6.časť – Je siedmy deň siedmy?
Táto otázka je veľmi aktuálna – najmä pre tých, ktorí prijali obsah predchádzajúcich kapitol a teraz stoja pred problémom, či je o čo stáť. Či za tých skoro 6000 rokov existencie sveta nebola sobota zamenená. Či dnešný siedmy deň je násobkom čísla sedem od prvého siedmeho dňa pri stvorení sveta. Nuž – odpoveď na uvedenú otázku nevie dať nikto z ľudí.
Ale to ani nie je problém, ktorý by mal ľudí trápiť. Lebo ak by Boh JeHoVaH dopustil zmenu bez toho, že by sa to ľudia dozvedeli, nebola by potom chyba v ľuďoch, že zachovávajú »iný« siedmy deň ako Boh JeHoVaH. Keby ľudia nemali možnosť dozvedieť sa pravdu, nemali by ani zodpovednosť – boli by voči Bohu nevinní, respektíve by boli obeťou neznalosti.
Ale kresťan – teda Božie dieťa – verí svojmu Otcovi vo všetkom. Teda verí mu aj v otázke siedmeho dňa. To prakticky znamená veriť, že Boh oznámil svojim dietkam všetko potrebné – všetko, čo potrebujú vedieť k tomu, aby mohli mať k svojmu Otcovi správny prístup. A navyše – na zemi je Duch Svätý, ktorý oznamuje všetko potrebné v pravý čas:
„Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“ Ján 14:26
A teda hoci aj nevieme na uvedenú otázku odpovedať exaktne, Biblia nám poskytuje dostatočné množstvo dôkazov, že súčasný siedmy deň – sobota – je sedemnásobkom stvoriteľského siedmeho dňa, čiže za tie tisícročia k zmene nedošlo. Ukážeme si niekoľko typických príkladov.
Počas potopy bol čas sledovaný s presnosťou dňa. Podľa logického ľudského úsudku by sa zdalo, že počas potopy nevyhnutne muselo dôjsť k strate sledu dní a tým aj k strate pôvodnej sedemdennej periodicity. Veď Noe s rodinou strávili v korábe jeden rok a desať dní a z toho boli vyše desať mesiacov »v stave uzavretia«, čiže v korábe, ktorý nemal okná, takže nevieme, ako z neho bolo vidieť striedanie dňa a noci na základe zmeny svetla a tmy po celých desať mesiacov. Dokazuje to nasledovný verš.
„Tu Noe odstránil strechu korába, aby videl.“ Genezis 8:14a
Keďže nevieme, aký druh hodín v tej dobe používali, vôbec si nevieme predstaviť, ako mohli v korábe sledovať čas. Ale ak v súčasnosti posudzujeme minulosť, uvedomujeme si, že je to silne ovplyvnené stavom nášho súčasného chápania a ak si nevieme dnes niečo predstaviť, to ešte neznamená, že to nebolo. Lebo biblická správa dokazuje, že osádka Noemovho korábu počas potopy pojem o čase nestratila.
Všimnime si tri texty z Biblie, ktoré jasne dokazujú, že aj počas potopy pretrvával presný kalendárny systém a datovanie začiatku potopy, jej priebehu i ukončenia sa dialo s presnosťou jedného dňa:
„V šesťstom roku Noemovho života, v druhom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca vyvalili sa všetky pramene veľkej hlbočiny a otvorili sa nebeské priepusty.“ Genezis 7:11
„V siedmom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca koráb zastal na vrchu Ararat… V prvý deň desiateho mesiaca sa zjavili temená vrchov.“ Genezis 8:4–5
„V šesťstoprvom roku, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca vyschli vody na zemi… V druhom mesiaci na dvadsiaty siedmy deň mesiaca bola zem suchá.“ Genezis 8:13–15
Od momentu začiatku potopy do momentu vyschnutia zeme po jej skončení uplynul presne jeden rok a 10 dní. A keďže správa o potope je písaná v tej istej knihe ako správa o stvorení, dá sa predpokladať nielen serióznosť údajov, ale aj rovnaké chápanie pojmu deň.
Z biblického kontextu nevieme dokázať, či toto datovanie zaznamenal a archivoval Noe, ale vidíme, že dáta potopy sú viazané na jeho vek. Teda je tu priradený Noemov priamy vekový vzťah k opísanej katastrofe. A keďže Noe patrí medzi patriarchov, ktorí sú zaradení do biblického rodokmeňa, takýmto spôsobom je s úžasnou presnosťou zaevidovaná aj potopa do časového rámca vtedajšej éry.
Mnohí biblickí genealógovia spomenutý biblický rodokmeň spochybňujú. Aby si však čitatelia mohli utvoriť vlastný názor, uvádzam jeden príklad, ktorý charakterizuje presnosť tohto rodokmeňa. Biblický rodokmeň začína od Adama a končí Ježišom Kristom. Prvá časť sa nachádza v piatej kapitole knihy Genezis a ďalej pokračuje na mnohých miestach Biblie.
V tejto prvej časti sú pri každom mene patriarchu uvedené tri údaje – vek narodenia jeho prvého mužského potomka a meno tohto potomka – vek života po splodení tohto potomka – celkový vek patriarchu. Údaj končí slovami „a zomrel“. Záznam o Adamovi vyzerá takto.
„Keď mal Adam sto tridsať rokov, narodil sa mu syn… všetkých dní Adamovho života bolo deväťsto tridsať rokov a potom zomrel.“ Genezis 5:3–5
Ak podľa uvedených veršov chceme zostaviť „biblický letopočet“, tak zrod Adamovho syna Seta sa v ňom považuje za rok 130. Potom podľa uvedených údajov je možné jednoduchým spôsobom pomerne presne stanoviť, že potopa začala v roku 1656. Vieme, že v tom roku do korábu vošiel Noe so svojou ženou, s tromi synmi a ich tromi ženami. Ostatní ľudia zahynuli počas potopy.
„I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi… aj všetci ľudia.“ Genezis 7:21
A tu je zaujímavé, že v uvedenom rodokmeni sa o Noemovom otcovi Lámechovi píše, že zomrel – nie zahynul. To preto, lebo v čase potopy bol už päť rokov mŕtvy. A čo Noemov starý otec Matuzalem? Do korábu nevošiel a píše sa, že zomrel. To preto, lebo zomrel v roku 1656, teda v roku potopy. Samotné meno Matuzalem znamená v preklade „po jeho smrti to príde“.
Keby pisateľ tohto rodokmeňa bol napísal, že Lámech žil 784 rokov a zomrel, jeho smrť by pripadla na rok po potope. A keďže do korábu nevošiel, údaj by nebol pravdivý. Podobne keby bolo napísané u Matuzalema, že dožil napríklad 971 rokov, jeho úmrtie by nastalo až rok po potope. A keďže do korábu nevošiel, Biblia by nebola pravdivá. Buď by bol nepravdivý údaj o počte tých, ktorí vošli do korábu, alebo údaj, že mimo korábu všetci zahynuli, alebo údaj o tom, že zomrel namiesto zahynul.
Toto je len malá ukážka, že letopisec biblických rodokmeňov sa nepomýlil. A hoci pri toľkých presných údajoch by bola drobná chyba ľudsky ospravedlniteľná, Písmo ju neobsahuje. Táto vsuvka o pravdivosti biblických dát slúži na to, aby sme boli schopní prijať verše, ktoré dokazujú, že počas potopy sa pojem o čase nestratil. A po potope Boh dáva záruku, že čas bude plynúť stacionárne.
„Kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc.“ Genezis 8:22
Boh uzavrel s Abrahámom určitú zmluvu. Táto zmluva bola obnovená s Jákobom, ale prv, než zasľúbenia začali fungovať, Izrael odišiel do Egypta. Tu bývali vyše 400 rokov a po smrti Jozefa sa postupne stávali otrokmi dynastie egyptských faraónov. Takže na bohoslužby nebolo ani pomyslenia. V Egypte Izrael stratil poňatie o sedemdennom cykle, pretože Egypťania mali mesiac rozdelený na tri dekády. Dni boli pomenované podľa toho, ktorému z egyptských bohov bol daný deň zasvätený a opakovali sa ročne, a nie v jednotlivých dekádach.
Po vyjdení Izraelcov z Egypta bolo treba u nich obnoviť vnímanie sedemdenného kalendárneho cyklu. Preto Boh prostredníctvom Mojžiša nariadil začať svätiť sobotu. A aby toto svätenie bolo pravidelné, Boh dal Izraelcom veľmi zvláštny kalendár v podobe manny.
„Zajtra je deň odpočinku, svätá sobota Pánova… Šesť dní to môžete zbierať, v siedmy deň však je sobota… Hľaďte, veď Pán vám dal sobotu!“ Exodus 16:23–29
„A Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do obývanej krajiny.“ Exodus 16:35
Tu človek nevychádza z údivu: Boh oznamuje ľuďom na púšti svoju vôľu ohľadne pravidelného odpočatia v sedemdennom cykle, ale súčasne zariadil, aby šesť dní padala z neba potrava vo forme manny a siedmy deň aby bola prestávka v tejto potravinovej dodávke. A tak ľud dostal spolu s oznámením Božej vôle aj dočasný pozemský kalendár, aby sa mohol aj takýmto zázračným spôsobom presviedčať o veľkosti Boha.
Ešte obdivuhodnejší je fakt, že ten Boží ľud videl počas štyridsiatich rokov každý týždeň zázrak Božej starostlivosti, lebo šiesty deň bola nebeská dodávka manny dvojnásobná, aby v čase odpočatia ľud nemal hlad. Tak vyše dvetisíc ráz Boh potvrdil svojmu ľudu, že slová o odpočinku siedmeho dňa myslí vážne. Aby ľud na to nezabudol, Boh urobil s Mojžišom zmluvu, pri ktorej mu odovzdal dve kamenné dosky s desiatimi slovami, ktoré predstavovali desať Božích príkazov.
Sobota je tu zastúpená nasledovne:
„Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil… siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha… Preto ho Pán požehnal a zasvätil.“ Exodus 20:8–11
V zasľúbenej zemi manna zanikla.
„Nasledujúci deň prestala manna… potom už Izraeliti mannu nemali.“ Jozue 5:10–12
Za štyridsať rokov na púšti sa povedomie sedemdenného cyklu vžilo natoľko, že môžeme rozumne predpokladať, že zánik manny u Izraela už neznamenal zánik soboty.
Jozue a Ezechiáš sa síce nikdy nestretli, ale majú čosi spoločné: obaja majú zásluhu na tom, že Boh urobil zásah do vesmírnych súvzťažností. A hoci tieto dva zásahy vyzerajú byť na prvý pohľad len ako rozprávkové príbehy, Biblia ich zaznamenáva a teda sú pravdou. Preto si tieto miesta rozoberieme podrobne.
JOZUE PRIKÁZAL SLNKU STÁŤ
„Slnko, zastav sa nad Gabaonom a mesiac, nad údolím Ajalon! … A slnko zostalo stáť i mesiac sa zastavil, kým sa ľud nevypomstil na svojich nepriateľoch.“ Joz 10:12–13
„Takého dňa ako tento nebolo ani predtým, ani potom, keď Pán poslúchol na hlas človeka. Lebo Pán bojoval za Izrael.“ Joz 10:14
EZECHIÁŠ ŽIADAL, ABY SA SLNKO VRÁTILO
„Nech sa tôňa vráti o desať stupňov nazad! … a on vrátil tôňu na stupňoch, po ktorých zostúpila – na Achazových stupňoch – o desať stupňov.“ 2 Kr 20:10–11
Tento príbeh je opísaný aj v knihe proroka Izaiáša v 38. kapitole, odkiaľ uvádzame len dva najdôležitejšie verše:
„Hľa, ja vrátim tôňu stupňov, ktorými so slnkom zostúpila po Achazových stupňoch, naspäť o desať stupňov! I vrátilo sa slnko o desať stupňov na stupňoch, po ktorých zostúpilo.“ Iz 38:7–8
V uvedených dvoch anomáliách určite došlo k zmenám, ktoré sú zaznamenané v „Božích hodinách“. Ale nedošlo k posunu dňa. To preto, lebo tieto dve zmeny môžu síce predstavovať dohromady presne 24-hodinový posun smerom dozadu, samostatne však ani jedna z nich nepresiahla úplných 24 hodín. Teda ani v jednom prípade nebol dôvod pridať či ubrať jeden deň. Hoci celkove v dejinách sveta jeden deň chýba… – Ale to už je nad naše rozumové chápanie…
O Achazových hodinách sa nezachovali žiadne podrobnosti, ale v Biblii je zapísané v 2 Kr 18:1, že Achaz bol Ezechiášovým otcom. Teda Achazove hodiny asi nepredstavovali typ hodín, ktorých vynálezcom by bol Achaz, ale zrejme išlo o slnečné hodiny, ktoré dal kráľ Achaz zostrojiť a teda bol ich pôvodným majiteľom.
Z mnohých častí NZ sa dozvedáme, že v dobe vzniku kresťanstva bola už evidencia dní v týždni zachovávaná v celej Rímskej ríši. To preto, lebo zásluhou Židov, žijúcich v diaspórach, sa pojem „sobota“ zaužíval v Rímskej ríši ako jednotný názov siedmeho dňa. Uvádzam len niekoľko veršov, ktoré dokazujú, že v rannej cirkvi bol pojem sobota jednotný na celom území Rímskej ríše, napriek tomu, že v tej dobe ešte nebol názvom úradným.
„V nasledujúcu sobotu sa skoro celé mesto zišlo počúvať Pánovo slovo.“ Skutky 13:44
„V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme predpokladali, že sa tam modlia.“ Skutky 16:13
„Pavol podľa svojho zvyku vošiel k nim a po tri soboty im hovoril o Písmach.“ Skutky 17:1–2
Z uvedeného vyplýva, že kresťania v dobe rannej cirkvi jasne vedeli, ktorý deň je siedmym dňom.
V priebehu posledných 2500 rokov boli zaznamenané v kalendárnych systémoch dve podstatné zmeny:
- zmena rímskeho kalendára na juliánsky
- zmena juliánskeho kalendára na gregoriánsky
ZMENA RÍMSKEHO KALENDÁRA NA JULIÁNSKY
Táto zmena nastala v roku 46 AC. Nebola ustálená z jedného dňa na druhý, ale bola zavedená v priebehu tzv. prechodového roka, ktorý trval 15 mesiacov. Pri tejto zmene nedošlo k zámene dní v týždňoch, pretože ani rímsky, ani juliánsky kalendárny systém nemal dni v týždni pomenované a siedmy deň nebol nijako odlišný od ostatných dní.
V tej dobe však Židia dodržiavali sobotu, a to aj v emigrácii. Práve diaspóra v Rímskej ríši priniesla pojem siedmeho dňa. Rímska ríša tento pojem prijala postupne – spočiatku pasívnou registráciou židovského periodického sviatku. Môžeme teda tvrdiť, že sobota bola do juliánskeho kalendára prinesená dodatočne, a to tak, že ju Židia v Rímskej ríši zachovávali.
ZMENA JULIÁNSKEHO KALENDÁRA NA GREGORIÁNSKY
Gregoriánsky systém bol zavedený 6. októbra 1582, a síce tak, že ďalším dňom bol 17. október 1582. Pri tomto prechode nedošlo k zámene dní v týždni, pretože 6. október bola sobota a ďalší deň – 17. október – bola nedeľa. Gregoriánsky kalendár nebol prijatý hneď vo všetkých krajinách v rovnakom čase, a to je najväčší dôkaz, že nemohlo dôjsť k zámene dní v týždni.
Napríklad Pravoslávna cirkev tento kalendár odmietala až do 20. storočia. Pritom v tej istej krajine existovali v rámci dvoch cirkví dva kalendárne systémy, ale rozdiel bol len v jedenásťdňovom dátumovom sklze a nie v pomenovaní dní týždňa.
Ani pri prvej úprave kalendára, nariadenej Júliom Caesarom v roku 46 AC, ani pri druhej úprave kalendára, nariadenej Gregorom XIII. v roku 1582 AD, nebol narušený sled dní v týždni. Pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok, sobota a nedeľa za sebou nasledujú už po tisíce rokov bez ohľadu na úpravy mien alebo dĺžky mesiacov, skracovanie či predlžovanie rokov.
Pokiaľ by otázka stála tak, ako znie nadpis tejto kapitoly, bola by to úžasne nezmyselná otázka. Asi taká nezmyselná, ako keby sme posudzovali: „Január a či bobák na susedovej nohe.“ Alebo: „Jeseň a či nosorožec.“ To preto, lebo sobota je realitou Božieho odpočinku a nedeľa je názov dňa. Takže nejestvuje spoločný menovateľ pre porovnávanie týchto dvoch podstát.
Mnohí ľudia sa právom pýtajú, prečo v NZ nie je nikde priamy príkaz na dodržiavanie soboty. Veď Boh je Bohom poriadku a keby dodržiavanie soboty požadoval, iste by dal zapísať jednoznačne znejúce prikázanie – tak ako v SZ. Nuž – táto otázka je správna. Treba si však uvedomiť, že ak v dobe zostavy Nového zákona Svätý Duch nedal do neho zapísať príkaz na dodržiavanie soboty, mal na to dôvod. Dnes už tak trochu chápeme prečo.
V dobe vzniku prvotnej cirkvi malo v Rímskej ríši slovo sobota už celkom iný význam. Vplyvom židovskej emigrantskej diaspóry sa slovo sobota (gr. sábbaton, lat. sabbatum) stalo známym na celom území Rímskej ríše a bežne sa používalo v štyroch základných významoch:
- názov siedmeho dňa v rámci týždenného cyklu
- názov dňa pracovného pokoja u Židov
- názov cyklu siedmych dní (príď o dve soboty = príď za dva týždne)
- názov náboženského obradu Židov
Vidíme, že ani jeden z významov nie je ten, ktorý si želá Boh. Keby teda boli apoštoli prikázali dodržiavať sobotu, nikto by to v tej dobe správne nepochopil. Kresťania by začali robiť to isté, čo robili v tej dobe Židia, teda to, čo Pán Ježiš Židom tak vyčítal – nezmyselné obradníctvo. A o to Boh nestojí. Máme teda dôvod domnievať sa, že príkaz dodržiavať sobotu nie je v NZ zapísaný preto, lebo vtedajšie obyvateľstvo Rímskej ríše nechápalo význam soboty.
Pán Ježiš otvorene oznámil, že chrám zborí a o tri dni postaví nový. Ale nikde sa nezmienil, že by chcel zrušiť sobotu a nahradiť ju niečím iným. Ježiš chcel len vrátiť sobote pôvodnú náplň. Preto NZ neobsahuje oznámenie o zrušení soboty.
PREČO SVÄTIŤ NEDEĽU
Komu ide len o bohoslužbu a obradníctvo, ten nemusí vo svojom živote nič meniť! Ak svätil doteraz nedeľu, tak nech svätí aj naďalej nedeľu. Lebo ak je niekto voči Bohu trvale neposlušník, je jedno, či je neposlušník len v sobotu a či aj v nedeľu!
PREČO SVÄTIŤ SOBOTU
Aby sme pochopili, prečo kresťania majú svätiť sobotu, stačí pripomenúť si, že slovo ŠáBaT znamená odpočívanie. A ešte si treba dať odpoveď na nasledovnú otázku: „Kto to odpočíva opakovane každého siedmeho dňa?“ Ten, kto si prečítal predchádzajúce kapitoly, odpoveď už pozná: Siedmeho dňa odpočíva Boh! ŠáBaT je odpočívanie Boha JeHoVaHa!
Tak teda ty oddychuj, kedy chceš, oddychuj vždy, keď sa zadychčíš, oddychuj, keď ťa zmáha únava, oddychuj, keď ťa bolia kĺby, oddychuj, keď je čas k nočnému oddychu, a oddychuj aj vtedy, keď máš vymedzený čas na oddych v tvojej práci, v tvojom zamestnaní. To všetko je tvoj oddych. Ale vedz, že je to vždy len prejavom tvojho sebeckého JA, tvojej lásky k sebe samému.
Ak myslíš, že nie si sebec, oddychuj aj vtedy, keď je tvoja manželka unavená pri nedeľnom výlete, oddychuj aj vtedy, keď tvoje dieťa nevládze s tebou držať krok a potrebuje nabrať síl, a oddychuj aj vtedy, keď sa prehriala voda v chladiči tvojho auta. To vyzerá na prvý pohľad ako nesebecké oddychovanie, ale naozaj len na prvý pohľad. Lebo stále je tam tvoje JA. Lebo ide o tvoju manželku, tvoje dieťa, tvoje auto.
„Lebo ako budú trvalými predo mnou nové nebesá a nová zem, ktoré stvorím – hovorí Pán – tak bude trvalé vaše potomstvo a vaše meno a každý mesiac v novmesiaci a každý týždeň v sobotu príde sa každé telo klaňať pred moju tvár.“ Izaiáš 66:22–23
Otázka, či je siedmy deň aj dnes skutočne siedmym dňom, priamo nadväzuje na biblickú tému soboty ako Božieho ustanovenia, ktorú podrobne rozvíja sekcia Sobota vs. nedeľa, kde sa porovnáva biblické svedectvo s neskoršou cirkevnou tradíciou; historický a prorocký kontext zachovania siedmeho dňa je zároveň úzko prepojený s témou zmeny soboty na nedeľu, ktorá odhaľuje ľudské zásahy do Božieho zákona, pričom biblickú obnovu pravdy o siedmom dni systematicky rozpracúva aj séria Rehabilitácia soboty; celé učenie je pevne ukotvené v Písme a nadväzuje na dôveru v Božie vedenie skrze Ducha Svätého, ktorú možno hlbšie študovať v rámci biblického štúdia, kde sa ukazuje, že Boh je Pánom času a že siedmy deň stvorenia nebol v dejinách stratený.
