Anjeli – bytosti z nebies

Ľudia čoraz viac pochybujú o existencii zlých duchovných bytostí a mnohí považujú Božích anjelov, ktorí sú „posielaní slúžiť tým, čo majú zdediť spasenie“ (Židom 1:14), za duchov mŕtvych ľudí. Písmo však jednoznačne učí, že existujú dobrí aj zlí anjeli. O tom, že anjeli nie sú duchovia zosnulých ľudí, podáva Písmo jasné a nezvratné svedectvo.

Podľa Božieho slova anjeli existovali už pred stvorením človeka, pretože skôr než boli položené základy zeme, „ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania“ (Jób 38:7). Po páde človeka do hriechu Boh poslal anjelov, aby strážili strom života, a to skôr, než prvý človek zomrel. Anjeli svojou podstatou prevyšujú ľudí, preto žalmista napísal, že človek bol stvorený „o niečo menší než nebeské bytosti“ (Žalm 8:6). Písmo hovorí o počte, moci a sláve nebeských bytostí, ako aj o ich vzťahu k Božej vláde a k dielu vykúpenia.

„Hospodin si na nebi upevnil trón, nad všetkým vládne jeho kráľovská moc.“ Žalm 103:19

Prorok ďalej svedčí:

„Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu.“ Zjavenie 5:11

V prítomnosti Kráľa kráľov stoja „jeho anjeli, silní hrdinovia“ (Žalm 103:19–20), ktorí plnia jeho príkazy a poslúchajú hlas jeho slova. Prorok Daniel videl desaťtisíckrát desaťtisíc a tisíce tisícov nebeských bytostí (Daniel 7:10). Apoštol Pavol ich opisuje ako „nespočitateľný zástup“, „miriády zástupov“, „desaťtisíce anjelov“ (Židom 12:22). Ich rýchlosť a slávu prorok prirovnal k bleskom (Ezechiel 1:14). Anjel, ktorý sa zjavil pri hrobe Spasiteľa, vyzeral ako „blesk“ a jeho rúcho bolo „biele ako sneh“; strážcovia sa pred ním triasli a zostali ako mŕtvi (Matúš 28:3–4).

Keď sa asýrsky kráľ Sancheríb rúhal Bohu a Izraelcom sa vyhrážal zničením, „v tú noc vyšiel Hospodinov anjel a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc“; v jeho vojsku zničil všetkých udatných bojovníkov, vodcov aj hodnostárov.

„Kráľ sa vrátil do svojej vlasti so zahanbenou tvárou.“ 2. Kráľov 19:35; 2. Paralipomenon 32:21

Boh posiela svojim deťom anjelov ako poslov milosti. Poslal ich k Abrahámovi s prísľubom požehnania, k bránam Sodomy, aby spravodlivému Lótovi pomohli uniknúť z mesta odsúdeného na záhubu, k Eliášovi, keď vyčerpaný hladom ležal na púšti, k Elízeovi s ohnivými vozmi a koňmi, keď ho obkľúčili nepriatelia, a k Danielovi, keď prosil o Božiu múdrosť alebo keď bol hodený medzi levy.

Pán poslal anjela aj k Petrovi odsúdenému na smrť v Herodesovom väzení, k väzňom do Filíp, k Pavlovi a jeho spoločníkom počas búrlivej noci na mori, ku Kornéliovi, aby mu pomohol pochopiť evanjelium, a opäť k Petrovi, aby ho poslal s posolstvom záchrany k pohanom. Boží anjeli v každej dobe slúžia Božiemu ľudu a Pán pridelil každému Kristovmu nasledovníkovi strážneho anjela. Títo nebeskí strážcovia ochraňujú spravodlivých pred mocou nepriateľa, čo dobre vedel aj satan, keď namietal…

„Či Jób je zadarmo bohabojný? Neohradil si ho zo všetkých strán i s jeho domom i so všetkým, čo má?“ Jób 1:9–10

Žalmista opisuje spôsob, akým Boh chráni svoj ľud a ako nad ním bdie nebeská ochrana:

„Hospodinov anjel táborí vôkol bohabojných a vyslobodí ich.“ Žalm 34:8

Keď Spasiteľ hovoril o ľuďoch, ktorí v Neho veria, povedal:

„Varujte sa, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebesiach stále hľadia na tvár môjho Otca.“ Matúš 18:10

Anjeli, poverení slúžiť Božím deťom, majú neustály prístup k Bohu a stoja v Jeho prítomnosti.

Pán uisťuje svojich verných, že nebeskí anjeli ich chránia aj vtedy, keď sú vystavení nátlaku a neúnavnej zlobe kniežaťa temnôt a keď čelia silám zla. Tento prísľub ochrany je zásadný, pretože proti Božím deťom stoja mocnosti temnoty, zástupy odhodlaných a vytrvalých satanových pomocníkov, ktorých vplyv a zlobu človek pociťuje v rôznych podobách. Padlé duchovné bytosti boli pôvodne stvorené Bohom ako bezhriešne bytosti, obdarené slávou a mocou, porovnateľnou s tým, čo dnes vidíme u Božích anjelov. Po páde sa zapojili do satanovej vzbury a spolu s ním boli vyhnané z neba. Písmo hovorí o ich spojenectve, schopnostiach a úskočnosti, ktoré využívajú na narúšanie pokoja a šťastia človeka.

Stará zmluva sa o padlých anjeloch zmieňuje len okrajovo, no ich pôsobenie sa naplno prejavilo v čase, keď na zemi žil Boží Syn. Kristus prišiel uskutočniť nebeský plán spásy, zatiaľ čo Satan sa snažil upevniť svoje domnelé právo na vládu nad svetom. Vo väčšine krajín sa mu podarilo rozšíriť modloslužbu, no do krajiny, ktorá sa jeho vplyvu úplne nepoddala, vstúpil Ježiš Kristus ako svetlo z neba pre celé ľudstvo.

Stretli sa dve strany – Kristus a padlé duchovné bytosti. Kristus otvoril náruč lásky a pozval všetkých, ktorí túžili po odpustení a pokoji. Keď padlé bytosti pochopili, že ich moc je obmedzená, uvedomili si, že ich vláda sa blíži ku koncu. Satan vtedy zúril ako spútaný lev a naplno prejavil svoju krutú moc nad ľuďmi.

Nová zmluva jasne svedčí o tom, že niektorí ľudia boli démonmi úplne ovládaní. Ich stav nebol výsledkom iba prirodzených chorôb. Pán Ježiš presne rozpoznával situácie, v ktorých išlo o priamu prítomnosť zlých duchov.

Výrazným svedectvom o moci démonov, ale zároveň o moci a milosti Ježiša Krista, je biblický záznam o uzdravení posadnutého muža z gerazského kraja. Tento muž stratil ľudskú dôstojnosť, zúril, kričal, zraňoval sa a ohrozoval každého vo svojom okolí. Jeho zmrzačené telo a pomätená myseľ poskytovali kniežaťu temnoty priestor na ničivý prejav moci. Jeden z démonov, ktorý ho ovládal, vyhlásil:

„Moje meno je Légia, lebo je nás mnoho.“ Marek 5:9

V rímskom vojsku tvorila légiu jednotka s počtom približne tri- až päťtisíc mužov. Aj satanove zástupy sú organizované a rozdelené do skupín a zástup, ku ktorému títo démoni patrili, nebol menší než légia. Na Kristov príkaz zlí duchovia opustili svoju obeť. Uzdravený človek sa posadil k nohám Spasiteľa a prejavoval sa mierne, rozumne a pokojne. Démoni následne vošli do stáda ošípaných, ktoré sa utopilo v jazere. Obyvatelia Gerazy však dospeli k záveru, že strata ošípaných je pre nich väčšia než požehnanie, ktoré im Ježiš priniesol, a preto nebeského lekára požiadali, aby od nich odišiel. Presne takýto výsledok si satan želal.

Keď vinu za stratu ošípaných zvalil na Ježiša, podnietil v ľuďoch sebecké obavy a zabránil im, aby si vypočuli a pochopili, čo im Kristus hovoril. Satan dodnes obviňuje Božích služobníkov, že sú príčinou nešťastia, strát a utrpenia, aby vina nepadla na skutočného pôvodcu zla. Kristov zámer však nebol zmarený. Pán dovolil, aby zlí duchovia zničili stádo ošípaných, a tým zároveň pokarhal tých, ktorí chovali nečisté zvieratá kvôli zisku. Keby Kristus týchto duchov neusmernil, mohli by zahubiť nielen ošípané, ale aj ich pastierov a majiteľov. Tí mohli za záchranu života ďakovať moci Ježiša Krista, ktorá ich milostivo ochránila.

V tejto udalosti mali učeníci možnosť vidieť, ako krutým spôsobom dokáže satan ovládať ľudí aj zvieratá. Nasledovníci Spasiteľa sa mali pripraviť na nepriateľa, s ktorým sa budú musieť stretávať, aby ich neoklamal. Kristus chcel zároveň obyvateľom Gerazy ukázať, že má moc zlomiť satanovo panstvo, zrušiť otroctvo hriechu a vyslobodiť zajatcov. Hoci Spasiteľ z tejto oblasti odišiel, zostal tam človek, ktorého Pán obdivuhodne vyslobodil, a tento svedok rozprával o milosrdenstve svojho Dobrodinca.

V Písme svätom nachádzame aj ďalšie podobné príklady:

• Dcéra sýrofenickej ženy bola trápená nečistým duchom a Ježiš ho svojím slovom vyhnal (Marek 7:26–30).
• Démonom posadnutý človek, ktorý bol slepý a nemý (Matúš 12:22).
• Mládenec, ktorého zlý duch „často hádzal do ohňa i do vody, aby ho zahubil“ (Marek 9:17–27).
• Človek „posadnutý duchom nečistého démona“ (Lukáš 4:33–36), ktorý narušil sobotné ticho synagógy v Kafarnaume.

Všetkých týchto ľudí súcitný Spasiteľ vyslobodil a uzdravil. Kristus takmer v každom prípade oslovil zlého ducha ako rozumnú bytosť a autoritatívne mu prikázal, aby svoju obeť opustil a prestal ju trápiť. Keď zástupy v Kafarnaume uvideli, akú moc má Ježiš nad nečistými duchmi, ich reakcia bola jednoznačná.

„Všetkých popadla hrôza a hovorili medzi sebou: Čo je to za slovo, že s takou mocou a silou rozkazuje nečistým duchom a tí vychádzajú?“ Lukáš 4:36

O ľuďoch posadnutých diablom sa zvyčajne hovorí ako o tých, ktorí veľmi trpeli, no aj toto pravidlo má svoje výnimky. Niektorí dokonca vítali satanov vplyv, pretože im poskytoval nadprirodzenú moc. Takíto ľudia s démonmi nebojovali. Patria sem osoby s vešteckým duchom, ako Šimon zo Samárie, kúzelník Elymas či otrokyňa vo Filipách, ktorá nasledovala Pavla a Sílasa.

Najväčšie nebezpečenstvo podľahnúť vplyvu zlých duchov hrozí tým, ktorí napriek jasnému svedectvu Písma popierajú existenciu a pôsobenie satana a jeho pomocníkov. Kým jeho zámery nepoznáme, má nad nami výraznú výhodu. Satan mnohých zvádza tak, že si myslia, že sa riadia vlastným rozumom. Keďže sa blížime k záveru dejín tohto sveta, snaží sa presadiť názor, že neexistuje, a tým úspešne maskuje seba aj svoje skutky.

Odveký zvodca sa najviac obáva toho, že ľudia spoznajú jeho zámery. Preto sa správa tak, aby jeho meno vyvolávalo úsmev či pohŕdanie. Vyhovuje mu, keď ho zobrazujú ako smiešnu alebo odpornú bytosť, napoly zviera a napoly človeka. Takto podsúva otázku: „Existuje vôbec taká bytosť?“ Jeho úspech je viditeľný aj v tom, že náboženský svet prijíma názory odporujúce Písmu. Keďže satan ľahko ovláda mysle tých, ktorí jeho vplyv ignorujú, Božie slovo odhaľuje jeho skryté sily a zámerné klamstvá, aby sme boli pripravení na jeho útoky.

Moc a zloba satana by nás mohli vážne znepokojovať, keby nám zvrchovaná moc Vykupiteľa neponúkala ochranu a vyslobodenie. Svoje domovy chránime pred zlými ľuďmi, no zriedkavo myslíme na zlých anjelov, ktorí sa snažia škodiť. Proti nim sme vlastnými silami bezmocní. Ak im to Pán dovolí, môžu ovplyvňovať myseľ, ohrozovať telo, ničiť majetok, ba pripraviť aj o život. Zlí duchovia sa radujú z utrpenia a skazy. Tí, ktorí odmietajú Božie požiadavky a podľahnú satanovým zvodom, napokon upadnú pod jeho moc. Naopak, tí, ktorí nasledujú Ježiša Krista, sú pod Božou ochranou a v bezpečí. Pán posiela svojich anjelov, aby chránili svoj ľud, a satan so svojimi pomocníkmi nemôže prelomiť Boží ochranný múr okolo veriaceho človeka.

Biblická zmienka o Božích posloch, teda anjeloch, je pre každého Kristovho nasledovníka mimoriadne potešujúcou a vzácnou pravdou. Toto učenie však často zatemňujú bludné názory populárnej teológie. Učenie o prirodzenej nesmrteľnosti, pochádzajúce z pohanskej filozofie a prijaté do kresťanskej vierouky počas veľkého odpadnutia, nahradilo jasné svedectvo Písma, že „mŕtvi nič nevedia“ (Kazateľ 9:5). Mnohí veria, že anjeli, posielaní „slúžiť tým, ktorí majú zdediť spasenie“ (Židom 1:14), sú v skutočnosti duchovia mŕtvych ľudí. Tento názor však odporuje Biblii, ktorá hovorí o existencii nebeských anjelov dávno pred smrťou prvého človeka.

Viera, že človek po smrti nestráca vedomie, a predstava, že duchovia mŕtvych môžu slúžiť živým, otvorili cestu k modernému špiritizmu. Ak mŕtvi vstupujú do Božej prítomnosti a ich posmrtné poznanie prevyšuje to, čo mali za života, prečo by sa podľa tejto logiky nemohli vrátiť na zem, aby poučovali živých? Populárna teológia tvrdí, že duchovia mŕtvych sa vznášajú nad svojimi blízkymi, varujú ich pred zlom alebo ich utešujú v smútku.

Ak ľudia veria, že človek po smrti zostáva v vedomom stave, ako potom môžu odmietnuť to, čo im oznamujú takzvaní oslávení duchovia ako poznanie od Boha? Práve prostredníctvom tejto viery uskutočňuje satan svoje zámery. Padlí anjeli prichádzajú ako poslovia zo sveta duchov, aby plnili satanove príkazy. Knieža zla predstiera, že umožňuje spojenie medzi živými a mŕtvymi, no v skutočnosti klamlivo ovláda ľudskú myseľ on sám.

Zvodca, satan, svoje skutočné zámery často skrýva, ak mu to vyhovuje. Pokušiteľ, ktorý sa mohol pred Kristom na púšti zjavovať ako nebeský seraf, prichádza k ľuďom v podobe anjela svetla. Svojím klamom dokáže uchvátiť ľudský rozum povznášajúcimi témami, nadchnúť obrazotvornosť vzrušujúcimi predstavami a získať náklonnosť príťažlivými opis­mi lásky a súcitu. Povzbudzuje fantáziu, prebúdza pýchu a sebavedomie, pričom ľudí nenápadne vedie k pohŕdaniu Bohom.

Táto mocná bytosť, schopná vyniesť samotného Vykupiteľa sveta na vysoký vrch a ukázať mu slávu pozemských kráľovstiev, prichádza aj dnes s lákavými pokušeniami, ktoré dokážu zmiasť každú myseľ nechránenú Božou mocou.

Satan klame ľudí rovnakým spôsobom, akým oklamal Ev u v raji. Lichotením v nej vzbudil túžbu po zakázanom poznaní a seba­povýšení. Tento sebaklam, ktorému najprv podľahol sám, spôsobil jeho pád a dodnes využíva rovnaké taktiky, aby zvádzal ľudí k záhube. Sľubuje:

„Budete ako Boh; budete poznať dobro i zlo.“ 1. Mojžišova 3:5

Špiritizmus učí, že človek je tvor neustáleho vývoja a jeho údelom je od narodenia až do večnosti stúpať k božstvu:

„Človek je tvor pokrokový a jeho údelom je od narodenia až do večnosti vyvíjať sa k božstvu.“

Učí tiež, že súd nad človekom nebude vykonaný Bohom, ale človekom samým:

„Každý duch sa bude súdiť sám; nebude ho teda súdiť nikto iný. Súd bude spravodlivý, pretože ide o vlastný súd. Každý má v sebe trón.“

Keď sa v istom učiteľovi špiritizmu prebudilo údajné „duchovné vedomie“, vyhlásil:

„Všetci moji blížni sú nepadlí polobohovia.“

Iný učiteľ zas tvrdil:

„Každá spravodlivá a dokonalá bytosť je Kristom.“

Týmito výrokmi satan nahrádza dokonalosť večného Boha, ktorý jediný si zaslúži uctievanie, a Boží zákon, pravé meradlo spravodlivosti, za hriešnu prirodzenosť človeka. Človek poznačený hriechom sa tak stáva predmetom úcty, kritériom súdu aj meradlom charakteru. Tento zdanlivý „pokrok“ však nevedie nahor, ale nevyhnutne dolu.

Ľuďom orientovaným na pôžitky a sebeckosť predstavuje satan špiritizmus v hrubšej podobe, ktorá uspokojuje ich prirodzené sklony. Satan dôkladne sleduje ľudské slabosti a zabezpečuje, aby mal každý príležitosť naplniť svoje náklonnosti k zlému. Ľudí pokúša k zneužívaniu toho, čo je samo osebe dobré, aby ich priviedol k nestriedmosti a krajným excesom, čím oslabuje ich telesné, duševné a duchovné sily. Satan zničil a stále ničí tisíce ľudí tým, že ich vháňa do víru vášní a mravného úpadku. Šíri zhubné učenie, že „pravé poznanie povznáša nad každý zákon“, že „všetko, čo existuje, je správne“, a že „Boh nikoho neodsúdi“. Tvrdí tiež, že „všetky hriechy sú neškodné“ a že najvyšším zákonom je uspokojenie vlastnej túžby.

Keď ľudí presvedčí, že sloboda znamená neviazanosť a že človek zodpovedá len sám sebe, výsledkom je mravný úpadok a záhuba. Tisíce ľudí prijímajú učenie, ktoré im dovoľuje oddávať sa telesným žiadostiam. Sebakontrola ustupuje zmyselným záľubám, duchovné schopnosti aj rozumové sily sa podriaďujú nízkym sklonom. Nakoniec satan s uspokojením nachádza vo svojich osídlach aj tých, ktorí sa pokladajú za nasledovníkov Ježiša Krista.

Nikto nemusí podľahnúť klamnému učeniu špiritizmu, pretože Boh poskytol dostatok informácií na jeho odhalenie. Špiritizmus odporuje jasným výrokom Písma, ktoré učí, že mŕtvi nič nevedia – ich myslenie skončilo, nezúčastňujú sa na pozemských udalostiach a netušia o radostiach ani starostiach svojich blízkych. Boh výslovne zakázal akékoľvek pokusy o spojenie s duchmi zosnulých. Už za čias starého Izraela existovali ľudia, ktorí tvrdili, že sa stýkajú s mŕtvymi, podobne ako dnešní špiritisti. Tieto „veštecké duchy“ Písmo označuje za démonov (porov. 4. Mojžišova 25:1–3; Žalm 106:28; 1. Korinťanom 10:20; Zjavenie 16:14).

Podľa Božieho slova je spojenie s duchmi ohavnosťou, ktorá bola zakázaná pod trestom smrti (pozri 3. Mojžišova 19:31; 20:27). Dnes sa však čarodejníctvo často zosmiešňuje a komunikácia s démonmi sa považuje za stredovekú poveru. Napriek tomu špiritizmus, ktorý má milióny prívržencov, prenikol do vedeckých kruhov, cirkví, zákonodarných zborov a dokonca aj na kráľovské dvory. Tento moderný špiritizmus je len novodobou formou čarodejníctva, ktoré bolo v dávnych dobách odsúdené a zakázané.

Špiritistickí duchovia nerobia rozdiel medzi spravodlivosťou a hriechom. Pre nich je verný nasledovník Krista rovnaký ako zvrhlý služobník satana. Táto neúcta k Božej pravde je jasným dôkazom toho, že špiritizmus je podvodom, ktorý vedie k mravnému a duchovnému úpadku. Keď pokušiteľ navráva svetu, že aj tí najhorší ľudia sú v nebi a majú tam vysoké postavenie, v skutočnosti hovorí toto:

„Nezáleží na tom, aký bezbožní ste, či veríte alebo neveríte v Boha a v Bibliu. Žite, ako sa vám páči – do neba sa aj tak dostanete.“

Hlásatelia špiritizmu takto v skutočnosti popierajú Boží súd a zodpovednosť človeka pred Bohom.

„Každý, kto pácha zlo, páči sa Hospodinovi! On má v nich záľubu. Alebo: Kde je Boh práva?“ Malachiáš 2:17

Božie slovo varuje:

„Beda tým, čo na zlé povedia: dobré, a na dobré: zlé, ktorí tmu menia na svetlo a svetlo na tmu.“ Izaiáš 5:20

Títo klamní duchovia sa vedia predstaviť aj v mene apoštolov, ktorým vkladajú do úst výroky odporujúce tomu, čo apoštolovia pod vplyvom Ducha Svätého skutočne učili. V prestrojení popierajú Boží pôvod Písma, čím podkopávajú samotný základ kresťanskej nádeje a zhášajú svetlo pravdy, ktoré ukazuje cestu k spáse. Satan presviedča ľudí, že Biblia je len ľudský výmysel alebo kniha vhodná pre minulé generácie, no pre dnešok už vraj neaktuálna, a preto ju možno bez následkov odložiť.

Ako náhradu za Božie slovo ponúka rôzne prejavy duchov. Satan tento prostriedok dokonale ovláda a dokáže presvedčiť ľudí o čomkoľvek. Písmo, ktoré odsudzuje jeho skutky aj jeho nasledovníkov, odsúva nabok a Spasiteľa sveta predstavuje len ako obyčajného človeka, zbaveného božskej autority.

Podobne ako rímski strážcovia Ježišovho hrobu šírili lož popierajúcu Ježišovo vzkriesenie na popud kňazov a starších, tak sa aj prívrženci špiritistických prejavov snažia navodiť dojem, že v živote nášho Spasiteľa nie je nič výnimočné. Ježiša Krista odsúvajú do úzadia, aby mohli vyzdvihovať svoje divy a vytvárať dojem, že ich zázraky majú väčšiu váhu než skutky Krista.

Dnešný špiritizmus neustále mení svoju podobu. Niektoré svoje temné rysy zakrýva a halí sa do zdanlivého rúcha kresťanstva. Verejnosť jeho vyznanie a skutočnú podstatu pozná už roky, či už z verejných prejavov alebo z tlače. Tento podvod nemožno poprieť ani zakryť. Práve dnes je však nebezpečnejší než kedykoľvek predtým pre svoju prefíkanú prispôsobivosť. Kým kedysi otvorene odmietal Ježiša Krista a Písmo, dnes predstiera, že ich uznáva. Jeho výklad Biblie je však prispôsobený neobrátenému srdcu a základné biblické pravdy sú tým znehodnocované.

Za hlavnú Božiu vlastnosť vyzdvihuje lásku, no mení ju na prázdnu sentimentalitu, v ktorej sa stiera rozdiel medzi dobrom a zlom. Božia spravodlivosť, odsúdenie hriechu a požiadavky Božieho zákona zostávajú v úzadí. Ľudí učí, aby Desatoro pokladali len za mŕtvu literu. Zmysly uspáva klamnými príbehmi a vedie k odmietaniu Písma ako základu viery. Takýmto spôsobom sa Kristus znovu popiera a Satan zaslepuje mysle ľudí, často bez toho, aby si to uvedomovali.

Len málo ľudí plne chápe zvodnú moc špiritizmu a jeho skutočné nebezpečenstvo. Mnohí sa o špiritizmus zaujímajú len zo zvedavosti a domnievajú sa, že nad ním majú kontrolu. Odvažujú sa však vstúpiť na nebezpečnú pôdu, kde nepriateľ použije svoju moc aj proti ich vôli. Ak mu dovolia ovládnuť ich myseľ, často sa stanú zajatcami jeho klamlivej moci. Vyslobodiť ich môže len úprimná modlitba viery a Božia moc.

Tí, ktorí sa vedome poddávajú hriešnym sklonom alebo dobrovoľne zotrvávajú v hriechu, otvárajú dvere Satanovmu pokušeniu. Vzďaľujú sa od Boha a v čase satanských útokov zostávajú bez obrany. Keď sa ich pokušiteľ zmocní, často sa stávajú nástrojmi na zvádzanie ďalších do záhuby. Prorok Izaiáš napísal:

„Keď vám povedia: Dopytujte sa duchov zomretých a veštcov, ktorí šuškajú a šepkajú, povedzte: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha, ale mŕtvych kvôli živým? K zákonu a k svedectvu! Naozaj pre slovo, ktoré hovorím, nekynie úsvit.“ Izaiáš 8:19–20

Keby ľudia prijali v Písme jasne zjavenú pravdu o prirodzenosti človeka a o stave mŕtvych, rozpoznali by v učení aj prejavoch špiritizmu pôsobenie satana, jeho moc, znamenia a klamné zázraky. Namiesto toho, aby sa zriekli falošnej slobody, ktorá lahodí neobrátenému srdcu, a aby sa vzdali obľúbeného hriechu, mnohí zatvárajú oči pred svetlom pravdy. Napriek jasnému varovaniu idú svojou cestou ďalej a Satan ich zatiaľ drží v zajatí ako svoju korisť.

„Neprijali lásku k pravde, aby boli spasení. Preto Boh na nich zosiela dôsledky zvádzania, aby verili lži.“ 2. Tesaloničanom 2:10–11

Odporcov špiritistického učenia nenapádajú len ľudia, ale predovšetkým Satan a jeho pomocníci. Tí, ktorí sa stavajú proti špiritizmu, totiž zápasia nie s telom a krvou, ale s duchovnými mocnosťami a zlými duchmi na výsostiach. Satan sa nevzdáva ani kúsku územia, pokiaľ ho neodrazia nebeskí poslovia. Boží ľud môže Satanovi čeliť tak ako Spasiteľ slovami: „Je napísané!“ Práve tak ako za čias Ježiša Krista aj dnes Satan cituje Písmo a prekrúca jeho výroky, aby nimi podoprel svoje klamstvá. Kto chce obstáť v tejto nebezpečnej dobe, musí rozumieť učeniu Písma.

Mnohí sa stretávajú s duchmi démonov, ktorí sa zjavujú v podobe zosnulých príbuzných či priateľov a hlásajú im bludy. Títo služobníci apelujú na city a poukazujú na zázraky, len aby presadili svoje tvrdenia. Treba im čeliť biblickou pravdou, ktorá jasne hovorí, že mŕtvi nevedia nič a že takéto zjavenia sú dielom diabolských duchov.

Prichádza hodina pokušenia, ktorá má doľahnúť na celý svet a skúšať tých, čo bývajú na zemi. Kto nemá svoju vieru zakorenenú v Božom slove, ľahko bude oklamaný a poražený. Satan pôsobí „so všetkým zvádzaním k neprávosti“, aby ovládol ľudí, a jeho klamstvá budú čoraz rafinovanejšie. Uspeje však len tam, kde mu ľudia dobrovoľne podľahnú. Kto hľadá pravdu úprimným srdcom, usiluje o vnútornú očistu poslušnosťou a pripravuje sa na duchovný zápas, nájde v Bohu pravdy bezpečné útočisko. Spasiteľ to sám zasľúbil.

„Pretože ty si zachoval moje slovo o vytrvalosti, aj ja ťa ochránim pred hodinou pokušenia.“ Zjavenie Jána 3:10

Pán skôr pošle všetkých nebeských anjelov na záchranu svojho ľudu, než by nechal napospas Satanovi jediného človeka, ktorý mu dôveruje. Prorok Izaiáš poukazuje na strašný klam, ktorý spôsobí, že bezbožní ľudia sa budú cítiť bezpeční pred Božou spravodlivosťou.

„Uzavreli sme zmluvu so smrťou a dohodu sme urobili s podsvetím. Keď sa preleje dorážajúci príboj, nedôjde až k nám, lebo lož sme si spravili útočiskom a v klame sme sa ukryli.“ Izaiáš 28:15

K opisovanej skupine patria tí, čo sa vo svojej zatvrdilej nekajúcnosti utešujú myšlienkou, že Boh nebude trestať hriešnikov a že všetkých ľudí – bez ohľadu na ich skazenosť – vezme do neba, aby žili ako anjeli. Ešte pevnejšie sa spájajú so smrťou a peklom tí, čo odmietajú pravdy, ktoré Boh určil spravodlivým na obranu v čase tiesne, a namiesto nich nachádzajú útočisko v Satanových lživých predstavách špiritizmu.

Nad slepou vierou dnešnej generácie možno len žasnúť. Mnohí zavrhujú Božie slovo ako nehodnoverné a dychtivo prijímajú Satanove klamstvá. Pochybovači a posmešníci sa vysmievajú tým, ktorí zápasia o vieru prorokov a apoštolov, a zosmiešňujú výroky Písma o Kristovi, o pláne vykúpenia a o súde nad tými, čo pravdu odmietli. Prejavujú súcit s tými, ktorí sú podľa nich „poverčiví“, lebo uznávajú Božie požiadavky a riadia sa Božím zákonom.

Takáto sebaistota pôsobí, akoby naozaj uzavreli zmluvu so smrťou a dohodu s peklom, akoby medzi seba a Boží trest postavili neprekonateľnú hradbu. Nič ich nevydesí. Tak dôkladne sa odovzdali pokušiteľovi, že strácajú vôľu aj silu vymaniť sa z jeho moci. Satan dlhodobo pripravoval svoj posledný pokus oklamať svet. Základom jeho pôsobenia je uistenie, ktoré dal Eve v raji:

„Určite nezomriete! V deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete poznať dobro i zlo.“ 1. Mojžišova 3:4–5

Rozvíjaním špiritizmu postupne pripravoval pôdu pre svoj vrcholný podvod. Cieľ ešte celkom nedosiahol, no jeho úsilie bude mať úspech. Prorok napísal:

„Videl som troch nečistých duchov ako žaby… to sú duchovia démonov, ktorí robia znamenia. Vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili do boja vo veľký deň vševládneho Boha.“ Zjavenie Jána 16:13–14

Okrem tých, ktorí na základe viery v Božie slovo zostanú pod Božou ochranou, zachváti celý svet satanov klam. Diabol uspáva ľudí pocitom bezpečia a zobudí ich až pri príchode Božieho hnevu. Pán povedal:

„Právo urobím meradlom a spravodlivosť olovnicou. Kamenec zmetie potom lživé útočisko a skrýšu zaplavia vody. Potom zmarená bude vaša zmluva so smrťou a vaša dohoda s podsvetím neobstojí. Keď sa preleje dorážajúci príboj, budete ním zmetení.“ Izaiáš 28:17–18

Anjeli sú duchovné bytosti, ktoré majú prvky intelektu, emócií a vôle. To platí tak pre dobrých anjelov, ako aj pre zlých anjelov – démonov. Anjeli majú intelekt (Matúš 8:29; 2. Korinťanom 11:3; 1. Petrov 1:12), prejavujú emócie (Lukáš 2:13; Jakub 2:19; Zjavenie 12:17) a preukazujú vôľu (Lukáš 8:28–31; 2. Timoteovi 2:26; Júda 6). Sú to duchovné bytosti bez fyzického tela (Židom 1:14), no každý anjel má svoju vlastnú osobnosť. Keďže ide o stvorené bytosti, ich poznanie má obmedzenia a nie je rovné poznaniu Boha (Matúš 24:36).

Zdá sa však, že anjeli disponujú väčšími vedomosťami než ľudia, čo možno vysvetliť tromi faktormi.

1. Anjeli boli stvorení ako vyšší druh bytostí než ľudia, a preto majú širšie poznanie.
2. Anjeli pozorujú Božie dielo a dianie vo svete dôslednejšie než ľudia, čím získavajú poznatky (Jakub 2:19; Zjavenie 12:12).
3. Anjeli nadobúdajú skúsenosti dlhodobým sledovaním ľudskej činnosti; na rozdiel od ľudí minulosť nezažívajú sprostredkovane, ale priamo, a preto dokážu s väčšou presnosťou predvídať ľudské reakcie.

Hoci majú anjeli vlastnú vôľu, sú – rovnako ako celé stvorenie – podriadení Božej vôli. Dobrí anjeli sú posielaní Bohom na pomoc veriacim (Židom 1:14). Biblia im pripisuje tieto činnosti:

• Chvália Boha (Žalm 148:1–2; Izaiáš 6:3).
• Uctievajú Boha (Židom 1:6; Zjavenie 5:8–13).
• Radujú sa z Božieho diela (Jób 38:6–7).
• Slúžia Bohu (Žalm 103:20; Zjavenie 22:9).
• Predstupujú pred Boha (Jób 1:6; 2:1).
• Sú nástrojom Božieho súdu (Zjavenie 7:1; 8:2).
• Prinášajú odpovede na modlitby (Skutky 12:5–10).
• Pomáhajú privádzať ľudí ku Kristovi (Skutky 8:26; 10:3).
• Pozorujú poriadok, utrpenie a svedectvo kresťanov (1. Korinťanom 4:9; 11:10; Efezským 3:10; 1. Petrov 1:12).
• Povzbudzujú v nebezpečenstvách (Skutky 27:23–24).
• Starajú sa o spravodlivých v čase smrti (Lukáš 16:22).

Anjeli sú úplne iným druhom bytostí než ľudia. Z ľudí sa po smrti nestávajú anjeli. Rovnako anjeli nikdy neboli a nestanú sa ľudskými bytosťami. Boh stvoril anjelov aj ľudstvo, no Biblia nikde neuvádza, že by anjeli boli stvorení na Boží obraz, ako je to pri človeku (Genesis 1:26). Hoci môžu dočasne prijať fyzickú podobu, ich podstata zostáva duchovná. Najväčším poučením z ich príkladu je okamžitá a bezvýhradná poslušnosť Bohu.

Téma anjelov ako bytostí z nebies otvára pohľad na duchovný svet a patrí do širšieho rámca pravdy o anjeloch, kde sa rozlišuje medzi Božími anjelmi a padlými duchovnými bytosťami; ich pôsobenie súvisí s realitou kozmického konfliktu dobra a zla, rozpracovaného v tematike vesmírneho konfliktu, a nadväzuje na učenie o nebesiach a Božej vláde. Ochranná a služobná úloha anjelov v živote veriacich sa spája s kresťanským životom a hlbšie porozumenie ich pôvodu ponúka výklad Písma, ktorý jasne ukazuje, že anjeli nie sú duchmi mŕtvych, ale stvorené bytosti pod Božou autoritou.