Pomoc blúdiacim a núdznym
Pravá láska: Hlboká oddanosť a každodenné skutky láskavosti
Pravá láska nie je nespútaná, ničivá, prudká vášeň. Naopak, svojou podstatou je mierna a hlboká. Nehľadí iba na zovňajšok; púta ju len skutočná hodnota. Pravá láska je múdra, bystrá a jej oddanosť je úprimná a trvalá. Boh nás skúša v každodenných udalostiach života. V nepatrných veciach sa ukáže, čo je v srdci. Malá pozornosť, mnohé drobné udalosti a láskavosti vytvárajú životné šťastie.
Zanedbávanie srdečných, prívetivých, láskyplných slov a malých príležitostí v dennom živote pozvoľna pripravuje nedozerné životné nešťastie. Nakoniec sa ukáže, že sebazaprenie pre dobro a šťastie tých, čo sú okolo nás, tvorí najväčšiu časť dobrých záznamov o živote v nebeských knihách. Ukáže sa, že starosť iba o vlastné ja, bez ohľadu na dobro a šťastie iných, neuniká pozornosti nášho nebeského Otca.
Pomoc núdznim: Súcit, nádej a viera v službe Bohu
Kristus sa stotožnil s potrebami tých, ktorých prišiel vykúpiť. Privlastnil si ich potreby a utrpenia. Povedal:
„Hladný som bol a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma, bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne.“ Matúš 25,35.36.
Boží služobníci by mali mať srdce plné nežného súcitu a úprimnej lásky ku všetkým Kristovým nasledovníkom. Mali by prejavovať taký záujem, aký ukázal Kristus v starostlivosti o stratenú ovcu; mali by nasledovať Kristov príklad a byť súcitní, nežní, láskaví a milosrdní, ako je Kristus k nám. Viera, láska a nádej sú veľké zdroje mravnej sily v srdci človeka. Ak tie nie sú činné, kazateľ môže prejaviť i to najväčšie odhodlanie a horlivosť, Boh neprijme jeho dielo a on nebude cirkvi užitočný.
Kristov služobník, ktorý nesie Božie slávne posolstvo ľuďom, by mal konať spravodlivo, mal by byť milosrdný a žiť pokorne pred Bohom. Kristov duch v srdci prebudí každú jeho duševnú schopnosť, aby mohol sýtiť a ochraňovať ovcu jeho pastvy ako spoľahlivý a svedomitý pastier. Láska je ako zlatá reťaz, ktorá spája veriace srdcia do zväzku priateľstva, nehy, vernej stálosti a každého osobitne s Bohom. Medzi bratmi je nedostatok lásky, súcitu a nehy. Kristovi služobníci sú niekedy príliš chladní a neláskaví. Ich srdcia vôbec nie sú preteplené nežným súcitom a opravdivou láskou.
Najčistejšia a najvznešenejšia oddanosť Bohu je tá, ktorá sa prejavuje v najvážnejších túžbach a snahách získať ľudí pre Krista. Dôvod, prečo kazatelia zvestujúci prítomnú pravdu nemajú viac úspechu, spočíva v tom, že im veľmi chýba viera, nádej a láska. V srdci sú prekážky a boje, sebazaprenia a skryté nepokoje, ktoré nás všetkých tiesnia, ktoré musíme znášať. Ešte si zaplačeme a zavzdycháme nad svojimi hriechmi. Budeme mať stále boje a budeme musieť bdieť; budú nás zvierať výčitky svedomia i hanba pre naše nedostatky.
Služobníci kríža nášho drahého Spasiteľa by nemali zabúdať na svoju skúsenosť s týmito zážitkami, ale vždy by mali pamätať, že sú len omylnými ľuďmi s podobnými slabosťami, aké trápia ich spolubratov. Ak im chcú pomáhať, musia vytrvať vo svojom úsilí robiť im dobre a srdce musia mať plné súcitu a lásky. Musia sa priblížiť k srdcu svojich spolutrpiteľov a pomôcť im, v čom pomoc najviac potrebujú. Služobníci Slova by mali premôcť svoje tvrdé, pyšné, neveriace srdce, ak chcú to isté vidieť pri svojich bratoch a sestrách.
Kristus vykonal pre nás všetko, pretože sme boli bezmocní; pútali nás reťaze temna, hriechu a zúfalstva, a preto sme si nemohli pomôcť. Len aktívnou vierou, nádejou, a láskou budeme stále viac smerovať k výšinám dokonalej svätosti. Naši bratia pociťujú tú istú potrebu pomoci, akú sme cítili aj my. Nemali by sme ich znepokojovať zbytočným posudzovaním, ale dovoliť, aby v nás Kristova láska prebúdzala veľkodušný a nežný súcit, aby sme vedeli úprimne plakať nad tými, čo blúdia a odvracajú sa od Boha. Cena človeka je nekonečná. Možno ju hodnotiť len cenou výkupného. Len Golgota, Golgota nám ukazuje cenu človeka.
Mierne zaobchádzanie, láskavé odpovede a príjemné slová sú vhodnejšie na dosiahnutie zmeny a záchrany, než prísnosť a nevľúdnosť. Nedostatkom láskavosti môžete odpudiť ľudí od seba, zatiaľ čo zmierlivosťou by ste si ich mohli k sebe pripútať a neskôr ich uviesť na správnu cestu. Potrebný je aj prejav ochoty odpúšťať a s dôverou pristupovať ku každému dobrému úmyslu a činu svojich spolublížnych.
Súcit a spravodlivosť: Riešenie chýb s blúdiacimi, láskou a pochopením
Ak niekto vykonal všetko podľa svojho najlepšieho vedomia a niekto iný si myslí, že to mohol urobiť lepšie, mal by svojmu bratovi láskavo a trpezlivo poslúžiť svojou najlepšou radou. Nemal by ho však odsudzovať alebo podozrievať úprimnosť jeho úmyslu, a to tým menej, že sám nechce, aby ho ľudia podobne podozrievali či nespravodlivo odsudzovali. Ak brat, ktorému Božie dielo leží vážne na srdci, vidí, že vo svojom úprimnom úsilí urobil chybu, zarmúti sa nad tým, pretože si prestane dôverovať a stratí istotu, že môže vykonať niečo dobré.
Nič tak neoslabí jeho odvahu a vedomie Božieho poslania, ako pocit vlastných omylov v diele, ktoré mu zveril Pán a ktoré miluje viac než vlastný život. Aké je to teda nespravodlivé, keď mu bratia, ktorí odhaľujú jeho chyby, vtláčajú tŕň stále hlbšie do srdca, aby ho to čo najviac bolelo. Touto ranou podlamujú jeho vieru, odvahu a dôveru, že vie a môže pracovať úspešne pri výstavbe Božieho diela.
Neraz však treba tým, ktorí sa dopustili chyby, jasne poukázať na pravdu a určité skutočnosti, aby poznali svoj omyl, uvedomili si ho a usilovali sa o nápravu. Toto by sa však malo diať súcitne, nežne, a nie s unáhlenou prísnosťou. Každý si má uvedomiť svoju slabosť, aby neupadol do pokušenia. Ak ten, kto sa dopustil chyby, uzná a spozná svoj omyl, nemáme ho zarmucovať a ešte hlbšie raniť, ale podať mu pomocnú ruku. Kristus v Reči na vrchu povedal:
„Nesúďte, aby ste neboli súdení, lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané.“ Matúš 7,1.2.
Spasiteľ karhal unáhlené vynášanie súdov.
„Prečo bratovi vidíš v oku smietku…, keď ty máš v oku brvno.“ Matúš 7,3.4.
Často sa stáva, že niektorý člen nedočkavo odhaľuje chyby svojich bratov, kým on sám sa dopúšťa väčších a pritom ich nevidí.
Ako Kristovi nasledovníci by sme sa mali medzi sebou správať tak, ako chceme, aby Pán zaobchádzal s naším poblúdením a chybami, pretože všetci sme omylní a potrebujeme jeho zmilovanie a odpustenie. Ježiš cítil potrebu vziať na seba ľudskú prirodzenosť, aby mohol poznať, ako sa zmilovávať a ako prosiť nebeského Otca za hriešnych, blúdiacich smrteľníkov. Dobrovoľne sa rozhodol stať sa obhajcom človeka. Ponížil sa preto, aby sa oboznámil s pokušeniami, ktoré ohrozujú človeka, aby mohol pomáhať pokúšaným a byť ich súcitným a verným Veľkňazom.
Často treba jasne odsúdiť hriech a vytknúť zlo. No kazatelia, ktorí pracujú pri záchrane svojich blížnych, by nemali byť bezohľadní k chybám iných a zdôrazňovať ich nedostatky. Nemali by ich slabosti zverejňovať „na obdiv“ či sudcovsky pretriasať. Mali by si položiť otázku, či by súhlasili s tým, aby niekto takto postupoval voči nim, či by to prinieslo žiaduci účinok, upevnilo lásku a dôveru k tomu, kto zveličil ich chyby.
Najmä nedostatky kazateľov, ktorí sú v Božom diele, by sa mali preberať v čo najužšom kruhu, pretože je mnoho slabých jednotlivcov, ktorí sa chytia príležitosti, keď sa dozvedia, že služobníci Slova majú tie isté slabosti ako iní ľudia. Najkrutejšie je to, keď sa prípadné chyby kazateľov dostávajú pred neveriacich, hoci kazateľ je hoden aj naďalej pracovať v záujme záchrany ľudí. Okrem škody to neprinesie nič dobré. Pán neschvaľuje takéto správanie, pretože podkopáva dôveru ľudu v tých, čo vzali na seba bremeno jeho diela. Charakter každého spolupracovníka by mali bratia kazatelia žiarlivo strážiť. Hospodin hovorí:
„Nedotýkajte sa mojich pomazaných! Neubližujte mojim prorokom!“ 1. Paralipomenon 16,22; Žalm 105,15.
Treba pestovať lásku a dôveru. Ak niektorému kazateľovi chýba láska a dôvera k inému spolupracovníkovi, nijako nebude šťastnejší, lebo ak robí nešťastným svojho brata, sám je nešťastný. Láska si nájde cestu aj cez prekážky, kým vynášanie súdov znemožňuje prístup k ľuďom.
Pomoc chudobným: Rozlišovanie a zodpovednosť podľa Božieho vedenia
Často dostávame otázky, týkajúce sa našej povinnosti voči tým chudobným, ktorí prijímajú posolstvo tretieho anjela (svätiť sobotu a nepracovať v tento deň). My sami sme často v rozpakoch, ako to zariadiť v prípade, keď sa chudobné rodiny rozhodnú zachovávať sobotu. Boh od našich bratov a sestier nežiada, aby sa hmotne postarali o každú chudobnú rodinu, ktorá sa rozhodne prijať posolstvo. Inak by kazatelia museli prestať šíriť zvesť v nových poliach, lebo prostriedky by sa rýchlo vyčerpali na sociálnu pomoc.
Mnohí sú v biede len pre svoju nečinnosť a nešetrnosť. Prostriedky nevedia správne použiť a pomoc by pokladali za urážku. Niektorí ľudia stále zostanú chudobní. Aj keby mali tie najlepšie príležitosti, ani tie by nezužitkovali. Nevedia správne hospodáriť a pomíňali by všetko, či by dostali veľa, alebo málo. Niektorí si nechcú nič odoprieť a nevedia šetriť, aby neuviazli v dlhoch a pamätali trochu aj na horšie časy.
Keby cirkev mala týmto ľuďom neuvážene pomáhať, namiesto toho, aby ich učila, ako si môžu pomôcť sami, len by im uškodila, pretože by sa spoľahli na cirkev a od nej by stále očakávali pomoc. Nenaučili by sa skromnosti a šetrnosti, lebo by boli dobre zaopatrení. Keby nedostali pomoc vždy, satan by ich podnecoval k tomu, aby podozrievali bratov a nedôverovali im, lebo zanedbávajú svoju povinnosť voči nim. Títo ľudia sú oklamaní. Nie sú to „Pánovi chudobní“. Pokyny Božieho slova o pomoci chudobným sa netýkajú týchto prípadov, ale nešťastne postihnutých.
Boh prozreteľne navštevuje jednotlivcov, aby skúšal iných. Vdovy a mrzáci sú cirkvi na požehnanie. Boh prostredníctvom nich rozvíja charakter Kristových nasledovníkov. Chce v nich vypestovať tie vzácne povahové črty, ktoré vlastnil náš súcitný Spasiteľ.
Štedrosť a viera: Poklad v nebi a zodpovednosť kresťanov
Božie požehnanie spočinie na tých, čo sa v celým srdcom starajú o Kristovo dielo. Dobrovoľné obete našich bratov a sestier, odovzdané vo viere a z lásky k ukrižovanému Vykupiteľovi, prinesú darcom požehnanie, pretože Boh zaznamenáva každý skutok štedrej obetavosti svojich svätých a nezabúda naň. Výstavba Božieho domu vyžaduje veľkú odvahu viery a dôvery v Boha. Kto sa v obchodných záležitostiach ničoho neodvažuje, len slabo napreduje. Prečo by sme nemali mať vieru aj v podnikaní pre Pána a neinvestovali do jeho diela?
Z poniektorých chudobných členov, čo zo svojho mála vedeli štedro obetovať, sa s prírastkom majetku stávajú lakomci. Ich viera je preto taká malá, že nedržia krok s rozmachom svojho blahobytu a na Božie dielo nedávajú to, čo by sami pocítili ako skutočnú obeť.
Izraelský systém vyžadoval, aby sa štedrá obetavosť prejavila predovšetkým voči Pánovi. Pri žatve a vinobraní mu mali byť obetne posvätené prvotiny poľa – obilie, víno a olej. Zostatky a nárožné časti polí boli vyhradené chudobným. Náš láskavý nebeský Otec neprehliada potreby chudobných. Prvá vlna z ostrihaných oviec a prvé obilie po vymlátení sa mali obetovať Pánovi. Podľa príkazu mali Izraelci k svojim hostinám prizvať chudobných, vdovy, siroty a cudzincov. Na sklonku každého roka sa žiadalo, aby všetci slávnostne prisahali, či podľa tohto Božieho príkazu konali, alebo nie.
Týmto ustanovením chcel Boh naučiť svoj ľud, že v každej záležitosti má byť na prvom mieste on. Týmto systémom štedrej obetavosti mali pamätať, že ich milosrdný Pán je skutočným vlastníkom ich polí, stád oviec a dobytka, že Boh nebies im poslal slnečný jas i dážď na čas sejby a žatvy a že všetko, čo majú, je z jeho požehnania. Všetko patrí Pánovi a on ich urobil šafármi svojho vlastníctva. Obetavosť Židov pri stavbe svätostánku a chrámu svedčí o štedrosti, akou sa kresťania v žiadnom z neskorších období nemôžu vykázať. Len čo boli Židia vyslobodení z dlhého egyptského otroctva a putovali púšťou, len čo unikli egyptskej armáde, Hospodin oslovil Mojžiša:
„Povedz Izraelcom, aby vybrali pre mňa pozdvihované dávky. Pozdvihované dávky vyberte pre mňa od každého, kto chce dobrovoľne dať.“ 2. Mojžišova 25,2.
Izraelci mali málo majetku a nijaký výhľad, že by si ho mohli rozhojniť. Pred sebou mali však jediný cieľ: Hospodinovi vybudovať svätostánok. Hospodin povedal a oni musia poslúchať jeho hlas. Nič neodopreli. Všetci dávali štedro, nie nejakú časť príjmu, ale veľký diel svojho vlastníctva. Obetovali mu to radostne, zo srdca a Hospodinovi sa to páčilo. Či to všetko nebolo jeho? Či im to, čo mali, nedal sám? A ak to požadoval, neboli azda povinní vrátiť Veriteľovi, čo je jeho?
Nikoho tu nebolo treba nútiť. Ľud priniesol viac, než bolo treba, preto dostal príkaz prestať donášať obete. Všetkého bolo viac, ako sa mohlo použiť. Pri stavbe chrámu výzva obetovať prostriedky dostala srdečnú a štedrú odpoveď. Ľud dával štedro. Všetci sa tešili, že pre službu Bohu sa buduje príbytok, a na tento účel obetovali viac, než bolo treba. Dávid žehnal ľud pred celým zhromaždením a povedal:
„Veď ani ja, ani môj ľud by sme neboli schopní priniesť toľké milodary. Veď od Teba je všetko, takže z tvojej ruky sme ti dali.“ 1. Paralipomenon 29,14.
Kráľ vo svojej modlitbe ďakoval takto:
„Hospodine, Bože náš, všetka táto hojnosť, ktorú sme pripravili, aby sme postavili dom tvojmu svätému menu, je z tvojej ruky, a tvoje je všetko.“ 1. Paralipomenon 29,16.
Dávid dobre vedel, od koho pochádzajú všetky tieto dary. Kiežby si tí, čo sa dnes tešia zo Spasiteľovej lásky, mohli uvedomiť, že ich striebro a zlato patrí Pánovi a má sa použiť na rozšírenie jeho slávy; nemá sa teda odložiť na vlastné obohatenie a uspokojenie. Boh má nepopierateľné právo na všetko, čo zveril svojmu stvoreniu. Všetko, čo ľudia vlastnia, patrí jemu.
Existujú vznešené a posvätné ciele, ktoré si vyžadujú značné prostriedky, a takto investované peniaze spôsobia darcovi ušľachtilejšiu a trvalejšiu radosť, než keby sa minuli na osobné uspokojenie alebo sebecky sa hromadili pre zisk. Keď Boh má záujem o náš poklad, nech by to bolo akékoľvek množstvo, štedrá odpoveď posväcuje obeť a ukladá darcovi poklad v nebi, ktorému neuškodí ani moľ, nespáli ho oheň a ani zlodeji ho nemôžu odcudziť. Tento vklad je bezpečný. Takéto peniaze nejdú do deravého vreca, sú v bezpečí.
Či môžu kresťania, ktorí sa chvália, že majú väčšie svetlo ako Židia, obetovať menej než oni? Môžu azda kresťania, žijúci na konci času, byť spokojní so svojimi obeťami, hoci nie sú ani z polovice také veľké, ako boli obete Židov? Kým ich štedrá obetavosť mala na zreteli len blaho ich vlastného národa, záchranné dielo v týchto posledných dňoch preniká do celého sveta. Posolstvo pravdy sa má dostať k všetkým národom, jazykom a ľudu. Publikácie o ňom, vytlačené v mnohých jazykoch, treba rozniesť ako lístie na jeseň.
Pravá kresťanská horlivosť
Existuje hlučná, bezcieľna, nerozvážna, slepá a vo svojich dôsledkoch ničivá horlivosť. To však nie je kresťanská horlivosť. Kresťanské horlenie nie je kŕčovité; usmerňujú ho zásady. Pravá horlivosť je vážna, opravdivá a silná; zapaľuje celého človeka a prebúdza morálne vedomie. Spása ľudí a záujmy Božieho kráľovstva sú prvoradou záležitosťou. Čo inšie môže podnietiť väčšiu vážnosť, než záchrana ľudí a Božia sláva? Je o čom uvažovať, a to nemožno ľahko prehliadnuť. Ide o záležitosť takú závažnú, ako je večnosť. Ide práve o ňu. Ľudia sa rozhodujú buď pre blaho, alebo pre utrpenie.
Kresťanská horlivosť sa nevyčerpáva len slovami, ona odvážne a účinne koná. Táto aktivita kresťanského horlenia nie je však nejaká činnosť vyrátaná na obdiv. Každá snaha a každé dielo sa majú vyznačovať pokorou. Kresťanská horlivosť povedie k vážnym modlitbám, k pokore a vernosti v domácich povinnostiach. V rodinnom kruhu pokvitne neha a láska, dobrotivosť a súcit, čo vždy bolo ovocím kresťanskej horlivosti…
Ako málo kresťanov si uvedomuje cenu človeka. Ako málo je tých, čo sú ochotní obetavo privádzať hynúcich k poznaniu Krista. Medzi nami sa priveľa hovorí, je veľa slovnej lásky k hynúcim, no reč môže byť len lacnou náhradou. Svet potrebuje pravé kresťanské nadšenie, horlivosť, ktorá sa prejaví skutkami. Všetci musia teraz pracovať vo vlastnom záujme, a keď budú mať Ježiša v srdci, predstavia ho iným. Nijaká prekážka nezastaví vyznávačské úsilie toho, kto prijal Krista; rovnako nemožno zastaviť spád vody Niagarských vodopádov.
Láska a povinnosť: Kľúč k zodpovednej výchove a duchovnému rastu
Láska má sestru, tou je povinnosť. Láska a povinnosť patria vždy k sebe. Prejavovaná láska a zanedbávaná povinnosť voči deťom vychová z nich tvrdohlavcov a svojvoľníkov, ľudí zvrátených, sebeckých a neposlušných. Ak sa však uplatňuje len povinnosť bez lásky, výsledky budú podobné. Ak deti majú byť správne vychované, lásku musí sprevádzať povinnosť. Kedysi kňazi dostali príkaz:
„Budú učiť ľud rozlišovať medzi svätým a nesvätým a rozoznávať medzi nečistým a čistým. V sporných prípadoch majú súdiť; podľa mojich právnych nariadení majú súdiť. Musia zachovávať moje zákony i moje nariadenia na všetky moje sviatky, moje dni sviatočného odpočinku (soboty) majú pokladať za sväté.“ Ezechiel 44,23.24.
„Ak poviem bezbožnému: Bezbožný, určite zomrieš! Ale ty nepovieš nič, aby si varoval bezbožného pred jeho spôsobom života, ten bezbožný zomrie pre svoju vinu, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky. No ak budeš bezbožného varovať pred jeho spôsobom života, aby sa odvrátil od neho, ale neodvráti sa, on zomrie pre svoju vinu, ale ty si si zachránil život.“ Ezechiel 33,8.9
Povinnosti Božích služobníkov sú tu jasne vyznačené. Nič ich nemôže zbaviť zodpovednosti, keby verne nesplnili svoju povinnosť a nekarhali hriechy a neprávosti medzi Božím ľudom, aj keď to môže byť nepríjemná úloha a vinník ju nemusí prijať. Vo väčšine prípadov by však ten, čo sa previnil, uznal napomenutie a vzal by si ho k srdcu, keby mu iní nestáli v ceste.
Prichádzajú k nemu súcitní a milosrdní členovia a myslia si, že ho musia obhajovať. Nevidia, že hriešnik nežije podľa Božej vôle a že Pánovo dielo utrpelo, pretože bolo potupené Božie meno. Ľudia sa odvrátili od pravdy a stroskotali vo viere pre nepatričné správanie priestupníka. Boží služobník, ktorého súdnosť je však pod vplyvom nesprávnych mienok rozkolísaná, čoskoro zaujme stanovisko vinníka, ktorého vplyv dielo poškodil, namiesto toho, aby sa zastal tých, čo zlo a hriech karhajú. V tomto prípade vlastne hriešnikovi hovorí:
„Netráp sa, nebuď smutný, máš predsa pravdu. Nakoniec to s tebou dobre dopadne.“
Boh žiada, aby jeho služobníci žili vo svetle a nezakrývali si oči pred pôsobením satana. Mali by zodpovedne varovať a napomínať tých, ktorým hrozí nebezpečenstvo, že nepriateľ ich oklame. Satan pracuje na všetky strany, aby získal čím viac ľudí. On je vytrvalý; neodpočíva. Vo svojom odboji proti pravde a záujmom Božieho kráľovstva pohotovo a ľstivo ťaží z každej príležitosti. Žiaľ, že Boží služobníci nie sú proti satanským nástrahám ani spolovice takí bdelí, ako by mali byť. Namiesto toho, aby sa mu vzopreli, aby od nich ušli, mnohí sú ochotní paktovať s mocnosťami temnosti.
Kristovi vyslanci: Dôležité poslanie a zodpovednosť v Božom diele
Kristovi vyslanci majú vážne a dôležité dielo, ktoré poniektorí berú príliš ľahkovážne. Kristus slúži v nebeskej svätyni, no zároveň prostredníctvom svojich poslov aj pozemskej cirkvi. Ľudí oslovuje cez vyvolené nástroje a nimi vedie dielo vpred, ako keď v čase svojho poníženia viditeľne chodil po zemi. Hoci prešli stáročia, tento časový úsek nezmenil jeho sľub, ktorý pri lúčení dal svojim učeníkom:
„Ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ Matúš 28,20.
Od Kristovho výstupu na nebesá až dodnes bývali učiteľmi viery vždy tí, ktorých Boh povolal a zmocnil. Kristus, ten pravý Pastier, dohliada na svoje dielo službou týchto povolaných pastierov. Tým postavenie Božích poslov nadobúda veľký význam. Na Kristovom mieste prosia ľudí, aby sa zmierili s Bohom.
Boží ľud by nemal pokladať svojich kazateľov len za verejných rečníkov a prednášateľov, ale za Kristových vyslancov, ktorí svoju múdrosť a moc prijímajú od Hlavy cirkvi. Podceňovať a nevšímať si slovo Kristovho posla neznamená len neúctu k človekovi, ale aj k Majstrovi, ktorý ho poslal. On stojí na Kristovom mieste a Spasiteľov hlas sa má počuť z úst jeho posla.
Súvisiace videá a dokumenty
-
John Bible projekt - Evanjelium podľa Matúša / Gospel of Matthew (trailer)
-
Evanjelium podľa Jána (movie) - Never Enough (Loren Allred)
-
Pozvanie od Johna k štúdiu Písma - Projekt Evanjelium podľa Matúša (Project Gospel of Matthew)
-
Evanjelium podľa Matúša - Veľkolepý príbeh Biblie (trailer)
-
Veľký spor vekov - Kniha o udalostiach nielen posledných dní (The Great Controversy)
-
Znamenia doby konca - Koniec je blízko
-
Len sa pozri mojimi očami (Phil Collins - Look Through My Eyes)
-
Jedine v Kristovi zostanem pevný (Owl City - In Christ alone I stand)