Milujte svojich nepriateľov?

Dlhé roky som si mylne myslel, že Ježiš chce, aby kresťania ticho znášali krivdu, potláčali svoju hrdosť a neodporovali nespravodlivosti. Keď povedal, že máme nastaviť druhú tvár a nepomstiť sa, môže sa to javiť ako výzva k pasívnemu prijímaniu ponižovania.

„Počuli ste, že bolo povedané: ‚Oko za oko a zub za zub.‘ Ja vám však hovorím, aby ste sa zlým nejednali ako on s vami; ale kto ťa udrie do pravej tváre, nastav mu aj druhú.“ Matúš 5:38–39

Raz po mojom kázaní o tom, že máme odpúšťať sedemdesiatkrát sedem, si ma jedna žena potichu odviedla bokom. Hovorila so zadržanou bolesťou, že existuje hranica, za ktorou už človek nedokáže zniesť viac a znovu nastaviť druhú tvár. Vtedy som bol mladý a idealistický, a tak som v jej slovách nepočul volanie o pomoc, ale kritiku Ježišových slov. Trvalo roky, kým som pochopil, že Ježiš neobhajoval pasivitu, ale volal k odvahe a dôstojnosti.

Keď Ježiš povedal: „Ak ťa niekto udrie do pravej tváre…“, hovoril o ponižujúcej facke – backhande, ktorý používali vojaci, páni a autority voči svojim podriadeným. Nastaviť druhú tvár v tejto kultúre znamenalo vyzvať útočníka, aby použil päsť, nie ponižujúci úder. Bol to odvážny akt odporu, ktorý odhalil nespravodlivosť a prinútil útočníka ukázať svoju pravú tvár. Buď ustúpil, alebo stratil morálnu prevahu.

„A kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti sukňu, nechaj aj plášť. A kto ťa bude nútiť niesť náklad jednu míľu, choď s ním dve.“ Matúš 5:40–41

To isté platí o Ježišovom učení o odeve a súde. Ak niekto súdne žiadal o plášť chudobného, Ježiš odporúčal dať mu aj spodný odev – nie ako podriadený čin, ale ako tichý, radikálny protest. Odhalenie sa pred súdom by bolo šokujúcim obvinením lakomstva a neľudskosti systému, ktorý berie posledné kúsky dôstojnosti tým najbiednejším.

„A kto ťa bude nútiť niesť náklad jednu míľu, choď s ním dve.“ Matúš 5:41

A keď rímsky vojak donútil Žida niesť jeho výstroj jednu míľu, Ježiš povedal: choď ešte ďalšiu míľu. Bolo to revolučné, pretože rímske zákony stanovovali len jednu míľu. Kto išiel dve, vzal iniciatívu a získal kontrolu nad situáciou. Útlak sa obrátil proti útočníkovi.

Ježiš neupravoval zákony – on dával nové perspektívy. Ukazoval, že je možné odporovať bez nenávisti a bez násilia. Aj keď má protivník moc a zbrane, morálna prevaha môže patriť tomu, kto zachová česť. Ježiš vyrastal v krajine pod krutou rímskou nadvládou, kde každý pokus o odpor bol potlačený krviprelievaním. Keď bol ešte dieťa, v neďalekom Cipori rímsky generál Varus ukrižoval 2000 židovských mužov. Boli mučení a verejne popravení, mnohí viseli celé dni. Ježiš teda veľmi dobre poznal hrôzu a brutalitu moci.

Rôzne židovské skupiny volili rôzne cesty: zelóti chceli ozbrojené povstanie, sikariovci vraždili rímskych vojakov, esejci ušli do samoty, saduceovia spolupracovali. Ježiš však ponúkol novú cestu – cestu odvahy, nenásilia, dôstojnosti a kreatívneho odporu.

„Keď už bol blízko a uzrel mesto, dal sa nad ním do plaču a riekol: ‚Keby si poznalo tento deň, čo vedie k pokoju! Avšak je to skryté tvojim očiam.‘“ Lukáš 19:41–42

Význam týchto slov sa naplno odhalil o pár rokov neskôr, keď v roku 66 po Kr. vypukla židovská vojna proti Rímu, ktorá skončila zničením Jeruzalema a vyhladením chrámu v roku 70. Historik Josephus Flavius uvádza, že každý deň bolo ukrižovaných 500 alebo viac ľudí. Krížov bolo málo, tiel priveľa.

Do tohto kontrastu vstupuje posolstvo prvých kresťanov: Milujte sa navzájom (Ján 15:12), odpúšťajte si (Efezským 4:32), neste bremená jeden druhého (Galatským 6:2), buďte k sebe láskaví (Efezským 4:32). V Novom zákone je 50 výziev k vzájomnej láske a službe. Prví kresťania žili nenásilne vyše 300 rokov, a to v tvrdých podmienkach prenasledovania.

Nenásilie nie je slabosť. Ježiš nebol rohožka. Volal k životu, kde sila spočíva v charaktere, nie v päsťach.

„Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú.“ Matúš 5:44

„Milujte svojich nepriateľov“ – tieto tri slová patria medzi najrevolučnejšie výroky, aké kedy zazneli. Menia všetko. Ježiš ich vyslovil do sveta plného útlaku a bolesti, národu, ktorý bol utláčaný, prenasledovaný a podrobený mocnej rímskej ríši. A predsa práve tento výrok otriasol dejinami.