Prečo Bože, prečo …?

Ak je Boh dobrý a všemohúci, potom – ako hovorí známa námietka – nedovolí, aby deti trpeli a umierali. Ale deti trpia a umierajú. Z toho vraj logicky vyplýva, že Boh buď nie je dobrý, alebo nie je všemocný. Toto znie presvedčivo, aj preto, že zo skúsenosti vieme, akú obrovskú kapacitu má ľudská láska, najmä rodičovská. Rodičia sú často schopní zájsť až na samú hranicu vlastného života, len aby zmiernili utrpenie svojich detí. Aký otec by len sedel a pozeral sa, keby mohol urobiť niečo, čím by pomohol?

Logická odpoveď na túto výzvu – ako ju formuloval aj Sam Harris – znie nasledovne:

„Ak je Boh dobrý a všemohúci, nedovolí, aby deti trpeli, ak nemá pádny dôvod, aby to dovolil. Deti trpia a umierajú. Z toho teda nevyplýva nevyhnutne, že Boh nie je dobrý alebo všemocný. Môže to znamenať, že má dôvod, ktorý my nepoznáme, ale ktorý je dostatočne silný na to, aby nezasiahol.“ Sam Harris

Náš problém je v tom, že si nedokážeme predstaviť dôvod, ktorý by bol tak vážny, že by to ospravedlnil. A čo je ešte ťažšie, ani ten najlogickejší dôvod neposkytuje útechu, keď sa tragédia dotkne nášho života. V takej chvíli zostáva jediné rozhodnutie: buď zavrhneme vieru v dobrého a všemohúceho Boha, alebo sa rozhodneme veriť, že existujú dôvody presahujúce naše chápanie, ktoré sú pre Boha dostatočné na to, aby nezakročil.

Biblia nie je filozofická príručka. Nenájdeme v nej kapitolu s názvom „Prečo Boh dopúšťa zlo“. Namiesto toho rozpráva príbehy. Príbehy, ktoré sa odohrávajú uprostred rovnakého utrpenia, aké poznáme aj my. Možno je to už dlho, čo sme naposledy čítali staré biblické príbehy. No ak si nájdeme čas, otvoríme Písmo a prečítame si ich, môžeme v nich objaviť niečo prekvapivo aktuálne.

„Som vari strážcom svojho brata?“ opýtal sa Kain, keď mu Boh ponúkol príležitosť priznať sa k prvej vražde v dejinách – vražde vlastného brata (1. Mojžišova 4). Kain predpokladal, že odpoveď je nie. Myslel si, že starať sa o iných je Božia úloha, nie jeho vlastná. V jeho odpovedi zaznelo aj skryté obvinenie.

„Keby si, Bože, dával väčší pozor, nestalo by sa to!“

Z textu je však jasné, že odpoveď nemôže byť „nie“. Kain bol strážcom svojho brata. Ľudia sú povolaní chrániť svojich blížnych a Boh im túto zodpovednosť neodňal. Nemôžeme tvrdiť, že Boh nevedel, čo Ábelovi hrozí, ani že mu na ňom nezáležalo. Práve naopak. Boh sa snažil Ábela zachrániť – svojím spôsobom. Prišiel ku Kainovi tichým hlasom a pokúsil sa ho presvedčiť, aby sa vydal inou cestou. Varoval ho pred nebezpečenstvom, pred hriechom, ktorý číhal.

„A Hospodin povedal Kainovi: Prečo si taký rozhorčený a prečo máš zlostnú tvár? Či ťa neprijmem, ak budeš konať dobro? Ale ak nebudeš konať dobro, hriech číha pri dverách, túži po tebe, ale ty máš nad ním vládnuť.“ 1. Mojžišova 4:6–7

Boh nechcel, aby hriech ovládol Kaina, no nenútil ho. Kain sa musel sám rozhodnúť, že bude spolupracovať s Bohom a prekonať zlo. Boh nechcel, aby Kain zabil svojho brata, ale nezasiahol násilne. Ábelova nádej bola v rukách jeho brata – no jeho ochranca sa stal jeho vrahom. Zodpovednosť navzájom sa chrániť zostáva na ľuďoch a Boh nás z tejto úlohy neoslobodil. Keď Kain podľahol horkosti a spáchal vraždu, Boh ho usvedčil.

„Čo si to urobil? Počuj, krv tvojho brata kričí ku mne zo zeme.“ 1. Mojžišova 4:10

Ábelova krv – a krv všetkých nevinných obetí – volá k Bohu. Boh nie je mŕtvy ani hluchý a ich smrť nie je koncom ich príbehu. Boh Kainovi ukázal dôsledky: život bez brata, bez spoločenstva, bez domova.

„Budeš na zemi psancom a tulákom.“ 1. Mojžišova 4:12

Kain, ktorý nechcel byť strážcom, prišiel o brata. A predsa ešte obviňoval Boha.

„Hľa, vypudil si ma dnes zo zeme.“ 1. Mojžišova 4:14

Hriech vždy prináša deštrukciu – ničí vzťahy a ničí aj samotného človeka.

A čo deväť miliónov detí, ktoré každý rok zomierajú na podvýživu alebo liečiteľné choroby? Boh o každom z týchto detí vie. Miluje ich. Nechce, aby zomierali. Ich krv volá k Nemu. Boh však neodníma ľuďom zodpovednosť. Tieto deti boli zverené nám – a my sme zlyhali. Táto pravda nie je jedinou odpoveďou, ale je nevyhnutnou súčasťou pochopenia.

Bol to obyčajný deň v rušnom meste. Ľudia sa venovali svojim každodenným povinnostiam a mesto pulzovalo životom. No zrazu, bez varovania, došlo k tragédii. Veža pri rybníku Siloe, súčasť mestských hradieb, sa s rachotom zrútila. Z trosiek zaznievali výkriky hrôzy a obyvatelia sa v panike pustili do záchranných prác. Ešte pred západom slnka sa ukázalo, že osemnásť ľudí prišlo o život.

Začali sa šíriť otázky. Mal tento incident duchovný význam? Bol to Boží trest? Čo títo ľudia urobili, že si zaslúžili takýto osud? Alebo bolo zlé, že sa veža vôbec postavila? Ježiš k tejto udalosti povedal:

„Myslíte si, že tých osemnástich, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší hriešnici ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete.“ Lukáš 13:4–5

Inými slovami, niekedy sa tragédie stávajú bez jasnej príčiny. Svet je zlomený. A Boh nie vždy zasiahne, aby tomu zabránil. Ani Ježiš v tomto prípade nezastavil pád veže. Rovnaký princíp naznačil aj v inom príbehu:

„Cestou videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: ‚Učiteľ, kto sa prehrešil, že sa narodil slepý? On alebo jeho rodičia?‘ Ježiš odpovedal: ‚Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia; je slepý, aby sa na ňom zjavil Boží skutok.‘“ Ján 9:1–3

Nie všetko utrpenie je dôsledkom hriechu. Deti sa nerodia so zdravotnými problémami preto, že by Boh trestal ich rodičov. Niekedy sa to jednoducho stane. Svet je nepredvídateľný, nespravodlivý a nevinní ľudia trpia, aj keď Boh mlčí. Každá tragédia je však zároveň príležitosťou na súcit, ľudskosť a konanie dobra. Prečo teda Boh nezasahuje častejšie? Teológ Brian McLaren ponúka zaujímavý pohľad:

„Boh stvoril svet so slobodou – realitu, ktorá nie je Jeho predĺženou vôľou, ale nezávislou históriou. Keby Boh zasahoval pri každej hrozbe, riadil by všetko – a tým by zničil slobodu a samostatnosť stvorenia. Láska, ktorú Boh túžil vytvoriť, nemôže existovať bez slobody. Preto sú zázraky výnimkou, nie pravidlom.“

Predstav si svet, v ktorom by Boh riadil každý detail. Nešiel by si k vode – nie preto, že si sa rozhodol, ale preto, že by ťa Boh neviditeľne ovplyvnil, aby si sa vyhol nehode, ktorú mal spôsobiť opitý vodič. Ten by sa zrazil s workoholikom, ktorý potreboval prežiť krízu, aby zmenil svoj život. V takom svete by Boh kontroloval úplne všetko a zároveň by niesol plnú zodpovednosť za všetko, čo sa deje – aj za ľudské chyby, nešťastia a zlo.

Ale takýto svet Boh nechcel. Chcel svet, v ktorom je možné milovať, a preto nám daroval slobodu. So slobodou však prichádza aj riziko bolesti a utrpenia. No ak je Boh Stvoriteľom, prečo nestvoril svet tak, aby fungoval hladko? Prečo existujú suchá, zemetrasenia, búrky, povodne, choroby a katastrofy?

Ježiš im predložil ďalšie podobenstvo:

„S kráľovstvom nebeským je to tak, ako keď človek zasial dobré semeno na svojom poli. Keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď pšenica vyrástla a nasadila na klas, objavil sa aj kúkoľ. Sluhovia prišli za hospodárom a spýtali sa: ‚Pane, nezasial si na svojom poli dobré semeno? Odkiaľ sa tam vzal kúkoľ?‘ On odpovedal: ‚To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia sa opýtali: ‚Máme ísť a kúkoľ vytrhať?‘ Hospodár však odpovedal: ‚Nie, aby ste spolu s kúkoľom nevytrhali aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy; vtedy poviem žencov: Najprv pozbierajte kúkoľ, zviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.‘“ Matúš 13:24–30

Vo verši 39 Ježiš jasne vysvetľuje, že nepriateľom je diabol. Z biblického pohľadu zohráva satan, nazývaný aj diabol, kľúčovú rolu v príbehu ľudstva. Na púšti povedal satan Ježišovi:

„Tebe dám všetku moc a slávu týchto kráľovstiev, lebo mne bola daná a komu chcem, tomu ju dám.“ Lukáš 4:6

Apoštol Pavol ho nazýva „bohom tohto sveta“ (2. Korinťanom 4:4) a Peter varuje:

„Váš protivník, diabol, ako revúci lev obchádza a hľadá, koho by pohltil.“ 1. Peter 5:8

Kniha Zjavenia opisuje vojnu v nebi a pád satana na zem. A práve tam zaznievajú mimoriadne vážne slová:

„Beda však zemi i moru, lebo zostúpil k vám diabol, plný zúrivosti, pretože vie, že má málo času.“ Zjavenie 12:12

Ježiš povedal:

„On bol vrah od počiatku.“ Ján 8:44

Zjavenie ho nazýva priamo „zabíjačom“ (Zjavenie 9:11). Inými slovami, Boh nie je jediný, kto v tomto vesmíre koná. Existuje aj zlá duchovná sila – zabíjač, ktorý má svoju vlastnú vôľu a slobodu. Keď Ježiš povedal, že satan bol vrah od počiatku, naznačil tým, že to bol satan, kto ovplyvnil Kaina, aby zabil Ábela. Aj v príbehu Kaina nachádzame symboliku poľa:

„Ak budeš obrábať pôdu, už ti nedá svoju silu.“ Genezis 4:12

Kain vstúpil do sveta zabíjača – sveta, kde zlo ovplyvňuje nielen ľudí, ale aj prírodu. Až do času žatvy bude dobré aj zlé rásť spolu. Zlo nebude okamžite odstránené, aby nedošlo k poškodeniu toho, čo je dobré. Zároveň však rastie aj pšenica – dobro v ľuďoch, ktoré silnie, zreje a dozrieva. A napokon nám Pán zjavuje svoju trpezlivosť:

„Pán neotáľa splniť svoje zasľúbenie, ako si to niektorí vysvetľujú. Má s nami trpezlivosť, pretože nechce, aby niekto zahynul, ale aby všetci prišli k pokániu.“ 2. Petrov list 3:9

Príbeh Sodomy a Gomory (1. Mojžišova 18–19) je v celej Biblii symbolom zla, skazy a Božieho súdu (porovnaj Júda 1:7; Pláč 4:6; Matúš 11:24; Jeremiáš 49:18; Ámos 4:11). Zároveň je však aj príbehom, ktorý priniesol Abrahámovi povesť Božieho priateľa (2. Paralipomenon 20:7; Izaiáš 41:8; Jakub 2:23), pretože vyjednával s Bohom o záchranu mesta. Biblia opisuje tieto mestá ako miesto podobné raju (1. Mojžišova 13:10), ale zároveň ako miesto veľkého hriechu:

„Ľudia v Sodome boli pred Hospodinom veľmi zlí a hriešni.“ 1. Mojžišova 13:13

„Hospodin povedal: ‚Krik zo Sodomy a Gomory je tak silný a ich hriech tak ťažký…‘“ 1. Mojžišova 18:20

Mnohí sa domnievajú, že hlavnou príčinou Božieho hnevu boli sexuálne hriechy, najmä po incidente, keď sa muži Sodomy pokúsili znásilniť anjelov. Prorok Ezechiel však odhaľuje hlbšiu pravdu:

„Beda však zemi i moru, lebo zostúpil k vám diabol, plný zúrivosti, pretože vie, že má málo času.“ Zjavenie 12:12

Ježiš povedal:

„On bol vrah od počiatku.“ Ján 8:44

Zjavenie ho nazýva priamo „zabíjačom“ (Zjavenie 9:11). Inými slovami, Boh nie je jediný, kto v tomto vesmíre koná. Existuje aj zlá duchovná sila – zabíjač, ktorý má svoju vlastnú vôľu a slobodu. Keď Ježiš povedal, že satan bol vrah od počiatku, naznačil tým, že to bol satan, kto ovplyvnil Kaina, aby zabil Ábela. Aj v príbehu Kaina nachádzame symboliku poľa:

„Ak budeš obrábať pôdu, už ti nedá svoju silu.“ Genezis 4:12

Kain vstúpil do sveta zabíjača – sveta, kde zlo ovplyvňuje nielen ľudí, ale aj prírodu. Až do času žatvy bude dobré aj zlé rásť spolu. Zlo nebude okamžite odstránené, aby nedošlo k poškodeniu toho, čo je dobré. Zároveň však rastie aj pšenica – dobro v ľuďoch, ktoré silnie, zreje a dozrieva. A napokon nám Pán zjavuje svoju trpezlivosť:

„Pán neotáľa splniť svoje zasľúbenie, ako si to niektorí vysvetľujú. Má s nami trpezlivosť, pretože nechce, aby niekto zahynul, ale aby všetci prišli k pokániu.“ 2. Petrov list 3:9

Príbeh Sodomy a Gomory (1. Mojžišova 18–19) je v celej Biblii symbolom zla, skazy a Božieho súdu (porovnaj Júda 1:7; Pláč 4:6; Matúš 11:24; Jeremiáš 49:18; Ámos 4:11). Zároveň je však aj príbehom, ktorý priniesol Abrahámovi povesť Božieho priateľa (2. Paralipomenon 20:7; Izaiáš 41:8; Jakub 2:23), pretože vyjednával s Bohom o záchranu mesta. Biblia opisuje tieto mestá ako miesto podobné raju (1. Mojžišova 13:10), ale zároveň ako miesto veľkého hriechu:

„Ľudia v Sodome boli pred Hospodinom veľmi zlí a hriešni.“ 1. Mojžišova 13:13

„Hospodin povedal: ‚Krik zo Sodomy a Gomory je tak silný a ich hriech tak ťažký…‘“ 1. Mojžišova 18:20

Mnohí sa domnievajú, že hlavnou príčinou Božieho hnevu boli sexuálne hriechy, najmä po incidente, keď sa muži Sodomy pokúsili znásilniť anjelov. Prorok Ezechiel však odhaľuje hlbšiu pravdu:

„A priblížil sa Abrahám a povedal: Zničíš snáď so zločincami aj spravodlivého? Možno je tam päťdesiat spravodlivých; neodpustíš mestu kvôli nim? Či sudca celej zeme nekoná podľa práva?“ 1. Mojžišova 18:23–25

Boh sa neurazil. Nevyčítal Abrahámovi drzosť. Práve naopak – ocenil jeho odvahu a záujem. Neskôr sa o Abrahámovi hovorí ako o Božom priateľovi a otcovi viery. Tento príbeh ukazuje, že Boh túži po ľuďoch, ktorí rozmýšľajú, pýtajú sa a hľadajú pochopenie, nie po slepo poslúchajúcich poddaných. Rozhovor medzi Bohom a Abrahámom odhaľuje napätie medzi spravodlivosťou a milosťou.

Abrahám sa zaujímal o záchranu viac než o trest. V jeho otázkach cítiť nádej, že mesto možno nebude musieť byť zničené, ak sa v ňom nájde dostatok spravodlivých. A tak Abrahám začína vyjednávanie.

Najprv päťdesiat spravodlivých, potom štyridsaťpäť, štyridsať, tridsať, dvadsať, až nakoniec:

„Nehnevaj sa, Pane, že ešte raz prehovorím: možno sa ich tam nájde desať.“ Boh odpovedal: „Nezničím ho kvôli desiatim.“ 1. Mojžišova 18:32

Tu Abrahám skončil. Niektorí sa domnievajú, že mal ísť ešte ďalej – možno by Boh zachránil mesto aj kvôli piatim alebo dokonca kvôli jedinému spravodlivému. Iní tvrdia, že desať bola hranica, ktorú nemohol eticky prekročiť. Možno si uvedomil, že ani toľko spravodlivých sa v meste nenájde. Dôležité však je, že teraz vedel, že Boh koná spravodlivo – nezakročí bez dôvodu a nevynáša unáhlené rozsudky.

Tento rozhovor nezostal bez výsledku. Abrahám vyjadril svoje pochybnosti a zápas o dobro a Boh mu ukázal, že súd nie je slepý ako prírodné katastrofy či choroby. Boh skúma, váži a zachraňuje všetko, čo sa ešte zachrániť dá.

KAINOV PRÍBEH:

• Boh nám zveril zodpovednosť za iných ľudí.
• Nezasahuje často, pretože túto zodpovednosť ponecháva nám.
• Osud človeka často leží v rukách druhého človeka.
• Výkrik obetí je počuť v nebi a Boh nás bude volať k zodpovednosti.

• Svet má nezávislú existenciu; nejde o ilúziu riadenú Bohom.
• Boh neplánuje každú udalosť; nie všetko, čo sa stane, aj schvaľuje.
• Zasahuje len výnimočne.
• Tragédie prichádzajú náhle a bez zjavnej príčiny.

• Existuje nepriateľ – satan, ktorý pôsobí násilie, smrť a chaos.
• Dokonca ovplyvňuje prírodu aj ľudí.
• Zlo aj dobro budú rásť, až kým nepríde žatva – konečný súd.

• Boh počuje výkriky trpiacich.
• Zasahuje nie z hnevu, ale z lásky k obetiam.
• Nepočúva klebety, ale skúma fakty.
• Súd prichádza, keď už niet inej cesty.
• Spravodliví ľudia môžu zadržať zlo.
• Boh zachraňuje vždy, keď je ešte čo zachraňovať.

Boh nikdy nesľúbil, že vždy zasiahne alebo že za nás vyrieši každú bolesť či neprávosť. Ale sľúbil niečo hlbšie: že nikdy nebudeme sami. Že v každom utrpení, v každej úzkosti a v každom boji bude blízko a že Jeho láska nás nikdy neopustí. A ešte viac: sľúbil večný život, v ktorom bude všetko uzdravené, obnovené a navrátené do Božieho zámeru.

„Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď ani nevieme, ako a za čo sa modliť, ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľným vzdychaním.“ Rimanom 8:26

„Vieme, že všetko napomáha k dobrému tým, ktorí milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa Jeho rozhodnutia.“ Rimanom 8:28

„Čo k tomu dodať? Ak je Boh s nami, kto proti nám? On neušetril svojho vlastného Syna, ale za nás všetkých Ho vydal; ako by nám spolu s Ním nedaroval všetko?“ Rimanom 8:31–32

Boh nevylúčil, že nás môže postihnúť súženie, prenasledovanie či hlad, ale sľúbil, že nás v tom všetkom bude niesť:

„Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Snáď súženie, úzkosť, prenasledovanie, hlad, bieda, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: ‘Každý deň sme pre Teba vydávaní na smrť, sme ako ovce určené na zabitie.’ Ale v tom všetkom slávne víťazíme mocou Toho, ktorý si nás zamiloval.“ Rimanom 8:35–37

„Som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani mocnosti, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani výšiny, ani hlbiny, ani nič iné v celom stvorení nás nedokáže odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ Rimanom 8:38–39

„Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby žiadny, kto v Neho verí, nezahynul, ale mal večný život.“ Ján 3:16

„A počul som veľký hlas z trónu: ‘Hľa, príbytok Boží je uprostred ľudí, Boh bude prebývať medzi nimi a oni budú Jeho ľud; On sám, ich Boh, bude s nimi a zotrie im každú slzu z očí. A smrti už nebude, ani žiaľu, ani náreku, ani bolesti už nebude – lebo čo bolo, pominulo.’“ Zjavenie 21:3–4

Božia odpoveď nie je vždy okamžitá zmena okolností. Je to prítomnosť, ktorá neopúšťa, Duch, ktorý sa prihovára, Syn, ktorý nesie našu bolesť, láska, ktorú nič nepretrhne, a budúcnosť, ktorá už teraz vytvára nádej.

Otázka utrpenia, zla a zdanlivej Božej nečinnosti patrí k najhlbším výzvam viery a prirodzene zapadá do oblasti Prečo Boh dopúšťa zlo, kde sa rieši napätie medzi Božou dobrotou a ľudským utrpením. Biblický pohľad na zodpovednosť človeka sa rozvíja v téme Genezis a počiatok, ktorá ukazuje pôvod hriechu a jeho dôsledky v dejinách. Celá problematika nadobúda prorocký rozmer v kontexte posledných udalostí dejín, kde je zdôraznená Božia spravodlivosť a konečné vyrovnanie so zlom. Pastoračný rozmer bolesti a straty sa dotýka aj téma smrť, vzkriesenie, nebo a peklo, ktorá prináša nádej presahujúcu tento svet.