14. Daniel 2.kapitola

Náčrt

1. Nabúkadnesarov zabudnutý sen – Da 2,1-13
2. Modlitba Daniela a jeho priateľov – Da 2,14-23
3. Vlastný sen – Da 2,24-36
4. Výklad sna – Da 2,37-45
5. Nabúkadnesarova vďačnosť – Da 2,46-49

Každý premýšľajúci človek chce poznať svoje korene a svoju budúcnosť, aby spoznal, prečo tu je, aký zmysel a cieľ má jeho život. Takí ľudia chcú rozumieť dejinám, chcú vedieť, odkiaľ vyvierajú a kam smerujú. Túži poznať, odkiaľ prichádzajú, prečo sú tu a kam idú.

Aká je budúcnosť sveta? Kam vlastne kráčame? Je pred nami chaos? Čaká nás ešte väčší zmätok, alebo svetlý zajtrajšok? Vyrieši ľudstvo svoje problémy samo, alebo ich musí vyriešiť niekto iný? Kto? Čo o tom vlastne môžeme vedieť?

Na tieto otázky odpovedá prorok Daniel (žil približne v rokoch 622 – 530 pr. Kr.), Ktorý vo svojej knihe zaznamenal, čo sa stalo na dvore slávneho babylonského kráľa Nabuchodonozora v roku 603 pr. Kr. Tento veľmi známy panovník a preslávený staviteľ Babylona sa zaoberal otázkami týkajúcimi sa budúcnosti. Premýšľal zvlášť o tom, čo sa stane s jeho ríšou a čo bude po nej. Preto mu Boh zjavil vo sne, čo sa stane v budúcnosti.

My dnes máme výhodu, že môžeme s odstupom času zhodnotiť, či to, čo mu Boh zjavil ohľadom budúcnosti, je pravdivé a vierohodné, alebo nie, pretože väčšina z toho, čo bolo predpovedané, sa už naplnila.

1. Nabúkadnesarov zabudnutý sen – Da 2,1-13

Prorok Daniel vo svojej knihe rozpráva, že Boh ukázal babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi (vládol v rokoch 605 – 562 pr. Kr.) Budúcnosť sveta, teda to, čo sa malo odohrať od jeho doby až do konca času. Na panovníka tento sen tak hlboko zapôsobil, že ho zabudol. Pretože bol presvedčený, že tento sen je veľmi dôležitý, chcel za každú cenu poznať jeho obsah a výklad. Táto jeho požiadavka vyvolala mimoriadny sled udalostí, o ktorých čítame v 2. kapitole knihy Daniel. Táto epizóda sa odohrala v druhom roku vlády kráľa Nabuchodonozora tj. V roku 603 pr. Kr.

Kráľ Nabuchodonozor mal na svojom dvore veľa rôznych mudrcov, veštcov a astrológov, ktorí mu vždy tvrdili, že si poradí s každou záhadou a že dokážu predpovedať budúcnosť. Teraz im ukladá skúšku, aby objektívne zistil, či je tomu tak. Zavolá si ich a dáva im úlohu, aby mu povedali, čo sa mu v noci snívalo a čo sen znamená. Po druhý krát sa veštci vyhovárajú a žiadajú kráľa, aby im oznámil sen. Keby im ho povedal, potom by si už s výkladom určite vedeli rady. Nabuchodonozor spoznáva ich úskok, a preto pod trestom smrti nariaďuje, aby mu oznámili sen, ktorý zabudol.

Pod touto hrozbou jeho poradcovia nakoniec priznávajú svoju bezmocnosť a vyznávajú, že na zemi nie je človeka, ktorý by mu bol schopný niečo také zjaviť. Potom zdôraznili, že ešte nikdy niečo podobné žiaden kráľ od veštcov, zaklínačov alebo astrológov nežiadal. Nato sa kráľ veľmi rozhneval a vo svojej zlobe nariadil, ako bolo vtedy zvykom, aby boli vyvraždení všetci Babylonci mudrci. Pretože Daniel a jeho priatelia v tej dobe už patrili k tejto triede ľudí, mali byť tiež zabití.

2. Modlitba Daniela a jeho priateľov – Da 2,14-23

Keď našli Daniela, aby aj nad ním vykonali rozsudok, veľmi uvážlivo prosí Arjóka, veliteľa kráľovej telesnej stráže, aby mu vysvetlil, čo sa deje. Potom Daniel neváha, okamžite predstupuje pred Nabuchodonozora a vyprosuje si určitú lehotu, aby mohol kráľovi oznámiť sen a tiež mu ho aj vyložiť.
Daniel ihneď celú záležitosť predložil svojim trom priateľom a spoločne prosili na modlitbe o zjavení sna, ktorý sa zdal kráľovi, aby nemuseli byť popravení so zvyškom babylonských mudrcov.

Boh na ich úprimné prosby odpovedal. Daniel Bohu poďakoval a chválil ho a vyvyšoval za jeho milosť, že mu zjavil sen, ktorý sa zdal Nabuchodonozorovi. Modlitba ako naozajstný, otvorený rozhovor s Bohom sa stala kľúčom k vyriešeniu celého problému. Boh má vždy riešenie a dáva ich tým, ktorí s ním pestujú úprimný a čestný vzťah.

3. Vlastný sen – Da 2,24-36

Potom sa Daniel ponáhľa za Arjókom, ktorý ho bezodkladne uvádza pred kráľa slovami, ktorými sa chce vládcovia zapáčiť: „Našiel som medzi júdskymi zajatcami muža, ktorý oznámi kráľovi (sen).“

Kráľ je udivený. Nikto toho doteraz nebol schopný a teraz pred ním stojí mladý hebrejský zajatec, o ktorom sa tvrdí, že vie celú záhadu odhaliť. Preto sa ho prekvapene pýta: „Si schopný mi oznámiť sen, ktorý som mal, a jeho výklad?“ Danielova pokorná odpoveď zjavuje krásu jeho charakteru. Teraz mal tú najlepšiu príležitosť pochváliť sa a vyzdvihnúť svoje schopnosti.

Namiesto toho tvrdí že nikto z ľudí, teda ani on sám, nie je schopný vyhovieť kráľovej požiadavke. Je však „Boh v nebesiach, ktorý odhaľuje tajomstvá. On dal kráľovi Nabuchodonozorovi vedieť, čo sa stane v posledných dňoch“. Potom Daniel líči kráľovi jeho zabudnutý sen, ktorý mu Boh dal, pretože si úprimne prial spoznať budúcnosť.

Nabuchodonozor videl veľkú žiariacu sochu, ktorá znázorňovala ľudskú postavu. Jej hlava bola zo zlata, hruď a ruky zo striebra, brucho a boky z medi, nohy zo železa a spodná časť dolných končatín s chodidlami zo železa a hliny. Do chodidiel tejto nádhernej sochy bez zásahu rúk udrel kameň a zničil ju tak, že po nej nezostalo ani stopy. Kameň sa však stal obrovskou horou a naplnil celú zem. To bol sen.

4. Výklad sna – Da 2,37-45

a) Zlatá hlava – Novobabylonská ríša (605 – 539 pr. Kr.)
Babylon (slovo pochádzajúce z akkadského „bab-ilu znamená“ brána Boží „) bol hlavným mestom novobabylonskej ríše. Toto mesto založené Nimródom (manželka Semiramis – dieťa Tamúz) veľmi rozkvitalo, v roku 683 pr. Kr. však bolo pri povstaní proti Asýrii zničené. Až Nabuchodonozor ho vo veľkých rozmeroch ako veľkolepú nádheru znovu vybudoval. Mesto bolo naozajstnou pevnosťou, chránené vysokými hradbami. Babylon bol dedičom slávnej sumerskej kultúry a križovatkou obchodných ciest. Zlatom sa v tomto meste na Eufrate skutočne nešetrilo.

