30. Kresťan, kultúra a svet

1. Kristus, Pán nášho života – 2 K 5,20; Rim 12,1-2; 1 Pt 2,9

Životný štýl kresťana je odpoveďou na evanjelium a milosť, ktorú prijal. Je reakciou na to, čo pre neho urobil Kristus. Tento princíp zaznieva už v Starom zákone, kde si môžeme všimnúť Božie jednanie s Izraelom. Boh najskôr vyviedol Izrael z egyptského otroctva a potom mu dal zákon, mannu a meradlo života. Pán Boh dáva ľuďom spasenie a slobodu a potom ich vyzýva, aby chodili v jeho milosti a dbali na to, čo im hovorí (Ex 19,6; 1 Pt 2,9).

Kresťania patria Bohu z dvojakého dôvodu: Boh ich stvoril a tiež ich v Ježišovi Kristovi vykúpil. Tí, ktorí si túto skutočnosť uvedomujú, ktorí pochopili Božiu lásku a poznali, aký Pán Boh naozaj je, túžia žiť v harmónii s jeho zjavenou vôľou. Kresťania sú Kristovými vyslancami na tomto svete. Sú listom, ktorý ostatní ľudia čítajú (2 K 5,20). Uvedomujú si, že Boh má na nich celkový nárok a že chce ovplyvniť a obohatiť celý ich život.

Človek bol stvorený na Boží obraz. Preto má vo svojom vnútri i vo svojom prejave odrážať Kristov charakter (Rim 12,1-2). Kristus sa pre veriaceho stáva nielen Spasiteľom, ale aj Pánom jeho života. Ježiš ovplyvňuje všetky oblasti života svojich nasledovníkov. Ich myslenie je nové, a preto aj ich prejavy a činy sú nové. Sú pozitívne orientovaní (Fil 4,7-8) a premýšľajú, hovoria a správajú sa podľa toho. Celý ich prejav je motivovaný zásadami, ktoré sa naučili od Krista.

Uvedomujú si, že Pán Boh si robí nárok na to, aby správne využívali čas, aby rozumne hospodárili so svojimi príjmami, aby ho správne reprezentovali svojím vonkajším výzorom, oblečením a zvykmi a aby všetkým, čo robia, oslavovali Boha (1 K 10,31).

2. Vzťah kresťanov ku kultúre – Fil 4,7-8; 1 Ján 2,15-17; Ž 11,5

Kresťan miluje ľudí na tomto svete, pretože takémuto postoju ho učí Boh. „Zlatý verš“ Biblie, Ján 3,16, zdôrazňuje, že Boh miloval svet, a preto poslal svojho jediného Syna, Pána Ježiša, na jeho záchranu. Kresťan rozvíja pozitívny vzťah ku kultúre a umeniu. Nemá k nej principiálne negatívny postoj, ale snaží sa žiť pre blaho a rozvoj spoločnosti, aby sa ľuďom v jeho okolí žilo dobre. Kresťan sa nezameriava len na spoločenské správanie, ale najskôr sa usiluje o poznanie etických princípov a hodnôt, pričom vyniká vysokou morálkou. Pestuje vhodný, otvorený a krásny spoločenský život, pretože ho Kristus učí hlbokým a správnym medziľudským vzťahom.

Kresťan pozná svoju hodnotu a pestuje správnu sebaúctu, čo mu umožňuje vidieť hodnotu svojich blížnych a k nim zaujať správny vzťah úcty a rešpektu. Nevidí v druhých len veci, ale uznáva ich ako úctyhodné osobnosti. Rozvíja spoločenské vzťahy, neuzatvára sa pred druhými, ale žije pre nich, ako to Kristus vyjadril slovami: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“ (Ján 17,15)

Veriaci si uvedomuje, že hriech narušuje všetko dobré a krásne. Preto si všíma, že nie všetko, čo sa vydáva za kultúru a umenie, je skutočným umením. Apoštol Pavol hovorí v 1. Koresťanom 6,12:

„Nie všetko mi prospieva.“

Kresťan si vyberá len to, čo je hodnotné a čo prináša skutočný prínos. Kresťan žije na svete, ale nie je z tohto sveta (Ján 17,14-15), čo znamená, že nepritakáva ku všetkému, čo protirečí jeho kresťanským ideálom a zásadám. Preto si vyberá len to, čo je vhodné na čítanie, hodnotné filmy, televízne relácie, hudbu, maliarske a sochárske diela. Kresťan pestuje zmysel pre estetiku, krásu a poriadok a hovorí „nie“ všetkému, čo je nemorálne, neetické, neestetické a čo ničí dobré vzťahy medzi ľuďmi.

Kresťan sa musí stále učiť rozumieť životu, správne sa orientovať v problémoch a rozhodovať sa zodpovedne v nových životných situáciách. Stojí pod Božím súdom a jeho slovom, a preto musí vždy zvažovať, ako sa zachová. Boh varuje pred extrémami nesprávneho správania (Gal 5,18-21), ale ponecháva nám slobodu konať podľa najlepšieho poznania a svedomia.

3. Neprispôsobujte sa tomuto svetu – Rim 12,2; 2 K 6,14; Zj 11,18

Apoštol Pavol ukazuje na podstatu nášho etického rozhodovania. Podľa toho, ako premýšľame, takí sme. Všetko sa odvíja od nášho spôsobu myslenia. Ak správne myslíme, sme spojení s Bohom a čerpáme od neho múdrosť a silu, vedieme riadny kresťanský život (Rim 12,1.2).

Fráza „nepripodobňujte sa tomuto svetu“ neznamená, že by sme nemali nosiť oblek a kravatu, pretože ju nosia aj ostatní muži v našej spoločnosti, alebo že by sme svoj byt nevybavili kobercami a neozdobili obrazmi, pretože to robia aj druhí. Neznamená to, že by sme nesmeli čítať inú knihu ako Bibliu a najpuritánskejšiu kresťanskú literatúru. Táto fráza však znamená, že vo svojom myslení a prejave nemáme konať ako neveriaci (1 Ján 2,15-17).

Boh nás prostredníctvom Písma varuje pred pýchou života, závisťou, sebectvom, žiarlivosťou, žiadosťou a nenávisťou. O čom premýšľa svetský človek? O tom, ako si čo najjednoduchšie, s čo najmenšou námahou, zarobiť čo najviac peňazí, ako si užiť, čo jesť a čo piť.

U niektorých sa k tomu pridáva záujem o šport alebo o politiku. Kresťan neodmieta to, čo je užitočné a má trvalú hodnotu, čo nie je namierené proti Bohu alebo proti človeku. Dáva však tieto hodnoty do správnych súvislostí a do náležitého poradia. Nežije preto, aby jedol a pil, aby toho v živote čo najviac urval, aby sa dobre vyspal a žil v pohodlí a nečinnosti. Hľadá predovšetkým Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť. To je jeho priorita, životná orientácia a základné nasmerovanie. Všetko ostatné prežíva a užíva v závislosti od tohto vzťahu k Bohu (Mt 6,33; pozri napr. tiež Kaz 2,24-26; 5,17-19; 9,7-10 atď.).

Kresťan si uvedomuje nielen vzťah k Bohu, k sebe a k blížnym, ale aj k prírode. Pán Boh stvoril tento svet a hodnotí kladne aj to, čo je hmotné a telesné. V závere svojho stvoriteľského diela vyhlásil, že všetko, čo vytvoril, bolo „veľmi dobré“ (Gn 1,31). V knihe Zjavenie Jána je napísané, že Boh zahubí tých, ktorí ničia krajinu, jeho stvoriteľské dielo (Zj 11,18). Kresťan v čase hlbokej ekologickej krízy robí všetko, čo je v jeho silách, aby zmiernil problémy ľudstva vo vzťahu k prírodným zdrojom a prírodnému prostrediu. Váži si Boha, a preto nechce ničím narušovať jeho dielo – prírodu.

II. Výkladové poznámky

1. Kristus je vzor vo všetkom
Kristus je pre kresťana vzorom vo svojom vzťahu k Bohu, v životnom postoji k hriechu, k ľuďom a k životu ako celku. Nie je dôležité snažiť sa kopírovať vonkajšie aspekty jeho života, ako napríklad obliekanie, ani napodobňovať jeho konkrétne činy, ktoré boli unikátne pre jeho poslanie. Našou hlavnou otázkou by nemalo byť „Čo by robil Kristus na mojom mieste?“, ale „Čo chce Kristus robiť vo mne a skrze mňa?“. Byť ako Ježiš znamená pestovať jeho pokoru, láskavosť, nezištnosť a pravdivosť (Fil 2,5-8).

2. Kresťan a zovňajšok
Kresťan reprezentuje Boha aj svojím zovňajškom (1 Tim 2,9.10; 1 Pt 3,2-5). Dbá na zásady čistoty, hygieny, jednoduchosti a estetiky, pričom si uvedomuje ekonomickú stránku veci. Odev má byť vkusný, decentný, a zároveň praktický. Písmo pripomína, že krása nespočíva v vonkajších ozdobách, ale v charaktere. Vonkajšie ozdoby môžu byť len doplnkom, ktorý zdôrazňuje vnútornú krásu (Zj 19,8).

3. Biblický pohľad na tanec
V Biblii sa tanec objavuje v dvojakom kontexte – pozitívnom i negatívnom. Pozitívny tanec bol prejavom radosti a vďačnosti (napr. Davidov tanec pred truhlou zmluvy, 2 S 6,14). Naopak, negatívny tanec, ako ten okolo zlatého teľaťa (Ex 32,6) alebo tanec Salome (Mt 14,6-10), bol spojený s hriechom. Kresťan hovorí NIE tancu, ktorý vyjadruje sexuálnu žiadostivosť alebo sa odohráva v nevhodnom prostredí. Na druhej strane, tanec môže byť prejavom radosti či citového vyjadrenia v rámci vhodného kontextu a hudby.

4. Výber filmov a kultúrnych podujatí
Kresťan si vyberá, na aké filmy, divadelné predstavenia a koncerty sa zúčastní, podľa toho, čo je prospešné a hodnotné (1 Kor 6,12). Odmieta obsah, ktorý je plný násilia, sexu či morálne nevyvážený. Naopak, vyhľadáva filmy a literatúru, ktoré podporujú morálne hodnoty, rozvíjajú osobnosť a posilňujú vieru.

5. Postoj k hazardu a závislostiam

Kresťan odmieta hazardné hry a aktivity vedúce k závislostiam, pretože si uvedomuje zodpovednosť za svoj čas, energiu a prostriedky. Nie je vedený vidinou ľahkého zbohatnutia, ale zodpovedne spravuje svoje hrivny, ktoré mu dal Boh.

6. Šport a telesné zdravie
Hoci Biblia kladie dôraz na zbožnosť (1 Tim 4,8), šport a pohyb majú v dnešnej dobe svoje miesto, najmä pre zdravé fungovanie tela. Kresťan si však dáva pozor, aby šport nezaberal neprimerané množstvo času a energie, ktoré by mali byť venované Bohu. Fyzická aktivita pomáha predchádzať vážnym ochoreniam, ako sú kardiovaskulárne choroby, a je dôležitá najmä v sedavom spôsobe života.

III. Praktický dôsledok

1. Kresťan sa zúčastňuje kultúrneho života vo svojom okolí. Nie je podozrievavý, ale je obozretný.
2. Neuzatvára sa pred druhými ľuďmi, ale zdržiava sa od zlého.
3. V živote je vedený princípmi vďačnosti, jednoduchosti, skromnosti a sebaobetovania.
4. Kresťan je zodpovedný človek. Vie si vyberať. Nie je strojom ani drezúrovaným zvieratkom, ale rozumom a súdnosťou nadanou bytosťou, ktorá rozumie princípom života, pozná Božie zásady a slobodne sa rozhoduje, aby žila v súlade s Bohom, so sebou, s blížnymi a prírodou.
5. Kresťan sa stavia proti extrémom. Životná skúsenosť ho učí, čo je pre neho užitočné a čo nie (Fil 1,10). Nenapodobňuje bezmyšlienkovite životný štýl niekoho iného, ​​ale uvedomelo nasleduje Krista a snaží sa premietnuť jeho zásady a princípy zjavené v Biblii do svojho života.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )