fbpx
Zmeň svoj život
BibliaBiblické štúdium 21-30

30. Kresťan, kultúra a svet

Boh si praje, aby sme svojím životom ukázali, že ho milujeme a poslúchame. Chce, aby sme žili kresťanským životným štýlom, ktorý by vychádzal z najčistejších pohnútok lásky a vďačnosti, a aby sme odrážali charakterové vlastnosti Pána Ježiša. Túži po tom, aby sme premýšľali, cítili a konali v súlade s jeho zjavenú vôľou. Kresťan má byť na tomto svete svetlom (Mt 5,16). Ako sa odrazí viera v Pána Ježiša Krista do kresťanského vzťahu ku kultúre a svetu?

Náčrt

1. Kristus, Pán nášho života – 2 K 5,20; Rim 12,1-2; 1 Pt 2,9
2. Vzťah kresťanov ku kultúre – Fil 4,7-8; 1 Ján 2,15-17; Ž 11,5
3. Neprispôsobujte sa tomuto svetu – Rim 12,2; 2 K 6,14; Zj 11,18

1. Kristus, Pán nášho života – 2 K 5,20; Rim 12,1-2; 1 Pt 2,9

Životný štýl kresťana je odpoveďou na evanjelium a milosť, ktorú prijal. Je reakciou na to, čo pre neho urobil Kristus. Tento princíp zaznieva už v Starom zákone. Môžeme si to všimnúť už v Božom jednaní s Izraelom. Boh najskôr vyviedol Izrael z egyptského otroctva a potom mu dal zákon – mannu a meradlo života. Pán Boh dáva ľuďom spasenie a slobodu a potom ich vyzýva, aby chodili v jeho milosti a dbali na to, čo im hovorí (Ex 19,6; 1 Pt 2,9).

Kresťania patria Bohu z dvojakého dôvodu: Boh ich stvoril a tiež ich v Ježišovi Kristovi vykúpil. Tí, ktorí si túto skutočnosť uvedomujú, kto pochopili Božiu lásku a poznali, aký Pán Boh naozaj je, túžia žiť v harmónii s jeho zjavenú vôľou. Kresťania sú Kristovými vyslancami na tomto svete. Sú listom, ktorý ostatní ľudia čítajú (2 K 5,20). Uvedomujú si, že Boh má na ne celkový nárok a že chce ovplyvniť a obohatiť celý ich život.

Človek bol stvorený na Boží obraz. Preto má vo svojom vnútri i vo svojom prejave odrážať Kristov charakter (Rim 12, 1.2). Kristus sa pre veriaceho stáva nielen Spasiteľom, ale aj Pánom jeho života. Ježiš ovplyvňuje všetky oblasti života svojich nasledovníkov. Ich myslenie je nové, a preto aj ich prejavy a činy sú nové. Sú pozitívne orientovaní (Fil 4,7.8) a premýšľajú, hovoria a správajú sa podľa toho. Celý ich prejav je motivovaný zásadami, ktoré sa naučili od Krista.

Uvedomujú si, že Pán Boh si robí nárok na to, aby správne využívali čas, aby rozumne hospodárili so svojimi príjmami, aby ho správne reprezentovali svojim vonkajším výzorom, oblečením a zvykmi a aby všetkým, čo robia, oslavovali Boha (1 K 10,31 ).

2. Vzťah kresťanov ku kultúre – Fil 4,7-8; 1 Ján 2,15-17; Ž 11,5

Kresťan miluje ľudí na tomto svete, pretože takémuto postoju ho učí Boh. „Zlatý verš“ biblie Ján 3,16 zdôrazňuje, že Boh tak miloval svet, že na jeho záchranu poslal svojho jediného Syna Pána Ježiša. Kresťan rozvíja pozitívny vzťah ku kultúre a umeniu. Nemá k nej principiálne negatívny postoj.

Snaží sa žiť pre blaho a rozvoj spoločnosti, aby sa ľuďom v jeho okolí žilo dobre. Nejde len o to, aby sa vyznal v spoločenskom správaní, ale ide najskôr o to, aby poznal etické princípy a hodnoty a vynikal vysokou morálkou. Pestuje vhodný, otvorený a krásny spoločenský život, pretože ho Kristus učí hlbokým a správnym medziľudským vzťahom.

Kresťan pozná svoju hodnotu, a preto pestuje správnu sebaúctu. Z toho vyplýva, že pozná aj hodnotu svojich blížnych a môže k nim zaujať správny vzťah úcty a rešpektu. Nevidia vo svojom blížnom len vec, ale uznávajú ho ako úctyhodnú osobnosť. Rozvíja spoločenské vzťahy. Neuzatvára sa pred druhými, ale naopak žije pre druhých. Kristus to veľmi pekne vyjadril týmito slovami: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“ (J 17,15)

Veriaci človek si uvedomuje, že hriech narušuje všetko dobré a krásne. Preto si všíma, že nie všetko, čo sa vydáva za kultúru a umenie, je skutočným umením ( „Nie všetko mi prospieva,“ hovorí apoštol Pavol v 1 K 6,12). Z tohto dôvodu si v literatúre, hudbe, filme a umení vyberá len to, čo je hodnotné a čo je skutočným prínosom. Kresťan žije na svete, ale nie je z tohto sveta (Ján 17,14.15). To znamená, že nepritakáva ku všetkému a nezúčastňuje sa ničoho, čo protirečí jeho kresťanským ideálom a zásadám.

Pretože prijal Pána Ježiša za svojho Pána, nechce, aby bolo jeho myslenie zbytočne zamorované niečím, čo by jeho vzťah k Bohu, k druhým a k sebe narušovalo (Fil 4,8). Preto si vyberá len čo je vhodné na čítanie, hodnotné filmy a televízne relácie, hudbu, maliarske a sochárske diela. Kresťan pestuje zmysel pre estetiku, krásu a poriadok. Hovorí „nie“ ku všetkému, čo je namierené proti Bohu, proti ľudskosti a proti základným hodnotám človeka, čo je nemorálne, neetické a neestetické, čo ničí dobré vzťahy medzi ľuďmi a čo odvádza od podstaty života. Je proti násiliu (Ž 11,5).

Kresťan by sa mal učiť stále lepšie rozumieť životu, správne sa orientovať v labyrinte ľudských problémov a vždy sa zodpovedne rozhodovať v nových životných situáciách. Pretože stojí pod Božím súdom a jeho slovom, musí vždy znova zvažovať, čo v danej situácii urobí, ako sa zachová. Nikto iný za neho toto rozhodnutie urobiť nemôže. Boh nás varuje pred rôznymi extrémami nesprávneho správania (Gal 5,18-21), a tak stavia hrádzu proti zlu a zlobe. Ponecháva nám však veľký priestor slobody, aby sme podľa svojho najlepšieho poznania a svedomia čestne a zodpovedne jednali.

3. Neprispôsobujte sa tomuto svetu – Rim 12,2; 2 K 6,14; Zj 11,18

Apoštol Pavol ukazuje na podstatu nášho etického rozhodovania. Podľa toho, ako premýšľame, takí sme. Všetko sa odvíja od nášho spôsobu myslenia. Ak správne myslíme, sme spojení s Bohom a čerpáme od neho múdrosť a silu, vedieme riadny kresťanský život (Rim 12,1.2).

Fráza „nepripodobňujte sa tomuto svetu“ neznamená to, že by sme nemali nosiť oblek a kravatu, pretože ju nosia aj ostatní muži v našej spoločnosti, že by sme svoj byt nevybavili kobercami a neozdobili obrazmi, pretože to robia aj druhí, neznamená to, že by sme nesmeli čítať inú knihu ako Bibliu a najpuritánskejšiu kresťanskú literatúru atď., ale znamená to, že vo svojom myslení a prejavu nemáme konať ako neveriaci (1 Ján 2,15-17).

Boh nás prostredníctvom Písma varuje pred pýchou života, závisťou, sebectvom, žiarlivosťou, žiadostivosť a nenávisťou. O čom premýšľa svetský človek? O tom, ako si čo najjednoduchšie s čo najmenšou námahou zarobiť čo najviac peňazí, ako si užiť, čo jesť a čo piť.

U niektorých sa k tomu spája ešte záujem o šport alebo o politiku. Kresťan neodmieta to, čo je užitočné a má trvalú hodnotu, čo nie je namierené proti Bohu alebo proti človeku, ale dáva tieto hodnoty do správnych súvislostí a do náležitého poradia. Nežije preto, aby jedol a pil, aby toho v živote čo najviac urval, aby sa dobre vyspal a žil v pohodlí a nečinnosti. Hľadá predovšetkým Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť. To je jeho priorita, životná orientácia a základné nasmerovanie. Všetko ostatné prežíva a užíva v závislosti na tomto vzťahu k Bohu (Mt 6,33; pozri napr. tiež Kaz 2,24-26; 5,17-19; 9,7-10 atď.).

Kresťan si uvedomuje nielen vzťah k Bohu, k sebe a k blížnym, ale aj k prírode. Pán Boh stvoril tento svet a hodnotí kladne aj to, čo je hmotné a telesné. V závere svojho stvoriteľského diela vyhlásil, že všetko, čo vytvoril, bolo „veľmi dobré“ (Gn 1,31). V knihe Zjavenie Jána je napísané, že Boh zahubí tých, ktorí ničia krajinu, jeho stvoriteľské dielo (Zj 11,18). Kresťan v čase hlbokej ekologickej krízy robí všetko, čo je v jeho silách, pre to, aby zmiernil problémy ľudstva vo vzťahu k prírodným zdrojom a prírodnému prostrediu. Váži si Boha, a preto tiež nechce ničím narušovať jeho dielo – prírodu.

II. Výkladové poznámky

1. Kristus je vo všetkom naším vzorom. To neznamená, že sa máme napríklad obliekať tak, ako chodil vo svojej dobe oblečený on (Kristus nosil dlhé rúcho, bradu a sandále). Nemáme tiež napodobňovať niektoré jeho činy (nemôžeme ísť po brehu jazera a zavolať na mladého človeka: „Poď a nasleduj ma!“; Nemôžeme sa postaviť na rohu ulice a volať: „Ja som svetlo sveta“ alebo „Ja som vzkriesenie a život“ či „Kto verí v Boha, nech verí aj vo mňa“).

Kristus je nám vzorom vo vzťahu, aký mal k svojmu nebeskému Otcovi, vo svojom životnom postoji k Bohu, k hriechu, k človeku a k životu ako takému. Je nám príkladom v závislosti človeka na Božej pretvárajúcej moci. Je pre nás vzorom modlitebného zápasu človeka.

Preto našou najdôležitejšou otázkou nie je „Čo by robil Kristus na mojom mieste, ale“ Čo chce Kristus robiť vo mne a potom mojím prostredníctvom? „. Byť ako Ježiš znamená premýšľať pokorne ako on, vyžarovať jeho vlastnosti, nezištne a nesebecky pomáhať druhým a žiť láskavo a opravdivo (Fil 2,5-8).

2. Kresťan reprezentuje Boha aj svojím zovňajškom (1 Tim 2,9.10; 1 Pt 3,2-5; Tt 2,10). Preto dbá na zásady čistoty, hygieny, zdravia, jednoduchosti, praktickosti a estetiky. Chodia pekne upravený, oblieka sa vkusne a príťažlivo, avšak nie výstredne. Zvažuje tiež ekonomickú stránku veci. Odev bol daný človeku preto, aby prikrývali jeho nahotu, chránil ho pred vplyvmi počasia a podnebia a bol výrazom jeho osobnosti a individuality. Kresťan sa má ozdobovať vkusne, decentne, skromne, neokázalo a rozumne.

Písmo hovorí, že Kristova nevesta sa ozdobila (Zj 19,8). Boh však varuje pred zneužívaním ozdôb (2 Kráľ 9,30; Ex 32,2.3; Jer 4,30; Iz 3,18-23; Oz 2,13). Pre kresťanku však nie sú zdrojom krásy ozdoby, ale jej krásny príťažlivý charakter. Vonkajšie ozdoby môžu byť len vhodným doplnkom jej oblečenia. Nemali by vzbudzovať pozornosť. Nie sú cieľom samy osebe. Môžu však podčiarknuť vnútornú krásu a vonkajší prirodzený pôvab.

3. V Biblii nachádzame dvojaký pohľad na tanec – negatívne i pozitívne. Prvýkrát sa tento výraz objavuje v Ex 15,20, kde sa hovorí o tom, že izraelské ženy vyjadrovali tancom radosť z víťazstva nad Egypťanmi a z toho, že Izraeliti zázračným spôsobom prešli cez Červené more. Podobne David prejavil tancom pred Hospodinom svoju radosť a vďačnosť, keď bola prenášaná truhla zmluvy zo Sila do Jeruzalema (2 S 6,14). V Ž 68,4 sa hovorí, že spravodliví budú s jasotom oslavovať Boha a radostne sa veseliť, čím sa myslí aj náboženský tanec. V Ž 149,3 a 150,4 sú veriaci priamo vyzvaní, aby Hospodina oslavovali i svojim tancom.

Je potrebné si uvedomiť, že v biblických dobách sa tanec prevádzkoval väčšinou len medzi ľuďmi rovnakého pohlavia a išlo o tanec jednotlivcov alebo celých skupín, pri ktorom sa tancujúce mohli držať za ruky a často tancovali v kruhu. To znamená, že bol veľmi odlišný od dnešného poňatia tanca.

Na druhej strane sa v Biblii o tanci hovorí aj negatívne. Izraeliti si pod vrchom Sinaj urobili zlaté teľa, tancovali okolo neho a hrešili (Ex 32,6.19) .V Novom zákone čítame o zmyselnom tanci Salome, dcéry Herodiady, ktorý zapríčinil otupenie súdnosti kráľa Herodesa a jeho druhov, čo malo za následok popravu Jána Krstiteľa (Mt 14,6-10).

Čo z toho vyplýva? Ak je tanec vyjadrením sexuálnej žiadosti alebo ak sa koná v prostredí, proti ktorému je možné z kresťanského hľadiska niečo namietať, hovoríme voči nemu NIE. Ak je však prejavom radosti určitej skupiny ľudí rovnakého pohlavia alebo vyjadrením lásky a citového uvoľnenia medzi dvoma milujúcimi sa ľuďmi (napríklad medzi manželmi) a ak je sprevádzaný vhodnou hudbou a prostredím, možno proti nemu ťažko čo namietať.

4. Kresťan si vyberá, na aké filmy sa pozerá a aké divadelné predstavenia a koncerty navštevuje. Vždy znovu musí zvažovať, čo je pre neho a pre jeho rodinu prospešné a užitočné. „Nie všetko mi prospieva“ hovorí apoštol Pavol (1 Kor 6,12). Vhodné je to, čo človeka obohacuje a čo je postavené na životných hodnotách, ktoré nie sú namierené proti Bohu, neznižujú morálku a neponižuje človeka, rozvíjajú solidaritu, rozširujú obzor alebo slúži na uvoľnenie a relaxáciu.

Kresťan by mal pestovať správny zmysel pre humor. Nemal by sa brať príliš vážne a mal by sa vedieť zasmiať sám sebe. Hoci neberie seba príliš vážne, má vážny postoj k životu a berie ho zodpovedne. Uvedomuje si, že všetko, čo robí, má vplyv nielen na neho samotného, ​​ale aj na jeho okolie. Kresťan by mal byť vzorom vhodného spoločenského a kultúrneho života. Preto jeho postoj nie je negatívny, ale selektívny (vyberá si).

Z tohto dôvodu napríklad kresťan zásadne odmieta horory, duchárske filmy, filmy plné násilia a sexu, ale volia vhodné filmy životopisné, cestopisné, historické, psychologické, biblické a podobne. Rovnaké zásady platia pri voľbe čítania (kresťan zásadne odmieta napr. špiritistickú literatúru, červenú/krvavú knižnicu, pornografiu a pod.), Hudby (kresťan je proti satanskej hudbe, tvrdému rocku a pod.), zábavných a športových programov.

5. Kresťan nie je vedený vidinou ľahkého zbohatnutia. Varuje sa toho, aby neprepadol nejaké závislosti na hracích automatoch, rôznych súťažiach a lotériách. Nezúčastňujú sa hazardných hier, ktoré ho olupujú o čas a prostriedky, ktoré môže venovať na oveľa lepšie účely. Uvedomuje si, že je zodpovedný za všetky hrivny, ktoré mu Pán Boh dal, vrátane času, energie a peňazí.

6. Biblia hovorí, že dôležitejšie ako cvičenie tela je pestovanie zbožnosti (1 Tim 4,8). Šport teda nie je odsúdený, ale musí byť daný do správneho vzťahu k tomu najdôležitejšiemu – k viere v Boha, aby sme mu nevenovali príliš veľa času a energie.

Pán Boh na začiatku povedal Adamovi: „V pote tváre budeš jesť chlieb.“ (Gn 3,19) Dnes však ľudia väčšinou už nepracujú na poli. Mnohí majú sedavé zamestnanie a žijú v mestách. Preto nutne potrebujú rozumnú dávku pohybu, ktorý je nevyhnutnou podmienkou zdravého fungovania ľudského organizmu. Ak sa nemá človek stať obeťou infarktu a iných cievnych ochorení (kardiovaskulárne choroby sú najčastejšou príčinou úmrtia), musia venovať určitý čas telesnému cvičeniu, ktoré mu vyhovuje.

III. Praktický dôsledok

1. Kresťan sa zúčastňuje kultúrneho života vo svojom okolí. Nie je podozrievavý, ale je obozretný.
2. Neuzatvára sa pred druhými ľuďmi, ale zdržiava sa od zlého.
3. V živote je vedený princípmi vďačnosti, jednoduchosti, skromnosti a sebaobetovania.
4. Kresťan je zodpovedný človek. Vie si vyberať. Nie je strojom ani drezúrovaným zvieratkom, ale rozumom a súdnosťou nadanou bytosťou, ktorá rozumie princípom života, pozná Božie zásady a slobodne sa rozhoduje, aby žila v súlade s Bohom, so sebou, s blížnymi a prírodou.
5. Kresťan sa stavia proti extrémom. Životná skúsenosť ho učí, čo je pre neho užitočné a čo nie (Fil 1,10). Nenapodobňuje bezmyšlienkovite životný štýl niekoho iného, ​​ale uvedomelo nasleduje Krista a snaží sa premietnuť jeho zásady a princípy zjavené v Biblii do svojho života.

Súvisiace videá a dokumenty