Chránené heslom: Nezvratné dôkazy o vzkriesení Krista

Stredobod kresťanstva: Ježiš Kristus – jeho existencia a svedectvá dejín

Keď sa povie kresťanstvo, mnohým ľuďom napadnú Mária, kostol, svätý Václav alebo politické strany ako KDU-ČSL. Stredobodom kresťanstva je však Ježiš Kristus. Práve na ňom „celé kresťanstvo stojí a padá“. Ak by Ježiš nežil, ak by nevstal z mŕtvych, ak by nebol tým, kým tvrdil, že je – teda Bohom – kresťanstvo by stratilo svoju jedinečnosť a nebolo by dôvodom byť kresťanom.

Tento článok sa nezaoberá tým, kým Ježiš je, ale zameriava sa na dôkazy jeho existencie a zmŕtvychvstania, čo bolo predpovedané stáročia predtým, než sa to stalo. Len málokto dnes pochybuje o tom, že Kristus je historickou osobou. Samotná Biblia je veľmi hodnoverná historická kniha, no pozrime sa aj na niekoľko diel starovekých autorov, ktorí komentovali Kristov život ako historickú skutočnosť.

Jeden z najstarších dokumentov pochádza približne z roku 52 n.l., zachoval sa v citáte Julia Africana (okolo 221 n.l.). Thallos bol pravdepodobne Samaritán, o ktorom písal Josephus Flavius (Starožitnosti 18,6,4). Thallos písal dejiny Grécka a jeho vzťahy k Ázii od Trójskej vojny až po svoju dobu. Jeho dielo sa zachovalo iba v zlomkoch v citátoch neskorších autorov. Julius Africanus píše o temnote, ktorá nastala na zemi počas ukrižovania Ježiša Krista (Mt 27,45; Mk 15,33):

„Thallos sa vo svojej tretej knihe dejín pokúša vysvetliť túto temnotu ako zatmenie Slnka – podľa mňa pošetilo.“

Ďalší významný citát pochádza z listu Mara Bar-Serapiona z väzenia (rukopis je uchovaný v Britskom múzeu):

„Čo mali Aténčania z usmrtenia Sokrata? Hladomor a pohroma prišli ako súd za ich zločin. Čo mali obyvatelia ostrova Samos z upálenia Pythagora? Ich zem bola zasypaná pieskom. Čo mali Židia z popravenia svojho múdreho kráľa? Hneď potom bolo ich kráľovstvo zničené. Boh tých troch múdrych mužov spravodlivo potrestal: Aténčania pomreli hladom; obyvatelia Samu boli zaplavení morom; Židia boli zničení a vyhnaní zo svojej zeme a žijú v rozptýlení. Ale Sokrates úplne nezomrel; žije ďalej v Platónovom učení. Pythagoras úplne nezomrel; žije v Héřinej soche. Ani ten múdry kráľ úplne nezomrel; žije ďalej v učení, ktoré založil.“

Cornelius Tacitus (55 – 120 n.l.), rímsky historik, vo svojich Letopisoch píše:

„Kristus, od ktorého kresťania svoje pomenovanie získali, bol na základe rozsudku prokurátora Pontia Piláta popravený za vlády cisára Tiberia; a táto zhoubná povera (kresťanstvo) bola na krátky čas potlačená, aby opäť prepukla, a to nielen v Judei, kolíske tejto pohromy, ale aj v Ríme.“ (Letopisy XV.44)

Lúkiános zo Samosaty (120 – 180 n.l.) napísal: