fbpx
Zmeň svoj život
Falošné učeniaVýklad Písma

Krst malých detí

Na Slovensku je ako mimino krstený takmer každý človek. Ani ja som sa tomu nevyhol. Čo to však pre mňa znamená? Je krst bez môjho súhlasu platný? Cirkev tvrdí -Áno!,… Kristus -Nie! Komu veriť? Cirkvi, ktorá sa vyhlasuje za nástroj v rukách Krista, alebo zaznamenanému učeniu Krista? Všetci chceme pre svoje deti len to najlepšie, a čo môže byť pre nich a nás dôležitejšie ako večný život?

Naša priateľka spolu so svojím vyvoleným sa rozhodli uzavrieť manželstvo. Oznámenie prišlo vzápätí aj s pozvaním na sobáš. Samozrejme in je svadba v kostole, aj keby sa jednalo o pretvarujúcich sa ateistov. Zvlášť v kruhoch umeleckých a celebrít (platí to aj pre obyčajných ľudí, mestečká a dedinky, kde je svadba v kostole proste nevyhnutnosťou a podmienkou následnej bezproblémovej existencie). Dostavili sme sa načas. Dejisko; Modrý kostolík v Bratislave; čas cca tri roky dozadu.

Priebeh svadby bola klasika… manželský sľub podmienený prísahou napriek tomu, že nás učenie Krista vybáda k tomu, aby sme nikdy na nič a nikomu neprisahali. Prázdne slová o potomkoch, ktorí „musia“ byť príslušníkmi cirkvi, ktorá sa blahosklonne uvolila požehnať tento zväzok. V podstate to znamená, že deti týmto pádom budú krstené v perinke tou istou cirkvou dnes sobášiacou, len kvôli tomu, aby ich výchova bola v područí a intenciách učenia tejto jedinej pravej cirkvi!

Pravdupovediac, až do doby, kedy som Boha našiel (respektíve dal sa mi poznať), mi to bolo jedno … nepotreboval som ani Jeho, ani cirkev. Sobášili sme sa aj tak len na úrade. Zo zvyku a na nátlak rodiny som dal staršieho syna pokrstiť, práve v tomto Modrom kostolíku. Samozrejme tomu predchádzali otázky typu: -Príslušnosť k cirkvi? -Vierovyznanie? -Kto a kde Vás sobášil?

Písal sa rok 1988. Odmeraný a odmietavý prístup spravila päťstokorunáčka, nenápadko položená na okraj stola. Odrazu otázky ustali a krst bol vyriešený. Mohol som byť aj prezlečený moslim a priložiť ešte jednu bankovku, mohol som dať pokrstiť aj opicu.

Nuž krstenie nie je to len o tom, ako sa dohodnúť s príslušným farárom. Je to o skutočnej viere. Našiel som Boha. Vlastne, Boh našiel mňa! Možno sa niekto bude čudovať, (že i ja som veriaci) ak pozrie na články v rôznych rubrikách z môjho pera. Chcem len upozorniť, že všetko čo píšem zo sveta sú príbehy minulosti a minulosťou (okrem lampárne), dávno za mnou. Ale aby som sa vrátil ku krstu.

Ak mi niekto povie, že pokrstením dieťaťa mu vlastne zabezpečí vstup do neba, ak by sa s ním „nedaj Bože!“ (však?) niečo stalo kým nedosiahne birmovku a prvé „sväté“ prijímanie, opýtam sa ho, kde to hovorí Boh vo Svojom Slove? Väčšinou mlčia, chabo odporujú, že to v kostole počuli, pán farárko povedali.

Pravda je iná

Pravdou je, že každý človek sa rodí preto, aby mal šancu pridať sa na stranu Boha, alebo toho zlého. To je podstata bytia na zemi. Nie preto, aby tu vybudoval mrakodrap, založil nadáciu, zachránil plejtváka obrovského, splodil dvadsať detí, zasadil strom alebo vynašiel perpetum mobile. Toto všetko sú podružné skutky. Svoj život musí doviesť a každý z nás ho aj dovedie do okamihu (i keď si to neuvedomuje), do bodu, kedy sa rozhodne buď po Bohu volať, alebo ho odmietne!

To je základná myšlienka Starého Zákona, Nového, to je dôvod, prečo bola daná všetkým ľuďom šanca. Iste, teraz namietnete, že a čo s tými, ktorí zomreli pri pôrode, po ňom, jednoducho v čase kedy takéto rozhodnutie nemohli urobiť!?! Právom sa pýtate. Odpoveď je, -Nemá to byť naša starosť! Možno kruté, ale vysvetlím.

Boh nechce bábky, ani robotov, ani nechce obdivovateľov, ktorí sú len preto obdivovatelia, že za nich niekto iný (v našom prípade rodičia) rozhodli. Spása nie je len o dare večného života, ale o tom, že Boha budú tí, ktorí ho poznali milovať. Celým svojím srdcom a celou svojou mysľou! Ako môžem niekoho milovať, keď mi to nadeklaruje rodič, tútor, krstný otec? Objekt svojej lásky musím najskôr spoznať, utvoriť si k nemu vzťah skrze Krista a potom až prichádza láska! Dieťa, nota bene kojenec to nedokáže.

Napriek tomu Kristus hovorí: nechajte maličkých nech idú ku mne.. (voľne). Značí to jedno, o tých maličkých sa nemáme starať (po stránke ich voľby Boha prijať či odmietnuť, nemáme rozhodovať za nich!), tak či onak na ich stave pred Bohom nič nezmeníme. O nich Kristus nehovorí aby sa krstili, o nich hovorí aby sme im nebránili prísť k Nemu. Až príde čas!

Ponechali im vôľu a priestor! Osobne sa domnievam, že to, či predčasne zomrelý človek bude spasený alebo nie, je dávno zapísané v knihe života…. preto nemám strach o tých malinkých nenarodených a narodených, ktorých tá naj.. naj… geniálnejšia a jediná cirkev ešte v minulom storočí odmietala pochovať v normálnych oddeleniach a zahrabávala ich v časti pre samovrahov a zločincov (v lepšom prípade za stenou cintorínov zvonku), len kvôli tomu, že neboli pokrstení!

Krst má nasledovať po tom ako vedome Krista uznáme ako svojho Spasiteľa. Pýtam sa, -Je toho schopné nemluvňa, šesťročný človek? Rozhodne nikde nenájdeme v Písmach zástupný krst. Krst nie je univerzálnou vstupenkou do neba, krst je vyjadrením toho, čo sa v našom živote udialo a je naplnením, spečatením nášho rozhodnutia. Krst nie je kúpením si istoty, to už v žiadnom prípade! Boh nemá krám zo spásou ako Tesco oddelenie s rybami!

Pokrstiť sa preto, aby som išiel do neba bez osobného vzťahu s Bohom je to isté, ako poliať hlavu novorodencovi pokrižovanou (popr. i osolenou vodou – praktika v rokoch 200 a nasl. kvôli ničeniu baktérií) vodou, vlasy mu to umyje (sčasti) a toť vsjo! Krstiť preto, lebo sa to nosí a je to u nás zvykom, má ten istý význam ako robiť si na čelo medový krížik pri štedrovečernej večeri!
Človek sa potom musí akurát umyť a osušiť! Neprinesie mu to zhola nič!

Krstom nie je:

Krst nemluvniat, detí, ktoré ešte nie sú schopné uveriť a zodpovedne sa rozhodnúť pre Ježiša.
Krst toho, kto neprijal vierou Krista ako Spasiteľa.
Krst toho, kto neprijal Ducha Svätého.
Krst toho, kto v pokání neprejavil ľútosť nad svojimi hriechmi.


Hovorí sa, že krst je nezmazateľné znamenie na celý život! Pokiaľ sa jednalo o krst v perinke, vedzte, že to bol obrad, pramálo majúci čo do činenia so skutočným krstom. Tým krstom, ktorý absolvoval Pavol, Peter, Filip, Eunuch, a po ňom státisíce veriacich. Krst, ktorým verejne deklarujeme svoj vzťah s Bohom, je niečim nezabudnuteľným, nevšedným a nenahraditeľným! Až tento vedomý krst je ozaj nezmazateľným úkonom, začiatkom nového života v Kristu! Všimnite si prosím následnosť udalostí týkajúcich sa nás, v Ježišových slovách:

Marek 16:16 Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený.

A ja dodávam – Aj keby bol pokrstený xy krát!

Najjednoduchšiu odpoveď na otázku aký je správny spôsob krstu nájdeme vo význame slova „krstiť“. Pochádza z gréckeho slova a znamená „ ponoriť do vody“. Preto krst pokropením alebo vyliatím vody je oxymoron, niečo čo je v zdanlivom rozpore. Krst pokropením by znamenal „ponoriť niekoho vo vode a pokropiť ho vodou“. Krst podľa svojej vlastnej definície musí byť aktom ponorenia do vody.

Krst ilustruje identifikáciu veriaceho so smrťou, pohrebom a vzkriesením Krista. „Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Krista Ježiša, boli sme pokrstení v jeho smrť? Krstom sme teda spolu s ním boli pochovaní v smrti, aby sme tak, ako bol slávou Otca vzkriesený z mŕtvych Kristus, aj my vstúpili na cestu nového života“ (Rímskym 6:3-4). Akt ponorenia do vody zobrazuje smrť a pochovanie s Kristom. Akt vynorenia z vody ilustruje Kristovo vzkriesenie.

Ako výsledok krst ponorením je jediný spôsob krstu, ktorý ilustruje naše pochovanie s Kristom a vzkriesenie s Ním. Krst pokropením a/alebo vyliatím vody vznikol ako výsledok nebiblického krstu detí.

Krst ponorením, i keď je najviac biblickým spôsobom identifikácie s Kristom, nie je (ako niektorí veria) predpoklad spasenia. Skôr je to akt poslušnosti, verejné vyznanie viery v Krista a identifikácia s Ním. Krst je obrazom opustenia nášho starého života a vzniku nového stvorenia (2. Korinťanom 5:17). Krst ponorením je jediný spôsob, ktorý úplne ilustruje túto radikálnu zmenu.

V rôznych kresťanských denomináciách existuje mnoho zmätku ohľadom krstu. Nie je to však výsledkom toho, že by Biblia uvádzala mätúce informácie o krste. Biblia úplne jasne hovorí o tom, čo je krst, pre koho je určený a na čo slúži. V Biblii boli pokrstení len tí veriaci, ktorí uverili v Krista – ako verejné svedectvo ich viery a stotožnenie sa s Ním (Skutky 2:38; Rimanom 6:3-4). Krst vo vode ponorením je krokom poslušnosti nasledujúcim po viere v Krista. Je to vyhlásenie viery v Krista, vyjadrenie podriadenosti Jemu a stotožnenie sa s Jeho smrťou, pochovaním a vzkriesením.

So zreteľom na vyššie uvedené nie je krst detí konanie, ktoré by bolo v súlade s Bibliou. Malé dieťa ešte nedokáže uveriť v Krista. Nemluvňa nedokáže uskutočniť vedomé rozhodnutie o poslušnosti Kristovi. Nedokáže porozumieť tomu, čo krst vodou symbolizuje. V Biblii nie je zaznamenaný žiadny krst detí. Krstom detí sa vlastne začal používať spôsob krstu kropením a polievaním – keďže je nerozumné a nebezpečné ponárať dieťa pod vodu.

Dokonca ani len spôsob krstu detí nie je v súlade s Bibliou. Ako môže polievanie či kropenie znázorňovať smrť, pochovanie a vzkriesenie Ježiša Krista?

Mnoho kresťanov, ktorí praktizujú krst detí, konajú tak kvôli tomu, že ho chápu ako novú zmluvu ekvivalentnú s obriezkou. Z tohto pohľadu, tak ako obriezkou vstupoval Žid do zmluvy Abraháma a Mojžiša, tak aj krstom vstupuje človek do Novej zmluvy spasenia prostredníctvom Ježiša Krista. Tento pohľad je však absolútne nebiblický.

Nový zákon nikde takýmto spôsobom nespája krst a obriezku. Nový zákon nikde nepopisuje krst ako znamenie Novej zmluvy. Je to viera v Ježiša Krista, ktorá umožňuje človeku, aby získal požehnania vyplývajúce z Nového zákona (1 Korinťanom 11:25; 2 Korinťanom 3:6; Židom 9:15).

Krst človeka nespasí. Nezáleží na tom, či ste boli pokrstení ponorením, poliatím či pokropením – pokiaľ ste najprv neuverili Kristovi vierou na spasenie, krst (bez ohľadu na jeho spôsob) je bezvýznamný a zbytočný. Krst vo vode ponorením je krokom poslušnosti, ktorý sa má vykonať po získaní spasenia ako verejné vyznanie viery v Krista a stotožnenia sa s Ním. Krst detí nezapadá do biblickej definície krstu ani biblického spôsobu krstu.

Ak si kresťanskí rodičia želajú zasvätiť svoje dieťa Kristovi, potom je táto služba zasvätenia dieťaťa úplne v poriadku. Ale aj v prípade, že sa deti zasvätia Pánovi, keď vyrastú, budú musieť aj tak vykonať osobné rozhodnutie uveriť v Ježiša Krista na to, aby boli spasené.

Súvisiace videá a dokumenty