nepočíta. Hovorí, že človek má svoj osud vo vlastných rukách, že neexistuje žiadna zodpovednosť voči Stvoriteľovi, že všetko vzniklo bez zmyslu a bez cieľa. Evolúcia sa tak stala ateistickým náboženstvom – filozofiou, ktorá nahradila vieru. Jeden evolučný vedec to priznal otvorene:

„V skutočnosti sa z evolúcie stalo svojím spôsobom vedecké náboženstvo; takmer všetci vedci ju tak vnímajú a mnohí sú ochotní ‚upraviť‘ svoje pozorovania, aby boli v súlade s ich vierou.“

A to je presne ten problém. Evolúcia nie je len vedeckou teóriou. Je to svetonázor, presvedčenie o zmysle života a pôvode človeka – jednoducho náboženstvo bez Boha. Ako povedal Dr. Michael Walker, docent antropológie na Univerzite v Sydney:

„Človek je nútený dospieť k záveru, že mnohí vedci sa podriaďujú darwinovskej teórii iba preto, že údajne vylučuje existenciu Stvoriteľa.“

Vidíte ten paradox? Evolučná veda zavrhne myšlienku Stvoriteľa nie z dôkazov, ale z presvedčenia. Ich odmietanie Veľkej potopy či akejkoľvek nadprirodzenej udalosti nie je vedecké – je náboženské. A ich zúrivosť, s akou reagujú na akýkoľvek dôkaz, ktorý by mohol naznačovať zásah Boha, pôsobí takmer fanaticky. My však často naivne veríme, že vedecké elity sú vedené čistými úmyslami a poctivosťou.

No prebuďme sa. Realita je iná. Mnohí z tých, ktorí sú na čele výskumu a univerzít, vedome potláčajú pravdu. Zatajovanie, manipulácia, zastrašovanie – to všetko sa deje, aby evolučný mýtus prežil. Mnoho vedcov, ktorí si dovolili spochybniť darwinizmus, prišli o prácu, o kariéru, o reputáciu. Ich výskumy boli zavrhnuté alebo zničené. Preto nie je prekvapením, že dôkazy proti evolúcii miznú – nie preto, že by neexistovali, ale preto, že sú umlčané.

Podľa overených správ pracovali baníci v uhoľnej bani v Západnej Virgínii viac než 1,5 kilometra pod povrchom, keď narazili na vzduchovú kapsu – uzavretý priestor, v ktorom sa kedysi nachádzala voda. To, čo tam uvideli, ich úplne vydesilo. Ležali tam pouhoľnatené ľudské telá – nie iba kostry, ale celé postavy s nosmi, prstami, so všetkými črtami tela. Niektoré ležali na zemi, iné boli pritlačené k stenám či viseli zo stropu tejto dutiny.

V okamihu sa z celej oblasti stala zakázaná zóna. Úrady okamžite zrušili ťažobné povolenie a baňu uzavreli. Miesto bolo následne úmyselne zaplavené a zasypané bahnom. A čoskoro – priamo nad týmto územím – vyrástla hrádza a vodná nádrž. Ako jednoduché… a ako podozrivé. Kto vydal príkaz, aby bol tento objav navždy zahladený? Prečo sa vedci tak boja myšlienky globálnej katastrofy, ktorá by potvrdzovala biblickú Potopu? Kam až siahajú lži, ututlávanie a podvody vo svete modernej vedy?

Možno vás to prekvapí, ale tisíce vedcov po celom svete dnes odmietajú evolučnú teóriu. Len v Spojených štátoch ide podľa striedmeho odhadu o desaťtisíce ľudí s vedeckými titulmi, ktorí dospeli k záveru, že darwinizmus zlyháva. Dokonca aj časopis Newsweek v roku 1998 zverejnil článok, podľa ktorého 40 % amerických vedcov verí v Boha a modlí sa. A tento trend rastie.

Každý deň pribúdajú noví výskumníci, biológovia, fyzici aj geológovia, ktorí sa rozhodli pre pohľad Stvorenia a globálnej Potopy – a neboja sa to priznať. Lebo pravda sa dá umlčať len dočasne.

DÔKAZY O CELOSVE­TOVEJ POTOPE A KOEXISTENCII DRUHOV

Ak skutočne došlo k celosvetovej Potope, potom by sme mali nájsť štyri zásadné dôkazy:

• Stovky metrov hrubé vrstvy sedimentárnych hornín, ktoré pokrývajú celý svet a vznikli pôsobením vody.
• Masové úhyny zvierat, ktoré zomreli náhle počas tejto udalosti.
• Pozostatky rozličných foriem života – rastlín, zvierat aj ľudí – premiešané v tých istých vrstvách sedimentov.
• Stopy ľudskej činnosti, ako sú artefakty, odtlačky nôh či kostry, uložené hlboko pod povrchom v horninách vytvorených Potopou.

A presne toto sa naozaj nachádza!

Fosílny záznam nedokazuje postupnú ani prerušovanú evolúciu až po človeka. Ak Veľká Potopa pochovala všetok život v jedinej obrovskej katastrofe, potom fakty presne zodpovedajú tomuto vysvetleniu. Väčšina horninových vrstiev totiž vznikla nahromadením tiel a zvyškov organizmov v dôsledku mohutných prúdov vody počas Potopy. Žiadna z týchto vrstiev nie je stará milióny rokov – väčšina z nich vznikla v priebehu tejto udalosti, spolu s ľudskými pozostatkami.

Povedal som väčšina – pretože niektoré fosílie, ktoré boli kedysi pripisované Veľkej Potope, sú skôr dôsledkom menších katastrof po Potope. Vo svojej tretej knihe „The Corpse Came Back“ (Mŕtve telo sa vrátilo) opisujem niektoré z týchto popotopných udalostí. Zdá sa, že aj nálezy v Glen Rose pochádzajú práve z jednej z takýchto neskorších katastrof. Hlavným posolstvom však zostáva: človek, dinosaury, trilobity a iné organizmy žili a zomreli spolu.

A teraz si predstavte: každý reťaz je len tak silný, ako je silný jeho najslabší článok. Ale čo ak väčšina článkov chýba? Predstavme si, že takmer žiadny článok neexistuje. Akú silu má potom taký reťaz dôkazov evolúcie? Odpoveď sa čoskoro ukáže…

NALIEZANÉ TAM, KDE BY NEMALI BYŤ

Ľudské fosílie sa opakovane nachádzajú spolu s „prehistorickými“ zvieratami, ba dokonca aj v nižších vrstvách, než kde sa tieto zvieratá bežne vyskytujú – alebo dokonca v uhlí. To predstavuje záhadu, ktorú evolučná teória nedokáže vysvetliť.

ARTEFAKTY – Mnohé ľudské artefakty boli nájdené až tri kilometre pod povrchom a v údajne „prastarých“ horninových vrstvách, ktoré podľa evolučného datovania mali existovať dlho pred človekom.

STOPY NÔH – Nachádzame stopy ľudských nôh v neporušených vrstvách hornín, ktoré sú datované až na „450 miliónov rokov“. Tieto vrstvy však nemožno vysvetliť evolučnými procesmi bez popretia vlastnej teórie.

KOSTRY – Ešte priamym dôkazom sú nálezy ľudských kostier v uhoľných slojoch. Mnohé z týchto objavov boli dôkladne zdokumentované a poukazujú na spoločné pochovanie ľudí a zvierat počas jedinej obrovskej katastrofy.

EVOLUČNÁ TEÓRIA JE CHYBNÁ – Ak človek existoval už v časoch najstarších foriem života, potom je celý systém evolučnej teórie neudržateľný. Geológovia tvrdia, že tieto vrstvy sú desiatky až stovky miliónov rokov staré, no historické a fyzické dôkazy hovoria iné. Tieto „nesprávne umiestnené“ nálezy dokazujú, že ľudia, dinosaury, trilobity aj uhoľné vrstvy vznikli v tom istom čase a že ich smrť nedelia milióny rokov. Preto musíme odmietnuť prehnané časové údaje.

GLOBÁLNA POTOBA ZODPOVEDÁ DÔKAZOM LEPŠIE – Existuje jediné vysvetlenie, ktoré presne zodpovedá faktom – Veľká Potopa. Väčšinu horninových vrstiev tvoria úlomky, bahno a trosky, ktoré voda počas Potopy usadila a pochovala spolu s artefaktmi, stopami nôh aj ľudskými pozostatkami. Globálna katastrofa opísaná v Písme sa tak ukazuje ako najlogickejšie vysvetlenie geologických dôkazov.