30. Kresťan, kultúra a svet

Boh si praje, aby sme svojím životom ukazovali, že ho milujeme a poslúchame. Chce, aby sme žili kresťanským životným štýlom, ktorý vychádza z najčistejších pohnútok lásky a vďačnosti, a aby sme vo svojom živote odrážali charakterové vlastnosti Pána Ježiša Krista. Túži po tom, aby sme premýšľali, cítili a konali v súlade s jeho zjavenou vôľou. Kresťan má byť na tomto svete svetlom (Mt 5:16). Ako sa teda viera v Pána Ježiša Krista premieta do kresťanského vzťahu ku kultúre a svetu?

Životný štýl kresťana je odpoveďou na evanjelium a milosť, ktorú prijal. Je reakciou na to, čo pre neho urobil Kristus. Tento princíp zaznieva už v Starom zákone, kde vidíme Božie jednanie s Izraelom. Boh najskôr vyviedol Izrael z egyptského otroctva a až potom mu dal zákon, mannu a meradlo života. Pán Boh dáva ľuďom spasenie a slobodu a následne ich vyzýva, aby chodili v jeho milosti a dbali na to, čo im hovorí (Ex 19:6; 1 Pt 2:9).

Kresťania patria Bohu z dvojakého dôvodu: Boh ich stvoril a zároveň ich v Ježišovi Kristovi vykúpil. Tí, ktorí si túto skutočnosť uvedomujú, ktorí pochopili Božiu lásku a spoznali, aký Boh naozaj je, túžia žiť v harmónii s jeho zjavenou vôľou. Kresťania sú Kristovými vyslancami na tomto svete. Sú listom, ktorý ostatní ľudia čítajú (2 K 5:20). Uvedomujú si, že Boh má na nich celkový nárok a chce ovplyvniť a obohatiť celý ich život.

Človek bol stvorený na Boží obraz, a preto má vo svojom vnútri aj vo svojom prejave odrážať Kristov charakter (Rim 12:1–2). Kristus sa pre veriaceho nestáva len Spasiteľom, ale aj Pánom jeho života. Ježiš ovplyvňuje všetky oblasti života svojich nasledovníkov. Ich myslenie je nové, a preto sú nové aj ich prejavy a činy. Sú pozitívne orientovaní (Fil 4:7–8) a podľa toho aj premýšľajú, hovoria a konajú. Celý ich prejav je motivovaný zásadami, ktoré sa naučili od Krista.

Uvedomujú si, že Pán Boh si robí nárok na to, aby správne využívali čas, aby rozumne hospodárili so svojimi príjmami, aby ho správne reprezentovali svojím vonkajším výzorom, oblečením a zvykmi, a aby všetkým, čo robia, oslavovali Boha (1 K 10:31).

Kresťan miluje ľudí na tomto svete, pretože k takémuto postoju ho vedie Boh. „Zlatý verš“ Biblie, Ján 3:16, zdôrazňuje, že Boh miloval svet, a preto poslal svojho jediného Syna, Pána Ježiša Krista, na jeho záchranu. Kresťan rozvíja pozitívny vzťah ku kultúre a umeniu. Nemá k nim principiálne negatívny postoj, ale snaží sa žiť pre blaho a rozvoj spoločnosti, aby sa ľuďom v jeho okolí žilo dobre. Nezameriava sa len na vonkajšie spoločenské správanie, ale usiluje sa o poznanie etických princípov a hodnôt, pričom vyniká vysokou morálkou. Pestuje vhodný, otvorený a kultivovaný spoločenský život, pretože ho Kristus učí hlbokým a zdravým medziľudským vzťahom.

Kresťan pozná svoju hodnotu a pestuje správnu sebaúctu, čo mu umožňuje vidieť hodnotu druhých a zaujať k nim postoj úcty a rešpektu. Nevidí v ľuďoch len prostriedky alebo veci, ale vníma ich ako jedinečné osobnosti. Rozvíja spoločenské vzťahy, neuzatvára sa pred druhými, ale žije pre nich, ako to Kristus vyjadril slovami:

„Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“ Ján 17:15

Veriaci si zároveň uvedomuje, že hriech narúša všetko dobré a krásne. Preto rozlišuje, že nie všetko, čo sa dnes vydáva za kultúru a umenie, je skutočne hodnotné. Apoštol Pavol upozorňuje v 1. Koresťanom 6:12:

„Nie všetko mi prospieva.“ 1. Korinťanom 6:12

Kresťan si vyberá len to, čo je hodnotné a čo prináša skutočný prínos. Kresťan žije na svete, ale nie je z tohto sveta (Ján 17:14–15), čo znamená, že nepritakáva všetkému, čo je v rozpore s jeho kresťanskými ideálmi a zásadami. Preto si vedome vyberá to, čo číta, sleduje a čím sa obklopuje – hodnotné knihy, filmy, televízne relácie, rytmické a zvukové vplyvy, ako aj maliarske a sochárske diela. Kresťan pestuje zmysel pre estetiku, krásu a poriadok a jasne hovorí „nie“ všetkému, čo je nemorálne, neetické, neestetické a čo narúša dobré vzťahy medzi ľuďmi.

Kresťan sa musí neustále učiť rozumieť životu, správne sa orientovať v problémoch a zodpovedne sa rozhodovať v nových životných situáciách. Stojí pod Božím súdom a Božím slovom, a preto zvažuje svoje konanie. Boh varuje pred extrémami nesprávneho správania (Galaťanom 5:18–21), no zároveň rešpektuje slobodu človeka, aby konal podľa najlepšieho poznania a svedomia.

Apoštol Pavol poukazuje na samotnú podstatu etického rozhodovania. Takí, akí sme vo svojom myslení, takí sme aj v živote. Všetko sa odvíja od toho, ako premýšľame. Ak myslíme správne, sme spojení s Bohom, čerpáme od neho múdrosť a silu a vedieme zodpovedný kresťanský život (Rimanom 12:1–2).

Výzva „nepripodobňujte sa tomuto svetu“ neznamená odmietanie bežných vonkajších vecí, ako je oblečenie, zariadenie bytu či kultúrne prejavy. Neznamená ani to, že by sme nemali čítať inú literatúru než Bibliu alebo najpuritánskejšiu kresťanskú literatúru. Znamená však, že v myslení, hodnotách a životnom postoji nemáme konať ako neveriaci (1. Jána 2:15–17).

Boh prostredníctvom Písma varuje pred pýchou života, závisťou, sebectvom, žiarlivosťou, žiadosťou a nenávisťou. Svetský človek premýšľa najmä o tom, ako si s čo najmenšou námahou zabezpečiť čo najviac peňazí, ako si užívať, čo jesť a čo piť.

U niektorých sa k tomu pridáva silný záujem o šport alebo politiku. Kresťan neodmieta to, čo je užitočné a má trvalú hodnotu, pokiaľ to nie je namierené proti Bohu alebo človeku. Tieto veci však zaraďuje do správnych súvislostí a správneho poradia. Nežije preto, aby jedol a pil, aby si z života čo najviac urval, aby žil v pohodlí a nečinnosti. Hľadá predovšetkým Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť. To je jeho priorita, životná orientácia a základné nasmerovanie (Matúš 6:33).

Kresťan si uvedomuje nielen vzťah k Bohu, k sebe a k blížnym, ale aj k prírode. Pán Boh stvoril svet a hodnotí kladne aj to, čo je hmotné a telesné. O stvorení vyhlásil, že bolo „veľmi dobré“ (Genezis 1:31). V knihe Zjavenie Jána je napísané, že Boh zahubí tých, ktorí ničia zem a jeho stvoriteľské dielo (Zjavenie 11:18). Preto kresťan v čase ekologickej krízy robí všetko, čo je v jeho silách, aby chránil prírodné zdroje a životné prostredie. Váži si Boha, a preto nechce narúšať jeho dielo – prírodu.

1. Kristus je vzor vo všetkom
Kristus je pre kresťana vzorom vo svojom vzťahu k Bohu, v životnom postoji k hriechu, k ľuďom aj k životu ako celku. Nie je podstatné kopírovať vonkajšie aspekty jeho života, ako napríklad obliekanie, ani mechanicky napodobňovať jeho konkrétne skutky, ktoré boli jedinečné pre jeho poslanie. Zásadná otázka neznie: „Čo by robil Kristus na mojom mieste?“, ale „Čo chce Kristus robiť vo mne a skrze mňa?“. Byť ako Ježiš znamená pestovať jeho pokoru, láskavosť, nezištnosť a pravdivosť (Fil 2:5–8).

2. Kresťan a zovňajšok
Kresťan reprezentuje Boha aj svojím zovňajškom (1 Tim 2:9–10; 1 Pt 3:2–5). Dbá na zásady čistoty, hygieny, jednoduchosti a estetiky, pričom berie do úvahy aj zodpovednosť v hospodárení. Odev má byť vkusný, decentný a praktický. Písmo pripomína, že skutočná krása nespočíva vo vonkajších ozdobách, ale v charaktere. Vonkajšie ozdoby môžu byť len doplnkom, ktorý poukazuje na vnútornú krásu (Zj 19:8).

3. Biblický pohľad na tanec
V Biblii sa tanec objavuje v pozitívnom aj negatívnom kontexte. Pozitívny tanec bol prejavom radosti a vďačnosti, ako napríklad Dávidov tanec pred truhlou zmluvy (2 Sam 6:14). Naopak, negatívny tanec, ako tanec okolo zlatého teľaťa (Ex 32:6) alebo tanec Salome (Mt 14:6–10), bol spojený s hriechom. Kresťan hovorí NIE tancu, ktorý vyjadruje sexuálnu žiadostivosť alebo sa odohráva v nevhodnom prostredí. Zároveň však platí, že tanec môže byť prirodzeným prejavom radosti či citového vyjadrenia, ak je v súlade s vhodným kontextom a čistými podnetmi.

4. Výber filmov a kultúrnych podujatí
Kresťan si vyberá, aké filmy, divadelné predstavenia a koncerty navštevuje, podľa toho, čo je prospešné a hodnotné (1 Kor 6:12). Odmieta obsah plný násilia, sexu a morálneho rozkladu. Naopak, vyhľadáva diela, ktoré podporujú morálne hodnoty, rozvíjajú osobnosť a posilňujú vieru.

5. Postoj k hazardu a závislostiam
Kresťan odmieta hazardné hry a aktivity vedúce k závislostiam, pretože si uvedomuje zodpovednosť za svoj čas, energiu a prostriedky. Nie je vedený túžbou po ľahkom zbohatnutí, ale verne spravuje hrivny, ktoré mu zveril Boh.

6. Šport a telesné zdravie
Hoci Biblia kladie dôraz predovšetkým na zbožnosť (1 Tim 4:8), pohyb a telesná aktivita majú svoje miesto v zdravom živote. Kresťan si však dáva pozor, aby šport nezaberal neprimerané množstvo času a energie, ktoré majú patriť Bohu. Fyzická aktivita pomáha predchádzať vážnym ochoreniam, ako sú kardiovaskulárne choroby, najmä pri sedavom spôsobe života.

1. Kresťan sa zúčastňuje kultúrneho života vo svojom okolí. Nie je podozrievavý, ale je obozretný.
2. Neuzatvára sa pred druhými ľuďmi, no zároveň sa zdržiava zlého.
3. V živote je vedený princípmi vďačnosti, jednoduchosti, skromnosti a sebaobetovania.
4. Kresťan je zodpovedný človek, ktorý vie rozlišovať. Nie je strojom ani drezúrovaným zvieraťom, ale rozumom a súdnosťou nadanou bytosťou, ktorá pozná Božie zásady a slobodne sa rozhoduje žiť v súlade s Bohom, so sebou, s blížnymi aj s prírodou.
5. Kresťan sa stavia proti extrémom. Životná skúsenosť ho učí, čo je užitočné a čo nie (Fil 1:10). Nenapodobňuje bezmyšlienkovite životný štýl iných, ale uvedomelo nasleduje Krista a premieta jeho biblické princípy do každodenného života.

Téma kresťana, kultúry a sveta patrí do praktickej roviny viery, kde sa evanjelium premieta do každodenného života. Prirodzene nadväzuje na oblasť kresťanského života, ktorá ukazuje, ako má veriaci žiť ako svetlo sveta uprostred spoločnosti. Otázky etiky, morálky a osobnej zodpovednosti sú úzko späté s Bibliou ako základom Božej vôle pre človeka. Rozlišovanie medzi tým, čo buduje a čo ničí, sa dotýka aj tém rytmických a zvukových vplyvov a širších kultúrnych prejavov. Kresťanský postoj k svetu zároveň stojí v kontraste k tlakom kompromisu, ktoré odhaľuje oblasť falošných učení. Celý obraz je zakotvený v tematike evanjelia, kde Kristus zostáva Pánom celého života veriaceho.

Dokumenty, videá a prednášky k tejto téme si môžete ZDARMA – stiahnuť TU.