ARCHA ZMLUVY – NAJPOSVÄTNEJŠÍ PREDMET STAROVEKÉHO SVETA
Počas ôsmych storočí bola najcennejším a najsvätejším predmetom na zemi veľká pozlátená truhlica – Archa zmluvy. Jej vrchnák s cherubmi bol z čistého zlata, vážiaceho niekoľko stoviek kilogramov. V dnešnej hodnote by jej zlato malo cenu dva až tri milióny dolárov, no jej skutočná hodnota bola duchovná, nie materiálna.
Pre starovekých Hebrejov bola Archa zmluvy predmetom hlbokej úcty a posvätného tajomstva. Vidieť ju mohlo len niekoľko vyvolených, pretože predstavovala fyzický symbol Božej prítomnosti. Pri každom prenášaní musela byť úplne zakrytá a nikto sa jej nesmel dotknúť.
V Šalamúnovom chráme bola uložená za oponou v miestnosti zvanou Najsvätejšie miesto – bez okien, v úplnej tme, kam mohol vstúpiť len veľkňaz raz do roka, a to na Deň zmierenia (Jom Kippur). Pred vstupom musel priniesť kadidelnicu, aby dym kadidla naplnil celú miestnosť ešte skôr, než sa priblížil k prikryvke Archy, známej ako milostivý trón.
Písmo jasne hovorí o posvätnosti Archy a o treste pre tých, ktorí ju znesvätili. Keď ju Pelištejci uchvátili po boji s Izraelitmi, priniesla pohromu a choroby do každého mesta, kde sa ju pokúsili uložiť. (1. Samuelova 5:6–12) Keď sa neskôr muži z Bét-šemeša pokúsili nazrieť dnu zo zvedavosti, sedemdesiat z nich okamžite zomrelo pre svoju neúctu voči svätosti Boha. (1. Samuelova 6:19)
Archa sa prenášala na tyčiach, ktoré boli prevlečené cez zlaté kruhy po jej bokoch, aby sa jej nikto nedotkol rukou. (2. Mojžišova 25:12–15) Každý detail bol presne určený podľa Božieho príkazu – lebo Archa nebola len pamiatkou, ale viditeľným prejavom Božej slávy medzi ľuďmi.
Tyče Archy zmluvy zostávali neustále na svojom mieste, aby sa jej nikto nemusel dotýkať pri ukladaní či prenášaní. Tento detail ukazuje, aká posvätná a nedotknuteľná bola Archa – nástroj Božej prítomnosti medzi Izraelitmi. Keď Božia prítomnosť prebývala s Archou a s vernými Hebrejmi, Archa bola zdrojom požehnania, ochrany a víťazstva. V čase vojny prinášala víťazstvo Izraelu (Jozue 6:6–20) a požehnanie do domu muža menom Obed-edom, keď bola dočasne uložená u neho. (2. Samuelova 6:11)
No keď Izraelci stratili vernosť a poslušnosť, Božia sláva (hebrejsky Šechina) od Archy odišla a schrána sa stala obyčajným predmetom bez moci. To pripomína, že moc nebola v truhlici, ale v Bohu, ktorý ju svojou prítomnosťou posvätil.
Božia prítomnosť nad Archou bola symbolizovaná žiarivým svetlom, ktoré sa vznášalo nad jej zlatým vrchnákom – milostivým trónom. Toto svetlo bolo považované za viditeľný znak Božej slávy. Keď veľkňaz raz do roka vstupoval do Najsvätejšieho miesta, jeho rúcho zdobili granátové jablká a zlaté zvončeky, ktoré jemne cinkali, aby ľudia vonku vedeli, že je ešte nažive. (2. Mojžišova 28:33–35) Na jeho členku bolo priviazané lano, aby ho v prípade smrti mohli vytiahnuť zo svätyne, bez toho, aby iný kňaz riskoval vlastný život.
Podľa biblického opisu mala Archa rozmery 2 a ½ lakťa na dĺžku, 1 a ½ lakťa na šírku a 1 a ½ lakťa na výšku (2. Mojžišova 25:10). Aj pri použití egyptského kráľovského lakťa (52,3 cm) by mala len 131 × 79 × 79 cm – teda prekvapivo malú veľkosť na predmet takého významu. Tento presný rozmer a proporcie poukazujú na Boží zámer a poriadok, ktorý sprevádzal všetky Jeho diela.
NOVÉ TVRDENIE O OBJAVE STRATENEJ TRUHLY ZMLUVY
9. 8. 1999, AUTOR: DAVID M. BRESNAHAN – NOVINÁR WORLDNETDAILY
Archeológ Ron Wyatt, známy svojimi kontroverznými, no fascinujúcimi objavmi, tvrdil, že našiel truhlu zmluvy priamo pod miestom ukrižovania Ježiša Krista. Krátko pred svojou smrťou na rakovinu poskytol rozhovor pre WorldNetDaily, kde rozprával o svojich výskumoch – od Noemovej archy a Sodomy a Gomory, až po miesto ukrižovania Krista. Pátranie po biblických artefaktoch sa stalo jeho životným poslaním, ktorému obetoval celé roky svojho života.
Wyatt venoval väčšinu svojho života skúmaniu miest spojených s dejinami Biblie. Jeho práca vyvolala vášnivé diskusie – zatiaľ čo niektorí vedci a veriaci považovali jeho nálezy za autentické, iní ich označili za nepodložené alebo mystické. Podľa vlastných tvrdení Wyatt lokalizoval truhlu zmluvy – schránu s doskami Desatora – v komore pod hradbami starovekého Jeruzalema.
Tvrdil, že miesto ukrižovania Krista sa nachádza presne nad touto komorou. Keď pri Ježišovej smrti nastalo zemetrasenie, vznikla trhlina v skale, ktorá viedla až k slitovnici truhly. Podľa Wyatta Kristova krv stekala touto prasklinou a pokropila vrchnák truhly, ktorý symbolicky predstavuje Boží trón milosti. Tento obraz podľa neho ukazuje, že Kristova obeť naplnila zmysel všetkých starozákonných obetí.
Na mieste, ktoré Wyatt označil za Golgotu, sa nachádza aj veľký okrúhly kameň, ktorý podľa jeho meraní zapadá do drážky Záhradného hrobu – miesta, ktoré mnohí považujú za miesto vzkriesenia Ježiša Krista. Podľa jeho zápiskov:
„Keď Kristus zomrel, zem sa otriasla. Skala pod Jeho krížom pukla a trhlina sa rozšírila až do komory, kde sa nachádzal Boží trón – truhla so slitovnicou. Po Ježišovej smrti rímsky stotník prebodol Jeho bok a krv s vodou stiekli touto trhlinou na slitovnicu.“
Wyatt veril, že Archa zmluvy spolu s ďalšími svätými predmetmi z prvého chrámu bola ukrytá krátko pred babylonským vpádom okolo roku 600 pred n. l. V podzemí Jeruzalema sa dodnes nachádzajú rozsiahle tunelové komplexy, ktoré podľa neho slúžili na ochranu najposvätnejších relikvií. Jeho objavy – hoci neboli oficiálne potvrdené – zanechali silný odkaz viery, že Boží plán spásy bol doslova spečatený krvou Krista, ktorá pokropila trón milosti – Arku zmluvy.
Wyatt vysvetľuje, že počas chrámových obradov veľkňaz pokropil zľutovnicu krvou obetného zvieraťa. Kristus, ako najvyšší veľkňaz, bol jediný, kto mohol skutočne pokropiť zľutovnicu svojou vlastnou krvou. Pod Božím vedením bolo všetko pripravené – a zemetrasenie pri Ježišovej smrti umožnilo, aby Kristova krv skutočne stekla na zľutovnicu, čím bol naplnený dávny symbolický rituál zmierenia.
Wyatt netúžil po sláve a nepovažoval sa za proroka. Tvrdil, že jeho jedinou úlohou bolo byť ochotným služobníkom, pripraveným konať Božiu vôľu:
„Boh má svoje spôsoby, ako zjavuje ľuďom svoju vôľu, a ja nie som jediný, komu to umožnil. Nie som výnimočný – bol som len na správnom mieste a bol som ochotný. Boh mi doprial túto výsadu. Sú aj ďalší, ktorí s Ním komunikujú a poznajú tieto materiály.“
Krátko pred smrťou sa Ron telefonicky zveril portálu WorldNetDaily, že v blízkej budúcnosti budú zverejnené ďalšie dôkazy a objavy. Podľa jeho spomienok sa všetko začalo 6. januára 1982, keď počas archeologických prác pochopil, čo vlastne našiel:
„Bol som šokovaný – a čoraz viac ohromený. Keď som začínal, nehľadal som truhlu zmluvy. Ani mi to nenapadlo. Až počas týchto vykopávok som nečakane objavil miesto ukrižovania. O spojení krvi so zľutovnicou som dovtedy vôbec neuvažoval, až kým som to skutočne nevidel.“
Wyatt tvrdí, že význam jeho objavu sa naplno prejavil až vo chvíli, keď našiel trhlinu v skale, ktorá sa tiahla od zľutovnice smerom nahor k miestu ukrižovania. Uvádza, že mal oficiálne povolenie na výskum od izraelského úradu pre pamiatky (Antiquities Department), no úradníci trvali na tom, aby všetko zostalo v utajení. Obávali sa, že židovskí extrémisti by mohli považovať tento nález za znamenie, že nastal čas na znovupostavenie chrámu v Jeruzaleme.
Dnes na tomto mieste stojí moslimský Skalný dóm, no mnohí židovskí fundamentalisti veria, že raz bude zničený a na jeho mieste vyrastie nový chrám – ten, o ktorom prorokovali staroveké písma.
Wyatt zverejnil veľkú časť svojho výskumu a nálezov, no niektoré dokumenty a fotografie si v súlade s dohodou s izraelskými úradmi ponechal. Skutočnosť, že odmietol zverejniť všetky materiály, vyvolala u niektorých ľudí kritiku. Deň po jeho smrti zaslal jeden kritik do WorldNetDaily e-mail s komentárom:
„Svet prišiel o jedného zo svojich najvýraznejších šarlatánov všetkých čias.“
Predpovedal, že z jeho objavov nikdy nič nebude a dokonca vyhlásil, že Wyatt „nie je s Bohom“. Wyatt však reagoval s pokorou:
„Uvedomujem si, že výsmechu sa nedá zabrániť. Nepovažujem za správne ľuďom upierať možnosť posmievať sa – je to prejav ich skutočného charakteru.“
Podľa Wyatta je objav truhly zmluvy a miesta ukrižovania dôležitejší pre neveriacich než pre veriacich. Veril, že tieto dôkazy privedú mnohých ku Kristovi.
„Celý život sa učili niečo iné. Preto Boh používa tieto odhalenia, aby ukázal a potvrdil, že Biblia je historicky presná a inšpirovaná zhora,“ vysvetľuje Wyatt.
Ako potvrdenie svojho presvedčenia citoval proroka Jeremiáša 16:19–22:
„Veru, naši otcovia zdedili iba lož, márnosť, ktorá im nijako neprospela. Či si človek môže urobiť bohov? To predsa nie sú bohovia!“
Wyatt dodáva:
„Toto posledné odhalenie je určené tým, ktorí o tom nemajú ani tušenia, aj tým, ktorí boli poverení Kristom, aby pomohli ostatným nájsť oporný bod viery. Boh dal tieto objavy veriacim ako nástroj na posilnenie viery – a v posledných časoch budú mimoriadne účinné pre celé ľudstvo.“
Ron Wyatt sa venoval viacerým významným biblickým archeologickým štúdiám – Noemovej arche, prechodu cez Červené more, hore Sinaj, Sodome a Gomore a ďalším lokalitám. No podľa neho nič z toho nebolo také zásadné ako truhla zmluvy a jej spojenie s ukrižovaním Krista:
„Verím, že ide o vyvrcholenie celého plánu spasenia. Je to konečný dôkaz toho, čo sa na tejto planéte odohralo. Myslím si, že tieto skutočnosti sú predkladané práve v čase, keď sa ľudia ešte môžu rozhodnúť kráčať s Bohom,“ povedal Wyatt.
WorldNetDaily neskôr oslovilo americké spravodajské zdroje a expertov na izraelskú a moslimskú politiku, aby sa vyjadrili k vplyvu jeho objavov. Väčšina sa zhodla, že ak by boli Wyattove tvrdenia pravdivé, mohli by zásadne ovplyvniť náboženskú aj politickú rovnováhu v regióne.
WorldNetDaily sa nepodarilo toto vyjadrenie Wyattovi doručiť pred jeho smrťou, takže naň už nemohol reagovať. Wyatt však ešte predtým vyhlásil, že neočakáva, že archa zmluvy bude niekedy odstránená z miesta, kde sa nachádza. Prístupový tunel, ktorý so svojím archeologickým tímom využíval, bol zapečatený. Podľa neho celý svet čoskoro uvidí fotografie a videá jeho objavov:
„Krv a všetko, čo s tým súvisí, bude ukázané na videu. Jediná vec, ktorú si ľudia budú môcť pozrieť alebo sa jej dotknúť – ak to Boh dovolí – budú kamenné dosky.“
Týmito kamennými doskami Wyatt myslel Desatoro prikázaní, ktoré boli uložené priamo vo vnútri archy zmluvy. Zároveň zdôraznil, že neverí, že by sa Židom podarilo znovu postaviť chrám, pretože by v ňom museli pokračovať v krvavých obetiach. Podľa neho je to niečo, čo Boh nikdy nepripustí:
„Verím, že ak by sa o to predsa len pokúsili, bude to súčasť satanovho podvodu,“ dodal.
Wyatt vysvetľuje, že keď bola archa zmluvy spolu s ďalšími chrámovými predmetmi prenesená do tajnej komory, toto miesto sa stalo Hospodinovým chrámom – teda Svätýňou svätých. Predmety zostali nedotknuté a neposkvrnené, aby mohol Kristus dokončiť svoju konečnú obeť. Bol presvedčený, že archa aj ostatné sväté predmety zostali na tom istom mieste, kde ich objavil, a nikdy neboli odnesené.
„Keďže je to citlivá téma a nerád o tom hovorím, poviem len toto: existuje 14 až 16 osôb, ktoré zomreli, keď sa snažili s týmito vecami akýmkoľvek spôsobom manipulovať. Niektorí sa pokúšali obísť povolenie, iní sa na miesto skutočne pokúsili dostať a premiestniť predmety. Verím, že takto Boh jasne ukázal, že nedovolí manipuláciu s týmito svätými vecami. Na Božom pláne záchrany sa nič nezmení. To je jadrom a dušou celej veci. Neexistuje spôsob, akým by Boh dovolil ľuďom, démonom alebo iným silám zasahovať do vecí, ktoré určuje On sám,“ povedal Wyatt.
Miesto ukrižovania Ježiša Krista sa nachádza na vrchu Golgota, známom aj ako Miesto lebky, priamo za severnou hradbou Jeruzalema a neďaleko Záhradného hrobu. Tento významný objav bol učinený pod vrstvou zeminy, ktorá ukrývala skutočné otvory v skale, kde boli vztýčené kríže, a výklenky v skalnej stene, v ktorých boli uložené tabule s nápismi.
Súčasťou nálezu bol aj obrovský kruhový kameň, ktorý slúžil na uzatváranie hrobky, a zvyšky základov budovy z prvého storočia. Priamo na mieste, kde stál hlavný kríž, archeológovia objavili trhlinu po zemetrasení – tú istú, ktorou podľa Wyatta pretiekla Kristova krv až na zľutovnicu archy zmluvy.
Bola vyhotovená fotografická dokumentácia a miesto ukrižovania bolo následne opäť zasypané približne 3,65 metra zeminy, na ktorej neskôr vznikla záhrada. Ron Wyatt tvrdil, že táto terénna úprava prebehla zámerne, aby sa zabránilo kontroverziám okolo objavu. Vstup do systému jaskýň a tunelov, ktorý Wyattov tím objavil v skalnom zráze, bol zapečatený.
Na konci rozhovoru bol Wyatt požiadaný, aby opísal, ako tieto objavy ovplyvnili jeho duchovný život – ako sa zmenilo jeho pochopenie evanjelia pred a po nájdení týchto svätých miest.
„V podstate ide o poznávanie Boha a podriadenie sa zmenám charakteru, ktoré od nás žiada. Tieto zmeny som sám zažíval, hladoval som po nich a žíznil. Bol som veľmi zvedavý – a úprimne, táto túžba vo mne prevládla nad všetkým ostatným. Rozdiel medzi tým, ako som uvažoval predtým a teraz, spočíva v tom, že som začal veriť tomu, čo Biblia hovorí. Uveril som, že to, čo je napísané, je pravda. A v autorizovanom King James preklade – pravda naozaj je. Teraz už viem, že to, čo hovorí, je skutočne pravda.“
Wyatt zdôraznil, že jeho poslaním nebolo len objavovať artefakty, ale odhaľovať ich duchovný význam. Cieľom jeho práce bolo potvrdiť vieru v Boha, nie ju nahradiť vedou. Jeho archeologický tím prevádzkuje múzeum v Tennessee, kde sú vystavené dôkazy a dokumentácia jeho výskumov. Podľa hovorcu múzea ich úsilie šíriť pravdu o týchto objavoch pokračuje aj po Wyattovej smrti.
WorldNetDaily sa neskôr venoval rozsiahlej dokumentácii o jeho nálezoch. Hoci sa objavili kritici, ktorí jeho prácu označili za podvod, neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by to potvrdili. Naopak, dostupné materiály dokazujú, že Wyattov tím skutočne realizoval relevantné archeologické práce. Samotný portál uviedol, že nie je oprávnený posudzovať vedeckú hodnotu dôkazov, no potvrdil, že Ron Wyatt na smrteľnej posteli zopakoval svoje svedectvo bez jedinej pochybnosti – s pokojom človeka, ktorý videl naplnenie Božích zasľúbení a veril, že „kamene naozaj hovoria“.
