Zmeň svoj život
BibliaBiblické štúdium 1-10

6. Ježiš Kristus

Stredom kresťanského náboženstva je Ježiš Kristus. Naše náboženstvo nespočíva v prvom rade v prijatí nejakého kréda alebo jasne definovaných vieroučných bodov. Kresťanstvo vo svojej podstate znamená mať pozitívny vzťah k osobe Ježiša Krista. Byť kresťanom znamená povedať „áno“ Kristovi. Toto „áno“ je jednoznačné, totálne a bezvýhradné, pretože v Kristovi nám Boh hovorí svoje jednoznačné a nepodmienené „áno“.

Keď Ježiš Kristus bol na tejto zemi, položil svojim učeníkom zaujímavú otázku: „Za koho ma pokladajú ľudia? Čo hovoria ľudia o mne, kto som ja?“ (Mt 16,13-17). Základnou otázkou nie je: „Čo ľudia hovoria o mojom učení? Aký majú vzťah k tomu, čo hovorím?“ Iste, element učenia je v kresťanstve (ako aj v iných náboženstvách) dôležitý. Ale to najdôležitejšie v kresťanstve je nájsť správny postoj k osobe Ježiša Krista. V podstate je možné povedať: kresťanstvo = Kristus.

Význam Kristovho učenia vychádza z faktu, kto Ježiš je. Kedykoľvek majú ľudia problémy s prežívaním biblického učenia, je to preto, že nedocenili alebo nesprávne chápu význam osoby Ježiša Krista. Pozrime sa teda, kto bol Ježiš Kristus? V danom texte Kristus ukazuje, že ak naše poznanie má byť správne, potom musí byť založené na Božom zjavení, nielen na našom uvažovaní alebo predstavách (Mt 16,17). Napoleon Bonaparte raz povedal:

„Ľudí poznám dobre, ale musím povedať, že Ježiš Kristus nebol obyčajným človekom. Nie je možné porovnávať Ježiša a všetkých ostatných ľudí na svete. Alexander Veľký, Caesar, Karol Veľký a ja sme založili veľké ríše. Ale na čom boli založené naše výsledky a schopnosti? Na sile. Ježiš Kristus založil svoje kráľovstvo na láske a aj v tejto chvíli by pre neho zomreli milióny ľudí. „

1. Osoba Ježiša Krista – Mt 16,13-17

Prví kresťania verili, že v Ježišovi Kristovi prišiel na našu zem Boh (J 1,1-3.14.18). Toto presvedčenie vysvetľuje, ako je možné, že všetko videli a hodnotili z perspektívy toho, čo povedal tento Žid z prvého storočia. Kvôli Ježišovi Kristovi boli ochotní vzdať sa všetkého, dokonca aj položiť svoj život.

Kto Ježiš bol – L 2,40.52; J 1,1-18; 8,58

Kto bol Ježiš Kristus? Predovšetkým a jednoznačne bol to človek. Jeho najbližší učeníci nikdy nepochybovali o ľudskej prirodzenosti tohto muža z Nazareta. Rástol v sile a múdrosti (L 2,40), dospieval telesne aj rozumovo (v. 52). V utrpení sa naučil poslušnosti (Žid 5,8), bol hladný (Mt 4,2), mal smäd (J 19,28), bol unavený a potreboval spánok (J 4,6; Mt 8,24). Ako človek žil v plnej závislosti na Bohu (J 6,38), bol pokúšaný (Žid 4,15; porov. Jak 1,13) a potreboval udržiavať spojenie s Bohom na modlitbe (Mk 1,35; L 11,1). Ježiš bol však nielen dokonalým človekom, ale aj skutočným Bohom. Toma Schutz o tom poznamenal:

„Nikto z uznávaných náboženských vodcov, ani Mojžiš, Pavel, Budha, Mohamed, Konfucius atď. netvrdili, že sú Bohom, okrem Ježiša Krista. Kristus je jediným náboženským vodcom, ktorý si nárokoval, že je Bohom, a zároveň jediný, kto presvedčil značnú časť sveta, že Bohom naozaj je.“

On je ten, ktorý existoval už pred svojím narodením v Betleheme (Mi 5,2; Iz 9,6; J 8,58; 2 K 8,9). Apoštoli tvrdili o Ježišovi, že je tvorcom všetkého (J 1,3; Kol 1,16.17). On má právo odpúšťať hriechy (Mk 2,10.27), odpúšťanie je práve tak od neho ako od Boha (Ko 2,13; 3,13), je uvedený na rovnakej úrovni s Otcom (Mt 28,19; 1 K 1,3; 2 Kor 13,13; Zj 20,6; 22,3; porov. J 10,30). Od svojich poslucháčov vyžadoval, aby v neho verili (J 6,40; 14,1-3), a požadoval rovnakú úctu ako Otec (J 5,23).

Kristovo sebapochopenie je jasne vidieť z jeho výrokov „Ja som…“chlieb života (J 6,35), svetlo sveta (J 8,12), vzkriesenie a život (J 11,25), cesta, pravda i život (J 14,6). Tieto výroky sú jasnou paralelou k veľkému „Ja som“, ktoré je menom Jahveho v SZ (Ex 3,13.14). Keď Kristus povedal: „Skôr ako bol Abrahám, ja som,“ jeho poslucháči to pochopili ako tvrdenie, že je Bohom, a chceli ho ukameňovať (J 8,58.59).

To, čo je v SZ pripisované Jahvemu, je v NZ vzťahované na Ježiša. Napríklad: Rim 10,13 => Jl 2,32; Fil 2,10 => Iz 45,23; Mt 3,3 => Iz 40,3; 1 K 1,30 => Jr 23,9. Záver je jasný: V Ježišovi Kristovi Boh prišiel na svet. Je potrebné si uvedomiť, aké z toho plynú dôsledky. Niektorí sú ochotní prijať Ježiša ako dobrého človeka alebo veľkého učiteľa morálky. Šarža Lewis k tomu poznamenáva:

„Niečo také nie je možné povedať. Keby nejaký človek hovoril tak, ako hovoril Ježiš, nemohol by byť veľkým učiteľom morálky. Buď je to blázon, alebo sám diabol. Musíme sa rozhodnúť. Buď je tým, čo o sebe tvrdil, teda Synom Božím, alebo je šialencom, alebo ešte niečím horším.“

Preto ako kresťania prijímame Ježiša Krista za pravého a plného Boha.

2. Dielo Ježiša Krista – J 14,6.9; 17,3

Z pochopenia toho, kto je Ježiš Kristus, vyplýva naše chápanie toho, čo prišiel Ježiš vykonať. Nemohol dosiahnuť toho, čo vykonal, ak by nebol tým, kým bol. V Kristovi Boh konal, aby nás zbavil hriechu a jeho dôsledku. To vyjadril apoštol Pavol slovami:

„Lebo v Kristovi Boh zmieril svet so sebou.“ (2 Kor 5,19).

K tomu bolo potrebné, aby:

Ježiš prišiel na svet jedinečným – nadprirodzeným spôsobom. Problém hriechu nebolo možné riešiť iba Božou mocou, príkazom alebo vyhlásením. Ján hovorí:

„Slovo sa stalo telom“ (Jn 1,14).

Boh zázračným spôsobom vstúpil do nášho sveta a začal existovať ako človek (Mt 1,23). Tým ukázal nielen to, že nás má rád a ide za nami do našej situácie, ale že nám chce slúžiť, nie nad nami panovať. Od nás očakáva predovšetkým lásku, nie slepé podriadenie.

Ježišovo poslanie na zemi bolo jedinečné

Ježiš je naším Spasiteľom nielen pre to, kým bol, ale aj pre svoj pozemský život a dielo. Svojimi slovami a skutkami zvestoval Božie kráľovstvo – kvalitu života pod Božou vládou. Predstavil Božiu ponuku spasenia všetkým ľuďom, aj tým opovrhovaným, zneuznávaným či vylúčeným. Jeho služba prekračovala všetky ľudské bariéry. Jeho učenie vysvetľovalo princípy Božieho kráľovstva – každý je do neho pozvaný.

Jeho skutky ilustrovali Božiu povahu

Grécke slovo pre „spasenie“ a „uzdravenie“ je rovnaké. Ježišove zázraky uzdravenia boli znamením spasenia. Zdravie znamená súlad tela, mysle a duše. Skrze Krista chce Boh v nás obnoviť hriechom narušený Boží obraz a plne nás „zreštaurovať“ do pôvodnej podoby.

Ježišov život na zemi bol jedinečný

Pretože Ježiš prišiel „vyslobodiť svoj ľud z hriechov“, sám musel byť bezhriešny (Mt 1,21; J 8,46). Ani jeho nepriatelia nikdy úspešne nespochybnili tento fakt. Novozákonní pisatelia viackrát potvrdzujú jeho bezhriešnosť (L 1,35; Mk 1,24; 2K 5,21; Žid 4,15; 1Pt 2,22; 1J 3,5).

Jeho pokušenia boli reálne a kruté

Pokušenia sú dôkazom jeho ľudskej prirodzenosti a víťazstvá nad nimi ukazujú jeho dokonalú závislosť na nebeskom Otcovi (Žid 4,15; Mt 4,1-11; Lk 22,39-46; J 5,19.30). Je pravdou, že Ježiš Kristus hovoril tým, ktorí ho prijali: „Nasleduj ma!“ (J 21,19). Jeho milosťou a silou môžeme a máme nasledovať jeho šľapaje. Kristus nám ukázal, že úplná závislosť na Bohu umožňuje zvíťaziť nad hriechom a pokušením. Avšak treba si uvedomiť, že Kristus je predovšetkým náš Spasiteľ, až potom náš príklad. Naše životy nikdy nebudú tak bezhriešne ako jeho, pretože naša hriešna prirodzenosť pretrvá až do druhého príchodu Krista (Fil 3,20-21).

Ježiš ako bezhriešna obeť

Ježiš Kristus nikdy nepotreboval spasiteľa, pretože sám ním bol. Na rozdiel od nás, ktorí sme sa narodili v hriechu, Kristus sa stal bezhriešnou a nepoškvrnenou obeťou. My nikdy nebudeme „malými Kristami“ a nikdy nenastane čas, že by sme sa zaobišli bez jeho milosti a spasenia.

Jedinečná smrť Ježiša Krista

Ježišova smrť bola jedinečná. Prišiel na túto zem nielen žiť a pôsobiť, ale aj zomrieť (Mk 10,45; Iz 53). Hoci bol bezhriešny, zomrel smrťou odlúčenia od Boha – smrťou, ktorú na konci zomrú hriešnici (2K 5,21; Rim 6,23). Zomrel za naše hriechy, bol vydaný pre naše prestúpenia (Rim 4,25; 1 Kor 15,3) a zakúsil dôsledky našich hriechov (Žid 2,9). Jeho smrť bola zástupná a neopakovateľná (Žid 10,28). Bezprostrednou príčinou Ježišovej smrti nebolo pribitie na kríž, ale to, že ho Boh opustil (Mt 27,46; Rim 4,25). Takto sa stal zmierením a dôkazom Božej spravodlivosti pre celý vesmír (Rim 1,17; 3,25; Ko 1,20; Ef 1,10).

Kríž ako dôkaz Božej lásky

Kríž Krista je nielen dôkazom Božej spravodlivosti, ale aj jeho nesmiernej lásky k nám. Boh nám daroval Krista nie preto, aby nás presvedčil, že nás miluje, ale preto, že nás už miloval (Jn 3,16; J 16,26-27). Kríž ukazuje, že smrť je prirodzeným dôsledkom hriechu – odlúčenie od Boha, jediného Zdroja života, prináša nevyhnutne smrť. Naopak, satan v raji klamal, keď povedal:

„Vôbec nezomriete.“ (Gn 3,4).

Na kríži Boh dokázal, že pravdu mal on. Jeho slová:

„V deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš,“ (Gn 2,17)

neboli hrozbou, ale láskavým varovaním. Kríž odhaľuje Boží láskavý charakter a ukazuje, že Bohu nemusíme slúžiť zo strachu alebo vypočítavosti (Jób 1). Naopak, tí, ktorí Krista ukrižovali, boli tí, ktorí ho nepoznali (J 16,2-3). Kristov kríž nás učí, že motivácia našej služby Bohu je nesmierne dôležitá. Ak náš vzťah k Kristovi nebude založený na poznaní jeho charakteru lásky a spravodlivosti, a ak mu slúžime zo strachu alebo z vypočítavosti, môžeme sa nakoniec stať jeho najzarytejšími nepriateľmi, aj keď si myslíme, že sme Božie deti. Keď apoštoli hovorili o Kristovej smrti, vždy zdôrazňovali aj jeho vzkriesenie:

„Veď Kristus Ježiš, ktorý zomrel a ktorý bol vzkriesený“ (Rim 8,34).

„Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný; bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem.“ (1 K 15,3.4)

Skutočnosť vzkriesenia Ježiša Krista patrila k podstate apoštolskej viery. Keby Kristus nevstal z mŕtvych, naša viera, nádej a kázanie by boli márne a náš život by nemal správnu perspektívu. Práve vďaka vzkrieseniu videli prví učeníci život i smrť Ježiša Krista v úplne novom svetle. Pocit porážky a zlyhania sa vytratil. Fakt vzkriesenia bol pre nich rozhodujúcim dôkazom, že Boh sa ku Kristovi priznal a že jeho smrť na kríži nie je dôkazom zlorečenstva ani Božieho zavrhnutia (Dt 21,23). Ježišovo vzkriesenie dokazuje, že smrť nie je posledným slovom v ľudskej existencii. Ukazuje, že existuje budúcnosť, ktorá presahuje hranice hrobu (1 K 15,12-20). Jeho vzkriesenie je garantom našej nádeje na vzkriesenie.

„Kto verí vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť.“ (J 11,25.26)

II. Výkladové poznámky

Prvoradým zmyslom biblickej hodiny nie je len poskytovať informácie o Ježišovi Kristovi, ale viesť ľudí k správnemu, pozitívnemu vzťahu s Ním. Naším cieľom je, aby každý povedal svoje jednoznačné „áno“ osobe Ježiša Krista na základe pochopenia toho, kto bol Kristus a ako sa v ňom Boh zjavil. Problém hriechu spočíva aj v tom, že satan predstavil Boha v nesprávnom svetle. My, ľudia, máme často nesprávne predstavy o Bohu (Rim 1,21).

Ak ľuďom v takomto stave predložíme len Božie požiadavky, môžu skĺznuť k zákonníctvu, robia správne veci, ale z nesprávnych pohnútok. Preto je potrebné, aby sa ich myslenie zmenilo – a to sa môže stať iba odhalením bezpodmienečného prijatia, ktoré nám Boh v Ježišovi Kristovi ponúka. Musíme ľuďom ukázať, kto bol Ježiš Kristus, prečo prišiel, ako žil a čo pre nás urobil. Kristus prišiel, aby nám ukázal Boha Otca v pravdivom svetle (Ján 14,9; 17,3). V Kristovi spoznávame, že Boh nám vždy hovorí:

„Milujem ťa, prijímam ťa takého, aký si.“

Táto láska nikdy nie je: „Áno, – ale …“. Človek, ktorý toto pochopí a prežije, odpovedá Bohu svojím jednoznačným a úplným „áno“. Ak niekto hovorí: „Áno, – ale …,“ potrebuje znova pochopiť a prežiť základy evanjelia.

Historicita Ježiša Krista

Známy teológ F.F. Bruce uviedol:

„Niektorí tvrdia, že existencia Krista je mýtom. Tento názor však nemá historický základ. Pre nepredpojatého historika je historicita Ježiša Krista rovnako axiomatická ako historicita Julia Caesara.“

Okrem 27 rôznych dokumentov Nového zákona, ktoré sa odvolávajú na Ježiša, je jeho historicitu možné doložiť aj z nebiblických prameňov, ako sú: Kornelius Tacitus, Lucian, Jozefus Flavius, Seutonius, Plínius mladší, Tertulián a ďalší.

Božstvo Ježiša Krista

Často tí, ktorí nerozumejú semitskému spôsobu vyjadrovania, nesprávne interpretujú verše, kde je Kristus nazývaný prototokos (prvorodený). Takéto verše sa objavujú v pasážach ako: Kol 1,15.18; Rim 8,29; Žid 1,6; Zj 1,5. Tieto vyjadrenia však neznamenajú, že Kristus je stvorenou bytosťou, ale zdôrazňujú jeho prvenstvo a jedinečnú úlohu v celom Božom pláne spásy.

Je potrebné si uvedomiť, že zmyslom týchto veršov je ukázať na Kristovo vyvýšené a neopakovateľné postavenie autority, na to, že je v jedinečnom vzťahu napr. k stvoreniu či vzkrieseným. Prvorodené stvorenie znamená, že On je aktívny činiteľ, pôvodca stvorenia (Zj 3,14). Prvorodený zo vzkriesených znamená, že všetci vzkriesení vďačia Kristovi za svoje vzkriesenie (J 1,4). Na dôkaz toho, že nejde o poradie v čase, viď. iné použitia tohto slova (Ž 89,28; 2M 4,22; Jer 31,9; Žid 12,23). Prvá dáma nie je prvá preto, že je najstaršia, ale pre svoje významné postavenie.

To isté platí aj pre výraz monogenez (jednorodený). Toto slovo je použité pre Ježiša päťkrát, a to len u Jána (Ján 1,14.18; 3,16.18; 1J 4,9). Opäť ukazuje na jedinečnosť a unikátnosť Ježišovho vzťahu k Otcovi (viď. Žid 11,17; Izák bol jedinečným Abrahámovým synom, ale nebol jediným synom). Zmyslom týchto titulov je vyzdvihnúť Ježiša Krista, ukázať, že je jediný svojho druhu a nikto nie je ako On. Nie je možné ich preto vykladať tak, že by ho niekto postavil na úroveň stvorenia.

III. Praktický dôsledok

V živote a diele Ježiša Krista vidíme riešenie problému hriechu a odpoveď na naše nesprávne predstavy o Bohu. Ježiš nám ukazuje, aká je skutočná pravda o Bohu, o nás a o hriechu. Aby nám Boh mohol dať spoľahlivý a jednoznačný zdroj informácií, prišiel Ježiš žiť na túto zem. Keď na základe života a smrti Ježiša Krista začíname chápať, aký Boh skutočne je, mení sa náš vzťah od odboja, vzbury aj ľahkomyseľnosti voči Nemu.

V našom srdci vzniká obdiv k Ježišovi, ktorý v nebesiach mal všetko a predsa to opustil a prišiel k nám, aby nám pomohol, pretože mu na nás záleží. Plnia sa Ježišove slová: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (J 12,32). Začíname mu dôverovať a milovať ho (1 Ján 4,19). Ježiš povedal:

„Ja som cesta, pravda a život. Nikto neprichádza k otcovi, len skrze mňa. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca.“ (J 14,6.7).

Ak tvoje srdce niekedy túžilo po tom, aby si skutočne poznal Boha, ale on sa ti zdá cez všetko, alebo práve preto, čo si urobil, tak vzdialený a nereálny, potom sa sústreď na jeho Syna, ktorý je „výraz Božej podstaty“ (Žid 1,3). Môžeš si byť istý, že keď sa zoznámiš s Ježišom, spoznáš Otca. A spoznať Boha znamená večný život (J 17,3).

Pilát položil tú správnu otázku:

„Čo teda mám urobiť s Ježišom?“ (Mt 27,22).

Kiež by si na túto otázku našiel správnu odpoveď, tak ako Tomáš:

„Môj Pán a môj Boh“ (J 20,28)!

Dokumenty, videa a prednášky k tejto téme si môžete ZDARMA – stiahnuť TU.