fbpx

4. Odovzdanosť

Božie zasľúbenie znie: „Budete ma hľadať a nájdete ma, keď ma budete hľadať celým srdcom.“ Jeremiáš 29,13. Bohu treba odovzdať celé srdce, inak nikdy nenastane zmena obnovujúca v nás jeho podobu. Svojou hriešnou prirodzenosťou sme Bohu odcudzení. Duch Svätý opisuje náš stav takto:

Mŕtvi pre vlastné prestúpenie a hriechy“, „celá hlava je nemocná, celé srdce choré… nič zdravého na ňom.“ Satan nás pevne drží vo svojom osídle „zotročených plniť jeho vôľu“. Efezským 2,1; Izaiáš 1,5.6; 2. Timoteovi 2,26.

Boh nás chce oslobodiť a uzdraviť. Pretože si to vyžaduje úplnú premenu, obnovu celej našej prirodzenosti, musíme sa mu bezvýhradne odovzdať. Boj proti vlastnému ja je zo všetkých najťažší. Zrieknuť sa vlastného ja a bezvýhradne sa podriadiť Božej vôli si vyžaduje určitý zápas, no poddanie sa Bohu je nevyhnutným predpokladom obnovy k svätosti.

Božia vláda sa nezakladá na otrockej poslušnosti ľudí či na svojvoľnom výkone moci, ako nám ju chce predstaviť satan. Dovoláva sa rozumu a svedomia. „Poďte len a súďme sa“ – oslovuje Tvorca stvorené bytosti (Izaiáš 1,18). Boh nezotročuje vôľu svojich tvorov. Nemôže prijímať poctu, ktorá nie je dobrovoľná a rozumná. Vynútená podriadenosť by bola prekážkou každého skutočného rozvoja mysle a charakteru. Človek by bol len automat.

Stvoriteľ nemá taký zámer. On chce, aby ľudia, vrcholné dielo jeho tvorivej moci, dosiahli najvyšší možný rozvoj. Predstavuje nám dokonalé požehnanie, ku ktorému nás chce doviesť svojou milosťou. Vyzýva nás k odovzdanosti v dôvere, aby v nás mohol uskutočniť svoju vôľu. Je na nás, aby sme sa rozhodli, či budeme vyslobodení z otroctva hriechu a budeme mať podiel na slávnej slobode Božích detí. Ak chceme patriť Bohu, musíme sa vzdať všetkého, čo by nás mohlo od neho oddeľovať. Preto Spasiteľ hovorí:

Nikto z vás nemôže byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.“ Lukáš 14,33.

Treba sa vzdať všetkého, čo by mohlo odvracať srdce od Boha. Modlou mnohých je bohatstvo. Satan ich zotročuje milovaním peňazí a túžbou po majetku. Iným ide o dobrú povesť a svetskú slávu. Idolom ďalších je sebecky pohodlný a bezstarostný život. Tieto otrocké putá treba však zlomiť. Nemôžeme napolo patriť Pánovi a napolo svetu. Božími deťmi sme len vtedy, keď sme nimi úplne.

Mnohí vyznávajú, že slúžia Bohu, no poslušnosť jeho zákonu, utváranie správneho charakteru a večnú spásu chcú dosiahnuť len vlastným úsilím. Ich srdcia nie sú do hĺbky preniknuté Kristovou láskou. Povinnosti kresťanského života sa snažia spĺňať ako povinnosť voči Bohu v záujme vlastnej spásy. Také náboženstvo nestojí za nič. Keď v srdci prebýva Kristus, človek je ním taký zaujatý a jeho láskou a radosťou zo spoločenstva s ním taký preniknutý, že stratí zo zreteľa vlastné ja.

Láska ku Kristovi bude hlavnou pohnútkou jeho činnosti. Ľudia uchvátení Božou neodolateľnou láskou sa nepýtajú, koľko úsilia majú vynaložiť na splnenie Božích požiadaviek, nehľadajú ich najnižšiu mieru, ale usilujú sa o dokonalý súlad s vôľou svojho Vykupiteľa. Ochotne sa zriekajú všetkého a prejavujú záujem úmerný hodnote toho, za čím idú. Vyznávanie Krista bez tejto hlbokej lásky je len prázdna reč, bezduchá formalita a ťaživé otroctvo.

Myslíš si, že odovzdať všetko Kristovi je priveľká obeť? Spýtaj sa: „Čo pre mňa obetoval Kristus?“ Boží Syn pre naše vykúpenie obetoval všetko – život, lásku i utrpenie. Máme snáď my, ktorých tak veľmi miloval, odvrátiť od neho svoje srdcia? V každom okamihu svojho života prijímame požehnania jeho milosti a práve preto si ani neuvedomujeme hĺbku nevedomosti a úbohosti, z ktorej sme boli zachránení.

Môžeme hľadieť na Toho, ktorého naše hriechy prebodli, a predsa svojvoľne pohŕdať všetkou jeho láskou a obeťou? Môžeme azda z hľadiska nekonečného poníženia Pána slávy reptať, že do života smieme vojsť len cez prekážky a v pokore? Nejedno pyšné srdce sa pýta:

Prečo sa musím kajať a koriť, ak chcem mať istotu, že Boh ma prijme?

Odkazujem vás na Krista. Bol bezhriešny, a čo viac, bol Kniežaťom neba, ale z lásky k ľudstvu stal sa hriechom namiesto človeka.

Počítaný bol s priestupníkmi, hoci on zniesol hriechy mnohých a zastúpil priestupníkov.“ Izaiáš 53,12.

Čoho sa však zriekame my, ak sa vzdávame všetkého? Hriechom poškvrneného srdca, aby ho Ježiš obmyl svojou krvou a spasil svojou najčistejšou láskou. A predsa ľuďom pripadá zaťažko vzdať sa všetkého! Hanbím sa to počúvať, hanbím sa o tom písať.

Boh od nás nežiada, aby sme sa zriekli niečoho, čo je v našom najlepšom záujme. Vo všetkom, čo koná, má na zreteli blaho svojich detí. Kiežby si všetci, čo sa nerozhodli pre Krista, uvedomili, že im chce ponúknuť niečo oveľa lepšie, než o čo sa usilujú sami. Najviac si človek ubližuje a najväčšej nespravodlivosti voči sebe sa dopúšťa vtedy, keď myslí a koná proti Božej vôli. Nijakú radosť nemožno nájsť na ceste odporujúcej Tomu, ktorý vie, čo je dobré a ktorý svojim tvorom praje len to najlepšie. Cesta prestúpenia je cestou biedy a záhuby.

Chybou je sa domnievať, že Boh sa raduje z utrpenia svojich detí. Celé nebo má záujem na šťastí človeka. Náš nebeský Otec neodopiera radosť žiadnemu zo svojich tvorov. Božie požiadavky nás vyzývajú, aby sme sa prestali podvoľovať tomu, čo prináša utrpenie a sklamanie, čo nám zatvára dvere k šťastiu a bráni vstupu do neba. Vykupiteľ sveta prijíma ľudí takých, akí sú, so všetkými ich nedostatkami a slabosťami.

On nielenže očisťuje od hriechu a svojou krvou zaručuje vykúpenie, ale uspokojuje aj túžby všetkých ochotných znášať jeho jarmo a niesť jeho bremeno. Chce udeliť pokoj a odpočinok všetkým, čo prichádzajú k nemu po chlieb života. Želá si, aby sme konali len to, čo nás povedie k výšinám požehnania, ktoré neposlušní nikdy nedosiahnu. Pravý, skutočne radostný život človeka znamená mať v srdci Krista, nádej slávy. Mnohí sa pýtajú:

Ako sa mám odovzdať Bohu?

Ty sa mu chceš odovzdať, no uvedomuješ si, že si mravne slabý, v zajatí pochybností a zlozvykov hriešneho života. Tvoje sľuby a rozhodnutia sú ako povrazy z piesku. Neovládaš vlastné myšlienky, pohnútky ani city. Vedomie nedodržaných sľubov a nesplnených záväzkov ti oslabuje dôveru vo vlastnú úprimnosť, takže si uvedomuješ, že Boh ťa nemôže prijať. Nemusíš však zúfať. Musíš pochopiť skutočnú silu vôle.

Je to vedúca sila v človekovi, moc rozhodovania a voľby. Boh dal ľuďom možnosť voľby a je na nich, aby ju uplatnili. Nemôžeš si zmeniť srdce, sám nemôžeš odovzdať Bohu svoje city, môžeš sa však rozhodnúť slúžiť mu. Môžeš mu odovzdať svoju vôľu. On potom bude pôsobiť na tvoje chcenie i skutočné konanie podľa svojej dobrej vôle. Takto sa celá tvoja prirodzenosť dostane pod moc Kristovho ducha. Tvoje city sa sústredia na neho, tvoje myšlienky budú v súlade s ním.

Túžba po dobrote a svätosti je správna, no ak zostane len pri nej, nič nám nepomôže. Mnohí zahynú napriek svojej nádeji a túžbe byť kresťanmi. Nespejú k tomu, aby sa odovzdali Božej vôli. Nevedia sa práve teraz rozhodnúť byť kresťanmi. Správnym uplatnením vôle môže v tvojom živote nastať úplná zmena.

Podriadením vlastnej vôle vôli Krista sa spájaš s mocou, ktorá prevyšuje všetky vládne mocnosti. Získaš silu zhora, aby si zostal neochvejný a stála odovzdanosť Bohu ti pomôže žiť novým životom, životom viery.

Súvisiace videá a dokumenty
( Hlbšie štúdium)