Predmanželský sex

Čo je zlé na predmanželskom sexe? Ako odpovedať na takúto otázku, keď žijeme v 21. storočí? Predmanželský sex sa dnes v modernej spoločnosti často považuje za normu. No nie je pravda, že by ma Boh nenávidel, ak sa rozhodnem dodržiavať Jeho prikázania a verím, že sex patrí do manželstva. Ježiš v evanjeliách čelil mnohým náročným otázkam a často na ne odpovedal ďalšou otázkou. Chcel tým ľudí viesť k premýšľaniu o tom, čo je skutočne správne.

Čo je zlé na sexe pred manželstvom? Možno by sme sa mali opýtať inak: odkiaľ pochádzajú naše morálne zásady?

Niekto odpovie: „Robím to, čo považujem za správne,“ čím tvrdí, že morálku si určuje každý jednotlivec sám. Iný zas povie: „Spoločnosť určuje, čo je správne a čo nesprávne,“ a opiera sa o zákony a spoločenské normy.

Ako kresťania však veríme, že morálka nezávisí ani výlučne od jednotlivca, ani od spoločnosti. Boh je ten, kto určuje, čo je dobré a čo zlé. Stvoriteľ je zákonodarcom našich hodnôt aj pravidiel života. Preto keď hovorím, že verím, že sex patrí do manželstva, neospravedlňujem sa za tento postoj. Znamená to, že chcem poslúchať Božie prikázania, nie podliehať tlaku okolia. Pre mnohých ľudí, ktorí hľadajú Boha, je táto otázka rozhodujúca pre ich vieru a morálnu orientáciu.

Možno to znie prekvapivo, ale práve otázky sexu a morálnych hraníc sú pre mnohých ľudí kľúčovou prekážkou na ceste k viere. Platí to najmä pre tých, ktorí v Boha neveria. Ateista a spisovateľ Aldous Huxley otvorene priznal, čo ho viedlo k presvedčeniu, že život nemá zmysel a že Boh neexistuje:

„Mal som pohnútky, prečo som nechcel, aby mal svet zmysel, a následne som dospel k záveru, že ho naozaj nemá. Poľahky som našiel aj uspokojujúce dôvody podporujúce túto domnienku. Pre mňa a pre väčšinu mojich súčasníkov sa filozofia nezmyselnosti stala nástrojom oslobodenia – oslobodenia od morálneho systému. Namietali sme voči morálke, pretože zasahovala do našej sexuálnej slobody. V našej politickej a sexuálnej vzbure sme mohli vyhlásiť, že svet nemá zmysel.“ Aldous Huxley

To však neznamená, že etické prekážky, ktoré ľuďom bránia stať sa kresťanmi, sú neúprimné. Mnohí ľudia sa pýtajú veľmi vážne otázky. Stretol som študentov, ktorí boli ku kresťanstvu veľmi blízko, no kládli si otázku:

„Ak sa stanem kresťanom, musím prestať spať so svojou priateľkou alebo priateľom?“

Ide o zásadnú otázku, ktorá sa dotýka zmyslu života a šťastia. Inými slovami:

„Ak sa stanem kresťanom, musím sa vzdať jedinej veci, ktorá ma robí šťastným?“

Ak je skutočný problém ukrytý práve tu, potom sa musíme zaoberať otázkou šťastia. Ježiš o nej v evanjeliách hovoril často. Vo svojej kázni na vrchu sľubuje požehnanie a hlboké šťastie tým, ktorí kráčajú po Jeho cestách. Nejde však o evanjelium prosperity. Neplatí, že nasledovanie Krista zaručí bezproblémový život. Ide o živý a dynamický vzťah s Bohom, ktorý prináša vnútornú spokojnosť, aj keď prichádzajú ťažkosti a utrpenie. Boh zasľubuje svoju blízkosť a vernosť aj v náročných obdobiach.

Otázku predmanželského sexu možno vnímať aj z inej perspektívy. Niekedy je nedôvera voči Kristovi založená na presvedčení, že kresťanské názory na sex sú zastarané. Prečo by mal byť sex zlý? Pre mnohých je prekvapením, že biblický pohľad na sex je v skutočnosti veľmi pozitívny. Boh ho dal ako krásne vyjadrenie lásky. V Starej zmluve je dokonca celá kniha venovaná oslavovaniu jeho krásy a hodnoty.

Židovsko-kresťanský pohľad na sexualitu vychádza z Biblie. Už v úvodných kapitolách knihy Genesis čítame, ako Boh stvoril muža a ženu. Keď Boh videl svoje dielo, vyhlásil, že je „veľmi dobré“. Sexuálny vzťah bol od začiatku zamýšľaný ako niečo krásne v rámci celoživotného manželského zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou. Ježiš sa k tomuto základu opakovane vracal vo svojom učení o sexualite.

V tomto pláne stoja muž a žena ako rovnocenní ľudia, aj napriek fyzickým rozdielom. Keď sa v manželstve spoja ako manžel a manželka, ich jednota sa prejaví v rozmanitosti.

„Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.“ Genesis 2:24

Takto vyzerá Boží plán sexuálneho vzťahu. Prostredníctvom sexuálneho spojenia prežívajú muž a žena jedinečný stupeň intímnosti, ktorý je vyhradený pre verný manželský vzťah. V Novej zmluve sa k tomuto textu vracajú Ježiš aj apoštol Pavol, aby zdôraznili krásu monogamného manželstva. Keď sa na otázku, prečo je sex mimo manželstva problémom, pozrieme z tohto pohľadu, odpoveď sa stáva jasnejšou.

Boh stvoril sex ako dar, ktorému určil bezpečné prostredie lásky a oddanosti. Práve v ňom má prinášať najhlbšie naplnenie a radosť.

Spolu s inými sexuálnymi priestupkami je predmanželský sex v Písme opakovane odsudzovaný (Skutky 15:20; Rímskym 1:29; 1. Korintským 5:1; 6:13,18; 7:2; 10:8; 2. Korintským 12:21; Galatským 5:19; Efezským 5:3; Kolosenským 3:5; 1. Tesalonickým 4:3). Biblia jasne učí, že pred manželstvom sa treba sexu zdržať. Predmanželský sex je rovnako nesprávny ako cudzoložstvo a iné sexuálne priestupky, pretože ide o sexuálny styk s osobou, s ktorou človek nie je zosobášený. Sex medzi manželmi je jediná prípustná forma sexu, ktorú Boh schvaľuje (Židom 13:4).

Predmanželský sex sa stal bežným z viacerých dôvodov. Spoločnosť sa príliš sústreďuje na „rekreačný“ rozmer sexu a prehliada jeho stvoriteľský účel. Áno, sex prináša potešenie a Boh ho takto ustanovil. Chce, aby sa muži a ženy zo sexu tešili, no výhradne v manželskom zväzku. Primárnym cieľom sexu však nie je rozkoš, ale reprodukcia.

Boh nezakázal predmanželský sex, aby nás pripravil o radosť, ale aby nás chránil pred nechcenými tehotenstvami a deťmi, ktoré sa rodia rodičom, ktorí ich buď nechcú, alebo na ne nie sú pripravení.

Predstavme si, o čo lepší by bol svet, keby sa žilo podľa Božieho zámeru so sexom: menej pohlavne prenosných chorôb, menej slobodných matiek, menej nechcených tehotenstiev a menej potratov. Abstinencia je jediná Božia zásada týkajúca sa predmanželského sexu. Abstinencia zachraňuje životy, chráni deti, dáva sexuálnym vzťahom skutočnú hodnotu a – čo je najdôležitejšie – ctí Boha.

V diskusiách sa často stretávam s názormi, ktoré smilstvo relativizujú. Podľa nich Cirkev nemá pravdu, keď učí, že Boh v Biblii považuje predmanželský sex za hriech. Ide o rozšírený postoj súčasných „akože kresťanov“. Názory sa pohybujú od tvrdení, že nejde o smilstvo, ak sú si partneri verní, až po presvedčenie, že smilstvo nepredstavuje ani promiskuitné sexuálne správanie. Čo na to hovorí Biblia – a teda Boh?

S tým súvisí aj otázka manželstva. Pre mnohých je to len formalita. Tento pohľad posilnilo najmä zavedenie štátneho manželstva. Sobáš pred Bohom je však viac než papier. Prináša požehnanie do manželského života tým, ktorí oň stoja, a zároveň dáva okoliu najavo, že Boh má v živote človeka prvé miesto a je prirodzenou súčasťou aj jeho manželstva.

Aké biblické vyjadrenia ukazujú, že sexuálny život pred manželstvom – aj pri vernosti partnerov – je smilstvom? Je prinajmenšom pozoruhodné, že napriek reformácii a rozdeleniam kresťanskej Cirkvi všetky hlavné denominácie vychádzajúce z kresťanstva považujú sex pred manželstvom za smilstvo. Ak by sa pôvodná Cirkev mýlila, prečo by sa tento názor nezmenil už dávno?

Teológovia a biblisti, ktorí poznajú kontext Písma, židovskej kultúry a tradície, by uviedli množstvo ďalších miest. Uvádzam aspoň niekoľko kľúčových textov. Smilstvo je v Biblii chápané ako akákoľvek nečistota v oblasti sexuality. Neuvádzam všetky súvisiace pasáže, no odporúčam ich osobné štúdium v Písme.

„Dobre je, keď sa muž nedotýka ženy. Ale vzhľadom na nebezpečenstvo smilstva nech má každý svoju ženu a každá nech má svojho muža… Ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva; lebo je lepšie vstúpiť do manželstva, ako horieť.“ 1. Korintským 7:1–9; porov. 6:9–15; 10:8

„Kto zvedie pannu, ktorá nebola zasnúbená, a bude s ňou obcovať, zaplatí svadobný dar a vezme si ju za manželku.“ Exodus 22:16–17

„Ak si muž vezme ženu a vojde k nej, ale potom sa mu znepáči, začne o nej rozširovať nehanebnosti a tvrdí: ‚Keď som k nej vošiel, nenašiel som ju pannou‘…“ Deuteronómium 22:13–30

Tieto texty môžu výrazne objasniť biblické chápanie smilstva a jeho dôsledkov v starozákonnom kontexte.

„Počuli ste, že bolo povedané: ‚Nescudzoložíš!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci…“ Matúš 5:27–32

„S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom… ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.“ Matúš 1:18–25

Do istej miery sa otázka smilstva dotýka aj textov v 1. Timotejovi 3:2, 12, kde sa kladie dôraz na mravnú bezúhonnosť a vernosť v manželstve.

Dali by sa uviesť aj ďalšie biblické odkazy na smilstvo, no väčšina z nich buď opakuje rovnaké princípy, alebo sa venuje špecifickejším oblastiam, ako je krvismilstvo. Krvismilstvo je chápané ako súlož s pokrvným príbuzným, a práve preto je pred slovo smilstvo pridaný výraz krv. Ak je teda krvismilstvom každá súlož medzi príbuznými (mimo manželstva, ktoré v týchto prípadoch ani nebolo prípustné), potom samotné smilstvo možno chápať ako akúkoľvek pohlavnú súlož mimo manželstva.

Ďalším dôležitým aspektom je osobná viera človeka. Ak niekto neverí všetkému, čo hovorí Biblia, pretože mu to nevyhovuje, a namiesto toho sa opiera o vlastnú synkretickú vieru, ktorá je v rozpore s biblickým učením, potom je veľmi ťažké túto vieru rozumovo obhájiť. Ak niekto prijíma len vybrané časti Písma a iné odmieta, zostáva otázkou, akými kritériami filtruje biblický obsah a prečo by práve tieto kritériá mali byť považované za správne.

Zo starozákonných textov vyplýva, že ak žena mala pohlavný styk s mužom ešte pred manželstvom a následne sa vydala za iného, ktorý zistil, že nie je panna, hrozil jej trest smrti ukameňovaním. Ak sa však zistilo, že muž a žena spolu spali a neboli manželia, zákon vyžadoval, aby sa vzali.

Vtedajšia kultúra nepoznala spolužitie muža a ženy bez manželstva; takéto správanie bolo neprípustné. Preto nevieme s istotou povedať, aký trest by nasledoval, keby sa niekto pokúsil žiť nezosobášene – môžeme o tom len špekulovať.

Starozákonné príkazy, ktoré Boh dal Izraelu, sa nám dnes môžu javiť ako kruté. Ich cieľom však bolo ukázať, ako hriech človeka oddeľuje od Boha. V Starom zákone Boh jasne zjavuje, že páchanie hriechu vedie k strate blízkeho vzťahu s Ním. Ak človek o tento vzťah nestojí, potom je jeho krátky život plný trápenia v konečnom dôsledku márnosťou, pretože sa vedome zriekol večného života, ktorý je založený na láske a spoločenstve s Bohom.

V gréckej časti Biblie sa pre cudzoložstvo používa slovo μοιχεία („moicheia“). Toto slovo vychádza z výrazu μοιχός („moichos“), ktorého základný význam je milenec. V prenesenom zmysle označuje odpadlíka alebo cudzoložníka. Cudzoložstvo znamená manželskú neveru, teda pohlavný styk vydatej alebo ženatého mimo manželstva. Priame vysvetlenie v Písme nachádzame napríklad v Liste Rimanom 7:2–3:

„Vydatá žena je zákonom viazaná k žijúcemu mužovi; ak však jej muž zomrie, je od tohto zákona oslobodená. Ak by sa teda za jeho života oddala inému mužovi, bude vyhlásená za cudzoložnicu. Ak však jej muž zomrie, je od zákona slobodná a nebude cudzoložnicou, keď sa oddá inému mužovi.“ Rimanom 7:2–3

Grécke slovo πορνεία („porneia“) označuje smilstvo v širokom zmysle, teda zahŕňa cudzoložstvo, krvesmilstvo, prostitúciu, pohlavný styk slobodných mimo manželstva, zakázané sexuálne vzťahy a ďalšie sexuálne zvrátenosti. Patrí sem aj styk s blízkymi príbuznými (Levitikus 18) či pohlavné vzťahy s rozvedeným mužom alebo ženou.

Slovo πορνεία úzko súvisí s výrazom πορνεύω („porneuó“), ktorý znamená necudný alebo chlípny skutok a doslova vyjadruje oddávanie sa či uspokojovanie nedovolených sexuálnych žiadostí. V prenesenom význame sa používa aj pre modlárstvo. Tento pojem zahŕňa všetko, čo prináša sexuálne uspokojenie mimo manželstva, vrátane sledovania pornografie, erotických materiálov alebo sebauspokojovania (onanie – masturbácia).

Jednoduché zhrnutie je nasledovné: cudzoložstvo znamená manželskú neveru, zatiaľ čo smilstvo označuje každú sexuálnu nečistotu a zvrátenosť, teda sex mimo manželstva. Rovnaký princíp nachádzame aj v hebrejskej časti Biblie. Zarážajúce však je, že niektoré súčasné preklady Písma tieto pojmy nesprávne interpretujú.

Jednou z najznámejších biblických pasáží je Desatoro Božích prikázaní v Exode 20:14 a Deuteronómiu 5:18. Dva najrozšírenejšie české preklady Biblie – Biblia kralická a Český ekumenický preklad – toto prikázanie prekladajú ako „nesesmilníš“. V pôvodnom texte je však použité hebrejské slovo označujúce cudzoložstvo. Správny preklad preto znie: „Nebudeš cudzoložiť“ alebo „Nezcudzoložíš“.

Zaujímavé je, že odkazy na tieto starozákonné miesta sú v Novej zmluve často preložené správne. Napriek tomu sa v gréckej časti Biblie objavujú viaceré nepresnosti v prekladoch, na ktoré upozorňujú nasledujúce príklady:

„Cudzoložníci a cudzoložnice!“ Jakub 4:4

V ekumenickom preklade je toto miesto preložené výrazom „proradné stvorenia“.

„Pokolenie zlé a cudzoložné…“ Matúš 12:39; porov. Matúš 16:4; Marek 8:38

Ekumenický preklad používa namiesto slova „cudzoložné“ výraz „spreneverené“.

„Kto prepúšťa svoju ženu okrem prípadu smilstva, uvádza ju do cudzoložstva…“ Matúš 5:32

Kralický preklad tu namiesto „smilstva“ uvádza „príčinu cudzoložstva“. Ďalšie problematické miesta:

• Matúš 19:9 – v ekumenickom preklade chýba záver verša.
• Galaťanom 5:19 – „cudzoložstvo“ a „smilstvo“ sú nahradené výrazom „necudnosť“.
• Rimanom 13:9; Jakub 2:11 – „nezcudzoložíš“ je preložené ako „nezosmilníš“.
• Rimanom 1:29 – chýba výraz „smilstvo“.
• 2. Korinťanom 12:21, 1. Tesalonickým 4:3, Zjavenie 9:21 – „smilstvo“ je preložené ako „necudnosť“.
• Hebrejom 13:4 – „smilníci a cudzoložníci“ sú nahradení výrazmi „neviazaní a neverní“.
• Zjavenie 21:8 a Hebrejom 12:16 – výraz „smilník“ je nahradený iným významom.

Pri porovnaní všetkých miest Starého zákona, ktoré hovoria o cudzoložstve a smilstve, s pôvodným textom a českými prekladmi – ekumenickým a kralickým – sa ukazuje, že chyby nie sú také časté ako v prípade gréckej časti Biblie (Novej zmluvy, Nového zákona, Nového kovenantu). Napriek tomu sa aj tu objavujú rozdiely, ktoré si zaslúžia pozornosť.

„2. Paralipomenon 21:13 – v ekumenickom preklade je výraz smilstvo preložený ako modloslužba; rovnako je to aj v 2. Paralipomenon 21:11. Smilstvo je síce formou modloslužby, no ide o pomerne špecifický pojem, a preto by mal byť preklad čo možno najvernejší.“ poznámka k prekladu

„3. Kráľovská 3:16 – v kralickom preklade je slovo smilnica (nevestka) preložené ako hokyňa.“ poznámka k terminológii

„Príslovia 6:26 – presnejší je ekumenický preklad. V prvej časti verša sa hovorí o nevestke, nie o cudzoložnej žene, ako uvádza kralický preklad.“ porovnanie prekladov

„Neraduj sa, Izrael, rozpustilým jasotom ako národy! Smilstvom sa odvraciaš od svojho Boha, miluješ nevestinú mzdu na každom obilnom humnne.“ Ozeáš 9:1 (EP)

Tento ekumenický preklad je presnejší než kralický. V závere verša sa výslovne hovorí o mzde za smilstvo, páchané na každom mláte, teda na obilnom humnne, čo významovo lepšie vystihuje pôvodný text.

„Tak sa pošpinili svojimi skutkami, svojím konaním porušili vernosť.“ Žalmy 106:39 (EP)

Druhá časť verša by mala byť preložená skôr v zmysle: „smilnili svojím konaním“ alebo „smilnili svojimi skutkami“, čo presnejšie vyjadruje morálny a duchovný rozmer pôvodného textu.

„Hľa, tí, čo sa ti vzdialia, zahynú; umlčíš každého, kto ti poruší vernosť.“ Žalmy 73:27 (EP)

Druhú časť verša je možné presnejšie vyjadriť ako: „Skoncuješ s každým, kto od Teba odchádza za smilstvom“, prípadne „zničíš každého, kto sa odvracia za smilstvom“, čím sa jasnejšie ukazuje spojenie medzi nevernosťou Bohu a duchovným smilstvom.

Otázka predmanželského sexu sa priamo dotýka kresťanskej morálky a pochopenia Božích prikázaní, preto prirodzene nadväzuje na tematiku sexuality, kde sa rieši biblický pohľad na intimitu, zodpovednosť a čistotu; zároveň úzko súvisí s významom manželstva ako Božieho zámeru, ktorý je rozpracovaný v sekcii manželstvo, kde je sexuálny vzťah predstavený ako dar lásky a vernosti, nie ako obmedzenie slobody; hlbší duchovný kontext tejto témy zapadá aj do oblasti kresťanského života, kde sa rieši otázka skutočného šťastia, poslušnosti Bohu a vnútornej slobody, a celý pohľad je ukotvený v Biblii, ktorá od knihy Genezis až po Ježišovo učenie ukazuje sex ako dobrý dar v správnom kontexte.