Sikhizmus – viery bez istoty, Boh bez tváre

SIKHIZMUS: JEDINEČNÉ NÁBOŽENSTVO MEDZI HINDUIZMOM A ISLAMOM

Keď hovoríme o náboženstvách Indie, najčastejšie spomíname hinduizmus, islam a sikhizmus. Hinduizmus a islam dominujú indickému subkontinentu, čo často vedie k napätiu a rozdeleniu. Sikhizmus je menšie, no hlboko zakorenené náboženstvo v tomto regióne.

Ako monoteistické náboženstvo, sikhizmus kladie dôraz na oddanosť jedinému Bohu, rovnosť všetkých ľudí a službu druhým. Hoci vznikol v prostredí ovládanom hinduizmom a islamom, jeho nauka a praktiky ho jasne odlišujú. Pre mnohých zostáva sikhizmus nepoznaný a tajomný, no pochopenie jeho viery môže kresťanom pomôcť nadväzovať vzťahy s láskou a úctou voči tým, ktorí ho nasledujú.

AKO SA VYVINUL SIKHIZMUS AKO NÁBOŽENSTVO

Sikhizmus vznikol v oblasti Pandžábu v južnej Ázii (dnešná India a Pakistan). Jeho zakladateľom bol Guru Nának Dév Dží, ktorý sa narodil v roku 1469 v Talwandi – dnes známom ako Nankana Sahib v Pakistane. Guru Nának videl náboženské konflikty a prísne kastové rozdelenie spoločnosti a hľadal cestu k priamejšiemu spojeniu s Bohom. Odmietol modloslužbu, náboženské rituály a kastový systém a začal učiť rovnosť všetkých ľudí a oddanosť jedinému Bohu. Jeho posolstvo zasiahlo ľudí rôznych náboženstiev, najmä hindov a moslimov.

Nánakových nasledovníkov začali nazývať sikhovia, čo znamená učeníci. Sikhizmus sa ďalej rozvíjal počas nasledujúcich dvesto rokov vďaka deviatim ďalším Guruom, ktorí nadväzovali na jeho učenie. V roku 1604 Guru Ardžan Dév zostavil sväté písmo Granth Sáhib a zároveň založil Zlatý chrám v Amritsare, ktorý je dodnes duchovným centrom sikhizmu. Napätie s Mughalskou ríšou však viedlo k Ardžanovej mučeníckej smrti, čo hlboko zasiahlo sikhskú komunitu. Jeho nástupca, Guru Hargobind, v reakcii na to militarizoval sikhov a rozvinul koncept „Miri-Piri“ – spojenie duchovnej a svetskej autority, ktorá mala zabezpečiť obranu viery.

Desiaty a posledný Guru, Gobind Singh Dží, v roku 1699 založil Khalsu – duchovné bratstvo oddané spravodlivosti a piatim zásadám viery, známym ako Päť K. Gobind Singh zároveň vyhlásil, že duchovná autorita bude odteraz patriť písmu Guru Granth Sáhib a nie žiadnemu človeku, zatiaľ čo svetská autorita zostane v rukách spoločenstva Khalsa.

Po jeho smrti sa sikhizmus šíril ďalej – aj napriek prenasledovaniu. Sikhovia v Pandžábe odolávali nátlaku Mughalskej ríše a napokon si v 19. storočí vybudovali vlastnú Sikhskú ríšu pod vedením maharadžu Ranjita Singha. Ríša podporovala náboženskú toleranciu a obchod, no po smrti maharadžu upadla a v roku 1849 oblasť ovládla Britská ríša.

Počas britskej nadvlády sa sikhovia stali významnou súčasťou boja za nezávislosť Indie. Keď Briti v roku 1947 opustili región, rozdelenie Indie a Pakistanu roztrhlo Pandžáb a spôsobilo masový presun a utrpenie, ktoré však zároveň prispeli k rozšíreniu sikhizmu do sveta – najmä do Severnej Ameriky, Spojeného kráľovstva a Juhovýchodnej Ázie.

Dnes je sikhizmus piate najväčšie náboženstvo sveta s približne 25 miliónmi nasledovníkov, prevažne v Indii. Silné sikhské komunity existujú aj v USA, Kanade a Austrálii.

HLAVNÉ PRESVEDČENIA SIKHIZMU

Sikhovia veria v jedného najvyššieho Boha, nazývaného Waheguru, ktorý je bez tvaru, všadeprítomný, všemocný, večný a nepochopiteľný ľudskou mysľou. Táto viera v jediného Boha zásadne odlišuje sikhizmus od väčšiny juhoázijských náboženstiev. Guru Nának a jeho nasledovníci učili, že oddanosť Bohu je prístupná každému – bez ohľadu na kastu či pohlavie. Práve preto je rovnosť jedným zo základných pilierov sikhizmu.

Guru Granth Sáhib je posvätný text sikhov, ktorý obsahuje chválospevy a verše od Guru Nánaka a ďalších Guruov. Pretože Guru Nának túžil po náboženskej jednote, Granth Sáhib obsahuje aj texty duchovných vodcov z iných náboženstiev, najmä hindských a moslimských. Každý gurdwara (sikhský chrám) uchováva kópiu tohto spisu, ktorý sa číta s najväčšou úctou a rešpektom.

Sikhovia žijú podľa princípov tzv. „troch pilierov sikhizmu“:

• Naam Japna – neustále rozjímanie nad Božím menom
• Kirat Karni – čestná práca a spravodlivý život
• Vand Chakna – zdieľanie s tými, ktorí sú v núdzi

Spoločenstvo Khalsa zaviedlo známych „päť K“ – päť viditeľných symbolov viery, ktoré denne pripomínajú sikhom ich identitu a hodnoty:

• Kesh – neostrihané vlasy ako prejav úcty k Božiemu stvoreniu
• Kanga – drevený hrebeň, symbol čistoty a poriadku
• Kara – železný náramok, znak sily a spojenia s Bohom
• Kirpan – malý ceremoniálny meč, symbol spravodlivosti a ochrany slabších
• Kachera – bavlnená spodná bielizeň, znak sebakontroly a skromnosti

Mnohí sikhovia sa dobrovoľne zaväzujú žiť ako členovia Khalsy a nosia tieto symboly, čím verejne prejavujú svoju vieru a oddanosť zásadám sikhizmu.

Sikhovia veria, že nezištná služba druhým bez očakávania odmeny, známa ako „seva“, je prejavom skutočnej oddanosti Bohu. Najviditeľnejším prejavom tejto služby je „langar“ – spoločná kuchyňa v každom chráme, kde sa zadarmo podávajú jedlá všetkým ľuďom, bez ohľadu na vierovyznanie, pôvod či spoločenské postavenie. Langar je silným symbolom rovnosti – všetci sedia spolu a jedia ako rovní.

Sikhizmus odmieta poverčivosť, prázdne rituály a modloslužbu. Nepodporuje púte na sväté miesta, ale vyzýva k duchovnému rastu skrze úprimnú vieru, čestný život a štedrosť.

AKO SA LÍŠI SIKHIZMUS OD KRESŤANSTVA A V ČOM SA ZHODUJÚ?

1. VIERA V JEDNÉHO BOHA

Obe náboženstvá veria v jediného, všemohúceho Boha. Sikhizmus učí o Wahegurovi, beztvarom a nepoznateľnom Bohu, ktorý je večný a vzdialený. Kresťanstvo takisto verí v jedného všemocného Boha, no zdôrazňuje, že sa dal poznať skrze Trojicu – Otca, Syna a Ducha Svätého.

„Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ Ján 1:14

Boh v kresťanstve vstúpil do sveta ako Ježiš Kristus, čo ukazuje jeho blízkosť a lásku k ľuďom. V sikhizme osobný vzťah s Bohom takto definovaný neexistuje – Waheguru ostáva vzdialený a neosobný.

2. SPÁSA A VEČNOSŤ

Sikhizmus učí, že človek dosahuje zjednotenie s Bohom cez cykly reinkarnácie a oslobodenie. Duša sa znovuzrodí do rôznych foriem podľa karmy – skutky v tomto živote určujú, čo bude nasledovať. Cieľom je oslobodenie z tohto cyklu cez meditáciu a spravodlivý život.

Kresťanstvo učí, že človek žije raz a potom príde súd:

„A ako je uložené ľuďom raz zomrieť, a potom súd…“ Hebrejom 9:27

Spása je dar, nie výsledok skutkov, ale Božia milosť skrze vieru v Ježiša Krista:

„Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie zo seba – je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ Efezanom 2:8–9

Spása je možná len vďaka Kristovej obeti a vzkrieseniu:

„Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ Ján 14:6

3. PÍSMA A AUTORITA

Obe náboženstvá majú posvätné texty. Sikhovia čítajú Guru Granth Sáhib – obsahuje učenia guruov, ale aj texty svätcov z iných náboženstiev. Slúži ako záverečná duchovná autorita. Kresťania sa riadia Bibliou, ktorú chápu ako jediný Bohom inšpirovaný text:

„Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na vyučovanie, usvedčovanie, naprávanie a výchovu v spravodlivosti.“ 2. Timoteovi 3:16

Biblia je živé Božie slovo, ktoré odhaľuje Boží charakter, históriu spásy a volá človeka k nasledovaniu Krista skrze Ducha Svätého.

4. SLUŽBA A SKUTKY

Obe náboženstvá zdôrazňujú pomoc chudobným a službu iným. Sikhizmus učí o „seve“ – nezištnej službe, ktorá človeka približuje k Bohu ako prejav zbožného života. Kresťanstvo chápe dobré skutky ako ovocie už získanej spásy. Nezískavame si nimi priazeň Boha, ale slúžime z vďačnosti. Kresťania slúžia z osobného vzťahu s Bohom, z lásky, ktorú už prijali cez Ducha Svätého – a túto lásku dávajú ďalej.

ZHRNUTIE:

Hoci má sikhizmus niektoré spoločné hodnoty s kresťanstvom – ako viera v jedného Boha, spravodlivý život a pomoc druhým – zásadne sa líši v pohľade na Boha, spásu, posvätné Písmo aj účel skutkov. Kresťanstvo je postavené na osobnom vzťahu s Bohom, Ježišovej obeti a záchrane z milosti, nie z vlastnej námahy.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )