Prečo Bože, prečo …?

Ak je Boh dobrý a všemohúci, potom – ako hovorí známa námietka – nedovolí, aby deti trpeli a umierali. Ale deti trpia a umierajú. Z toho vraj logicky vyplýva, že Boh buď nie je dobrý, alebo nie je všemocný. Toto znie presvedčivo, aj preto, že zo skúsenosti vieme, akú obrovskú kapacitu má ľudská láska, najmä rodičovská. Rodičia sú často schopní zájsť až na samú hranicu vlastného života, len aby zmiernili utrpenie svojich detí. Aký otec by len sedel a pozeral sa, keby mohol urobiť niečo, čím by pomohol?

Logická odpoveď na túto výzvu – ako ju formuloval aj Sam Harris – znie nasledovne:

„Ak je Boh dobrý a všemohúci, nedovolí, aby deti trpeli, ak nemá pádny dôvod, aby to dovolil. Deti trpia a umierajú. Z toho teda nevyplýva nevyhnutne, že Boh nie je dobrý alebo všemocný. Môže to znamenať, že má dôvod, ktorý my nepoznáme, ale ktorý je dostatočne silný na to, aby nezasiahol.“ Sam Harris

Náš problém je v tom, že si nedokážeme predstaviť dôvod, ktorý by bol tak vážny, že by to ospravedlnil. A čo je ešte ťažšie, ani ten najlogickejší dôvod neposkytuje útechu, keď sa tragédia dotkne nášho života. V takej chvíli zostáva jediné rozhodnutie: buď zavrhneme vieru v dobrého a všemohúceho Boha, alebo sa rozhodneme veriť, že existujú dôvody presahujúce naše chápanie, ktoré sú pre Boha dostatočné na to, aby nezakročil.

Biblia nie je filozofická príručka. Nenájdeme v nej kapitolu s názvom „Prečo Boh dopúšťa zlo“. Namiesto toho rozpráva príbehy. Príbehy, ktoré sa odohrávajú uprostred rovnakého utrpenia, aké poznáme aj my. Možno je to už dlho, čo sme naposledy čítali staré biblické príbehy. No ak si nájdeme čas, otvoríme Písmo a prečítame si ich, môžeme v nich objaviť niečo prekvapivo aktuálne.

„Som vari strážcom svojho brata?“ opýtal sa Kain, keď mu Boh ponúkol príležitosť priznať sa k prvej vražde v dejinách – vražde vlastného brata (1. Mojžišova 4). Kain predpokladal, že odpoveď je nie. Myslel si, že starať sa o iných je Božia úloha, nie jeho vlastná. V jeho odpovedi zaznelo aj skryté obvinenie.

„Keby si, Bože, dával väčší pozor, nestalo by sa to!“

Z textu je však jasné, že odpoveď nemôže byť „nie“. Kain bol strážcom svojho brata. Ľudia sú povolaní chrániť svojich blížnych a Boh im túto zodpovednosť neodňal. Nemôžeme tvrdiť, že Boh nevedel, čo Ábelovi hrozí, ani že mu na ňom nezáležalo. Práve naopak. Boh sa snažil Ábela zachrániť – svojím spôsobom. Prišiel ku Kainovi tichým hlasom a pokúsil sa ho presvedčiť, aby sa vydal inou cestou. Varoval ho pred nebezpečenstvom, pred hriechom, ktorý číhal.

„A Hospodin povedal Kainovi: Prečo si taký rozhorčený a prečo máš zlostnú tvár? Či ťa neprijmem, ak budeš konať dobro? Ale ak nebudeš konať dobro, hriech číha pri dverách, túži po tebe, ale ty máš nad ním vládnuť.“ 1. Mojžišova 4:6–7

Boh nechcel, aby hriech ovládol Kaina, no nenútil ho. Kain sa musel sám rozhodnúť, že bude spolupracovať s Bohom a prekonať zlo. Boh nechcel, aby Kain zabil svojho brata, ale nezasiahol násilne. Ábelova nádej bola v rukách jeho brata – no jeho ochranca sa stal jeho vrahom. Zodpovednosť navzájom sa chrániť zostáva na ľuďoch a Boh nás z tejto úlohy neoslobodil. Keď Kain podľahol horkosti a spáchal vraždu, Boh ho usvedčil.

„Čo si to urobil? Počuj, krv tvojho brata kričí ku mne zo zeme.“ 1. Mojžišova 4:10

Ábelova krv – a krv všetkých nevinných obetí – volá k Bohu. Boh nie je mŕtvy ani hluchý a ich smrť nie je koncom ich príbehu. Boh Kainovi ukázal dôsledky: život bez brata, bez spoločenstva, bez domova.

„Budeš na zemi psancom a tulákom.“ 1. Mojžišova 4:12

Kain, ktorý nechcel byť strážcom, prišiel o brata. A predsa ešte obviňoval Boha.

„Hľa, vypudil si ma dnes zo zeme.“ 1. Mojžišova 4:14

Hriech vždy prináša deštrukciu – ničí vzťahy a ničí aj samotného človeka.

A čo deväť miliónov detí, ktoré každý rok zomierajú na podvýživu alebo liečiteľné choroby? Boh o každom z týchto detí vie. Miluje ich. Nechce, aby zomierali. Ich krv volá k Nemu. Boh však neodníma ľuďom zodpovednosť. Tieto deti boli zverené nám – a my sme zlyhali. Táto pravda nie je jedinou odpoveďou, ale je nevyhnutnou súčasťou pochopenia.