Tridentský koncil a odsúdené evanjelium

Tridentský koncil: Odsúdenie evanjelia alebo obnova viery?

Rímsky katolicizmus vznikol začiatkom 4. storočia, keď cisár Konštantín spojil kresťanstvo s pohanstvom. Tento krok otvoril dvere pohanským praktikám, povieram a tradíciám. Proces zmeny učenia rímskokatolíckej cirkvi však prebiehal postupne, na princípe hromadenia neomylných dogiem. Tento princíp spočíva v tom, že katolícka cirkev nikdy neruší kánony, ktoré raz prijala, ale naopak ich ďalej rozširuje a pridáva nové.

Výsledkom je, že dnešné učenie katolíckej cirkvi je často ešte vzdialenejšie od Biblie než v období Karola IV. Zásadná otázka však znie: Kedy sa učenie katolíckej cirkvi dostalo do skutočného rozporu s pravdou Božieho slova?

Mnohí sú presvedčení, že kľúčovým medzníkom bol Tridentský koncil (1545–1563). Na tomto koncile bola v článkoch o ospravedlnení prijatá doktrína, ktorá odmieta biblické evanjelium a dokonca preklína kresťanov, ktorí veria v pravé evanjelium. Niektoré kánony Tridentského koncilu dokonca priamo odporujú biblickým veršom (niektoré z nich sú nižšie uvedené). Takýchto veršov je však v Písme oveľa viac, preto chcem každého povzbudiť k samostatnému štúdiu Biblie a porovnávaniu učenia cirkvi s Božím slovom.

Tridentský koncil – Kánon 9: „Ak niekto hovorí, že hriešnik je ospravedlnený len vierou, v tom zmysle, že nič iné nie je potrebné na získanie ospravedlňujúcej milosti, a že nijakým spôsobom netreba byť naklonený činorodou vôľou; NECH JE PREKLIATY.“

Slová Biblie:

• „Zo skutkov zákona nebude pred ním nikto ospravedlnený, lebo zo zákona pochádza poznanie hriechu.“ (Rimanom 3:20)
• „Sú ospravedlňovaní zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi.“ (Rimanom 3:24)
• „Sme totiž presvedčení, že človek sa stáva spravodlivým vierou bez skutkov zákona.“ (Rimanom 3:28)
• „Abrahám uveril Bohu a bolo mu to počítané za spravodlivosť.“ (Rimanom 4:3)
• „Keď sme teda ospravedlnení z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista.“ (Rimanom 5:1)
• „Milosťou ste spasení skrze vieru.“ (Efezanom 2:8)
• „On nás zachránil nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme konali, ale zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovenia Duchom Svätým.“ (Títovi 3:5)

Tridentský koncil – Kánon 12: „Ak niekto hovorí, že ospravedlňujúca viera je len dôverou v Božiu milosť odpúšťajúcu hriechy pre Kristove zásluhy, alebo že sme ospravedlnení len vierou; NECH JE PREKLIATY.“

Slová Biblie:

• „Tým, ktorí ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi.“ (Ján 1:12)
• „Kto verí v Syna, má večný život. Kto Syna odmieta, neuvidí život, ale zostáva na ňom Boží hnev.“ (Ján 3:36)
• „Toto píšem vám, ktorí veríte v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život.“ (1 Ján 5:13)
• „Sme totiž presvedčení, že človek sa stáva spravodlivým vierou bez skutkov zákona.“ (Rimanom 3:28)
• „Abrahám uveril Bohu a bolo mu to počítané za spravodlivosť.“ (Rimanom 4:3)
• „On navždy dokonale zachraňuje tých, čo skrze neho prichádzajú k Bohu; vždy žije, aby sa za nich prihováral. Takého veľkňaza sme aj potrebovali: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov a vyvýšeného nad nebesá, ktorý nemusí denne prinášať obete najskôr za vlastné hriechy a potom za hriechy ľudu. Ježiš to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého.“ (Hebrejom 7:25-27)
• „Všetko znášam a nestydím sa vydávať svedectvo, lebo viem, komu som uveril a som presvedčený, že on má moc ochrániť, čo mi bolo zverené až do onoho dňa.“ (2 Timoteovi 1:12)

Tridentský koncil – Kánon 14: „Ak niekto hovorí, že človek je naozaj zbavený hriechov a ospravedlnený preto, že pevne verí, že mu boli hriechy odpustené a že je ospravedlnený, alebo že nikto nie je skutočne zbavený hriechov a ospravedlnený, okrem toho, kto verí, že je ospravedlnený; a že ospravedlnenie je dosiahnuté len dôverou; NECH JE PREKLIATY.“

Biblia:

• „Ver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený.“ (Skutky 16:31)
• „Abrahám uveril Bohu a bolo mu to počítané za spravodlivosť.“ (Rimanom 4:3)
• „Keď sme teda ospravedlnení z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista.“ (Rimanom 5:1)

Tridentský koncil – Kánon 24: „Ak niekto hovorí, že prijatá spravodlivosť nie je pred Bohom zachovaná a zvyšovaná skrze dobré skutky, ale že dobré skutky sú len ovocím a znamením získaného ospravedlnenia, ale nie príčinou jeho zvýšenia; NECH JE PREKLIATY.“

Biblia:

• „Ó, nerozumní Galaťania, kto vás očaroval? Veď vám bol tak jasne postavený pred oči Ježiš Kristus ukrižovaný! Chcem sa vás opýtať: Dostali ste Ducha na základe skutkov zákona, alebo na základe počutia s vierou? Tak ste nerozumní? Začali ste Duchom a teraz končíte telom? … Odlúčili ste sa od Krista vy všetci, ktorí sa chcete ospravedlniť zákonom, vypadli ste z milosti.“ (Galaťanom 3:1-3; 5:1-4)

Tridentský koncil – Kánon 30: „Ak niekto hovorí, že po prijatí ospravedlňujúcej milosti je každému kajúcnemu hriešnikovi odpustená vina a dlh večného trestu je vymazaný v tom zmysle, že už neostáva žiadny dlh časného trestu ani na tomto svete, ani po smrti v očistci, predtým ako mu bude otvorený vstup do nebeského kráľovstva; NECH JE PREKLIATY.“

Biblia:

• „Keď sme teda ospravedlnení z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista.“ (Rimanom 5:1)
• „A keď ste boli ešte mŕtvi vo svojich hriechoch… odpustil nám všetky hriechy, zmazal dlžobný úpis, ktorý svedčil proti nám, a zničil ho tým, že ho pribyl na kríž.“ (Kolosanom 2:13-14)

Tridentský koncil – Kánon 33: „Ak niekto tvrdí, že katolícke učenie o ospravedlnení prijaté týmto svätým koncilom v tomto výnose, sláva Božia, alebo zásluhy Pána Ježiša Krista sú akýmkoľvek spôsobom znehodnotené, a nie tak, že pravda našej viery a sláva Božia a Ježiša Krista sú slávne ukázané; NECH JE PREKLIATY.“

Poznámka: Tridentský koncil preklína všetkých, ktorí s ním nesúhlasia. Zaujímavé je, že slovo pre prekliatie „anathema“ (v latinskom texte) je rovnaké, aké používa Písmo v gréckom origináli, keď Božie Slovo preklína hlasateľov falošného evanjelia (porovnaj Galaťanom 1:8-9).

• „Divím sa, že sa tak rýchlo odvraciate od toho, ktorý vás povolal milosťou Kristovou, k inému evanjeliu. Iné evanjelium však nie je; sú iba niektorí ľudia, ktorí vás znepokojujú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. Ale keby sme aj my, alebo aj anjel z neba hlásal iné evanjelium, ako to, ktoré sme vám zvestovali, nech je prekliaty [anathema]! Ako sme už povedali, aj teraz znovu hovorím: Ak vám niekto hlása iné evanjelium, ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty [anathema]!“ (Galaťanom 1:6-9)

Neexistuje žiadna stredná cesta: Pravé Evanjelium alebo falošná nádej?

Každý človek sa musí rozhodnúť, komu a čomu bude veriť – či prijme pravé Evanjelium Biblie, ktoré sľubuje záchranu pred večným zavrhnutím, alebo bude nasledovať falošné evanjelium, aké oficiálne učí rímskokatolícka cirkev. Niet tu žiadnej strednej cesty ani kompromisu.

Je dôležité pripomenúť, že skutočná, biblická spása nikdy neoddeľuje vieru od skutkov. Niekedy sa rímskokatolícki teológovia pokúšajú vytrhnúť niekoľko veršov z Jakubovho listu a postaviť ich proti zvyšku Písma. Takto manipulovať s Božím slovom však nemožno. Jakubova epištola nepopiera ospravedlnenie z Božej milosti, ale jasne učí, že spasiteľná viera sa vždy prejaví skutkami a v týchto skutkoch sa viera napĺňa.

„Niekto povie: Jeden má vieru a druhý má skutky. Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem vieru zo svojich skutkov.“ Jakub 2:18

Skutky sú prirodzeným ovocím živej viery. Podľa biblického učenia je spasiteľná viera, ktorá sa prejavuje skutkami, výsledkom Božej milosti. Ak naozaj niečomu uveríme, nasleduje čin. (Ako keď veríte, že banka zajtra skrachuje, automaticky pôjdete vybrať peniaze – vaša viera spôsobí čin. Ak nič nespravíte, v skutočnosti ste neuvierili.)

Spasiteľná viera sa teda vždy prejavuje skutkami, no nikde v Biblii nenájdeme, že by sme si mohli spasenie zaslúžiť alebo kúpiť vlastnými skutkami – ani len v najmenšej miere. Ak by to tak bolo, spása by nebola darom, ale zaslúženou mzdou. To by popieralo význam Kristovho kríža! Vzťah medzi Božou milosťou, vierou a skutkami jasne vysvetľuje tento biblický text:

„Milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Veď sme jeho dielom, v Kristovi Ježišovi stvorení na dobré skutky, ktoré Boh už vopred pripravil, aby sme v nich chodili.“ Efezanom 2:8–10

Dnešné oficiálne učenie rímskokatolíckej cirkvi predkladá iné evanjelium, než nachádzame v Božom slove. Každý stojí pred zásadnou voľbou: Komu uveríme? Evanjeliu podľa Ríma, alebo Evanjeliu podľa Biblie? Budeme veriť tomu, čo učí Tridentský koncil, alebo tomu, čo jasne hovorí Božie slovo, ktoré nenecháva nikoho na pochybách?

Na základnú otázku:

…čo mám robiť, aby som bol spasený? (Skutky 16:30b)

Písmo odpovedá jednoducho:

Ver v Pána Ježiša a budeš spasený… (Skutky 16:31a)

V otázke spásy sa preto spoliehajme výlučne na dielo Pána Ježiša Krista. Buďme poslušní Božiemu slovu a s vďačnosťou za spásu konajme dobré skutky, ktoré nám Boh pripravil.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )