13. Krst

27/11/2019 MrCastiel

Pri skúmaní základov kresťanskej viery si môžeme všimnúť, že sa striedavo zaoberáme tým, čo Boh vykonal pre nás (témy ako Biblia, osoba a dielo Ježiša Krista, ospravedlnenie a zmierenie) a našou odpoveďou na Božiu iniciatívu (témy ako viera, modlitba, pokánie, odovzdanie a znovuzrodenie). Po našom poslednom štúdiu o zmierení a o tom, ako Boh rieši problém hriechu, sa teraz zameriame na krst, ktorý predstavuje odpoveď viery na Božie konanie.

Krst nadväzuje na prežívanie znovuzrodenia, pokánia a odovzdania. Tieto kroky sa odohrávajú vo vnútri jednotlivca, aj keď sa prirodzene prejavujú navonok. Kristus počas svojho pôsobenia na zemi ustanovil cirkev – spoločenstvo veriacich – aby jeho dielo mohlo pokračovať. Krst umožňuje jednotlivcovi verejne vyjadriť svoj vzťah ku Kristovi, začleniť sa do Kristovho spoločenstva, ktorého hlavou je on sám, a zároveň sa zapojiť do práce, na ktorú ho Kristus uschopní.

Ježiš zdôrazňuje, že jeho nasledovníci majú prejaviť svoje vnútorné odovzdanie vonkajším vyznaním a skutkami. Povedal: „Kto uverí a prijme krst, bude spasený …“ (Mk 16,16). Krst však nie je magickým obradom, ktorý by sám osebe zabezpečoval spasenie alebo menil človeka. Aby bol krst skutočne zmysluplným krokom, človek musí naplniť biblické predpoklady. Krst má byť hlbokým zážitkom, ktorý odzrkadľuje Božiu očisťujúcu, premieňajúcu a uschopňujúcu milosť.

1. Predpoklady krstu – Mk 16,16; Sk 2,38; J 3,3-5

Ak chceme, aby bol krst zmysluplný, mali by sme sa pýtať, aké predpoklady pre neho uvádza Biblia. Nachádzame ich niekoľko:

a) Načúvanie evanjeliu

Evanjelium je radostná zvesť o Božom charaktere – o tom, aký Boh je, čo pre nás vykonal, o jeho pláne pre vesmír a spôsoboch, akými riadi svet. Táto zvesť k nám prichádza predovšetkým prostredníctvom kázania a čítania Božieho slova (Rim 10,17). Avšak samotné kázanie či čítanie neprináša úžitok, ak narazí na „hluché uši“ – ak nie je prijaté s otvoreným a vnímavým srdcom (Mt 13,4-23). Načúvanie je preto kľúčové. Je akýmsi druhým pólom komunikácie evanjelia, pričom obe strany – kázeň a načúvanie – sú neoddeliteľné a navzájom sa dopĺňajú (Sk 8,26-28).

V kontexte kresťanskej viery aj krst predstavuje odpoveď človeka na Božiu iniciatívu. Krst však nie je primárne o tom, čo človek robí pre Boha, ale o vonkajšom vyjadrení prijatia Božieho pozvania a o odpovedi na to, čo Boh už vykonal pre človeka aj v ňom.

b) Návrat k Bohu

Je to úplne nové nasmerovanie v živote, „obrátenie sa“ z cesty hriechu na cestu života. Biblia tento proces nazýva pokáním (Mk 1,4; Sk 2,38).

c) Viera

Z textu Mk 16,16 vyplýva, že viera predchádza krst a že medzi vierou, krstom a spasením existuje úzky vzťah. Spasenie nie je založené na samotnom akte krstu, ale na prítomnosti alebo absencii vzťahu viery k Bohu. Dar spasenia je možné prijať len skrze vieru.

Keď sme skúmali podstatu viery, definovali sme ju ako vzťah dôvery, v ktorom je človek ochotný načúvať Bohu a nechať sa ním viesť. Z toho vyplýva, že krst je predpokladaný aktom viery, nie naopak. Krst teda prichádza ako prirodzený dôsledok toho, čo Biblia nazýva „poslušnosťou viery“ (Rim 1,5). Tento princíp nás vedie k ďalšiemu predpokladu, ktorý s vierou a krstom úzko súvisí – vnútornému odovzdaniu sa Bohu. Len vtedy, keď sa človek rozhodne pre túto dôveru a odovzdanie, je krst autentickým vyjadrením jeho záväzku voči Bohu.

d) Dobrovoľné rozhodnutie stať sa učeníkom Ježiša Krista

V evanjeliu podľa Matúša 28,19 Kristus jasne prikazuje:

„Choďte ku všetkým národom a získavajte mi učeníkov a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“

Tento verš zdôrazňuje, že vyučovanie a ochota stať sa učeníkom predchádzajú krst. Krst teda nie je len náboženským rituálom, ale vyjadrením vedomého rozhodnutia človeka stať sa učeníkom Ježiša Krista. Keď sa človek rozhodne prijať krst, verejne tým vyznáva, že ho učil Boh a Duch Svätý a že túži byť odovzdaným a poslušným nasledovníkom Krista. Takýto učenícky život sa prejavuje túžbou zachovávať všetko, čo Kristus prikázal (Mat 28,20).

Je dôležité zdôrazniť, že krst musí byť výsledkom vedomého a slobodného rozhodnutia. Biblia považuje za neprijateľné akékoľvek praktiky, ktoré by viedli k pokrsteniu človeka bez jeho vedomia alebo súhlasu, napríklad manipuláciou, podplácaním alebo nátlakom. Takéto postupy sú protibiblické a porušujú princíp jedinečnej viery a jednoty v Kristovi, o ktorej hovorí Písmo: „Jeden Pán, jedna viera, jeden krst“ (Ef 4,5).

2. Spôsob krstu – J 2,23; Mk 1,10; Sk 8,38-39

Otázky spojené s krstom boli od nepamäti predmetom diskusií v dejinách kresťanskej cirkvi, pričom spor sa sústredil najmä na dva aspekty: spôsob krstu a jeho význam. Tieto dva aspekty spolu úzko súvisia. Ale čo vlastne hovorí Biblia o spôsobe krstu? Z Písma je zrejmé, že krst nemá priamu súvislosť so žiadnym náboženským obradom Starého zákona. Hoci Židia praktizovali rôzne obrady očisťovania, ich význam bol prevažne kultický. Existoval aj tzv. krst prozelytov, teda obrad pre tých, ktorí prijali židovské náboženstvo. Pri tomto krste však človek ponáral sám seba.

Ján Krstiteľ, ako predchodca Mesiáša, spájal krst s pokáním a prípravou na príchod Krista. Ježiš Kristus svojím vlastným krstom nielenže potvrdil dielo Jána Krstiteľa, ale dal aj príklad svojim nasledovníkom (1 Pt 2,21). Biblický spôsob krstu vyplýva priamo z významu gréckeho slova „baptizó“, ktoré znamená ponoriť alebo pohrúžiť. Toto slovo sa mimo biblických textov používalo na opis procesov, ako napríklad farbenie látok, kde sa látka úplne ponorila do farbiva. V Novom zákone sa krst vždy vykonával formou ponorenia do vody.

Biblia nikde nepoužíva slovo „baptizó“ na označenie pokropenia alebo poliatia vodou. Táto prax je potvrdená v rôznych textoch:

Ján Krstiteľ krstil v Jordáne pri Ainone, „lebo tam bol dostatok vody“ (J 3,23).
Pri Ježišovom krste sa píše, že „vystupoval z vody“ (Mk 1,10).
Keď Filip pokrstil etiópskeho dvorana, obaja „zostúpili do vody“ a následne „vystúpili“ z nej (Sk 8,38-39).

Tieto verše jasne ukazujú, že spôsob biblického krstu bol ponorenie, čo odráža jeho hlboký symbolický význam – úplné pohrúženie do Božej milosti a očistenia od hriechu.

3. Význam krstu – Mk 1,4; Rim 6,2-4; Tit 3,5; Ko 2,12-13

Krst nie je len obrad, ale hlboký teologický symbol, ktorý odráža smrť, pochovanie a vzkriesenie Ježiša Krista. Apoštol Pavol vysvetľuje, že krst pripomína tieto kľúčové momenty Kristovho diela (Rim 6,2-4; Kol 2,12-13). Ponorením do vody človek vyjadruje, že prijíma Ježišovu smrť ako obeť zmierenia a v jeho vzkriesení vidí záruku vlastného nesmrteľného života. Krst teda znamená stotožnenie sa s dielom a osobou Ježiša Krista.

Okrem toho krstom veriaci vyznáva, že jeho starý život hriechu zomrel, bol pochovaný a že teraz chce žiť novým životom v moci Ducha Svätého. Tento dramatický prechod zo starého života do nového je vizuálne a symbolicky zobrazený aktom ponorenia do vody a následného vystúpenia z nej. Krst však nie je len osobným vyjadrením viery. Má aj spoločenský rozmer. Krst je vstupnou bránou do Kristovej cirkvi – jednotlivca začleňuje medzi Boží ľud a pripája ho k „jednému telu“, teda k kresťanskému spoločenstvu (1 K 12,13). Týmto krokom človek verejne potvrdzuje, že jeho identita je teraz založená na vzťahu s Kristom.

Cirkev, do ktorej sa krstom vstupuje, nie je obyčajnou organizáciou, politickou stranou ani klubom so spoločnými záľubami. Je to spoločenstvo založené samotným Ježišom Kristom, ktoré má prinášať evanjelium o spasení všetkým ľuďom:

„každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu“ (Mt 28,18-20; Zj 14,6-7).

Krst teda symbolizuje nielen osobné obrátenie, ale aj vstup do misie, ktorú cirkev uskutočňuje na celom svete. Krst predstavuje viac než len verejné vyznanie viery. Je to hlboký symbol učeníctva, v ktorom človek verejne vyznáva, že Ježišov život, smrť, pohreb a vzkriesenie budú formovať celý jeho ďalší život. Ako Ježišovi nasledovníci sa mu chceme plne odovzdať, pričom na prvom mieste nášho života stojí plnenie Božej vôle. Krstom vyjadrujeme záväzok poslušnosti a oddanosti, nie pohodlnosti. Preto pokropenie alebo poliatie nepredstavuje dostatočný symbol – iba ponorenie vystihuje skutočný význam tejto biblickej pravdy.

Okrem toho je krst aj ordináciou do služby. Tak ako krst znamenal začiatok Ježišovej verejnej služby, aj náš krst je začiatkom nášho záväzku slúžiť Bohu a ľuďom. Krstom prijímame dary Ducha Svätého, aby sme mohli konať v súlade s Božou vôľou a naplniť svoje poslanie (Rim 12,1-8; 1 K 12; Ef 4). Ďalšou dôležitou stránkou krstu je jeho význam ako symbolu očistenia. Hriech nás poškvrňuje, a preto krstom, ktorý zahŕňa ponorenie do vody, vyjadrujeme, že prijímame odpustenie hriechov a očistenie od minulých vín (Sk 22,16; 1 K 6,11; Tit 3,5; 1 P 3,20-21). Tento akt symbolizuje zmierenie s Bohom a prináša radosť zo spasenia (Lk 15,6-7, 9-10, 23-24, 32).

Je zjavné, že biblický spôsob krstu spočíva v krste na základe osobného vyznania viery. Krst malých detí či zástupné vyznanie viery pri krste nemajú žiadne biblické opodstatnenie. Krst je osobným rozhodnutím človeka, ktoré nasleduje po jeho individuálnom uznaní Božej milosti a záväzku žiť podľa Kristových princípov.

II. Výkladové poznámky

Zmyslom tohto biblického štúdia nie je doviesť ľudí k tomu, aby sa na jeho konci nechali pokrstiť. Aj keď sme prebrali základy kresťanskej viery, pre takýto dôležitý čin je ešte príliš skoro. Cieľom štúdia je poukázať na to, že naša odpoveď Bohu by mala mať konkrétnu a verejnú formu. Zároveň by sa každý mal zamyslieť, akým spôsobom chce vyjadriť svoju odozvu a vďačnosť Bohu za jeho pôsobenie v živote.

Krst nie je konečným cieľom biblického vyučovania, ale je biblickým spôsobom, ako verejne prijať Krista a vyznať, čo vykonal pre nás a v nás. Je to začiatok verejného putovania k nebeskému domovu, na ktorom človek už nie je sám, ale patrí do Kristovho tela, teda do spoločenstva kresťanov. Každý kresťan má na tomto putovaní svoje jedinečné miesto a spôsob služby, podobne ako slúžil sám Kristus.

Predčasný krst by mohol u niektorých ľudí vyvolať pocit, že boli zle informovaní o tom, čo všetko krst obnáša. Ak by počas ďalšieho štúdia biblických pravd zistili ďalšie požiadavky, ktoré Boh predkladá obráteným kresťanom, mohli by mať oprávnený pocit, že ich rozhodnutie nebolo plne informované. Preto je dôležité postupne a systematicky viesť ľudí k hlbšiemu pochopeniu Božieho slova a jeho zásad.

Zvesť o tom, aký je Boh a čo pre nás vykonal, nemôže zostať bez odozvy. Krst nie je „nepovinný predmet“, ktorý si človek môže vybrať alebo ignorovať podľa vlastného uváženia. Je to Božia vôľa pre každého veriaceho, ktorá vyjadruje poslušnú podriadenosť Bohu. Takéto rozhodnutie však musí dozrievať určitý čas – často ide o proces rastu, ktorý zahŕňa aj vnútorné boje a skúsenosti s Pánom.

Je dôležité rozlišovať medzi rozhodnutím plne patriť Ježišovi, rozhodnutím pre krst a samotným aktom krstu. Krst nie je len formalitou, ale predstavuje verejné vyznanie viery a odhodlanie nasledovať Krista. Tento krok by mal byť výsledkom zrelej úvahy a pôsobenia Ducha Svätého. Krst môžeme prirovnať k svadbe. Tak ako sa v určitom bode vzťahu dvaja ľudia rozhodnú pre spoločnú cestu životom a neskôr toto rozhodnutie spečatia verejným sľubom, aj krst predstavuje zmluvný vzťah lásky s Ježišom Kristom. Verejne tým vyznávame svoju lásku, vernosť a odhodlanie žiť podľa Božej vôle.

Krst zároveň poskytuje priestor na premýšľanie a prípravu. Ľudia by mali vedieť, že je to Boží spôsob, ako Kristovi povedať svoje „áno“. Počas ďalšieho štúdia a duchovného rastu môže Duch Svätý viesť človeka k tomu správnemu rozhodnutiu a k pripravenosti prijať krst ako prirodzený krok viery.

III. Praktický dôsledok

Keď Ježiš Kristus založil svoju Cirkev, ustanovil krst ako vonkajšie znamenie, ktoré jasne identifikuje jej členov. Aby Cirkev mohla efektívne napĺňať svoje poslanie, bolo potrebné mať záväzný akt, ktorý by spájal veriacich a vyjadroval cieľ existencie kresťanského spoločenstva. Krst sa stal týmto jedinečným symbolom (spolu s Večerou Pánovou).

Krst však nie je magický rituál ani náhrada obrátenia či znovuzrodenia. Nezaručuje vieru v budúcnosti, ani nefunguje ako očkovanie proti pokušeniu alebo hriechu. Apoštol Pavol pripomína, že krst znamená „obliecť si Pána Ježiša Krista“ (Rim 6,3; Gal 3,27). Pre kresťana to znamená pochovať starý život hriechu a podieľať sa na Kristovom vzkriesení. Krst symbolizuje nový spôsob života a nové hodnoty, ktoré sú zakorenené v moci Ducha Svätého (Rim 6,1-4).

Ježiš označuje tých, ktorí majú byť pokrstení, za učeníkov – členov jeho spoločenstva viery (Mt 28,19). V krste sme všetci „jedným Duchom pokrstení v jedno telo“ a stávame sa súčasťou nového spoločenstva (1 K 12,13). Krst je odpoveďou viery na Ježišovo pozvanie. Nie je to jediná odpoveď – nejde o bod, v ktorom by človek „dosiahol všetko“. Zároveň však krst nie je bezvýznamný. Je dôležitým prejavom poslušnosti, ktorým nasledujeme Ježišov príklad a plníme „všetku spravodlivosť“ (Mt 3,15). Keď sa nechávame pokrstiť, aj pre nás dnes platia Božie slová: