3.časť – Pôvod zla a tajomna

Anjeli boli stvorení plní dobroty a lásky. Navzájom sa milovali nezištnou láskou, svojho Boha milovali nade všetko a Jeho láskou boli pohnutí konať to, čo Mu prinášalo radosť. Boží zákon pre nich nebol zväzujúcim jarmom, ale radosťou bolo plniť Jeho prikázania a počúvať hlas Jeho slova. No práve v tomto stave pokoja a čistoty vznikol hriech, a to prostredníctvom toho, ktorý bol dokonalý vo všetkých svojich cestách. Prorok o ňom píše:

„Povýšilo sa tvoje srdce pre tvoju krásu, svoju múdrosť si zneužil pre svoj jas.“ Ezechiel 28:17

Hriech je tajomnou a nevysvetliteľnou skutočnosťou. Neexistovala žiadna príčina, ktorá by jeho vznik ospravedlňovala. Objavil sa v dokonalom vesmíre ako niečo, čo je neobhájiteľné. ST, 28. apríl 1890

Boh poznal budúce udalosti ešte pred stvorením sveta. Neprispôsoboval svoje zámery okolnostiam, ale dovolil veciam, aby sa rozvinuli. Nezasahoval, aby ich priviedol do vopred pripravených podmienok, hoci vedel, že také podmienky nastanú. Plán, ktorý musel vzniknúť na základe odpadnutia nebeskej inteligencie, je tajomstvom ukrytým od večnosti. Vo večných Božích zámeroch bola pripravená ponuka spásy, ktorá mala vykonať všetko, čo Boh mohol urobiť pre padlé ľudstvo. ST, 25. marec 1897

Vniknutie hriechu do neba nemožno vysvetliť. Keby bolo vysvetliteľné, existoval by preň dôvod. No keďže neexistuje ani najmenšia ospravedlňujúca príčina, jeho pôvod navždy zostane zahalený tajomstvom. RH, 9. marec 1886

Boh nestvoril zlo. Učinil len dobro, ktoré bolo v súlade s Jeho vlastnou povahou. Zlo, hriech a smrť sú dôsledkom neposlušnosti, ktorá má svoj pôvod v satanovi. RH, 4. august 1910

Bol čas, keď bol satan v súlade s Bohom a radosťou mu bolo plniť Božie príkazy. Jeho srdce bolo naplnené láskou a radosťou zo služby Stvoriteľovi, až kým nezačal uvažovať, že jeho múdrosť nepochádza od Boha, ale že je jeho vlastným vlastníctvom, a že je preto hodný rovnakej úcty a moci ako Boh. ST, 18. september 1893

Hoci Boh stvoril Lucifera vznešeného a krásneho a poctil ho vysokým postavením medzi nebeskými anjelmi, neumiestnil ho mimo možnosti hriechu. TA

Lucifer mal moc rozhodnúť sa a zároveň zneužiť svoje vlastné dary. Mohol zostať v Božej priazni, milovaný a uctievaný anjelskými zástupmi a viesť ich so šľachetnou nesebeckou starostlivosťou, využívajúc svoje vznešené schopnosti na požehnanie iných a na slávu svojho Stvoriteľa. No postupne začal hľadať vlastnú poctu a upútavať pozornosť na seba. Nakoniec zviedol anjelov, ktorým vládol, aby slúžili jemu namiesto toho, aby odovzdali svoje sily do služby Stvoriteľovi. 4SP 317

Postupne si Lucifer začal dopriavať túžbu po sebavyvyšovaní. Hoci všetka jeho sláva pochádzala od Boha, tento mocný anjel si ju začal prisvojovať, akoby patrila jemu samému. PP 35

Skôr než sa začal veľký zápas, musela byť všetkým jasne predstavená Božia vôľa, pretože Božia múdrosť a dobrota boli prameňom ich radosti. Kráľ vesmíru povolal pred seba všetky nebeské bytosti, aby v ich prítomnosti vyhlásil skutočné postavenie svojho Syna a ukázal vzťah, ktorý zachováva ku všetkému stvorenstvu. Pred zhromaždenými obyvateľmi neba vyhlásil, že nikto okrem Krista, jednorodeného Božieho Syna, nemôže plne preniknúť do Jeho zámerov a že vykonanie Jeho mocných plánov bolo zverené Jemu. PP 36

Veľký Stvoriteľ zhromaždil nebeské zástupy, aby v prítomnosti všetkých anjelov preukázal zvláštnu poctu svojmu Synovi. Syn bol posadený na trón so svojím Otcom a zástupy svätých nebeských anjelov boli zhromaždené okolo nich. Boh jasne vyhlásil, že Kristus, Jeho Syn, je Jemu rovný, takže ktokoľvek bol v prítomnosti Syna, bol akoby v prítomnosti samotného Otca. Slovo Syna malo byť poslúchané rovnako ochotne ako slovo Otca. Boh vložil na svojho Syna autoritu veliť nebeským zástupom a osobitne mal Syn pôsobiť v jednote s Otcom pri očakávanom stvorení zeme.

Satan na Ježiša Krista žiarlil a závidel Mu. Keď sa anjeli skláňali pred Ježišom, aby uznali Jeho vládu, vysokú autoritu a oprávnené postavenie, satan sa poklonil spolu s nimi, no jeho srdce bolo naplnené závisťou a nenávisťou. Kristus bol pozvaný na zvláštnu Božiu radu, aby bol zasvätený do Božích plánov, zatiaľ čo satan k tomu prístup nemal. Nerozumel Božím zámerom a ani mu nebolo dovolené ich poznať. Kristus bol uznaný za zvrchovaného Vládcu neba a Jeho moc a autorita boli považované za moc a autoritu samotného Boha.

Satan sa domnieval, že je miláčikom medzi nebeskými anjelmi. Bol nesmierne nádherný, no túžil po rovnosti so samotným Bohom. Chválil sa svojím postavením a vedel, že je uctievaný anjelmi. Mal vlastné posolstvo, ktoré chcel uskutočniť.

Bol blízko Boha Stvoriteľa a nepretržité lúče slávneho svetla, ktoré obklopovali večného Boha, žiarili osobitne na neho. Satan premýšľal nad tým, ako anjeli s radosťou poslúchali jeho príkazy. Nebolo jeho odetie svetlé a nádherné? Prečo by mal byť teda Kristus uctievaný viac než on? 1 SP 17–18.

Anjeli s radosťou uznali Kristovu zvrchovanosť, padali pred Ním a prejavovali Mu lásku a úctu. Lucifer sa klaňal spolu s nimi, no v jeho vnútri prebiehal neznámy, zúrivý boj. Pravda, spravodlivosť a oddanosť zápasili proti žiarliivosti a závisti. Vplyv svätých anjelov ho na čas získal, no opäť bol naplnený pýchou a túžbou po vlastnej sláve. Jeho ambícia po zvrchovanosti sa vrátila a žiarlivosť voči Kristovi znovu prepukla. PP 36–37.

Satan začal svoje dielo vzbury s anjelmi pod svojím vedením a snažil sa medzi nimi šíriť ducha nespokojnosti. Konal mimoriadne záludne, takže mnohí anjeli sa k nemu pridali skôr, než boli jeho úmysly úplne odhalené. RH 28. január 1909.

Satan ctižiadostivo túžil po vyšších poctách, ktoré Boh udelil svojmu Synovi. Začal žiarliť na Krista a anjelom, ktorí ho uctievali ako ochranného cheruba, tvrdil, že mu nebola udelená pocta, ktorá mu vraj patrila. RH 24. február 1874.

Svojimi lstivými pomluvami, ktorými Krista vykresľoval ako Toho, kto zaujal miesto, ktoré vraj patrilo jemu, zasial Lucifer semeno pochybností do myslí mnohých anjelov. Educational Messenger, 11. september 1908.

Jeho dielo klamu bolo vykonané s takou tajnosťou, že anjeli nižších rádov sa domnievali, že on je Vládcom neba. TDG 256.

Anjeli, ktorí zostali verní a pravdiví, sa snažili zmieriť tohto mocného, no vzpurného anjela s vôľou jeho Stvoriteľa. Obhajovali Boží čin, ktorým Otec udelil Ježišovi Kristovi poctu, a predkladali silné dôkazy, že satanovi nebola odňatá žiadna pocta. Jasne vyhlásili, že Kristus je Boží Syn, ktorý existoval s Otcom skôr, než boli stvorení anjeli, že vždy stál po pravici Božej a že o Jeho miernej a láskavej autorite nikdy nebolo pochybností. 1 SP 19.

Tým, že kritizoval Božiu vládu, získal satan sympatie niektorých anjelov. Toto semeno zla bolo rozsievané najzákernejším spôsobom a po tom, čo zapustilo korene v mysliach mnohých, predložil tieto myšlienky ako názory iných proti Božej vláde. 4 BC 1143.

Lucifer spočiatku konal tak, aby navonok pôsobil neutrálne. Anjelov, ktorých sa mu nepodarilo získať, obvinil z ľahostajnosti voči záujmom nebeských bytostí. Jeho skutočnou taktikou bolo zamerať sa na verných anjelov a miasť ich lstivými argumentmi proti Božím zámerom. Jednoduché veci zahalil tajomstvom a prekrútením pravdy vrhal pochybnosti na najjasnejšie Božie vyhlásenia. Jeho vysoké postavenie, úzko spojené s Božou vládou, dodávalo jeho protestom nebezpečnú váhu. PP 41.

Prvý satanov pokus o zvrhnutie Božieho zákona, uskutočnený medzi bezhriešnymi obyvateľmi neba, sa na krátky čas javil ako úspešný. Obrovský počet anjelov bol zvedený a podľahol jeho vplyvu. PP 331.

Božia vláda sa netýkala len obyvateľov nebies, ale aj obyvateľov všetkých stvorených svetov. Satan sa domnieval, že ak dokázal strhnúť nebeské inteligencie do vzbury, podarí sa mu zviesť aj iné svety. RH 9. marec 1886.

Na krátky čas mal satan prevahu a v arogantnej nadradenosti sa tešil z úcty, ktorú získaval – povýšil sa nad anjelov a dokonca sa staval nad samotného Boha. Lucifer sa zahalený do plášťa klamu skrýval tak dokonale, že po určitý čas nebolo možné tento plášť strhnúť a ohyzdné znetvorenie jeho charakteru zostávalo skryté. Musel byť ponechaný na čas, aby sa sám odhalil prostredníctvom svojich krutých, zákerných a skazených skutkov. 4 SP 319.

Boh vo svojej múdrosti nevyhnal satana z neba okamžite. Takýto čin by nezmenil jeho úmysly, ale naopak by ho posilnil vo vzbure. Vznikli by sympatie k satanovi ako k niekomu, s kým sa údajne zaobchádza nespravodlivo, a on by so sebou strhol oveľa väčší počet bytostí. Preto musel byť dočasne ušetrený a dostať čas na plné odhalenie svojich zámerov. RH 9. marec 1886.

Satan sa sťažoval na domnelé nedostatky v správe neba a hľadal spôsoby, ako naplniť mysle anjelov nespokojnosťou. Keďže nebol Najvyšší, zasieval pochybnosti a neveru. Keďže nebol ako Boh, snažil sa vštepiť anjelom závisť a nespokojnosť. Tak boli zasiate semená odcudzenia, ktoré boli neskôr prednesené pred nebeské zhromaždenia tak, akoby nepochádzali od satana, ale od samotných anjelov. Zvádzač chcel dokázať, že anjeli zmýšľali rovnako ako on.

To, čo satan nenápadne vštepoval do myslí anjelov – slovo sem, náznak tam – otvorilo cestu dlhému radu domnienok. Lstivým spôsobom sa ich snažil prinútiť k vyjadreniam pochybností a neskôr, keď bol konfrontovaný, obvinil tých, ktorých sám vychoval. Celú svoju nespokojnosť zvalil na iných. RH 7. september 1897.

Začal naznačovať pochybnosti o zákonoch, ktoré riadili nebeské bytosti. Tvrdil, že zákony môžu byť síce potrebné pre obyvateľov svetov, no vznešenejší anjeli vraj takéto obmedzenia nepotrebujú, pretože ich vlastná múdrosť ich dokáže viesť. PP 37.

Lucifer sa pokúšal zrušiť Boží zákon. Prehlasoval, že nepadlé inteligencie svätého neba zákon nepotrebujú, že sú schopné vládnuť samy sebe a uchovať si dokonalú bezúhonnosť. STZ 28. apríl 1890.

Dokonca ani verní anjeli spočiatku plne nerozpoznali satanov charakter. Preto Boh satana okamžite nezničil. Keby to urobil, anjeli by nepochopili spravodlivosť ani lásku Božiu. Pochybnosti o Božej dobrote by sa stali semenami zla, prinášajúcimi horké ovocie hriechu a bolesti. Preto musel byť pôvodca zla ponechaný, kým naplno neodhalí svoj charakter. COL 72.

Zatiaľ čo sa niektorí anjeli pridali k satanovej vzbure, iní ho odhovárali od jeho zámerov a bojovali za česť a múdrosť Božiu, ktorú Otec zveril Synovi. Satan sa snažil zistiť, prečo bol Kristus obdarovaný neobmedzenou mocou a väčšou autoritou, než mal on sám. 3 SG 37.

Satan odmietol počúvať a odvrátil sa od verných a pravých anjelov, ktorých označil za otrokov. Verní anjeli stáli v úžase, keď videli, ako satan úspešne vyvoláva vzburu. Sľuboval novú a lepšiu vládu, plnú slobody bez obmedzení. Mnohí prejavili ochotu prijať ho za vodcu. Satan si namýšľal, že by mohol získať ešte viac anjelov a že by sa vyrovnal samotnému Bohu, ktorého hlas autority by nahradil svojim.

Verní anjeli však opäť varovali satana a uisťovali ho o nevyhnutných následkoch vzbury. Pripomínali mu, že Stvoriteľ anjelov môže svojou mocou zrušiť každú autoritu a že žiadny anjel nemôže vzdorovať Božiemu zákonu, ktorý je svätý ako Boh sám. Vyzývali vzbúrencov, aby zavreli uši pred satanovým klamstvom a aby vyznali svoju vinu, že si vôbec pripustili pochybnosti o Božej autorite. 1 SP 20.

Pri predstavovaní svojich problémov konal satan mimoriadne prefíkane. Len čo spozoroval, že jedno stanovisko bolo pochopené vo svojej skutočnej podstate, okamžite ho nahradil iným. S Bohom to však takto nebolo. Mohol pracovať iba s jedným druhom zbraní – pravdou a spravodlivosťou. Satan naproti tomu používal to, čo Boh použiť nemohol – pokrytectvo, prekrútenosť a zákernosť. RH 9. marec 1886. (TA40)

Satanovo zlé dielo bolo podávané tak lstivo a klamlivo, že nebeským zástupom nebolo predstavené vo svojej skutočnej podobe. Tento stav pretrvával dlhý čas, kým nebol satan odhalený a odmaskovaný. 4 BC 1143.

Boh vo svojej milosti Lucifera dlho znášal. Nebol okamžite zosadený zo svojho vysokého postavenia, keď sa v ňom prvýkrát objavil duch nespokojnosti, ani vtedy, keď začal pred vernými anjelmi predkladať svoje falošné tvrdenia. Dlho mu bolo ponechané miesto v nebi. Znovu a znovu mu bolo ponúkané odpustenie, ak by prejavil pokánie a kajúcnosť. GC 495–496.

Duch nespokojnosti a nepriateľstva nebol v nebi nikdy predtým známy. Bol to nový, cudzí a nepochopiteľný prvok. Ani samotný Lucifer si spočiatku neuvedomoval skutočnú silu týchto pocitov. Istý čas sa bál dať priechod myšlienkam, ktoré sa v ňom rodili, no neodmietol ich. Nevidel, kam smeruje. Iba nekonečná láska a múdrosť sa ho usilovali presvedčiť o jeho omyle. Bolo mu ukázané, že jeho nespokojnosť nemá opodstatnenie a boli mu odhalené následky vzbury, ak v nej zotrvá. Lucifer bol presviedčaný, že sa mýli. Videl, že Božie nariadenia sú spravodlivé a že by ich mal uznať pred celým nebom.

Keby tak bol učinil, mohol zachrániť seba aj mnohých anjelov. V tom čase ešte úplne neopustil svoju oddanosť Bohu. (TA41) Aj keby sa bol vzdal postavenia ochranného cheruba, mohol byť znovu uvedený do svojho úradu, keby túžil vrátiť sa k Bohu, uznal múdrosť Stvoriteľa a prijal miesto, ktoré mu Boh určil vo svojom veľkom pláne. Nastal však čas konečného rozhodnutia: buď sa úplne podriadi Božej zvrchovanosti, alebo sa postaví do otvorenej vzbury. Takmer sa rozhodol pre návrat, ale pýcha mu v tom zabránila. PP 39.

V nebeských radách bolo rozhodnuté, že sa musí postupovať podľa zásad, ktoré nezničia satanovu moc okamžite. Božím zámerom bolo postaviť veci na večnom základe istoty. Satan musel dostať čas, aby sa plne prejavili princípy, na ktorých bola založená jeho vláda. Nebeský vesmír musel vidieť rozvinuté satanove zásady, o ktorých tvrdil, že sú vznešenejšie než Božie. Muselo sa ukázať, že Boží poriadok stojí v priamom protiklade k satanovmu poriadku. Podvratné zásady satanovej vlády museli byť odhalené. Zásady spravodlivosti vyjadrené v Božom zákone mali byť predstavené ako nezmeniteľné, dokonalé a večné. RH 7. september 1897.

Verní anjeli sa ponáhľali k Synovi Božiemu a oznámili Mu, čo sa medzi anjelmi deje. Našli Boha v rozhovore so svojím milovaným Synom, ako spolu rozhodujú, akými prostriedkami bude pre najväčšie dobro verných anjelov navždy potlačená falošná satanova moc. Veľký Boh mohol satana okamžite zvrhnúť z neba, no to nebolo Jeho zámerom. Chcel tomuto vzbúrencovi dať príležitosť zmerať svoju silu s mocou Božieho Syna a Jeho verných anjelov. V tomto zápase si každý anjel mal zvoliť svoju stranu, a to viditeľne pre všetkých. 1 SP 21.

Satan sa rozhodol, že sa stane zdrojom skazonosného vplyvu. Ak nemohol byť najvyššou autoritou v nebi, rozhodol sa byť najvyššou autoritou vo vzbure proti nebeskej vláde. Chcel vládnuť, nie byť ovládaný. RH 16. apríl 1901.

Mnohí zo satanových stúpencov znovu načúvali radám verných anjelov, ľutovali svoju nespokojnosť a boli znovu prijatí do dôvery Otca a Jeho milovaného Syna. Mocný vzbúrenec však vyhlásil, že pozná Boží zákon a ak by sa mal podriadiť jeho „otrockej poslušnosti“, bola by mu odňatá česť. Tvrdil, že by mu už nikdy neboli zverené vznešené úlohy. Vyhlásil, že on aj jeho nasledovníci zašli príliš ďaleko, no že bude čeliť následkom, pretože sa pred Synom Božím nikdy nepokloní v poslušnom uctievaní. Vyhlásil, že Boh mu neodpustí, a preto musí násilím získať postavenie a autoritu, ktoré mu neboli dobrovoľne dané. 1 SP 20–21.

Pokiaľ ide o samotného satana, bolo pravdou, že zašiel príliš ďaleko, než aby sa mohol vrátiť späť. Iné to však bolo s tými, ktorí boli oslepení jeho klamstvami. Pre nich rady a prosby verných anjelov otvorili dvere nádeje. Keby boli viac načúvali varovaniam, mohli sa vyslobodiť zo satanových osídiel. No pýcha, láska k vodcovi a túžba po neobmedzenej slobode nad nimi získali moc a prosby Božej lásky a milosrdenstva boli definitívne odmietnuté. PP 41.

Všetky nebeské zástupy boli zvolané, aby sa objavili pred Otcom, a aby bol rozhodnutý prípad každého. Satan bez hanby vyjadril svoju nespokojnosť s tým, že Kristus bol pred ním uprednostnený. Pýšne sa postavil a naliehal, že by mal byť rovný Bohu, prijatý do rady s Otcom a oboznámený s Jeho zámermi. Boh však oznámil, že iba svojmu Synovi bude zjavovať svoje tajné úmysly, a požadoval od celej nebeskej rodiny, vrátane satana, absolútnu poslušnosť. Satan sa však ukázal ako nehodný miesta v nebi. Potom nadšene poukázal na svojich stúpencov, tvoriacich takmer polovicu všetkých anjelov, a vyhlásil:

„Títo sú so mnou! Vyženieš aj ich – a nebo zostane prázdne?“

Následne vyhlásil, že je pripravený vzdorovať Kristovej autorite a obhájiť svoje miesto v nebi násilím a mocou – moc proti moci. 1 SP 22

Až do samého konca sporu v nebi sa veľký uchvatiteľ neprestal ospravedlňovať. Keď bolo oznámené, že on aj všetci jeho stúpenci musia byť vyhnaní z príbytku blaženosti, vodca vzbury otvorene vyhlásil, že pohŕda zákonom Stvoriteľa. Znovu tvrdil, že anjeli nepotrebujú žiadne obmedzenia a mali by byť ponechaní nasledovať vlastnú vôľu, ktorá ich vraj vždy vedie správnym smerom. Božské poriadky označil za útok na slobodu a vyhlásil, že jeho cieľom bolo zrušenie zákona, aby nebeské zástupy mohli vstúpiť do vyššieho a slávnejšieho stupňa bytia.

Satan a jeho zástupy jednomyseľne zvalili zodpovednosť za vzburu na Krista, tvrdiac, že keby neboli napomínaní, nikdy by sa nevzbúrili. GC 499–500

Poznanie Božej povahy, ktoré mal satan rovnako ako anjeli, ktorí s ním padli – poznanie Božej dobroty, milosrdenstva, múdrosti a veľkolepej slávy – urobilo ich vinu neodpustiteľnou. RH, 24. február 1874

Téma pôvodu zla a tajomna úzko súvisí s biblickým učením o vzniku hriechu v nebi a zapadá do širšieho rámca vesmírneho konfliktu, ktorý opisuje spor medzi Bohom a satanom ešte pred stvorením človeka. Pochopenie pádu Lucifera a vzniku zla prirodzene nadväzuje na tému pôvodu zla, kde Písmo jasne ukazuje, že Boh hriech nestvoril, ale že zlo vzniklo zneužitím slobodnej vôle. Táto problematika súvisí aj s oblasťou nebeského sveta a pravdy o anjeloch, ktoré odhaľujú rozdiel medzi vernými anjelmi a padlými duchovnými bytosťami. Pevný základ pre pochopenie poskytuje výklad Písma, zdôrazňujúci, že pôvod zla zostáva tajomstvom, no jeho dôsledky sú reálne v dejinách vesmíru aj ľudstva.