Boh však ukázal, že novobabylonská ríša nebude existovať večne. Roku 539 pr. Kr. Kýros (perzským kráľom 558 – 529 pr. Kr .; médsku ríšu porazil a pripojil k Perzii v rokoch 553 – 550 pr. Kr.) dobil Babylon (ako o tom zhodne predávajú správu Hérodotos a Xenofón) a na scénu svetových dejín nastúpila ríša Medo -perzská.

b) Strieborná hruď a ruky – Medo-perzská ríša (539 – 331 pr. Kr.)
Táto ríša bola rozľahlejšia ako ríša novobabylonská, ale kultúrou stála na nižšej úrovni. Tak ako striebro je nižšia ako zlato, tak tiež Medo-perzská ríša nebola tak slávna, aj keď poznáme niektorých jej významných panovníkov, napr. Dária, Xerxa ​​alebo Artaxerxa.
Alexander Veľký zahájil boj s Perziou roku 334 pr. Kr. víťazstvom u Graniku (u Helespontu). V roku 333 pr. Kr. u Issu v Cilícii porazil perzského kráľa Dária III. a po víťaznej bitke pri gaugaméle v Asýrii roku 331 pr. Kr. dobyl zvyšok Perzskej ríše. Tým ukončil viac ako dvestoročnú vládu Medo-Peržanov.

c) Medené brucho a boky – Alexandrova ríša a následné štátne útvary (331 – 168 pr. Kr.)
Macedónsko (Makedóniu) priviedol k najväčšej sláve Alexander Veľký, hoci žil len 33 rokov (356 – 323 pr. Kr.). So svojimi vojakmi tento mladý panovník dobyl svet. Roku 332 pr. Kr. obsadil Egypt, roku 331 sa stal pánom Perzskej ríše a roku 327 ťahal do Indie. Jeho ríša bola geograficky ešte rozľahlejšia ako ríša Medo-perzská, pretože zahŕňala Macedónsko, Grécko, Perziu, Egypt a siahala až k Indii. Po smrti Alexandra Veľkého vládli jeho vojvodcovia, tzv. Diadochovia, ktorých vzájomná rivalita viedla k rozdeleniu Alexandrovej ríše na niekoľko častí. Najrozsiahlejší z nich patrila Seleukovcom, ktorí vládli hlavne v Prednej Ázii s centrom v Sýrii. Ich najväčší rivali Ptolemaiovci ovládali Egypt.

Toto tretie obdobie je v proroctve znázornené meďou a je zaujímavé, že Alexandrovi vojaci boli pre svoju výzbroj z medi známi ako „medení vojaci“.
Mnohí učenci označujú bitku pri Pydne roku 168 pr. Kr., v ktorej Rimania zvíťazili nad Macedóncami, za koniec tohto tretieho obdobia. Roku 148 pr. Kr. ovládlo rímske impérium Macedónsko a roku 146 pr. Kr. aj Grécko.

d) Železné nohy – Rímska ríša (168 pr. Kr. – 476 po Kr.)
Rím bol podľa povesti založený v roku 753 pr. Kr. Od 8. do 5. storočia pr. Kr. boli latinské mestské štáty ovládané etruskými kráľmi. V 5. storočí pr. Kr. Rimania odrazili útoky Etruskov a nastolili republiku. Neskôr zviedli víťazný boj o nadvládu v Stredomorí s Kartágom (roku 348 pr. Kr. Rím uzavrel zmluvu s Kartágom a roku 146 pr. Kr. Kartágo zničil) a s helenistickým štátmi. Potom sa stal Rím aj vládcom západnej Európy.

Takto sa postupne stal ďalšou svetovou veľmocou. Táto štvrtá svetová veľmoc bola na fóre dejín najdlhšie. Bola tiež územne najrozsiahlejšia zo všetkých štyroch. V 2. storočí po Kr. siahala od Británie k Eufratu. Toto impérium bolo „železné“, tj. najsilnejšie, aké svet doteraz poznalo. Biblia hovorí, že Rím „drvil a krúšil všetko“. Každého, kto sa proti nemu postavil, zničil. Išiel z vojny do vojny. Potieral jedného odporcu za druhým (napr. v roku 71 pr. Kr. potlačil Spartakovo povstanie, roku 70 po Kr. zničil Jeruzalem atď.). Na začiatku kresťanskej éry aj neskôr stála železná moc rímskych légií za „pax romana“ (rímskym mierom).

Za vlády tejto ríše žil a zomrel Ježiš Kristus. Rím ukázal svoju tvrdosť tiež pri prenasledovaní kresťanov, keď boli Kristovi nasledovníci trhaní dravou zverou v arénach, upaľovaní alebo inak mučení.

e) Železo a hlina – rozdelená Rímska ríša (476 po Kr. – podnes)
Toto piate obdobie sa vyznačuje fragmentáciou, rozdelením a nejednotou. Je to nový prvok v proroctve. Po rímskej ríši už nenasledovala žiadna ďalšia svetová ríša. Sláva Ríma začala upadať, vnútorný rozklad tejto veľmoci spôsobil, že do nej začali prenikať barbarské kmene a rímska ríša bola rozdrobená. Niektoré národy potom boli silnejšie ako druhé.

Biblia hovorí, že v tejto dobe sa budú „ľudské pokolenia miešať, avšak nepriľnú k sebe navzájom, ako sa nesmieš železo s hlinou“ (Dan 2,43). To znamená, že mnohé snahy o vytvorenie jednotnej svetovej ríše nemôžu uspieť. Z dejín vieme, že boli snahy o udržanie jednoty vzájomnými sobášmi medzi panovníckym rodinami, napriek tomu to však neviedlo k vytvoreniu jedného svetového štátu. Tieto pokusy pripomínajú stavanie babylonskej veže (Gn 11,11), kedy si ľudia týmto spôsobom chceli zaistiť bezpečie, jednotu a záchranu.

Karol Veľký bol roku 800 pápežom korunovaný ako reprezentant „svätej ríše Rímskej“. Tento panovník usiloval takmer pol storočia o zjednotenie Európy, ale nadarmo. Železo nedržalo s hlinou. Karol V. a Ľudovít XIV. sa pokúšali o to isté, márne však boli ich pokusy. Napoelon Bonaparte, krvou Talian, rodom Korzičan, národností Francúz, bol mužom malé postavy, ale úžasne silnej vôle a vytrvalosti. Vo veku 26 rokov, roku 1796, dva dni pred sobášom s Josefinou, bol určený za veliteľa tretiny francúzskej armády.

Dva dni po svadbe odišiel na front. O tri roky neskôr, roku 1799, zvrhol francúzsku vládu a uchopil sa moci. Potom začal zjednocovať Európu, aby bol „jeden vladár, jeden zákonník, jeden tribunál a jedna mena“. To je história 16 rokov vojenskej činnosti muža, ktorého schopnosť pracovať takmer nepoznala hraníc.

Rozviedol sa s Josefinou, ktorú miloval, aby sa oženil s rakúskou Máriou Louisou, ktorú nemal rád. To len preto, aby dosiahol politickej jednoty. V Európe zriadil „napoelonský poriadok“, na vedúce miesta postavil svojich príbuzných a manželskými zväzkami chcel spojiť železo s hlinou. Po tragickom ťažení na Moskvu roku 1812 sa jeho európska federácia rozsypala ako domček z kariet. V nedeľu 18. júna 1815 vo Waterloo zapadlo slnko jeho kariéry.

Sám prehlásil: „Alexander, Ceasar, Karol Veľký i ja sme založili ríše. Na čom sme ich však založili? Na moci a násilí. Ježiš jediný založil svoju ríšu na láske a dodnes sú milióny ľudí ochotní zaň zomrieť.“ Nemeckého cisára Wilhelma I., ktorý mal rovnaké ambície, stihol podobný osud v prvej svetovej vojne. O neblahých snahách Adolfa Hitlera o vytvorení „tisícročnej ríše“, ktoré vyústili v druhú svetovú vojnu, vieme všetci veľmi dobre.

f) Kameň, ktorý sa stal horou – Božie kráľovstvo (od druhého príchodu Pána Ježiša po celú večnosť).
Kameň, ktorý nebol v ľudskej ruky a udrel do sochy, je symbolom Ježiša Krista (Ef 2,20; 1 Pt 2,4; Rim 9,32; porov s Iz 8,14; 28,16; Ž 118,22-23 ). Úder kameňa do sochy je obrazom druhého príchodu Pána Ježiša (1 Tes 4,14-17; Mt 16,27; 25,31). Kameň sochu rozdrvil. To je symbolická reč o Božom súde. Táto skutočnosť je zvýraznená metaforou žatvy (Dan 2,35). Výrok o „obrovskej hore, ktorá zaplnila celú krajinu“, odkazuje na večné Božie kráľovstvo. Toto šiestej obdobie potrvá naveky.

Kameň sa odtrhol zo skaly bez zásahu rúk, tj. Priletel z miesta Božieho prebývania, pretože hora je v Biblii miestom, kde Boh prebýva a kde sa zjavuje (Ž 48,3; Iz 14,13; Da 9,16.20). Tým sa chce povedať, že kráľovstvo prichádza nie na základe ľudských predpokladov, ale od Boha. Nedá sa vybudovať ľuďmi, ich úsilím, výkony či pričinením. Kameň udrel do chodidiel. Tým sa ukazuje, že Božie kráľovstvo je zriadené na konci dejín, a nie uprostred behu dejín. Stane sa tak „v dňoch tých kráľov“ (Dan 2,44), to znamená posledných na tejto zemi.

Desať prstov na soche predstavuje všetky národy na tomto svete (číslovka desať je v Biblii symbolickým číslom pre úplnosť alebo celok), ktoré budú existovať v čase návratu Pána Ježiša. Vrcholnou udalosťou svetových dejín teda bude slávny druhý príchod Ježiša Krista, ktorý vyrieši problémy, na ktoré ľudstvo absolútne nestačí. (O zmysle Kristovho druhého príchodu pojednáme nabudúce.)

5. Nabúkadnesarova vďačnosť – Da 2,46-49

Kráľ Nabuchodonozor spoznal sen, ktorý sa mu zdal, preto Daniela vôbec neprerušoval. Páčil sa mu aj jeho výklad, a tak Daniela pred všetkými ocenil. Uvedomil si, že Danielov Boh je skutočne „Boh bohov a Pán kráľov, ktorý odhaľuje tajomstvo“. To pred všetkými vyznáva. Daniel je povýšený, stáva sa najvyšším správcom všetkých babylonských mudrcov a je obdarovaný rôznymi darmi. Z toho, čo potom ďalej čítame v knihe Daniel, však nevyplýva, že by sa vtedy Nabuchodonozor stal ctiteľom pravého Boha. Aká škoda!

II. Výkladové poznámky

1. Pri tejto biblickej hodine dávajme pozor, aby sme sa neutopili v historických detailoch. Pri výklade tejto témy nám nejde o opísanie rôznych podrobností z dejín štyroch svetových ríšou alebo neskorších zjednocovacích snáh, ale chceme zvlášť ukázať, ako Pán Boh riadi dejiny a vedie ich k ich cieľu – k druhému príchodu Pána Ježiša. Záveru dejín tohto sveta je v biblickom texte venované najviac miesta. Tento záver dáva dejinám zmysel.

2. Správna identifikácia a sled štyroch svetových ríši je Babylon, Medo-Perzia, Grécko a Rím. Väčšina moderných vykladačov však stotožňuje druhú svetovú ríšu s Médskou a tretí s Perzskou ríšou. Proti takému výkladu existuje niekoľko závažných dôvodov:

a) V podstate až do 18. storočia boli kresťanskí vykladači zajedno, že štvrtá ríša predstavuje ríšu rímsku. Táto skutočnosť bola popieraná až s príchodom racionálnej filozofie.
b) Učenci, ktorí rozdeľujú Medo-perzskú ríšu na dve samostatné kráľovstvá, stoja pred neriešiteľným historickým problémom. Tieto dve ríše (Médska a Perzia) boli totiž spojené už v roku 550 pr. Kr. Kýrom perzským, ktorý porazil médskeho kráľa Astyaga. To znamená, že skôr ako v roku 539 pr. Kr. padla novobabylonskej ríša, na dejinnej scéne už existuje spojená Medo-perzská ríša.
c) Samotná kniha Daniel hovorí o podvojnej ríši Medo-perzskej. Da 8,20 hovorí o kráľoch médskych a perzských, čo zreteľne ukazuje, že Medo-perzská ríša je jedným kráľovstvom. V Da 6,8.12.15 sa píše o nemennom médoperskom práve a Da 5,28 vysvetľuje, že Babylon bude rozdelený a daný Médom a Peržanom. To presne ladí s dejinnými skutočnosťami. Tento exegetický argument spolu s argumentom historickým je veľmi závažný, pretože je postavený na údajoch samotnej knihy Daniel.

3. Boh nerobí dejiny. Rešpektuje slobodu človeka a národov. Dovoľuje, aby si ľudia sami vyberali smer cesty. Bohu sa však napriek tomu dejiny nevymknú z rúk. Svet nie je bábkovým divadlom, kde sú ľudia vodení za nitky buď Bohom, alebo satanom. Ľudia nie sú Bohom manipulovaní ako bábky. Ľudia sa rozhodujú a vyberajú konkrétne dejinné nasmerovanie, politickú orientáciu, ale Boh dejiny zacieľuje.

Hoci Boh netvorí dejiny, vedie ich k ich vrcholu – k druhému príchodu Pána Ježiša, ktorý sa uskutoční tak pravdivo, ako na scénu dejín vstúpili iné svetové ríše a faktory, o ktorých hovorí Danielovo proroctvo. Je potrebné zdôrazniť, že ak porovnáme rôzne akkadské texty s Da 2, vyjde najavo, že v žiadnom „Akkadskom proroctve“ nemáme predpovede o eschatologickom konci svetových dejín.

4. Výroky „čo sa stane v posledných dňoch“ alebo „čo sa stane v budúcnosti“, ktoré čítame v Da 2,28.29, sa netýkajú iba záveru dejín tohto sveta. Týmto termínom sa v tejto kapitole označuje budúcnosť, ktorá začína dobou Nabuchodonozora a vrcholí príchodom večného Božieho kráľovstva. Dôraz je však položený na záver dejín.

III. Praktický dôsledok

1. Prostredníctvom modlitby sa Pánu Bohu otvárame. On potom vstupuje do nášho života a môže konať v náš prospech. Nikdy by sme nemali zabúdať, že úprimná vďačnosť je neoddeliteľnou súčasťou kresťanského harmonického života.

2. Nie je v ľudských možnostiach vytvoriť tu na zemi raj. Večné kráľovstvo prichádza zhora ako Boží dar a čin bez ľudského pričinenia.

3. Nie sme ponechaní sami sebe, svojim neriešiteľným problémom. Boh zasiahne do našich ťažkostí a konfliktov a vyrieši ich nastolením nového poriadku a nové svetovej jednoty príchodom svojho kráľovstva.

4. Boh je Pánom dejín. On vládne, aj keď jeho vláda na tejto zemi je našim zrakom teraz ešte skrytá. Niekedy sa nám ani nechce veriť, že Boh kraľuje. Rôzni absolutistickí panovníci, despotickí králi, krutovládcovi alebo diktátorskí vojvodcovia môžu však beh sveta určovať len dočasne. Je to Boh, kto bdie nad chodom dejín a nakoniec ich zavŕši svojím slávnym druhým príchodom.

5. Druhý príchod Pána Ježiša, symbolizovaný v Da 2 kameňom, ktorý udrie do chodidiel sochy, je celosvetovou udalosťou. Preto tiež symbolika desiatich prstov ukazuje na celý svet v závere dejín tohto sveta, a nielen na rozdelenú Európu. Preto nemožno výklad tejto kapitoly a rôzne snahy o jednotu alebo nastolenie svetového poriadku zúžiť iba na dianie na európskom kontinente alebo na území bývalej rímskej ríše.

Všetky ríše sa územne postupne zväčšovali, preto tiež koniec dejín ukazuje na rozdelenie celého sveta napriek všetkým snahám (niekedy aj legitímnym) o celosvetové jednotné usporiadanie a poriadok.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )