4. Odovzdanosť

Božie zasľúbenie znie:

„Budete ma hľadať a nájdete ma, keď ma budete hľadať celým srdcom.“ Jeremiáš 29:13

Bohu treba odovzdať celé srdce, inak nikdy nenastane zmena obnovujúca v nás jeho podobu. Svojou hriešnou prirodzenosťou sme Bohu odcudzení. Duch Svätý opisuje náš stav takto:

„Mŕtvi pre vlastné prestúpenia a hriechy“, „celá hlava je nemocná, celé srdce choré… nič zdravého na ňom“, „zotročení plniť jeho vôľu“ Efezským 2:1; Izaiáš 1:5–6; 2. Timoteovi 2:26

Boh nás chce oslobodiť a uzdraviť. Pretože si to vyžaduje úplnú premenu, obnovu celej našej prirodzenosti, musíme sa mu bezvýhradne odovzdať. Boj proti vlastnému ja je zo všetkých najťažší. Zrieknuť sa vlastného ja a bezvýhradne sa podriadiť Božej vôli si vyžaduje zápas, no poddanie sa Bohu je nevyhnutným predpokladom obnovy k svätosti.

Božia vláda sa nezakladá na otrockej poslušnosti ani na svojvoľnom výkone moci, ako ju vykresľuje satan. Dovoláva sa rozumu a svedomia. „Poďte len a súďme sa“ – oslovuje Tvorca svoje stvorené bytosti (Izaiáš 1:18). Boh nezotročuje vôľu svojich tvorov. Nemôže prijať poctu, ktorá nie je dobrovoľná a rozumná. Vynútená podriadenosť by bola prekážkou skutočného rozvoja mysle a charakteru. Človek by sa stal len automatom.

Stvoriteľ nemá taký zámer. Chce, aby ľudia, vrcholné dielo jeho tvorivej moci, dosiahli najvyšší možný rozvoj.

Predstavuje nám dokonalé požehnanie, ku ktorému nás chce doviesť svojou milosťou. Vyzýva nás k odovzdanosti v dôvere, aby v nás mohol uskutočniť svoju vôľu. Je na nás, či budeme vyslobodení z otroctva hriechu a budeme mať podiel na slávnej slobode Božích detí. Ak chceme patriť Bohu, musíme sa vzdať všetkého, čo by nás od neho oddeľovalo. Preto Spasiteľ hovorí:

„Nikto z vás nemôže byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.“ Lukáš 14:33

Treba sa vzdať všetkého, čo by mohlo odvracať srdce od Boha. Modlou mnohých je bohatstvo. Satan ich zotročuje láskou k peniazom a túžbou po majetku. Iným ide o dobrú povesť a svetskú slávu. Idolom ďalších je sebecký, pohodlný a bezstarostný život. Tieto putá treba zlomiť. Nemôžeme napoly patriť Pánovi a napoly svetu. Božími deťmi sme len vtedy, keď sme nimi úplne.

Mnohí vyznávajú, že slúžia Bohu, no poslušnosť jeho zákonu, utváranie správneho charakteru a večnú spásu chcú dosiahnuť vlastným úsilím. Ich srdcia nie sú preniknuté Kristovou láskou. Povinnosti kresťanského života plnia ako povinnosť v záujme vlastnej spásy. Také náboženstvo je prázdne. Keď v srdci prebýva Kristus, človek je ním tak zaujatý a jeho láskou a radosťou zo spoločenstva s ním tak preniknutý, že stráca zo zreteľa vlastné ja.

Láska ku Kristovi je hlavnou pohnútkou jeho konania. Tí, ktorých uchvátila Božia neodolateľná láska, sa nepýtajú, koľko úsilia stačí na splnenie Božích požiadaviek, ale usilujú sa o dokonalý súlad s vôľou svojho Vykupiteľa. Ochotne sa zrieknu všetkého a prejavujú záujem primeraný hodnote toho, za čím idú. Vyznávanie Krista bez tejto hlbokej lásky je len prázdna reč, bezduchá formalita a ťaživé otroctvo.

Myslíš si, že odovzdať všetko Kristovi je priveľká obeť? Spýtaj sa: „Čo pre mňa obetoval Kristus?“ Boží Syn pre naše vykúpenie obetoval všetko – život, lásku aj utrpenie. Máme my, ktorých tak veľmi miloval, odvrátiť od neho svoje srdcia? V každom okamihu prijímame požehnania jeho milosti, a práve preto si často neuvedomujeme hĺbku nevedomosti a úbohosti, z ktorej sme boli zachránení.

Môžeme hľadieť na Toho, ktorého naše hriechy prebodli, a predsa pohŕdať jeho láskou a obeťou? Môžeme z pohľadu nekonečného poníženia Pána slávy reptať, že do života smieme vojsť len cez prekážky a v pokore? Nejedno pyšné srdce sa pýta:

„Prečo sa musím kajať a koriť, ak chcem mať istotu, že Boh ma prijme?“

Odkazujem vás na Krista. Bol bezhriešny a čo viac, bol Kniežaťom neba, no z lásky k ľudstvu sa stal hriechom namiesto človeka.

„Počítaný bol s priestupníkmi, hoci on zniesol hriechy mnohých a zastúpil priestupníkov.“ Izaiáš 53:12

Čoho sa však zriekame my, ak sa vzdávame všetkého? Hriechom poškvrneného srdca, aby ho Ježiš obmyl svojou krvou a spasil svojou najčistejšou láskou. A predsa ľuďom pripadá zaťažko vzdať sa všetkého. Hanbím sa to počúvať, hanbím sa o tom písať.

Boh od nás nežiada, aby sme sa zriekli niečoho, čo nie je v našom najlepšom záujme. Vo všetkom, čo koná, má na zreteli blaho svojich detí. Kiežby si všetci, ktorí sa ešte nerozhodli pre Krista, uvedomili, že im chce ponúknuť niečo oveľa lepšie, než o čo sa usilujú sami. Najviac si človek ubližuje a najväčšej nespravodlivosti voči sebe sa dopúšťa vtedy, keď myslí a koná proti Božej vôli. Nijakú radosť nemožno nájsť na ceste odporujúcej Tomu, ktorý vie, čo je dobré a ktorý svojim tvorom praje len to najlepšie. Cesta prestúpenia je cestou biedy a záhuby.

Chybou je domnievať sa, že Boh sa raduje z utrpenia svojich detí. Celé nebo má záujem na šťastí človeka. Náš nebeský Otec neodopiera radosť žiadnemu zo svojich tvorov. Božie požiadavky nás vyzývajú, aby sme sa prestali podvoľovať tomu, čo prináša utrpenie a sklamanie, čo nám zatvára dvere k šťastiu a bráni vstupu do neba. Vykupiteľ sveta prijíma ľudí takých, akí sú, so všetkými ich nedostatkami a slabosťami.

On nielenže očisťuje od hriechu a svojou krvou zaručuje vykúpenie, ale uspokojuje aj túžby všetkých ochotných znášať jeho jarmo a niesť jeho bremeno. Chce udeliť pokoj a odpočinok všetkým, ktorí prichádzajú k nemu po chlieb života. Želá si, aby sme konali len to, čo nás povedie k výšinám požehnania, ktoré neposlušní nikdy nedosiahnu. Pravý a skutočne radostný život človeka znamená mať v srdci Krista, nádej slávy.

„Ako sa mám odovzdať Bohu?“

Chceš sa mu odovzdať, no uvedomuješ si, že si mravne slabý, v zajatí pochybností a zlozvykov hriešneho života. Tvoje sľuby a rozhodnutia sú ako povrazy z piesku. Neovládaš vlastné myšlienky, pohnútky ani city. Vedomie nedodržaných sľubov a nesplnených záväzkov oslabuje tvoju dôveru vo vlastnú úprimnosť, a tak sa ti zdá, že Boh ťa nemôže prijať. Nemusíš však zúfať. Potrebuješ pochopiť skutočnú silu vôle.

Je to vedúca sila v človekovi, moc rozhodovania a voľby. Boh dal ľuďom možnosť voľby a je na nich, aby ju uplatnili. Nemôžeš si zmeniť srdce ani sám odovzdať Bohu svoje city, môžeš sa však rozhodnúť slúžiť mu. Môžeš mu odovzdať svoju vôľu. On potom bude pôsobiť na tvoje chcenie aj skutočné konanie podľa svojej dobrej vôle. Takto sa celá tvoja prirodzenosť dostane pod moc Kristovho Ducha. Tvoje city sa sústredia na neho a tvoje myšlienky budú v súlade s ním.

Túžba po dobrote a svätosti je správna, no ak zostane len pri túžbe, nič nezmení. Mnohí zahynú napriek svojej nádeji a túžbe byť kresťanmi, pretože sa neodovzdajú Božej vôli. Nevedia sa rozhodnúť práve teraz. Správnym uplatnením vôle môže v tvojom živote nastať úplná zmena.

Podriadením vlastnej vôle vôli Krista sa spájaš s mocou, ktorá prevyšuje všetky vládne autority. Získaš silu zhora, aby si zostal neochvejný, a stála odovzdanosť Bohu ti umožní žiť novým životom, životom viery.

Téma odovzdanosti Bohu tvorí samotný základ kresťanského obrátenia a úzko nadväzuje na skúsenosť pokánia a odovzdania, bez ktorej nemôže dôjsť k skutočnej vnútornej premene srdca. Úplná podriadenosť Božej vôli je zároveň nevyhnutným predpokladom znovuzrodenia, pri ktorom Duch Svätý premieňa človeka na nové stvorenie v Kristovi, a prakticky sa prejavuje v každodennom kresťanskom živote, ktorý už nestojí na vlastnej sile, ale na živote viery. Hlbší duchovný rozmer tejto témy rozvíja aj poznanie Boha, pretože čím jasnejšie človek chápe Boží charakter lásky, tým ochotnejšie sa mu dokáže bezvýhradne odovzdať.