FAQ – odpovede na otázky

FAQ: Najčastejšie otázky o biblickej potope a veku Zeme

Každý týždeň dostávame široké spektrum otázok. Veríme, že toto vydanie FAQ odpovie na základné otázky a pochybnosti, ktoré možno máte.

„Ak bola veľká potopa, ako je opísaná v Biblii, určite to bola nejaká lokálna potopa, možno na Strednom východe. Treba si uvedomiť, že ľudia v tých časoch ani len netušili, že existujú iné svetadiely, nieto ešte to, že zem je guľatá.“

Niektorí veriaci naozaj tvrdia, že biblická potopa bola lokálna udalosť v oblasti Mezopotámie a celý príbeh vnímajú najmä ako morálne ponaučenie. Ako si však vysvetliť, že indiánske kmene v Amerike mali legendy o celosvetovej potope, s ktorými sa Európania stretli až po objavení Ameriky? Vikingovia síce doplávali do Severnej Ameriky, ale žiadne takéto príbehy si neodniesli a nestretli sa s obyvateľmi Strednej a Južnej Ameriky, ako to urobili Španieli či Angličania po Kolumbovi.

Javy ako kaňony sa dajú vysvetliť pomalou eróziou, no rovnako aj náhlou, obrovskou povodňou. Kto zažil záplavy na Morave v roku 1997, videl, čo dokáže voda: zmizli celé úseky ciest, železničné trate boli „prerezané“ na 30-metrové kusy, mosty i s obrovskými betónovými oporami boli preč. A to pršalo „len“ tri dni a dve noci! Aký obrovský vplyv by mala biblická potopa, keď pršalo 40 dní a 40 nocí a tsunami menili tvár zeme na nepoznanie!

„Reliktne žiarenie, rýchlosť, akou sa od seba galaxie pohybujú, rozloženie temnej hmoty… toto všetko hovorí o veku minimálne 14 miliárd rokov. Sú to ‘rock solid’ dôkazy, tak ako vieme, že zem je guľatá, a to platí aj o veku zeme.“

Len niekoľko desaťročí sledujeme rozpínanie vesmíru, a predsa sa spätnou extrapoláciou usudzuje, že tento jav prebieha miliardy rokov v rovnakej podobe (priamej úmere). Je to, akoby sme milimetrovú úsečku natiahli na kilometrovú priamku a očakávali, že vlastnosti zostanú rovnaké. Priama úmera extrapolovaná z tak krátkeho úseku však nemusí platiť! Navyše sa zistilo, že toto rozpínanie je dokonca zrýchlené – teda nejde o lineárny (priamkový) jav, ale o nelineárnu závislosť. Takáto nelinearita môže viesť k parabole, hyperbole alebo aj inej matematickej krivke.

Teoreticky by dokonca mohla vzniknúť sinusoidná (vlnovitá) závislosť, čo by znamenalo periodickosť zmien veľkosti vesmíru – nielen v čase, ale aj v priestore. Priestor-čas sa teda mohol meniť periodicky podľa zložitej (modulovanej) sinusoidy!

Ďalej je tu otázka mikrovlnného kozmického pozadia (tzv. reliktného žiarenia). Nemusí to byť pozostatok Veľkého tresku, pretože kozmické pozadie žiari aj na iných frekvenciách – rádiových, infračervených, ultrafialových, röntgenových a gama. Tieto rôzne druhy žiarenia sa nedajú vysvetliť ako relikt Veľkého tresku, ale skôr ako typy žiarení, ktoré vyžaruje samotný vesmírny priestor! Ide o veľmi slabé, ťažko detegovateľné žiarenia, ktoré však reálne existujú a meriame ich najmodernejšími prístrojmi. (Pozor: nejde o gama záblesky alebo infračervené žiarenie galaxií!)

„Kontinenty sa pohybujú, ich pohyb vieme zmerať empiricky (to, čo kreacionisti stále požadujú). Z ich pohybu vieme, že Afrika a Južná Amerika boli kedysi spojené. Z rýchlosti pohybu vieme, že boli spojené pred cca 300 miliónmi rokov.“

Táto predstava je však príliš smelá aproximácia – rýchlosti pohybov kontinentov meriame len niekoľko desiatok rokov, no predpokladá sa, že rovnakou rýchlosťou sa kontinenty pohybovali stovky miliónov rokov! Je to opäť predĺženie krátkej úsečky na obrovskú priamku a záver o lineárnej závislosti sa nemusí zakladať na pravde.

Je možné, že vzdiaľovanie kontinentov bolo spočiatku veľmi prudké a postupne sa vplyvom trenia zemských dosiek o astenosféru (horúcu vrstvu magmy) rýchlosť znižovala. Či išlo o rovnomerné spomaľovanie alebo nerovnomerné, nik dnes nevie presne určiť. Navyše, tento proces prebiehal dávno v minulosti – ako ho v budúcnosti empiricky odmerať?

„Z fosílnych nálezov vieme, že na východnom pobreží Južnej Ameriky sa našli rovnaké fosílie aj na západnom pobreží Afriky.“

Fosílie rovnakých živočíchov sa však našli aj na Antarktíde! To nasvedčuje, že tento „zmrznutý kontinent“ bol kedysi v subtropickej oblasti. Antarktída a Južná Amerika sa však vzďaľovali severojužne, zatiaľ čo Ameriky a Eurázia sa pohybovali západovýchodne – ale to všetko hodnotíme podľa dnešnej polohy a smerov! Pôvodný superkontinent Pangea, ktorý sa „poskladá“ z dnešných kontinentov, nemusel mať stále tú istú orientáciu, akú vidíme dnes. Jeho rozštiepenie mohlo byť dôsledkom prudkej a energetickej príčiny, nie len pomalého tlaku hypotetických prúdov v zemskom plášti.

Tou príčinou mohol byť napríklad dopad veľkého meteoritu – alebo dokonca niečo umelé. Predstava, že to spôsobili ľudia, je pre evolucionistov absurdná, pretože podľa nich žili ľudia až o miliardy rokov neskôr. Kreacionisti však tvrdia, že to mohlo byť pred niekoľkými tisícročiami, keď ľudia síce mali vysokú technickú úroveň, ale veľmi nízku morálku. Čím väčší je rozpor medzi technickou vyspelosťou a morálkou, tým väčšia katastrofa hrozí!

A taká katastrofa už prišla – opisuje ju kniha Genezis (Potopa). Budúca katastrofa je opísaná v Apokalypse (Zjavení Jána). Záleží aj na nás, ako rýchlo k nej dôjde. Ak bude ľudstvo pokračovať v súčasnom „besnení“, katastrofu len urýchli.

„A nielen fosílie, aj zloženie zeme a druhy pôd to dokazujú. Vek týchto vrstiev radiometricky je podľa študentov jasný – cca 300 miliónov rokov.“

Radiometrické datovanie je často prezentované ako „nezvratný dôkaz“ starého veku hornín a fosílií – najčastejšie práve v rozmedzí stoviek miliónov rokov. Zároveň sa však objavuje paradox uhlíka 14 v ropě, uhlí a diamantoch. Uhlík 14 má poločas rozpadu 5 700 rokov – to znamená, že každých 5 700 rokov klesne množstvo C-14 na polovicu.

Po niekoľkých stovkách tisíc rokov by nemal v žiadnom vzorku zostať merateľný C-14. Ak by teda uhlie a ropa vznikli pred 150 miliónmi rokov a diamanty pred miliardami rokov, žiadny uhlík 14 by v nich nemal existovať.

Realita je iná: vo všetkých vzorkoch ropy, uhlia a diamantov je stále detekovateľné množstvo uhlíka 14. Väčšina týchto vzoriek vykazuje „vek“ menší ako 50 000 rokov. Sedimenty uhlia a ropy (podľa chronológie C-14) vznikli menej než pred 50 000 rokmi – nie pred 300 miliónmi, ako tvrdí evolučná teória. Jurské ropné sedimenty sú podľa C-14 mladšie ako 50 000 rokov, nie konvenčných 150 miliónov.

Problém? 50 000 rokov je príliš krátky čas na evolúciu, ktorá vraj trvala stovky miliónov rokov.

„Nie je podstatou kreacionizmu tvrdenie: ‘Boh to povedal, ja tomu verím a hotovo’?“

Áno, niektorí si to tak môžu vykladať. Ale nie je to podobné, ako keď niekto povie: „Vedci to povedali, ja tomu verím a hotovo“?

„Kedy prestanete „vystupovať proti vede“?“

Kedy Vy prestanete mlátiť svoju ženu? (Takáto otázka obsahuje už v sebe falošné obvinenie – tzv. „loaded question“.) Niektoré prelomové objavy vždy pochádzali od menšiny vedecky fundovaných ľudí, ktorí išli proti väčšinovému názoru – a mali pravdu. Nejde o boj proti vede, ale o hľadanie pravdy. Zakladatelia modernej vedy boli kreacionisti: Newton, Kepler, Pascal, Boyle, Galileo – ich viera v logického Stvoriteľa ich motivovala skúmať prírodu a hľadať v nej poriadok.

Aj dnes mnohí tvrdia, že žijeme v logicky naplánovanom vesmíre. Otázka znie: čo je pravdepodobnejšie – že všetko okolo nás vzniklo náhodným výbuchom (Veľký tresk), alebo že za tým všetkým stojí inteligentný Stvoriteľ? Kreacionisti tvrdia, že dôkazy ukazujú na iný priebeh udalostí, ako je evolučná verzia.

„A čo dinosauri?“

Krátko a jasne – podľa mnohých dôkazov žili dinosauri v tej istej dobe ako človek po tisíce rokov našich dejín a väčšina dinosaurov vymrela skôr, ako začala moderná éra. Slovo „dinosaurus“ je pritom staré len asi 170 rokov. Legendy o nebezpečných plazoch (známych aj ako draci) zanechali naši predkovia po celej Európe, poznáme ich z Číny, Ázie, zo všetkých kútov Ameriky (Severnej, Južnej aj Strednej) a rozprávajú si ich aj v Afrike.

Prečo by sme mali všetky tieto legendy a príbehy (šírené po celom svete) zahadzovať a vysmievať sa im len preto, aby sme verili populárnej evolučnej teórii? Vo vede je dôležité oddeliť dôkazy od subjektívnych výkladov. Je preukázané, že títo veľkí nebezpeční plazy existovali.

Máme fosílne kosti, historické záznamy, otlačky stôp – máme jasné dôkazy. Interpretácia, že všetci vymreli pred miliónmi rokov, je spor medzi evolucionistami a kreacionistami. Mnohé písomné záznamy z dejín ľudstva hovoria o tom, že niekoho zabil drak/dinosaurus, že sa ľudia museli spojiť, aby takéto príšery porazili. Tieto príbehy a legendy sú dôkazom, ktorý kreacionizmus stále viac podporuje.

„Nevymreli dinosauri pred 65 miliónmi rokov?“

Existujú presvedčivé dôkazy, že Zem je stará len niekoľko tisíc rokov. Pozri napríklad publikáciu Dr. Ackermana – Stejně je to mladý svět. Tých „65 miliónov rokov“ je moderná myšlienková konštrukcia. Evolúcia, ako viera, predstavuje duchovný únik pred naším mocným Stvoriteľom. Evolučná viera tvrdí, že Boh je slabý alebo neexistuje – a to je úplne jasné. Keď sa pozrieme na to, čo evolúcia tvrdí o našom pôvode, naši predkovia sa na všetkých kontinentoch stretávali s drakmi a často s nimi bojovali.

Nezavádzali, keď písali o stretnutiach s veľkými nebezpečnými plazmi. Tieto tvory žili v tej istej dobe ako ľudia. Ľudia skutočne pozorovali dinosaury. Samozrejme, že niektoré príbehy sa časom prifarbili, ale zásadná pravda zostáva – ľudia a dinosauri (draci) žili súčasne. Žili na rôznych miestach, ale v rovnakom čase – až kým neboli dinosauri takmer vyhubení. (A mimochodom, niektoré z nich možno stále žijú.)

„4004 pred n. l…. to nemyslíte vážne!“

S týmto postojom sa stretáva mnoho ľudí, ktorí študujú otázky stvorenia sveta. Existuje viacero verzií toho, čo sa dnes nazýva kreačná veda. Niektorí kreacionisti akceptujú väčšinu evolučných výkladov, ale zásadne nesúhlasia s predstavou, že by život vznikol náhodou. Títo kreacionisti veria v prapôvodcu (či prvého hybateľa), teda niekoho, kto všetko uviedol do pohybu, a potom už Boh tvoril pomocou evolúcie.

Iná skupina kreacionistov, napríklad tí, ktorí prispievajú aj na tento web, uvažovali nad témou hlbšie a dospeli k presvedčeniu, že evolucionizmus nemá žiadne relevantné vedecké opodstatnenie a je nepredstaviteľné, že by Zem bola staršia ako 10 000 rokov. Pre mnohých tzv. „kreacionistov mladého veku Zeme“ je 4004 pred n. l. naozaj veľmi blízko k reálnemu dátumu Stvorenia. Je pochopiteľné, že toto tvrdenie sa stáva terčom posmechu zo strany tých, ktorí dôverujú datovacím metódam založeným na radioaktívnych izotopoch a poločasoch rozpadu.

„40 dní a 40 nocí, naozaj?“

V knihe Genezis, kapitola 7 je napísané, že vody Veľkej potopy sa dvíhali nad pevninu 150 dní a ďalších 150 dní opadávali. Celá Potopa trvala približne jeden rok, od momentu, keď Noachova rodina nastúpila na archu, až po deň, keď ju opustila. Toto je odveká tradícia. Vyzerá to však tak, že prvých 40 dní a nocí intenzívne pršalo a silno fúkalo (Genezis 8,1: „…a poriadne to fúkalo…“).

Neexistuje však žiadny dôkaz, že Potopu spôsobil len dážď, a moderní kreacionisti to ani netvrdia. Je zvláštne, že len evolucionisti často obhajujú tento nesprávny pohľad, aby mohli otvorene kritizovať kreačnú teóriu vrátane udalosti Potopy.

„Ako sa mohli všetky veľké zvieratá zmestiť do Noemovej archy?“

Najväčšie dinosaurie vajcia (často nazývané aj dračie vajcia), ktoré boli doteraz objavené, majú veľkosť približne ako futbalová lopta. Do interiéru auta by sa teda zmestil tucet brachiosaurových vajec a ešte by zostalo miesto! Z toho jasne vyplýva, že mladé dinosaury po vyliahnutí neboli veľké. Úlohou Noema bolo zachovať všetky druhy zvierat. Nemusel od každého druhu vyberať najväčší exemplár a taktiež nebolo potrebné uchovávať všetky poddruhy.

Vedeli ste, že väčšina moderných plemien psov nie je staršia ako sto rokov? Stačili teda dva zdravé mladé jedince, aby sa zachoval genetický základ všetkých psích druhov. Biblia používa pojem „druh“ v inom význame ako súčasná biológia. Kone a zebry sa môžu navzájom krížiť (a v prírode sa to naozaj deje), pričom vznikajú životaschopní potomkovia. To isté platí aj pre tigra a leva, čo podľa kreacionistickej teórie naznačuje, že tieto „druhy“ pochádzajú z rovnakého pôvodného archetypu.

Psy a vlky (aj keď ich dnes považujeme za odlišné druhy) pravdepodobne pochádzajú z toho istého predka. Samozrejme, existuje aj niekoľko veľkých zvierat (v dospelosti), ako sú žirafy, slony a dinosaury typu Tyrannosaurus rex. Priemerné zviera je však veľké asi ako ovca, takže trojposchodová archa úplne stačila na to, aby pojala celý sortiment zvieracích druhov a ešte aj dostatok potravy. Špeciácia sa potom mohla rozbehnúť opäť, a to z genofondu pôvodných zdravých jedincov.

Keď sa na to pozrieme vedecky, je tu neskutočná rozmanitosť živých bytostí – je to sila!

„Aj keby bola celá atmosféra na 100 % nasýtená vlhkosťou a začalo by pršať, táto voda by nestačila na pokrytie kontinentov! K Potopu nemohlo dôjsť, uznajte to!“

Toto je častá námietka, ktorá sa vzťahuje na odpoveď uvedenú vyššie. Správa o Potope zapísaná v knihe Genesis vychádza pravdepodobne z pohľadu, ktorý mal Noe, a nemusí podávať úplný obraz všetkých udalostí, ktoré prispeli k výslednému stavu Zeme. Nezmieňuje napríklad vôbec ľad; vieme iba, že vzostup vôd (po prvých 150 dňoch) začal v čase, keď sa spustil 40-dňový dážď. Dozvedáme sa tiež, že sa pretrhli pramene obrovskej priepasti, čo je záhadná formulácia. Dážď sám o sebe Potopu nespôsobil, ale bol symptómom tejto katastrofy, ktorý začal približne v rovnakom čase.

„Slaná voda prelievajúca sa cez kontinenty by aj tak zničila všetky rastliny, však?“

Osladil si si niekedy kávu, ale zabudol ju premiešať? Ako chutila? Pred Potopou „oceány ešte neboli premiešané“. Pravdepodobne ani neboli veľmi nasýtené minerálmi, až kým neprišlo k Veľkej Potopu, pri ktorej vody odplavili obrovské množstvo zeminy. Vieme tiež, že prírodné semená divokých rastlín (nie vyšľachtené hybridy, ktoré sú citlivejšie, podobne ako nové plemená psov) sú veľmi odolné a dokážu sa uchytiť na rôznych miestach, prežiť celé mesiace rozptýlené vo vode a tak sa nechať unášať prúdmi.

Z fosílneho záznamu však vyplýva, že niektoré druhy rastlín (a mnohé morské živočíchy) Potopu ani neskoršie nároky na chladnejšie prostredie po nej neprežili. Napríklad orobince, ktoré pred Potopou dorastali až do dvadsaťmetrovej výšky, dnes len zriedka prerastú jeden meter. Moderný svet je len zlomkom toho, čo tu bolo kedysi.

„Nebola Noemova potopa len miestnou záležitosťou?“

Vylúčené. Niektorí ľudia to síce tvrdia, ale kniha Genezis jasne hovorí, že Boh chcel zaplaviť celú zem – všetci ľudia, zvieratá a vtáky, ktorí neboli v arche, mali zahynúť. Priemerný človek prejde za hodinu asi päť kilometrov, však? Za 10 hodín by mohol prejsť približne 50 km. Počas 100 dní takéhoto pochodu by vlastne mohol zvládnuť vzdialenosť tisícok kilometrov. (Spomeň si na prvých amerických osadníkov, ktorí so svojimi vozmi dokázali za pár priaznivých mesiacov prejsť obrovské vzdialenosti naprieč Severnou Amerikou.)

Ak by Boh zamýšľal zoslať na zem len „regionálnu potopu“, prečo by radšej Noemovi nenariadil, aby si zabezpečil „Noemovu maringotku“? Noe sa mohol jednoducho presunúť o pár dolín ďalej a vyhnúť sa takejto miestnej pohrome. Geológovia nám potvrdia, že vysoké vrstvy sedimentov pokrývajú všetky kontinenty. Väčšina týchto sedimentov sa usádza práve z vodnej suspenzie.

A ich mohutné vrstvy, ktoré sa rozprestierajú naprieč tisíckami štvorcových kilometrov, svedčia o jednorazovej dávnej udalosti, pri ktorej došlo ku katastrofickým procesom spojeným s ich usádzaním – procesom, ktoré dnes už nepozorujeme. Práve tieto hrubé vrstvy s uhoľnými a ropnými ložiskami (tvorenými rozloženými organizmami) nachádzame na všetkých kontinentoch, čo jednoznačne svedčí o celosvetovej potope.

Potopa zasiahla celý svet. Pripomínajú ju legendy a príbehy z rôznych kultúr, nielen správa zo Starého zákona. Na čom je založená tvoja istota? Je to „takzvaná veda“, ovplyvnená momentálnymi trendmi a záujmami? Alebo je to Božie Slovo a poznanie, že väčšina vedcov sa občas mýli? Viac než 1000 rokov, od Ptolemaia až po Galilea, vedci verili chybnému predpokladu, že vesmír sa točí okolo Zeme, však? Cirkvi vtedy Galilea prenasledovali, pretože sa opieral o vtedy uznávanú „vedu“.

Cirkevní predstavitelia podporovali vtedajší vedecký establishment proti novátorovi Galileovi, ktorý tvrdil, že teória gréckeho vedca a matematika Ptolemaia (platiaca vyše 1000 rokov) je nesprávna. „Ver vedeckému establishmentu“? Len preto, že musí mať pravdu? Nie, často sa mýli práve väčšina.

Nemali pravdu, keď tvrdili, že sa vesmír točí okolo Zeme, a sú dobré dôvody domnievať sa, že sa mýlia aj dnes, keď tvrdia, že sme len náhodný produkt bezcieľneho výbuchu z ničoho. Že všetko je len statistická náhoda bez Boha, ktorému sa nemusíme zodpovedať; že stačí žiť pre prítomnosť; že zákony vytvára človek a ľudská dohoda je najvyššou autoritou.

„Nepreukázal Scopesov proces roku 1925 (známý tiež ako opičí proces), že evolúcia vyhrala a kreacionizmus prehral – skvelá doba!“

Áno, presne toto opakujú od tej doby liberálne médiá aj Hollywood.

„Radioaktívne datovanie dokazuje, že ku kreacionizmu nemohlo dôjsť, však?“

Kreacionisti sú zástancami skutočnej vedy, ktorej postuláty možno overiť opakovanými pokusmi. Práve kreacionisti stoja na strane vedy. Evolucionisti vede často vyhýbajú, ak im to nevyhovuje. Na horninách nie je žiadne „razítko“, ktoré by potvrdzovalo ich skutočný vek, ani nebol nikto svedkom ich údajného miliónročného starnutia. Radiometrické datovanie je z jednej tretiny faktom, ale zvyšok sú neoverené predpoklady, ktoré nie je možné zopakovať. Napríklad lávové prúdy z historicky známych období podľa radiometrie vykazujú milióny rokov – preto nedôverujeme súčasným diskutabilným odhadom vysokého veku Zeme.

Na mnohých skamenených dinosaurích kostiach a v ich okolí nachádzame jasné stopy uhlíka. (Podľa evolučnej teórie majú byť tieto kosti staré minimálne 65 miliónov rokov, však?) Kreacionisti odoberú vzorku uhlíka a pravidelne ich posielajú do laboratórií na datovanie pomocou C14; výsledky ukazujú, že uhlik z dinosaurov je starý maximálne niekoľko tisíc rokov. Veda tu jasne víťazí. Je známe, že evolucionisti sú často rozčúlení, keď sa tieto výsledky zverejnia.

Ďalším príkladom je nová lávová kopa na Mount St. Helens – stará len 30 rokov, no podľa K-Ar datovania je „staršia ako 1 milión rokov“! Tu je očividne veľký problém. Aj v Pompejach či na Havaji existujú historické lávové prúdy, ktoré dokazujú, že K-Ar datovanie nefunguje a nie je spoľahlivé. Velekněži evolúcie však trvajú na týchto údajných vysokých vekoch, pretože neexistujú iné relevantné dôkazy na podporu tvrdenia, že Zem je staršia než 10 000 rokov.

Všetky hlavné rieky a vodopády svedčia o tom, že Zem je mladá – len niekoľko tisíc rokov. Mýtické dlhé veky jednoducho nikdy neexistovali. Toto je skutočná veda – veda overiteľná opakovanými pokusmi. Tieto testy možno opakovať – a to je nad slnko jasnejšie.

„A čo fosílny záznam?“

Fosílny záznam je často označovaný za „najlepšieho priateľa kreacionistov“, pretože v ňom stále chýbajú skutočné prechodné formy. Áno, každá nová generácia evolucionistov nejaké tie „prechodné články“ objaví, ale žiadna z týchto foriem zatiaľ neobstála v skúške času. Najnovšie prišli evolucionisti s ťažkým kalibrom – tvrdením, že „dinosaurom narástlo perie“, aby si mohli postaviť svoju najnovšiu evolučnú teóriu na ďalšom „dôkaze“. Aj toto tvrdenie sa však časom rozpadne – počkaj a uvidíš. (Mimochodom, musíme uznať, že majú šikovných umelcov, však?)

V skutočnosti existuje množstvo pôsobivých obrázkov „pravdepodobných“ prechodných foriem, ale chýbajú skutočné vedecké dôkazy, ktoré by tieto obrázky potvrdili. Je smutné, keď si uvedomíme, akú škodu spôsobuje takáto propaganda deťom.

„Evolúcia človeka (hominidov) je FAKT! Priznajte to!“

Objem mozgu u dnešných ľudí sa pohybuje približne od 700 do 2200 cm³ – a pritom veľkosť mozgu nemá vplyv na inteligenciu. Priemer je okolo 1300–1350 cm³. Päť rokov som žil v Tokiu, v Japonsku. Priemerná „veľkosť mozgu“ Japoncov je nižšia ako moja (ako vysokého človeka európskeho typu), ale Japonci sú veľmi inteligentní. Stačí sa pozrieť do sveta počítačov: menšie obvody môžu byť výkonnější a rýchlejšie… Takže menší mozog nemusí byť žiadnou nevýhodou.

Evolucionisti radi zostavujú rebríčky starých lebiek – od menších k väčším. Úmyselne však zamlčujú starobylé lebky, ktoré sú väčšie než dnešný priemer. Vyplývajú z chybného predpokladu, že čím väčší mozog, tým inteligentnejší človek – čo je nezmysel. Navyše zlyhávajú aj ich datovacie metódy, takže vôbec nevedia s istotou určiť vek lebiek. Zamyslime sa, čo sa stane s kosťami človeka, ktorý neprijíma v potrave dosť vápnika? Alebo keby chýbala meď – mohol by to negatívne ovplyvniť vývoj mozgu.

Ak v minulosti žili mnohí len z toho, čo si dopestovali, a pôda bola chudobná na dôležité minerály (napríklad selén, horčík, železo), po generácie by to ovplyvňovalo vývoj ľudí aj zvierat v danej oblasti. Keď dnes skúmame fosílie dávnych hominidov, mali by sme zohľadniť všetky logické vedecké možnosti – vrátane možných defektov spôsobených napríklad príbuzenskými manželstvami. Namiesto toho sa často prezentujú umele vybrané vzorky z tisícov objavených pozostatkov, pričom mnohé dôkazy sa zamlčujú, len aby sa dala podporiť populárna evolučná teória.

Fosílny záznam – najlepší priateľ kreacionistov – svedčí o tom, že všetky druhy sa vždy rozrôzňovali len v rámci svojho druhu. To je dôkazom úžasne múdreho stvoriteľského plánu. A čo vlastne robí evolúcia? Vyplňuje túžbu poznať náš pôvod. Ale nie je testovateľná ani opakovateľná. Ak na to kreacionisti poukážu, evolucionisti sa často nahnevajú. Prečo? Ak ide o skutočnú vedu, mala by umožňovať slobodnú výmenu myšlienok a dôkazov. Žiaľ, zdá sa, že práve to je ohrozením ich „náboženstva“.

Čo je človek? Prečo sme tu? Kam smerujeme? Ľudská DNA obsahuje 3,5 miliardy párov báz. To je fascinujúce! Moja viera v náhodný vznik života nie je dosť silná. Evolučná teória je skutočne zvláštna – nespráva sa ako skutočná veda, však?

„Nevie snáď aj malé dieťa, že „veda o stvorení“ je oxymorón?“

A opäť sme pri zásadnej a dávnej otázke našich počiatkov. Spor medzi kreacionistami a evolucionistami je stále aktuálny a dotýka sa nás všetkých veľmi osobne. Nejde len o teóriu – ide o hlbokú životnú otázku. Práve v tom tkvie jeho potenciálne nebezpečenstvo. Tento spor je iný ako ostatné vedecké debaty, pretože ak existuje Boh, ktorý nás stvoril a má právo nás súdiť po smrti, je nesmierne riskantné túto skutočnosť ignorovať. Zatváranie očí pred Bohom môže mať vážne dôsledky.

Sme len smrteľné bytosti pripútané ku krehkej modrej planéte, stratené na okraji galaxie. Máme len päť zmyslov na orientáciu. Niektorí „najmúdrejší“ ľudia veria, že všetko musí byť vysvetliteľné naším rozumom – a čo nevieme pochopiť, podľa nich nemôže existovať. Skutočným oxymorónom by mohla byť skôr „evolučná veda“ so svojou aroganciou, nie „veda o stvorení“, ktorá pokorne uznáva, že človek a jeho rozum nie sú stredom vesmíru.

„Kreacionisti nepublikujú v renomovaných vedeckých časopisoch a žiadny uznávaný vedec nikdy nerecenzoval ich knihy, čo dokazuje, že nerobia dobrú vedu, však?“

Táto námietka je naozaj úsmevná: práve tí istí strážcovia vedeckého establishmentu, ktorí odmietajú „nežiaduce“ rukopisy, neskôr vytýkajú kreacionistom, že málo publikujú v renomovaných časopisoch.

Dr. Henry Morris z Inštitútu pre výskum stvorenia konštatoval, že mnohí kreacionistickí vedci pracujú v priemysle alebo zdravotníctve, pretože predsudky proti kreacionizmu sú v akademických kruhoch extrémne silné. Ak niekto otvorene prehovorí proti evolúcii, riskuje vyhodenie z práce alebo označenie za „čiernu ovcu“. Publikovať recenziu pod tlakom autocenzúry a dohľadu nadriadených je veľmi náročné – každý sa totiž chce presadiť a udržať si postavenie.

Evolucionisti rozhodli, že neexistuje Boh, ktorému by sa človek musel zodpovedať, takže dohoda medzi ľuďmi sa stáva poslednou inštanciou pravdy. Ako by mohol niekto z profesorov, ktorí učia evolúciu, porušiť toto pravidlo bez toho, aby riskoval svoju kariéru? Porušenie týchto (bezbožných) pravidiel znamená automaticky postih. Ak neexistuje Boh, morálny rozklad spoločnosti len rastie – presne ako v skorumpovaných inštitúciách alebo falošných náboženstvách.

Spoločnosť pre výskum stvorenia má dnes približne 650 členov s doktorátom vied. Mnohí z nich publikovali kvalitné vedecké články. CRS vydáva aj vedecký časopis a dvojmesačný informačný bulletin so širokým výberom fundovaných vedeckých textov.

„Evolúcia je veda; kreacionizmus je náboženstvo.“

Toto je časté tvrdenie posmievačov. Obyčajne na takéto povrchné poznámky odpovedám stručne, ale tu sa patrí dodať, že evolúcia je v skutočnosti vierou, ktorá sa pokúša vysvetliť náš pôvod. Po tisíce rokov ľudských dejín totiž nikto nikdy evolúciu priamo nepozoroval. Nemáme k dispozícii žiadne skutočné prechodné fosílie, ktoré by evolúciu jednoznačne potvrdzovali.

Metódy rádioaktívneho datovania, ktoré stoja za tvrdeniami o miliónoch „mystických“ rokov vývoja života, neobstoja pri opakovanom vedeckom testovaní. Priznávam, rád si občas „pohrám“ s pojmami, aby som upozornil na podstatu veci – hovorím o „kreačnej vede“ verzus „evolučné náboženstvo“. Makroevolúcia (od molekuly k človeku, automatický, dlhodobý proces) má svojich horlivých zástancov, no nie je jedinou teóriou.

„Aký je rozdiel medzi makroevolúciou a mikroevolúciou?“

Makroevolúcia je teória, že jeden druh živého organizmu sa môže časom zmeniť na úplne iný druh, ak má na to dostatok času a podmienok. Mikroevolúcia je naopak pozorovateľný biologický proces – potomkovia sú podobní predkom, ale nie sú ich klonmi. Nie je úžasné, že Stvoriteľ vložil do každého druhu takúto pružnosť? Deti zvyčajne zdedia črty tváre rodičov atď. – mikroevolúcia je skutočne vedecká.

Takto Stvoriteľ naprogramoval život: v rámci každého druhu môže dochádzať k rôznym špeciáciám. Všimni si – keď evolucionisti predkladajú „dôkazy“ makroevolúcie, vždy citujú príklady mikroevolúcie a dúfajú, že si tento rozdiel nevšimneme. Mendelove zákony genetiky nám jasne ukazujú, prečo mikroevolúcia nemôže viesť k makroevolúcii.

Existuje mnoho ďalších otázok a problémov, ktoré ľudí zaujímajú. Veríme, že toto vydanie FAQ pomôže zodpovedať aspoň niektoré z nich. Ak si človek, ktorý hľadá pravdu, pomodli sa za správne pochopenie tejto základnej témy. Po vypočutí oboch strán možno prídeš k inému záveru, ale našim cieľom je, aby tieto informácie budovali tvoju vieru a rozšírili poznanie.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )