Obsah Biblie v kocke

Chceli by ste si prečítať Písmo za pár hodín? Pochopiť najdôležitejšie body dejín od Adama a Evy až po Ester? Toto zhrnutie vám podáva prierez Písmom, stručný obsah skoro všetkých kníh Starého zákona. Hlavné úseky príbehu Biblie sú delené čiarkami, stručne a prehľadne + pridané myšlienkové zhrnutia konkretných činov, charakterových čŕt konkrétnych postáv a udalostí.

Odporúčané videá

Pri stvorení je všetko naplánované a zorganizované, nič neponechané náhode:

1.deň – usporiadanie hmoty, Boh dáva tvar tomu čo je beztvaré, 2, 3, 4 deň napĺňa čo bolo pusté, utvorené svetlo

2.deň – vzduch a voda ( 5.deň naplnené vtákmi a vodnými živočíchmi )

3.deň – suchá zem oddelená od vody a naplnená rastlinami

4.deň – získava svoju podobu a naplnenie slnko, mesiac a hviezdy

5.deň – naplnená živočíchmi vzduch a voda

6.deň – suchá zem naplnená a dokončená utvorením suchozemských zvierat a človeka

7.deň – oslava, odpočinok, pamiatka a pripomienka stvorenia, jeho moci, Božia pečať, pripomenuté a zdôraznené v 4.prikázaní

Adam a Eva

Kain ( príklad ľudí, ktorí zakladajú na skutkoch, obeť podľa seba, nekrvavá, nevera v Kristovu obeť na kríži, potomkovia odporujúci Bohu, 5-ty v poradí Lámech zaviedol mnohož. )

Ábel ( opak Kaina – zabitý kvôli hnevu Kaina, že mu mladší porúča, že ho presviedča o jeho neprávosti, o láske Boha a milosti keďže nezabil ich rodičov a obetuje svojho Syna )

Sét ( potomkovia Božích služobníkov, bývali ako Ábel v stanoch a jednoducho zhotovených príbytkoch, kvôli skazenému potomstvu Kaina, ktoré bývali v dolinách sa utiahli k vrchom )

Enoch ( 300 rokov chodil s Bohom potom čo sa mu v 65-tich narodil syn a pochopil lásku Božiu a jeho obeť za nás, Adam žil skoro tisíc rokov, predávanie posolstva  sedem generácií,  vysoký stupeň mravnej a rozumovej vyspelosti, dobrá pamäť a zdatnosť, videl od Boha čo sa má stať do konca sveta, príklad ľudí vzatých do neba čistý srdcom, charakterom, v spojení s Bohom, budú pripomínať Kristov advent a súdy ako Enoch )

Noách

Drevo tvrdé ako kameň, mohutné, vzácne kamene, namiesto darcu začali ľudia milovať dary, modloslužba a háje pre modly,  manželstvo znížené na ukájanie vášní, nestriedmosť, 120 rokov dostal videnie o potope a začal stavať koráb, 7  párov čisté a jeden pár nečisté, vďaka jeho viere a spravodlivosti v Bohu mu dovolil zobrať  aj rodinu, sedem dní neprišla potopa čo už boli v korábe, anjel zavrel dvere, 8 ľudí prežilo, voda vystúpila 15 lakťov nad najvyššie vrchy, po 40 dňoch vypustil krkavca, ktorý sa vracal späť znovu,  o sedem dní vypustil holubicu ale nič nenašla,  o sedem dní ku večeru toho dňa doniesla olivový lístok, postavil oltár a obeť po jednom z čistých zvierat a vtákov, dúha, predpovedal potomstvo synov

Sém ( vyvolený ľud Božej zmluvy a zasľúbeného Vykupiteľa, vyjde z neho Abrahám a Kristus )

Chám ( neúcta k otcovi a aj Božiemu zákonu, upadnú do otroctva potomstvu bratov,  odišli do roviny Šineár na brehy rieky Eufrat, postavili Babylon ako hlavné mesto zeme a vežu na záchranu pred potopou a jej výška na zistenie príčiny potopy k oblačnej klenbe, stavba ako znak vzbury proti Bohu, modloslužba, nevedeli sa dorozumievať pri stavaní veže vo výškach, krviprelievanie, hornú časť zničili blesky, obetovanie na znak Krista nahradilo obetovanie detí, útlak, hrubé násilie, spoliehali sa na seba, rozum a pohrdli zákonom, veža ako príklad  teórií s bludov v cirkvách, učenia opierajúce sa o ľudské úvahy a príjemné nepravdy )

Jáfet ( bude mať podiel so Sémom na požehnaniach plynúcich z evanjelia )

Terách ( odovzdávanie živej viery – Adam, Sét, Enoch, Matuzalem, Nóach a Sém – i keď svet po rozptýlení zahalila modloslužba ako aj rodinu )

Náchor ( lipol s rodinou na svojom domove a modlách  ale zachovala sa viera v Boha )

Abrahám

Boh mu zjavil plán spásy, zasľúbenie o mnohom potomstve, kvôli zlému prostrediu odchádza na Božie volanie nevedno kam so Sárou ( jeho nevlastná sestra, dcéra jeho otca ale nie matky ) a Lótom, synom mŕtveho Hárana,  mal veľké bohatstvo východu, z chaldejského Uru šiel do Chárana kde ostal do smrti otca, na Boží príkaz ide do mesta Síchem kde postavil tábor medzi vrchmi Garizim a Hébal v zasľúbenej krajine, ktorú dá Boh jeho potomstvu ale teraz sú tam Kanaánci a modloslužobníctvo, odtiaľ šiel do blízkosti Bétela.

Potom smerom na juh kde ich postihol hlad a sucho a tak šiel do Egypta s tým že sa do krajiny vráti, v Egypte sa bál, že si všimnú krásnu Sáru a tak povedal, že je to jeho sestra, lebo keby povedal, že je to jeho žena mohol prísť o život, keďže budú chcieť jeho ženu, kvôli tejto úchylke od pravdy sa dostala Sára do nebezpečenstva a faraón si ju chcel zobrať za ženu ale stihli ho rany, pretože ho Boh ochraňoval a tak ich prepustil aj so strážou a dali im bohatstva, prišli späť do Bétela kde kvôli veľkému bohatstvu hrozili trápenia a nezhody, tak veľkoryso napriek tomu že zem bola jemu zasľúbená, dal časť Lótovi a rozdelili sa pričom Lót si zobral krásne okolie Jordánu až po Sodomu.

Abrahám šiel naspäť do Chebrónu, v amorejskej doline kde býval mu sľúbili spojenectvo traja kráľovskí bratia ako ochranu pred násilím a útlakom v krajine, 14 rokov predtým vtrhol do Kanaánu elámsky kráľ Kedorlaómer a vynucoval si poplatky ale teraz sa niekoľko kniežat vzbúrilo a kráľ so svojimi štyrmi spojencami vtrhol do krajiny aby si ju podmanil vs 5 kanaánskych kráľov sa stretlo v siddímskom údolí kde boli obrancovia porazený a odvliekli bohatstvom vyplienili mestá a vzali zajatcov aj Lóta s rodinou, Abrahám ho šiel vyslobodiť ( 318 mužov, Mamreho, Eškólovi a Anérovi bojovníci ).

Elámci sa utáborili so spojencami na severe Kanaánu pri Dánovom území kde ich po prehýrenej noci pobili a zvíťazili, sodomský kráľ to počul a prosil aby nebral zajatcov čo mu ako korisť patrilo ale on pokorne chcel len podiel pre spojencov, prišiel ho pozdraviť sálemský kráľ Melchisedek ktorému dal Abr.desiatky zo všetkého a Mel. ako najvyšší kňaz ho požehnal a doniesol chleba a víno, bál sa neskôr že ho zasa napadnú národy, nechcel krviprelievanie a Kanaán nebol ešte jeho a to sa nebude ani dať keď nemá dediča preto ním chcel uznať ako adoptívneho syna svojho verného sluhu Eliézera.

Boh k nemu prehovoril a povedal že bude mať syna vyviedol von a ukázal hviezdy a toľko bude jeho potomkov a on uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť, chcel ale znamenie tak uzavreli zmluvu ( 3 ročnú jalovicu, kozu, barana, rozpoltil ich a pokládol oproti sebe neďaleko seba a prešiel obradne medzi nimi a sľúbil večnú poslušnosť, zotrval pri nich do večera kedy zaspal a Boh mu zjavil že potomkovia zdedia krajinu ale ešte musia veľa vytrpieť, videl novú zem a konečné splnenie Božieho sľubu, nakoniec prešiel Boh ako dymiaca pec a ohnivá fakľa a pohltil obete ).

Keď býval v Kanaáne vyše 25 rokov Boh sa mu zjavil a na znak splnenia zmluvy dostal meno Abrahám – Otec národov, svoju ženu už nevolal Sáraj ale Sára – Kňažná tj. stane sa matkou národov z nej vzídu králi, obriezka ako pečať spravodlivosti z viery, odlišnosť od modlárov, oddanosť Bohu ( neuzatvárať manželstvo s pohanmi inak hrozí strata úcty k Bohu a zákonu ), keď mal Boží trest zničiť Sodomu poslal Boh anjelov k Abrahámovi on nevediac videl troch pocestných a šiel za nimi a pohostil ich v tieni vodou a jedlom, prišli na zem ako poslovia hnevu, dvaja neskôr odišli a jeden ostal čo bol Boží Syn, ten mu povedal plán zničenia a Abrahám prosil už nie mečom za záchranu ale modlitbou za Lóta.

Mnohokrát prosil až kým nedostal sľub že ušetrí mesto ak tam bude len desať spravodlivých čo slúžia Bohu, hriech nenávidel ale miloval hriešnikov v Sodome preto za nich prosil, je otcom všetkých, ktorí veria, Božím priateľom, v jeho domácnosti žilo vyše tisíc ľudí, ktorí sa od neho učili, Sára sa po rokoch čo ho Boh skúša ohľadne staroby a dieťaťa rozhodne ako naplniť Boží zámer kvôli jej nevere tým, že si zoberie za ženu jednu z jej slúžok – Hagar, vtedy bolo mnohoženstvo tak rozšírené, že sa už nepokladalo za hriech aj keď bolo porušením desatora.

Hagar spyšnela, lichotilo jej že sa stala jeho ženou a dúfala, že ju urobí zakladateľkou veľkého národa, pohŕdala Sárou, potom to Sára vyčítala Abrahámovi, ten dohovoril Hagar ale ona sa nechcela pokoriť svojej panej kvôli hrdosti až napokon ušla na púšť a tam sa jej zjavil anjel, ktorý jej povedal, že bude jej potomstvo veľmi rozmnožené a na večnú pamiatku mala dať meno synovi Izmael – Boh počuje, v 100 rokoch dostáva Abrahám zasa prísľub že Sára porodí syna, čo sa potom stalo a ona a jej syn žiarlili na Izáka a pre nezhody a poradu Abraháma s Bohom.

Nakoniec museli opustiť tábor, potom sa priklonil k modlárstvu ako aj rodina jeho matky a stal sa lúpežníkom, v starobe oľutoval a vrátil sa k Bohu a stal sa praotcom mocného pohanského národa bojujúcemu proti Izákovmu potomstvu, v nočnom videní vo veku 120 rokov kedy býval v Beér-Šebe dostal príkaz ísť do krajiny Mórija, aby tam obetoval svojho syna ako spaľovanú obeť na vrchu, šiel tam kde stretol anjelov ale nikto neprišiel a bol sám, napokon musel splniť príkaz.

Nepovedal to Sáre lebo by mu v tom zabránila a zobudil syna, ktorý s nim chodieval pri oltáre ktoré jeho otec rozostaval po cestách, na osla naložili drevo a s dvoma sluhami šli, po dni putovania sa v noci modlil a až na tretí deň mu bolo zjavené znamenie, oblak slávy nad vrchom Mórija, pochopil že hlas ktorý ho oslovil bol z neba, Abrahám zmýšľal, že Izák je vlastníctvo Boha ktorý ho dal, preto si ho môže zobrať aj späť, tiež keď ho zabije môže ho aj vzkriesiť.

Chcel aby nikto nebol svedkom lúčenia sa so synom preto šli samy na vrch, Izák vzal drevo a otec nôž a oheň a po ceste si Izák kládol otázku kde vezmú baránka a otec povedal že Boh si vzhliadne baránka na spaľovanú obeť, keď sa to dozvedel pokladal to za česť a dodával mu odvahu keď ho pripútaval k oltáru, potom mu ruku zadržal anjel, potom v húšti videl baránka zachyteného v húšti za rohy a jeho obetoval, Abrahám nazval toto miesto „Hospodin sa postará“.

Boh obnovil svoju zmluvu na vrchu a potvrdil prísahou požehnanie na jeho potomstvo, prejavil svoju vieru skutkami, predobraz obetovania Krista, „ži, našiel som výkupné“ vraví Boh Otec skrze svojho Syna, satan ohovoril pred anjelmi a Bohom Abraháma, že zlyhal keď pochyboval o zasľúbenom synovi, Boh však všetkým ukázal, aká je jeho viera a že prijíma len bezvýhradnú poslušnosť a tiež ozrejmiť plán vykúpenia, bol bohatý ale len na oslavu Božiu ale nemal nič a v krajine zasľúbenej.

Mal len kúpené miesto, skalný hrob pri machpelskej jaskyni pre jeho ženu kde ju pochoval, dar sľúbený Abrahámovi nebola len krajina Kanaán ale celá zem zbavená kliatby hriechu, zasľúbenie splnil Kristus skrze zákon ale Abrahám skrze spravodlivosť z viery

Lót

Keď prišiel do Sodomy v údolí Siddím, nebola až taká skazená ale keď im Abrahám vydal svetlo aby ctili Boha, zavrhli to, obdivovali jeho vlastnosti aj víťazstvo nad edomčanmi ale vysmievali sa jeho viere i keď vedeli, že pri boji vyhral s nejakou Božou mocou, posledný večer prišli do mesta anjeli, dvaja cudzinci, Lót ich prijal, pohostinnosť a zdvorilosť ako príklad života viery, šli k mestu a on im šiel od brány naproti a presviedčal ich lebo sa o nich bál, lebo s cudzincami hrubo zaobchádzali, aby šli k nemu ale nechceli až napokon šli.

Ich dohadovanie upozornil dav a keď chceli ísť spať okolo domu sa zhromaždili ľudia, šiel von aby ich presvedčil nech nerobia nič zlé ale nahnevali sa a boli by ho zabili keby ho anjeli nevtiahli dovnútra a nezavreli dvere, tých pri dverách ranili slepotou, povedali mu zámer a potom už ochraňovali oni jeho rodinu nie on ich, povedal to dcéram ale neuverili mi a vysmiali sa lebo aj jeho zaťovia mali na ne vplyv a bývali inde až na dve dcéry a ženu ktoré vzal zo sebou.

Zdráhali sa kvôli majetku a že budú bez všetkého a kvôli deťom, hlavne matka ale anjeli ich chopili za ruku a vyviedli z mesta, tam ich nechali a šli do mesta vykonať dielo záhuby, prišiel k nim ten, u ktorého Abrahám prosil ale nenašlo sa ani desať spravodlivých a iba on, za ktorého tiež prosil a povedal mu nech utečie na horu, on však neveril že to zvládne, preto povedal či nemôže ísť do mestečka Béla ( neskôr Coár ) ktoré malo byť tiež zničené a anjel súhlasil, jeho žena sa ale ohliadla.

Keby nebol váhal Lót mohla žiť, ostala srdcom v Sodome, ohliadla sa za majetkom, že jej Boh ukrivdil a zahodila milosť ako sa aj vzbúrila tým Bohu, nemáme sa podieľať na bezbožnosti ale ako učeníci v Jeruzaleme pred zničením a Lót tak aj my máme ísť,  nemožno sa obzerať za svetskými pokladmi, slúžiť Bohu aj mamone,  zachráň sa hrozí ti záhuba – pokoj, nič sa nedeje, v Coáre ostal krátky čas lebo sa bál, že bude zničené a tak šiel do vrchoviny všetkého sa vzdal a býval v jaskyni kde sa s ním vyspali jeho dcéry ktoré už nerozoznávali dobré od zlého a vznikli dve pokolenia.

Buričov voči Bohu a nepriateľov Božieho ľudu – Moábci a Ammónci, miera milosti raz presiahne a nastane Boží trest, rozdiel medzi ním a Abrahámom, dožil v jaskyni ako divá zver ale bol spravodlivý lebo sa trápil nad bezbožnosťou ľudí a ich rečami, neobetoval čo býval v meste a vzdialil sa od Boha lebo ho okolie ovplyvnilo a ochromilo vieru, kvôli zisku tam šiel, ale potom bol ako hlaveň vyrvaný z ohňa

Abrahám

Izák – otec mu chcel nájsť ženu v 40-tich rokoch ako nástupcovi, nie modlársku Kanaánku ale takú, ktorá ho neodvedie od Boha, poslal svojho staršieho služobníka Eliézera po ženu a ten prisahal že nebude Kanaánka ale z Náchorovej rodiny v Mezopotámii, ak nenájde ktorá by chcela opustiť svojich príbuzných, potom bude prísahy pred Bohom zbavený, rodičia vyberali ženy lebo boli skúsenejší, kvôli nevestinej družine zobral desať tiav, dary pre ňu a priateľov, šiel smerom do Damasku kde sa zastavil pri Chárane pri studni pred hradbami, kde ženy čerpali vodu.

Vedel o zodpovednosti, spomenul si ako mu povedal Abrahám, že mu Boh pošle anjela vopred, tak sa pomodlil, aby urobila pravá žena láskavý skutok, keďže v rodine svojho pána bol zvyknutý na pohostinnosť a vľúdnosť, hneď videl dievča pri studni, ktoré sa správalo prívetivo a láskavo a tak šiel za ňou a poprosil o vodu v džbáne čo mala na pleci a ona povedala že napojí aj jeho ťavy čo bolo správaním pre kniežacie dcéry, spýtal sa a povedala, že je dcérou Abrahámovho synovca Betúela.

Spýtal sa či nemôže prenocovať, potom jej povedal že ho posiela Abrahám, povedala to bratovi Lábanovi, on im povedal o tom všetkom aj pri studni a oni povedali, nech vezme Rebeku k pánovi, Izák pásol ovce na vrchovine, potom videl ťavy a neskôr sa s ňou oženil, Izmaelovo potomstvo bojovalo proti Izákovmu, ich manželstvo ako obraz rodinného šťastia.

Ézav – rád sa zabával, lovec, žil v prítomnosti, vymenil nebeské veci za pozemské, budúci majetok vymenil za okamžitý pôžitok, starší, viac milý u otca, ako prvorodený mal zdediť majetok aj duchovne prvenstvo, z prvorodeného mal vyjsť Kristus a mal byť kňazom rodiny, život musí zasvätiť Božej službe, žiť podľa prikázaní, nezaujímal sa o prvorodenstvo, pre neho to boli zábrany, nejavil sklon o zbožnosť k duchovnému životu, zákon ako otrocké jarmo, voľný robiť si čo chcel, šťastie v moci a bohatstve, zábavách.

Potom čo predal svoje prvorodenstvo za misku šošovice po love, pocítil úľavu že si môže robiť čo chce, našiel si dve chetejské ženy ktoré uctievali falošných bohov, po rokoch keď bol Izák slepý chcel požehnať Ezava ale tajne keďže vedel že Rebeka a Jákob s jeho zámerom  nesúhlasia a vydal ho na lov nech mu urobí niečo dobré ako hostinu pred obradom, Rebeka si vypočula rozhovor a povedala to Jákobovi a ten prv nechcel ale potom sa na to dal a oklamal otca, úskokom si vzal prvorodenstvo.

Po čine si to pripomínal vyčítavo po celý život a krvácalo mu srdce aj nad bezbožnosťou jeho synov, Ézav chcel skôr majetok, vedúce postavenie a preto aj keď sa požehnania zriekol chcel z neho plynúce požehnania, otec bol sklamaný ale potom si uvedomil na proroctvo anjela a na Božiu prozreteľnosť ktorá skrížila plány a tak si potom stál za svojim a potvrdil požehnanie,  Ézav žialil nad následkom svojho hriechu nie nad hriechom samým, vymenil pozemské za nebeské, pre svoju ľahostajnosť voči Božiemu požehnaniu dostal pomenovanie rúhavý, symbolom tých, ktorí si málo vážia vykúpenie, veľa ľudí žije podľa jeho zásady „jedzme a pime, lebo zajtra umrieme“.

Jákob – mladší z dvojčiat, pri stáde, doma a na poli, usilovný, starostlivý, žil v budúcnosti ako v prítomnosti v snahe pochopiť neviditeľné požehnania, viac milý u matky, chcela uprednostniť Jákoba lebo poznala ich povahy ale Izák nechcel, chcel  nie bohatstvo ale duchovno, dávať zmierujúcu obeť za rodinu, spoločenstvo s Bohom, mať večný život, byť praotcom Krista a potomstva, po čine utiekol pred bratovým hnevom s výčitkami stovky kilometrov po krajine divokých kočovných kmeňov s palicou v ruke ale s Božím požehnaním od Izáka a s príkazom od neho si mal nájsť ženu z matkinej rodiny v Mezopotámii.

Po úteku v slzách a pokore sa nechcel ani modliť a žiadal dôkaz, že ho Boh neopustil a zjavil sa mu vo sne rebrík siahajúci do neba a nad ním stál vznešený Boh a povedal, že ho bude ochraňovať a neopustí ho, že ho privedie do tejto krajiny zasľúbenej v ktorej bol teraz vyhnancom, rebrík ako Ježiš Kristus spojil Boha s nami ako nás oddelil hriech Adamov, vztýčil ráno kameň ktorý mal pod hlavou a spal na ňom a nazval toto miesto ako pamätník a významné miesto „Bétel – Boží dom“, kde si pripomínal zasľúbenie že Boh bude s ním.

Šiel k východu a prišiel na miesto kde pred necelým storočím bol sluha Abrahámov, Eliézer ale tento krát odvalil kameň zo studne on pre Ráchel, dcéru Lábana, aby napojil stádo, prišiel však chudobný len s palicou oznámil jej že sú príbuzný a ostal u nich, neskôr sa ukázal ako pracovitý a usilovný a tak sa dohodol s Lábanom že dostane Ráchel za sedem rokov práce ( bývalo zvykom že pred potvrdením svadobnej zmluvy ženích zaplatí určitú čiastku otcovi ako záväzný prísľub manželstva, že budú vedieť uživiť rodinu.

Kto nemal čo zaplatiť mohol si to odpracovať u otca podľa výšky ceny nevesty, otec jej potom pri svadbe dá veno v hodnote ženíchovej služby ) v prípade Ráchel a Ley si všetko ponechal Lában, výhody boli že sa ukázala pracovitosť ženícha a láska k nej keď sa zvykol zneužiť tento dar ponechaním u otca, Lában oklamal Jákoba a v tú noc prišla k nemu Lea miesto Ráchel, nemohol sa jej potom vzdať lebo by to uvrhlo hanbu na rodinu, potom mu navrhol ďalších sedem rokov za Ráchel.

Oženil sa potom s ňou ale Lea žiarlila a ich rivalita mu strpčovala život keďže Ráchel  viac miloval, Lában nebral ohľad na príbuzenské zväzky a 20 rokov u neho pracoval ( 14 rokov za dcéry a ostatné roky desať krát zmenil jeho mzdu ), prirovnania pastiera k Ježišovi a ovce hriešnici, potom chcel ísť domov do Kanaánu ale Lában ho nechcel prepustiť lebo priznal že Boh ho požehnáva skrze neho a rozhojnil sa jeho majetok, závidel mu a aj jeho synovia lebo mal dcéry, synov, služobníctvo, ťavy a osly, bál sa ale Lábanových synov, lebo oni si privlastnili že je to majetok ich otca a mohli si ho zobrať násilím.

Odišiel by už dávno ale bál sa hnevu Ézaua , nevedel čo má robiť a spomenul si na Bétel, preto sa modlil a v sne mu bolo povedané nech sa vráti do zeme svojich otcov a tak zo všetkým počas jeho neprítomnosti odišiel cez rieku Eufrat ku Gileádu, po troch dňoch sa to dozvedel Lában a na siedmy deň ich prenasledovania ich dobehol, mal prevahu ale Lában povedal klamlivo že chcel pre neho urobiť hostinu na rozlúčku a že im teraz môže urobiť zle, ale sa mu minulej noci prihovoril Boh nech sa chráni akokoľvek dohovárať Jákobovi, čiže nelákať ponukami alebo nútiť vrátiť sa.

Potom mu Jákob otvorene všetko povedal aký je a čo pre neho urobil a potom uzavreli zmluvu, navŕšili hromadu kamenia na znak hranice za ktorú ani jeden neprejde so zlým úmyslom ( nazvali to miesto Gal-Ed – alebo Micpá – pozorovateľňa ), v tú noc bola priateľská hostina a rozišli sa pričom sa už obyvatelia Mezopotámie a Abrahámové deti už viac krát nestretli, vracal sa domov do Kanaánu zo sýrskej nížiny no hriech si vyčítal čím bližšie bol k domovu, zvesť o Jákobovom príchode môže u Ézaua podnietiť hnev, že si Jákob prišiel uplatniť nárok na dedičstvo, cestou na juh od vrchu Galád mal pocit, že ho sprevádzajú dva ochranné tábory anjelov zozadu a spredu, vďaka že ho sprevádzajú tí, ktorí šli s ním pri úteku a aj pri príchode do Kanaánu.

Pre bezpečnosť však chcel urobiť niečo aj sám preto poslal bratovi poslov s pozdravom pokoja a darom dobytka a vyznaním že je jeho sluha a on jeho pán, aby tak nemal na mysli proroctvo a nevyvolal v ňom hnev, poslovia však prišli so správou že ide so 400 mužmi a neodpovedal na odkaz a mysleli si všetci že sa ide pomstiť,  rozdelil bezbranný tábor na dve skupiny aspoň aby jedna prežila a šiel prosiť Boha o pomoc, lebo len on mohol zmeniť srdce Ézavovo.

Kázal prebrodiť sa na druhú stranu rieky Jabbók a on ostal sám, potom zápasil s anjelom zmluvy s Kristom, zvíťazil nad ním nadránom vďaka svojej pokore, odovzdanosti a pokání, uchopil Božie zasľúbenie a srdce lásky Boha a on nemohol odmietnuť hriešnikovu prosbu „nepustím ťa, iba ak ma požehnáš“, dostal meno Izrael , poznal svoj hriech a omyl ohľadne prvorodenstva, keď zápasil prišiel anjel k Ézauovi a ukázal mu 20 rokov jeho brata, vyhnanstvo, boje, slzy keď sa dozvedel o smrti svojej matky a anjelov ktorý ho sprevádzajú a povedal ozbrojencom aby neurobili nič Jákobovi lebo je s ním Boh jeho otca.

Stretli sa a Jákob šiel pomaly a vyčerpane ale mal radosť a pokoj, keď ho videl brat krívať a poblednutého šiel naproti a objal ho a plakali, Jákob poznal že je márne spoliehať sa na vlastnú silu a veriť v ľudskú pomoc, jeho boj predstavuje zápas Božieho ľudu pred jeho príchodom, skúšky ktorými budú musieť prejsť, súženie nastane keď Kristus odíde zo svätyne, Boží Duch ktorý udržuje postih na zem sa vzdiali od zeme a ako vtedy Ézav ohrozoval Jákoba, tak páchatelia neprávosti budú ohrozovať Boží ľud, ako patriarcha bojoval celú noc bude ľud bojovať dňom a nocou aby ich vyslobodí z obkľúčenia nepriateľov.

Satan obviňoval Jákoba pred Božími anjelmi za hriech aby ho mohol zničiť a poštval proti nemu brata, keď bojoval satan ho chcel zmalomyseľnieť aby prestal dôverovať Bohu, Jákob sa kajal a prosil o vyslobodenie, pevne sa však držal anjela, keby neoľutoval predtým svoj hriech zomrel by, musíme si uvedomiť naše hriechy a činiť pokánie predtým než to všetko príde aby nás JEHO krv očistila, musíme vyznať každý hriech inak nám nebude odpustené a satan zvíťazí, Jákob je príkladom že Boh nezavrhne tých ktorí hriechu síce podľahli no úprimne a kajúcne sa k Bohu vrátia, môžeme spoliehať iba na Božiu milosť a zásluhy Ježiša, samy nič nedokážeme, musíme byť vytrvalý na modlitbe.

Prekročili Jordán a cestou z Padán-Aramu prišli do mesta Síchem, kúpil si na mieste kde predtým rozložil svoj stan Abrahám, pole od synov Síchemovho otca Chamóra a tam s a usadili, postavil oltár a studňu kde o 17 storočí príde Kristus a bude hovoriť o vode života, Jákobova dcéra sa šla pozrieť na dcéry krajiny,  Simeon a Lévi sa šli pomstiť a vyvolali násilie, tajili to ale dozvedel sa to Jákob ktorému dal neskôr Boh pokyn aby šiel do Bétela, kde vtedy sa stretol s Bohom a videl rebrík a Boh mu dal zasľúbenie milosti a že mu bude Bohom.

Jákob prikázal aby sa odstránila modloslužba prv než tam pôjdu, vyrozprával deťom čo zažil a oni dojatý mu dali sošky a krúžky na ušiach a on ich zakopal pod dubom pri Sícheme, Boh zoslal strach na obyvateľov aby sa nepokúsili pomstiť sa za krviprelievanie, došli do Bétela kde sa mu zjavil Hospodin a obnovil zasľúbenie a Jákob postavil posvätný kamenný stĺp, zomrela Debora, opatrovateľka Rebeky, pochoval ju pod dubom „dub plaču“ lebo Jákob ju oplakával a pripomínala mu jeho matku.

Dva dni cesty do Chebrónu mu zomrela Ráchel, cestou do Efraty poškvrnil Rúben rodinu ťažkým zločinom a bol zbavený výhod prvorodenstva, nakoniec došiel do Mamré k otcovi Izákovi, do Kirjat-Arby, t.j. do Chebrónu kde býval aj Abrahám, Jákob a Ézav tu boli do smrti ich otca, Jákob spokojný s duchovným dedičstvom zriekol sa časti majetku a dal ho jeho bratovi a boli spokojný, Ézav odišiel k vrchu Seír lebo Boh ich požehnal a mali toľko majetku, že sa museli rozísť, ich charaktery boli časom rozdielne a Jákob mal vieru závislú na Bohu ako jeho otcovia, jeho synovia však zaviedli mnohoženstvo a hádanie sa matiek strpčovalo jeho život.

Jákob

Simeon a Lévi ( v ich povahe sa prejavila krutosť a nepoctivosť, v tábore našli miesto falošní bohovia a modloslužba )

Benjamin ( Ráchelin najmladší druhý syn, Syn šťastia, matkou nazvaná Ben-Óni – Syn bolesti lebo potom zomrela Ráchel )

Rúben ( poškvrnil rodinu ťažkým zločinom v Edere a bol zbavený výhod prvorodenstva ) a iný bratia

Jozef ( Ráchelin starší syn mal inú povahu ako ostatný synovia, mravne rozhodný, čistý, čulý a veselý srdcom a duchom, bol poslušný Bohu a otcovi, vľúdny, spoľahlivý a úprimný, telesne krásny )

Jozef

Primkol sa k otcovi po matkinej smrti a otec k nemu a miloval ho viac ako ostatných synov, ostatný však žiarlili lebo to videli, dary ktoré mu dával otec ešte viac roznecovala ich nenávisť a mysleli si, že otec ho uzná za dediča pred ich všetkými, nevraživosť zosilnela ešte viac keď im povedal svoj sen o snopoch, neskôr o 11.hviezdach, slnku a mesiaci, Jákob veril, že Boh zjavil Jozefovi budúcnosť, srdce bratov posadol ten istý duch ktorý kedysi posadol Kaina, bratia chodili pásť stáda celé mesiace mimo domova a putovali z miesta na miesto.

Raz tak šli na miesto, ktoré kúpil otec pri Sícheme, keď ich otec nepočul o nich správy bál sa o ich život, lebo vedel ako kruto jeho synovia predtým naložili so Síchemcami, bratia svoj hnev tajili voči Jozefovi inak by ho jeho otec samého za nimi neposlal, prišiel ta ale nenašiel ich a vypytoval sa poslali ho do Dótona, ušiel už 50 míľ cesty a pred sebou asi 15, šiel ďalej lebo sa náhlil za bratmi ktorých mal rád napriek ich nevľúdnemu správaniu, čím skôr ich nájde, tým skôr zbaví otca starostí.

videli ho z diaľky a chceli ho zabiť ale Rúben sa preľakol a povedal že radšej nech ho dajú do vyschnutej studne zahynúť, pričom ho chcel neskôr odtiaľ vytiahnuť ale bál sa že prejaví city a tak odišiel preč, bratia strhli z neho šaty a hodili ho do studne a šli jesť, svedomie však neuspokojili a tak keď videli v diaľke karavánu ( izmaelský kupci spoza Jordánu ), Júda navrhol aby sa nepošpinili jeho krvi a predali ho a tak urobili, prosil ich lebo niekedy je otroctvo horšie ako smrť ale oni si zatvrdili srdce a neskôr keď karavána odišla prišiel Rúben a našiel prázdnu studňu a roztrhol si rúcho.

keď sa dozvedel čo sa stalo musel utajiť vinu spolu s nimi a tak zabili kozla a namočili plášť do krvi s tým že ich ukázali otcovi, že ho našli na poli a či to nie sú náhodou jeho šaty, Jákob si roztrhol plášť, dal vrecovinu na bedrá a smútil za ním celý život a nik ho nedokázal utešiť, začal sa meniť jeho charakter  od zhýčkaného dieťaťa po dospelo uvažujúceho odvážneho muža, kúpil ho Pótifar veliteľ faraónovej telesnej stráže, incident s jeho manželkou potom čo ho povýšil ( videl v ňom viac syna ako otroka ) na správcu svojho majetku.

získal znalosti pre budúceho ministra Egypta, daný do žalára kvôli jeho manželke no ostal verný Bohu aj pánovi, nechal ho uväzniť a ešte aj tam povzbudzoval väzňov, naučil sa spravodlivosti, súcitu a milosrdenstvu, najprv sa k nemu správali žalárnici tvrdo no potom si naklonil hlavného žalárnika a ten ho ustanovil dozor nad ostatnými väzňami, vošiel aj do cely vrchného čašníka ktorý bol keď vyložil jeho sen o tri dni znova vo svojom povolaní a hlavný pekár, ktorý bol popravený, ako odmenu chcel aby povedal o ňom kráľovi, ale dva roky ušli a on si na neho nespomenul až mal faraón dva sny, kráľa trápili sny a veštci ani mudrci ich nevedeli vysvetliť.

A tak sa sklonil k otrokovi a Jozef mu povedal čo sny znamenajú a to že nastane sedem rokov hojnosti väčšej ako predtým a potom sedem rokov hladu, opakovanie sna bolo dôkazom, že sa sen splní a to čoskoro, potom bol povýšený keďže mal dobré správcovské a organizačné schopnosti aby sa 1/5 úrody odkladala na roky hladu do sýpok, dostal odznaky a faraón bol len o trón vyšší ako on a poúčal kniežatá a učil múdrosti, jeho charakter verný Bohu, poctivý, v období hladu chodili Egypťania z okolia pre obilie a aj Kanaán.

Tak šli desiati bratia ku kráľovi a ten ich poslal za zástupcom kráľa, Jozef poznal sny keď sa mu klaňali a poznal aj ich ale oni jeho nie, zmenil si židovské meno a tiež sa už nepodobal na toho mládenca ktorého predali Izmaelitom, videl že tam nie je Benjamín a bál sa, že či sa aj on nestal obeťou týchto bezcitných ľudí preto ich obvinil že si prišli pozrieť nechránené miesta ako vyzvedači, chcel aby šiel jeden a ostatný boli ostali v Egypte a priviedol Benjamina, ale bolo to nebezpečné, časovo náročné a otec by nepustil svojho najmladšieho syna.

Nesúhlasili a tak ostali tri dni vo väzení, uvažovali že keď najmladšieho neprivedú dostanú smrť alebo otroctvo a budú odsúdený ako vyzvedači, potom si ich zavolal a povedal im nech idú pre syna, dal im vrecia obilia a nechal si vo väzení Simeona ako strojcu všetkého zlého, rozprávali sa vo svojom jazyku medzi sebou a Jozef rozumel ale mal tlmočníka pre nich a počul Rúbena ako hovoril o Jozefovi a Jozef odišiel od nich a plakal, potom zobrali vrecia a šli domov pričom našli peniaze vo vreciach.

Nevedeli či je to dobré či zlé od Boha a aj Jákob to videl a nechcel pustiť Benjamina a Rúben povedal že môže usmrtiť jeho dvoch synov keď neprivedie živého Benjamina, bol však hlad a sucho a tak museli ísť naspäť a dal Jákob odniesť aj dary ( balzam, med, živica, pistáciové orechy, mandle a dvojnásobne peňazí ), Jozef bol dojatý ale potlačil to v sebe a pripravil im hostinu, bratia otvorene povedali že našli peniaze a dvojnásobne mu to vracajú a ešte peniaze na obilie ale Jozef ich upokojil že je to poklad od Boha pre nich.

Priviedol Simeona a pýtal sa na otca či žije, klaňali sa mu a on poznal svoje sny čo mal, šiel potom do izby a plakal, potom hodoval s nimi, kastovné zákony prikazovali aby hodnostár jedol zvlášť a ľudia iných národností pri iných stoloch a bratia sa čudovali že ich posadil podľa ich veku, Jozef počul ich zhováranie a tak poznal ich charaktery, dával Benjamínovi 5 krát viac jedla aby videl či je u nich nenávisť , závisť a zloba a potom tiež dal do vreca obilia jeho strieborný pohár.

Len čo odišli za brány dobehol ich správca domu a hovoril prečo sa odplatili zlým za dobré a že zobrali pohár jeho pána, bol to drahocenný pohár lebo keď sa doň naleje tekutina pozná sa či je jedovatá a ochránil majiteľa pred smrťou, povedali nech ten kto má pohár stane sa otrokom a tak prehľadal správca vrecia a našiel u Benjamína a bratia si roztrhli rúcha na znak zármutku a vrátili sa pred miestodržiteľa keď Jozef povedal že nič nezataja lebo sa to dozvie veštením, tak vyvolal zdanie, že vie čítať tajomstvá ich života.

Povedali že budú otrokmi všetci ale on povedal že len Benjamín, potom vyšiel Júda, ktorý sa zaručil za jeho život a povedal že ostane miesto neho lebo otec by umrel keby ho stratil tak ako Jozefa, prikázal nech všetci okrem bratov odídu a dal sa do plaču a povedal že je Jozef, zľakli sa lebo videli že je vládcom, báli sa odplaty, tiež videli ako sa snažili prekaziť naplnenie snov a pritom tomu dopomohli, povedal im že to bol Boží plán aby ho predali, aby zachránil ľud od hladu, povedal nech pozve Jákoba so všetkým čo má nech ho tu živý a nech býva v krajine Góšen blízko neho a že žije Jozef.

Hodil sa okolo krku Benjamínovi a plakali a rozprávali sa, Benjamínovi dal viacej darov ako ostatným a povedal im nech sa nevadia, poslal dary a služobníctvo na presťahovanie jeho rodiny, otcovi sa bratia priznali zo všetkým ale on videl že sa všetko obrátilo na dobré a odpustil im a požehnal, po príchode do Beér- Šeby priniesol patriarcha obeť vďaky Bohu a v nočnom videní mu Boh povedal, že z neho urobí obrovský národ a že ho privedie znova sem, ešte len štvrté pokolenie vyvoleného ľudu odišlo zo zasľúbenej krajiny kvôli pohanským národom a tak sa mohli voľne rozmáhať v krajine blízko Egypta.

Nehrozila modloslužba keďže pastierov oviec mali v opovržení, prišiel potom do Góšenu kde prišiel aj Jozef a ten sa vrhol k Jákobovi, potom šiel s 5 bratmi ku kráľovi a ten ich chcel ustanoviť za úradníkov ale pred pokušením radšej povedali nie a vyhradili si právo kedykoľvek odísť z krajiny, Jákob žil ešte 17 rokov v krajine kým zomrel a chcel aby bol pochovaný pri svojich otcoch v machpelskej jaskyni na poli Machpéla kde sú pochovaný Abrahám, Sára, Izák a Rebeka a Lea, potom mu musel sľúbiť že jeho synovia Menašše a Efrajim budú patriť k Izraelskému národu nie k Egyptu lebo mali pocty a bohatstvo ak by ostali ako Egypťania, pred smrťou Jákob prorocky povedal budúcnosť všetkých jeho synov:

Rúben – poškvrnil rodinu ťažkým zločinom v Edere a bol zbavený výhod prvorodenstva, málopočetný ľud

Lévi – pridelené kniežactvo, nedostal územný podiel ale len 48 miest roztrúsených po krajine, kmeň ostal verný aj keď ostatné odpadli, zlorečenstvo sa zmenilo na požehnanie,

Júda – kráľovstvo a zasľúbenie o Mesiášovi, požehnanie prvorodenstva, význam mena – chvál, z neho vyjde aj Dávid a Sílo ( Mesiáš)

Jozef – dvojnásobný podiel dedičstva

Dán – početnejší ľud ako Rúbenov

Simeon – dopustil sa krutosti s Lévim na Síchemčanoch a mali najväčší podiel na predaji Jozefa do otroctva, Simeoncov bolo najmenej, bývali mimo hraníc Kanaánu za čias Mojžiša

Po smrti Jákoba sa bratia báli že teraz sa Jozef pomstí preto mu poslali list nech im odpustí a on bol dojatý ubezpečil ich že im už odpustil, predobraz ako bratia dali Jozefa aby nesplnili sa sny tak aj kňazi dali Mesiáša ukrižovať aby sa nestal kráľom a upriamili pozornosť na seba a aj tak sa ním stal, tým ako po otroctve a väzení zachránil rodinu tak aj Ježiš ukrižovaním stal sa vykupiteľom ľudstva, Jozefa predali bratia a Ježiša predal jeden z jeho učeníkov, ako Jozefa krivo obvinili a vrhli do väzenia pre jeho cnostný život tak aj Ježiša zavrhli pre jeho karhanie hriechu a spravodlivý sebazapieravý život odsúdený falošnými svedkami.

Vlastnosti Jozefa voči svojim bratom v porovnaní s Kristom voči hriešnikom, nie len voči vrahom ale  voči každému kto prosí o odpustenie hriechov, Jozef žil po smrti otca ešte 54 rokov, videl tri pokolenia Efrajimových synov a aj Menaššeho synov syna Máchira, chcel aby jeho kosti odniesli do Kanaánu lebo Egypt bol pre neho napriek poctám vyhnanstvom, zomrel ako 110 ročný zabalzamovaný uložený v rakve v Egypte, tá po celé stáročia pripomínala Izraelcom že sú tam len dočasne

Mojžiš

Za čias Jozefa faraón odplácal dobré ľudu a v období sucha predali všetok dobytok i s pôdou za potraviny až sa zaviazali k trvalému otroctvu, mohli sa stať kráľovými nájomníkmi, dostali od neho pôdu a ako nájomné odvádzali 1/5 svojej práce na poliach, Jákobovi synovia nemuseli, Jozef zomrel a nastúpila generácia ktorá si pamätala Jozefa ale nie tak, aby si to pamätal ľud, preto faraón nový povedal že Izraelcov je viac ako ich a že sa môžu vzbúriť, utláčali ich ale stále ich bolo viac, napokon ich zotročili tvrdou prácou a týraním a stali sa kráľovým vlastníctvom, satan podnietil faraóna a prikázal pôrodným babám aby novorodencov zabíjali hneď po narodení, no ony sa báli.

Pôvodcom bol satan, lebo vedel že odtiaľ vzíde vykupiteľ, potom vydal ešte horší príkaz, aby boli hodené do Nílu všetky malé deti a dievčatá ostali nažive, z Léviho kmeňa boli Amrám a Jóchebet ktorým sa narodilo dieťa a rozhodli sa že neobetujú svoje dieťa, urobila trstinová košík, potrela hlinou a smolou a po troch mesiacoch skrývania ho uložila do trstiny kde ho opatrovala Mária, jeho sestra, potom anjeli priviedli ku košíku dcéru faraóna a ona sa zľutovala a zobrala si dieťa ako vlastné.

Prišla Mária a odporučila matku ako dojku pre dieťa, vychovávala ho matka vo viere v Boha vedela že na neho bude dopadať pohanský vplyv a videla že má nejaké poslanie, keď mal 12 rokov musela sa ho vzdať, dôležitosť matky a výchovy k Bohu v útlom veku a stvárňovanie božského charakteru v dieťati, panovník mu dal vojenskú a občiansku výchovu a chcel ho nástupcom trónu, satanov plán bol zmarený a Boh to viedol tak, že dosadil toto dieťa skoro na trón a vychovával ako vodcu vyvoleného národa, bol obľúbeným veliteľom egyptského vojska, Boží poslovia upozornili starších ľudu a Mojžiša, že si ho vyvolil na vyvedenie ľudu z otroctva.

Mojžiš si myslel že sa to stane zbraňou v ruke Izraelcov, potláčal city k rodičom, aby plnil Božiu vôľu, podľa zákona sa mal každý nasledovník trónu stať príslušníkom kňazskej triedy, kňazi ho prehovárali ale on veril Bohu a poukazoval na ich nezmyselné uctievanie mŕtvych modiel, nemá rovného ako básnik, filozof, zákonodarca, vojvodca, dejepisec, zvolil radšej protivenstvo s Božím ľudom ako hriech pretože videl odmenu v nebi a to nemohlo nič nahradiť, do 40 tich rokov tam ostal a zdieľal útrapy národa a pomáhal im a povzbudzoval ich že čas sa blíži.

Raz videl ako Egypťan týra Izraelca a zabil ho, videl to iba on, zahrabal ho do piesku, neskôr keď videl ako sa dvaja Izraelci hádajú vnikol do sporu a pokarhal toho ktorý sa mýlil, ten však ho obvinil, či ho chce zabiť ako toho Egypťana a tak sa to rozšírilo aj zveličene po Egypte až k faraónovi, panovník počul od poslov, že chce zvrhnúť vládu a zasadnúť na trón spolu z Izraelcami a tak utiekol do Arábie, domov našiel u kniežaťa Jetra, veriaceho v Boha.

Nneskôr si vzal jednu z jeho dcér a slúžil mu ako pastier oviec 40 rokov, vyslobodiť mal Boh ľud, nie Mojžiš ozbrojeným povstaním ako si myslel, podobne ako Abrahám, či Jákob aj on si musel prejsť skúškou viery aby sa spoliehal na Božiu silu nie na ľudskú, musel sa naučiť starať sa o stádo aby sa vedel postarať o Izrael, zbavil sa v tomto prostredí zlých vplyvov, pýchy a sebadôvery, videl Boha v prírode, pohoriach, osvietený DS napísal svoju prvú knihu, keď zomrel faraón Boh sa rozpomenul na svoju zmluvu a chcel ich vyslobodiť obyčajným pastierom oviec a moc jeho sily znázorňovala palica Mojžiša ktorý jedného dňa videl horiaci ker neďaleko Božieho vrchu – Órebu.

Celý ker bol v plameňoch ale oheň mu neublížil, pristúpil bližšie, počul jeho meno a ozval sa, predstavil sa Boh a povedal nech zobuje obuv zo svojich nôh lebo pôda na ktorej je, je svätá a on si zakryl rukou tvár lebo sa bál pozrieť na Boha, povedal že vyvedie ľud, on sa však toho zľakol, Boh mu povedal že ho vyvedie a že bude s ním a že mu budú slúžiť na tomto vrchu, Mojžiš sa bál že Izrael nespozná kto je Boh, preto povedal „SOM Ktorý SOM“, povedz „SOM POSLAL MA K Vám“, chcel aby šli tri dni a obetovali Bohu na púšti, ale tiež že faraón ich neprepustí a tak ukáže im aj ľudu jeho moc.

Mojžiš sa bál že mu neuveria aj tak a tak povedal „čo to máš v ruke? hod ju na zem“ a hodil palicu na zem a zmenila sa na hada, potom si dal ruku na prsia ako povedal a bola malomocná ako sneh a potom zas a už nebola, hovoril však že nevie dobre hovoriť, dlho už nerozprával egyptským jazykom, vyhováral sa a Boh ho napomenul kto učinil človeka nemým, hluchým, vidiacim či slepým, povedal že sa možno zmýlil vo voľbe jeho ako vysloboditeľa.

Prejavil nedôveru avšak Boh mu na každú výhovorku jasne odpovedal a nemal už výhovorky, mal ísť za Áronom ktorý poznal ich jazyk a on bude jeho ústami, zo začiatku bol Mojžiš hanblivý, ťažko sa vyjadroval, nedostatok dôvery ale keď uveril v jeho poslanie a bezvýhradne sa odovzdal Bohu bol nadšený, výrečný, dôveroval si, Mojžiš šiel so ženou a deťmi na cestu, účel cesty nepovedal lebo by nešli s ním, skôr než ta prišli poslal ich pre bezpečie do svojej midjánskej vlasti, obával sa faraóna a Egypťanov ktorý si ho pamätali, ale Boh mu zjavil že už zomreli.

Na ceste z Midjánska sa zjavil hrozivo anjel Mojžišovi akoby ho chcel zabiť, rozpomenul sa, že nesplnil Božiu požiadavku kedy ho Cippóra prehovorila a najmladšieho syna neobrezal, len po splnení toho mohol mať jeho syn účasť na požehnaní Božej zmluvy s Izraelom, v očiach ľudu to mohlo oslabiť vnímanie desatora, žena tak urobila a Mojžiš mohol pokračovať v ceste lebo potom by ho nemohli chrániť anjeli ako to bude aj ku koncu sveta kedy nebudú chrániť tých čo prestupujú desatoro

Egyptské rany

Boh oznámil Áronovi že mu ide brat a on šiel naproti Mojžišovi na púšť Chóreb, tam sa porozprávali čo mu Boh povedal, šli do Egypta, ukázali sa starším a uverili a potom posolstvo dali aj faraónovi, snažili sa zasa svätiť sobotu ale nedalo sa kvôli otroctvu, faraón vedel že  nespokojnosť býva často následkom nečinnosti a preto aby zabránil vzbure stanovil aby si zadovážili slamu samy a ak nesplnili kvóty boli bití, robili tehly vysúšané na slnku, hlina a slama, ľud stenal a hovoril na Mojžiša ako im priťažil.

Boh ubezpečil Mojžiša že sa zmluva naplní a že bude byť Egypt ranami, národ veril ešte v Boha, hovoril o ňom Egypťanom ale tí nechceli počúvať otrokov a lákali ich k modloslužbe odmenou alebo násilím, niektorí uverili ale niektorí nie v prísľub prorocký ktorý dal Jozef, každý aj faraón sa chvastali že ich bohovia sú silnejší ako Hospodin lebo sú veľký a bohatý, Hospodin to pripustil lebo Izraelci sa odvrátili od neho k modloslužbe a uzatvárali s nimi manželstvá.

Boli ochotný ostať viac v otroctve ako znášať útrapy a niektorí by radšej ostali v Egypte lebo si ho osvojili, preto nevytrhol hneď ľud ale nechal ho tak aby videl lásku Božiu, jeho moc a spravodlivosť, Mojžiš šiel za ľudom aby mu zopakoval prísľub ale neverili a potom šiel s Áronom za faraónom, zakaždým varovali faraóna o akú ranu pôjde aby sa rozhodol, pokoril tak jeho pýchu aj ich božstvá, modlárstvo, faraón žiadal aby ak sú od Boha prejavili nejaký div, hodili palicu a premenila sa na hada, zavolal čarodejníkov a tí urobili to isté lebo to napodobňoval satan ,lebo on nemal moc zmeniť drevo na hada, ale len vyvolal zdanie.

Nemá moc život vytvoriť ani dať,  vedel že Mojžiš predstavuje Krista ktorý vyslobodí ľud z otroctva hriechu, ich palica pohltila ich palice a faraón sa ešte viac zatvrdil že sú len podvodníci ale Božia moc ich chránila aby im neublížil, potom šli k Nílu, ktorý dával Egypťanom záplavou úrodu a tak ho uctievali ako boha a panovník chodil na breh deň čo deň aby vzdal úctu, uderili do vody palicou a tá sa zmenila na krv ale čarodejníci urobili to isté a nepripustil si to aj keď rana trvala sedem dní, Áron teda pozdvihol palicu nad vodu a povyliezali odtiaľ žaby a rozliezli sa po celej krajine, usadili sa v spálňach ba aj na korytách na chlieb.

Egypťania považovali žaby za posvätné a nemohli im ublížiť, čarodejníci vedeli vyvolať žaby ale nevedeli ich odstrániť a tým bol faraón pokorený, povolal Mojžiša a Árona a chcel aby sa modlili aby Boh odstránil žaby, dúfal že žaby opustia krajinu nasledujúci deň a tak povedal nech sa modlia zajtra, žaby ale zajtra pohynuli a zamorili celú krajinu, Boh ich mohol premeniť na prach ale potom by si to vykladali ako trik zaklínačov ale mali hmatateľný dôkaz keď nakopili mŕtve žaby, na Boží príkaz udrel Áron do prachu a premenil ho na komáre, čarodejníci to však nevedeli keď ich vyzval faraón pripustili že je to Božia moc.

Faraón to nepripustil a presne v stanovený čas aby si to nevykladal ako náhodu zamorilo krajinu všelijaký bodavý hmyz veľký a jedovatý, kraj Góšen toto nezasiahlo, faraón povedal nech idú obetovať ale nešli, lebo Egypťania mali v úcte tieto zvieratá a aj náhodne usmrtenie bol zločin ktorý sa trestal smrťou a oni nechceli uraziť city pánov, povedal že prepustí ľud aby obetoval a nech sa modli za neho aby zbavil trápenia krajinu, varovali ho pred klamom a zdráhaním prepustiť ľud, jeho srdce sa potom ale zatvrdilo, onedlho všetok dobytok postihol mor, zahynul ťažný dobytok, kravy, voly, ovce, kone, ťavy a osly, krajinu Izraelcov to nepostihlo.

Boh povedal Mojžišovi nech zoberie priehrštie sadzí a rozhodil ich k nebu pred faraónom, ako pred 400 rokmi zjavil Abrahámovi útlak národa podobenstvom horiacej pece a horiacej lampy, Izrael trpel v peci súženia, tento čin ubezpečil Izraelcov že Boh sa rozpomenul na svoju zmluvu a čas ich vyslobodenia sa priblížil, vyhodil k nebu sadze a častice sa rozptýlili a usadili po krajine a vznikli vredy, čarodejníkov to tiež postihlo a nevedeli sa zachrániť a ľud videl že ani oni ich neochránia, faraón dostal príkaz schovať všetko lebo príde krupobitie, v Egypte bola nezvyčajná búrka ktorá sa presne vyplnila a niektorí uverili a tí boli naučený Božej bázni a prejavila sa Božia milosť aj v tomto súde, krajiny sa to nedotklo.

Krupobitie nikdy nebolo také veľké a pustošivé, faraón sa bál ale nezmenil sa a zvolal bratov nech sa modlia a nech to prestane, Mojžiš vedel že je to strach čo ho ženie ale i tak vyšiel z mesta vystrel ruky k nebu a prestalo liať a krupobitie, v krajine bolo pobité všetko ale Mojžiš varoval vládcu pred kobylkami, povedal že ich prepustí ale len mužov a prejavoval hlboký záujem o ľud a jeho bezpečie a vyhnal ich z paláca, vystrel palicu a východný vietor privial kobylky, potom faraón opäť žiadal o zastavenie ničoty a západný vietor odvial kobylky do Červeného mora, potom padla tma na celú krajinu okrem Izraelcov že oťažel vzduch na zadusenie a nikto nemohol nikoho nahmatať tri dni.

Uctievali slnko a mesiac a utrpeli porážku ako oni tak aj ich božstvá, ukázala sa milosť lebo im dal čas na pokánie a oznamoval rany, dovolil im potom odísť ale len za predpokladu že nechajú dobytok, faraón sa nahneval a povedal že keď pred neho príde zomrie, nikto mu však neublížil lebo sa báli a vedeli že jedine on môže zastaviť rany, proti sa stavali len faraón a kňazi, ľud chcel aby ich prepustili, na začiatku varoval faraóna že má prepustiť jeho syna, Izrael, prvorodeného, lebo inak zabije jeho prvorodeného.

Boh si ich vyvolil za strážcov svojho zákona, Izraelci mali vyjsť z Egypta a zväzočkom  yzopu natrú obe veraje a vrch dverí, krvou baránka alebo kozľa bez chyby, mäso jesť upečené s nekvaseným chlebom, horkými bylinami v noci, pamiatka po všetky veky ako vyslobodenie ľudu a aj z otroctva hriechu skrze Krista, prvorodené všetko Bohu patrí od človeka po zvieratá, baránok – Kristus, krv a dvere – osvojenie si zásluh zmiernej obety.

Uvedomiť si že zomrel nielen za svet ale za každého z nás, yzop – očista, ako aj očista malomocného či toho ktorý sa poškvrnil dotykom mŕtveho tela, pri príprave baránka nesmela byť zlomená žiadna kosť ako Ježišovi, úplnosť Kristovej obety, mäso – zjesť ho ako nie len vierou veriť v Krista ale aj prijímať duchovnú silu a silnieť jeho slovom, horké byliny . trpká poroba v Egypte, nekvasené chleby – kvas symbol hriechu, keď prijímame Krista nesmie v nás byť hriech potom, ľud mal prejaviť svoju vieru poslušnosťou, Kristus nám môže odpustiť hriechy ale musíme preto aj my urobiť niečo a to odvrátiť sa od hriechu, človek zachránený vierou, nie skutkami, skutky len ovocím viery, aj veľa Egypťanov šlo do príbytkov Izraelcov a oni ich prijali a že chcú slúžiť Bohu

Znak poslania od Boha – premenená palica na hada, pohltila ostatné falošne zdanlivé ako hady

1.rana – Níl premenený na krv

2.rana – Žaby

3.rana – Komáre

4.rana – Bodavý hmyz

5.rana – Mor dobytka

6.rana – Vredy

7.rana – Krupobitie

8.rana – Kobylky

9.rana – Tma

10.rana – Prvorodený

Hneď ráno šli z Egypta, rozdelili sa do skupín a každá mala vodcu, 600. tisíc mužov okrem detí a iných, pridali sa aj niektorí zo zvedavosti či pred únikom ranami a tí len zavadzali a zvádzali k neprávosti, zbohatli a splnilo sa proroctvo Abrahámovo o ľudu v otroctve 400 ročnom, vzali aj kosti Jozefove, Boh neviedol ľud do Kanaánu cez Filištíncov lebo ako povedal keby ľud videl vojnu oľutoval by a šiel do Egypta, šli zo Sukkóta do Étamu k Červenému moru.

Vo dne šiel v oblakovom stĺpe alebo ako baldachýn a tienil im, osviežoval a v noci v ohnivom a videli, Boh povedal nech idú ku skalnému prielomu a utáborili sa tam a že faraón ho bude prenasledovať ale Boh bude oslávený, počul faraón že nešli na púšť ale k moru a tak sa spamätali a vysvetlili si to prírodnými zákonmi a šli ich prenasledovať a vziať späť zo 600 vozmi a inými vojskami na čele s faraónom, keď videli vojská a z juhu vrchy vidlicovité zľakli sa a Božieho anjela označili za anjela nešťastia, maloverný, nedostatok disciplíny a sebaovládania, prchkí, nerozvážni, oblačný stĺp sa vzniesol k nebu a preniesol sa ponad Izraelcov.

Vytvoril nepriehľadnú stenu a boli nútený zastaviť sa lebo stratili z dohľadu Izraelcov, keď prišla nočná tma hmla sa rozsvietila zo strany ľudu a osvecovala ich, Mojžiš vystrel ruku nad more a rozdelilo sa, voda stála po oboch stranách ako múr a prešli suchou nohou, svetlo ohnivého stĺpa osvecovalo vrcholy spenených vĺn i cestu, Egypťania šli za nimi a Boh spôsobil zmätok v tábore, oblak sa zmenil na ohnivý stĺp, hromy, blesky, lialo, Mojžiš vystrel ruku a more ich utopilo, Mojžiš napísal pieseň ktorú videl aj Ján vo videní ako budú spasený spievať, choď vpred vraví Boh urob čo môžeš a ostatné nechaj na mne.

Prekážky a skúšky niet východiska ale musíme ísť vpred a dôverovať a rozdelí sa nám more, odtiaľ šli do Máry kde bola voda ale nie pitná lebo im po troch dňoch došla, našli vodu ale horkú, Mojžiš hodil drevo do vody a osladla, z Máry šli k Élimu kde bolo 12 prameňov a 70 paliem, potom šli na púšť Sím, dochádzala strava a kvôli riedkemu porastu aj dobytok, stále reptali proti Mojžišovi a Áronovi, Boh to dovolil aby sa obrátili k nemu o pomoc, postará sa o nás lebo celé nebo dbá o naše blaho, máme mu dôverovať v skúškach.

Boh sa im zjavil v oblakoch ako majestát ktorý majú počúvať že ich nevedie človek ale Boh, manna padala ráno a večer mäso s priletených prepelíc, manna sa skazila na slnku preto brali len na jeden deň každý jeden ómer, nič nemalo ostať na zajtrajšok, chutila ako koláč s medom, podelili sa kto mal viac dal a menej dostal, v šiesti deň dva ómery na každého, napadalo dvakrát toľko a  neskazila sa, trvalo to 40 rokov, v sobotu nepadala, poznali prikázania skôr ako prijali desatoro lebo už vtedy zachovávali sobotu.

Manna ako Kristus, odtiaľ šli Refidímu kde nebola voda, reptali a chceli Mojžiša ukameňovať a ľútostivý Boh ich nepotrestal ale palicou udrel na kameň na Chórebe a potiekli vody, oblak ukrýval Ježiša ktorý tam bol aby ich neusmrtila žiara, Mojžiš sa obával že z ich nedôvery že si mysleli „Boh nás sem doviedol prečo nám nedá chleba a vody?“ že ich postihnú Božie súdy preto ich hriech mal pripomínať miesto ktoré pomenoval Pokušenie a Zvada – Masa a Meríba.

Boh dopustil pre reptanie aby ich napadol divoký bojovný kmeň Amálekovcov ktorý bol v tej krajine, Józuovi rozkázal Mojžiš aby vybral z rôznych kmeňov zdatných mužov, na druhý deň šli do boja a na návrší ich sledovali Áron, Mojžiš a Chúr a Mojžiš držal palicu k nebu a ľud víťazil a naopak a preto mu držali až do večera ruky hore a nepriateľ sa dal na útek, dávali tým najavo že Izraelci majú podporovať v zodpovednom poslaní toho, kto im oznamuje Božie slovo.

Mojžišov čin zasa ukazoval že ich osud má v rukách Boh, Amalékovci nenávideli Boha, odporovali mu, vysmievali sa jeho divom i keď ho poznali preto ich Boh zničil, prejavili svoju nenávisť voči Bohu tak že napadli Izraelcov, šli potom k mestu kde býval Jetro ten šiel za ním aj so ženou a deťmi a Mojžiš im naproti dostanúc správu od poslov, usporiadali hostinu potom čo obetovali, Mojžiš riešil všetky spory ale Jetro mu poradil nech dá tisícnikov, stotníkov atď aby rozsudzovali ľahké spory a tie najťažšie Mojžišovi, prišli pomedzi vysoké bralá k vrchu Sínaj kde sa na vrchu oblačný stĺp zastavil a oni sa na úpätí utáborili, v noci ohnivý stĺp a kým spali padala manna, Boh sa im chcel dať poznať aby ich povzniesol na vyššiu mravnú úroveň po rokoch poroby

Zákon pod Sínajom

Mojžiš šiel na vrch a odkázal potom starším to čo Boh s nimi zamýšľa ako vyvoliť si ich ako kráľovské kňazstvo a svätý národ, povedali že súhlasia a tak uzavreli zmluvu že ho prijímajú ako svojho vládcu, mali tri dni na to kým ich navštívi Hospodin a kajali sa, očistili odev a postili sa, spravili na rozkaz ohradu okolo vrchu ktorú nesmel nikto prekročiť, zrána vrch pokrylo husté mračno ktoré hustlo a temnelo, znižoval sa až celý vrch zahalil zaznel zvuk trúby že prichádza Hospodin a zvuk silnel, odrážalo sa to od vrchov, dunenie, hromy, blesky, potom nastalo ticho.

Desatoro bolo dané ľudu ako strážcom zákona, ako tým ktorý ho majú opatrovať ako odkaz celému svetu, povinnosti človeka k Bohu a blížnym, modlárstvo ako duchovné cudzoložstvo keďže vzťah Boha a ľudu je ako manželstvo, z pokolenia na pokolenie znamená že hriech sa dedí ich vlastnosti deťom, zvyklosti, nezabiješ – akákoľvek vášeň ktorá vyvoláva prianie aby druhý trpel alebo utrpel škodu, ktorá poškodzuje iných, pomsta, nenávisť, holdovanie vášni.

Zanedbávanie pomoci druhým a trpiacim, chudobným, pôžitkárstvo, zbytočné starosti, nadmerné pracovné vypätie ktoré podrýva zdravie, na objasnenie a spresnenie desatora dostal otupený ľud predpisy, právnické poučky od Mojžiša, podľa toho nesmel byť predaný Izraelec doživotne ale len na 6 rokov, lúpež, vzbura a úmyselné zabitie sa trestalo smrťou, bolo možné mať otrokov neizraelitov ale ich osobnosť a život boli nedotknuteľné, vražda otroka potrestaná.

Ak otrok prišiel o zub či bol zranený bol prepustený, neutláčať cudzincov, od chudobných žiadne úžernícke úroky, ak dal niečo do zálohy do večera mu to muselo byť vrátené, ukradnuté veci nahradiť dvojnásobne zlodejom, zakazujú sa úplatky, osočovanie, ohováranie, s nepriateľom zaobchádzať vľúdne, ďakovné obety prvých plodov a úrody, posvätnosť soboty a výročné sviatky sa ustanovili, všetko ako národné právo podmienkou splnenia Božích zasľúbení Izraelcom, zmluva potvrdená postavením oltára a vedľa neho 12 stĺpov, priniesli sa spaľovacie obete a Mojžiš krvou pokropil oltár, knihu zmluvy a ľud, každý sa mohol rozhodnúť či bude poslúchať alebo nie.

Uskutočnilo sa tak vyvolenie národa, Áron, Mojžiš, Nádab a Abíhu i 70 starších šli hore na vrch, bližšie šiel len Mojžiš, boli naplnený duchom a starší videli Boží majestát jeho moc, jeho nie inak by ich to zabilo a mali pomáhať Mojžišovi vládnuť, Áron a Chúr mali zastupovať potom Mojžiša a Józuu ktorý šli k vrchu, na znak Božej prítomnosti bol zahalený mrakom 6 dní, čakal na príkaz aby mohol prísť k Bohu a sebaskúmanie, trpezlivosť a poslušnosť, oblak sa na siedmy deň roztvoril a Mojžiš do neho vstúpil.

Bol tam 40 dní a nocí, zdôraznenie soboty a predstavenie svätyne, prebýval s nimi vo svätyni, Hospodin mu ako symbol svojej moci a stelesnenie svojej vôle dal opis Desatora vyrytý prstom na dvoch doskách, čakali na neho a chceli ísť do zasľúbenej zeme pod podmienkou poslušnosti, iný do Egypta, ich viera ochabla lebo sa držala hmotného, Mojžiš keď tam nebol museli si urobiť hmotné božstvo, reptali prv primiešanci, v Egypte uctievali býka a teľa, zatúžili urobiť si miesto Mojžiša boha v nejakej podobe, keďže Boh svoju podobu nezjavil, zakázal akúkoľvek jeho spodobovanie, chceli od Árona aby si zhotovili božstvo lebo potom by našli milosť u Egypťanov lebo mrak sa zastavil a už ich neviedol.

Chceli mať náhradu za neho, presvedčili ho lebo za tým stáli a videli jeho nesmelosť, väčšina sa priklonila k modlárstvu iný čo ostali verný boli bitý či zabitý, na príkaz Áronov zozbierali náušnice a urobil im božstvo, postavil oltár pred ním a zajtra na sviatok Hospodinov obetovali obete spaľovacie a obete spoločenstva a pili, hýrili, obžerstvo, Mojžiš bol upozornení na odpadlíctvo a mal ísť hneď dole, stratili Božiu priazeň a spravodlivosť si žiadala záhubu za hriechy, Boh chcel aby sa Mojžiš prihovoril za nich, lebo ak niekto stratí Božiu priazeň kto sa ich zastane ak nie Boh?

Príhovorná modlitba Mojžiša obmäkčila Hospodina, záhuba národa by potupila jeho meno vzhľadom na okolité národy ktoré sa báli Hospodina a sledovali národ Boží, Mojžiš obstál v skúške viery a páčila sa mu jeho vernosť, priamosť a statočnosť, šli dolu a Józua počul akoby vojnový krik ale to sa oni veselili, Mojžiš sa rozčúlil a rozbil desatoro na znak že ako oni zrušili zmluvu, zrušil Boh aj s nimi zmluvu, potom zobral tela a hodil do ohňa, rozdrvil na prach a dal do vody ktorá vytekala zo skaly a vodu dal piť ľudu aby dokázal úplnú ničotu božstva, vinníkom Áron pričom hovoril že zlato hodil do ohňa a zázračnou mocou vzišlo teľa.

Boh ho chcel zabiť ale Mojžiš sa prihovoril, činil pokánie, pokoril sa oľutoval svoj hriech a Boh mu zasa prejavil priazeň, zlo bolo treba potrestať a vyhubiť, po ľavici sa mali postaviť kto zastávali vzburu ( asi tritisíc mužov ) a po pravici ktorí to oľutovali, neklaňali sa Leviti a oľutovali veľká časť z ostatných pokolení, Levitom potom bolo dané zvláštne poslanie, prejavili poslušnosť Božím požiadavkám, dal im príležitosť kajať sa a i tak sa neobrátili, Božia milosť, hriech bolo treba potrestať ako na znak ostatným národom že Boh modlárstvo nenávidí.

Odstránil odpadlíkov aby zachránil iných pred pádom, následky podobné Kainovi ktorého nechal žiť aby ukázal kam vedie hriech, vyhladil tisíce aby zachránil milióny, Mojžiš ako obraz Krista ktorý sa prihovára za nás hriešnych, vypukol mor a Mojžiš presunul stan ďalej od tábora ako znak vzdialenia sa Boha od nich, báli sa trestov ale Mojžiš za nich prosil a chcel dôkaz že bude s nimi a nech vidí jeho slávu, vystúpil hore, Boh ho vložil do skalnej trhliny a prešiel popri ňom, 40 dní a nocí tam zasa strávil a potom zhotovil kamenné dosk.

Priniesol a Boh napísal desatoro zasa, jeho tvár žiarila a tiež aj Štefanova pred súdom v Skutkoch apoštolov, nevedel že žiari ale spozoroval úľak a strach ľudu preto im povedal nech pristúpia až sa jeden odhodlal a ukázal na jeho tvár a na seba, Mojžiš pochopil, báli sa a strach z hriechu, bezhriešny sa neskrýva pred nebeským svetlom, ľutoval ich a preto si zastrel tvár vždy keď sa vracal po spoločenstve s Bohom do tábora, žiara ako posvätnosť evanjelia, desatora, Boh povedal Mojžišovi na vrchu nie len zákon ale aj plán vykúpenia a predobrazy.

Mojžiš ako predstaviteľ pravého Príhovorcu, viditeľným prostredníkom, svetlom z Golgoty a odpustenia, požehnania skrze dodržiavanie zákona, nadobúdame tak prirodzenosť nebeskú, ako si Mojžiš zastrel tvár tak aj Kristus sa zastrel pred ľuďmi svoju Božskú prirodzenosť aby ho mohli ľudia zniesť

Svätostánok

Mojžiš staval svätostánok  ale opozdili sa kvôli odpadlíctvu ľudu a tiež sa pripravili o Jeho prítomnosť, bol napodobeninou nebeských vecí kde Ježiš konal príhovornú službu za nás, bolo treba najvzácnejšie a najdrahšie veci ktoré dobrovoľne dali ľudia ako ochota Bohu obetovať, oddanosť Bohu, svätyňa bola zložená z akáciového dreva, najtrvácnejšie zo sionských drevín, kolmé steny na strieborných podstavcoch a pozlátené, pospájané stĺpikmi a sponami.

Strecha zo štyroch prikrývok, spodná zo súkaného ľanu, modrého a červeného purpuru, z karmazínu s cherubínmi, ostatné z kozej srsti, červeno-farebných baraních koží s jazvečích, svätyňu a veľsvätyňu oddeľovala opona na drevených pozlátených stĺpoch, podobná opona vo vchode vo farbe belasej, purpurovej a šarlátovej, votkaný zlatý a strieborný cherubíni ktoré slúžia v nebeskom svätostánku i Božiemu ľudu na zemi, okolo stánku bola predsieň, na medených stĺpoch zavesené jemné plátno – závesy či opony.

Vchod na východe z opony zo vzácneho materiálu, závesy boli vysoké len do polovice výšky chrámu, pri vchode medený oltár pre spaľované obete, rohy oltára sa kropili zmiernou krvou, ďalej medené umývadlo zhotovené zo zrkadiel ktoré obetovali izraelské ženy, umývali si tam kňazi ruky a nohy keď šli do chrámu alebo obetovať, na severnej strane svätyne stôl na predkladné chleby potiahnutý zlatom a ozdobený na ktorý dávali každú sobotu kňazi 12 chlebov do dvoch stĺpcov a posypali kadidlom.

Chleby sa pokladali za posvätné a museli ich zjesť, na južnej strane sedemramenný svietnik zo siedmymi lampami, ramená ozdobené kvetmi ako ľalie, celé z jedného kusu zlata, neboli tam okná preto svietili striedavo vo dne i v noci, pri opone zlatý kadidlový oltár kde ráno a večer pálili kadidlo, rohy oltára sa potierali krvou obete za hriešnikov a na deň zmierenia pokropený, oheň na oltári bolo potrebné udržiavať lebo ho zapálil sám Hospodin, za oponou SS  ako spojovací článok medzi nebom a zemou.

Symbolicky sa tam konal obrad zmierenia a kňazského príhovoru za ľud, truhla zmluvy z akáciového dreva potiahnutá zvnútra a zvonku zlatom, schránka na uloženie desatora, vrchnák zvaný zľutovnica bol z jedného kusa zlata a po oboch stranách zlatý cherubíni, jedným krídlom siahali nahor a druhým si zakrývali telo na znamenie úcty a pokory, pozerali sa na truhlu na znak záujmu na pláne vykúpenia a úctu k Božiemu zákonu, medzi nimi nad vrchnákom  prejavoval Boh svoju prítomnosť a prejavoval svoju vôľu, občas oznamoval veľkňazovi posolstvo aj hlas z oblaku, na pravej strane cheruba zasvietilo svetlo na znak súhlasu a na ľavej tieň lebo mrak ako nesúhlas, zákon vo vnútri vynášal rozsudok smrti nad hriešnikom ale na zľutovnici prinášal odpustenie a milosť

Po pol roku bolo dokončené a Boh zahalil ako oblak chrám a vstúpil do neho na znak Božej prítomnosti v ňom, kedysi bol kňazom každý vo svojej rodine, za Abraháma najstarší syn, do služby ako odmenu za vernosť dal Boh pokolenie Léviho ktorý neodpadli pri zhotovení zlatého teľaťa, kňazstvo bolo dané rodine Áronovej, jemu a jeho synom, ostatným bola daná starosť o stánok a zariadenie nemohli však obetovať a iné veci či hľadieť na sväté veci, nesmeli byť obutý a museli sa umyť ako na znak že do Božej prítomnosti môžu prísť len čistý.

Na rúchu na hrudi mali vyryté mená 12tich kmeňov ako aj Ježiš nosí naše meno v srdci každého veriaceho, na stranách náprsníka dva kamene, urím a tumín, Boh oznamoval svoju vôľu, svetelný kruh na pravom kameni na znak súhlasu a ľavý na nesúhlas, konala sa služba každodenná a ročná, prinášala sa ranná a večerná obeť, za jednotlivé hriechy sa prinášali zvláštne obete a tiež obete za osobné hriechy, iné obrady sa konali pri novomesiaci, v sobotu pri iných výročných slávnostiach, ráno aj večer bol na oltári baránok ako oddanosť Izraelcov Bohu a závislosti od zmiernej krvi Božieho syna.

Obeť len bez chyby, kadidlo ako modlitby Izraela symbolizujú Kristove zásluhy a jeho príhovor za ľudí, kňaz pri pálení kadidla pozeral na truhlu za oponou ako vierou máme my pozerať na Krista vo svätyni, Boh hriešnikovi pripočítava spravodlivosť na základe viery, Židia sa dodnes modlia ráno aj večer tvárou k Jeruzalému ako bezdomovci v iných krajinách, chlieb predloženia alebo chlieb prítomnosti ako znak závislosti na Bohu ako aj manna ako predstaviteľ Krista ako živý chlieb.

Človek je svojimi duchovnými a telesnými potrebami stále závislý na Bohu, obete jednotlivcov keď doniesli obeť k dverám stánku, položili ruku a vyznali hriech, sám nevinnú obeť zabil a kňaz priniesol krv do svätyne a kropil oponu za ktorou bol zákon ktorý prestúpil, prostredníctvom krvi sa hriech dostal do vnútra svätyne, niekedy sa krv neprinášala v tom prípade musel kňaz zjesť mäso, v deň zmierenia priniesli dvoch kozlov a hodili los, prvého zabili ako obeť Bohu.

Jeho krvou kropil zľutovnicu, pri tomto obrade si každý spytoval svedomie, hriechy boli vyznané na Ázaela, druhého kozla a ten bol vyhnaný na púšť krvou uznával hriešnik jeho priestupok, uznanie zákona a prejavoval vieru v toho ktorý sníma hriechy sveta, tým bol však hriech len prikrytý ale nie zničený, krvou kropenia zľutovice bolo učinené zadosť požiadavkám zákona ktorý vyžadoval život hriešnika, kňaz  potom v úlohe prostredníka vyznal hriechy, vyhnali ho a mohli byť všetci zbavený svojich hriechov.

Krv Kristova oslobodzuje hriešnika od zatratenia ale hriech neodstraňuje, hriech zostáva zaznamenaný až do konečného účtovania, potom budú ich hriechy  zmazané z nebeskej knihy vďaka Kristovej krvi, hriechy sa prenesú na satana ako podnecovateľa pôvodcu hriechu

Nádab a Ábíhu

Po posvätení stánku boli posvätený aj kňazi pre službu a bohoslužby trvali sedem dní, na ôsmy deň Áron obetoval Bohu obeť, oheň vyšľahol a strávil ju na oltári, jeho synovia pri bohoslužbe zapálili svoje kadidelnice a zapálili v nich voňavé kadidlo a tým prestúpili jeho príkaz, kedy oheň vzali ako neposvätený a nevzali ho od Boha ktorý ho zapáli práve pre tento účel, usmrtil ich ohňom, čím viac človek vie, tým viac je zodpovedný za to čo koná a tak má aj žiť, neboli vedený k sebadisciplíne, neboli naučený rešpektovať autoritu svojho otca a potom aj Božiu, Boh je prísny k tým ktorý nevidia rozdiel medzi tým čo je všedné a posvätné, predtým pili víno a opili sa.

Stavba svätyne bola dokončená začiatkom druhého roka po odchode z Egypta, izraelská vláda sa vyznačovala poriadkom, organizáciou, vládcom Izraela Boh, vodcom Mojžiš, rada 70tich starších mu pomáhala v riešení problémov, tisícnici, stotnici, 50, 10 a správcovia, tábor z troch častí, uprostred stánok a okolo kňazi a leviti sídlili a za nimi všetky ostatné kmene, Levíti a skladali stánok a starali sa oň, mali tri oddiely od troch synov Léviho – najbližšie stan Mojžišov a Áronov, južne Kehátovci ktorí sa starali o truhlu a zariadenia stánku.

Severne Meráriovci ktorí sa starali o stĺpy, podstavce, dosky a pod, za nimi Geršónovci ktorí sa starali o oponu a závesy, každý kmeň mal svoje miesto a zástavu, za táborom boli primiešanci ktorí nepatrili do spoločenstva do tretieho pokolenia, tábor musel byť svätý a nečistý mali byť vonku, truhla zmluvy šla prvá tri dni cesty a nosili ju Kehátovi synovia, pred ňou šiel Mojžiš a Áron a blízko nich kňazi so striebornými trúbami ktorými dával príkazy ľudu, kto nesplnil zomrel, oblačný stĺp ich viedol kde sa znížil utáborili sa a keď sa vzniesol šli ďalej, Boh ich viedol do Kádeša.

11 dní od Sínaja k hraniciam Kanaánu, zasľúbenej zeme, začali reptať po troch dňoch lebo cesta bola obtiažna, začali primiešanci a nakazili celý tábor, neuspokojila ich manna a kričali za mäsom, boli zvyknutý na chudobnú stravu ale primiešanci na bohatú, Boh im dal aj mäso na ceste k Sínaju, nechcel im dať už mäso lebo chcel aby sa vrátili späť k pôvodnej strave na počiatku a nie dráždivú stravu ktorá nevyhovovala ich skutočným potrebám, satan ich viedol že je toto obmedzenie tvrdé a nespravodlivé.

Satan pôsobí tam kde tuší najväčší úspech, uspokojovanie žiadostí podnieti zmyselnosť a ľahko ich privedie pod jeho nadvládu, zvádza ich k tomu aby jedli to čo im neprospieva ako zakázané ovocie, nestriedmosť – otupovanie mravnej citlivosti, nemuseli podliehať chorobám a slabostiam, netrestal ich kvôli ich nevedomosti a zaslepenosti, teraz po poznaní a zmluve bolo reptanie vzburou a trebalo to potrestať inak by to skončilo anarchiou a záhubou, vzbĺkol proti nim oheň, blesk z neba a strávil koniec tábora, hlavných nespokojencov.

Žiadali Mojžiša aby sa za nich prihováral a oheň prestal, nazval to miesto Spálenisko – Tabéra, reptali však ešte viac lebo sa nekajali a nepokorili, plakali pred stanmi a spomínali na jedlo v Egypte pričom keď jedli mannu nikto z nich neochorel, Mojžiš zmalomyseľnel, urobil všetko pre tento ľud a takto sa mu odpláca, bremeno starostí a zodpovednosti za tento ľud ho ťažilo a preto nasledovala vyčítavá modlitba Bohu, boli zhromaždený na Boží príkaz pred stánok stretávania sa 70 skúsených mužov a verných a aj Mojžiš aby prerozdelil medzi nich bremeno.

Nedôvera Mojžiša odkiaľ má zobrať mäso, s Mojžišom dostali ducha ako na Turíce a mali byť správcami Izraela, Bohom vyvolený muži, bol prihnané prepelice a čo nezjedli odložili usušili na mesiac, za hodovanie a nenásytnosť dostali hlavný činitelia vzbury zimnicu a pomreli len čo okúsili jedlo, z Tabéry šli do Chacerótu, pri výbere 70tich sa nikto neradil s Áronom či Máriou preto na neho začali žiarliť, nepáčilo sa im že neberie ohľad na ich postavenie a autoritu, chceli mať rovnaké postavenie a autoritu ako Mojžiš.

Znepáčil sa jej Mojžišov sobáš, čo pripravil sám Boh a voľbu jeho manželky z iného národa ako izraelského a pokladala to za urážku rodinnej a národnej hrdosti a správala sa k Cippóre pohŕdavo, nazývali ju černoškou ale bola Midjánkou z Abrahámovho rodu, bola citlivá a trpela s inými preto jej povedal vtedy aby odišla domov a nevidela rany ktoré budú padať na Egypt, neskôr keď sa k nemu vrátila videla aké bremeno Mojžiša tlačí a povedala to Jetrovi ktorý mu poradil, nazdávali sa že sa o ich Mojžiš nestarí rád kvôli svojej žene že ho tak ovplyvnila že sa s nimi neradí tak ako predtým.

Áron mohol zabrániť zlu ale nechal sa zviesť Máriou a žiarlil aj on, bol najpokornejší zo všetkých a vypočul ich reptanie, pokorných vedie Hospodin lebo sú učenlivý a dajú sa poučiť, boli predvolaný pred Boha a Mojžiša a on sa zhováral s Bohom zoči voči ale oni vo videní alebo vo sne, Mária dostala malomocenstvo ale bola po pokání a vyznaní hriechu očistená ale musela opustiť tábor, lebo Boh odišiel z tábora a nesmelo tam byť nečisté a sedem dní tam bola a vrátil sa Boh do svätyne, Izraelci tam ostali a čakali na ňu kým sa nevrátila.

Musel potrestať jej závisť ako v nebi ktorá vznikla u satana, odsudzovaním si pridávame právo Boha súdiť, ohováranie tiež, 11 dní od vrchu Chóreb sa utáborili v Kádeši na púšti Páran neďaleko Kanaánu, ľud  nariadil aby vyslali vyzvedačov aby preskúmali krajinu a Boh súhlasil a poslal z každého kmeňa jedného, mali doniesť plody, skúmať úrodnosť, bohatstvo, polohu, obyvateľstvo, málo, veľa, silný, slabý, prešli od juhu až na sever a po 40tich dňoch sa vrátili, úrodnosť bola taká veľká že strapec hrozna muselo nosiť dvaja muži, figy, granátové jablká, 8my hovorili o zdatných mužoch ktorý sa nedajú premôcť, hradbách, o obroch, Anákových potomkoch a tvrdili že na dobytie krajiny nemožno ani pomyslieť.

Premohlo ich zúfalstvo a nedôvera akoby na Boha úplne zabudli, akoby sa museli spoliehať na silu svojich zbraní, Káleb začal utišovať ľud a smelo začal obhajovať Božie slovo, desiati vyzvedači ho však predbehli a ešte horšie opísali nástrahy, odporovali Kálebovi a Józuovi a rozhodli sa zmariť snahy o dobytie Kanaánu, klamali že krajinu zožiera obyvateľstvo a predtým tvrdili že je úrodná a že sú tam obri, tú noc plakali a nariekali a vypukla vzbura ktorej svedkom bol oblačný stĺp, zvolili si vodcu ktorý ich dovedie späť do Egypta, Mojžiš a Áron padli na tvár pred celým ľudom pokorne s skormúteno.

Józua a Káleb si roztrhli rúcha na znak roztrpčenia a bolesti a vtrhli medzi ľud a kričali že ak s nimi bude Boh dostanú krajinu, chceli ich ukameňovať ale kamene im spadli z rúk a svätostánok sa rozžiaril a vyzvedači sa uchýlili do stanov, Boh chcel zahubiť ľud morom a rozmnožiť Mojžiša ale on sa prihováral za svoj ľud, v milosti im prikázal ísť naspäť k Červenému moru lebo len tam mohli byť v bezpečí lebo pre ich nedôveru a malomyseľnosť nemohol prejaviť svoju moc a skrotiť nepriateľov.

Splnil im ich reptanie a tak pomrie každý od 20 rokov vyššie a o tom že ich deti sa stanú korisťou povedal že uvidia krajinu, vyzvedači zomreli, Káleb dostal krajinu a aj jeho potomstvo, ľud mal miesto 40 dní ako vyzvedači putovať púšťou 40 rokov, mohli činiť pokánie a pokoriť sa ale žialili len nad následkami a keď zistili že Boh nezmení rozhodnutie reptali by ďalej, nežialili nad sebou ale nad rozsudkom preto nemohol byť zmenený, bez reptania ho prijali M+A+K+J, celú noc preplakali, keď im Boh vravel aby šli na krajinu zdráhali sa a keď povedal aby odtiaľ odišli nechceli ustúpiť.

Rozhodli sa ráno že sa jej zmocnia a že im Boh rozhodnutie schváli, dal im právo dobiť ju v určitý čas ale teraz už to právo nemali, vtedy nedôveroval že s Božou pomocou dobijú krajinu a teraz sa spoliehali na seba že toho dosiahnu, Boh nechcel aby získali krajinu bojom, ale presným plnením jeho príkazov, dosvedčili „prehrešili sme sa“, že vina je na ich strane a Boh konal spravodlivo ale v srdci sa nezmenili, predobraz toho čo bude na konci času keď každý dozná že Boh je spravodlivý lebo aj keď sa duch ktorý zvádzal k zlu nezmení dochádza k priznaniu ktoré očistí Božiu česť, zaútočili samy a nie tak ako o 40 rokov neskôr na Jericho pod vedením Boha, truhly zmluvy, Mojžiša a vedenia Boha o rozpoložení armády.

Kanaánci sa zoradili k boju ale neodvážili sa zaútočiť lebo počuli že s nimi je Boh a čo urobil, Izraeliti ich provokovali pričom oni boli na plošine s príkrymi skalnými úbočiami, Izraeliti boli v prevahe a Mojžiš ich varoval že pomrú mečom aj keď na boj neboli cvičený, vystupovali hore po chodníkoch a padali pod návalom striel a mohutných balvanov, po výstupe boli vyčerpaný a nepriateľ ich ľahko premohol, rozšírilo sa že to boli iba mýty a že ich je ľahké premôcť a tak sa sťažilo dobytie krajiny a museli pred nimi ujsť na púšť ktorá sa im stala hrobom

Kórach

Izraelci prestali reptať ale v srdci mali ducha vzbury, začalo sprisahanie s cieľom zvrhnúť moc vodcov ľudu,  na čele bol Kórach – Levita, Kehát, Mojžišov bratranec, mal prívržencov Abírama a Dátana, mali stany ako kniežatá na južnej strane stánku v blízkosti jeho stanu, chcel byť kňazom, neuspokojil sa s postavením služby vo svätostánku, Boh vedel že sa vzbúri preto ukázal trest už na Márii že Mojžiš nie je len prorok, zviedol 250 kniežat a chcel tak zmeniť organizáciu vlády ako satan pomaly šíril bludy a zvádzal ľud pod zámienkou Božieho diela, žiarlivosť, závisť a vzbura, akým právom má Mojžiš takú veľkú poctu?

Za všetko nešťastie podľa nich zodpovedný Mojžiš a Áron, vyviedol ich na púšť aby pomreli a zmocnil sa ich majetku, uchvátili moc na ktorú majú aj oni rovnaké právo, ľud pripravili o slobodu a nezávislosť, karhajú ich hriechy, skúška kto je Hospodinov sa mala stať druhého dňa a tí čo sa chceli stať kňazmi silou mocou si mali zobrať kadelnice a obetovať kadidlo pred všetkými, Mojžiš si ich dal zavolať aby vypočul ich sťažnosti ale neprišli a pohrdli jeho autoritou, ráno sa zhromaždili na nádvorí stánku 250 kniežat, ľud si to žiadal aby videli víťazstvo.

Potom sa oddelili a kajali niektorí, prepadlo sa pod zem jeho stany a potom vyšľahol oheň z oblaku na 250 kniežat ktoré aj keď videli súd nekajali sa, v tú noc sa nekajali v stanoch ale rozmýšľali nad tým ako ich Mojžiš týra, nájsť nejaký dôkaz aby vyvrátili že sú najväčší hriešnici, že sú dobrý ľud, nenávideli M a Á, ráno ich chceli zabiť a nad stanom sa zjavil oblak a chcel zničiť ľud ale Mojžiš sa nechcel vzdialiť lebo bol pastierom toho stáda a lipol na ňom, začal sa modliť a na pokyn Áron zobral kadidelnicu a konal obrad zmierenia za ľud.

Dym stúpajúci k Bohu a modlitby zastavili ranu posla hnevu ale zomrelo 14 tisíc, každý kmeň pripravil na Boží príkaz palicu na ktorej bolo meno kmeňa, potom ich položili do stánku pred truhlu svedectva a jedna palica vypučí čo bude dôkazom že im zveril Boh kňazskú službu, na druhý deň Áronova palica zakvitla a priniesla mandle, palica bola ukázaná ľudu a ostala tam na dôkaz budúcim pokoleniam na rozriešenie otázky kňazstva.

Kórach ako symbol toho ako satan strhol anjelov a kam vedie vzbura, pýcha a ctibažnosť, rozvrátiť nebeský poriadok, túžba po prvenstve, poctách, videli v tých dvoch satanových pomocníkov, ľud sa nemýli a príčinou všetkých ťažkostí sú tí čo ich napomínajú, Božie súdy pripisovali satanovi, hriech proti Duchu Svätému ktorý zatvrdzuje srdce pred pôsobením Božej milosti, povedal to tiež Ježiš keď jeho zázraky boli pripisované Satanovi, Boh oznamuje svoje posolstvo skrze DS, ak ho zavrhnú spojenie sa preruší, presviedča ho a karhá ale ak ho stále odmieta, Boh nemôže pre neho nič urobiť.

Putovanie z Kádeša k potoku Zered trvalo 38 rokov až potom bolo vyhubený staré pokolenie, svojou vzburou dali jasne najavo zavrhnutie Boha a aj On ich zavrhol, spreneverili sa jeho zmluve a nedostávali už zmluvné znamenie obriezku, túžbou po Egypte dávali jasne najavo že slobodu si nezaslúžia, nezachovávali preto Veľkú noc, bohoslužba v stánku sa konala ďalej lebo Boh až tak ľud nezavrhol ale staral sa o ich potreby, putovanie nebolo len trestom ale aj výcvikom pre zasľúbenú zem, sú zaznamenané hlavne poklesky národa Izraelitov.

Rraz syn matky Izraelitky a otca Egypťana si nárokoval postaviť si stan v národe ale to zákon primiešancom nedovoľoval, dostal sa do sporu s jedným Izraelitom a sudcovia rozhodli v jeho neprospech a preklial sudcu a rúhal sa Božiemu menu, Mojžiš sa poradil s Bohom a bol vydaný von za mesto a ukameňovaný, tiež z hnevu že nesmeli vojsť do Kanaánu jeden šiel v sobotu zbierať drevo ale neplatilo to v krajine Kanaán kde chladnejšie podnebie vyžadovali založenie ohňa, zámerne prestúpil prikázanie a bol tiež ukameňovaný, pretože aj porušenie soboty aj rúhanie sa Bohu je pohrdnutie Božou autoritou, ich deti však tiež zanedbávali sobotu a tak im Boh povedal že po pobyte v zasľúbenej krajine budú rozohnaný medzi pohanov, z Kádeša šli na púšť a po 40 rokoch šli naspäť do Kádeša na púšti Cín, zomrela tam Mária a bola tam aj pochovaná.

Voda zo skaly

Prvýkrát vyrazila voda na Chórebe, neskôr prestala tiecť ale potom tiekla z puklín všade kde sa utáborili, ako zo skaly ako symbol Krista tiekla voda tak z neho tiekol prúd spásy pre zhynuté ľudstvo, raz bola udretá ako aj raz bol obetovaný Kristus za naše hriechy, konal sa potom obrad, symbolická služba upozorňujúca ľudí na požehnanie ktoré Kristus priniesol – Izraelci po príchode do Kanaánu poriadali veľké slávnosti na pamiatku tečúcej vody a neskôr ako obrad v Kristovej dobe.

Konal sa počas slávnosti stánkov keď sa v Jeruzaleme zhromaždil ľud z celej krajiny, trvali sedem dní a kňazi vychádzali každodenne s hudbou a so zborom Levítov a naberali do zlatej nádoby vodu zo Siloe, za nimi šli veriaci k prúdu aby sa z neho napili, potom zaznela pieseň, donesenú vodu kňazi preniesli do chrámu za zvuku trúb a spevu, vodu vyliali na oltár zápalných obetí a pridal sa chór ľudu a nástroje – , skala a živá voda predstavujú Krista ktorý občerstvuje, zúrodňuje, zachraňuje a preteká suchou a pustou krajinou.

Bude prúdom aj pre druhých a požehnaním, keď prišiel ľud do Kádeša voda prestala tiecť a Boh ich chcel vyskúšať či dôverujú jeho prozreteľnosti alebo prestanú veriť ako ich otcovia, videli kopce Kanaánu a už o pár dní budú pri hraniciach skrz Edóm, kde sídlia potomkovia Ézavovi, Boh im prikázal aby si od nich kúpili vodu a jedlo, vyschnutie prameňa mali pokladať za to že už sa ich púť končí a že v úrodnej krajine dostanú toho dostatok, začali pochybovať že Boh ich tam nedovedie.

Mali dokázať svoju vieru že sa nespoliehajú na svoje zmysly ale na Boha, že veria jeho zasľúbeniam, reptali proti Bohu a M a Á a chceli zomrieť na púšti pri Kórachovej vzbure, padli na tvár pred stánok a Boh im povedal nech zhromaždia ľud a prihovoria sa ku skale a dá vodu pred všetkými, namiesto toho aby Mojžiš oslovil skalu dvakrát do nej udrel pre jeho rozčúlenie a prekročenie hranice trpezlivosti s týmto ľudom, Mojžiš prejavil viac rozčúlenia než svätého roztrpčenia nad zneuctením Boha.

Obvinil ľud svojvoľne a sám že im ukrivdil a Božieho Ducha zarmútil, prejavil nedostatok trpezlivosti a sebaovládania, Izraelcom poskytol možnosť zapochybovať či ich vedie Boží sluha a či sa oni vôbec dopúšťali hriechov, svojim správaním urazil Boha práve tak ako oni, konečne mohli odmietnuť všetky výčitky skrze Mojžiša, Mojžiš prejavil nedôveru v Boha keď povedal či má vyviesť vody zo skaly, tým že udrel do skaly a neoslovil ju ako človek na modlitbe prosí Krista o požehnanie.

Udrel ju druhý krát čím zmaril predobraz Krista ako skaly raz obetovaného, prisúdili si tiež moc, ktorá patrila len Bohu, zabudli že ľud repce proti Bohu nie proti nim lebo boli tým dotknutý, zneuctili Boha a zlyhali, Boh povedal že nemôžu vojsť do Kanaánu a zomrú skôr ako prekročia Jordán, oľutovali toho a keďže to neurobili svojvoľne či zámerne ale podľahli pokušeniu ich ľútosť Boh prijal ale nemohol premlčať tento čin v záujme ľudu, Mojžiš povedal ľudu že nemôže vojsť do zasľúbenej zeme pre ich hriech, tiež poznali že to nie Mojžiš ale Boh ich vedie, videli že Boh tresce prejavy nedôvery a prchkosti a viny voči každému bez ohľadu na postavenie.

Táborili v Kádeši neďaleko hraníc Edómu, chceli prejsť čím skôr preto poslali poslov, späť dostali výhražnú správu že vyjde kráľ s mečom, poslali druhú správu, satan im dával prekážky aby nevošli do Kanaánu, ich nedôvera mu v tom pomáhala, vojaci obsadili horské priesmyky, keby dôverovali Bohu pohostili by ich lebo by sa báli, pohorie Seír patrilo potomstvu Abraháma a Izáka a mali tam žiť v pokoji kým by svojimi hriechmi neprišli o Božiu milosť, mali vyhubiť obyvateľov Kanaánu lebo miera ich neprávosti sa naplnila a obývať ich pôdu, predkovia Izraelitov a Edómcov boli bratia, šli na juh kde na horskom pásme bol vrch Hór kde zomrel a je pochovaný Áron.

Šiel s ním na vrch jeho syn Eleázar a Mojžiš a tam zomrel, odišli odtiaľ a boli v boji s Arádom jedným z kanaánskych kráľov a boli porazení ale modlitba o pomoc ich viedla k víťazstvu, začali sa vychvaľovať a neboli vďačný Bohu, šli južným smerom na púšti a začali reptať napriek tomu že oblačný stĺp im robil tieň a mali mannu a okolo ich ochraňoval Boh od plazov a škorpiónov a tak odňal ochrannú ruku aby videli ako ich Boh chránil a štípali ich ohnivé plazy, lebo prišiel prudký zápal a smrť náhle, urobil na Boží príkaz a ich pokánie medeného hada.

Kto sa pozrel na neho bol uzdravený, kto nie zomrel, nijakú moc nemal ale bol symbolom Božieho Syna a vierou v jeho zásluhy uzdraveli a žili, na základe viery v zmiernu obeť sú im odpustené hriechy, k nemu prísť, ľutovať svoje hriechy a veriť že nám odpustí

Bileám

Izraelci dobili Bášan a vrátili sa k Jordánu dobiť Kanaán, boli skoro na hranici územia Moáb a nahnali im hrôzu, Amorejci predtým dobili jedno územie Moábcov ale teraz patrilo Izraelitom keď dobili územie Amoreja ( Amón ), videli oblačný stĺp a neodvážili sa zaútočiť proti čarám ale ako faraón rozhodli sa použiť čary a zlorečiť Izraelcom, ich národ bol úzko spätý s Midjáncami, Balák Moabský kráľ sa snažil podnietiť obavy tohto národa a zabezpečiť si jeho pomoc preto im poslal posolstvo že ten zbor požerie celú zem ako vôl, v Mezopotámii žil muž Bileám o ktorom sa hovorilo že je obdarený nadpr.mocou, dozvedeli sa to Moábci a poslali starších Midjáncov a starších Moábcov.

Bileám bol kedysi dobrý človek ale podľahol mamone a spreneveril sa svojmu poslaniu, predstieral že je služobníkom Najvyššieho, dobre si uvedomoval že má ich ponuku odmietnuť a poslov prepustiť ale nevedel odolať pokušeniu a navrhol aby u neho prenocovali, dary prijal a predstieral že koná s Božej vôle, v noci sa mu zjavil anjel a povedal nech s nimi nejde a on ich nerád ráno prepustil, bol dvojtvárnym človekom kvôli ziskuchtivosti ktorú Boh pokladá za modloslužbu.

Pre túto neprávosť ho ovládol satan a nakoniec zahynul, poslovia sa vrátili k Balákovi, oznámili že neodmietol ísť ale zamlčali že je to na Boží príkaz, preto si myslel že chce väčšiu odmenu a tak poslal viac všetkého, druhej skúške podľahol, napriek tomu povedal že sa spýta Boha, vedel že nezmenil názor ale chcel kráľovi vyhovieť a dodatočne získať Boží súhlas, v noci sa mu zjavil Hospodin a povedal že nech s nimi ide ale povie čo Boh povie, Bileámovi nešlo o Božiu vôľu, konal svojvoľne.

Moábci boli modlári ale ich vina nebola väčšia ako jeho lebo mal väčšie svetlo, nemal hovoriť čo sám chcel ale čo mu povedal Boh, ráno mal s poslami ísť ale oni si mysleli že ráno tiež povie že s nimi nepôjde preto odišli bez toho aby mu to povedali, kvôli odmene šiel za nimi a osedlal oslicu, anjel Hospodinov sa mu postavil do cesty, oslica ho videla a vybočila z cesty do poľa a on ju kruto bil, potom sa zjavil medzi dvoma múrmi na úzkom chodníku a v snahe vyhnúť sa mu pritisla mu nohu o múr.

Neskôr sa zasa zjavil ale nemohla ísť naľavo ani napravo a tak padla na zem s jazdcom, nemilosrdne ju bil až jej Boh otvoril ústa a prehovorila ľudským hlasom, tento údajný čarodej nemal ani toľko síl aby zabil zviera na ktorom sa nosil, zahliadol potom anjela a padol tvárou na zem, anjel mu povedal že keby sa nebola oslica vyhla zabil by ho s vytaseným mečom, zachránilo mu život zviera, vyhlasoval že jeho oči sú otvorené a pritom kvôli svojej chamtivosti a ctibažnosti zaslepený že nevidel anjela pričom oslica ho videla, neveriacim boh tohto veku zaslepil mysle, mnohý sa tak snažia ísť po ceste kde sa im stavajú anjeli a Boh a ostatný im chcú v tom zabrániť a zachrániť tak pred zahynutím ale oni sa na nich hnevajú.

Spravodlivý pozná potreby svojho dobytka ale srdce bezbožných je ukrutné, kto týra zvieratá len preto že má nad nimi moc je tyran a zbabelec, dovolil mu ale pokračovať v ceste aby ukázal že Izraelci sú pod ochranou neba a aký bezmocný je Bileám keď bez Božieho súhlasu ich nemôže ani prekliať, kráľ mu vošiel v ústrety až na hranicu územia, Bileám ľutoval že je takto obmedzovaný a môže hovoriť len to čo mu Boh povie, obával sa že nedosiahne čo chce lebo je pod dohľadom Božej moci, šli na Baálove výšiny odkiaľ mohol vidieť tábor Izraelcov.

Oni nevedeli čo sa deje vôkol nich ale Boh ich ochraňoval, postavil sedem oltárov a myslel si že ak ponúkne Bohu väčšie dary ako on splní tak svoj cieľ a získa Božie požehnanie, šiel na vrch sám a Balák stál pri svojej spaľovacej obeti s ľudom a zástupom, prišiel dolu a hovoril ale srdcom chcel prekliať ale ústami dobrorečil, vyslovil prosbu kiežby zomrel smrťou spravodlivých lebo videl ich budúcnosť, koruny na hlave v nebi a ich radosť, mohol sa kajúcne vrátiť k Bohu a nezahrával by sa s jeho milosťou.

Obľúbil si však mzdu neprávosti a rozhodol sa získať ju, predstieral že plní Božiu vôľu, že musel vysloviť to čo oznámil, Bileám si myslel že veľkolepý pohľad na tábor ho vyľakal tak že stratil odvahu použiť proti nim svoje čary a tak ho vyviedol na pole Cófin pri temene Pizgy odkiaľ videl len časť tábora, položil obeť na sedem oltárov ako prvý krát a šiel sa stretnúť s Hospodinom no jeho odpoveď ho vyľakala aj jeho kniežatá, Bileám prejavil posvätnú bázeň že ho nevie prekliať, potom šli k chrámu Baála na temene Peóra ale Bileám už neodišiel, predstieral že čaruje.

Boli prirovnaný ako každý kto je skrytý v Bohu k libanonskému cedru ktorý je strom mohutný, pevný, trvanlivý nad všetky stromy, znáša zimu aj teplo aj víchricu a má mohutné korene, prorokoval že Izrael bude väčší ako Agag, kráľ Amálekovcov, v tom čase veľmi silného národa, ak zostane Izrael verný Bohu podmaní si všetkých nepriateľov, jeho kráľom bol Boží Syn, predpovedal úplný zánik Moábcov, Edómcov, Amálekovcov a Kénijcov, šiel domov sklamaný ale rozhodol sa že ak ich Boh ochraňuje, nebude ak budú zvedený do hriechu.

Poradil kráľovi čo má robiť, aby na nich uvalili kliatbu, vedeli že ich záštitou je len vernosť a poslušnosť Bohu, radil mu že ich treba zviesť k modloslužbe a odlúčiť ich tým od Boha, potom mu v tom pomáhal s tým že ich zvedú k uctievaniu Aštarty a Baála, Boh sa im stane nepriateľom a divoké kmene ich rozdrvia, Bileám sa dožil úspechu a mnoho tisíc zomrelo kvôli modloslužbe ale aj on pri vojne s Midjáncami proti Izraelitom, podobal sa Judášovi ktorý chcel slúžiť Bohu ale aj mamone, úprimná modlitba nás ochráni pred jediným hriechom pestovaným v srdci ktorý zničí povahu a otvára dvere srdca pre zvodcu

Odpadnutie pri Jordáne

Sídlili v šittimskom háji, v Šittíme, pri uctievaní Baála sa konali zvrhlé obrady a neresti, oddych a záhaľka podnietila ich predstavivosti a pomaly sa odkláňali od Boha, na brehu Jordána sa Mojžiš pripravoval dobiť Kanaán, Mojžiš tomu venoval všetok čas a pre Izraelitov to bola skúška a tí sa dopúšťali tých najhorších priestupkov proti mravopočestnosti, zriedkavé styky s pohanmi sa zmenili na pravidelné návštevy midjánskych žien v tábore aby ich priviedli k prestupovaniu zákona Božieho a prebudiť záujem o pohanské zvyky, modloslužbu a obrady.

Uniklo to Mojžišovej pozornosti, bolo to pod zámienkou priateľstva preto to uniklo aj strážcom ľudu, na Bileámov návrh usporiadal moábsky kráľ hostinu na počesť pohanských bohov a Bileám mal nenápadne zabezpečiť účasť Izraelcov, tí ho považovali za Božieho proroka a tak prišli na oslavu a ocitli sa v satanovom sídle, začali hýriť pod vplyvom tanca, vína, krásnych žien a hudby, zúčastnili sa potom obradov a prinášali obete modlám, ako jed sa to rozšírilo v tábore.

Mojžiš sa o tom dozvedel a prišiel Boží hnev lebo nie len že sa pohanstvom nakazili ale aj ho niesli do tábora, vypukol mor, Izraeliti odpadli od Boha, na Boží príkaz boli vodcovia odpadnutia zabitý, telá previnilcov viseli pred očami celého národa, šli k svätostánku  modlili sa v slzách zatiaľ čo bol vonku mor a sudcovia plnili strašnú povinnosť, jeden z izraelských kniežat Zimri vošiel do tábora s neviestkou midjánskou, dcérou čelného muža rodiny v Midjánsku, doviedol u do svojho stanu, vínom opojený sa vystatoval svojim sodomským činom.

Kňazi a predstavitelia padali na zem v pokore medzi predsieňou a oltárom, prosili Boha nech netrestá ľud preto, akoby sa chvastal aby sa mu Boh pomstil, vstal Pinchas vošiel k nim do stanu syn Eleazára a oboch prebodol kopijou odvtedy bola rana odvrátená, jemu vzdaná pocta a kňazstvo potvrdené jeho potomstvu, pomreli všetci o ktorých bolo povedané pred 40 rokmi že pomrú na púšti okrem Józueho a Káleba čo sa ukázalo keď Boh prikázal spočítať ľud, Amálekovci ktorý zaútočili pri Refidíme na Izraelcov zostali dlho nepotrestaný.

Midjánci boli ich nebezpečnejšími nepriateľmi ktorí ich zviedli do hriechu a Boh prikázal Mojžišovi aby ich napadli a tak sa pomstili na Midjáncoch, z každého kmeňa bolo vybratých tisíc mužov a tí pod Pinchasovým velením  zabili Midjáncov a piatich kráľov midjanských a hlavne ženy ktoré boli zajaté ako najväčší nepriatelia ako aj Bileám

Opakovanie zákona

Bol zvolený od Boha Józue pred Eleazárom, lebo Mojžiš sa bál kto ho bude nasledovať, Mojžiš im pripomenul celé dejstvo od Egypta po Sínaj, zopakoval zákon a že podmienkou úspechu je poslušnosť, výstrahy a napomenutia povedal, vyzdvihol zákon aký nemá nik a ktorý nesie Božiu pečať, právne predpisy humánnejšie ako najcivilizovanejšie krajiny, vyvolil si ich lebo dal zmluvu Abrahámovi, keď to povedal spísal všetky ustanovenia, právne predpisy a príkazy o obetovaní a dal uložiť knihu vedľa truhly zmluvy.

Prorocky videl zničenie Jeruzaléma a rímske vojsko pod vedením Titusa a ako jedia svoje deti pre nedostatok jedla pri obliehaní mesta, vo svätostánku bol Mojžiš a Józue a zostúpil slávnostne oblačný stĺp a Izrael prevzal Józue, ľud bol smutný ž Mojžiš aj kvôli nim nevojde do Kanaánu, Boh im ukázal že vodcov si treba vážiť, Mojžiš dostal príkaz aby vyšiel na vrch Nébo a videl krajinu a tam zomrel, Duch na neho zostúpil keď sa lúčil s Izraelom a požehnal kmene, odišiel na vrch Nébo, vrchol to Pizgy.

Pomodlil sa za odpustenie hriechov a veril že stačí na vymazanie pokoru a vieru v prisľúbenú obeť, videl budúcnosť od odmietnutie národa a smrť a život Ježiša, ako ide k nebu a vedie zajatcov, potom každý kto prijal Kristovu obeť skrze vieru bol pripočítaný k Abrahámovmu semenu, videl sobotu ako ju zachováva malá hŕstka ľudí, videl raj, zomrel tam a anjeli ho pochovali a strážili hrob, Mojžiš bol vzkriesený Ježišom ale satan sa prel o jeho telo lebo zhrešil a tým pádom má nárok na všetkých mŕtvych.

Pripomenul Ježišovi že si privlastnil Božiu slávu ako satan v nebi a že zhrešil a nedodržal Boží zákon, sťažoval sa že s ním zaobchádzal nespravodlivo ale Ježiš mu ukázal čo spôsobil a tiež koľko nebešťanov zvrhol kvôli jeho klamstvám, neprel sa s ním ale povedal „Nech ťa Pán potrestá“, satan nemohol odolať jeho moci a Mojžiš povstal

Prechod cez Jordán

30 dní ho oplakávali, bol prvým Mojžišovým poradcom, šli cez Jordán, i keď nevedeli ako ho prejdú šiel Józue s vierou, niekoľko míľ od brehu Jordánu bolo mesto Jericho, veľké a silne opevnené mesto, poslali dvoch vyzvedačov ktorým šlo o život lebo obyvatelia boli nedôverčivý a ostražitý, s nasadením života im však pomohla jerišská žena Rachab a jej sľúbili ochranu po dobytí mesta, bálo sa mesto pred nimi lebo počuli o Božích skutkoch.

Mali si zobrať potravu na tri dni a chystať sa do boja, vyšli z tábora v akáciovom háji v Šittíme k Jordánu ale hladina rieky bola vysoká lebo bola jar a sneh sa roztopil z pohorí a vrchov, mali sa posvätiť a vyznať hriechy lebo zajtra učiní divné skutky, v čele mali ísť kňazi a niesť truhlu zmluvy ako znamenie že majú ísť za nimi cez Jordán, šli kilometer za truhlou, s truhlou vošli do rieky a v tom sa tok zastavil a voda odtiekla, prešli všetci a potom sa tok pustil, na znak zobrali 12 kameňov určený mužovia a postavili pri prvom tábore oltár.

Dostali vieru a istotu a tiež nepriatelia istotu že je s Izraelitmi Boh, že bude s nimi Boh ako aj s Mojžišom tak aj s Józuom, na vzburu v Kádeši sa zrušila obriezka ale keď sa utáborili v Gilgáde dali sa obrezať a svätili sviatok Paschy ( Pesach ), znamenie zmluvy sa obnovilo, Boh z nich sňal egyptskú pohanu a nazvali to miesto Gilgád – Odvalenie, pohanské národy tupili Izrael že nevedeli obsadiť Kanaán hneď po odchode z Egypta, tvrdili že Boh nevie svoj ľud doviesť do Kanaánu, ukázal teraz svoju moc,  druhý deň po 14 tom dni Paschy začali jesť nekvasené chleby a pražené zrno a prestala padať manna lebo jedli z úrod krajiny

Pád Jericha

Mestá boli opevnené,  hradby, kone, cvik a poznanie terénu, železné vozy, mesto so svätyňami dané bohyni mesiaca Aštarte, centrum najzvrhlejších a najnerestnejších vecí, modloslužobníctvo, Józua vedel že to dokážu len s Božou pomocou preto sa šiel modliť, uvidel bojovníka na koni, ktorý mu povedal že miesto je sväté na ktorom stojí, poznal že je to Boží Syn ktorý mu dal rady čo majú urobiť, nemali na neho zaútočiť, vojaci mali obísť mesto za zvuku trúb, niesť truhlu zmluvy, vpredu skupinka vybraných bojovníkov, za nimi sedem kňazov s trúbami, Božia truhla ktorú niesli kňazi v rúchu kňazského poslania, izraelská armáda a každý pod svojou zástavou.

Každý deň takto robili a šli do tábora a truhlu do svätostánku, šesť dní tak robili až na siedmy deň zoradil vojská obišli mesto sedem krát a potom vojnový pokrik s trúbami že im Boh dal toto mesto, triasla sa zem a padli hradby, zabili každého ako prvotina zničili toto mesto ohňom a uvalená kliatba kto sa opováži vystavať toto mesto znovu ako aj pôda zlorečená, striebro a zlato a iné šli do svätostánku.

Mali dôkazy Božej moci už pred 40 rokmi a nekajali sa, len Józuovi sa ukazoval  Boží Syn a Izrael mal uveriť vierou jeho radám a rozkazom ako aj obchôdzkam, mali sa naučiť bezvýhradne dôverovať Bohu, Józua sa rozhodol dobiť malé mesto odtiaľ Aj, vyzvedači povedali že stačí málo vojakov, šlo 3000 vojakov bez toho aby sa poradili s Bohom dokonca aj Józua ale narazili na tvrdý odpor obrancov ktorý ich rozohnali a zomreli síce len 36 mužov ale ich srdce zmalomyseľnelo, ľud si sypal popol na hlavu a Józua si roztrhol rúcho a ležal na tvári.

Boh mu povedal nech koná rýchlo lebo nie je čas a že je na nich kliatba lebo zobrali z toho čo je pod kliatbou a zatajili to, vinník sa nenájde priamo ale vrhne sa lósom ale pátranie potrvá istý čas, ráno bol vážny a dojímavý obrad, zisťovanie viny šlo postupne od kmeňa až Boží prst označil Achána z kmeňa Júdu, zaprisahal ho Józua aby povedal pravdu a priznal sa, Izrael tiež zodpovedná a zahádzal ho kamením na pamiatku pomenovali údolie Áchor – záhuby, priviedol ich do nešťastia, zhrešil proti výstrahe Boha.

Jericho padlo ako dôkaz že každý hriešnik zahynie kto zotrváva v hriechu, nemali si nič nechať lebo to nebolo ich víťazstvo ale Božie, žiadostivosť ako vážny hriech, túžba po majetku, hriech vyznal príliš neskoro, po rozsudku šli k mestu Aj a dobyli ho, vojenské ťaženie sa zastavilo aby sa ľud zúčastnil bohoslužieb, než sa ujmu dedičstva musia obnoviť zmluvu vernosti Bohu, šli na vrch Ébal a Gerizim v Sícheme všetci muži ženy, deti a cudzinci, šli nepriateľským územím ale báli sa ich napadnúť.

Miesto bolo posvätné a súviselo s ich otcami, Abrahám postavil svoj prvý oltár, táboril tam i Jákob, kúpil tam pozemok kde sa malo pochovať Jozefovo telo, studňa ktorú vykopal Jákob, dub pod ktorým zahrabali modly, najkrajšie miesto a údolie kde oproti sú dva vrchy skoro spojené a tvoria akúsi kazateľnicu pre veľký národ, podľa Mojžišových pokynov bol na vrchu postavený pomník z veľkých kameňov.

Do týchto maltou obhodených kameňov bol vyrytý zákon, aj Mojžišov, vedľa bol oltár z neotesaných kameňov kde sa obetovalo Bohu, bol práve na vrchu Ébal ktorý stihla kliatba, pripomínal že ak Izrael prestúpi zákon, podnieti spravodlivý Boží hnev, za čo ich bez Kristovej zmiernej obete stihnú rany, na vrchu Gerizim boli príslušníci šiestich kmeňov od Ley a Ráchel, tí z dievok s Rúbenom a Zabulónom vstúpili na vrch Ébal, truhla zmluvy s kňazmi boli uprostred vrchov, zazneli od nich trúby a zhromaždenie bolo ticho.

Józua im povedal aké požehnania budú mať ak budú poslušný Bohu a dodržiavať jeho zákon, všetky kmene povedali amen, povedal zlorečenstvá a povedali z vrchu Ěbal, všetci sa zoznámili s podmienkami zákona a druhým záznamom zákona (Deuteronomium)a prečítal ho znovu, Mojžiš nariadil aby každý siedmy rok celému zhromaždeniu čítali kňazi tento zákon, páska na čelo a znamenie na ruky – učiť sa a žiť podľa Božích nariadení, jeho Slova.

Zmluva s Gibeóncami 

Zo Síchemu sa vrátili do tábora v Gilgáde, prišli cudzinci ale boli to gibeónci a hovorili že sú zďaleka za Palestínou a že počuli o divoch a chcú uzavrieť zmluvu – nemali uzatvárať zmluvy s modlárskymi kmeňmi – no podozrievali ich ale oni ich presvedčili zodratými mechmi, topánkami atď, Hospodina sa nepýtali a uzavreli zmluvu že ich Józue nechá nažive a oni prisahali na Boha, o tri dni sa nechali počuť že boli zblízka a uchýlili sa k podvodu aby si zachránili život lebo vedeli že sú silnejší ako Izraelci, po boli roztrpčený a ešte aj trojdňovom pochode k Gibeóncom uprostred krajiny začali reptať proti predstaveným.

Odmietli ale zrušiť zmluvu lebo prisahali na Boha, preto ich Izraelci nepobili, zaviazali sa že sa zrieknu modloslužby Gibeónci a budú uctievať Hospodina, zmluvu preto nerušili lebo aj keď bola podvodná, nevyšiel z toho hriech lebo nebola porušením Božieho príkazu aby boli zabitý kanaánsky modlári, stali sa drevorubačmi, nosili vodu a slúžili svätyni a pre oltár, ich potomkovia slúžili po celé stáročia pri svätostánku, keby s Izraelitmi vyjednávali čestne nemusel byť ich údel taký ponižujúci, upadli do hanby a poroby, mali ale tie isté výsady a požehnania ako Izraeliti, dopustili sa podvodu a tak aj slúžili ponížene, dôkaz že Boh nenávidí faloš.

Proti Gibeóncom aj za to že uzavreli prímerie s nepriateľmi potiahlo päť kanaánskych kráľov pod vedením jeruzalemského kráľa Adonícedeka, neboli na obranu pripravený a požiadali o pomoc Izraelitov, mesto Gibeóncou nesmelo padnúť lebo bolo strediskom ciest do strednej a južnej Palestíny, poradil sa s Bohom a dal mu ich do rúk, pochodovali celú noc, kniežatá so svojimi vojskami nestihli sa zoskupiť a Izraelci na nich zaútočili, mnohí utiekli cez priesmyk v Bét-Choróne a snažili sa zostúpiť príkrym svahom na opačnej strane ale padali veľké kamene od Hospodina.

Pomrelo viac ako tých mečom, Józua videl že Amorejci utekajú do hornatých pevností a nájdu tam útočisko a ak by ich neporazil, znova by sa vzchopili a bojovali preto povedal Bohu a pred celým Izraelom pod vplyvom Ducha nech zastane slnko a mesiac a zastavili sa skoro na celý deň, robil čo bolo v jeho silách a prosil Boha o pomoc lebo mu ich dal do rúk a Boh zasiahol aby sa ukázala jeho moc, Boh ešte viac toho má v zásobe na posledný deň, víchricu, kamene, sneh atď.

Rozdelenie Kanaánu 

Podmanili si celý južný Kanaán, severné palestínske kmene sa zjednotili proti Izraelitom na čele s Jabínom, kráľom Chacóra, územia ležiaceho západne od Merómskeho jazera kde aj vyšli všetci ako more piesku, armádu väčšiu ako doposiaľ videli a  početnejšiu ako Izrael a utáborili sa naproti nim ktorý boli v Gilgáde, pri vodách Merómskych, Józua napadol tábor a ich rozohnal lebo Boh mu ich dal do rúk a prenasledovali ich a pobili, vozy a kone ochromili a vozy spálili aby sa nespoliehali na ne ale na Boha, dobýjali jedno mesto za druhým.

Chacór ako pevnosť vypálili, vojna trvala niekoľko rokov a vládcom Kanaánu sa stal Józua, úrodnú nížinu ovládali ale stále Filištínci, severne Sidónci aj v Libanone a aj nepriatelia južnej oblasti pri hraniciach s Egyptom, Józua ale už ďalej nebojoval a skôr ako sa zriekol velenia rozdelil krajinu kmeňom, povinnosťou ich bude čím skôr si ich obsadiť, ak budú verne zachovávať jeho zmluvu Boh ich vyženie z krajiny nepriateľov a dá im ešte viac územia, krajinu rozdelili Józua a Eleázar, najvyšší kňaz a náčelník kmeňov, losovali, územia ale rozdelil už vtedy Mojžiš pričom na to dohliadali zástupcovia kmeňov.

Lévijci nedostali územie ale 48 miest po celej krajine, vystúpil Káleb v sprievode náčelníkov svojho kmeňa a žiadal podľa Božieho zasľúbenia zem a to konkrétne Chebrón kde býval aj A I a J a pochovaný sú tam, v tej krajine boli Anákovci a ktorých sa vyzvedači zľakli ale on dôveroval Bohu, trpel s tými čo šli po púšti 40 rokov ale chválil Boha že mu preukázal milosrdenstvo a nepomrel s nimi, chcel krajinu doposiaľ nedobytú aby uctil Boha a kmeňom dodal odvahu, vyhnal troch synov Anákových, vierou to zvládli v Boha, neveriacich postihlo to čoho sa obávali, Efrajim a polovica kmeňa Menases žiadali keďže boli najpočetnejší dvojnásobný podiel dedičstva, oba kmene dostali najbohatšie územia z celej krajiny a aj Šarónsku rovinu.

Kanaánci však stále ovládali pár miest tejto roviny a ľakali sa bojov a nebezpečenstva ktoré bolo treba podstúpiť dobýjaním týchto oblastí, žiadali dodatočný podiel v oblasti už dobytej, Józue im nevyhovel a povedal nech klčujú lesy keď chcú viac územia, ich dôvody sa obrátili proti nim lebo ak sú početnejší dobijú územie, Gilgád bol stále sídlom a tu stál aj svätostánok, mal sa presťahovať na trvalé miesto, do Šíla, mesta ležiaceho vo vlastníctve Efrajima, šli s ním do Šíla všetky kmene a až potom sa rozišli na svoje územia.

300 rokov tam ostala truhla zmluvy kým kvôli Éliho vine nedostali ju Filištínci, ktoré toto mesto zbúrali, už sa späť nikdy nevrátila, skrze Jeremiáša proroctvo že Jeruzalem bude zničený ako aj toto mesto po ktorom ostali len ruiny, Józua si potom privlastni až po tom čo všetky boli spokojný a rozdelené bolo, jedno miesto, dostalo názov Timmat-Serach (Zostatok) na pamiatku, 6 miest pridelených Lévijcom bolo tri na jednej a tri na druhej strane Jordánu kde sa mohli uchýliť vrahovia, aby ich nezabili pokrvný zabitého prv než sa dostane pred zbor na súd, miesta mali byť pol dňa cesty od všadiaľ a mali mať nápis „útočisko.

Nevinný tam ostal do smrti veľkňaza ale vinný bol daný pomstiteľovi, museli byť na súde minimálne dvaja svedkovia, vina musela byť vždy potrestaná v záujme bezpečnosti národa, zmierenie u Boha za vyliatu krv krvou vinného, útočisko ako Kristus, ktorý vylial za nás túto krv aby sme nezomreli, staneme sa korisťou nepriateľa ak nenecháme všetko a nezachránime si život utekajúc ku Kristovi, do útočiska, nestačí len uveriť ale ostávať v ňom poslušnosťou jeho príkazom, Józua sa bál že podľahnú osamote pohanstvu okolitých kmeňov.

Dostali správu že niekto postavil podobný obetný oltár kde prekročili Jordán a mohol to byť oltár pre modloslužbu čo bolo zakázané ale prv ako zakročili vojensky boli predvolaný zástupcovia kmeňov na čele s Pinchasom nech svoje počínanie vysvetlia, dva a pol kmeňa urobilo chybu keď konali bez vysvetlenia čo vyvolalo vážne podozrenie a preto ich zavalili ostrými výčitkami, obvinili ich zo vzbury proti Hospodinovi a pripomenuli im ako to dopadlo keď padli do uctievania Baál-peóra.

Pinchas navrhol Gádovcom a Rúbenovcom že môžu bývať na druhej strane Jordána ak nie sú ochotný bývať tu bez obetného oltára, obvinení vysvetlili že oltár nebol určený na obetovanie ale že veria rovnako ako ich bratia na druhej strane rieky, ako znak pre ich deti, žeby mohli zabudnúť na svätostánok v Šíle postavili rovnaký oltár, prijali vysvetlenie s radosťou, potom vyryli nápis prečo bol vystavaný oltár, pripomenuli si Achána a to ako nebdeli keď niekto hrešil medzi nimi, dopustili sa chyby že jednali vyčítavo než si ich vypočuli

Józua zomiera

Zvolal Izrael a kázal im, obavy z toho čo sa stane po jeho smrti s ľudom, povedal že splnil Boh jeho sľuby ale aj hrozby ak nebudú dodržiavať jeho zákon, zhromaždili sa v Sícheme pri vrchov Gerizim a Ébal, hovoril o zasľúbeniach a krajine ktorú dostali, vedel že slúžia aj modlám a povedal nech si vyvolia dnes komu chcú slúžiť, povedal im aby slúžili Bohu z lásky lebo načo slúžiť bohom Amorejov a iných, ktorých Boh vyhubil, nemohli však zachovávať to že mu budú slúžiť, zákon nemôžu zachovať  z vlastnej sily ale len vierou v Krista a tak im budú odpustené hriechy.

Veriť musia zásluhám Spasiteľa nie svojim, vyvolili si Hospodina a jemu budú slúžiť, uzavrel s ľudom zmluvu, urobil záznam a s knihou zákona uložil do truhly zmluvy, postavil stĺp ako svedok proti nim čo povedali a potom sa rozišli do svojich domovov a území, nazvaný Hospodinov služobník, desatina všetkého bolo dané na verejnú bohoslužbu, Hospodin to zaviedol už Abrahám to uznával, ich blahobyt závisel od tohto príkazu a jeho plnenia, je to znak úcty a vďačnosti Bohu že všetko je jeho a nám je to len dané a prepožičané.

Tiež si vyhradzuje určitú čiastku času a to sobotu, desiatky boli daní levitom a z toho bol aj postavený chrám, všetko prvé od úrody po dobytok bolo pre Boha, on je darcom slnka, vlahy atď, sme len správcami jeho majetku, darilo sa im ale nedarilo tým čo to nezachovávali za čias proroka Hagea, židia po návrate z babylonského zajatia chceli postavať chrám Bohu ale nemalo prostriedky, bolo sucho atď a to preto lebo Boh odháňa kobylky a iné aby sa im darilo, Izraelci mali byť svetlom a rozhojniť svetlo do sveta, majetok má slúžiť na šírenie evanjelia.

Duhý desiatok slúžil ako fond pre chudobných, na dobročinné účely, počas dvoch rokov sa mal prinášať tam kde stal svätostánok, obetujúci priniesol ďakovnú obeť a časť kňazovi, zostatok sa použil na náboženské slávnosti kde sa zúčastnili leviti, vdovy, siroty a chudobný aby poznali evanjelium, každý tretí rok sa zužitkoval doma desiatok, zákon o chudobe vravel že ak bol hladný mohol sa najesť z poľa alebo vinice cudzieho človeka, učeníci a Ježiš tak tiež trhali klasy v sobotu.

Všetko čo ostalo po zbere ostalo pre chudobných, každý siedmy rok bol sobotný rok a začal po skončení žatvy, vtedy všetko stálo úhorom, z toho čo sa urodilo samo mohli jesť len čerstvé a nedávali do sýpok, v sobotný rok to bolo dané cudzincom, sirotám a poľnej zvery, hojne bolo na šiesty rok až na tri roky, oddýchli si a  rozjímali nad Božím slovom a modlitby a čas rodine, prepustený boli otroci ktorým bolo dané niečo na živobytie, robotníkovi sa mzda dala ihneď, chudobným sa odpúšťali dlhy, po siedmych sobotných rokov (49 rokov) prišiel jubilejný rok 50-ty kedy bol veľký rok odpustenia mali zaznieť trúby oznamujúce milostivý rok, hlásal odpustenie všetkých hriechov ktoré spáchali.

Nesmela sa obrábať zem ani zberať úroda, všetko to čo sobotný rok, všetok majetok sa dostával do rúk pôvodných majiteľov, trikrát za rok sa celý Izrael schádzal k svätostánku k bohoslužbe, 1.slávnosť nekvasených chlebov – mesiac abib, prvý mesiac žid.kalendára, koncom marca a začiatkom apríla, koniec zimy a začiatok dažďov, jar, piesne, trúby, žalmy, spevy, pre toľko ľudí sa rozložili stany okolo mesta a na 14.deň začala veľkonočná slávnosť obradom, ktorý mal pripomenúť vyslobodenie z Egyptskej poroby.

Po smrti Ježiša stratila význam a nahradila ju Večera Pánova na pamiatku jeho smrti a spomienka na udalosť veľkej noci, po veľkej noci sedem dní nekvasených chlebov, prvý a siedmy deň nijaká ťažká práca, druhý deň Bohu obetované prvé plody úrody (najskôr dozrieval jačmeň), kňaz položil snop na oltár čím vyjadril uznanie že všetko patrí Bohu, kým sa tento obrad nevykonal žatva sa nesmela začať, 2. Turíce – trvali jeden deň, 50 dní po obetovaní prvých plodov, slávnosť žatvy, slávnosť týždňov, venovaný bohoslužbe, 3.Sviatok stánkov – siedmy mesiac, zber úrody, uznávala sa Božia veľkorysosť, olivy, vinice, sady, olej, ovocie, do stodôl dávané, prichádzali so svojimi darmi aby vyjadrili poďakovanie, sviatok radosti.

Po veľkom dni zmierenia nasledoval, keď ľud dostal ubezpečenie že na hriechy Boh nespomenie, boli zmierený s Bohom, na pamiatku putovania po púšti bývali v stanoch z paliem, kríkov, osem dní zhromaždenie sviatočné, utužiť zväzky k sebe aj k Bohu, slávnosť stánkov ako zber úrody ako konečný deň „zberu úrody“, kúkoľ na spálenie a pšenicu do stodoly

Prví sudcovia

Keď sa usídlili, vystačili s územím a ich horlivosť opadla a prestali bojovať a miesto toho aby ich dobili Kanaáncov, donútili ich k prácam a spolčovalo sa s nimi proti zákonu Božiemu že nebudú slúžiť ich modlám a že ich vyženú aby ich nezvádzali do hriechu, ako ľud mal byť hrádzou proti mravnej skazenosti, mohli si podmaniť mocnejšie národy ako oni samy, zvolili si pohodlie a blahobyt, spolčovali sa s Kanaáncami, manželstvá, modlárstvo ako mor, postupne ich ovládli národy lebo kvôli hýreniu duchovne chradli a aj telesne a duševne.

Podmanili si ich tí ktorých mali oni podmaniť, bolia aj verný ktorých Boh nabádal aby vyhnali modlárstvo ale po smrti Józuu necítili jeho autoritu a vracali sa k modlám, po úpadku prichádzal trest, pokánie a vyslobodenie, utláčali ich králi Mezopotámie, kráľ moábsky, Filištínci, Kanaánci z Aškódu pod vedením Sísera, ale ako osloboditelia národa vystúpili Otniél, Šamgar, Éhut, Debora, Bárak, dosiaľ tiesnili ich iba za Jordánom kmene ale teraz všetkých a Hospodin ich vydal na sedem rokov do rúk Midjáncov, úhlavnými nepriateľmi boli vždy Amalákovci na juhu a Midjánci na východnej hranici, za Mojžiša boli takmer vyhubený, rozmnožili sa a zosilneli.

Neprestali túžiť po odvete a keď Boh Izraelcov už nechránil lúpežne prepadali kmene ako mor po celej krajine plienili a stiahli sa na púšť a oni utekali do miest a roklín, vyznávali hriechy a Boh im zoslal vysloboditeľa, Gideón – syn Joáša z kmeňa Menaššeovho, odvážny a poctivý, v bojoch s Midjáncami padli všetci jeho synovia okrem neho a bol postrachom votrelcov, Boh ho povolal keď práve mlátil pšenicu a uchýlil sa vymlátiť ho nie v stodole ale šiel do vinného lisu, pracoval tajne a potichu.

Zjavil sa mu anjel Hospodinov, povolal ho a on chcel mať istotu že je to ten anjel ktorý ich viedol a tak ako Abrahám dal mu najesť kozľa a nekvasený chlieb, ktorý podľa jeho príkazu položil na skalu, polievku vylial a palicou sa dotkol skaly a oheň strávil jedlo a zmizol, Gideónov otec mal zásluhu na tom že odpadli lebo postavil veľký oltár v Ofre pre Baála, mal zbúrať tento oltár a na mieste kde oheň spáli obeť postaviť oltár a obetovať, i keď nebol kňaz Boh ako zakladateľ tohto príkazu ho mohol zmeniť, musel vyhlásiť vojnu proti modlárstvu skôr než bude bojovať proti nepriateľom, za jedinú noc urobil tajne plán lebo verejne by narazil na odpor.

Ráno muži Ofry našli zničený oltár a chceli zabiť Gideóna ale jeho otec sa ho zastal, či Baál neochránil svoj oltár?, muži z Ofry boli po zatrúbení prvý pod zástavou Gideóna a pridali sa aj ostatný z kmeňov, spýtal sa Boha či môže viesť vojsko, keď rosa na rúne a okolo sucho bude to dôkaz že súhlasí, stalo sa tak ale zapochyboval lebo vlna pohlcuje vlhkosť ak je naokolo vlhký vzduch preto žiadal zopakovať ale opačne tak aby nerozhneval Hospodina a stalo sa tak Amalík, Midján a synovia východu sa zhromaždili na rovine Jezreel za Jordánom, mal len 32 tisíc mužov ale Boh mu povedal že ich je veľa a keby zvíťazili spyšneli by že to dokázali vlastnou silou.

Preto mal zopakovať zákon ako vždy pred vojnou každý veliteľ, kto má deti nech ide domov, nepozberanú vinicu, zásnuby, neposvätený dom atď, keďže ich bolo málo Gideón to neurobil ale zadivil sa keď ho vyzval Boh aby to urobil, na to odišlo odtiaľ 22 tisíc mužov, povedal že ich je mnoho a mali ísť k rieke aby ich preskúšal, ako prechádzali aby sa pripravili k boju skoro všetci si kľakli a pomaly pili, málo z nich pilo z dlaní náhlivo a šli ďalej, a tých vybral Gideón a poslal ostatných domov, tí čo sa spoľahli len na uspokojenie vlastných potrieb v čase ohrozenia sa nedá spoľahnúť, mužov viery ostalo 300.

Boha ctia ich vlastnosti nie počet, šli na horský svah a videli ich ako more piesku po celom údolí a zachvel sa čo bude zajtra ale v noci mu Boh povedal, aby so svojim sluhom Purom zišiel do tábora Midjáncov kde bude počuť niečo čo ho povzbudí, dvaja vojaci sa rozprávali že sa mu sníval sen o tom ako sa kotúľal pečeň jačmenného chleba do tábora, prišiel do tábora a narazil na stan , ten padol a prevrátil sa a druhý povedal že to je meč Gideóna, Boh mu vydal do rúk Midjáncov s celým táborom, na to sa potešil že Boh takto skrze nich prehovoril.

Pustil sa do boja s tým že si zobrali každý fakľu a hlinený džbán, rozdelil ich na tri skupiny, z rôznych strán sa priblížili, začali všetci trúbiť po Gideónovi, rozbili džbány a s fakľami zaútočili s pokrikom, spiaci sa zobudili vystrašený a dezorientovaný že je to masívne vojsko zabíjali sa aj medzi sebou že je to nepriateľ, rozšírila sa správa o víťazstve a vrátili sa vojaci na ceste domov späť a bojovali s nimi, Midjánci šli k Jordánu že sa im podarí dostať domov ale Gideón vyslal poslov k Efrajimovcom aby zahatali prechod cez južný Jordán.

Oén zatiaľ s tristo mužmi unavený prenasledoval ich, prepadol dve midjánske kniežatá Zebacha a Calmunnu, 120 tisíc ich padlo, Midjánci už nikdy nezaútočili na Izrael, okolité národy sa zdesili, vrátil sa z boja a musel čeliť výčitkám kmeňov, povstali proti Midjáncom ale Efrajim sa nepripojil lebo to pokladal za nebezpečné, vyhovárali sa že ich nepozval, po Midjánskej porážke sa na jeho rozkaz zmocnili priechodov cez rieku a zabili dve kniežatá Oréba a Zeéba, Efrajimci sa teda zapojili a prispeli ku konečnému víťazstvu no aj tak nevražili a hnevali sa na Gideóna lebo sa nazdávali že konal svojvoľne a nepostrehli Božie dielo a jeho vedenie.

Jeho skromná odpoveď ich utíšila, Izraelci ho chceli učiniť kráľom ale to bolo proti Bohu lebo On bol Kráľom Izraela a on to vedel a preto povedal že Boh bude nad nimi panovať, Gideón začal konať neskôr svojvoľne bez Božieho príkazu a tým že raz obetoval si myslel že je  povolaný za kňaza a zaviedol bohoslužbu podobnej tej v svätostánku, pomohli mu všetci a dali náušnice a iné šperky a on urobil veľkňazský efód a naprsník, zviedlo to jeho aj rodinu na falošnú cestu a slúžiť modlám, po jeho smrti padli do modlárstva i keď ich z neho vyviedol, zabudli na Gideóna a na Boha a za kráľa si zvolili jeho nemanželského syna Abímelecha ktorý v túžbe po moci usmrtil všetky Gideónové zákonité deti.

Po jeho smrti vládli sudcovia, čo sa báli Boha a vedeli odolať modlárstvu, netrvalo dlho a ľud sa dostal do modlárstva a pohanských zvykov, v prostredí severných kmeňov boli ctitelia sidónskych a sýrskych bohov, na juhozápade sa odvrátili k modlám Filištíncov, na východe modly Moábcov a Ammóncov, trest nenechal na seba dlho čakať a východné kmene boli podmanené Ammóncami, prekročili Jordán a vtrhli na územie Efrajima a Júdu, Filištínci z prímorských krajín drancovali krajinu, navrátili sa k Bohu ale pokánie bolo nad trestom nie nad tým že zneuctili Boha.

Pokánie nie je len ľútosť ale odvrátenie sa od hriechu, Boh ich zavrhol nech slúžia svojim bohom a nech tí ich vyslobodia, prekročili hranicu milosrdenstva ako v posledný deň súdu kedy sa skončí doba milosti, zabudli na povinnosti a nechali sa zviesť svetom, odstránili ale modly a slúžili Bohu, bieda Izraela Boha dojala, Izralecom poslal Jefteho z Gileádu ktorý Ammóncom vyhlásil vojnu a celkom ich vyhubil, 18 rokov ich utláčali nepriatelia, potom však ľud na poučenie z utrpenia zabudol a tak ich trápili nájazdy Filištíncov a spolčili sa s nimi až nakoniec zdieľali aj ich zmýšľanie.

Neskôr sa títo zdanlivý priatelia stali ich úhlavnými nepriateľmi a snažili sa ich všemožne vyhubiť, aj nám sa často stáva že vidíme priateľov okolo seba ale nič nemá spoločné Kristus so satanom a tak zistia že zdanlivý priatelia sú ich najnebezpečnejšími nepriateľmi

Samson

Verný ctitelia neprestávali vzývať Boha a prosiť o vyslobodenie Izraela, šírila sa nevera, v prvých rokoch útlaku sa narodil a podľa Božej vôle malo zlomiť ich vládu, bolo to stále horšie a horšie, mestečko Corea nad filištínskou planinou, muž Manoách z Dánovho pokolenia, jeho bezdetnej žene sa zjavil anjel že porodí syna a Boh prostredníctvom neho začne zbavovať ich jarma Filištíncov, dal jej pokyny o strave, aby dala pozor na nečisté a nepil vína, ako nazirejec bol zasvätený Bohu a nesmeli sa mu strihať vlasy.

Zdravotné a výchovné zásady , o ich opakovanie prosil otec ešte raz aby ho správne vychovali, všetko zlé, opojné látky a nezdravé jedlá znižujú zdatnosť, rozum, prchkosť spôsobujú a zníženú nervovú činnosť čo sa dedí a vznikajú aj hluché, slepé deti atď, Samson sa spriatelil od detstva s Filištíncami keďže tam boli hranice, tam bývala žena Timna, ktorá si ho natoľko naklonila že sa rozhodol oženiť s ňou, rodičia jeho prianie splnili a bola svadba, nedbal na to či oslávi Boha alebo či svoj zámer splní na ktorý bol určený.

Boh dá múdrosť všetkým ktorý ju chcú použiť na ctenie Boha, dostal sa do rodinného spoločenstva s tými, ktorý nenávideli Boha, žena zradila svojho muža skôr ako sa skončila svadobná hostina a on v hneve ju opustil a vrátil sa domov do Corey, keď sa upokojil a prišiel pre svoju nevestu bola už vydatá za iného, z pomsty zničil všetky Filištínske polia a vinice, tí potom zavraždili jeho bývalú nevestu aj keď ju pod hrozbou sami doviedli k zrade aby podnietila jeho pomstu, v Aškalóne kedysi zabil 30 mužov a rukami roztrhal leva, v zúrivosti nad vraždou jeho nevesty napadol Filištíncov, potom sa skryl v skalnej rokline na území Étamu, na území judského kmeňa, až sem ho prenasledovali vojsko až sa Judsko zľaklo.

Mali vydať Samsona, tritisíc mužov šlo za ním na skalu, on im dovolil spútať ho, a vyžiadal si od nich sľub, nech ho sami nenapadnú aby ich nemusel ako krajanov pozabíjať, odviedli ho do tábora a radovali sa, Samsona prenikol duch Hospodinov a roztrhal laná ako nič a našiel osliu čeľusť a ňou pozabíjal tisíc mužov a ostatný sa dali na útek, Izraelci sa už vtedy mohli k nemu pripojiť, boli ale vyľakaný a zbabelí, mali vyhnať pohanov no naproti tomu sa zúčastňovali ich obradov, znášali ich krutosti a schvaľovali ich bezprávie pokiaľ nebolo namierené proti nim.

Prijali otrocké poníženie ktorému sa mohli vyhnúť keby poslúchali Boha, po tomto víťazstve si ho zvoli za svojho sudcu a vládol im 20 rokov, zobral si neskôr za ženu Filištínku, smelo šiel do Gazy lebo sa ho báli, aby navštívil neviestku, dozvedeli sa to a chceli sa pomstiť, mali ho v najpevnejšom meste a čakali do rána, v noci sa zobudil s výčitkami svedomia že porušil svoj nazirejský sľub, utiekol odtiaľ tak že vytrhol bránu zo základov a vyniesol ju na temeno vrchu pred Chebrónom, neprestal páchať ohavnosti ale neodvážil sa medzi nich ísť.

Neďaleko rodiska v údolí Sórek sa zaľúbil do ženy, boli tam vinice, zvykol si na víno po svojich cestách čím porušil ďalší sľub, rozhodli sa pomocou Dalily dovŕšiť jeho záhubu, poslali tam deputáciu popredných mužov z každej filištínskej provincie aby podplatili Dalilu a zistila odkiaľ pramení jeho sila, Samson na jej dotieravé otázky klamal, prišla na to a trikrát dostal dôkaz o tom že ho chcú Filištínci zabiť, všetko ale obrátila na žart a on slepotou zahnal obavy, unavila ho otázkami až jej to povedal že silu má vo vlasoch a tak to povedala kniežatám a tí ho v noci oholili, potom zvolala že idú Filištíni na neho ale nemal silu a Boh odstúpil od neho.

Dalila ho potom trápila aby si boli istý či je slabý a potom ho chytili, vypichli mu oči a hodili do žalára v Gáze a nútili k ťažkej robote, vlasy len znamením vernosti Bohu, toto znamenie len kvôli vášni obetoval a pripravil sa o požehnanie, posmievali sa mu a zistil aký je a jeho slabosti čo ho viedlo k pokániu, ako rástli vlasy silnela jeho sila ale oni ho pokladali za väzňa bezmocného, mysleli si že je to zásluha ich božstiev a vyzývavo sa správali k Bohu Izraela, urobili slávnosť na počesť Dágona, boha rýb a morí.

Mmestský i dedinský ľud a kniežatá sa tam  zišli, vyznávači naplnili chrám a jeho galérie, slávnostná obetná modloslužba sa konala a po nej hostina a zábava s hudbou, za vrcholný dôkaz moci Dágona doniesli Samsona, velebili boha že premohol škodcu krajiny, predstieral únavu aby mu dovolili sa oprieť o dva hlavné stĺpy na ktorých spočívala chrámová strecha, v duchu sa modlil a zvalil stĺpy a zomrel s nimi pričom zabitých bolo viac ako zabil za svojho života, donieslo sa to domov a prišli tam bez toho aby im v tom bránili zobrali jeho telo a pochovali medzi Coreou a Eštáolom v hrobe jeho otca, najsilnejší muž na zemi po telesnej stránke ale po duchovnej z najslabších, sebaovládanie, čestnosť a zásadovosť.

Samuel a jeho detstvo

Elkána a jeho žena Anna, zbožný, nemali deti preto na zachovanie svojho mena si zobral druhú ženu Peninnú, ktorá porodila synov a dcéry ale na úkor rodinného šťastia a pokoja lebo bola malicherné a spupná, bol Levita ale bohoslužby v Šíle sa už nekonali tak pravidelne ako kedysi tak ta nemusel tak často chodiť, bohoslužbu však navštevoval a aj sa zúčastnil obetovania v určených zhromaždeniach, pri hostine potom dával Anne dvakrát viac jedla aby jej dal najavo že ju má rád akoby mala deti.

Druhá žena na to žiarlila a vysmievala sa jej, ona mala prvé postavenie ako detná a jej hovorila že je v Božej neľúbosti, rok čo rok to tak bolo kým sa raz nerozplakala a zo slávnosti odišla, nikoho nezaťažovala bremenom a tak to zverila Bohu, prosila aby ju zbavil potupy a aby jej daroval syna ktorého vychová pre Hospodina, sľúbila že ak sa jej narodí, zasvätí ho Bohu, pristúpila ku vchodu svätostánku v duchovných mukách a plakala, zhovárala sa v duchu, veľkňaz Éli si to všimol a myslel si že vypila viac vína a pokarhal ju ako sa správa.

V pokore mu povedala že sa zhovárala s Bohom a On dotknutý jej povedal nech jej Boh vypočuje o čo ho prosila, narodil sa Samuel – Vyprosený od Boha, Darcu nechcela pripraviť o to čo mu patrí a tak prišlo k rozlúčeniu vo veku dieťaťa odlúčenia od matky, s mužom šla do Šíla a dala Élimu syna s tým že ho dáva do služby Bohu o čo ho prosila a on v úžase v pokore sa zahanbil a modlil sa, hovorila modlitbu s Božieho vnuknutia, prorocké slová o Dávidovi ako kráľovi budúcna, Mesiášovi, záhuba nepriateľov Božích, predpovedá víťazstvo vykúpeného ľudu.

Vrátila sa domov do Ramátajimu, snažila sa vychovať ho tak aby vo všetkom videl Hospodina a vedel že mu patrí, myslel na neho, miloval a ctil si ho, modlievala sa za neho každý deň, každý rok mu zhotovila sukňu a na bohoslužbe mu ju dala ako prejav lásky, vplývali na neho hriešne vplyvy lebo Éliho synovia si nectili otca a nebáli sa Boha, nenasledoval ich príklad a vyhýbal sa ich spoločnosti, kňaz si obľúbil Samuela a v jeho prítomnosti nachádzal ticho, pokoj, bol milý, vľúdny, poslušný a milý, nežný, ochotný, miloval tohto chlapca.

Medzi najvyšším sudcom národa a dieťaťom vznikol čistý a vrelý vzťah, nesmeli konať službu leviti pred dovŕšením veku 25 ale Samuel bol výnimkou, každým rokom zverené významnejšie povinnosti, nosil ľanový efód na znamenie že je Hospodinov, robil všetko z lásky k Bohu ako Božie dielo, musíme každú povinnosť a prácu brať ako službu Bohu z lásky a bude nám prinášať potešenie, ako je Boh dokonalý v jeho sfére, tak má byť aj človek dokonalý v ľudskej sfére a aj v maličkostiach

Éli a jeho synovia

Bol povolaný vládnuť celému Izraelu ako najvyšší sudca, bol príkladom všetkým, ale nevedel vládnuť vo svojej rodine, bol zhovievavým  otcom, neuplatňoval svoju otcovskú právomoc a nepotlačoval zlozvyky a vášne svojich detí, namiesto toho aby karhal a trestal trpel ich počínanie, doprial im všetko po čom túžili, nechcel ich trestať, zanedbával ich prípravu na službu Bohu, deti ovládli jeho, znevažovali Boha a jeho zákon, bohoslužbu pokladali za všednú záležitosť, stratili zmysel pre svätosť a jej význam.

Nevedel v nich prebúdzať úctu k posvätnej službe, v dospelosti boli presiaknutý pochybovačnosťou a vzdorom, aj keď sa na kňazskú službu nehodili, stali sa kňazmi a slúžili vo svätyni, Boh dal jasné pokyny o tom čo treba dodržiavať pri obetnej službe, obete sa mali predkladať tým najslávnejším spôsobom, predstavovali Kristovu smrť, mali udržiavať vieru v zasľúbeného Vykupiteľa, zmierne obete boli výrazom vďačnosti Bohu a na oltári sa spaľoval len tuk, určitá časť z nich bola vyhradené kňazom tá väčšia bola vrátená obetujúcemu ktorou pohostil priateľov pri obetnej hostine.

Vierou mali upierať myseľ k veľkej Obeti, mysleli pri tejto službe iba na svoj úžitok a pôžitok, neuspokojili sa s pridelenou časťou a chceli viac, obohacovali sa pri donášaných daroch obetných, pri výročných slávnostiach hlavne, keď nechceli dať pohrozili že si to vezmú samy, nečakali ani kým zhorí tuk, bohoslužba strácala svoj význam, ľudia začali pohŕdať obeťami, poškvrňovali kňazský úrad aj svätostánok, Chofní a Pinchas, prestali ľudia navštevovať bohoslužby, rozšírilo sa modlárstvo, spustlosť, bezbožnosť.

Éli sa dopustil chyby ak chcel aby ostali v službe naďalej, ich správanie ospravedlňoval a prestal vidieť ich hriechy, keby zakročil museli by byť zbavený úradu a usmrtený, prišiel za ním Boží muž  obvinil ho že si cení synov viac ako Boha, „vyčkajme kým deti vyrastú až potom ich za zlé veci budeme karhať lebo sú ešte malé“, zhrešili proti Bohu, Boh sa nemohol zjavovať veľkňazovi kvôli jeho synom, ich hriechy vylučovali prítomnosť Ducha Svätého, Samuel ako verný prorok mu mal oznámiť posolstvo odsúdenia.

Počul v spánku hlas, trikrát ho zavolal a šiel za Élim že či ho on volá a prišiel na to že to Boh sa s ním chce rozprávať a tak si ľahol a povedal čo mu povedal veľkňaz, „tvoj služobník počúva“, nevedel čo to znamená lebo ešte nepoznal bezprostredné zjavenia Božej prítomnosti aké dostávali proroci, vyhýbal sa mu aby mu to nepovedal ale privolal si ho nech mu to povie a prijal rozsudok ale nekajal sa nad tým len priznal vinu ale nezriekol sa hriechu nenaprával čo sa dá kým rok čo rok odkladal Boh rozsudok, oznámil celému ľudu aké posolstvo dostala jeho rodina aby oslabil vplyv svojej minulej ľahostajnosti.

Nedbali na to, okolité národy páchali ešte väčšie zlo až raz tiahli na Filištíncov a utáborili sa v Eben-Ézere a oni v Aféku, bez Božej rady išli, bez súhlasu proroka či veľkňaza, prehrali a zomrelo 4 tisíc mužov, doniesli jeho synovia truhlu zmluvy lebo si povedali všetci že zvíťazia keď bude Boh s nimi a vyslobodí ich ale neuvedomovali si že je to kvôli ich hriechom, zľakli sa ale bojovali a zomreli jeho synovia a získali truhlu zmluvy, stratili symbol stále prítomnosti Božej a jeho moci.

Zavládol smútok, vzhliadali na truhlu podobne ako modlárske kmene, sama o sebe nemala moc ani ich zachrániť, to len dodržiavaním zmluvy s Bohom a jeho zákonu, nemohol im pomôcť kým neoľutujú hriechy a neprávosti a nezrieknu sa ich, posol prišiel oznámil ľudu a Éli sedel ako vždy pred svätostánkom, posol mu povedal že prehrali a zomreli synovia ale to ho nezabilo až keď počul že truhla padla do ich rúkaj práve kvôli jeho hriechu padol na zem, zlomil si väz a zomrel, Pinchasova žena tiež zomrela a porodila dieťa Ikabód, Filištínci boli len nástrojom na potrestanie Izraelitov a dlho sa neradovali z truhly.

Božia prítomnosť ktorá sprevádzala truhlu bola stále zdrojom sily, odviezli ju do Ašdódu, umiestnili v dome boha Dágona, nazdávali sa že ich je teraz moc a s mocou Dagóna budú nepremožiteľnými, na druhý deň vošli do chrámu a vydesili sa lebo tvárou na zem bola padnutá jeho socha, dali ju naspäť ale na ďalší deň ju našli dolámanú na zemi, horná časť podoba človeka a dolná podoba ryby a práve podoba človeka bola rozbitá, vedeli že je to zlé znamenie ich záhuby preto truhlu odniesli do zvláštnej miestnosti.

Začala ich sužovať zhubná choroba, pripomenuli si rany ktoré dostal Egypt a spojili si to s truhlou, dopravili ju do Gatu, tam tiež prišla nákaza a odniesli ju do Ekrónu, šli pod ochranu svojich bohov ale nákaza pokračovala aj tam, odniesli ju na pole, pohroma myší ktoré ničili úrodu na poliach aj v sýpkach, národu hrozilo vyhynutie následkom choroby a hladomoru, 7 mesiacov bola medzi nimi a Izraelci sa ani nepokúsili získať ju späť, pohanské národy mali zvyk že to čo ich postihlo znázornili v podobe sochy, vystavili ju a mala ich ochrániť pred tým, mudrci im neporadili aby sa odvrátili od modiel k Bohu.

Chceli vrátiť truhlu ale iný nie lebo by sa ponížili tým ale povedali im ako dopadol faraón a tak sa dohodli, že truhlu a zlaté predmety za previnenie naložili na nový voz aby zabránili znečisteniu, zapriahli dve kravy na ktorých ešte bolo jarmo, šli kadiaľ chceli kravy a povedali ak sa vráti späť do Bét-Šemeša bola to Božia ruka Izraelcov Boha ale ak nie bola to náhoda, šli však stále rovno na určené miesto kde v doline prebiehala žatva pšenice a uvideli truhlu, zastali na poli Józuu a kravy obetovali Bohu ako obeť a Filištínci sa vrátili do Ekrónu a morová rana prestala a videli že je to rana od Boha Izraelitov.

Truhlu postavili na kameň pri ktorom zastal voz a obetovali pred ňou, neuvedomili si ale hriech a posvätnosť truhly a nechali ju na strnisku, chceli ju otvoriť pričom ani Lévijci sa neodvážili na ňu pozrieť, len raz v roku ju smel vidieť Veľkňaz, mnohí náhle po otvorení zomreli, neoľutovali hriech ostatný a hľadeli s poverčivou bázňou, chceli sa jej zbaviť ale neodvážili sa ju odniesť, poslali správu Kirjat-Jearímu nech si ju odvezú, s jasotom obyvatelia mesta prijali truhlu zmluvy.

Umiestnili v dome Lévijca Abinádaba. Svojho syna Eleázara ustanovil aby ju strážil a zostala u neho mnoho rokov, odkedy sa Samuelovi zjavil Hospodin uznával ho národ ako proroka, navštevoval dedinky a mestá a hovoril im o Bohu aby ich k nemu priviedol, podobne to bolo za Ježiša keď obradná zbožnosť bez lásky a úcty k Bohu a Kristovej milosti bola zbytočná, Izrael sa stretol v Micpe kde sa konala slávnosť, vyznávali tu v pokore hriechy a Samuel na dôkaz že chcú počúvať Boha bol postavený za sudcu.

Filištínci pokladali toto zhromaždenie za prípravu na vojnu a preto s veľkým počtom vyrazili proti nim aby ich rozohnali kým uskutočnia svoj zámer, modlili sa a prosili Samuela nech ich Boh ochráni, práve keď Samuel obetoval jahňa ako spaľovaciu obeť chystali sa a pritiahli Filištínci k boju, prihnala sa strašná búrka a zem bola pokrytá mŕtvolami, Boh prijal ich pokánie a videli to, neboli pripravený na boj ale použili zbrane padlých a hnali ich až k Bét-Kára, práve tam dosiahli víťazstvo kde ich pred 20timi rokmi porazili Filištínci a dostala sa im do rúk truhla.

Boli tak porazení Filištínci ktorí sa vzdali ešte aj pevností ktoré predtým dobili a zriekli sa vojen voči Izraelitom, ostatné národy ich nasledovali v príklade, kým Samuel spravoval krajinu mali pokoj, aby sa na ti nezabudlo postavil medzi Micpou a Šén veľký kameň ako pamätník, nazval ho Eben-Ézer – Kameň pomoci, až potiaľto pomáhal nám Hospodin

Prorocké školy

Výchova mladých, kto túžil poznať hlbšie Božie slovo, učitelia Izraelcov, založil ich Samuel, zamedziť šíreniu úpadku, mužovia v Božej bázni, radiť a viesť, edna v Ráme v dome proroka a druhá Kirjat-Jearíme, vtedajšom sídle truhle zmluvy, neskôr aj iné, živili sa prácou vlastných rúk, mechanická práca, učili sa Boží zákon, smernice od Mojžiša, posvätné dejiny a hudbu s poéziou, stvárňovať Boží obraz v človeku, pád do hriechu ako rozvrat súladu Božích darov v nás, telesná výchova atď

Prvý izraelský kráľ

Mojžiš so staršími, kniežatá a sudcovia mali učiť národ Božím zákonom  aby sa v ich živote uplatňovali, nikto nemal právo vydávať národu zákony nové, kráľ mal zastupovať Boha, mal a mali uznávať Boha ako hlavu národa a jeho zákon mal platiť ako zvrchovaný zákon krajiny, túžba po kráľovi kvôli sporom vo vnútri aj prebratí zvykov od národov, vpády pohanských kmeňov, mysleli si že ak si majú postavenie udržať musia sa kmene spojiť pod jednu silnú ústrednú vládu a čím viac opúšťali Boží zákon, tým viac túžili vymaniť sa spod Jeho nadvlády.

Prejavila sa túžba po kráľovi, od Józuu nikto nespravoval národ tak ako Samuel, trojaký úrad mal: sudca, kňaz a prorok, keď bol starší povolal aj svojich dvoch synov ktorý sa starali o ľud na juhu krajiny v Beér-Šebe, neboli toho hodný, prijímali úplatky, prekrúcali právo a oddali sa lakomstvu, opakoval trochu chybu Éliho voči výchove svojich synov, nespokojnosť a zámienka aby si zvolili kráľa, Samuel ani nevedel o krivdách ktoré sa dejú aby odvolal synov z úradu ale im o to nešlo.

Vopred dohodnutý zámer mali a ich pýcha, zjavná snaha zbaviť sa ho, posťažoval sa Bohu na modlitbe ale Boh mu povedal že pohŕdajú ním nie Samuelom, lebo kto pohŕda tým ktorých On poslal, pohŕda aj Bohom, keď bol Hospodin kráľom mali sa najlepšie, vyhovel im ako píše Hozeáš vo svojej prchlivosti aby poznali že aj keď trváme na svojom pláne tak nám vyhovie aby sme poznali trpké skúsenosti a kajali sa, keď na tróne bude človek odvráti ich myseľ od Boha, ak by bol Boh kráľom spájalo by ich vedomie závislosti na ňom, viac dôverovať budú ľudskej sile ako Božej moci, povedal im že Boh im v tom vyhovie ale povedal pre a proti že bude napodobňovať iných kráľov, prepych, chudoba, členenie, dcéry variť budú, synovia v armáde a keď to budú chcieť zrušiť nebude sa dať.

Neuvedomovali si odlišnosť od národov, chceli byť ako ostatný, chceli od Boha aby si vyvolil kráľa pre nich a zvoli Saula z rodu Benjamínovcov, mal uspokojiť ich márnomyseľné túžby, nepocítil nikdy Božiu milosť, jeho moc, nevedel ovládať svoje prudké vášne, bol synom veliteľa a pracoval na poli, niekoľko oslíc raz zablúdili v pohorí a Saul ich šiel hľadať, tri dni ich hľadal až prišli do blízkosti Rámi kde býval Samuel a sluha navrhol aby sa ho šli spýtať kde sú, že mu dajú štvrť šekela čo bolo zvykom že sa dal malý dar pri návšteve niekoho hodnostne či úradom vyššieho.

Stretli dievčatá ktoré šli naberať vodu a spýtali sa ich a povedali že obetuje na výšine, vtedy sa neobetovalo v svätostánku lebo Izraelci si to nevážili a znevažovali obete a tak sa obetovalo všade v blízkosti levitských miest a miest kde bývali kňazi na vyvýšeninách tzv.“výšiny“, Saul ho stretol v mestskej bráne a Boh mu zjavil že k nemu príde vyvolený kráľ  Izraela, povedal že sa našli mulice a nútil ho ostať a zúčastniť sa slávnosti, naznačil mu že bude kráľom ale on povedal že je z najmenšieho kmeňa, zišli sa predstavitelia mesta a Samuel ho k nim priviedol.

Na jeho pokyn mu bolo dané čestné miesto a vybraný diel jedla, na streche sa sním potom zhováral dlho, vysvetlil mu najdôležitejšie zásady na ktorých spočívala vláda, na druhý deň sa vydal Saul na cestu a prorok ho vyprevádzal, prešli mestom a Samuel prikázal aby sluha šiel vopred, zastavil ho a požiadal aby prijal Božie posolstvo, pomazal olejom za knieža Izraela a na dôkaz že je to s Božieho poverenia mu predpovedal čo ho čaká na spiatočnej ceste, Boží duch ho na jeho úrad pripraví, cestou späť sa stalo čo predpovedal a dopočul sa že sa našli mulice.

Stretol troch ľudí čo šli Boha chváliť do Bétela, pri Gibei v meste v ktorom býval sa vracala skupina prorokov z „výšiny“ a spievali chválospevy a Boží Duch zostúpil na Saula a on chválil spieval a prorokoval s nimi a oni sa čudovali či je medzi prorokmi, uvedomil si že musí bojovať proti hriechu a satanovi, pochopil plán spasenia, odvaha a múdrosť mu bola daná, ľud ešte nevedel že Saul bol pomazaný za kráľa malo sa to rozhodnúť losovaním verejne a tak Samuel za tým účelom zhromaždil ľud v Micpe.

Prosba o Božie vedenie, verejné losovanie, kmeň, pokolenie a rodina a padol lós na Saula, on však v zhromaždení nebol lebo vo vedomí veľkej zodpovednosti radšej tajne odišiel, priviedli ho a bol vyšší ako iný a jasal ľud, potom im predniesol Samuel kráľovské práva, zásady na ktorých spočíva kráľovský spôsob vládnutia pričom nebol absolútnym kráľom ale nad ním bol Hospodin,  zapísal prejav do knihy kde boli zapísané aj práva a privilégia ľudu a výsady kniežaťa, snažil sa im dať čo najviac slobody i keď nebrali vážne varovné posolstvo.

Bola tu aj opozícia ktorá ho odmietla uznať a priniesť mu obvyklé dary lebo boli početnejší Júdovci a Efrajimovci, tí najviac chceli kráľa a pritom ho odmietli, každá strana mala svojho obľúbenca ktorého chceli mať na tróne, závisť a žiarlivosť, nechcel byť kráľom a tak sa vrátil do Gibei pričom ho nasledovali ako sprievod jeho verný a tam robil prácu roľníka, neskôr Ammónci napadli pod vedením Náchaša mesto Jábeš a chceli obyvatelia mesta dojednať mier že mu budú odvádzať dane ale on povedal že ak si každý vypichne pravé oko na znak ich poddanosti, vyžiadali si sedme dní na uváženie pričom poslali poslov do kmeňov o pomoc.

V Gibei a všade to vyvolalo hrôzu a keď sa vracal Saul spýtal sa čo sa deje že tak hlasno plačú, prenikol ho Boží Duch, vzal zopár volov, rozsekal na kusy a rozposlal do kmeňov s odkazom že sa tak stane s ich dobytkom ak nepôjdu do boja so Saulom a Samuelom, na planine Bezek sa zhromaždilo na Saulove velenie 330 tisíc mužov, poslali poslov že na druhý deň majú očakávať pomoc pričom v ten deň sa Ammóncom mali vzdať, ako kedysi Gideón aj Saul rozdelil vojsko na tri oddiely a prepadol ich hneď z rána.

Privítali ho ako kráľa a víťazstvo pripísali ľudským schopnostiam, zabudli že bez Boha by ich úsilie bolo márne, nadšenci chceli usmrtiť tých čo ho nechceli za kráľa ale Saul zamietol, vzdal česť Bohu a nie sebe, namiesto pomsty prejavil súcit a odpúšťanie, prebývala v ňom Božia milosť, Samuel navrhol nech sa v Gilgále potvrdí ich kráľ a stalo sa tak, v tom mieste postavili svoj prvý oltár kedysi, Józua tu na Boží príkaz postavil pomník z 12tich kameňov pripomínajúci prechod cez Jordán.

Obnovili tu obriezku a prvýkrát slávili sviatok Veľkej noci po previnení v Kádeši, prestala tu padať manna, tu sa Kristus zjavil ako knieža veliteľ vojska Izraela, vtrhli do Jericha a dobyli mesto Aj, Achán potrestaný a uzavretá zmluva s Gibeóncami čím boli potrestaný Izraelci že sa neradili s Hospodinom, načrtol im ako vládol on a čo si zvolili oni aby videli ako sa mali pod vedením Božím skrz Samuela a celé dejiny, v čase žatvy v máji a júny nezvyklo pršať ale prišlo hromobitie a krupobitie a prestrašilo ich a kajali sa z hriechu že si zvolili kráľa, Hospodin ich aj tak nezavrhol a povedal nech mu slúžia celým srdcom, nezmienil Samuel ako pohŕdavo sa voči Bohu zachovali ale uistil ich o svojom trvalom záujem o ľud

Saulova opovážlivosť

Saul rozpustil vojsko a ponechal si dvetisíc mužov čo mali ostať pod jeho velením v Michmáse a tisíc mužov sa malo usadiť v Gibei a im velil jeho syn Jonatán, dopustil sa chyby že nezaútočil na okolité národy a nezaručil im slobodu, Filištínci ešte vlastnili pár miest kde sa usadili priamo v srdci krajiny a boli lepší lebo mali železné zbrane a vozy, počas útlaku predtým im zakázali konať kováčske remeslo, keď potrebovali kováčsku prácu Hebreji si museli ísť do ich posádok preto, neboli vyzbrojený a oštep alebo meč mal iba Saul a Jonatán, užívali sa luky a praky, v druhom roku vlády sa pokúšali poraziť Filištíncov.

Prvý útok viedol Jonatán ktorý porazil posádku F. v Gibei, dal zhromaždiť všetkých z kmeňov do bojovej pohotovosti aj kmene spoza Jordánu do Gilgálu, Flištínci zozbierali v Michmáse veľkú armádu, dozvedeli sa o tom a zhrozili sa, skryli sa v jaskyniach, prekročili Jordán, do roklín, ešte pred stretom zutekali, vždy mal čakať pred bojom 7 dní kým k nemu príde Samuel aby mu povedal čo má robiť a obetovať pred Hospodinom, ale nejavil Saul nijakú snahu aby povzbudil ľud vo viere v Boha.

Strácal trpezlivosť a odvahu a miesto toho aby ich pripravoval na bohoslužbu premohla ho nevera a zlé predtuchy, mali sa kajať, vyznať hriechy a Boh ich požehnal a pomohol im ale oni sa spoliehali na človeka, tieseň ktorú dopustil im ukázala že je nerozvážne spoliehať sa na človeka, skúška na Saula či bude Bohu verný, či vie trpezlivo čakať , či sa na neho môže Boh spoľahnúť ako na vládcu jeho národa, rozhodol sa obetovať a obetoval vo vojenskom obleku čo bolo proti príkazu Hospodina a keď prišiel Samuel zdržaný Božou prozreteľnosťou Saul mu šiel v ústrety akoby sa nič nestalo.

Spoliehal sa na svoje sily nie na Boha a tak povedal mu Samuel že si Boh vyvolil iného kráľa lebo búd zavrhne ľud ako vyvolený alebo si vyvolí kráľa keďže bolo zriadené kráľovstvo, Saul odišiel do Gibei, viedol by totiž ľud podľa svojej vôle nie podľa Božej, musela byť vláda daná tomu, kto spravuje ľud podľa Božej vôle, viera a poslušnosť, búril sa proti jeho vôli Saul od malička sa ho nebál a nemiloval ho a preto zobral truhlu zmluvy medzi ľud že ho povzbudí, vyhrajú a potvrdí tak jeho úmysly oproti Samuelovi.

Ostalo mu ale 600 mužov preto sa uchýlil do dobytej pevnosti v Gibei kde sa na sever oproti usídlili Filištínci a plienili krajinu, verný a zbožný Jonatán povedal tak isto veriacemu zbrojnošovi s Božieho vnuknutia nech na nich tajne zaútočia, šli pomedzi obidva tábory v rokline a modlili sa nech ich Boh povedie, zbadali ich Filištíni, oni šli potom cez pre nich nepriestupný skalný výbežok kde pobili stráže a po ich boku bojovali anjeli, strach hrôza a počuť vozy a dunenie zeme, zabíjali sa navzájom v domnení že je to nepriateľ.

Hhluk bolo počuť v tábore Izraelcov, hliadky oznámili že je tam veľký zmätok a že sa ich počet zmenšuje, nevedeli že by nejaká časť ich armády z tábora odišla,  ukázalo sa že chýbajú oni dvaja, Saul vyšiel a aj ľudia z úkrytov a pozabíjali ich, Saul dal rozkaz že nikto nebude jesť chleba kým sa nevypomstia na nepriateľoch, rúhanie a nerozvážnosť, šlo mu o vlastný prospech nie o Božiu slávu, „vypomstiť sa na svojich nepriateľoch“ nie správne povedané akoby mal „aby Hospodin bol pomstený na jeho nepriateľoch“, vojaci boli potom oslabený po vojne natoľko že jedli aj krv s mäsom čo bolo proti Božiemu príkazu.

Jonatán cestou jedol med ale nevedel o prísahe a tak Saul povedal že musí byť usmrtený lebo keby nebol, uznal by vinu že zhrešil a nerozvážne prisahal, nemohol si robiť nárok na pocty z víťazstva a tak dúfal že si ho ľud uctí za to, že horlivo obhajuje posvätnosť prísahy, musia počúvať autoritu kráľa aj za cenu obetovania jeho syna, sám pritom obetoval a pritom sa aj obhajoval, ľud ho nechcel poslúchnuť a bol zachránený, vrátil sa domov, ľud poznal chybu že si zvolil kráľa miesto Boha, proroka vymenili za toho ktorý spôsobil pohromu.

Zavrhnutie Saula

V skúške viery v tiesni neobstál, znevážil Božiu službu, prestúpenia trestá a po 400 rokoch prostredníctvom Samuela Saulovi odkázal nech vyhladí Amaléka, ktorý ich ako prvý napadli na púšti, chce ochrániť od úplnej záhuby ostatných a od zmaru, ochrániť mnohých a odstrániť tých, ktorí prestupujú jeho zákon a zatvrdili si srdce v hriechu, Kinejci medzi nimi ostali nažive, uctievali aj Boha, pochádza odtiaľ aj Chobáb, švagor Mojžiša ktorý ich viedol krajinami ako znalec pri putovaní.

Vykonávali rozsudok nad národmi, všade sa mu darilo bojovať a porazil Amaláka a zajali kráľa Agaga ale nevyplienili všetko úplne ako prikázal Boh ale nechal najlepšie stádo nažive, dobytok a čo bolo dobré nechcel vyhubiť, spyšnel a napodobil víťazstvo iných národov že nechal nažive kráľa a ponechal si najlepšie stáda dobytka, obhajoval to tým že ho obetuje Hospodinovi, zámerom bolo obetovať tento a svoj nechať nažive.

Samuel ho šiel navštíviť v modlitbách že si snáď uvedomil hriech ale keď prišiel Saul mu šiel v ústrety s klamstvom na perách že splnil príkaz, Saul v snahe obhájiť sa hodil vinu na ľud ale ľud poslúchal jeho, Saul nepriznal chválu Bohu a vojsko spyšnelo že to všetko vďaka kráľovi, priznal si vinu keď počul že Boh ho zavrhol ale vinu váľal na ľud že zo strachu pred ním to urobil, obava z trestu nie ľútosť nad hriechom, chytil ho za plášť a odtrhol mu ho v návale strachu že odíde od neho lebo ľud viac počúva proroka ako kráľa.

Mohlo dôjsť k vzbure ak ho prorok opustí preto ho požiadal a Samuel na Boží príkaz sa s ním zúčastnil bohoslužby kde zabili Agaga, potom sa už stretli iba raz pričom šiel Saul do Gibei a Samuel do Rámy, bol skromný kedysi a pod vplyvom Ducha sa mohli rozvinúť dobré vlastnosti a zlé ustúpiť, spoliehal sa na svoje vysoké postavenie a zneuctil Boha neposlušnosťou a nedôverou, úspechom spyšnel, sebadôvera, ľud pozabudol že je len nástrojom, zástupcom Boha, obete nemajú cenu ale majú byť vyjadrením ľútosti nad hriechmi, poslušnosť voči zákonu a viera v Krista a jeho zásluhy, zvonku pekný zvnútra sa nestarali o to aký je kráľ keď si ho žiadali

Pomazanie Dávida

Izajovi  v Betleheme sa narodil syn Dávid, o tisíc rokov Ježiš, skladal piesne, spieval na harfe a pásol ovce, na Boží príkaz šiel k Izajovi a obetoval tam jalovicu so staršími mesta ale Dávid tam nebol lebo pásol ovce, najstarší z jeho synov sa podobal Saulovi zovňajškom, myslel si že je to on preto čakal na Boží pokyn ale povedal mu Boh že pozerá na srdce, zavolal po Dávida lebo a až pri ňom počul pokyn a pomazal ho olejom z rohu v kruhu bratov a spočinul na ňom Duch Svätý a prorok sa vrátil do Rámy, o jeho poslaní nikto nevedel, obra ostal utajený, Dávid vedel že je to náznak vznešeného poslania

Dávid a Goliáš

Saula tiesnil hriech, nemal pokoru, pýcha, nespravodlivý že je k nemu Boh si myslel, rozveselila ho hudba preto tam bol poslaný Dávid, začal si všímať čo obnáša panovnícka zodpovednosť, videl jeho smútok a temnotu a to ho tiesnilo ale hudbou sa spojil s Bohom a zmizla tma, už pred povolaním bojoval s levmi a medveďmi keď chránil stádo, mal prak a palicu, Dávid sa blížil k táboru a začul zvuk ako sa izraelské a filištínske vojská chystali k boju, Goliáš často vystupoval a vysmieval sa im že nikto s ním nechce bojovať a urážal Boha a jeho národ čo Dávida rozhorlili keď zdravil svojich bratov naokolo, Eliáb a bratia na neho žiarlili a mal pocit že keď sa ho pýtal tak mu vyčíta že je zbabelý.

Saul si ho dal zavolať a on povedal že s ním chce bojovať ale Saul mu to nevedel vyhovoriť a tak šiel, 40 dní ich strašila nadutosť Goliáša , mal kópiu, bol vysoký a zavalitý, ťažké brnenie, Dávid mal tiež podobné brnenie a meč, šiel k boju ale vrátil sa a mysleli si že to vzdal ale povedal že nechce brnenie, zobral si pastiersku palicu, kapsu a prak, z potoka vybral pár okruhliakov, dal si dole prilbu a vrhol sa po ňom, kameň sa mu zaboril do čela a padol na zem, zobral jeho meč Goliášov a odťal mu hlavu, prenasledovali ich na úteku až po Gád do Ekrónu

Dávid na úteku

Ľud i rodina kráľa si ho obľúbili a Saul mu nedovolil vrátiť sa domov, Jonatán si ho obľúbil ako seba samého a dal mu svoj plášť, rúcho, meč, luk a opasok, Saul ho postavil na čelo bojovníkov a posielal ho všade a darilo sa mu, spoliehať sa len na Boha, spriatelil sa s ľudom ako na budúcnosť keď bude kráľ, Boh konal skrze všetkých ako Saula, Dávidovo postavenie v kráľovej prítomnosti a úrade aj priateľstvo s Jonatánom na záchranu jeho života a izraelského národa.

Saul sa vracal s Dávidom s boja s Filištíncami a ženy spievali že Dávid ich porazil viac a skrsla v ňom závisť, jeho nedostatkom bolo to že chcel byť obľúbeným, konal z túžby po sláve a poctách, chcel aby si ho ľud vážil a mal v obľube ale poznal že Dávida majú viac radi a že by potom mohol namiesto neho vládnuť, musel prv ovládnuť seba, záchvaty zúrivosti, malomyseľnosť, keď raz hral na harfe hodil po ňom kopiju ale Boh ho ochránil a on utiekol, Saul ho ustanovil za tisícnika aby ho mal preč z očí, stále ho chcel zabiť ale nedarilo sa mu to, pri jeho prítomnosti videl svoje  nedostatky, ovládlo ho zlo, tak isto aj Kain mal tú zlobu lebo Ábela požehnával Boh lebo konal dobro a on robil zlé skutky podľa seba a nepočúval Boha.

Ssledoval ho aby mohol mať zámienku, chcel mu dať ruku jej najstaršej dcéry ale on odmietol  a neúprimnosť sa zjavila keď jej ruku dal inému, Míkal  ako najmladšia dcéra ho mala rada a Saul mu ponúkol jej ruku, Saul chcel aby padol a preto povedal že nech zabije určitý počet Filištíncov, zvíťazil a jeho úklady ho povýšili a dostal dcéru, videl že Boh ho má radšej a že ho chce dosadiť na trón preto povedal úradníkom aj Jonatánovi že ho majú zabiť, prezradil Jonatán Dávidovi a poradil mu nech sa skryje.

Jonatán sa prihovoril za neho a vrátil sa späť na dvor a hrával pred ním, vojna medzi F a I kedy vojsko viedol Dávid, vyhrali a ľud zveleboval jeho múdrosť a statočnosť čo v Saulovi prebudilo závisť a hnev a keď raz hral chcel ho pribodnúť kopijou k stene ale anjel ho zachránil a ušiel a on dal rozkaz nech ho zabijú keď vyjde z domu lebo ušiel domov, Míkal mu to oznámila a spustila ho oknom a ušiel k Samuelovi do Rámy, učil sa od prorokov a od Samuela čo sa dozvedel Saul a žiarlil že mu chce prepožičať jeho vplyv ako proroka v záujem jeho vzostupu.

Poslal tam úradníkov nech ho privedú a chcel ho zabiť, poslovia sa stretli s neviditeľnými Božími poslami ako kedysi Bileám chcel zlorečiť ale nemohol a predpovedal skôr budúcnosť a velebil Boha, dvakrát poslal poslov ale Boží Duch ich premohol a začali prorokovať až nakoniec šiel sám že ho vlastnoručne zabije, prenikol ho po ceste Boží Duch a on spieval piesne a prorokoval, predpovedal príchod Vykupiteľa, prišiel do mesta a v prorokovom dome ležal celý deň pred žiakmi a Samuelom a odložil plášť.

Povedal že sa s Dávidom zmieril ale on mu neveril a ušiel za Jonatánom a spytoval ho čím si to zaslúžil, za novmesiaca bývala slávnosť v Izraeli, práve deň po tomto rozhovore sa konala, mali zasadnúť za stôl ale Dávid sa bál preto povedal že ak sa rozhnevá že tam nie je tak ho chce zabiť, šiel do Betlehéma za bratmi a po návrate sa mal skrývať na poli blízko slávnosti tri dni, na prvý deň nereagoval ale na druhý za rozhneval že kým žije Dávid nepríde na trón Jonatán a hodil po ňom kopiju keď si ho zastával jeho syn a na to odišiel až Dávidom na určené miesto na poli a plakali a Jonatán šiel do Gibei a Dávid do mesta Nób.

Tam bol prenesený svätostánok  a slúžil tam veľkňaz Achímelech, pýtal sa ho prečo je smutný a zronený a z úzkosti že ho odhalí zaklamal že má tajné poslanie od kráľa, prejavil nedostatok viery a pripravil tak kňaza o život, požiadal ho o 5 bochníkov chleba a rozptýlil jeho pochybnosti a dostal chleby posvätné lebo nemal iné, prišiel obetovať Doég, vrchný pastier Saulov a Dávid sa rozhodol nájsť si útočisko a opatriť si zbraň a požiadal veľkňaza ale povedal že je tam len meč Goliášov uložený v stánku ako pamiatka a zobral ho teda a dal mu na jeho požiadanie a šiel radšej k nepriateľom k gátskemu kráľovi Achíšovi ale ten zistil kto je Dávid že zabil filištínskeho hrdinu.

Hrozilo mu veľké nebezpečenstvo ale predstieral pomätenosť a vyviazol odtiaľ, prvej chyby sa dopustil nedôverou v Boha v Nóbe a druhej chyby keď oklamal Achíša, ušiel do jaskyne Adullám, na obranu tohto miesta stačilo proti vojsku málo vojakov, prišli tam lebo sa dopočuli jeho bratia a rodina a žili tam s ním, zložil tam 57.žalm, s ním bolo asi 400 mužov sužovaných, biednych atď, ktorí videli že Saula už nevedie Duch Svätý.

Počul správy že ho stále chce zabiť a našiel pre rodinu útočisko u moábskeho kráľa, on šiel do lesa Cherad keď ho Boží prorok upozornil na nebezpečenstvo, čo prežíval s družinou ho poučilo na úrad kráľa, Saul zistil že keď sa chcel zmocniť Dávida v jaskyni že tam nie je a myslel si že má v tábore zradcu a tak dal bohaté odmeny tomu, kto im oznámi kto je zradcom a Doég lakomý a ctibažný udal Achímelecha  lebo ho nenávidel keďže mu vyčítal hriechy a Saul sa tak rozzúril že ho zabila j s jeho rodinou a 85 mužov ktorí nosili ľanový efód a aj Nób s deťmi, ovcami, oslami, ženami a mužmi

Dávidova veľkorysosť 

Z kňazov sa zachránil Achímelechov syn Ebjátar ktorý našiel Dávida a ostal u neho a s družinou oslobodil mesto Keílu ktoré chceli dobiť Filištínci, necítil sa tam bezpečne a šiel do pohoria púšte Zíf, našiel ho Jonatán a povzbudzoval ho, ostal v Chóreši a Jonatán sa vrátil domov, Zífovci poslali Saulovi správu o jeho úkryte, šiel do hornatiny medzi púšťou Maón a Mŕtvym morom, oznámili Saulovi že je na púšti Én-Gedí.

Zobral tritisíc mužov a Dávid mal iba 600 mužov, čakali v odľahlej jaskyni čo majú robiť na Boží pokyn, Saul prišiel do jeho jaskyne a Dávid ho mohol zabiť ale neurobil to a na znak že to mohol urobiť odrezal cíp plášťa a potom vyšiel za Saulom, poklonil sa mu a povedal že ho mohol zabiť ale neurobil to a Saul plakal a priznal chybu ale Dávid vedel že jeho pokánie nebude dlho trvať a uzavreli dohodu že keď bude Dávid kráľom nevyhubí jeho rodinu, zomrel Samuel a pochovali ho v Ráme.

Mali dôvod oplakávať ho lebo jeho život bol v kontraste so životom kráľa ktorého si zvolili, prišli o zakladateľa prorockých posvätných škôl, už sa nemal kto prihovárať za ľud u Boha, Dávid sa nemohol zúčastniť pohrebu ale žialil a Saul bol ustarostený ohľadne smrti Saula čo Dávid využil a našiel si úkryt na púšti Páran kde zložil 120-121 žalm, chránili s družinou od zlodejov dobytok Nábalovi, z rodu Kálebovho, surový a lakomý bol, keď bol čas strihania oviec chceli odmenu, jedlo pre nich a Dávid ich poslal ale Nábal im nedal.

Dávid sa rozhneval a odľahol hnevu ako Saul a preto musel prejsť ďalšími skúškami, jeden zo sluhov to počul a šiel oznámiť manželke Nábala, Abigajile čo urobil jeho pán a že skaza jeho domu je istá, ona zobrala oslov a potravu a šla naproti Dávidovi a poklonila sa mu, dala potraviny a odhovorila od tohto činu a Dávid sa uvedomil, priznal si chybu akej by sa dopustil, keď prišla domov našla muža ako pije a veselí sa, na druhý deň mu teda povedala že mohol prísť o život ale jeho ranila mŕtvica.

O desať dní zomrel lebo si myslel že ho Dávid zabije a pomstí sa mu, oženil sa Dávid potom s Abigajilou, ovplyvnili ho okolité národy ohľadne mnohoženstva a mal potom s tým celý život problém lebo mal viacej žien, uchýlil sa v pokoji niekoľkých mesiacov na púšť Zíf, Zífovci chceli Saulovu priazeň preto mu povedali kde sa skrýva, roznietila v ňom nenávisť, Dávid šiel s mužmi naproti aby zistil kde je nepriateľ a v noci našli ich tábor a každý spal, šiel do stredu tábora s Abíšajom, počítali vojsko a našli Saula s kopijou pri hlave a krčah vody.

Vojaci spali aj jeho veliteľ vojska Abnér, Abíšaj zobral kopiju a povedal Dávidovi nech ho zabije ale neurobil to a zobral kopiju a krčah, šiel na kopec a zakričal že ho mohol zabiť a že si tábor nestráži kráľa a Dávid priznal chybu, Dávid mu neveril a šiel do krajiny Gát k Filištíncom a kráľovi Gátu, skúšky začal vnímať ako niečo zlé a neveril že zasadne na trón, dlhotrvajúca skúška mu unavila vieru a vyčerpala trpezlivosť, vydal sa na milosť a pomoc nepriateľovi národa a Boha, nedôveroval Bohu a znevážil ho.

Vernosť Bohu vymenil za osobné bezpečie, veľa ľudí si myslelo že šiel slúžiť pohanským bohom, kráľ ho prijal srdečne že práve u neho hľadá ochranu a pomoc, kráľovi to vyhovovalo a nasťahovala sa ta jeho rodina, majetok, dobytok a poskytol im ochranu, pridelil mu Ciklag, blízko kráľovho mesta, chcel vidiek a nie mesto modlárske, mohli tam vzývať Boha slobodnejšie ako v Gáte kde boli pohanské tradície a zvyklosti, podnikal odtiaľ výpady proti Gešúrcom, Girzancom, Amalékovcom a pozabíjal všetkých aby sa o tom nedostala správa do Gatu.

Predstieral po návrate že zabíjal príslušníkov svojho národa a Júdovho kmeňa, vedel že Boh chce vyhubiť aj ich ale tým že klamal to nebola Božia cesta, šli raz do boja proti Izraelu a chcel aby bol po boku kráľa a on mu povedal že mu ukáže čo dokáže jeho služobník a veril mu že mu pomôže a dá potom vysoké postavenie

Saulova smrť

Tábor mali Filištínci v Šunéme, Saul na vrchu Gilboá, na tejto nížine Gideón zahnal na útek Midjáncov, Saul bol v tiesni lebo Boh ho opustil a myslel si že Dávid sa mu pomstí za príkorie ktoré znášal od neho a chcel radu od Boha ale nedostal ani cez sny, urím ani prorokov, neodpovedal pretože Saul sám pretrhal všetky spojenia s ním že nepočúval Samuela, vyhnal Dávida a vyvraždil kňazov, neobrátil sa k pokániu,  nevyznal hriechy, povedal služobníkom nech mu nájdu ženu čarodejnicu.

Saul dal kedysi vyvraždiť čarodejníkov, kontakt s nimi Boh zavrhol a odplatou bola smrť, v Endore žila žena ktorá bola pod nadvládou satana a plnila jeho vôľu a preto jej dal moc robiť divy a tajomné veci vyjavovať, Saul prišiel preoblečený v sprievode dvoch pobočníkov do jej domu, vyvolala Saula čo bol satan preoblečený ako anjel svetla na púšti s Kristom, satan ho zmalomyseľnel zobral odvahu a dohnal k samovražde až padol na zem ako mŕtvy z pôstu a preto mu dala čarodejnica jesť.

Na druhý deň šli do boja kde padli aj jeho synovia aj on sám bol ranený a nemohol utiecť preto povedal zbrojnošovi nech ho prebodne mečom ale neurobil to preto zobral on meč a ľahol naň a prebodol sa, ľud utekal z miest a Filištínci ich obsadzovali, našli potom Saula a jeho hlavu vyvesili v Dágonovom chráme a jeho brnenie v chráme Aštarty, meno Boha zneuctené, jeho mŕtve telo aj jeho synov zavlečené do mesta Bét-Šan blízko Gilbóa pri Jordáne, zavesené na reťaze dravým vtákom, muži z Jábeša ktorý nezabudli ako im Saul pomohol zvesili telá a pochovali

Dávid v Ciklagu

O Saulovi a Samuelovmu duchu v sekcii čarodejníctvo kedysi a dnes – kapitola predtým, Božou prozreteľnosťou boli nespokojné filištínske kniežatá a protestovali proti prítomnosti Dávida a jeho druhov v armáde, Achíš si ho bránil ale oni ho tam nechceli, anjeli mu pomohli sa takto odtiaľ dostať lebo buď by bojoval proti Bohu a nebol by kráľom alebo by bojoval proti nim a za smrť Saula by vinili jeho prípadne keby utiekol zhanobil by Achíša a bol by zbabelcom, nevďačník, hnev nepriateľov na jeho hlavu.

Báli sa že sa obráti v boji proti nim a mali v pamäti porážku Goliáša, Achíš ho poslal domov a jeho to zahanbilo ale vyslobodilo, po trojdňovom putovaní došiel do Ciklagu ktorý bol ich domovom v zemi Filištíncov, bol spustošený, ich neprítomnosť využili Amalékovci a pomstili sa mu za to že podnikal výpravy na ich územie, s korisťou aj ľuďmi odišli a vydrancovali, plakali, trest pre Dávida že hľadal útočisko u nich, chceli ho aj ukameňovať druhovia a obviňovali ho že je to jeho vina nedostatku viery lebo si myslel že bez obrany nechá mesto a bude v bezpečí u nepriateľov.

Pprišiel o všetko ale našiel útočisko v Bohu a obrátil sa k nemu že on mu ukáže čo má robiť, poslal po Ebjatára a pýtal sa Boha či ich má prenasledovať a či ch doženie a získa späť všetko o čo prišiel, ponáhľali sa tak veľmi že pri potoku Bešór muselo ostať 200 mužov vyčerpaných, s ostatnými 400 šiel ďalej, cestou našli egyptského otroka ktorý zomieral od vyčerpania a hladu, najedli a napili ho a povedal im aký je bezcitný jeho pán lebo pri vpáde ho tam nechal zomrieť, keď mu sľúbil Dávid že ho nezabije ani nevydá jeho pánovi, rozpovedal mu ako sa to stalo a kde je ich tábor že ich tam zavedie.

Vojsko uvidelo ako hýrili a zabávali sa z víťazstva, okamžitý útok a nastal zmätok, celú noc a celý ďalší deň bojovali a zvíťazili, ujsť sa podarilo mužom na ťavách, všetko dostali späť, Dávid im zabíjal pri nájazdoch všetko ale oni nie lebo im držala ruku Božia moc, chceli predať ľudí do otroctva a chváliť sa ich úlovkom a nechtiac ich tak ušetrili, on bdie nad všetkým a hovorí „potiaľ môžeš ísť ale nie ďalej“, keď sa vrátili k potoku začali namietať že nedostanú korisť len svoje ženy a deti že môžu byť radi lebo nebojovali ale Dávid zaviedol odvtedy že každý kto sa zúčastnil vojenského ťaženia mal korisť rovnaký podiel.

Veľké stáda čo zobrali rozdelil ako dar starším súkmeňovcom z Júdovho pokolenia, pamätal na každého kto sa k nemu správal priateľsky, tretieho dňa keď si stavali rozváľané príbytky prišiel cudzinec posol a povedal mu správu o tom ako dopadol boj a že Saul zomrel aj Jonatán a pridal k tomu aj niečo naviac že on videl raneného Saula a na jeho pokyn ho zabil že sa tým zaľúbi Dávidovi ale roztrhli si rúcha a plakali a keď sa spamätal z hrôzy zavolal si ho a dal zabiť lebo jeho ústa povedali že zabil Saula a bol za to zabiť lebo sám Dávid mal možnosť zabiť ho a neurobil tak

Dávid povolaný na trón

Dávid sa mohol vrátiť do vlasti, Boh mu povedal nech ide do Chebrónu, ležal 20 míľ od Beršabé, v polceste  bol neskôr Jeruzalem, nazýval sa Chebrón pôvodne Kirjat-Arbe, premenovali na Amre neskôr, v ňom bolo pohrebisko a jaskyňa Machpéla, dedičstvo Kálebovo, najkrajšie vinice, olivové háje a záhrady ovocné, čakali ho tam Júdov kmeň a pomazali ho za kráľa aj z jeho vojskom (600), ženami dvoma a deťmi, dobytkom, nepodnikli nič aby sa právomoc rozšírila aj na ostatné kmene.

Prvý čin kráľa bolo uctenie Saulovej a Jonatánovej pamiatky, vyslal poslov s odkazom do Jábeša-Gileádu lebo vedel čo dobré urobili že zvesili ich telá, vyzval všetkých aby sa pridali k nemu a že je kráľom, Achíša si myslel že Dávid nebude vzhľadom na jeho láskavosť ktorú mu zachoval rozširovať svoje územie na ich úkor, sprisahania a vzbury sa šírili, Abnér, veliteľ Saulovho vojska bol najváženejším mužom v Izraeli a zaslúžil sa o to že kráľovská moc prešla na Išbóšeta, tak dlho ho stíhal a prenasledoval že nevítal aby sa stal kráľom krajiny, ctibažný a svojvoľný.

Saulovo zmýšľanie ho poznačilo tak že začal Dávidom pohŕdať, k nenávisti ho prihnala aj výčitka Dávida že nestrážil vtedy kráľa keď mu zobrali džbán a kopiju, z pomsty ako mu to vyčítal sa rozhodol rozdeliť Izrael aby získal moc a pomstiť sa tak, mesto kráľa zvolil Machanajim na druhom brehu Jordána ktoré bolo dobre opevnené voči F aj voči útokom Dávida kde korunoval syna Saula Išbóšeta za kráľa ktorého prijali východné kmene a neskôr všetci okrem kmeňa Júdu.

Dávid ale mocnel až sa Abnér obrátil voči Išbóšetovi lebo je slabý a neschopný a prebehol k Dávidovi s tým, že pod jeho moc privedie všetky kmene, blahosklonné prijatie tohto veliteľa vyvolalo žiarlivosť u Dávidovho veliteľa vojska Joába, ktorému zabil Abnér brata Azaela počas vojny medzi Abnérom a Judskom, využil situáciu a zabil Abnéra ako krvnú pomstu, ohľadne moci a postavenia vrahov nebolo ani kráľovstvo jednotné preto nemohol Dávid tento čin spravodlivo potrestať preto verejne prehlásil roztrpčenie nad tým čo sa stalo a postil sa v deň pohrebu a šiel na čele a ostro odsúdil vrahov.

Na vražde sa podieľal aj Joábov brat Ab, Dávidovo veľkorysé ocenenie toho, ktorý bol jeho úhlavným nepriateľom udivil ľud a obdivoval ho Izrael, medzi svojimi radcami priznával že ich nemôže potrestať ako by chcel ale že to prenecháva na Bohu, ďalšia zrada keď dvaja velitelia z vojska Išbóšeta ho zavraždili uťali hlavu a šli za Dávidom že si ho tým naklonia, nechcel aby boli v krajine zradcovia, oboznámil ich s tým čo sa stalo cudzincovi ktorý hovoril že zabil Saula a zabil aj ich pričom Išbóšetovu hlavu pochoval v Chebróne v Abnérovom hrobe, všetky kmene prišli a zvolili si Dávida za kráľa, pomazal ho veľkňaz za kráľa lebo Samuelovo pomazanie bolo prorockým náznakom toho čo treba vykonať pri uvedení kráľa do úradu

Dávidova vláda

Hľadal vhodné miesto na výstavbu hlavného mesta Jeruzalema, vybral miesto vzdialenené20 míľ od Chebrónu, Józua vtedy viedol tadiaľto vojská a volalo sa Salém, neďaleko odtiaľ Abrahám prejavil svoju vernosť  Bohu, 800 rokov pred Dávidom na tomto mieste prebýval Melchisedek, knieža najvyššieho Boha, miesto chránili okolité kopce, museli ho ovládnuť tak že vyhnali Kanaáncov čo tam ešte bývali, opevnili sa na vrchu Sion a Mórija, opevnenie sa volalo Jébus – Jebuzejci, pod vedením Joába ktorý sa potom stal hlavným veliteľom vojska ho dobili a nazvali hoo miesto pohanského mena – Jeruzalem.

Neďaleko mora bol Týr a jeho kráľ Chíram poslal pomoc Dávidovi ako uzavretie zmluvy s ním drevo na výstavbu chrámu, rástla jeho moc a to všetko rozzúrilo Filištíncov a napadli ich v údolí Refájcov ale Dávid sa pýtal Boha a zvíťazil, potom ich to pokorilo natoľko že zaútočili znovu v údolí ale Boh mu povedal nech ide zozadu a porazil ich, upevnil si trón a chcel aby archa zmluvy ktorá bola vtedy v Kirjat-Jearíme 9 míľ odtiaľ šla do Jeruzalema ako slávnosť preto pozval 30 tisíc popredných mužov Izraela, do Kirjat-Jearíma prišiel veľkňaz i jeho bratia v posvätnom úrade, zástupcovia kmeňov.

Vyniesli ju z Abínadábovho domu, naložili na nový voz a sprevádzali ju dvaja synovia Abínadábovi, ked prišli k humnu Náchonovmu Uzzá vystrel ruku k truhle aby ju uctil a voly sa potkli a Boh ho zabil z hnevu, Dávid sa rozhodol nemať truhlu blízko seba preto ju nechal v neďalekom dome Ob´éd-Edóma Gatského, neviezli truhlu tak ako prikázali Geršónovcom a iným kmeňom ale zanedbali Boží príkaz prevozu truhly, Dávid si prvýkrát uvedomil posvätnosť jeho zákona.

Uzz bol trúfalý a dotkol sa truhly s nevyznanými hriechmi a zomrel,  poslušnosť jeho príkazom, po troch mesiacoch ju zasa preniesli ale tak ako sa má, zazneli trúby a obetovali býka a teľa, kráľ odložil svoje rúcho a dal si ľanový efód ako kňazi, na znak toho že je ako ostatný, poddaný, len Boha mali uctievať, vošli do mesta „ktože je ten kráľ slávy?“ a uložili tam truhlu pričom vonku boli oltáre a kadidlá a kráľ požehnal ľud, hostina bola, Míkal ho videla ako dcéra Saula a osopila sa na neho že sa obnažoval pred dievkami čo nebola pravda.

On povedal že tancoval pre radosť k Bohu a na jeho úctu a Boh to potvrdil tým, že nemala deti do smrti, Dávid prehlboval záujem ľudu o bohoslužby, chválospevy zaviedol pričom skladal žalmy pre kňazov aj pre ľud, Mojžišov pôvodný svätostánok s príslušenstvom okre truhly bol stále v Gibeóne,  Dávid chcel postaviť chrám ako vďaku Bohu za všetko čo pre nich urobil aby bol ich kráľom trvale medzi nimi, zmienil sa o tom Nátanovi prorokovi a ten ho v tom podporil.

Tej noci ho Boh oslovil že Dávid nie je určený aby postavil chrám , ale jeho potomstvo ale že Izrael dostane milosť Božiu, lebo prelial veľa krvi a veľa vojen viedol, postaví ho Šalamún, muž pokoja, svoju vôľu Dávid podriadil Božej vôli, spomenul si na zmluvu so Saulom že nezabije jeho potomstvo a ostal nažive jedine syn Jonatána ochrnutý lebo pestúnka s ním v boji ked zomrel Saul utekala a spadol jej a ochrnul a volal sa Mefibóšet a prijal ho do svojho domu a staral sa o neho.

Po dlhom období mieru napadol Dávid Filištíncov a Moábcov a podmanil si ich, rástla jeho moc tým že ho napádali národy a on si ich podmaňoval takto: do Jeruzalema prišla správa že zomrel Ammónsky kráľ Náchaš ktorý preukázal láskavosť Dávidovi ked utekal pred Saulom, poslal správu jeho synovi Chanúnovi ako úprimnú sústrasť ale jeho odkaz bol nesprávne pochopený lebo nenávideli Boha a boli odporcami Izraelitov, Náchaš prejavil láskavosť len preto že nenávidel Saula, jeho poradcovia si nesprávne vyložili jeho správu že poslal tešiteľov aby preskúmal mesto a dobil ho.

Vtedy ten kráľ chcel zmrzačiť ľud v Jábeši ale nevyšlo im to, Boh si neprial aby sa stali spojencami ked sa k nim Dávid dobre správal ale aby videl aký sú naozaj v srdci, vyslanci – úrad bol posvätný, každá urážka ktorou je napadnutý žiada okamžitú odvetu lebo bol ako zástupca kráľa, Ammónci vedeli že za tieto urážky na ich vyslancov budú napadnutý preto sa pripravili na vojnu, s nimi sa spojili obyvatelia územia medzi Eufrat a Stredozemným morom a obkľúčili strašné vojská sever a východ Izraelského územia.

Izraelci nečakali kým nepriateľ vtrhne na ich územie a pod vedením Joába prekročili Jordán a blížili sa k hlavnému mestu Ammóncov, spojenecké vojská boli porazené už pri prvom stretnutí, nasledujúci rok vojnu obnovili, sýrsky kráľ zhromaždil vojsko s ohromnou presilou voči Izraelu, Dávid sa ujal velenia a s Božím požehnaním vyhral, Sýrčania od Libanonu až po Eufrat sa nie len boja vzdali ale stali sa Izraelcom poplatníkmi.

Dávid prenasledoval Ammóncov a padli ich pevnosti a cela ich krajina bola pod jeho nadvládou, nebezpečenstvo ktoré im hrozilo sa im stalo požehnaním na slávu, splnilo sa to čo Boh predpovedal Abrahámovi a Mojžišovi že im dá potomstvo od rieky egyptskej až po veľkú rieku Eufrat, ctil Boha a Boh poctil jeho, blahobyt skrýval nebezpečenstvo a porážku

Dávidov hriech

Všetko dobré na človeka v Písme je toho málo a keď tak preto lebo sú to Božie dary a všetko Božia milosť skrze Krista daná nám aby sme mohli konať dobre,  otupovali ho zvyky pohanských kráľov že mohol páchať ako kráľ čo chcel za čo by iný boli zabitý a otupovalo to jeho vnímanie hriechu, začal veriť vo vlastnú múdrosť a silu, snažil sa sám dostať z hriechu do ktorého sa dostal, najvernejší a najstatočnejší vojvodca Uriáš Chetejský mal ženu krásnu Batšebu.

Vojak mohol zabiť kráľa alebo vyvolať vzburu keby to vyšlo navonok, povedal si že ak Uriáš zomrie, on ostane bez viny a ona sa môže stať jeho ženou, kráľova česť ostane zachovaná, dal list Joábovi ešte v tie dni kedy bojovali proti Ammóncom nech ho dajú dopredu do najtuhšieho boja a odstúpia od neho, Joáb poškvrnený už jednou vraždou to urobil, poslúchol kráľa viac ako Boha a bolo to hriech, kráľa treba počúvať pokiaľ to je v súlade s Božími zákonmi.

Formuloval Dávidovi správu aby neupadli do podozrenia že aj jeho služobník zomrel v boji, Batšeba po smútku stala sa jeho ženou, jeho hriech vyšiel navonok a začali ho podozrievať aj zo smrti, potupil Boha a morálka mohla klesnúť ako v Izraeli tak v okolitých národoch, Nátanovi Boh prikázal aby Dávidovi dal varovné posolstvo v podobe príbehu a sám sa usvedčil a vyriekol nad sebou smrť, kto scudzoložil a urobil hriech ako on mal zomrieť ale on bol kráľ a preto zomrelo jeho dieťa.

Ked ochorelo modlil sa každý deň lebo mnoho krát odvrátil Boh trest kvôli pokániu a milosti ale ked aj tak zomreli, podriadil sa Božej vôli, mnohí sa kvôli tomu zatvrdili v nevere, rúhali sa Bohu a jeho Slovu, padli na neho súdy a Boh mu odpustil tento hriech ale zberal si ovocie ktoré zasial, chcel nové srdce lebo si uvedomoval aký je ošklivý hriech a ako sa zošklivil Bohu, nijako svoj hriech neospravedlňoval a bol si ho vedomí a kajal sa

Absolónova vzbura

Povedal sám že nahradí štvornásobne a aj tak sa stalo, štyria z jeho synov zomreli, skutok svojho prvorodeného syna nechal bez trestu pričom mal byť usmrtený ako cudzoložník a jeho hriech proti prírode bol dvojnásobne závažný, Absolón dva roky tajil túžbu pomstiť sa za svoju zhanobenú sestru až na slávnosti kde boli všetci Dávidovi synovia dal Absolón jeho brata Amnóna zabiť, Dávidovi bolo povedané že pobil všetkých synov a roztrhol si rúcho ale ked sa vrátili jeho synovia povedali mu že len Amnón zomrel a dali sa do plaču, Absolón ušiel k otcovi jeho matky, kráľovi Talmajovi gešúrskemu, Dávid dovolil svojim synom žiť podľa ich sebeckých túžob.

Amnónovi nezáležalo na Božích prikázaniach, mal dva roky čas zmieriť sa ale zomrel rukou Absolóna, ked rodičia netrescú, tresce sám Boh pričom nebráni mocnostiam zla uvoľniť zhubný pohyb príčin a následkov v ktorom sa hriech tresce hriechom, Dávid si z jeho odchodom do Gešúru uvedomil že zasluhuje trest smrti a nechcel aby sa vrátil, po dvoch rokoch sa Joáb rozhodol zmieriť ich a poslal po múdru ženu do Tekóy, prikázal jej aby šla ku kráľovi a vydávala sa za vdovu ktorej jedinou oporou a útechou boli dvaja synovia.

Jeden z nich zabil v hádke druhého a všetci príbuzný žiadajú aby bol vydaný vrah pomstiteľovi, príbeh kráľa dojal a ubezpečil ju že jej syn je pod jeho ochranou a vynútila od neho sľub že sa mu nič nestane, neodmietol jej prosbu a Joábovi prikázal nech dovedie späť Absolóna, smel sa vrátiť do Jeruzaléma ale nemohol sa ukázať na kráľovom dvore, musí synovo počínanie odsúdiť lebo si uvedomil že bol zhovievavý, žil dva roky vo svojom dome so sestrou kedy si pripomínal bezprávie na nej spáchané.

Ľud videl v ňom skôr hrdinu ako vraha a on to vedela  chcel si ich nakloniť, bol najkrajší zo všetkých ľudí, po páde do hriechu bol Dávid nie energický a rozvážny ale nerozhodný a ľahostajný, Joáb so svojim vplyvom dokázal aby kráľ prijal svojho syna, zmierenie nastalo ale neprestal sledovať svoje plány, začal žiť a správať sa akoby bol kráľom, mal svoje vozy, kone, na cestách pred ním šlo 50 mužov, kráľ čoraz viac túžil po samote a pokoji on chcel získať priazeň ľudu, prechádzal sa každý deň pri mestskej bráne a ked sa neriešili súdne spory a boli zdĺhavo riešené on sa vtieral ľudom že to urobí lepšie keby bol kráľom a že kráľ nič nevyrieši a vtieral sa ľudom.

Šíril nespokojnosť s vládou, začali ho chváliť, chceli aby začal vládnuť, že si to zaslúži a boli na neho hrdí, kráľ zaslepený láskou k nemu nič netušil, prepych ktorým sa jeho syn obklopoval mu naznačovalo že sa teší zo zmierenia a snaha zväčšiť slávu kráľovského dvora, k izraelským kmeňom Absolón vyslal špehov, zastieral svoje zámery zbožnosťou že ide splniť sľub ktorý dal v Gešúre Bohu že ked ho privedie do Jeruzalema tak bude slúžiť Hospodinovi v Chebróne, otec ho poslal s radosťou a šlo s ním 200 mužov nič netušiac že láska k nemu ich privedie do vzbury proti ich kráľovi, pritiahol k sebe v Chebróne aj Achitófela, Dávidovho popredného radcu natoľko váženého akoby šlo o proroka a to dodalo na vážnosti a pridávali sa mnohí.

Na zatrúbenie rozšíril správu že sa stal kráľom a dozvedel sa to aj Dávid a bol zhrozený, konečne sa Dávid zobudil a čelil tomu ako v mladosti horlivo, Absolón zhromažďoval svoje vojsko v Chebróne vzdialenom asi 30 km od hlavného mesta, nechcel aby hrôzy vojny a krviprelievania postihli vyvolené mesto, opustí Jeruzalem a vyskúša oddanosť svojho ľudu, obyvateľom dá možnosť či budú mesto brániť, cítil že je povinný udržať moc ktorá mu bola daná Bohom, výsledok prenechá Bohu.

Šli ako smútočný sprievod Kereťanov, Peleťanov a 600 obyvateľov Gatu na čele s Ittaom Gatským, povedal mu nech sa vráti ale oni ako obrátený pohania boli verný Bohu a kráľovi a tak šli prekročili potok Kidrón a šli na púšť kde sa sprievod zastavil, videli ako prichádza Cádok a všetci Lévijci nosiac truhlu zmluvy, potešili sa že sa k nim ľud pridá ked to uvidí ale Dávid myslel na to že jeho domovom truhly je Jeruzalem a bez Božieho príkazu ju nemajú prenášať, videl naplnenie proroctva že sa meč z jeho rodiny nevzdiali.

Cádokovi prikázal aby ju zaniesli naspäť do mesta, a že ak Boh chce privedie ho naspäť ak nie urobí čo uzná za vhodné, nech sa vráti a aj jeho syn Achímaac i Ebjatárov syn Jonatán, mohli sledovať v meste potom pohyb nepriateľa a prísť doniesť odkaz kráľovi na púšti, ľud videl že truhla sa vracia do mesta a oni sú vyhnancami, kráľ utečenec, Dávid vystupoval na Olivový vrch a plakal, ľudu oznámili že Achitófel je v vzbure s Absolónom.

Jeho zrada bola pomstou proti nemu ked spáchal krivdu voči jeho vnučke Batšebe čím potupil celú jeho rodinu, navrchu sa sklonil k modlitbe, prosil o Božie zľutovanie a kajal sa, jeho prosba bola ihneď vypočutá lebo k nemu prišiel Archijec Chúšaj, radca s roztrhnutým rúchom a s prsťou ktorý sa rozhodol byť na strane kráľa, pochopil Dávid že môže byť nápomocný jeho záujmom v Jeruzaleme, vrátil sa teda tam Chúšaj aby ponúkol svoje služby Absolónovi a zmaril múdre rady Achitófelove, zostúpili a mierili k Jordánu, ked boli pri Bachuríme vyšiel von z čeľade domu Saulovho Šimeí, syn Gérov a hádzal po ňom kamene a klial na neho.

Pričom ked bol kráľom nedal ani skutkom ani slovom najavo že nie je verným poddaným, kto sa teší z nešťastia druhých, kto ho tupí a sužuje správa sa ako satan, život si Dávid cenil ako vtedy ked boli v jaskyni a bol smädný a chcel vodu z Betlehemskej studne a traja muži z jeho vojska sa priblížili k nej lebo patril Betlehém Filištíncom a doniesli mu vodu ale on ju vylial ako obeť Hospodinovi, jeho synovec Abíšaj už nemohol ďalej strpieť nadávky a chcel mu odťať hlavu ale mu zabránil Dávid nech preklína lebo je to všetko príčina jeho hriechu.

Nechával to v Božích rukách lebo musí znášať hnev Boha lebo sa prehrešil voči nemu, dokiaľ neurovná jeho spor a nepomôže mu k právu ako povedal prorok Micheáš, nikdy nebol vládca Izraela väčší pred nebom ako teraz, keby Boh nechal Dávida bez trestu dal by právo iným aby to mohli páchať a rúhať sa Bohu a jeho Slovu ale takto vidia že aj on bol trestaný za hriech, v taviacej veci sa veci čistia ale nezhoria, prvý kto privítal Absolóna ked vtiahol do Jeruzalema bol Chúšaj a pozval ho potom k svojim dvorným radcom.

Prevažná časť z jeho mužstva nemala vojenský výcvik, Achitófel vedel že Dávid má skúsených bojovníkov a vodcov a že pri radosti sa to môže zvrtnúť k zvratu a s Absolónom sa otec zmiery ale on bude prvý ako podnecovateľ vzbury, naviedol ho preto na niečo čo ho navždy oddelilo od možnosti zmieriť sa s otcom, podľa zvyku východných národov mal si zobrať ako krvismilstvo jeho dve ženy Dávidove, poslúchol, naplnilo sa proroctvo že jeho ženy dá jeho blížnemu, dohodol sa s kráľom že vytiahne s 12 tisícmi mužmi proti Dávidovi a zabije ho ale Boh to zmaril a to takto: Chúšaj sa do rady nechcel vtierať lebo nebol pozvaný  a mohlo by sa zdať že vyzvedá.

Absolón navrhol plán aj Chúšajovi ktorý vedel že ked sa to stane Dávid zahynie, presviedčal ho že mu zle poradil lebo má dobrých bojovníkov a zdrtil by ich a stratili by odvahu a uškodilo by mu to, poradil mu nech zozbiera celý Izrael a tak sa oborí na Dávida a bude ich mnoho a povedal že jeho rada je lepšia ale Achitófel sa nedal oklamať a z hnevu že počúval radu iných šiel domov a obesil sa, Chúšaj poslal Dávidovi odkaz nech ide za Jordán skrze kňazových synov.

Padli do podozrenia a začali ich prenasledovať no podarilo sa im doniesť odkaz, usadili sa v Machanajime kráľovskom sídle Išbóšetovom, zámožný ľudia mu priniesli mnoho potravy a pridali sa ďalší k nim, Absolón nechcel čakať a prekročil Jordán a vojsko dal synovi Dávidovej sestry Abigajily, Amásu, nevycvičený vojaci to boli a Dávid rozdelil vojsko na tri oddiely pod vedením Abíšaja, Ittaja Gatského a Joába, chcel ísť na ich čele ale ľud mu to nedovolil, jeho vojsko bolo ako hŕstka naproti Absolónovmu.

Dávid ich povzbudzoval že zvíťazia s Božím vedením, bojiskom bol les neďaleko jordánskych brehov, porazili ich tam lebo sa nevedeli orientovať a bolo ich veľa v húštine, zakliesnila sa mu hlava do konárov a mulica spod neho ušla a ostal tam a vojak ho nechcel zabiť a povedal to Joábovi ale ten si povedal čo všetko sa stalo len preto že ich chcel zmieriť a on to zneužil a vrazil mu tri kopije do srdca a hodil do rokliny a zahrabal skalami, Absolón si nechal za života postaviť pomník ale skončil takto.

Zatrúbil nech prestanú prenasledovať nepriateľov a poslal poslov ku kráľovi a Achímaac povedal že vyhrali ale na otázku či je jeho syn v poriadku sa vyhýbal odpoveďou, druhý posol povedal podobne a že jeho syn je mŕtvy a šiel Dávid do siene a plakal, boli ticho vojsko ale vošiel tam Joáb a povedal mu pravdu do očí že radšej by bol keby Absolón žil a oni zomreli a tak vyšiel von a pozdravil a prehovoril k ľudu

Dávidove posledné roky

Dávid čakal kým sa vzbura pominie a kým ho pozvú kmene ako kráľa ale nič sa nedialo až sa k tomu rozhodol Júdov kmeň čo vyvolalo ďalšiu vzburu ale tá bola potlačená a vrátil sa mier a pokoj, pri styku s pohanskými národmi neodolal túže napodobňovať niektoré zvyky a obyčaje a tak dosahovať slávu, údel Božieho národa ich nezaujímal a spyšneli, začali sa starať o svoje zaradenie medzi ostatné národy, snaha rozšíriť svoje územie viedla Dávida k povolaniu všetkých do vojenských služieb, ctibažnosť a pýcha.

Chcel si dokázať akú slabú ríšu zdedil a ako sa rozrástla pri jeho vláde a satan ho naviedol spočítať ľud, vďaka patrila Bohu nie Dávidovi, v ostatných národoch to muselo vyvolať dojem že sa spoliehajú viacej na seba ako na Boha a že sú odkázaný samy na seba, Joáb namietal ale rozkázal mu a prechodil celý Izrael a kým sa vrátil Dávid zistil že zhrešil ale nasledujúceho dňa prišiel prorok Gád s tým nech si vyberie či tri roky hladu, tri mesiace nepriateľského obliehania alebo tri dni bude ho hubiť meč Hospodina a vybral si tri dni.

Na mor padlo 70 tisíc ľudí až napokon videl anjela medzi nebom a zemou s vytaseným mečom ako mieri k Jeruzalemu a obliekol si vrecovinu on aj starší a prosili Boha nech Dávid zomrie lebo on zhrešil a nie ľud, sčítanie vyvolalo nesúhlas u Izraelitov ale ako bol potrestaný Dávid za hriechy Absolónove, bol ľud potrestaný za chybu Dávidovu, anjel zhubca sa zastavil a stál na vrchu Mórija pri humne Jeúsejca Ornána.

Na pokyn proroka šiel tam kráľ a postavil oltár a obetoval spaľované obete a obete spoločenstva a Boh mu odpovedal ohňom z neba, Ornán ponúkol miesto kde stálo oltár ako dar aby bolo vyhlásené za svätú pôdu, zdráhal sa prijať to ako dar a chcel ju odkúpiť, tu obetoval Abrahám svojho syna a neskôr Šalamún postavil chrám, odkúpil ju Dávid, bol starý neskôr a nemohol už tak pohotovo reagovať na to čo sa deje v kráľovstve, došlo k vzbure lebo starší brat Šalamúna Adónija chcel trón.

Vzbúril sa proti Božiemu príkazu ohľadne nástupcu a k vzbure sa pridal aj Joáb a Ebjátar kňaz, Adónija nemal dostatok stúpencov a potom za mestom pri veľkej slávnosti hodlali ho ustanoviť za kráľa ale plány im zmrazil zásah kňaza Cádoka, proroka Nátana a Batšeba ktorí to oznámili kráľovi a Dávid sa vzdal trónu a v záujme Šalamúna bol hneď pomazaný a vyhlásený za kráľa, vzbura potlačená, hlavní pôvodcovia potrestaný smrťou, Ebjátar bol pre svoju vernosť aj predošlú službu ušetrený.

Bol zbavený úradu veľkňaza a prevzal ho rod Cádoka, Joáb a Adónija ostali nažive ale po Dávidovej smrti boli zabitý, snažil sa ked už nemohol tak aspoň vypomôcť stavbe chrámu, zhromaždil materiál, ked zomieral odovzdal im tento poklad ako zástupcom kmeňov tak aj izraelským kniežatám, povedal ľudu že nemohol stavať chrám na príkaz Boží ho postaví jeho syn, napomenul ich zachovávať prikázania a aj synovi povedal nech je ostražitý.

Z Božieho vnuknutia načrtol plány chrámu a príslušenstvo ktoré odovzdal Šalamúnovi ešte mladému nech sa nebojí lebo je sním Boh, dali Bohu aj ľud čo mali na výstavbu chrámu, oslávil Boha, skladal hymny pre chrám, všetko čo dali bolo s Božieho popudu a chvála je iba Bohu a nie človeku, Boh zveruje bohatstvo človeku na skúšku, aby sa ukázalo ako človek miluje Boha a váži si jeho milosť, Dávid a jeho rod dostal zasľúbenia naplnené v Kristovi

Šalamún

Božia cirkev sa úspešne rozmáhala a Izrael plnil to na čo mu bola daná zasľúbená zem, Boh chcel aby bol silnejší a slávnejší aby sa v jeho povahe prejavoval Boží charakter a ľud priviedol k zodpovednej úlohe byť ochrancom Božej pravdy, Dávid mu predal múdrosť a napomínal nech je rozvážny vládca atď, na začiatku vlády šiel do Gideóna kde bola archa zmluvy stále a ostatnými sa bezvýhradne zasvätili službe Bohu, túžil po múdrosti a byť rozumným a láskavým radcom.

V noci sa mu zjavil vo sne Hospodin a povedal nech si žiada čo mu má dať, chcel múdrosť lebo bol mladý a nevedel ako riadiť tento veľký národ, preto že nežiadal dlhý život slávu a bohatstvo dal mu múdre a chápavé srdce a k tomu ostatné o čo ani nežiadal, prisľúbil že bude s ním ako s Dávidom, ľud bude ako svetlo národom rozumný a múdry ak bude zachovávať jeho zákon a bude mu úprimne verný, jeho modlitba pred oltárom v Gibeóne svedčí o pokore a túžbe ctiť Boha, jeho múdrosť bola známa všade.

Chcel konať dobro a odmietať zlo, ísť k modlitbe pri riešení úloh a k zdroju múdrosti, Izrael bol vtedy svetlom sveta lebo zjavoval Božiu majestátnosť a povahu, čím viac spoznával stvorenie poznával aj Stvoriteľa a zaujímal sa o prírodné vedy, chcel ostatným národom predstaviť Boha a Kráľa kráľov, kiež by sa držal toho všetkého ako neskôr ked ho bohatstvo priviedlo k pýche a osvojoval si slávu Božiu

Chrám

Na vrchu Mórija sa staval chrám a jeho základy sedem rokov tisíce robotníkov pod vedením Týrčana Chúrama – vyrábal vnútorné zariadenie chrámu, výstavba bez hluku z hotových kameňov a dreva vytesaných, všetko náčinie zo zlata a to kadidlový oltár, stôl na chleby, svietniky, lampy, nádoby ku kňazskej službe, kovové zariadenie bolo oltár na zápalné obete, umývadlo opreté o dvanásť býkov, menšie umývadlá a mnohé nádoby dal zlievať kráľ na jordánskom okolí medzi Sukkótom a Céredou, krásna stavba ako Božia cirkev postavená na uholnom kameni Kristovi, miesto na ktorom stál chrám sa pokladalo za posvätné, vysviacka chrámu bola v siedmom miesiaci roka počas sviatku stánkov.

Zbehli sa všetci v tento sviatok, žatva sa skončila, oddanie sa radostných chvíľ, všetko posvätné náčinie bolo donesené a boli tam zástupcovia Izraela aj cudzích národov a prišiel Šalamún z archou zmluvy, stavba nahradila prenosný stan, po každých šiestich rokoch priniesol kráľ obeť a so sprievodom a hudbou vniesli archu do veľsvätyne, zadnej miestnosti chrámu, sláva Boha naplnila chrám ako oblak a nemohli kňazi vykonávať službu, bronzový stupienok v strede nádvoria.

Stál tam Šalamún a riekol posväcujúcu modlitbu, ľud sklonil sa po zem a on ruky k nebesám, po modlitbe zostúpil oheň a strávil obeť na oltári, počas siedmych dní chodila celá zem, potom bol sviatok stánkov, znovu ako kedysi v Gibeóne vo sne sa mu zjavil Hospodin, dostal dôkaz že ho Boh prijal jeho modlitbu a požehnal, keby boli Izraelci verný stavba by pretrvala veky ako znamenie Božej priazne, keby zotrval v pokornej službe Bohu mohla jeho sláva ovplyvniť národy ako už aj za vlády jeho počiatku a Dávida.

Mnohí vládcovia ho chceli vidieť a naučiť sa riešiť problémy, kráľ bol rád že Boh vyslyšal modlitbu za Izrael, mnohých tak priviedol k uctievaniu Boha skrze poznanie jeho lásky, múdrosti a prírody, chrám je postavený rukami ale Boh ich navštevuje Duchom, bol skromný pokorný a neveril v seba ale blahobyt mu zatemnil myseľ a začal uctievať pohanských bohov ako kedysi Hospodinov miláčik/Jedídja, povedal Boh Mojžišovi nech ten kto nastúpi na trón napíše do knihy odpis zákona levitských kňazov nech sa bojí Boha a nech nemá mnoho žien ani zlata a striebra.

Vstúpil na zakázanú pôdu ked si zobral za ženu faraónovu dcéru Egypta a priviedol ju do mesta manželstvo nebolo v súlade s Božím zákonom  no zdalo sa požehnané lebo uverila v Boha, faraón dobil Gézer a Kanaáncov čo tam boli a dal mesto do vena dcére, kráľ ho znovu vybudoval a posilnil kráľovstvo, porušil múdre opatrenie chrániť krajinu pred pohanstvom i ked sa tesil že sa jeho pohanská žena obráti bolo úbohým ospravedlňovaním hriechu, čím viac jeho záľuby víťazili nad rozumom, rástlo jeho sebavedomie, viera vo vlastné schopnosti a to tak že sa snažil plniť Hospodinove zámery podľa vlastných predstáv.

Nazdával sa že politické a obchodné vzťahy mu pomôžu oboznámiť ich s Bohom, spečatené sobášmi s princeznami týchto krajín, myslel si že privedie iných k Bohu pričom on sám porušoval zákon a že svojim príkladom odvráti ženy od modloslužobníctva a že je dosť múdry a silný, priviedol zlato a striebro a mnohí zbohatli, bohatstvo zneužité nie na chudobu a Božie ciele ale na ctibažné ciele, túžba prevýšiť ostatné národy mu ničila povahu, neľútostné vymáhanie daní, tyran, zo sudcu utláčateľ a krutovládca, daň na rozmary nákladného dvora, nespokojnosť a opovrhnutie ľudu.

Hospodin radil predtým aby nemnožili kone aby sa nespoliehali na vlastnú silu a počet, dovážal kone z Egypta, ideál vo veľkosti videl v prepychu a priazni sveta, dovážal krásne ženy a očarený ich krásou zanedbával Boha a vkradli sa zvrhlé obrady a modloslužobníctvo, ja južnej strane vrchu Olivového oproti vrchu Mórija kde stal chrám Boží postavil celý rad veľkolepých stavieb na modloslužobnícke účely.

V snahe zapáčiť sa ženám postavil uprostred myrtových a olivových hájov obrovské modly z dreva a kameňa, neodvratný trest lebo tak spečatil svoje odvrátenie sa od Boha, kedysi zachránil dieťa dvom rozhádaným matkám teraz nechal obetovať deti pohanským obradom Molochovi atď, bohatstvo ako nádoba plná po okraj ktorú je ťažké niesť plnú no ľahké prázdnu, Ježiš hovorí nasleduj ma čo znamená pretrhnúť puto so svetom a ísť za ním, oddeliť sa od sveta

Následky prestúpenia

Nedostatok sebazaprenia ho dostal tam kde bol, kedysi stavali svätostánok jeho predmety Oholiáb a Becálél, Boh ich obdaril zručnosťou a pomáhali im anjeli, neskôr sa sebazaprenie vytratilo a ponúkali ich potomkovia svoje služby v krajinách kde robili prácu proti Bohu, lakomstvo, bohatstvo, kráľ sa nepýtal Boha koho chce na stavbu chrámu ale povolal si Chúrama, ktorý bol potomkom Oholiába a chcel vyššiu mzdu a s tými ktorými pracoval videli že má vyššiu mzdu zabúdali na akú prácu boli povolaný a na čom pracovali a dostali vyššiu mzdu.

Cúram slúžil bohu mamone a nestaral sa o nezištnú prácu pre Boha, preniklo to do všetkých odvetví, sebaobetavosť takmer zanikla, vtedy a dnes pri stavbe chrámu služba Bohu a potom lakomstvo, sebectvo ako v dnešnom svete, nemáme pracovať kvôli mzde ktorú dostávame, je to sebecké, oddanosť a sebaobetavosť, vlastné „ja“ obetujeme Bohu ako živú a príjemnú obeť, najlepšie a najskvelejšie služby vtedy obstoja, kráľ mal pokušenie privlastniť si slávu ktorá patrí iba Bohu, ešte vtedy dávno prišla kráľovná zo Sáby so sprievodom a ťažkými otázkami na Šalamúna prehliadnuť si aj jeho diela, zodpovedal jej všetko a hovoril o Bohu.

Keď chcela jeho velebiť za múdrosť obrátil ju k Bohu, jeho sláva ktorú si privlastnil a pýcha nasledovala fakt že ľudia začali považovať dielo chrámu postaveného nie na česť mena Hospodina a ako povedal Šalamún „je po tebe pomenovaný“ ale volali ho Šalamúnov chrám, slabosť v tom že prijíma chválu od ľudí za to čo dostal z neba, územie bolo stredom ciest krajín a oni mali byť svetlom a oboznámiť sa s Bohom a obeťami , Kristom a životom v ňom, misijného ducha ktorého nevyužil nahradil duch obchodnícky, postavil silné opevnenia a mestá, Kristus nepoužil nikdy svoju moc na svoj prospech

Šalamúnovo pokánie

Potešoval svoje srdce, rozkoše, pohľad očí všetko čo chcel až sa raz obrátil lebo videl pochabosť a bláznovstvo, lebo čo bude robiť človek ktorý príde po kráľovi? To čo iní robili dávno predtým, vtedy znenávidel život a svoju lopotu, márnosť, poznal prázdnotu takého života, postaval pohanské oltáre a poznal márnosť ich sľubov o duchovnom pokoji, zúfalstvo, nepokoj, nevedel sa radovať zo života, Boh ho neopustil, Jarobeam, Rezon, Hadad zdvihli ruku proti nemu a útočili na neho.

Boh ho chcel prebudiť a odňal ochrannú ruku, cez proroka mu poslal výstražné posolstvo, od rúk jeho syna odtrhne kráľovstvo lebo kvôli Dávidovi to neurobí jemu, mučili ho myšlienky že úplne stroskotal ale odvrátil sa a šiel k Bohu, uznal moc a lásku Božiu že ho chce vymaniť z hriechu, odvracal ľudí od jeho vplyvu čo urobil a kajal sa, pravý kajúcnik nezabúda na hriechy ktoré urobil v minulosti, našiel pokoj ale svoje chyby nezľahčuje, upozorňuje iných na nebezpečenstvo, skladal príslovia a poúčal ľud, Boha sa boj a prikázania zachovávaj lebo to je povinnosť každého človeka.

Mladým kázal čo všetko urobil a čo to obnáša a varoval ich pred tým, istota je modlitebná bdelosť, základ a vzor na stvárnenie povahy je Boží zákon, miluj Boha a blížneho ako seba samého, tí ktorí svojvoľne panovali po ňom bolo pre jeho pôsobenie toho čo urobil, videl čo všetko urobil a aké následky malo jeho pochybenie, každý kto zhreší Boh mu odpustí ak činí pokánie lebo nenávidí hriech ale miluje hriešnika, po každom z nás ostáva nejaký vplyv, požehnanie alebo kliatba iným, sejba dobra a sejba zla, jeden a ďalší a ďalší sejú dobro alebo zlo

Rozdelenie kráľovstva

Zomrel Šalamún a kráľom sa stal syn Rechabeám, šiel do Síchemu kde ho mali formálne potvrdiť za kráľa všetky kmene, zhromaždenia sa zúčastnil aj Járobeám, syn Nebatov, počas Šalamúnovej vlády si získal povesť silného hrdinského muža, ten istý Jarobeám, ktorému prorok Achíja oznámil proroctvo odtrhnem kráľovstvo od Šalamúna a tebe dám desať kmeňov, nevezme celé kráľovstvo lebo dal sľub že tam ostane rod Dávidov, Šalamún chcel poučiť svojho syna ale po matke Ammonitke zdedil nestálu povahu.

Zanedbal výchovu, vplyv modlárskych žien, chceli ho korunovať ale predtým sa spýtali či hodlá uľahčiť bremeno daní a otrockej služby ľudu, ľud prišiel a odišiel aby sa vrátili o tri dni lebo sa chcel poradiť so svojimi radcami, povedali mu radcovia jeho otca nech zmierni bremeno ale nepáčilo sa mu to a poradil sa s rovesníkmi z detstva a tí radili aby bol prísny a aby mu nezasahovali do jeho vlády hneď od začiatku, výhľad zvrchovanej moci sa mu zapáčil, za radcov povolal mladých, keby pochopili proroctvo neboli by odpovedali tvrdo ale zaviedli reformy, v Sícheme tak väčšinu ľudu stratil, z Júdu a Benjamína sa stalo Judsko na juhu kde vládol Rechabeám.

Na severe desať kmeňov ako kráľovstvo Izrael, vládol Jarobeám, ked videl že mu nedajú vernosť chcel vyjednávať skrze vplyvného muža Adoráma, svoj vzťah k nemu ľud vyjavil odmietnutím Adoráma, ukameňovali ho, vystrašený vyskočil na voz a ušiel do Jeruzaléma, vytiahol z vojskom ale stalo sa slovo Božie aby nebojovali proti nim k mužovi Šemajáhovi a vrátili sa k domom, tri roky sa z toho poučil a vybudoval z judských miest opevnené mestá, vzorná vládal a nasledovali ho neskôr severné kmene pretože muži nasledovali Boha a uznali ho za svojho zvrchovaného kráľa.

Podľahol neskôr modlárstvu lebo sa spoliehal na seba a na opevnené mestá a celý Izrael s ním, trest od Boha, napadol ich egyptský kráľ Šíšak a obsadil ich opevnené mestá a chcel napadnúť Izrael kde sa uchýlili všetci, stalo sa slovo Hospodinovo k prorokovi Šemajovi že opustili Boha a tak on ich prepustí do rúk Egypťanov, pokorili sa na čas, napadli Jeruzalem ale len ho obsadili a nezničili ho aj ich.

Pohroma neskôr pominula ale padli aj tak do modlárstva kedy Rechabeám zomrel, Izrael začal upadať a už nikdy nebol taký slávny ako vtedy, boli mravne silný králi aj proroci ale nedalo sa vykoreniť čo zasial a u pohanov bol neskôr Izrael známy ako ľud obdarený Božou priazňou odpadli od Boha, Boh urobil všetko preto aby zachránil Izrael pred úplnou skazou, dostal sa do poroby ale vždy bol z nej vyvádzaný

Jarobeám

Bývalý Šalamúnov služobník, nespoliehal sa jedine na Boha, bál sa že v budúcnosti si nakloní jeho ľud potomok Dávidovho trónu, nazdával sa že navštevovaním chrámu a bohoslužieb mesta Judskej ríše obnovia svoju vernosť, snažil sa po porade s radcami zmenšiť riziko vzbury proti jeho vláde, v Bételi a v Dáne urobil dve bohoslužobné miesta, na týchto miestach nie v Jeruzaleme ich vyzval, počítal s obrazotvornosťou Izraelcov a rozhodol sa vytvoriť symbolicky prítomnosť neviditeľného Boha.

Na oltár v strediskách dal postaviť dve zlaté teľce, prestúpil prikázanie o sochách, nedostatok jeho vlády ked pred Izraelcov postavil modlársky symbol božstva, ktorú v stáročnej porobe v Egypte veľmi dobre poznali, jeho pobyt v Egypte mu pripomenul aké je to nebezpečné ale rozhodol sa tak kvôli strachu so vzbury navštevovania Jeruzaléma, chcel aby Lévijci konali bohoslužby v týchto chrámoch a oltároch ale zjavil sa Boží muž z judského mesta a povedal oltáru že sa narodí Dávidovmu domu syn Joziáš a bude obetovať kňazov z výšin a ľudské kosti na oltári.

Dal znamenie že je to od Boha že sa roztrhne oltár a vysype popol a stalo sa a bol kráľ vystrašený a vzdoroval proti Bohu tak že ho chcel chytiť a vystrel na neho ruku aby ho chytili a ruka mu uschla, uprosil ho nech sa prihovorí Bohu a mohol ju k sebe zasa pritiahnuť a stalo sa, mal sa kajať a zrieknuť bezbožných zámerov ktoré bránili ľudu uctievať Boha, mnohí cítili pôsobenie DS, chcel aby posol ostal u neho a jedol a pil ale nechcel lebo dostal taký príkaz aby nejedol nepil a nešiel rovnakou cestou naspäť, šiel do Judska na inej ceste a dobehol ho starý muž ktorý mu klamal že je prorok a že sa mu zjavil anjel, ktorý povedal nech zje chlieb a vodu a vráti sa do domu.

Prehováral ho až povolil, pri stole v Bételi, falošný prorok dostal vnuknutie a povedal že ked sa spreneveril príkazu Boha jeho mŕtvola nevojde do hrobu a stalo sa ked cestou naspäť ho lev usmrtil a osol aj lev stáli vedľa mŕtvolu a všetci to videli a hovorili, keby bol ostal nažive mohol svoje počínanie kráľ ospravedlňovať, Jarobeám sa nekajal a určil výšinových kňazov a koho chcel toho ustanovil, zvádzal Izrael na hriech, podnet na hriech aby bol vykynožený z povrchu zeme.

20 rokov panoval a na konci bol porazený vo vojne s Abijom, Rechabeámovým nástupcom, Hospodin ho ranil takže zomrel Jarobeám, prorok Achija ktorý predpovedal Jarobeáma predpovedal tiež ukončenie Izraela a ich otroctvo, Boh posielal jedno posolstvo za druhým a striedali sa králi a ohavnejšie modloslužobníctvo aby sa navrátili k Bohu a k jeho uctievaniu a pravej bohoslužbe, po rozdelení kráľovstva pôsobili Eliáš a Elizeus, Ámos a Obadiáš, nezostane kráľovstvo  nikdy bez svedectva o Božej moci a jej pôsobení, zostane malý ostatok skrze ktorý Boh vykoná svoj večný zámer

Odpadnutie národa

Jarobeámov syn Nádab vládol niekoľko mesiacov nad Izraelom, jeden z vojvodcov Baša zosnoval sprisahanie, zabil ho a začal vládnuť, s jeho smrťou zahynul aj Jarobeámov rod, po ňom robili to isté vládcovia Baša, Élá, Zimrí, Omrí, v júdskom kráľovstve vládol Ása, robil čo bolo dobré v očiach Božích, odstránil oltáre a výšiny cudzie, stĺpy, ašéry, prikázal ľudom hľadať Hospodina, napadol jeho kráľovstvo Kúšijec Zerach s miliónovou armádou a vozmi, vojsko mal pripravené ale nespoliehal sa na armádu, opevnenia ani hrdinov ale na Hospodina.

Skúška pre Boží ľud, vyznali každý hriech a spoľahli sa na neho, porazil ich a ušli Kúšijci, prenasledovali ich až po Gérar, nikto neostal nažive, vojská Benjamina a Júdu sa stretli s Azarjom a povedal im vnuknutím Ducha Božieho že Boh bude s nimi ak oni s Bohom, obetovali mu a opravili oltár a s inými cudzincami Menašeho atď obetovali, urobil aj chyby keď zakolísal v dôvere v Boha, izraelský kráľ napadol a zmocnil sa judskej Rámy, 5 km od Jeruzalema opevnené mesto.

Uchýlil sa k spojenectvu so sýrskym kráľom Benhadadom, neposľahol sa na Boha a prorok Chanání mu povedal karhajúce posolstvo že bude mať vojny, nahneval sa a miesto toho aby sa kajal dal ho do klady, ochorel a vyhľadával lekárov nie Boha, syn Jozafát-Jóšáfát, dva roky pred Ásovou smrťou začal vládnuť v izraelskom kráľovstve kráľ Acháb, neslýchané odpadlíctvo, jeho otec Omrí zakladateľ Samárie robil čo sa nepáčilo Bohu, Achábove hriechy boli ešte horšie, podporoval služby v Bételi a Dáne, zvádzal ľud do pohanstva, uctieval Baala, vzal si ženu Jezábel, dcéru sidónskeho kráľa Etbaala, v Samárii postavil Baalovi chrám a uctieval ho a oltár postavil.

Postaval oltáre na popud Jezábel na výšinách a hlavnom  meste, kňazi šírili vplyv a v hájoch šírili vplyv a skoro celý Izrael padol do uctievania Baala, ohavnejšie sa správal ako Amorejci, morálny slaboch, obetovali planetárnym božstvám, slnku, mesiacu a hviezdam, Jezábel a kňazi učili ľud že skrz modly uctievajú božstvá a oni ovládajú živlu, zem oheň, vodu, dary z neba, rosu, dážď atď, prejav priazne Baala a Ašéry, Boh posielal poslov a výstrahy ale nikto to nebral na vedomie, ľud nasledoval očarujúce obrady, 450 prorokov Baalovych a 400 Ašéry, záhubu mohol odvrátiť len Boh, Izraelci sa ho zriekli ale On nie, rozhodol sa poslať k nim jedného zo svojich najodvážnejších prorokov

Eliáš Tišbejský

V gileádskej vrchovine, východne od Jordána, v čase Achábovej vlády, karhal hriech a dúfal v Boha, chcel napraviť odpadlíctvo, hlasom volajúcim na púšti, túžil aby Izraelci si spomenuli na Boha a kajali sa skôr ako zájdu priďaleko aby ich Boh vyhubil, Boh ho vypočul výzvy a výstrahy ich nepriviedli k pokániu a tak ich oslovil trestami, vyznávači Baála popierali že rosa a dážď je od Boha, prejav prírodných síl a tvorivej sily slnka, kým sa nevrátia k Bohu a neuznajú ho za jediný zdroj požehnania nebude padať rosa ani dážď, nebeské posolstvo o súde mal oznámiť Achábovi, nechcel sa stať Hospodinovým poslom svojvoľne ale jeho slovo prišlo k nemu.

Zhubná odveta zo strany kráľa mu v tom nezabránila ale chcel splniť Boží príkaz, prišiel do Samárie v hrubom rúchu ktoré nosili proroci prešiel nepozorovane ako to mali vo zvyku pri vstupe hlásiť stráže a ocitol sa pred kráľom, príkaz prehovoriť dostal od niekoho väčšieho ako kráľa, zdvihol ruky k nebu a oznámil že Izrael postihnú súdy, neochvejne veril v Božiu moc, skôr ako sa kráľ spamätal odišiel Eliáš, prorok ho vyzval aby šiel na východ a ukryl sa pri potoku Kerít, na východ od Jordána.

Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal aby ťa živili, kráľ po ňom pátral ale nenašiel ho, Jezábel s prorokmi zlorečili Eliášovi a privolali Hospodinov hnev, správa o tom že Eliáš prorokoval o treste za hriechy Izraela sa rozšírila po krajine, niektoré sa vyľakali mnohé sa smiali, o niekoľko mesiacov zem vyschla, vody začalo ubúdať, vyschli, predstavitelia národa vyzývali ľud aby dôverovali moci Baala a aby Eliášovo proroctvo nebrali vážne, kňazi prinášali obete aby zmierili bohov a prosili o dážď ale nič sa nedialo.

Po roku hrozil hladomor a zomierali od smädu, nevideli Božiu mocnú ruku a hľadali iné vysvetlenie, Jezábel videla vinu v Eliášovi a nechcela pripustiť že je to od Boha, hnev bohov by utíchol ak by sa ho zbavili, na jej podnet hľadal kráľ Acháb ešte horlivejšie Eliášov úkryt, poslal poslov do jednotlivých kráľovstiev aby prisahali že o ňom nič nevedia, z pomsty sa ona rozhodla vyvraždiť všetkých Hospodinových prorokov, mnohí padli ale ostal verný správca kráľovho domu Obadjá a vzal sto prorokov a po 50 ich ukryl v jaskyni a živil ich chlebom a vodou, druhý rok hladomoru  a ani oblak.

Deti umierali ale nekajali sa a obrátili hnev voči Eliášovi, bol to Boží zásah varujúci ich prekročiť ochrannú hrádzu Božieho odpustenia, veľké utrpenie aby našli stratenú vieru a Boha ako jediný zdroj síl a požehnaní, z urazenej pýchy hnev voči poslovi posolstva

Prísne pokarhanie

Skrýval sa pri potoku Karit, vplyvom dlhého sucha mu Hospodin povedal nech odíde do pohanskej krajiny lebo potok vyschol, šiel do Sarepty, bola tam vdova ta ho prichýlil a múka a olej sa nemíňali, modlil sa za obnovu Izraela, pred sto rokmi dostali prísľub dažďa pod podmienkou poslušnosti, upozornil ich vtedy že zavrie nebesá a nebude dážď, 3 a pol roka nepršalo, Jezábel a Baalovi proroci ho nenávideli a hľadali.

Boh povedal aby sa ukázal Achábovi a dá a zem dážď, odišiel do Samárie a vtedy Achábov správca domu Obadiáš hľadal na kráľov príkaz pramene aby našiel pastvisko a udržal kráľovský dvor a šiel aj Acháb s ním, rozdelili sa a Eliáš stretol po ceste Obadiáša, zostal Bohu verný a ani kráľ ho nemohol prinútiť vzdať spreneveriť sa Bohu, povedal mu nech ide za Achábom a povie mu že je tu Eliáš ale prísť s takým posolstvom znamenalo smrť preto sa pýtal čím sa previnil že ho posiela na smrť, bál sa že to oznámi a ho nenájdu a zabijú ho.

Živil sto prorokov v jaskyni chlebom a vodou, ubezpečil ho slávnostnou prísahou že sa mu Eliáš ukáže, oznámil mu to a Acháb sa vydal za Eliášom, kráľa zovrela hrôza že má ďalšie posolstvo súdu, vinu za súdy chcel hodiť na Eliáša, povedal mu Eliáš že to hriechy jeho a domu jeho otca to spôsobili, Krstiteľ prišiel o život práve pre otvorené karhanie hriechu, verne zvestovať jeho posolstvo a karhať hriechy bez ohľadu na následky

Karmel

Eliáš žiadal aby sa Izrael zhromaždil Izrael na vrch Karmel, prorokov Baalovych aj Aštarty, modloslužba na tomto vrchu, oltáre, na samom vrchu zborený Hospodinov oltár, vybral ho zámerne ako najvýznamnejšie miesto modloslužby a ukázanie Hospodinovej moci, videli na vrch zo vzdialených krajov a kútov, sám Eliáš pred vojskom, kráľom a zástupmi, nebol sám ale s ním strážny a mocný anjeli, vyzval ich aby prešli k Bohu alebo k Baalovi ale mlčali ani jeden nešiel k Bohu.

Povedal nech rozsekajú dvoch juncov, jeden na oltár jemu a druhý Baalovym prorokom a nezapália to lebo ktorý boh odpovie ohňom ten je Bohom, rezali sa pokrikovali ale nič sa nedialo až od rána do poludnia a Eliáš sa im posmieval kde je ich boh, Hospodin obmedzil satanovu moc aby nič neurobil, je večer ich šaty v krvi a nevládzu, zaklínajú slnko nič sa neudialo a vzdávajú sa, postavil hromadu skál, zborený Boží oltár, prejavil postavením oltára úctu k zmluve ktorú uzavrel Hospodin s Izraelom keď prekročili Jordán, 12 kameňov.

Pokojne si počínal na rozdiel od prorokov Baala, vykopal priekopu a naliali vodu na obeť a drevo, trikrát naplnili 4 vedrá vody a poliali oltár, pripomenul ľudu ich odpadnutie a nech sa vrátia k Bohu aby sa krajina zbavila zlorečenstva, jednoduchá modlitba, žiadne žvatlanie a rezanie sa, zrozumiteľné vety, úprimne a vrúcne, oheň z neba ako blesk ožiaril vrch a videl to každý ako ohnivý stĺp kedysi, klaňali sa pred Bohom, nikto sa neopovažoval hľadieť na oheň ktorý všetko strávil ba aj kamene, báli sa že strávi aj ich.

Volali Hospodin je Bohom, otvorili oči a poznali rozdiel v modloslužbe a službe Bohu, proroci sa nechcú kajať a tak si vyniesli rozsudok lebo by zasa zviedli Izrael a tak dáva Boh príkaz aby ich pobili pri potoku Kýšon kde ani jeden neunikol

Z Jezreelu na Chóreb

Povedal Achábovi Eliáš aby šiel hore napil sa a najedol lebo počuť hučanie dažďa ale nikde ani obláčik ale Eliáš veril, poslal na vrch sluhu kde dovidel na stredozemné more či nevidieť náznak dažďa ale vrátil sa a povedal nieto tam ničoho, 6 krát sa vrátil ale ďalej sa modlil vrúcne až prišiel a povedal že malý oblak ako dlaň vystupuje z mora, poslal sluhu k Achábovi aby rýchlo šiel aby ho dážď nezadržal, modlil sa kým nebol vypočutý, nečakal úplné vypočutie ale stačil mu náznak.

V Božej sile a daždi viedol Eliáš Achába až pred brány mesta lebo nevidel pred seba, priateľský prejav Božieho posla voči bezbožnému kráľovi, ochotne napriek zázrakom na jeho slovo urobil prácu sluhu, pri bráne Jezreelu sa rozišli, kráľ všetko porozprával Jezábel, rozzúrila sa a zatvrdila a povedala že musí Eliáš zomrieť, ten spal pred bránami na zemi v plášti a dostal odkaz od sluhu že ho ona zabije, premohla ho ľudská slabosť, zabudol ako ho viedla Božia ruka keď sa skrýval pred jej hnevom a zanechal tam sluhu a šiel na púšť do Beér-Šeby.

Mohol sa jej postaviť a ochranu prosiť Boha, mohol nad ňou zvíťaziť a pomôcť ľudu na k obnove ale utiekol a šiel až kým neprišiel na púšť kde si sadol pod Jalovec a zaspal vysilený žiadajúc si smrť, dokonalá služba Bohu je odvaha a nádej, ovocie viery, Boh môže zmariť aj ten najlepší plán odporcu ak vidí že viera jeho služobníkov je dostatočne vyskúšaná, zobudil ho nežný hlas, preľakol sa že ho našli nepriatelia a chcel utiecť, dvakrát za ním prišiel anjel a dal mu krčah vody a posúch na žeravých kameňoch upečený najedol sa a zaspal a šiel 40 dní a nocí na Boží vrch Chóreb kde našiel úkryt v jaskyni

Čo tu robíš?

Boh sa s ním stretol prostredníctvom mocného anjela a spýtal sa čo potrebuje a objasnil mu Boží zámer s Izraelom, musí bezvýhradne dôverovať Bohu, spýtal sa ho čo tu robí, zopakoval mu ako mu pomáhal a čo ho viedlo aby šiel na púšť, anjel vyzval proroka aby šiel na vrch pred Pánom a Hospodin šiel vedľa a strhol sa víchor, zemetrasenie, oheň a tichý šelest a zahalil si tvár a zastal  pred vchodom do jaskyne, Hospodin sa tak zjavil v tichom šeleste aby proroka poučil že úspech pri plnení Boží zámerov sa vždy nedosahuje nápadným spôsobom.

Eliáš čakal na Pánove zjavenie ale nikde nebol iba v šeleste, uistil ho že nezostanú bezbožný bez trestu a že zvlášť vyvolený mužovia uskutočnia jeho zámer, prikázal mu vrátiť sa svojou cestou a pomazať Chazáela za kráľa nad Sýriou, Jéhua pomazať za kráľa nad Izraelom a Elízea za proroka miesto Eliáša, kto sa zachráni pred mečom Chazaéla toho usmrtí Jéhu alebo Elízeus, myslel si že z vyznávačov pravého Boha ostal len on sám, 7 tisíc ktorý ostali verný

Jozafát

Nastúpil ako syn po Ásovi, ten robil dobré v očiach Hospodinových, snažil sa chodiť po otcových stopách, mnohí obetovali a kadievali na výšinách a on chcel zavrhnúť modloslužbu v národe a naučiť ich slúžiť Bohu, chcel ochrániť Judsko pred hriechmi ktoré sa konali v severnom kráľovstve kde vládol Acháb, postupne odstránil výšiny, ašéry, vyhubil modloslužobníckych zasvätencov, bol bohatý a v úcte.

Chcel ich dôkladne oboznámiť s Božím zákonom ako jadrom na riešenie modloslužby, kniežatám oblastí prikázal aby vyučovali ľud pod vedením kňazov v každom meste, v mieri žil a prišiel strach na okolité krajiny a Filištínci mu dávali peniaze ako daň a dary, Arábia ovce a kozy, budoval hrady a zásobovacie mestá, opevnené mestá a udatný hrdinovia, mocnel, niekoľko rokov po nástupe na trón na vrchole svojho panovanie nebránil svojmu synovi Jehorámovi vziať si za ženu dcéru Achába a Jezábel.

Medzi Judskom a Izraelom spojenectvo, Jozafát navštívil Izraelského kráľa v Samárii, prehovorili ho aby sa spojil proti Sýrčanom, Acháb dúfal že získa naspäť Rámu, jedno zo starých útočiskových miest, unáhlene mu to sľúbil no potom chcel zistiť Božiu vôľu, povedal Achábovi nech sa spýta Boha ale on zvolal 400 falošných prorokov a spýta sa či má tiahnuť a povedali áno, chcel poznať Jozafát výslovnú Božiu vôľu lebo nebol presvedčený a spýtal sa či je tu iný ktorý sa môže opýtať Hospodina a povedal že je tu Mícha, syn Jimlov ktorý mu neprorokuje dobre a nenávidí ho.

Keď prišiel Acháb ho zaprisahal nech hovorí pravdu v mene Hospodinovom, nedbali na neho a chceli svoj cieľ dosiahnuť a povedal mu že ide do boja Jozafát s ním, vytiahli proti Rámot-Gileádu, Achába zasiahol šíp a v ten deň večer zomrel a splnilo sa slovo, Jozafát sa vrátil do Jeruzalema, prorok Jéhu mu šiel v ústrety a pokarhal ho, v ďalších rokoch sa snažil o obnovu a priviedol mnohí ľud k Bohu, zriadil schopné súdy, zriadil aj odvolací súd v Jeruzaleme, na sklonku jeho vlády tiahli na nich Ammónci, Moábci a Meúnci.

Nechcel aby to vyhral svojimi vojskami ale Božou silou a živou vierou, vyhlásil pôst po celom Judsku, žiadali od Boha pomoc, vyznával bezmocnosť Izraela na nádvorí chrámu s ľudom, Boží Duch naplnil Jachaziéla, levítu z Ásafovcov a povedal nech sa nestrachujú, mali ísť naproti vojsku a stáť tam a nebojovať a uvidia slávu Božiu, klaňali sa a spievali a ďakovali, speváci šli a chválili Hospodina keď šli, asi bojovali proti sebe a keď vyšli a rozhliadli sa na púšť kde ich poslal prorok boli tam len mŕtvoly, pokoj od krajín lebo na nich padol strach

Pád Achábovho domu

Acháb bol ovplyvňovaný jeho ženou Jezábel ktorá v ňom podporovala všetko zlé a nebolo mu rovnému v páchaniu zla v Biblii, sebecký, chamtivý, po čom zatúži, to mu právom patrí, príhoda za čias Eliáša, v tesnej blízkosti paláca bola vinica patriaca Nábotovi Jezreelskému, chcel ju Acháb kúpiť alebo vymeniť za iný pozemok lebo tam chcel mať keďže je blízko paláca zeleninovú záhradu, nechcel ju predať lebo to bola zem jeho predkov a podľa levijského zákona sa mal každý pridržať svojho vlastníctva.

Prišiel domov Acháb a nechcel nič jesť, roztrpčený, ochorel, Jezábel sa dozvedela že niekto odmietol kráľovu žiadosť a povedala nech nesmúti a ujme sa vinice a poslala v jeho mene oznamy starším mesta kde žil Nábot aby ho posadili na čelo ľudu a vyhlásili pôst a dali dvoch naničhodných mužov ktorý budú svedčiť že sa rúhal Bohu aj kráľovi a za mestom ho mali ukameňovať a tak sa stalo a kráľ zabral vinicu z ktorej sa dlho netešil a stalo sa slovo Hospodinovo k Eliášovi, aby za ním šiel do Samárie do vinice.

Vydesil sa kráľ keď ho našiel Eliáš a povedal strašný súd, Achábov rod bude celkom vyhubený, Jezábel povedal Boh že ju budú žrať psy v predmestí Jezreela a kto Achábovi zomrie taktiež zožerú psy a kto zomrie na poli toho zožerú vtáky, pokoril sa, pôst a vrecovina a stalo sa slovo k Eliášovi že Boh videl jeho pokoru a uvedie skazu na jeho syna nie za jeho čias, o necelé tri roky Sýrčania zabili Achába, jeho nástupca Achazja pokračoval v činení zla po cestách Jarobeáma, slúžil Baalovi, neúspešná vojna s Moábom nasledovala a nehoda ktorá ohrozila jeho život.

Vypadol cez mreže svojej hornej izby, poslal sluhov aby sa spýtali ekrónskeho božstva Baalzebuba či sa uzdraví alebo nie, verilo sa že prostredníctvom kňazov podáva správy o budúcnosti, dostávali správy od satana, sluhovia sa stretli po ceste s Eliášom ktorý im prikázal aby sa vrátili ku kráľovi s posolstvom, že tým že sa spytuje božstiev a nie Boha nezíde z lôžka ale zomrie na ňom, vedel že je to Eliáš a že slová sa naplnia a tak to chcel odvrátiť a zavolal si proroka, poslal po nich vojská 50 mužov s veliteľmi dva krát aby ho zastrašili ale vyriekli nad sebou Boží súd.

Prišiel tretí veliteľ a kľakol pred ním a prosil ho o život a Boh mu prikázal aby s ním šiel a oznámil posolstvo to isté o smrti na lôžku kráľovi a on napriek všetkým dôkazom Boha živého pokladal to za bájky a nasledoval Baala preto zomrel, Achazja nemal syna stal sa kráľom jeho brat Jóram, vládol desiatim kmeňom 12 rokov, Jezábel ešte žila a vplývala na krajinu, neodklonil sa od hriechov Jarobeáma i keď odstránil Baalov posvätný stĺp ktorý zhotovil Acháb, počas jeho vlády zomrel Jozafát a nastúpil na trón v Judsku jeho syn tiež Jóram ktorý si zobral za ženu dcéru Achába a Jezábel.

Nasledoval Baala, zriadil výšiny na judských vrchoch a zviedol ľud k smilnému modlárstvu, Eliáš ešte pred nanebovzatím sa nemohol prizerať ako Judsko ide tou cestou záhuby ako Izraelské kráľovstvo, poslal judskému Jorámovi list kde povedal, že pretože nechodil cestami praotca Dávida a judského kráľa Ásu, zasiahne jeho ľud ťažkou ranou a všetok jeho majetok a on upadne do ťažkej choroby, popudil Boh ducha Filištíncov a Arabov bývajúcich vedľa Kúšijcov a vytiahli proti Judsku.

Odvliekli všetok majetok aj jeho synov a dcéry a ženy, ostal mu iba Jóacház, najmenší z jeho synov, zomrel v hrozných bolestiach potom čo ho zasiahla vnútorná choroba, kráľom sa stal jeho syn Achazja, v izraelskom kráľovstve stále vládol Achábov syn Jóram a jeho synovec Achazja nastúpil na trón judského kráľovstva, vládol len rok pod vplyvom bezbožnej matky Atalje, jeho stará matka Jezábel ešte žila a Achazja uzavrel spojenectvo s svojím strýcom Jóramom, kráľom Izraela, Achazja judský onedlho tragicky zahynul.

Raz bol na návšteve u strýka v Jezreeli a tam dostal prorok Elízeus príkaz z neba aby poslal jedného zo svojich prorockých synov do Rámot Gileádu kde mal pomazať Jehúa za izraelského kráľa, vtedy boli spojené vojská izraelské a judské proti Sýrčanom v RG, Jóram bol v boji ranený a vrátil sa do Jezreela kde už bol pomazaný za kráľa nad ľudom a vojskom Jehúa, dal mu úlohu z neba aby vyhubil všetkých domu Achába, vojaci vyhlásili Jehúa za kráľa a vyhubili tých čo zvádzali na hriech, kňazov Baalovych, dôverníkov atd v Samárii.

Sochy a obrazy zničené, chrám zborili, vykynožil Baala z Izraela, Jezábelina dcéra Atalja to počula keďže ešte viedla popredné miesto v judskom kráľovstve a dozvedela sa že jej syn kráľ je mŕtvy a vyhubila všetko jeho potomstvo a všetci Dávidovi potomkovia, prípadný následníci trónu okrem Joáša, ktorého zachránila žena veľkňaza Jojáda a ukryla ho na 6 rokov v chrámových priestoroch kým vládla v krajine, léviti sa po tom čase spojili s júdejcami a Jojádom a korunovali ho za kráľa a počula to Atalja ktorá kričala „sprisahanie“ a zajali ju a sťali s prívržencami, posledný člen odstránený, vošli ľud do Baalovho domu a zrútili ho a kňaza Baalovho Mattána zabili, zaviazali sa že budú Hospodinovým ľudom

Povolanie Elízea

Namiesto Eliáša mu povedal nech pomaže Elízea, syna Šáfatovho, všetko sa zelenalo, Elízeov otec bol zámožný roľník, zručný a poslušný ako dieťa vychovávaný vo viere v Boha neskloniac sa pred Baalom, usilovný, príroda a učenie, výchova, úcta k rodičom a k Bohu ho pripravili na budúce povolanie, učil sa slúžiť a tým nadobúdal schopnosť viesť iných, vernosť v malých veciach znamená zodpovednosť pre väčšie poslanie, oral pole s rodinou a volmi a prišiel k nemu Eliáš a prehodil plášť na neho a on pobehol za ním a spýtal sa či sa môže rozlúčiť s rodnou a to bola skúška viery či naozaj chce ísť za ním, či rozoznal čin Eliášov ako povolanie do služby od Boha.

Zabil volov, uvaril mäso a dal ľudu a jedli a odišiel s Eliášom, podobná výzva ako povedal Kristus bohatému mužovi, veľa skúšok ale obstál aj keď mu chýbal domov, pokora, vyučoval ho a viedol Eliáš niekoľko rokov kde zakročil pri Jezábele, prorocké školy ktoré založil Samuel opäť založil Eliáš, vyvyšovanie Hospodina, zákona a učenie, v Gilgále, Bételi a Jerichu, s Elízeom navštívil tieto strediská, poznal tak koľko ľudí nasleduje Boha ako povedal že ich má ešte sedem tisíc ktorý sa nesklonili pred Baalom.

Elízeus bol podrobený skúške keď mu Eliáš povedal nech zostane tu lebo Hospodin ho posiela do Bételu, nedá sa odradiť od svojho učiteľa kým má možnosť učiť sa, Elízeovi a žiakom bolo zjavené  že bude premenený Eliáš hoci on sám o tom nevedel, preto ho neopúšťal, preto hovoril že ho neopustí, šli a zvinul pri Jordáne plášť udrel na vodu a rozostúpili sa vody a prešli po suchu, pýtal sa že nech si pýta čo chce prv ako bude vzatý.

Pýtal si dvakrát jeho ducha, potom ho vzal ohnivý voz a ohnivé kone a vystúpil vo víchrici a nebo, zobral Elízeus jeho plášť a udrel na vodu ktorá sa rozostúpila, videli to prorockí učeníci a hovorili že na ňom spočinul Duch Eliášov a poklonili sa mu až po zem

Uzdravenie vôd

Jordánska nížina v dobe patriarchov bola ako Hospodinov raj, bola tam Sodoma Gomora a po ich zničení sa z toho miesta stala súčasť judskej púšte, určitá časť sa zachovala, tu sa usadili po prekročení Jordánu keď prvýkrát prišli do zasľúbenej zeme Izraeliti, Jericho padlo a kliatba od Józua kto by sa dal do stavby Jericha, po 5 storočiach to ostalo pusté, kliatba zasiahla pramene ktoré boli pre život v tomto časti údolia potrebné, za vlády Achába keď Jezábelin vplyv viedol k uctievaniu Ašéry znova.

Vybudovali opäť Jericho, kedysi sídlo modloslužby Ašéry napriek kliatbe, vystaval ho Chiél Bételský, v jeho blízkosti jedna z prorockých škôl kde prišiel Elízeus po Eliášovom nanebovzatí, prichádzali za ním občania že bývanie je dobré ale voda je zlá a zem trpí neplodnosťou, Elízeus  povedal nech donesú novú nádobu a dajú do nej soľ, vyšiel k prameňu vody, vsypal do nej soli a povedal že hovorí Hospodin, nebude z nej pochádzať smrť ani neúrodnosť, Božím zásahom boli vody uzdravené.

Prejavil Boh ochotu uzdraviť Izrael z duchovných chorôb, ostala zdravo až dodnes, symbolika ako soľ vhodil do horúceho prameňa ktorý prečistil vodu tak ako kresťania ako soľ zeme majú s pomocou Božej milosti zachraňovať hynúcich, Boh chcel ľud prijať ako svojich synov a dcéry a prostredníctvom nich svet pozná jeho záchrannú milosť, znečistený tok ako človek odlúčený od Boha, ničí túžbu poznať ho.

Soľ sa musí rozpustiť v tom k čomu sa pridáva, podobne pôsobí v ľuďoch spásna moc evanjelia len osobným spoločenstvom, pôsobiť tam kde pôsobí Kristus, úprimná viera, láska a správne zásady, príkladný život, srdce veriaceho ako prameň vôd občerstvujúci okolie, ľudí a napája smädných, koryto sa prehlbuje a rozširuje

Prorok pokoja

Oznamoval Elízeus proroctvo súdu, napomínal ľud a kráľa aby prestali páchať zlo, šíril zdravie a radosť, vedel byť aj prísny keď na ceste do Bétela sa mu posmievali chlapci z udalosti nanebovzatia „plešivý pod hore“, z podnetu Všemohúceho vyslovil nad nimi kliatbu a z hory vyšli dve medvedice a roztrhali 42 chlapcov, keby nechal bez povšimnutia zberba posmievačov by ho ďalej tupila a jeho poslanie mohlo byť vážne zmarené, stretával stále zástupy nedisciplinovanej mládeže.

Získala sa mu tak vážnosť na celý život, úctivé meno Božie pred ktorým si zakrývajú anjeli tvár keď sa vysloví, zhovievavosť v rodine ako najhoršie zlo, zdvorilosť je dar Ducha, láskavosť a prívetivosť u každom kto pozná Ježiša, rodina v Šúneme, rodina ho stále privítala a povedala mužovi nech mu vybudujú izbu pre neho a tam bol v pokoji a modlil sa vždy keď šiel okolo a Boh ju poctil a mala syna lebo nemohla mať deti až raz išlo so žencami na pole a dostalo úpal.

Otec prikázal sluhovi nech ho odnesie matke a zomrelo matke v náručí, nechala ho v izbe Elízea na posteli a zavrela dvere a poslala po neho išla za ním so žiadosťou o pomoc kde bol na vrchu Karmel a on ju videl a povedal sluhovi Gechazímu nech sa jej spýta sako sa má, povedala čo sa stalo a Elízeus povedal nech zoberie palicu sluha nezdraví a nezastavuje sa nikde a položí ju na tvár chlapcovi, matka sa neuspokojila kým nešiel aj Elízeus, sluha to urobil ale neprebral sa keď ich predstihol a prišiel naspäť a povedal že sa nič nestalo.

Elízeus vošiel do izby keď prišli a zavrel dvere, modlil sa ľahol si na dieťa spojil tvár na jeho tvár a zohrieval ho, dlane na jeho dlane, chlapec sedem krát kýchol a otvoril oči, matka bola vďačná a sklonila sa k nohám, Elízeus ako predobraz Spasiteľa uzdravoval ich a učil, príbeh ako keď sa dieťa vráti matke do náručia keď vstaneme z mŕtvych, Elízeus raz zneškodnil otrávený pokrm keď v krajine bol hlad a sedeli  a rozkázal sluhovi nech postaví veľký hrniec a navarí prorockým učeníkom pri návšteve školy v Gilgále.

Jjeden vyšiel na pole a zozbieral divú popínavú rastlinu a nazbieral jej tekvice plné šaty, pokrájal na varenie lebo nepoznali čo to je, čo začali jesť povedali že smrť je v hrnci a nemohli jesť a rozkázal nech tam dajú múku a naleje im a nech jedia a už tam nebolo nič škodlivého, počas hladu tiež v Gilgále nasýtil sto mužov z daru od muža z Baalšalíše, chlieb z prvotín, zrno v plášti a 20 jačm. Chlebov, najedli sa a ešte sa aj zvýšilo z toho mála, aj málo prostriedkov je pre Boha na požehnanie mnohým

Naamán

Vojvodca sýrskeho kráľa, vo veľkej úcte svojho pána, prostredníctvom neho spôsobil Hospodin záchranu Sýrii, udatný hrdina ale bol malomocný, sýrsky kráľ Benhadad porazil izraelské vojská v boji v ktorom zahynul Acháb, drancovali krajinu a prepadávali kmene, pri jednom z útokov uniesli dievča ktoré v zajatí slúžilo u Naamánovej manželky, nevedomky plnilo poslanie pre ktoré si Boh vyvolil Izraelcov.

Súcitne povedala panej na pohľad jej manžela ako Elízeus uzdravuje chorých, zbavil by ho malomocenstva prorok v Samárii, dobrá výchova u dieťaťa ktoré viedli k Bohu a bola tak misionárkou v pohanskej krajine a rodine, dozvedel sa to Naamán a šiel za kráľom opýtať povolenie na cestu v záujem svojho zdravia, zobral 10 sviatočných odevov, desať talentov striebra a 6 tisíc zlatých šekelov, kráľ napísal list izraelskému kráľovi že posiela služobníka aby ho zbavil malomocenstva načo sa on zarazil vid Biblia.

Ale Elízeus mu poslal odkaz že prečo si roztrhol šaty kráľ a že nech príde k nemu a dozvie sa že v Izraeli je prorok, prišiel k nemu s vozmi a vojskom a Elízeus povedal sluhovi nech mu povie aby sa 7 krát ponoril v rieke Jordán a bude uzdravený načo sa urazil lebo očakával zázrak z neba že ho uzdraví mávnutím ruky a jeho pýchou povedal že ich rieky Abáná a Parpar či nie sú lepšie ako vody Izraela? Tam totiž boli oltáre v hájoch pohanských bohov, chcel odísť ale služobníci ho prehovárali až zvíťazila viera a ponoril sa.

Vyznal prorokovi že niet Boha v celej zemi iba v Izraeli, dal mu odmenu ale odmietol pretože odmena patrí Bohu nie jemu, Boh ho milostivo obdaril, povedal že bude obetovať už len Hospodinovi ale že nech odpustí mu Boh lebo keď je v chráme Rimmóta musí sa klaňať lebo pomáha kráľovi opierať sa o neho, Gechází jeho sluha mal dosť možností poznať nebeské ary a Boha a učiť sa a pripravovať sa na dielo od Eliáša ale zlákala ho žiadostivosť, povedal si že pobeží za ním a zoberie si niečo od neho.

Keď ho dobehol klamal mu že k Elízeovi prišli dvaja prorocký učeníci a že pre nich nech dá talent striebra a dva sviatočné obleky, dal mu dve hrivny a dva obleky, prikázal služobníkom aby dary odniesli, keď sa blížili k domu služobníkov prepustil a striebro a obleky skryl, na prorokovu otázku kde bol povedal nikde, zasa klamal, prísne pokarhanie lebo Elízeus o všetkom vedel, ostal malomocný aj jeho potomstvo a odišiel od neho, Ježiš použil meno Naamána aby ukázal na vieru tých ktorý chceli byť uzdravený a uverili, obišiel Boh veľa malomocných lebo ich nevera bola prekážkou uzdravenia

Koniec Elízeovho pôsobenia

Za sýrskeho kráľa pomazaný Chazáel  Eliášom, bol bičom na zrádzajúci národ Izraelcov, za vládu Jehúa vyhladený Achábov rod, jeho nástupca Joáchaz prišiel o niektoré mestá na východe od Jordánu, skoro si podmanili celé kráľovstvo, Jehúa usmrtil Jezábel, ešte za života Jezábel prišiel za Elízeom Jóram, kráľ izraelský, radiť sa s ním lebo mu hovoril nepriateľove zámery sýrskeho kráľa, sýrsky kráľ chcel zabiť Elízea.

Povedal že tam bude táboriť a Hospodin to oznámil Elízeovi ktorí to povedal kráľovi aby sa chránil tadiaľ ísť lebo tam budú Sýrčania, sýrsky kráľ si myslel že má špióna alebo zradcu, povedali sluhovia že to Elízeus hovorí kráľovi všetko čo hovorí vo svojej spálni, prorok bol v Dotáne kde poslal kráľ vojnové vozy a silný oddiel, v noci prišli a obkľúčili mesto aby ho zabili a Elízeov sluha mu oznámil čo sa deje, povedal mu neboj sa, lebo tých čo sú s nami je viac ako tých čo sú s nimi.

Modlil sa aby mu Boh otvoril oči a videl plno ohnivých vozov a koní, medzi prorokom a vojskom bol zástup nebeských anjelov ktorých úlohou nebolo hubiť ale chrániť Božie deti, modlil sa o slepotu a oslepol a zaviedol ich do Samárie kde otvorili oči a izraelský kráľ povedal či ich má pobiť ale povedal že nech im dá vodu a chlieb a potom mali na nejaký čas pokoj od nájazdov, za panovania kráľa sýrskeho Chazáela Samáriu obkľúčili a obľahli, hladomor a deti rodičov trpeli za ich hriechy.

Keď už boli drastické opatrenia Elízeus povedal že príde na ďalší deň a že skončí hladomor a tak na druhý deň  pred svitaním Boh dal počuť sýrskemu vojsku hrmot vojsk a utiekli strachom že tam nechali všetko, v noci štyria od hladu zúfalý vyšli von vzdať sa ale nikoho nenašli a najedli sa a odniesli striebro a zlato a potom sa vrátili a povedali jeden druhému že nie je dobré že mlčia o tom a tak sa vrátili a korisť bola bohatá a splnilo sa slovo Hospodinovo skrze Elízea.

Raz prorocký učeníci že miesto kde s ním bývajú ako prorocké školy sú pritesné a že nech si donesú brvná od Jordánu a urobia si miesto tam na bývanie a jednému sekera padla do vody, požičaná a Elízeus hodil kúsok dreva do vody a vyplávala na povrch, keď ho postihla choroba a zomrel plakal nad ním aj pohanský kráľ Joáš ktorý povedal že má väčšiu cenu ako armáda koní a vozy, bolo treba vyhnať sýrske vojsko východne od Jordánu, prikázal prorok nech donesie luk a šípy, nech položí ruku na luk, položil ruky na kráľove a povedal otvor „okno na východ“ k mestám za Jordánom ktoré obsadili Sýrčania.

Mal vystreliť šíp a keď vystrelil prorok povedal že porazí Sýrčanov v Aféku, vyskúšal jeho vieru a kázal vziať šípy a udrieť na zem a udrel trikrát a nahnevane prorok povedal že mal udrieť aspoň 5-6 krát a by Sýriu porazil úplne ale takto porazí iba trikrát, keď Boh pripraví cestu na víťazstvo, ľud sa má všemožne snažiť aby dosiahol určený cieľ, anjeli ho posilňovali a súcitili lebo umieral chorobou dlho

Veľké mesto Ninive

Jedno z najväčších starodávnych miest, hlavné mesto Asýrskej ríše, na úrodných brehoch rieky Tygris založené krátko po pádu Babylonskej veže, v rozkvete stredisko zločinov a bezbožnosti, Písmo ho nazýva krvilačným mestom, mnoho ľudí tam žilo ktorí túžili po niečom lepšom a keby poznali Boha zavrhli by to všetko zlé, preto sa im chcel zjaviť Boh a za nástroj si zvolil Jonáša, syna Amitajovho.

Boh mu povedal nech ide do Ninive a káže proti nemu, uvedomil si ťažkosti s tým súvisiace s poslaním a svoju nepripravenosť na Božie poslanie, z ľudského hľadiska prišiel na to že v tom pyšnom mieste to nič nedocieli, váhal a satan ho zmalomyseľnel a zmocnil sa ho strach a odišiel spred Hospodina do Tartíša a do Jaffy a vyhľadal loď, ktorá sa chystala vyplávať, zaplatil im aby odišiel s nimi, celá rada príhod a skúšok aby sa posilnila jeho dôvera v Boha a jeho nekonečnú spásnu moc, únik pred zverenou zodpovednosťou.

Strhla sa búrka od Hospodina na mori, Jonáš zostúpil dole a tvrdo zaspal, námorníci prosili pohanských bohov o pomoc a hádzali náklad do vody, správca lode zobudil Jonáša a prosil ho nech sa modlí k svojmu Bohu že ich zachráni, napadlo ich že prudkosť búrky bude hnev božstiev a hodili los aby sa dozvedeli pre koho vzniklo toto nešťastie a padlo to na Jonáša ktorý im všetko povedal a povedal im nech ho hodia do mora a utíši sa a oni ho hodili a ukľudnilo sa more a dali Hospodinovi obeť.

Zaviazali sa sľubmi a veľká ryba pohltila Jonáša na tri dni a tri nocia volal k Bohu Jonáš zvnútra ryby, dospel k poznaniu že Boh je záchrana, kajal sa a uznal jeho spásnu moc a prišlo vyslobodenie, vyvrhnutý na suchú zem s poslaním varovať Ninive, poslúchol bez váhania, v meste hlásal že ešte 40dní a mesto bude vyvrátené, každý počul varovný oznam,  hlbokej pokore sa mnohí kajali, kráľ prikázal pôst a kajali sa a modlili a Boh sa nad nimi zľutoval, stalo sa o pár rokov korisťou okolitých národov lebo spyšnel.

Bolo plné samochvály a zabudlo na Boha, mal byť prvý kto sa raduje Jonáš že Boh ušetril mesto a kajali sa ale podľahol sebaľútosti žeby ho mohli pokladať za falošného proroka keďže mesto bolo ušetrené, malomyseľnosť a pochybovanie, stratil záujem o iných, chcel aby mu Boh vzal život, usadil sa východne od mesta, usadil sa tam a urobil si chatku aby videl na mesto čo sa bude diať, Boh dal vyrásť ricínovníku nad Jonášom a mal tieň a radoval sa z neho Jonáš, potom dal červa ktorý napadol strom a ten vyschol.

Keď vyšlo slnko dal horúci vietor a slnko pražilo na jeho hlavu takže omdlieval a žiadal si zomrieť, potom sa ho spýtal či sa právom rozhneval a povedal mu keď je jemu ľúto stromu ktorý on nesadil ani sa na neho nenamáhal a za noc vyrástol a za noc zahynul o čo viac nemá byt Bohu ľúto Ninive kde je 120 tisíc ľudí a mnoho dobytka, bol pokorený, Jonášova reč pre Ninivčanov ako Ježišova reč pre súčasníkov, Boh je zhovievavý na mestá ale potom príde trest a súd, pohromy používa Boh aby prebudil ľudí na hroziace sa nebezpečenstvo trestu

Asýrske zajatie

V izraelskom kráľovstve nastalo krviprelievanie a násilie horšie ako za vlády Achábovcov, 2 storočia siali vietor a teraz žnú víchricu, násilná smrť kráľov jedného za druhým, Hospodin sa snažil zobudiť ľud aby nedošlo k úplnej záhube aj prostredníctvom Hozeáša a Ámosa, prorok Hozeáš často hovoril o Efrajimovi ako vodcovi odpadlíctva a ako o symbole odpadného národa, vedeli že prišli o povesť no namiesto toho aby sa zriekli skutkov ktoré viedli k oslabeniu kráľovstva ďalej páchali nepravosti a navrávali si že pri vhodnej príležitosti získajú vytúženú politickú moc.

Spoja sa s pohanmi, odvracal sa stále od Boha, posolstvo od Boha ako zabudli oni na jeho učenie tak Boh zabudne na ich synov, odplata podľa jeho skutkov, neprávosť pol storočie pred Asýrskym zajatím sa vyrovnala neprávosti za doby Nóacha, v najhoršie zlo vyústi vždy uctievanie diela miesto Stvoriteľa a prírody nad Boha prírody, následky z uctievania dvoch zlatých teliat za čias Jarobeáma, proroci kričali nech poznajú Hospodina, vypočuli ich ale odmietli sa tak riadiť, zvesť poslov natoľko odporovala ich skazeným srdciam že modlársky kňazi v Bételi poslali správu izraelskému kráľovi  že Amos zosnoval sprisahanie proti kráľovi.

Krajina nevládze zniesť jeho reči, zlo sa nedalo vyliečiť, nadišiel deň trestu, ovocie ktoré zožali čo postavili cudzie oltáre v Bételi a v Dáne, poslal im posolstvo že pôjdu do zajatia, na nejaký čas súdy odložené ba aj za nedlhého vládnutia Jarobeáma II. Vojská dosiahli skvelé víťazstvá, vodca modlárskych kňazov v Bételi, Amacja znepokojený otvorenosťou prorockých slov proti národu a kráľovi povedal Ámosovi nech utečie do judskej krajiny a tam prorokuje a nie tu, lebo tu je kráľovská svätyňa a on odpovedal že Izrael pôjde do zajatia,.

Aj v súdoch bol Boh milosrdný a dialo sa to postupne, pritiahol asýrsky kráľ Púl, Menachem mu dal tisíc talentov striebra aby mu pomohol upevniť kráľovstvo v jeho ruke, Menachém vyrúbal peniaze na Izraelcov na všetkých hrdinov z vojska aby mohol dať asýrskemu kráľovi , keď pokorili desať kmeňov vrátili sa na čas do svojej krajiny, Menachém sa nekajal lebo jeho skutky jeho kráľovstvu pripravili záhubu, jeho nástupca Pekachija a Pekach robili to isté.

Za vlády Pekacha ich napadol asýrsky kráľ Tiglat-Pilneser a odvliekol zajatcov z Galilei a východne od Jordánu, po odvlečení boli rozohnaný medzi pohanov v krajinách ďaleko od Palestíny, už nemali moc Izrael a keď po Pékachovi nastúpil posledný jeden panovník Hóšea bolo kráľovstvo navždy zmietnuté, Boh im poskytol milosrdenstvo keď v judskom kráľovstve začal vládnuť dobrý kráľ Chizkíja za vlády Hóšea v Izraeli, urobil zmeny v chrámovej službe v Jeruzaleme.

Na Veľkú noc boli usporiadané oslavy na ktoré boli pozvané kmene Júda a Benjamin ktorým vládol ako pomazaný kráľ aj všetky kmene severné, išli svätiť Paschu Hospodinovi, drabanti oznamovali po celom Izraeli a Judsku nech sa navrátia Hospodinovi, mohli sa kajať a navrátiť sa k Bohu, tí ktorí žili na území kedysi Izraela ich prijali s pohŕdaním a bez záujmu, niekoľko mužov sa len pokorilo, o dva roky neskôr Samáriu obkľúčili sýrske vojská ktoré viedol Salmanazar, veľa ľudí umrelo hladom, chorobami a mečom, zvyšok desiatich kmeňov šiel do zajatia a rozvezený do všetkých častí Sýrie.

Izaiáš prorokoval krátko pred pádom Samárie kde boli v zajatí aj Božie deti ale ako svetlo medzi pohanmi, Boží zámer spásy prostredníctvom Spasiteľa ľudstva sa musí splniť

Povolanie Izaiáša

V Judsku vládol Uzija (Azarja), blahobyt väčší ako u panovníkov za Šalamúna, vládol múdro a prezieravo, s požehnaním neba dobíjali územia, ktoré stratilo v predchádzajúcich rokoch, vybudoval a ohradil mestá, upevnil postavenie medzi národmi, obchodný ruch v Jeruzaleme, povesť prenikla za hranice, duchovné oživenie zaostávalo, pýcha a formalizmus nahrádzali pokoru a úprimnosť, kráľ zmocnel, spyšnel, previnil sa voči Bohu, kadiť Hospodinovi v svätyni a konať kňazskú službu mohol len potomok z Árona, Veľkňaz Azarja a 80 Hospodinovi kňazi sa postavili pred kráľa.

Ppovedali mu že sa previnil, kráľ sa nahneval lebo ho ako kráľa karhali, bránili mu znesvätiť svätyňu, Boží súd ho postihol na čele ako malomocenstvo, v hrôze utiekol a nikdy nevkročil na chrámové nádvorie, o pár rokov neskôr zomrel aj s malomocenstvom, jeho syn Jótam robil to isté ako jeho otec ale výšiny neodstránili, na sklonku jeho vlády bol povolaný Izaiáš, muž kráľovského pôvodu, prorokoval že Judsko napadnú spojenecké vojská severného Izraela a Sýrie.

Ešte za jeho vlády padne Samária a desať Izraelských kmeňov, keby Boh nezasiahol vojská Sýrie by obľahli Jeruzalem, Božia ochrana sa vzdiali a sýrske vojská čoskoro napadnú Judsko, nebezpečenstvo zvonku ale zvnútra ešte horšie, mnohé neprávosti robili ako Izrael, túžba po majetku, modlárstvo, mnohé Božie deti skrúšené a zúfalé že dopadnú ako Sodoma a Gomora, Izaiáša vyľakala táto zodpovednosť hlásať posolstvo o súde nad tvrdošijným ľudom, myšlienky že to nebude mať úspech lebo bol nedokonalý a porušený a sám.

Stál pred bránou chrámu, zdalo sa mu že sa otvorila a vnútorná opona sa roztrhla a videl svätyňu svätých a v prorockom videní zahliadol Boha sediaceho na tróne a sláva a spev napĺňala chrám, po stranách trónu sa vznášali serafi, mali zastreté tváre a volali svätý Hospodin, videl aký je to rozdiel svätosť Hospodina a hriech ľudu, Boh poslal anjela ktorý ho zbavil pocitu úzkosti, mal v ruke žeravý uhlík z oltára a dotkol sa jeho úst so slovami že zmizla jeho vina a hriech je odpustený.

Zaznel Boží hlas „koho pošlem, kto nám pôjde?“ a povedal „tu som ja, pošli mňa“, anjel mu povedal čo má hovoriť ľudu, mal dôraze prehovoriť proti zlu, bál sa začať prácu bez Božej pomoci a uistenia, „až dokedy pane“ spýtal sa, dokedy sa nebude kajať a nebude uzdravený, úsilie nebude márne a ovocie bude keď sa splní Boží zámer, dostal uistenie že s ním bude Duch Svätý presviedčať ľudí

Tu je váš Boh!

V čase jeho pôsobenia boli falošné predstavy o Bohu, satan sa snažil predstaviť Stvoriteľa ako pôvodcu hriechu, utrpenia a smrti, bezcitný a prísny vládca, pristihnúť pri hriechu, obžalovať, odsúdiť a nechať bez pomoci, zákon ako obmedzenie šťastia, Izraelci skutočnú povahu poznali a stratili zo zreteľa.

Izaiáš poznal ako Saul nielen vlastnú nehodnosť ale aj kajúcne srdce ovládnuté istotou odpustenia, bezmezná láska, predstavoval ľudom Boha ako Lekára, Tvorcu, Stvoriteľa, obávali sa niektorí že Boh ich neprijme ak sa vrátia k Nemu, nezaslúžili si jeho pomoc ale On sa ich nechcel vzdať, prostredníctvom nich bude Božie meno vyvýšené, ( nádherná strana 170)

Achaz

Achaz nastúpil na trón, modlárstvo a presviedčaný aby sa zúčastňovali obradov, povstali falošný proroci, vodcovia odpadnutia stále konali bohoslužobné obrady a počítali sa k Božiemu ľudu, v tom čase slúžil aj prorok Micheáš, Boh sa neodvracia od hriešnika lebo mu nechce odpustiť ale preto lebo hriešnik sa odvracia od milosti ktorú mu Boh dáva a môže ho vyslobodiť z hriechu, kráľ robil ako izraelský králi, chodil k Baalom.

Syna nechal previesť ohňom podľa ohavnej zvyklosti národov ktoré Hospodin zahubil, satan zvedie do hriechu a nechá ho tam bez pomoci a nádeje v obave prosiť o odpustenie, z náboženstva ostal formalizmus a zabudlo sa na milosrdenstvo, pritiahol sýrsky kráľ Recín s izraelským kráľom Pekachom, obľahli Jeruzalem a Acháza, Izaiáš išiel za kráľom od Hospodina a povedal mu nech sa nebojí lebo ich ovládol strach, že sa nič nestane ak uveria a obstoja.

Rozhodol sa veriť ľudskej sile pohanských kráľov, odkázal asýrskemu kráľovi Tiglat-Pileserovi a poslal mu bohatstvo nech mu príde na pomoc proti sýrskym a izraelským vojskám, pomohol mu a bol spokojný Acház ale týmto činom vzbudil chamtivosť v Asýrčanoch a tento zradný národ sa vyhrážal blízkym vpádom do krajiny a zničením Judska a žili tak v ustavičnom strachu, Boh pokoril Judsko pre spáchané hriechy.

Acház prejavoval miesto pokánia nevernosť, obetoval bohom Damasku lebo si povedal že keď bohovia sýrskych kráľov svojim pomohli, bude im obetovať aby pomohli aj jemu, na sklonku svojej smrti prikázal zatvoriť dvere do jeruzalemského chrámu, služby chrámu boli prerušené, prestali sa prinášať obete, kadidlo a sviece pohasli, postavili oltáre a uctievanie pohanských božstiev na rohoch ulíc po celom Jeruzaleme, niekoľko tých ostalo verných Bohu, na týchto upieral zrak Izaiáš, Micheáš a ich stúpenci

Chizkíja

Náprava za jeho vlády, syn Acháza, vedel že dopadnú ako severné kráľovstvo preto začal hneď konať, obnovil chrámovú bohoslužbu, povolal kňazov a levítov ktorí ostali verní svojmu povolaniu, severné kráľovstvo sa rýchlo rozpadlo a izraelské kráľovstvo sa čoskoro dostane do rúk Asýrčanov a celkom zanikne, pripravili obete a klaňali sa a spievali, proroci hlásali Božiu odpúšťajúcu lásku, „musím znášať Hospodinov hnev dokiaľ neurovná môj spor“, zasľúbená Mojžišovi že odpadne ale Boh ho prijme ak sa bude kajať.

Šalamún pri vysviacke chrámu ho Boh vypočul a povedal že jeho modlitbu vypočuje kto sa bude modliť v chráme bude mu odpustené ak Izrael odpadne, obnovil slávnosť Veľkej noci pretože veril že chrámová bohoslužba mu bude požehnaním, rozdelenie kráľovstiev viedlo k tomu že už mnohé roky nesvätili Paschu, mnohí pozvanie z Izraela odmietli a posmievali sa ale niektoré prišli a kajali sa, odstránené modlárske oltáre, léviti vyučovali a počas celého týždňa konali obete zmierenia.

Sedem dní sa zvyčajne slávil sviatok nekvasených chlebov ale ďalších sedem dní sa rozhodli že budú poznávať Hospodinove cesty a zákon, na začiatku jeho vlády Asýrčania ovládli Samáriu a rozohnali desať kmeňov a spochybňovali moc Boha Hebrejov, Ninivčania posmelení svojimi úspechmi už dávno zavrhlo Jonášovo kázanie, víťazné vojská sa niekoľko rokov po Samárii objavili v Palestíne a zaútočili na mestá v Júdsku a čiastočne mali úspech a kvôli nepokojom v iných častiach ríše sa stiahli na čas, o niekoľko rokov neskôr na sklonku Chizkíjovej vlády sa malo ukázať či pohanský bohovia nakoniec zvíťazia

Vyslanci z Babylona

Uprostred panovania Chizkíja dostal smrteľnú chorobu, Izaiáš mu povedal nech dá do poriadku svoj dom inak zomrie a neprestával dôverovať Bohu kráľ a obrátil sa tvárou k stene a modlil sa nech sa rozpomenie že robil čo sa jemu páči a hlasito plakal, nebolo kráľa od čias Dávida ktorý toľko urobil ako Chizkíja, ešte ani nebol Izaiáš v strede nádvoria keď mu Boh povedal nech k nemu ide a uzdraví ho a dá mu 15 rokov života a vytrhne ho z asýrskeho kráľa, na choré miesto hrudu fíg, ako Mojžiš v Midjánsku, Gideón pri stretnutí s poslom.

Elízeus pred nanebovzatím Eliáša prosilo znamenie, čo bude znamením že ho Boh uzdraví a že na tretí deň ako povedal Izaiáš vstúpi do domu Hospodinovho, spýtal sa prorok že znamením bude či má odstúpiť tieň o desať stupňov dopredu alebo dozadu, povedal že dopredu je to ľahko ale nech ide dozadu a Izaiáš Bohu volal a stalo sa a videl že to bolo od Hospodina, v úrodnom povodí Tigrisu a Eufratu žili dávne kmene obyvateľov vtedy síce zotročené Asýrčanmi no predurčené ovládnuť svet.

Tu žili aj starovekí mudrci ktoré skúmali hviezdnu oblohu a všimli si ako tie§ postúpil naspäť a divili sa a ich kráľ Beródach-Baladán sa to dozvedel že je to znamenie na uzdravenie judského kráľa a poslal poslov mu blahoželať a viac sa dozvedieť o Bohu, mal možnosť hovoriť o Bohu a zvelebiť Boha ale zvelebil seba a majetok mu poukazoval, nebáli sa Boha a videli ich majetok, návšteva vyslancov bola skúškou Chizkíjovej vďačnosti a oddanosti Bohu,.

Keby povedal o Bohu mohlo ísť svetlo tmou do ich ríše, vyvýšil seba namiesto Boha, pýcha a márnivosť, Izaiáš prišiel a pýtal sa čo chceli a odkiaľ boli a čo videli a povedal že tak hovorí Hospodin že poberú všetko do Babylonie aj jeho synov a on povedal že nech sa stane tak pretože ho trápili výčitky svedomia a pokoril sa nestalo sa tak za jeho vlády

Vyslobodenie z Asýrie

Chizkíja verne odolával Asýrii a jej vojskám s Božou pomocou a v jeho sile i keď si ich Boh použil ako nástroj svojho hnevu no len na čas pretože skrze Izaiáša prorocky povedal že moc Asýrie bude zlomená, Chizkíja odvádzal poplatok Asýrii podľa zmluvy ktorú s nimi uzavrel Acház, zdokonalil vojská a hradby a veže, oštepy a štíty, nahromadil vodu do Jeruzalema v nedostatku, opevnil Milló, mesto Dávidovo.

Pripravil sa na obľahnutie, kráľ urobil všetko preto „ s nami je Hospodin, aby nám pomohol“, vojsko vtrhlo a rozdelilo sa na dve časti, jedna šla na juh stretnúť sa s egyptskou armádou a druhá obľahla Jeruzalem, nádej bol Hospodin, požadovali aby sa vzdali lebo boli hrdý na svoju silu Asýria, hanobili Hospodina, Božie meno pretože odpadol Izrael už nebudilo nijakú bázeň a stalo sa terčom urážok, Rapšake.

Jeden z hlavných Sancheríbových veliteľov hovoril na koho sa vôbec spoliehajú, velitelia vojsk sa zišli za hradbami mesta ale tak aby ich rozhovor počuli stráže na hradbách, vyslanci asýrsky boli oslovený aby hovorili aramejsky ako judsky aby nevedeli na hradbách o čo na schôdzke ide, Rapšake to posmešne odmietol a hlasito hovoril o tom že nech nepočúvajú Chizkíju že ich Boh ich nezachránil ako to neurobil pri Samárii a inde, predstavitelia Júdska sa vrátili k Chizkíjovi s roztrhnutými šatami a oznámili mu slová Rapšákove.

Roztrhol si kráľ šaty a zahalil sa vrecovinou a šiel do domu Hospodinovho, vyslal posla k Izaiášovi, syn Ámosa, modlili sa spolu všetci, Hospodin mu povedal že dá do srdca kráľa Asýrie chýr a vráti sa do svojej krajiny a dá mu padnúť mečom vo vlastnej krajine, zástupcovia Asýrie šli ku kráľovi ktorý strážil s časťou vojska prístup z Egypta a tiež poslal list kde sa vysmieval Bohu, tento list potom predostrel pred Hospodina Chizkíja a prosil o pomoc z neba, šlo o Božiu česť, že dosiaľ žije a panuje.

Odpovedal mu a uistil že Asýria bude porazená, Judsko vyplienili ale Boh prisľúbil že svojimi divmi sa postará o potreby ľudu, v tú noc vyšiel anjel Hospodinov a pobil v tábore 185 tisíc, dozvedel sa to Sancheríb a so strachom šiel do vlasti, krátko vládol lebo ho zavraždili členovia vlastnej rodiny, po ňom panoval Asarhaddón, Asýriu Písmo prirovnáva k stromu v Božej záhrade.

Požehnanie nevyužili pre blaho ľudstva ale stali sa metlou mnohých krajín, chceli vynútiť vládu ninivských bohov, Náhum aj Sofoniáš prorokovali o Ninive že bude zničený hnevom Božím, dal im milosť aby činili pokánie, stanovil hranicu a tú prekročili a došlo k Božiemu hnevu

Nádej pohanov

Izaiáš ako pôsobil svedčil o Božom zámere s pohanmi, k Božiemu Izraelu budú patriť mnohí ktorí telesne k Abrahámovmu potomstvu nepatria, akoby Izraelci nechceli pochopiť Boží zámer s pohanmi, pre tento zámer sa stali nezávislým národom, Abrahám sa mal stať nositeľom svetla pohanom, nemal sa stať zakladateľom veľkého národa so sebeckých úmyslov ale zmluva sa vzťahovala na všetky národy zeme.

Ako národ mali byť požehnaním pre mnohé národy aby oznamovali Božie meno, Rachab poznala Boha a aj národ Gibeóncov sa zriekol pohanstva a pridal sa k Izraelcom, stal sa účastníkom zmluvných požehnaní, zjednocuje nás vykúpenie, Izraelci príchodom do zasľúbenej krajiny zabúdali na Božie zámery s pohanmi, keby ostali verný svojmu poslaní mohli mať účasť na požehnaniach všetky končiny zeme.

Zabudli na zámer a začali v pohanoch vidieť tých na ktorých sa Božia milosť nevzťahuje, temnota, šírili sa bludy a povery po svete lebo o Božej láske nevedeli takmer nič, vo vyhnanstve sa naučia za pomoci Júdejcov poznať nie len oni ale aj iných poznať Boha, prorok videl ako sa evanjelium šíri po svete a sláva Božia zaplňuje zem tak ako videl šero za čias prenasledovania

Menašše a Joziáš

Kráľom po Chizkíjovi je Menašše ktorí uviedol ľud do pohanstva, modloslužby, spravodlivosť nahradilo násilie, mnohým pomohla vybudovaná viera v tomto období čeliť ako hrádza voči vládnucej neprávosti, obhajovali pravdu a podnecovali tak hnev Menaššeho a poradcov, ktorých nezaujímala náprava a nesúhlas umlčovali, jedným z umlčaných bol Izaiáš, pôjdu čoskoro do Babylona kvôli tmu čo pácha horšie ako tí pred ním.

Hospodin ale neopustí tých, ktorí ho aj v cudzine uznajú za svojho vládcu, asýrske vojská zajali  kráľa čo bol náznak trestu ktorý postihne celé Judsko, odviedli ho do Babylonie, hlavného mesta Babylon, pokoril sa a vrátil sa do Jeruzalema a poznal Boha, pokánie prišlo ale neskoro a nemohlo zachrániť kráľovstvo pred ničivým vplyvom modloslužby, jeho syn Amón padol a nevstal od modloslužby, o dva roky po nástupe na trón ho zavraždili jeho služobníci, namiesto neho jeho syn Joziáš, už ako 8 ročný sa bál Boha.

Rozhodol sa neisť po minulých cestách ale po Božej ceste, proroci oznamovali úplné spustošenie mesta aj Šalamúnovho chrámu, skrze proroka Habakuka Boh chcel pokoriť svoj ľud a potrestať ich, Babylončania (Chaldejci) náhle prepadnú Judsko ako Bohom povolaná metla, všetko spustošené a popredný muži odvlečený do zajatia, uvidel že nezomrú a oslavoval Boha, pevná viera, prorokoval tiež Sofoniáš o súdoch ktoré padnú na Judsko a upozorňoval pravú cirkev aká slávna budúcnosť ju čaká, vzťahovať sa môže aj na Kristov príchod čo sa bude diať so svetom a príde záhuba

Kniha zákona

Nedbalosťou sa opis knihy zákona uložený v chráme z ktorých čítavali kňazi a tvorí časť 5. Mojžišovej stratil, dlhé roky boli bez smerníc Božieho zákona, pri rozsiahlych opravách na záchranu posvätnej stavby veľkňaz Chilkija našiel stratený rukopis a odovzdal ho pisárovi Šáfanovi, po prečítaní odniesol kráľovi a povedal mu ako sa kniha našla, Joziáš bol dojatý keď počul prvýkrát napomenutia v tomto rukopise a výstrahy.

Hospodin jednoducho predložil kliatbu požehnanie a smrť a život a aby sa držali jeho zákona, zistil ako sú blízko pohrome a ako sa Izrael odvrátil od Boha, očistil Judsko od oltárov, prach z modiel roztrúsil na hroboch tých, ktorí ich uctievali, kosti kňazov spálil, rozhodol sa to urobiť aj v častiach Palestíny kde žilo desať kmeňov kedysi, urobil tak a učil ľud zákonu a láske k Bohu, Božia trpezlivosť už bola na konci a tak si Joziáš roztrhol rúcho a prosil o odpustenie hriechov národa.

V blízkosti žila prorokyňa Chulda, kráľ si na ňu spomenul a rozhodol sa spýtať Hospodina čo má urobiť na záchranu blúdiacich Júdejcov, pre vážnosť situácie a úcty k prorokyni k nej vyslal poslov popredných mužov kráľovstva, odkázal Boh Joziášovi že záhubu nemožno odvrátiť, zlo im natoľko ochromilo zmysly že by ho znova začali páchať aj po pokání, povedal kráľovi že v pokoji ľahne k svojim otcom a neuvidí túto pohromu, kráľ sa rozhodol urobiť všetko pre nápravu.

Zvolal zhromaždenie a prečítal im zákon, slová knihy zmluvy, mnohí sa pripojili ku kráľovi ktorí a prosiť o odpustenie, súcitne plakal a čítal, uzavrel zmluvu s Hospodinom že bude nasledovať Hospodina a zachovávať všetko čo je napísané, všetok ľud sa pripojil k zmluve, pozabíjal všetkých výšinových  kňazov, vyvolávačov duchov, vedomcov atd, keď Jarobeám postavil neposvätený oltár v Bételi predpovedal že sa narodí Joziáš a ten bude obetovať kňazov a kosti na oltári a splnilo sa to, o tri storočia neskôr Joziáš prišiel do Bétela kde stál tento oltár a rozbúral ho.

Rozdrvil ju na prach, uzrel hroby a vybral kosti a spálil ich aj výšinu a ašéry, pýtal sa čo je to za poník a ľud mu povedal že patrí Božiemu mužovi ktorý predpovedal to čo on naplnil, zničil aj sochy ktoré postavil Šalamún pre modloslužobné ženy na južných svahoch Olivového vrchu na vrchu Mórija, usporiadal veľkú veľkonočnú slávnosť a prinesené mnoho obetí, zomrel neskôr v boji proti egyptským vojskám, Jeremiáš zložil trúchlospev

Jeremiáš

Ako lévijec bol pripravovaný na svätú službu, neuvedomoval si že má byť národu za proroka, keď prišlo povolanie uvedomil si svoju nehodnosť, nevie hovoriť lebo je primladý, predpovedal pád Dávidovho domu aj chrámu, uväznený neskôr, verejne karhať hriechy páchané a najvyšších miestach krajiny, znenávidený, zosmiešňovaný, bude svedkom doslovného splnenia vlastných proroctiev o súde, videl budúcu slávu keď bude vykúpený ľud a vráti sa na Sion.

Krajina sa zmenila bez oltárov ale srdcia nie, raz hlásal že mesto zničí požiar ak neprestanú znesväcovať soboty a neprijmú varovania, po smrti Joziáša bol zosadený egyptským kráľom Jóachaz a kráľom sa stal Joziášov starší syn Eliákim, Hospodin prikázal Jeremiášovi aby vystúpil na nádvorie chrámu a oslovil všetok ľud, obnova srdca musí nastať, stručne povedal čo má robiť a čo sa udialo od vyjdení z Egypta, obrátili sa mu chrbtom, odmietali sa napraviť a neposlúchali hlas Hospodinov.

Mysleli si že chrámovou bohoslužbou sa vyhnú trestom za hriešny život, pohŕdanie Jeremiášom, prišli judské kniežatá aby to počuli a povedali že je hoden smrti ale povedal im že je to Hospodinov výrok, našli sa obhajcovia Jeremiáša, Micheáš tiež kedysi toto hovoril podobne za Chizkíju a pokorili sa a nevyliali nevinnú krv, zásahom takýchto vplyvných mužov ktorý tak hovorili neprišiel o život, Jeremiáš túžil po tichom prostredí kde nebude musieť znášať tento tvrdošijný ľud, citlivú dušu mu ranil výsmech, Hospodin bol s ním

Blížiaci sa súd

Počas Jojákimovej vlády sa prejavili prvé náznaky blížiacej sa pohromy, asýrska ríša na severe mala čoskoro zaniknúť ako aj egypt na juhu na ktorého pomoc sa spoliehal júdsky kráľ, východ prekvapila nová veľmoc Babylon, o pár rokov sa jeho vládca stane nástrojom hnevu voči nekajúcim Júdejcom, Nebúkadnecarove vojská obsadia Jeruzalem a odvlečú ich do zajatia kjrainy Sineár, v malých hlúčkoch neskôr v tisícoch, nútené vyhnanstvo, Jojákim, Joachín a Cidkija sa jeden za druhým stanú vazalmi kráľa a každý z nich sa bude búriť.

Skrze proroka Jeremiáša dostali posolstvá a príležitosť aby zrušili spojenectvo s Egyptom aby sa vyhli roztržke s vládcom Babylona, v snahe znázorniť význam bezpodmienečnej poslušnosti Božím príkazom Jeremiáš zvolal niekoľkých Rechabíjcov do jednej z chrámových miestností dal im víno a vyzval ich aby pili, to vyvolalo odpor lebo ich praotec Jonádab syn Rechabov im zakázal piť víno, na to povedal Hospodin že príkazy ich praotca dodržiavajú a nedajú sa zviesť ale Júdejci na Hospodinovo slovo neposlúchajú, ak dovolia aby im DS obmäkčil srdce príjmu jeho radu ak nie zatvrdia si srdce a Pán dovolí aby sa podriadili iným vplyvom a príjmu tak klam ktorý ich zvedie do záhuby.

Prostredníctvom Chaldejcov ich potrestal, utrpenie zodpovedné poznaniu ktoré mali, posledná cesta ako ich obrátiť na ceste do záhuby, požehnal Rechabovcov lebo boli verný príkazom, Boh ich zaženie ale prisľúbil že ich zasa zhromaždí, Jojakím aby bol príkladom ľudu sa oddával pôžitkom chcel si postaviť veľký dom kde bude bývať z peňazí ktoré získal útlakom a  podvodom, prorok sa rozhneval a pod vplyvom DS vyslovil nad ním súd že Jojákim Joziášov syn, nebudú ho oplakávať, oslí pohreb a pohodia ho vonku za hradbami Jeruzalema.

O niekoľko rokov sa tak stalo, Jeremiáš oznámil ľudu ich trest a ako ich volal 20 rokov k sebe, 70 rokov budú v zajatí, nevedeli pochopiť jeho strašný dosah, rozhodol sa zmysel posolstva znázorniť prirovnaním pitiu kalicha naplneného vínom Božieho hnevu, prví budú piť Jeruzalem, mestá Júdu, kráľ a kniežatá, po nich egyptský faraón a všetok ľud, k predstave o súdoch zobral niektorých starších ľudu a kňazstva a vyjsť do údolia Bem Hinnóm kde mal hovoriť o odpadnutí Judska a rozbiť hrnčiarsku nádobu ako Hospodin rozbije tento ľud ktorý už nemožno opraviť.

Povedal to aj v meste a popredný vodcovia sa rozhnevali a zajali ho ale i tak kázal, dostal v tom čase príkaz od Boha aby napísal posolstvá tým, po ktorých spáse jeho súcitné srdce stále túžilo, mal napísať na zvitok všetky slová ktoré hovoril od dní Joziáša až po dnes, keď sa dom Júdov dozvie o všetkom nešťastí ktoré zamýšľa, azda sa vráti ľud zo svojej cesty a odpustí im ich viny a priestupky, zavolal si na pomoc pisára Báchura.

Mal to prečítať v chráme pred ľudom, zišli sa tam pri príležitosti národného pôstu, kniežatá poslali posla aby posolstvo prečítal aj im, prisľúbili že všetko oznámia kráľovi a jemu radili sa ukryť, ked kráľovi povedali posolstvo rozkázal aby mu priniesli zvitok a prečítali,  jeden z kráľových pobočníkov Jehúdi zvitok vzal a začal čítať karhajúce slová, bolo to v zime a sedel vtedy kráľ pri ohni a on sa rozhneval zobral to z ruky Jehúdovi a pisárskym nožom rozrezal zvitok a hodil celý do ohňa a kázal ich chytiť Bárucha aj Jeremiáša ale Boh ich ukryl.

Duchovné požehnanie dosiahnu len v úzkom spojení s nebom, Hospodin vyriekol o Jojákimovi že nebude mať potomka ktorý by sedel na tróne, mŕtvolu vyhodia v tme na horúčavu vo dne a mráz v noci, Jeremiášovi povedal Boh nech znovu napíše ten istý zvitok ako predtým, chcel aby sa Jojákim riadil slovami a tak si zachoval priazeň v očiach kráľa Babylona a získať tak úctu skrze vernosť kráľovi a obrátiť tak mnoho ľudí, vzbúril sa a porušil sľub daný kráľovi, zaútočili na neho Chaldejci, Moábcu, Ammónci a Sýrčania a neubránil krajinu.

Jojáchin, jeho syn bol na tróne len tri mesiace a desať dní a vzdal sa vojskám chaldejcov ktoré pre vzburu jeho otca obľahli mesto, odviedli ho do zajatia, matku, dvoranov i šľachtu, tesárov a kováčov a odvliekli aj poklady domu Hospodinovho a paláca, smeli mať ďalej vládu ktorú Nebú kadnecar podriadil Matanjovi, mladšiemu synovi Joziáša, ktorého meno zmenil na Cidkíja

Posledný kráľ Júdska

Dôvera kráľa Babylonu, keby sa správal čestne a dbal na Hospodinove posolstvá skrze Jeremiáša mohli si ho vážiť vládcovia a vydať svedectvo o pravom Bohu, mohli byť voľnejší, dostali radu od Jeremiáša všetci odvlečený a zajatý, aj kráľ sám že sa majú podriadiť dočasnej vláde Babylona, mali zachovať pokoj, v Jeruzaleme a Babylone povstali falošný proroci že národ čoskoro zhodí nevoľnícke jarmo a znova získa bývalú vážnosť, Jeremiáš varoval kráľa pred následkami vzbury, písomne napomenutý aj zajatci aby sa nedali oklamať a ľahkoverne sa nespoliehali na skoré vyslobodenie, Boh vedel že keby prorokom uverili sťažilo by to ich postavenie v Babylone.

Mohli by zvýšiť bdelosť a prísnosť chaldejských úradov, obmedzenie ich slobôd, Božou vôľou bolo aby pokojne prijali svoj údel, dvaja muži v Babylone napriek svojmu nešľachetnému životu pretvarovali sa na zbožných, pokarhanie ich nahnevalo a chceli prorokovo dielo mariť podnecovaním nedôvery ľudu k Božej rade, prorok povedal že budú vydaný pred kráľa a popravení, vyslanci kráľa edomskeho, týrskeho a moábskeho a iných navštívili Cidkíju v snahe dozvedieť sa či podľa jeho mienky je vhodný čas pre spoločný odboj proti Babylonu.

Kým čakali na odpoveď Hospodin im povedal skrze Jeremiáša aby si urobil povrazy a jarmové ihlice a položil si ich na šiju a poslal odkaz kráľom prostr.poslov že budú slúžiť N, jeho synovi aj vnukovi kým nedôjde čas aj jeho krajine, mali ich varovať pred odmietnutím poslušnosti kráľovi a následkami vzbury, na taký vzdorovitý ľud bolo podriadenie sa babylonskej vláde tým najľahším trestom, rada národov nevychádzala z úžasu ked videla Jeremiáša z vazalským jarmom na šiji oznamovať Božiu radu, odpor no vyzýval ich aby sa podriadili.

Najviac odporoval falošný prorok z rady, Chananja, ľud dostal radu aby sa mu vyhýbal, nazdával sa že si získa priazeň ľudu a  dvora ked bude odporovať, vyhlásil že Boh ho poveril aby židov povzbudil že o dva roky sa všetko vráti tak ako bolo, Jeremiáš naliehavo žiadal aby sa na určitý čas podriadili Babylonskemu kráľovi a pripomínal im proroctvá Hozeáša, Habakuka, Sofoniáša a iných, povedal že falošný prorok sa spozná podľa toho že sa či sa naplní to čo prorokuje, opovážlivo Chananja zobral a zlámal šiju Jeremiášovu že tak hovorí Hospodin že do dvoch rokoch zláme jarmo N zo šije všetkých národov.

Jeremiáš odišiel, dostal ale posolstvo a povedal Chananjovi že drevené ihlice zlámala ale urobí miesto nich železné a kladie ich na šiju všetkých národov a on že do roka zomrie čo sa stalo o sedem mesiacov, pravdivosť slov Jeremiáša sa potvrdila, pre nepokoje vyvolané falošnými prorokmi bol Cidkíja v podozrení zo zrady, pre svoj rýchly a rozhodný zásah smel však ďalej vládnuť ako vazal, po návrate vyslancov z Jeruzaléma Cidkíja sprevádzal knieža Seraja pri dôležitom poslaní do Babylona kde obnovil prísahu vernosti N.

Daniel a iný hebrejskí zajatci svedčili o Bohu a tak pri jeho sľube právom žiadal aby potvrdil prísahu v mene Hospodina, robil však čo sa nepáčilo Bohu, nepokoril sa pred Jeremiášom a vzoprel sa proti kráľovi, tvrdošijne si zaumienil že sa neobráti k Bohu, Jeremiáš verne hlásal v Judsku zatiaľ čo v zajatí Ezechiel ktorý ich presviedčal o pravdivosti toho čo oznamoval Jeremiáš, Ezechiel pripomínal aké je nerozvážne veriť proroctvám o skorom návrate zajatcov do Jeruzalema.

Dostal príkaz aby symbolmi a posolstvami predpovedal obkľúčenie a úplné zničenie Jeruzalema, dostal videnie o ohavnostiach ktoré páchali v Jeruzaleme v dverách Hospodinovho domu ba vo vnútornej sieni svätostánku, siene plné obrazov a znázornených božstiev, videl ako duchovní vodcovia ľudu – 70ti muži prinášajú obete k obrazom modiel, pri tom hovorili „Hospodin nás nevidí“ a vyhlasovali že „Hospodin opustil krajinu“, videl tiež ako pri dverách z vonk. do vnút. Chrámu ženy oplakávali Tammúza.

Medzi predsieňou a oltárom bolo 25 mužov chrbtom obrátených k Hospodinovmu chrámu a tvárou k východu a klaňali sa slnku, vznešená bytosť ktorá sprevádzala proroka sa ho spýtala či to videl čo všetko sa deje ohavností v krajine, robili si posmech z toho že sa nič nedeje lebo Hospodin vyriekol trest, Ezechiel pokarhal ich neveru v prorocké slovo Hospodinovo, vo svojej múdrosti Cidkíja poslal poslov do Egypta aby mu dali kone a mnoho ľudu, kým Kristus nezriadi svoje kráľovstvo dovtedy nebudú mať kráľa

Odvlečenie do Babylona

Ku koncu vlády Cidkíju prišiel N a obkľúčil Jeruzalem, na pomoc chceli prísť Egypťania ale zadržali ich Chaldejci a stiahli sa načas kde svitla nádej Cidkíjovi a šiel k Jeremiášovi nech sa modlí k Bohu za národ ale povedal že vojsko sa vráti a zničí Jeruzalem, súd bol daný, trest prišiel, medzi Božími služobníkmi boli takí ktorí chceli ukryť truhlu zmluvy s doskami Desatora a skryli ju v jaskyni kde ju naspäť už nedostanú  obyvatelia Júdska aj Izraela, dosiaľ je skrytá (Ron WYATT).

Jeremiáš videl že jeho služba je u konca a chystal sa odísť ale to mu prekazil istý syn falošného proroka ktorý povedal že chce prejsť k Babylončanom, prorok to poprel ale kniežatá ho zbili a hodili do väzenia, Cidkíja myslel na proroka a po mnohých dňoch poslal po neho či má nejaké slovo od Hospodina, povedal že má že bude vydaný on kráľ do rúk N, povedal mu čo urobil že ho väznia a kde sú proroci ktorý hovorili že sa to nestane a že nech ho neposiela do domu pisára Jonatána aby tam nezomrel a tak ho mali pod dozorom na nádvorí stráže a dávali mu peceň chleba na deň kým sa neminul, hlásal nech sa podriadia a budú žiť.

Kniežatá nahovorili kráľa že poburuje ľud a ochromuje ho a vedie do záhuby a že ho treba popraviť, videl ich klamstvo ale bál sa protirečiť a tváril sa že im uveril a nech urobia sním čo chcú, dali ho do cisterny kráľoviča Malkiju ale Hospodin vzbudil priateľov u kráľa ktorí sa prihovorili a dali ho na nádvorie stráže, kráľ tajne poslal posla k prorokovi aby mu povedal aký má úmysel Boh s Jeruzalemom a povedal že ak mu dá zvesť vydá ho na smrť ak dá radu neuposlúchne, prisahal na Hospodina že ho nevydá na smrť ani mužom čo mu siahajú na živo, mal možnosť prijať Božie výstrahy  a zmierniť tresty, ak sa vzdá ostane nažive a nebude spálený ohňom Jeruzalem.

Bál sa Júdejcov ktorý prebehli k Chaldejcom ale ubezpečil ho prorok že ho nevydajú do rúk, žiadal v slzách nech sa vzdá N, obával sa kráľ že zašiel príliš ďaleko, bál sa smrti aj výsmechu Zidov, príliš pokorujúce uznať pravdivé slova Jeremiáša, prijal rady falošných prorokov, podriadil sa verejnej mienke, bol presvedčený čo je správne no chýbala mu mravná odvaha riadiť sa tým, národ a mesto porazené, kráľ odvlečený ako zajatec, vypichli mu oči a po príchode do Babylona biedne skonal, zničený chrám, kniežatá popravené, slúžili ostatní až po nastolenie perzskej vlády kým sa nesplnilo slovo Jeremiáša, veliteľ telesnej stráže mal na očiach Jeremiáša a konal ako si želal Jeremiáš a neurobili mu nič zlého.

Rozhodol sa z väzenia znášať údel z ostatkom ktorých nechali oberať víno, ovocie a olej, kráľ ustanovil v krajine miestodržiteľa Gedalju ktorého ale zákerne zabili, z podnetu vodcov sa chudobný ľud dal presvedčiť útekom do Egypta čo chcel vyhovoriť Jeremiáš ale neúspešne až došli do Tachpanchesu odkiaľ sa vráti neskôr len malý počet, vo svojom spise Plač Jeremiášov vydal svedectvo o tom aké je nerozvážne odvracať sa od Hospodina a spoliehať sa na ľudskú múdrosť, uprostred pohromy povedal že je to Božia milosť že ich nevyhubil úplne

Svetlo víťazí nad tmou

Jeremiáš hlásal v Judsku, Ezechiel na brehoch rieky Kebár v Babylone ako aj Daniel na babylonskom dvore, mohli žiť šťastne keby sa pridržali slov zmluvy Hospodina, Boh prisľúbil ked bol väznený Jeremiáš, že je ochotný ľudu odpustiť a zachrániť hol neochvejne veril týmto zasľúbeniam a obyvateľom odsúdeného mesta názorným podobenstvom predstavil svoju vieru v konečné Božie zasľúbenie, v prítomnosti svedkov a podľa právnych predpisov kúpil v Anatóte za 70 šekelov striebra po predkoch zdedené pole, nerozumný čin z ľudského hľadiska kúpiť pole na nepriateľmi obsadenom území.

Videl okom viery návrat vyhnancov po rokoch útrap do krajiny predkov, chcel ich potešiť nádejou, podpísal zmluvu a Báruchovi povedal nech listiny dá do nádoby na dlhé časy aby sa zachovali lebo sa ešte budú kupovať polia, vinice a domy v tejto krajine, prosil a modlil sa aby mohol poznať zámer s ľudstvom, mesto už obsadzovali nepriatelia ale on sa modlil a jeho viera prechádzala ohňovou skúškou a Boh mu odpovedal či je pre neho niečo nemožné, že ich zhromaždí zo všetkých krajín kde ich zahnal vo svojom hneve, údel krajiny aj ľudu zmení na taký ako na počiatku, odpustí im ich neveru a vinu, vpíše nový zákon do ich sŕdc a každý bude poznať Hospodina

Na babylonskom dvore

Odvlečení mnohí ktorí o všetko prišli ale Boh s nimi mal zámer oboznámiť pohanov o Bohu, zástupcami budú, veľká cnosť že mali vieru v Boha, nemali sa s modloslužobníkmi spolčovať, posvätné nádoby a ostatné boli v chráme babylonských bohov, pokladali to za dôkaz nadradenosti zvyklostí a náboženstva nad Hebrejcami, Izraelci pokorený ale dokázal Babylončanom svoju zvrchovanosť a Izraelci boli svedkami, Daniel a jeho traja priatelia, dostali sa na dvor najslávnejšieho vládcu sveta.

N povedal svojmu komorníkovi Ašpenázovi aby priviedol z pomedzi Izraelcov z kráľovského potomstva mladíkov pekných udatných, učenlivých na kráľovský dvor zastávať službu a boli vybraný Daniel, Chananja, Míšael a Azarja, N videl v nich náznak pozoruhodných schopností a určil im výchovu aby v jeho ríši mohli zastávať významné postavenie, potrebný bol chaldejský jazyk, tri roky požívali mimoriadne výhody aké mali len kniežatá veľríše, dostali nové mená podľa chaldejských božstiev, hebrejskí rodičia dávali mená podľa povahových rysov ktoré v nich chceli vidieť, kráľ ich nenútil aby sa vzdali svojej viery a prijali modloslužbu no dúfal že sa tak stane postupne.

Spoliehal sa že pod vplyvom nových mien každodenným životom v tomto prostredí sa zrieknu náboženstva a pridajú sa k nim, prechádzali rozhodujúcou skúškou kedy dostávali jedlo a pitie priamo z kráľovského stola, nazdával sa kráľ že im prejavuje blaho a priazeň, pokrm bol zasvätený modloslužbe lebo časť  z neho bola obetovaná modlám, jesť z neho znamenalo účasť na prinášaní obete božstvám Babylona, vernosť Bohu.

Vedeli že aj predstieraním by popreli vieru, zneuctili by zásady zákona a stotožnili sa s pohanstvom, neopovážili sa skúšať na sebe vplyv blahobytu a nestriedmosti na ich vývoj, poznali príbeh Nádaba a Abíhua pretože záznam ich nestriedmosti sa zachoval v Mojžišových zvitkoch, pitie vína zasa naruší ich duševnú zdatnosť, rodičia ich vychovávali v prísnej striedmosti, vedeli že za schopnosti sú zodpovedný Bohu, Božiu priazeň si vážil viac ako priazeň vládcu, Boh dal aby komorník milostivo vypočul ich názor o poškvrňovaní sa ale vyhovieť váhal, bál sa že budú vyzerať horšie ako ostatní a že príde o hlavu, Daniel požiadal dozorcu aby nemuseli jesť pokrmy a piť to víno, aby to s nimi skúsil a desať dní im dával len jednoduchú stravu.

Nakoniec povolil, vyzerali krajší a tučnejší ako ostatní, následkom toho mohli jesť celý čas jednoduchú stravu, tri roky sa učili písmo a reč chaldejcov, snažili sa správať tak aby to bolo na oslavu Boha a ich národa, Boh im dal chápavosť a učenlivosť pre každé Písmo a múdrosť, Daniel sa vyznal v každom videní a snoch, splnilo sa zasľúbenie „kto poctí mňa toho poctím“, dostal dar prorockého ducha, Boh ho učil zaznamenávať budúcnosť a udalosti siahajúce do konca času, na konci výchovného obdobia boli podrobený skúške s ostatnými uchádzačmi o miesto v kráľovských službách.

Medzi všetkými sa nenašiel nikto ako oni štyria, chápanie, vedomosti, pohotové a presné vyjadrovanie, desaťkrát prevyšovali čarodejníkov a veštcov, poslúchali zákony prírody, úspech v práci nie je výsledkom šťastia náhody či osudu ale Božou prozreteľnosťou pripravovaná odmena za vieru a rozvahu, cnosť a vytrvalosť, Boh dáva príležitosti a úspech závisí ako ich človek zužitkuje, v prostredí modloslužby ukázali Božiu povahu, vernosť v maličkostiach, Daniel v Babylone ako človek vo svete.

Nebúkadnecarov sen

Boli už v službe kráľa, Boh vyjavil moc modloslužobnému národu a vernosť izraelského Boha, N mal sen, po zobudení sa nevedel rozpamätať na sen a jeho podrobnosti, dal zvolať učencov, zaklínačov, čarodejníkov a žiadal ich o pomoc a žiadal výklad sna, povedali mu nech im povie sen no len vyhli sa odpovedi keďže  on sen nevedel, podozrieval ich z neochoty pomôcť mu hoci vedia odhaľovať ľudské tajomstvá, rozkázal im nech mu oznámia sen aj výklad, ak mu prezradia budú odmenený a oslávený.

V opačnom prípade ich stihne smrť, dvorní učenci znovu povedali nech oznámi sen a oni povedia výklad, zdanlivá úskočnosť v ňom vyvolala hnev, povedali mu že je to nemožné a jeho žiadosť nerozvážna a že to nikto nedokáže vyjaviť iba bohovia, rozhneval sa a rozkázal pobiť všetkých mudrcov v Babylone, úradníci boli pripravený uskutočniť to medzi ohrozenými boli aj Daniel, ked sa dozvedel že musí zomrieť aj on múdro a opatrne povedal veliteľovi kráľovej telesnej stráže Arjókovi prečo vyšiel taký výrok.

Začal bojovať o svoj život a odvážil sa prísť ku kráľovi s prosbou o pozhovenie aby mohol prosiť Boha o pochopenie sna i jeho významu, kráľ vyhovel, oznámil to svojim druhom ked prišiel domov, prosili Boha a Duch Hospodinov ich osvietil a Danielovi v nočnom videní objasnil tajomstvo a význam sna, vyjadril chválu, šiel k Arjókovi ktorému kráľ povedal nech pozabíja mudrcov a povedal nech ich nevyhubí  a že nech ho privedie ku kráľovi a vyloží mu sen, v úvode svojho predslovu chválil Boha ako zdroj všetkej múdrosti, že sám on múdrosť nemá.

Oznámil mu že sen pochádza od Boha nebies ktorý mu chce zjaviť budúcnosť, kapitola 2 Daniel, vyjavil mu že nad kráľovstvami panuje Boh a že on nastoľuje a zosadzuje kráľov a mal si uvedomiť zodpovednosť pred Bohom, udalosti siahajúce do konca vekov, kráľ je zlatá hlava, kráľ sa poklonil a vzdal chválu Bohu Izraelcov a odvolal rozkaz, povýšil Daniela a dal mu mnoho darov, urobil ho vládcom nad celou babylonskou krajinou a predstaveným všetkých mudrcov, poprosil kráľa aby aj jeho priateľov poveril spravovaním krajiny.

Daniel ostal na kráľovskom dvore, utiekali sa kráľovstvá len vo chvíľach zmätku a tiesni, Babylon-Medoperzská ríša ktorú nahradili horšie a zvrhlejšie kráľovstvá, sila národov podľa toho ako spĺňajú Boží zámer

Ohnivá pec

Túžba po svetovláde napriek tomu že určitý čas cítil Božiu bázeň, vládne úspechy ho napĺňali pýchou, začali horlivejšie uctievať modly, dojali ho slová že on je zlatá hlava a mudrci mu poradili nech postaví sochu ktorú videl v sne na vyvýšené miesto so zlatou hlavou, chcel prekonať čo videl a dal urobiť celú sochu zo zlata, symbol Babylona, všemocného kráľovstva ktoré si podrobí všetky ostatné a potrvá večne, obraz ktorý Boh zjavil kráľovi a ľudu svoj zámer s národmi sveta mal teraz slúžiť na oslavu človeka, dosiaľ nevytvorili niečo také veľkolepé, vydaný rozkaz aby v deň zasvätenia sochy poklonou osvedčili obyvatelia vernosť babylonskej moci.

Vv údolí Dúra sa zhromaždila celá krajina, pri zvuku hudby mali všetci padnúť na kolená a pokloniť sa, satan chcel zmariť Boží zámer kedy mali byť izraelskí zajatci požehnaním pre všetky národy kde boli, traja Hebreji sa však nepoklonili a mudrci to oznámili keďže závideli Dávidovi a jeho priateľom postavenie, kráľ nariadil predviesť ich a pohrozil ich ohnivou pecou, povinnosti si však spĺňali verne narozdiel od mudrcov čo si všimol aj kráľ, ak prejavia ochotu uctievať sochu nič sa im nestane dal im kráľ jednu možnosť, ich viera spevnela že ich vyslobodí Boh.

Zneuctenie Boha je smrť, uctenie Boha je záchrana a oslávenie jeho mena ked ich zachráni, kráľ sa nahneval a rozkázal sedemnásobne rozpáliť pec tak že ked ich zviazali a hodili do pece tí čo ich niesli zomreli, zjavil sa Kristus v peci a prechádzal sa s nimi, v prítomnosti Pána neba a zeme oheň stratil svoju moc, kráľ ich zavolal a rozprával ostatným že vidí štyroch a ten štvrtý vyzerá ako syn bohov.

O Kristovi vedel lebo o tom rozprávali svojim životom, boli svetlom v krajine pohanov, odvtedy rozkázal že každý kto hanlivo povie na ich Boha bude zabitý a dom obrátený na hnojisko, „nieto iného boha ktorý zachraňuje ako tento“, kráľ tak vydal posolstvo okolitým národom že Boh si zasluhuje úctu, nemal však právo chcieť od ľudí pod formou smrti aby slúžili Bohu, ked bola hostina na zasvätenie sochy zástupcovia mnohých krajín boli tam a počuli posolstvo o týchto mládencoch ktorý oslávili Boha

Pravá veľkosť

Kráľ časom spyšnel a nebol nástrojom v rukách Božích a tak dostal upozornenie kvôli tomu že po každej vojne spyšnel, násilný národ, zlaté mesto, chvála celej zeme, kráľ kráľov, v nočnom videní videl ako uprostred zeme rastie mohutný strom ktorého koruna sa vznáša po nebo a jeho vetvy sa šíria do končín zeme kde sa zbiehajú zvieratá a vtáky a mal krásne ovocie a hojne pokrm pre všetkých ale prišiel Strážca, svätý a zvolal nech zotnú strom aj ovocie a lístie rozmetajú.

Kráľ chcel výklad ale nevedeli nikto len tí ktorí chápali nebeské kráľovstvo, poslal po Daniela, ten prišiel na kráľov dvor, Daniel sa zhrozil sna že ho musí vyjaviť kráľovi aby pochopil že sa to stane kvôli jeho pýche a trúfalosti, strom je kráľ, vyženú ho spomedzi ľudí medzi divú zver, byliny mu dajú za pokrm, rosa ho bude kropiť, sedem časov prejde kým príde na to že Boh vládne a on dáva vládu komu chce, kráľovstvo bude pevne stáť len čo pozná že nebesá majú moc.

Prosil ho nech sa kajá a obráti k Bohu a konal dobro, zapôsobilo to na neho ale Božou milosťou nezmenene srdce rýchlo zabúda na vplyv DS, zostali v ňom korene ctibažnosti a pôžitkárstva, panovanie sa zmenilo na krutovládu, vyvyšoval sa nad Boha, celé mesiace sa nič nedialo, Božia zhovievavosť, vysmial sa obavám a prestal dôverovať výkladu sna, uplynul rok, ked sa prechádzal hovoril si čo všetko dokázal a zaznel hlas a stratil pamäť, súdnosť a zošalel a vyhnaný medzi zvery a tam bol sedem rokov na potupu národom.

Spoznal trest Boží a uznal svoju vinu, po siedmych rokoch sa mu vrátil rozum, múdry láskavý kráľ, pravá veľkosť je v pravej láskavosti, Hospodina uznal ako živého Boha, jeho verejné uznanie Božieho milosrdenstva bolo posledným v Písme zaznamenaným skutkom jeho života

Neviditeľný strážca

Na konci Danielovho života sa diali v  krajine zmeny ked zomrel kráľ prišli nástupcovia a krajina upadala, vládol vnuk N – Bélšacar kedy sa Babylon rozpadol počas jeho nemúdrej vlády, rúhavo sa správal voči Bohu, mal mnoho príležitostí poznať Božiu vôľu a povinnosti riadiť sa ňou, záľuba v roztopašnom živote a túžba po sláve, na Babylon zaútočil Kýros, synovec Dária médskeho, veliteľ spojených vojsk Médov a Peržanov.

Pevnosť bola zdanlivo nedobytná so železnými bránami, zásoby, odolné múry, chránila rieka Eufrat, kráľ hodoval lebo si myslel že je v bezpečí, usporiadal hostinu pre tisíc velmožov a pil víno, kráľ pod vplyvom vína pudov a vášní sa ujal vedenia orgií, rozkázal priniesť zlaté a strieborné nádoby ktoré jeho starý otec N odniesol z Jeruzalemského chrámu aby z nich teraz pili, chcel dokázať že mu nič nie je sväté aby to nemohol použiť, oslavovali bohov.

Strážca sledoval toto všetko, hýrenie vrcholilo a zjavila sa ruka a na stenu siene začala písať akoby plamenným písmom slová ktorým nikto nerozumel ktoré však ako predzvesť súdu zasiahli kráľovo svedomie a hostí, s hrôzou sledovali písanie ruky, ako na veľkom plátne sa im zjavovali pred zrakom skutky ich nerestného života, akoby boli pred súdom Božím, kráľ si uvedomil že sa musí zodpovedať a že nemá svoje správanie nijako ospravedlniť, hľadal pomoc u mudrcov, sľuboval že kto to vyloží bude vládnuť tretím v kráľovstve, nemohli ho vyložiť ako N sen, kráľovná si spomenula na Daniela a povedala to kráľovi ako vyložil sen.

Daniel mu povedal že dary nech si nechá a odmeny dá iným ale Písmo mu vyloží, pripomenul mu čo zahodil, príležitosti poznať pravdu, rúhanie sa Bohu, hriech N a jeho pád, o Božom prepožičaní slávy kráľovi, pokarhal ho za bezbožnosť, „Mené, mené, tekél, úfarsín“, mené – Boh počítal dni kráľovstva a spôsobil mu koniec, tekél – odvážený na váhe a nájdený nedostatočným, perés – kráľovstvo bude rozdelené a dané veľkým Médom a Peržanom, Božia ruka už nemohla držať pohromu za ich hriechy, kvôli hriechom až k nebu Hospodin uznal za nutné vyniesť neodvolateľný rozsudok, kráľ rozkázal aby mu dali odmenu, Izaiáš predpovedal pred storočím že vytúžený „súmrak“ v ktorom sa kráľ a poradcovia budú rúhať proti Bohu sa náhle zmení na „postrach“ a pohromu.

Kráľ náhle dostal odkaz že mesto obklopili nepriatelia zo všetkých strán, M a P prekročili rieku kým hýrili a teraz stáli pred múrmi kráľovského paláca, tej istej noci bol Bélšacar zabitý, na trón zasadol cudzí panovník, izraelský proroci jasne predpovedali akým spôsobom Babylon padne, dobitý Babylón-Šéšeak, hradby spálené aj mesto ako Sodoma a Gomora, navždy prekliate a neobývané, Babylón-MP-Grécko, Rím, každé mocnárstvo má svoje obdobie skúšky a potom padá a moc sa rozplynie.

Ezechiel to videl vo videní v krajine Chaldejcov v zajatí, videl na brehu rieky Kebár ako sa zo severu prihnal burácajúci vietor, oblak a oheň, zo stredu ohňa niečo ako mosadzné zrkadlo, 4 živé bytosti pohybovali sa vzájomne sa pretínajúcimi kolesami, nad nimi bola podoba trónu ako zafír, na podobe trónu bola zhora postava ktorá vyzerala ako človek, cherubom bolo vidieť podobu ľudskej ruky pod ich krídlami, kolesá tak zložito usporiadané že na prvý pohľad ako zmätok, no napriek tomu dokonalý súlad, kolesá uvádzané do pohybu nebeskými bytosťami ktoré podopierala a viedla ruka spod krídel cherubov, zhora nad ich hlavami na zafírovom tróne sedel Odveký a okolo trónu dúha, znamenie Božej milosti, obraz toho ako ľudstvo prežíva pod Božím vedením ktorí všetko riadi

V jame s levmi

Na tróne Dárius Médsky, ustanovil nad kráľovstvom 120 satrapov, nad nimi troch vysokých úradníkov z ktorých jeden bol Daniel, aby im satrapovia vydávali počet a kráľ neutrpel škodu, Daniel nad nimi vynikal, kráľ zamýšľal postaviť ho nad celú ríšu, vysoký úradníci závideli Danielovi toto postavenie a hľadali dôvod ako by ho mohli obviniť, veliteľ vojska, kniežatá a správcovia provincií sa radili a zosnovali plán, požiadali kráľa aby vydal nariadenie kedy nikto nesmie 30 dní žiadať nič od ktoréhokoľvek boha ani od človeka ale jedine od kráľa.

Kto by to porušil mal byť hodený do jamy levovej, kráľ podľahol ich lichoteniu že mu to zaistí väčšiu slávu a upevní moc, strojcom bol satan, obava že by mohol oslabiť nadvládu temných síl nad kráľom krajiny, prorok to postrehol no svoje zvyky nemenil a ostal verný, prečo sa má prestať modliť práve teraz ked to najviac potrebuje, pri otvorených oknách v čase modlitby smerom k Jeruzalemu sa modlil, medzi človeka a Boha nemá zasahovať žiadna pozemská moc, príkladom odvahy a vernosti.

3x ho videli ísť do izby a počuť modliť sa k Bohu, na druhý deň predniesli žalobu kráľovi, kráľ pochopil že šlo o nástrahu, zrejmé mu bolo že žiarlili na Daniela, kráľ ho chcel zachrániť do západu slnka a vyslobodiť ho no kniežatá mu pripomenuli že nijaké nariadenie ani zákaz nemožno zmeniť, na otvor jamy privalili kameň a zapečatili ho, noc strávil v pôste (žeby sa modlil za Daniela, príhovorná modlitba?), Boh všetko dovolil aby zdanlivo zvíťazili no preto aby jeho vyslobodenie bolo porážkou pre nich a bolo oslávené meno Božie.

Ráno volal kráľ do jamy a Daniel žil, zaradoval sa kráľ a hodil do jamy žalobníkov s ich rodinami a ani nedopadli na dno už ich levy zabili, vládca vydal vyhlásenie v ktorom vyvyšoval Boha, viera preniká do neviditeľná a uchopuje večné skutočnosti, prísne dodržiavanie nebeských požiadaviek prináša nielen hmotné ale aj duchovné požehnanie, prorokovi boli dané veci budúcnosti a aby zapečatil proroctvo a nech odpočíva a potom vstane k svojmu údelu ku konci dní

Návrat vyhnancov

Ľud mohol vidieť napĺňanie sa dvoch proroctiev, jedno hovoril Izaiáš o tom ako príde Kýros pred ktorým Boh urovná všetko a dá mu Babylon do rúk čo videli ked voda prestala tiecť a oni vošli nestráženými bránami do mesta, mali aj druhé proroctvo o čase ktorý uplynie kým budú oslobodený, po 70-tich rokoch, ak sa budú ostatky Júdejcov modliť dostanú Božiu priazeň a navráti ich do domova, Daniel veril týmto proroctvám, krátko pred pádom Babylóna uvažoval nad týmito proroctvami a prosil Boha aby ho osvietil, dostal niekoľko videní, videl vzostup a pád kráľovstiev, 7.kapitola Daniel.

Spočiatku všetko nechápal, v ďalšom videní sa budúce udalosti objasnili ale Daniel nechápal čas 2300 večerov a rán, nechápal aký je vzťah medzi 70 ročným zajatím a 23 storočiami  ktoré majú uplynúť skôr ako bude očistená svätyňa, anjel Gabriel mu to vysvetlil čiastočne, omdlel z toho, v obave o osud Izraela skúmal Jeremiášove proroctvá ďalej, pochopil 70 rokov že uplynú a prosil Boha o skoré splnenie zasľúbení a modlil sa akoby bol hriešnikom s ľudom a vyznával hriechy, zjavil samu znova Gabriel a pripomenul videnie ktoré dostal ešte pred pádom Babylóna a pred smrťou Bélšacara.

Podrobne opísal obdobie 70 týždňov odkedy treba počítať a to odvtedy čo vyšlo slovo o návrate a vybudovaní Jeruzalema, modlil sa toto v prvom roku vlády médskeho panovníka Dária a jeho vojvodca Kýros pripravil Babylon o žezlo, Dáriovo panovanie poctil Gabriel a ochraňoval ho a pomáhal mu, po jeho smrti dva roky nastúpil Kýros a začal panovať ked sa dovŕšilo 70 rokov, Boh použil Danielovon vyslobodenie z jamy levovej aby priaznivo naklonil myseľ Kýra Veľkého, perzský vladár mal k nemu úctu.

Boh ovplyvnil myseľ kráľa aby poznal seba v proroctvách, bol dojatý že sa o ňom storočie predtým písalo a že si ho Boh vyvolil a rozhodol sa naplniť zámer a v písomnom vyhlásení rozposlal po kráľovstve Hebrejom dovolil návrat do vlasti a výstavbu chrámu, vyjadril vďačnosť že tamojší ľudia im prispeli kovmi a imaním, dobytkom na stavbu chrámu, dal miery a náčinie vrátilo sa a dalo správcovi pokladu Mitredatovi, Na Zerubábela potomka kráľa Dávida vložil Kýros zodpovednosť za splnenie rozkazu a urobil ho vedúcim zástupu vracajúcich sa do judska.

Za pomocníka mal veľkňaza Józuu, niektorí z predákov rodín ako prví ponúkli hradiť náklady na výstavbu chrámu a ľud nasledoval ich príklad, bol postavený oltár v chrámovom nádvorí kde kedysi stál starý oltár, k obradom súvisiacim so zasvätením oltára sa všetci zišli a obnovili posvätné služby, svätili Sviatok stánkov, obetovali sa spaľované obete, túžili po symbole že im Boh odpustil, Boh ich žehnal a oni túžili vidieť postavený chrám, tí ktorí pripravovali stavebný materiál našli v rozvalinách obrovské kamene ktoré opracovali a dopravili na stavenisko.

Pokročili práce natoľko že bolo treba zasadiť základný kameň, prítomnosť tisícov pri kladené uholného kameňa, zhromaždený doprevádzali synov Asafových trúbením kňazov a zvukmi cimbalov, prerušilo ich plač a smútok nad tým čo sa stalo a nemuselo sa stať keby nebolo zatvrdilosti, niektorí boli vďační že im Kýros pomohol ale iný nespokojní a zmalomyseľnení a spomínali na nádheru chrámu Šalamúnovho a žialili že už nový chrám nebude taký veľkolepý, robotníkom marilo nadšenie, reptanie a nárek ich skľučovali.

S veľkou vierou mnohí kričali a radovali sa a prehlušili ich, ani nepomysleli na to že ich prejavy nesúhlasu a sklamania nadlho oddialia dokončenie Božieho domu, veľkoleposť predošlého chrámu bola dôvodom pýchy, veľkoleposť a nádhera ich nemohli priblížiť k Bohu ani bohoslužobná nádhera lebo neponúkali to čo si Boh cení nadovšetko, obeť pokorného a skrúšeného ducha, Boh si cení cirkev nie pre jej lesk ale pre úprimnú zbožnosť, prejavy lásky a dobroty

Boží proroci im pomáhali

V blízkosti Izraelcov sídlili Samaritáni, zmiešané plemeno medzi pohanskými osadníkmi z končín Asýrie a zostatkami z desiatich kmeňov Izraela ktorí ostali v Samárii a v Galilei, neskôr tvrdili že uctievajú pravého Boha no srdcom ostali modlármi aj konaním, ľud mal aj tak sklon uctievať plastické podoby a obrazy pohanských bohov i ked im mali pripomínať vládcu vesmíru, v dobe obnovy bolo známe o nich že sú nepriateľmi Júdú a Benjamína, prišli k Zerubábelovi a chceli pomôcť.

Stavitelia odmietli lebo ho musia postaviť oni samy ako prikázal Kýros, málo sa ich vrátilo dobrovoľne zo zajatia, postrehli že keby prijali ponuku doširoka by otvorili modlárstvu dvere, radšej chceli poslúchať príkazy Božie a požehnanie od Neho ako pomoc zo spojenectva, Mojžiš ich varoval jasne že nesmú uzatvárať zmluvu s inými národmi lebo ich odvrátia od Boha a vzplanie proti nim hnev, v zajatí videli následky tohto odpadnutia, deliaca čiara medzi svetom a Božím ľudom.

Samaritáni vedeli o Božích požiadavkách ale nezachovávali ich, bdelosť, nespájať sa so svetom aby sme ho ovplyvnili, protivenstvo proti nim, marili ich plány ked sa dalo a odstrašovali ich od stavby, satan sa snažil ovplyvniť najvyššie miesta v ríši Médov a Peržanov aby Božiemu ľudu škodili, nebeskí poslovia pomáhali vyhnancom, tri týždne zápasil Gabriel s mocou temna a odrážal vplyvy ktoré pôsobili na Kýraa  pred záverom tohto boja prišiel na pomoc aj sám Boží Syn, Michael, nepriateľské sily boli krotené počas celého panovania Kýra i počas vlády jeho syna Kambyzesa.

Pre silný odpor nepriateľov sa strácala ochota a odvaha robotníkov, nevedeli zabudnúť na nedôveru v toto dielo pri kladení uholného kameňa, výstavba šla pomaly, Samaritáni neskôr naviedli nehanebného podvodníka kráľa Artaxerxa aby vydal nariadenie ktorým sa Židom stavba chrámu a mesta zakazuje, na rok prerušená, sebecky si zhromažďovali blahobyt a tak Boh dopustil na ich majetky veľké sucho, pustol chrám a aj ich blahobyt, tak to bolo na začiatku vlády Dária Hystaspa.

Uprednostňovali osobné záujmy, reptali, pochybovali a zabudli na zámer znova sa usídliť v Judsku a stavať chrám, tí ktorí neprestali dôverovať dostali nádej skrze prorokov Haggeus a Zachariáš, odhaľovali príčiny neúspechu, Božie záujmy nekladú na prvé miesto preto sa im nedarí, úcta a pozornosť tým že mali stavať jeho chrám, hmotné blaho závisí od toho ako budú poslúchať Boha, Zerubábel, Józua a ľud sa dali do práce.

Hospodin kresťanov vedie tak, aby pri nich nepriateľ nedosiahol svoj zámer, proroci povzbudzovali ľud k stavbe chrámu a pustiť sa do práce, neochvejná dôvera v Boha, práve v tomto chráme bude Kristus, zasľúbil Zerubábelovi že je jeho pečatným prsteňom, vedie nás tak aj skúšky dopadajú tak ako by sme si to samy priali aby nás viedol keby sme videli koniec od začiatku, raz ich navštívili vysokí úradníci MP ríše a chceli poznať meno toho ktorý im obnovu chrámu povolil.

Židia im odpovedali tak že úradníci dali vedieť Dáriovi a upozornili na pôvodné vyhlásenie, náklady hradené mali byť z pokladnice na Kýrov príkaz, zabezpečil im platy aj obety a trest pre každého kto poruší povolenie stavby, Zachariáš dostal celý rad videní čo sa stane na zemi, videnie o meraní mesta že Boh poteší a posilní utláčaných a splní im zasľúbenia obsiahnuté vo večnej zmluve, ochrana a starostlivosť

Józua a anjel

Rýchly postup pri stavbe chrámu vyľakal mocnosti zla, satan sa snažil znechutiť ľud tým že im pripomínal ich povahovú nedokonalosť, boli ľud ktorý mal svetu viesť evanjelium, poznanie o Bohu preto na nich satan sústredil svoju moc, kým boli poslušný nemohol im ublížiť preto sa ich snažil zviesť do hriechu, snažil sa podnietiť pohanské národy aby ich vyhubili, prorokovi bol znázornený Józua v špinavých šatách ako zobrazenie diela Kristovho a satanovho.

Prosí pred Kristom o milosť pre stiesnený ľud a keď prosí o splnenie Božích zasľúbení prichádza satan aby trúfalo odporoval, poukazuje na prestúpenie, žiada Izrael a jeho vydanie lebo patrí jemu, Józua nemôže obhájiť ani svoj ľud ani seba, v špinavom rúchu ako hriešnosť človeka stojí ako zástupca ľudí pred anjelom, vyznáva vinu a poukazuje na ich pokánie a pokoru a spolieha sa na milosť odpúšťajúceho Vykupiteľa, vierou sa odvoláva na Božie zasľúbenia, Jeruzalem ako hlavňa vyrvaná z ohňa, boli dlho v peci súženia, hriechy boli odpustené lebo mu dal nový turban a šat, pripočítaná Kristova spravodlivosť, dostali odpustenie na základe viery v Spasiteľa ktorý má prísť.

Nie mocou ani silou

Po videní o Józuovi a anjelovi dostal Zachariáš posolstvo o Zerubábelovi, videl svietnik a na vrchu nádrž na olej a na ňom sedem lámp a sedem výleviek k lampám ktoré sú hore na ňom a vedľa neho sú dve olivy, každá z jednej strany, Boh povedal „nie vojenskou mocou ani silou ale mojím Duchom“, dve olivy ako dvaja pomazaný stojaci pred Pánom celej zeme, dve olivy zásobujú cez dve zlaté rúrky nádobku svietnika zlatým olejom, z nej sa dopĺňajú lampy vo svätyni dvaja pomazaný stoja pred Hospodinom aby zásobovali ľud nebeským svetlom, láskou a mocou aby sa aj on stál nádobou svetla radosti a pomoci, obohacovať iných.

Prekážky sú skúškou viery od Boha, čas osvedčiť vieru v Boha a v moc jeho Ducha, niekedy chceme ustúpiť prekážkam ale ak v pevnej viere zotrváme do konca Boh nám objasní cestu, pred Z vierou ustúpia aj hory ťažkostí, dokončený chrám Zerubábelom podľa zasľúbenia a posvätený, chrám mal byť poctený viac ako prvý ale nestalo sa tak nadprirodzene ako predtým ale vstupom samotného Boha, Krista

Kráľovná Ester

Za panovania vládcu Kýra využilo nariadenie o návrate domov vyše 50 tisíc zajatcov, väčšina ostala radšej v cudzine než podstúpiť útrapy spojené s cestou domov a výstavbou miest, odvtedy čo Dárius Hystaspes vydal druhé nariadenie ubehlo 20 rokov, Boh tak dal možnosť vrátiť sa ostatným za čias vlády Xerxesa – Ahasvéra, vysoký cédrovy vrcholec – tí, ktorí sa vrátia naspäť do Judska, mnohí nepočúvali Zachariášové výzvy aby ušli z Babylona.

Dárius bol Židom priaznivo naklonený no po ňom prišiel krutovládca Xerxes Veľký, ktorí ostali prežívali ťažké chvíle, satan podnietil Hámana Agagského bezohľadného dozorcu nad ríšskymi kniežatami aby maril Božie zámery, nenávidel žida Mordochaja ktorí odmietol preukázať mu úctu ako Bohu, chcel vyhubiť všetkých Židov, pod vplyvom falošných správ vydal Ahasvér nariadenie o vyhubení všetkých Židov, bol stanovený deň, kráľovnou sa však Božou prozreteľnosťou stala židovka Ester, blízky príbuzný Mordochaj sa s ňou rozhodol prosiť u kráľa za svoj ľud, postili sa tri dni za Ester, pôjde ku kráľovi i keď to nie je v súlade so zákonom, kráľ ju prijal, bola hostina ktorej sa zúčastnil iba Háman, nepokojná kráľova noc.

Mordochaj verejne poctený a Háman pokorený a potrestaný, kráľ vydal nariadenie ktoré dovoľovalo Židom obhajovať sa, v deň vyvraždenia sa zhromaždili v mestách ale nikto neobstál pred nimi, anjeli ich chránili, Mordochaj dosadený na Hámanovo miesto, do Jeruzalema sa s Ezdrášom vrátilo viac Židov len o niekoľko rokov neskôr, v siedmom roku vlády Artaxerxa I. ktorý nastúpil po Xerxesovi, predobraz toho ako to bude na konci času proti sobote

Stiahnuť plnú verziu, rozpracovanú v Microsoft Word. Taktiež k dispozícii Biblická časová os.

Evanjelium podľa Matúša (rozbor slovo po slove)

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )