Deinosuchus a Leviatan

Sám Boh opisuje v Knihe Jób dve výnimočné stvorenia – Behemota a Leviatana. Behemot je predstavený ako vrchol všetkých suchozemských tvorov, kolosálne zviera, ku ktorému sa nikto okrem samotného Stvoriteľa nemôže priblížiť. No ešte väčšiu pozornosť vzbudzuje práve Leviatan, o ktorom Boh hovorí ako o bytosti, akej niet podobnej na celej zemi.

V Jóbovi 41 nachádzame jeden z najdetailnejších opisov zvláštneho tvora v celej Biblii. Boh o Leviatanovi vyhlasuje, že bol stvorený bez strachu, že sa ničoho nebál a že bol kráľom nad všetkými synmi pýchy. Samotné hebrejské slovo „Leviatan“ nesie význam morskej príšery, draka alebo zvinutého tvora podobného hadovi či krokodílovi.

Mnohí sa počas dejín snažili zistiť, čo vlastne Leviatan bol. Niektorí tvrdili, že išlo iba o symbolické vyjadrenie chaosu alebo satana. Iní verili, že Boh opisoval skutočné zviera, ktoré kedysi existovalo na Zemi. Pri pozornom čítaní Knihy Jób však vidíme, že Boh nehovorí o mýte ani o alegórii. Hovorí o reálnom stvorení, ktoré bolo natoľko desivé a mocné, že sa stalo symbolom absolútnej sily medzi tvormi.

Staroveké civilizácie po celom svete rozprávali príbehy o drakoch, obrovských plazoch a morských príšerách. Zaujímavé je, že podobné opisy sa objavujú v kultúrach, ktoré od seba boli oddelené tisíce kilometrov. Mnohé legendy hovoria o pancierovaných vodných tvoroch, ohnivých drakoch alebo gigantických plazoch žijúcich v moriach a riekach.

Biblický Leviatan však nie je predstavený ako mytologické božstvo. Je opísaný ako súčasť Božieho stvorenia – ako tvor, ktorého moc ďaleko presahovala človeka, no stále bol pod autoritou svojho Stvoriteľa.

Mnohí bádatelia veria, že opis Leviatana mimoriadne pripomína obrovského prehistorického plaza podobného krokodílovi známeho ako Deinosuchus. Tento gigantický predátor mohol dosahovať dĺžku viac než jedenásť metrov a vážiť niekoľko ton. Jeho čeľuste mali obrovskú silu a jeho zuby dokázali rozdrviť aj veľké zvieratá. Pri pohľade na rekonštrukcie týchto tvorov si človek ľahko uvedomí, prečo mohli starovekí ľudia hovoriť o „drakoch“ alebo neporaziteľných vodných príšerách.

Aby človek pochopil význam Leviatana, musí najprv pochopiť celý kontext Knihy Jób. Prvých tridsaťsedem kapitol opisuje Jóbovo utrpenie, jeho otázky, bolesť a nekonečné filozofovanie jeho priateľov. Každý z nich sa snaží vysvetliť utrpenie ľudskou múdrosťou, logikou a vlastnými predstavami o Bohu. Keď však všetky ľudské odpovede zlyhajú, Boh sa objaví vo víchrici. Nezačne tým, že Jóbovi vysvetlí všetky tajomstvá utrpenia. Namiesto toho mu začne klásť otázky, na ktoré človek nedokáže odpovedať.

„Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz mi, ak tomu rozumieš.“ Jób 38:4

Boh ukazuje Jóbovi obrovský rozdiel medzi Stvoriteľom a človekom. Jób si začína uvedomovať, že nerozumie ani samotnému fungovaniu stvorenia, nieto ešte celej Božej múdrosti. Človek nedokáže ovládať more, hviezdy, počasie ani divoké zvieratá. Nedokáže zastaviť búrku, prikázať rannému svetlu ani pochopiť všetky tajomstvá života. Postupne Boh opisuje množstvo zvierat a javov v prírode. Hovorí o hviezdach, mori, búrkach, divých zvieratách aj o bytostiach, ktoré človek nedokáže ovládnuť. Vrcholom celého opisu sú práve Behemot a Leviatan.

Práve pri Leviatanovi sa Jób definitívne zlomí a pokorí. Zrazu chápe, aký malý je človek pred Bohom. Ak človek nedokáže ovládnuť ani jedno z Božích stvorení, ako môže spochybňovať múdrosť samotného Stvoriteľa?

„O Tebe som len počul, ale teraz Ťa moje oko vidí.“ Jób 42:5

Toto je jeden z najsilnejších momentov celej knihy. Jób prechádza od teoretického poznania Boha ku skutočnému stretnutiu s Ním. Už nehľadá ďalšie argumenty ani vysvetlenia. Nepokračuje vo filozofovaní. Pokoruje sa pred Bohom, ktorý vládne nad celým vesmírom, nad oceánmi, hviezdami aj nad najdesivejšími tvormi, aké kedy existovali.