Matematický kód – číslo 7

Matematický dôkaz Božej inšpirácie v Biblii: Sedmička ako kód pôvodných opisov

Pod povrchom pôvodných opisov Biblie sa všade objavuje číslo sedem, čo je matematický dôkaz, že Biblia nebola napísaná obyčajnými ľuďmi, ale že za jej slovami stojí inteligencia, akú si ani nevieme predstaviť. Tento fascinujúci objav urobil Dr. Ivan Panin, ruský vedec, ktorý študoval v Amerike a stal sa profesorom filozofie. Učil staré jazyky – hebrejčinu, gréčtinu, latinčinu – a bol aj literárnym kritikom.

Jeho prednášky boli veľmi uznávané a hodnotili sa až na 2000 dolárov. Keď sa mu však do rúk dostali staré biblické texty – pôvodné opisy Biblie – ich obsah mu ako ateistovi veľa nehovoril. Začal preto dosadzovať číselné hodnoty namiesto písmen týchto znakov. Zistil, že celá Biblia je napísaná v akomsi číselnom kóde sedmičky, tvorí „sedmičkovú sústavu“. Vety v Biblii vytvárajú číselné obrazce súvisiace s číslom 7, čo je podľa neho 100% dôkaz, že 26 autorov Starého aj Nového zákona písalo pod Božou inšpiráciou.

Pôvodné biblické texty boli napísané:

• Starý zákon: hebrejsky
• Nový zákon: grécky

Hebrejská abeceda: má 22 znakov. Každý znak je súčasne symbolom pre hlásku aj pre číselnú hodnotu – nie je tu rozlíšenie.
Grécka abeceda: má 24 znakov, každý má hláskovú aj číselnú hodnotu. Alfa = 1, Beta = 2, Gama = 3 atď. (len dve číslice majú samostatné symboly: 6 a 90)
Latinská abeceda: znaky pre hlásky a číslice sú rozlíšené, len niektoré písmená si zachovali číselnú hodnotu – napr. I = 1, V = 5, X = 10, L = 50, C = 100, D = 500, M = 1000
Naša abeceda: má 26 písmen + 10 symbolov z arabčiny pre vyjadrenie číselnej hodnoty (0–9)

Biblia (pôvodné opisy) sa teda dá čítať dvoma spôsobmi:

• podľa významu slov
• podľa číselných znakov

Číslo, ktoré sa v Biblii najčastejšie objavuje, je číslo 7:

• Stvorenie sveta – 7 dní
• Hladové a úrodné roky v Egypte – 7 rokov
• Pred pádom Jericha jeho múry obchádzalo 7 kňazov so 7 trúbami 7 dní
• Koľkokrát mám odpustiť? 7-krát? Kristus odpovedal: nie 7-krát, ale 70 x 7
• Milostivý rok, každý 50. rok = 7 x 7 rokov práce = 49 + ďalší rok je milostivý
  (III. Mojžišova – Levitikus 25:8)
• 7 dní ohnivej obete
• 7 dní osláv všetkých sviatkov
• 7 dní očisťovania
• V Zjavení Jána je množstvo sedmičiek: 7 hviezd, 7 cirkví, 7 anjelov, 7 trúb, 7 svietnikov, 7 posledných rán, 7 duchov atď.

V Prísloviach 9:1 je napísané:

„Múdrosť si vystavila dom, vytesala sedem stĺpov.“

Z tohto verša vyplýva, že Božia múdrosť spočíva na siedmich stĺpoch. Sedmička je číslom dokonalosti: Za 7 dní Boh stvoril celý svet. Sedmička je skrytá pod povrchom celej Biblie, čo naznačuje jej hlboký matematický význam. Ak prevedieme písmená v pôvodných opisoch Biblie na číslice a začneme ich sčítať, zistíme, že takmer každá veta, každý odstavec, každá časť Biblie dáva hodnotu 7 alebo násobok tohto čísla. Tento fascinujúci jav sa objavuje od 1. knihy Mojžišovej (Genesis) až po poslednú knihu Biblie, Zjavenie, a to v gréčtine aj hebrejčine.

STARÝ ZÁKON – HEBREJČINA

Hebrejská číselná hodnota prvej vety Biblie: „NA ZAČIATKU STVORIL BOH NEBO A ZEM“

Ak prvú vetu Biblie prevedieme do hebrejčiny a sčítame číselné hodnoty jednotlivých písmen, získame fascinujúci matematický dôkaz, ktorý odhaľuje Božiu inšpiráciu a dokonalosť:

• Súčet číselných hodnôt všetkých písmen v tejto vete je 2 702 = 7 x 386.
• Číselná hodnota kľúčových slov: BOH, NEBO, ZEM je 777 = 3 x 7, čo symbolizuje Boha ako Trojjediného (Otec, Syn, Duch Svätý).
• Číselná hodnota slovesa „stvořil“ je 203 = 7 x 29.
• Číselné hodnoty: 1. písmeno vety, 2 stredné písmená a posledné písmeno vety dávajú súčet 133 = 7 x 19.
• Prvé a posledné písmená všetkých slov v 1. vete Biblie dávajú súčet 1 393 = 7 x 199.
• Prvé a posledné písmená prvého a posledného slova vety dávajú súčet 497 = 7 x 71.
• Písmená dvoch stredových slov dávajú súčet 896 = 7 x 128.
• Posledné písmená prvého a posledného slova majú číselnú hodnotu 490 = 7 x 70.
• Táto veta obsahuje 7 slov.
• Súčet všetkých písmen vo vete je 28 = 4 x 7.
• Súčet písmen prvých 3 slov je 14, teda 2 x 7.
• Numerický súčet písmen posledných 4 slov tejto vety je tiež 14.
• Počet písmen v slovách „nebo“ a „zem“ je 7 v každom slove.
• Počet písmen v kľúčových slovách: Boh, nebo, zem = 14 (bez členov).
• Počet písmen v najkratšom slove uprostred (po pridaní písmen vľavo a vpravo) je 7.

NOVÝ ZÁKON – GRÉČTINA

Pri analýze Biblie je nevyhnutné brať do úvahy pravdepodobnosť. Biblia vznikala počas približne 1600 rokov, pričom ju písali ľudia rôznych profesií a vzdelania – králi, lekári, rybári, pastieri a ďalší. Zjednotiť ich tak, aby vytvorili takto jedinečné knihy, je prakticky nemožné, čo jasne ukazuje, že pravdepodobnosť takejto zhody je neuveriteľne nízka.

Pravdepodobnosť je matematický koncept, ktorý vyjadruje šancu, že sa určitá udalosť uskutoční. Príklad: Ak mám v sáčku 10 očíslovaných guličiek (1 až 10), pravdepodobnosť, že na prvý pokus vytiahnem guličku s číslom 1, je 1 : 10, čo znamená, že mám 9× väčšiu pravdepodobnosť, že sa zmýlim. Ak by som chcel na prvý ťah vytiahnuť guličku 1 a na druhý ťah guličku 2, pravdepodobnosť by bola 1 : 100. Ak by som chcel na tri ťahy vytiahnuť guličky 1, 2 a 3 v správnom poradí, pravdepodobnosť by bola 1 : 1 000. Pre štyri čísla za sebou by to bolo 1 : 10 000 a pre desať čísel v presnom poradí až 1 : 10 miliárd.

Ak teda v jednej jedinej vete existuje číselný obrazec, ktorý obsahuje 15 skutočností zodpovedajúcich násobkom čísla 7, pravdepodobnosť, že by išlo o náhodu, je tak malá, že je prakticky vylúčená. A čo potom celá Biblia, ktorá je plná podobných číselných vzorcov a štruktúr? Je takmer nemožné, aby niečo také vzniklo náhodne.

Prečo je vedomé použitie kódu čísla 7 v Biblii takmer nemožné?

Existujú dva zásadné dôvody, prečo je takmer nemožné, aby autori Biblie zámerne používali kód čísla 7 vo svojich textoch:

1. Autori sa nemohli dohodnúť na kóde čísla 7

Autori Biblie pochádzali z rôznych historických období a kultúrnych prostredí. Boli medzi nimi králi, rybári, lekári a ďalší ľudia z rozličných profesií. Bolo by teda nereálne, aby sa všetci dohodli na takto komplexnom číselnom kóde, navyše bez akéhokoľvek centrálneho riadenia alebo komunikácie naprieč storočiami.

2. Vytvoriť text s kódom čísla 7, ktorý dáva zmysel, je takmer nemožné

Tento problém bol testovaný aj pomocou počítača. Výsledok ukázal, že keby mal počítač zostaviť odsek zmysluplného textu s približne 300 slovami (napríklad ako v Matúšovi 1:1–17, kde existuje 36 skupín ukazujúcich na číslo 7), trvalo by to asi šesť mesiacov nepretržitej a intenzívnej práce. Počítač by musel neustále meniť text, aby splnil podmienky — správny počet samohlások, spoluhlások, slabík a ďalších jazykových štruktúr. Aj pri takomto postupe by bolo takmer nadľudské udržať zmysluplnosť a súvislosť textu.

Inšpirácia od Vyššej Inteligencie – Boha Nebies

Z uvedených faktov je zrejmé, že pisatelia a prví autori Biblie písali texty v kódoch čísla 7 bez toho, aby vedeli, že ide o priamu Božiu inšpiráciu. Boží spôsob písania využíva celého človeka – jeho myseľ, prejavy a reč. Naopak, diabolská inšpirácia využíva človeka mechanicky, bez hlbšieho vnútorného spojenia. Pri spiritistických seansách ľudia kreslia obrazy alebo píšu rukopisom niekoho iného, najčastejšie údajne zosnulého, čo vedie k predstave tzv. listov zo záhrobia. Tento proces však nie je vedený Bohom, ale nečistým duchom.

Tento princíp bol overovaný aj na inej dobovej literatúre a náboženských knihách z čias vzniku Biblie, aby sa zistilo, či ide o dobový jav, alebo o niečo výnimočné. Výsledok ukázal, že žiadne iné dielo nevykazuje číselné kódy ani spojenie s číslom 7. Biblia je teda jedno dielo jedného Ducha, nie zbierka textov viacerých autorov. Apokryfné knihy, ktoré napríklad katolícka cirkev zaradila do svojej Biblie, neobsahujú žiadny odkaz na sedmičkový kód a sú úplne hluché voči tomuto princípu. Tieto knihy boli pridané do kánonu 8. apríla 1546 na Tridentskom koncile.

Biblia má spolu 72 kníh – 39 kníh Starého zákona a 27 kníh Nového zákona (bez apokryfov má 66 kníh). Tento Boží kód potvrdzuje, že tí, ktorí vyberali knihy do kánonu, boli vedení Duchom Svätým a zaradili len tie, ktoré tam skutočne patria.

Prečo Bôh dovolil stratu originálov?

Niekto sa môže pýtať, prečo Boh dopustil stratu originálnych rukopisov a ponechal nám len kvalitné prepisy. Ľudia majú totiž sklony uctievať predmety súvisiace s Ježišom. Napríklad z triesok Ježišovho kríža vznikli mnohé relikvie. Jeden muž dokonca cestoval po svete, meral a vážil všetky takéto úlomky, a zistil, že ich celková hmotnosť presahovala dve tony – čo je absurdné, pretože Ježiš by taký ťažký kríž nedokázal niesť.

Sklony k modloslužbe sa vyskytovali už v Starom zákone. Mojžiš na Boží príkaz nechal vytvoriť medeného hada, ktorého pohľad uzdravoval Izraelitov. No neskôr musel tento had byť zničený kráľom Ezechiášom, pretože sa stal modlou. Desatoro jasne ukazuje, že Boh má negatívny postoj k modloslužbe. Originálne rukopisy Biblie nahrádzajú stovky kvalitných opisov:

• viac ako 4 000 gréckych manuskriptov Nového zákona,
• okolo 8 000 latinských prekladov starších než tisíc rokov.

V oblasti Kumrán pri Mŕtvom mori boli objavené zvitky staršie ako 200 rokov pred Kristom, ktoré pravdepodobne poznal aj samotný Ježiš. Niektoré manuskripty sa zhodujú, iné sa mierne líšia. Aj pri hodnotení ich originality sa využíval číselný kód 7. Napríklad v niektorých rukopisoch evanjelia podľa Marka chýbala 16. kapitola. Analýzou sa však zistilo, že v tejto kapitole je 32 závislostí na čísle 7, čo potvrdzuje jej oprávnenosť v Biblii. Podobne aj v evanjeliu podľa Jána, konkrétne v 8. kapitole (verše 3–11) o cudzoložnej žene, sa vyskytuje 28 vzťahov k číslu 7.

Výzvy pri preklade Biblie

Pri prekladoch Biblie vznikali problémy, pretože pôvodne sa písalo bez medzier a interpunkcie, čo umožňovalo rôzne interpretácie. Príklad: vo vete „Ako tvár anjela žiarilo temeno chrabrého Mojžiša“ sa ukrýva 7 biblických mien. Tento jav opäť ukazuje, ako matematické vzorce a číselné kódy prenikajú celou Bibliou a potvrdzujú Božiu inšpiráciu v Písme.

Ukážka 7 biblických mien

JAKOOBLIČEJANDĚLAZÁŘILOTEMENOCHRABRÉHOMOJŽÍŠE
( Jákob, Jan, Anděl, Lazar, Lot, Enoch, Mojžíš,)

Podobne ako pri niektorých iných miestach, aj pôvodné texty Biblie môžu byť chápané viacerými spôsobmi. V takýchto prípadoch sa texty preverujú pomocou „sedmičkovej sústavy“.
Napríklad v Židom 4:9 existujú dve významové verzie:

• „Tak má Boží ľud pravý sobotný odpočinok ešte len pred sebou.“
• „Tak musí Boží ľud naďalej sláviť sobotu ako deň odpočinku.“

Po overení pomocou sedmičkového kódu je zrejmé, že správna verzia je druhá možnosť – teda že Boží ľud má naďalej sláviť sobotu ako deň odpočinku. V súčasnosti sú aj anglické a nemecké preklady Biblie preverované týmto spôsobom, aby sa zistilo, či sú v súlade s číselným kódom 7.

Sedmičkový kód v prírode a v živote

Číslo 7 však nie je prítomné len v Biblii, ale aj v prírode a v živote na Zemi. Napríklad:

• Svetlo: 7 základných vlnových dĺžok.
• Hudba: 7 základných tónov.
• Ľudské telo:
  • Každých 7 rokov dochádza k výmenám krvi.
  • Každý 7. deň je tep srdca prirodzene pomalší.
  • Krízové dni niektorých chorôb nastávajú na 7., 14. a 21. deň.
• Tehotenstvo trvá približne 280 dní (7 × 40).
• Brežnosť zvierat:
  • Myš: 21 dní
  • Zajac: 28 dní
  • Mačka: 56 dní
  • Pes: 63 dní
  • Lev: 98 dní
  • Ovca: 147 dní
• Inkubácia u vtákov:
  • Sliepka sedí na vajciach 21 dní,
  • Husa 28 dní.

A toto je len niekoľko príkladov, kde sa opakovane objavujú násobky čísla 7. Sedmičkový kód teda nie je len základom Biblických textov, ale je vpletený aj do samotného prírodného poriadku a života na Zemi. Tým sa ešte jasnejšie ukazuje, že Biblia a príroda majú jedného autora – Boha Nebies.

Téma matematického kódu Biblie a význam čísla sedem prirodzene zapadá do oblasti Biblia a veda, kde sa poukazuje na racionálne a overiteľné znaky Božej inšpirácie, a zároveň úzko súvisí s apologetickým smerovaním viery, ktoré rozvíja apologetika evanjelia; hlbší kontext symboliky sedmičky ako čísla dokonalosti sa objavuje aj v tematike tematiky nebies a v prorockom rámci prorockých kníh, najmä v knihe Zjavenie, kde sa opakovane stretávame so sedmičkovou štruktúrou; samotný matematicko-jazykový rozmer Písma je pritom neoddeliteľne spätý aj s výkladom Písma, ktorý ukazuje, že Biblia nie je len duchovným posolstvom, ale aj precízne vystavaným celkom presahujúcim ľudský pôvod.

Prednáška online:

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )