Nezvratné dôkazy o vzkriesení Krista

Ježiš Kristus. Práve na Ňom celé kresťanstvo stojí a padá. Ak by Ježiš nežil, ak by nevstal z mŕtvych a ak by nebol tým, kým tvrdil, že je – teda Bohom – kresťanstvo by stratilo svoju jedinečnosť a neexistoval by žiadny dôvod byť kresťanom. Tento článok sa nezameriava na otázku, kým Ježiš je, ale sústreďuje sa na dôkazy Jeho historickej existencie a zmŕtvychvstania, ktoré boli predpovedané stáročia vopred.

Len málokto dnes spochybňuje, že Kristus bol historickou osobou. Samotná Biblia je mimoriadne hodnoverným historickým dokumentom, no pozrime sa aj na svedectvá starovekých autorov, ktorí Krista opisujú ako reálnu dejinnú postavu. Jeden z najstarších mimobiblických záznamov pochádza približne z roku 52 n. l. a zachoval sa v citáte Julia Africana (okolo roku 221 n. l.).

Thallos, pravdepodobne Samaritán, o ktorom sa zmieňuje aj Flavius Josephus (Starožitnosti 18,6,4), písal dejiny Grécka a jeho vzťahy k Ázii od Trójskej vojny až po svoju dobu. Jeho dielo sa zachovalo len v zlomkoch, citovaných neskoršími autormi. Julius Africanus zaznamenáva Thallovu snahu vysvetliť temnotu pri ukrižovaní Ježiša Krista (Matúš 27:45; Marek 15:33):

„Thallos sa vo svojej tretej knihe dejín pokúša vysvetliť túto temnotu ako zatmenie Slnka – podľa mňa pošetilo.“ Julius Africanus, citujúc Thalla

Ďalšie významné svedectvo pochádza z listu Mara Bar-Serapiona, napísaného z väzenia (rukopis je uchovaný v Britskom múzeu):

„Čo mali Aténčania z usmrtenia Sokrata? Hladomor a pohroma prišli ako súd za ich zločin. Čo mali obyvatelia ostrova Samos z upálenia Pythagora? Ich zem bola zasypaná pieskom. Čo mali Židia z popravenia svojho múdreho kráľa? Hneď potom bolo ich kráľovstvo zničené. Boh tých troch múdrych mužov spravodlivo potrestal… Ani ten múdry kráľ úplne nezomrel; žije ďalej v učení, ktoré založil.“ Mara Bar-Serapion

Cornelius Tacitus (55 – 120 n. l.), rímsky historik, vo svojich Letopisoch zaznamenáva:

„Kristus, od ktorého kresťania získali svoje meno, bol na základe rozsudku prokurátora Pontia Piláta popravený za vlády cisára Tiberia; a táto zhoubná povera bola na krátky čas potlačená, aby opäť prepukla, a to nielen v Judei, ale aj v Ríme.“ Tacitus, Letopisy XV, 44

Lúkiános zo Samosaty (120 – 180 n. l.) píše:

„…stále uctievajú toho veľkého muža, ktorý bol v Palestíne pribitý na kríž za to, že zaviedol ten nový kult.“ Lúkiános zo Samosaty

Flavius Josephus, židovský historik 1. storočia n. l., vo svojich Starožitnostiach pokračuje ďalším významným svedectvom o Kristovi:

„Žil Ježiš, múdry človek, ak ho vôbec možno nazvať človekom. Konal totiž neobyčajné skutky a učil ľudí, ktorí s radosťou prijímali pravdu. Získal si mnoho Židov i Grékov. On bol ten Kristus. A keď ho Pilát odsúdil na základe obžaloby popredných mužov medzi nami, tí, čo ho od začiatku milovali, sa ho nevzdali.“ Starožitnosti židovské 18,3,3

Na Kristovo narodenie a ukrižovanie sa odvolávali aj prví kresťanskí apologéti, ktorí spomínali oficiálne záznamy zo sčítania ľudu v Izraeli, ktoré podľa ich listov existovali.

Justin Mučeník (Apologie 1,35 a 48):

„Že bol Kristus ukrižovaný, sa môžete dozvedieť z protokolov spísaných pod Pontiom Pilátom.“ Justin Mučeník, Apologie 1,35

Tertulián (Proti Markionovi 4,7,7):

„Je však tiež dobre známe, že v Judei sa v tom čase konal census cisára, ktorý vykonával Sentius Saturninus. V ňom si mohli zistiť Ježišov rodokmeň.“ Tertulián, Proti Markionovi 4,7,7

Encyklopédia Britannica uvádza:

„Tieto nezávislé záznamy dokazujú, že v ranných dobách ani oponenti kresťanstva nikdy nepochybovali o Ježišovej historicite. Táto otázka bola po prvýkrát spochybňovaná až niektorými autormi na konci 18., počas 19. a na začiatku 20. storočia na neadekvátnych základoch.“ Encyklopédia Britannica

O Kristovi môžeme nájsť zmienky aj v Talmude, Koráne alebo u Flavia Josepha (napríklad v Židovskej vojne). Treba však otvorene priznať, že mimobiblických záznamov o Kristovi nie je veľa, hoci majú svoju výpovednú hodnotu. Niektorí bádatelia sa dokonca domnievajú, že známy citát od Flavia mohol byť dodatočne upravený horlivými kresťanmi. Ako to bolo v skutočnosti, dnes už s istotou nevieme.