Tetovanie a Body Piercing na tele (kresťana)?

Téma tetovania a piercingu je častým predmetom diskusií. Predstav si mladého muža na čerpacej stanici, ktorého odhalené ruky sú pokryté tetovanými vzormi v modrom či fialovom atramente. Alebo mladú ženu pri pokladni v supermarkete, ktorej obočie, nos a spodná pera zdobia piercingy a jedno ucho má prepichnuté viacerými náušnicami. Aká by bola tvoja prvá reakcia – aj keby si ju nikdy nevyslovil nahlas? Pomyslel by si si:

„Wow! Skvelé! Kiežby som to mal tiež!“ alebo skôr „To snáď nie! Čo si to spravil? To je strašné!“

Tetovanie a piercing sú dnes viac než len módnym trendom. Pre mnohých predstavujú sebaidentitu, životný štýl alebo kultúrny odkaz. Napriek tomu sa názory na ne výrazne líšia. Aký je ten tvoj? Ak si kresťan, možno sa ti vynorí aj otázka duchovného stavu týchto ľudí. Súvisí ich vzhľad s ich vnútorným postojom k Bohu? Alebo ide len o osobnú voľbu, ktorá neodzrkadľuje ich vieru a hodnoty?

S prudkým nárastom popularity sa tetovanie a piercing stali bežnou súčasťou spoločnosti. V Severnej Amerike neustále pribúdajú nové tetovacie a piercingové štúdiá, ktoré ponúkajú široké spektrum úprav tela. Niektorí to vnímajú ako prejav moderného životného štýlu, iných to znepokojuje. Jeden tínedžer raz výstižne označil tetovanie ako „graffiti na koži“, pretože podľa neho človek vyzerá, akoby mal špinavé telo.

Aj medzi kresťanmi existuje široká škála názorov. Niektorí tvrdia, že ide len o formu sebavyjadrenia, podobne ako účesy, oblečenie či make-up. Iní sa odvolávajú na biblické princípy a vnímajú tetovanie a piercing ako niečo, čo by si mal veriaci človek vážne a zodpovedne premyslieť. Táto téma si preto zaslúži dôkladnú biblickú analýzu a vyvážený prístup. Kresťania by sa mali vyhýbať rýchlym súdom a namiesto toho skúmať, čo Božie slovo skutočne hovorí o úprave tela.

Je tetovanie a piercing len ďalšou podobou módneho trendu, alebo je za tým hlbší duchovný význam? Odpoveď si vyžaduje otvorenú myseľ, pokoru a predovšetkým hľadanie Božej vôle v tejto otázke.

Je isté, že medzi čitateľmi tohto článku sa nájdu rôzne odpovede a rozličné reakcie. Niekto môže považovať tetovanie a piercing za moderný spôsob sebavyjadrenia, zatiaľ čo iní ich vnímajú ako kontroverznú praktiku s hlbšími dôsledkami. Pre kresťanov je však zásadné pozerať sa za hranice módnych trendov a populárnych názorov. Kresťan nesie zodpovednosť pýtať sa:

„Čo hovorí Biblia o týchto veciach?“

Čo je teda skutočne relevantné z Božieho slova v súvislosti s týmito praktikami? Namiesto spoliehania sa na subjektívne pocity či spoločenské normy by sme mali hľadať Božiu vôľu a Jeho usmernenie priamo v Písme.

Najskôr sa pozrime na históriu tetovania a piercingu. Tieto praktiky nie sú novodobým výmyslom. Egyptské múmie, pozostatky ľudí, ktorí žili pred tisíckami rokov, dokazujú, že telesné úpravy boli známe už v dávnych časoch. V Starom zákone boli tetovanie a piercing úzko spojené s uctievaním modiel a démonickými praktikami. Práve preto Boh prikázal izraelskému ľudu, aby sa takýchto praktík zdržal. V 3. Mojžišovej 19:28 sa píše:

„Nebudete si robiť zárezy na tele pre mŕtveho, ani si nevypálite na koži nijaké znamenie. Ja som Hospodin.“ 3. Mojžišova 19:28

Výraz „pre mŕtveho“ odkazuje na pohanský zvyk rezania kože pri smútku, ktorý slúžil ako obeta bohom alebo vychádzal z poverčivého presvedčenia, že krv pomôže duchu zosnulého. V kontexte Levitikus 19:26–31 Boh jasne varuje svoj ľud pred praktikami pohanských národov, ktoré boli často spojené s modloslužbou, okultizmom a rôznymi formami zla.

V Biblii sa mnohé zmienky o piercingu, tetovaní a telesnom sebapoškodzovaní priamo spájajú s uctievaním modiel a démonickou nadvládou (pozri 1. Mojžišova 35:2, 4; 32:1–4; 1. Kráľov 18:26–28; Ozeáš 2:13; Marek 5:2–5). Nanešťastie, izraelský národ nie vždy zachovával Božie prikázania. Biblické texty ukazujú, že sa v rôznych obdobiach poddával zakázaným pohanským praktikám (5. Mojžišova 14:1–2; Izaiáš 3:16–23; Jeremiáš 16:6, 12; 41:5).

Aký postoj k tomu mal Pán Ježiš Kristus? Dal by si Ježiš urobiť tetovanie alebo piercing? Keďže je Božím Synom, všetko, čo je zapísané v Biblii, vrátane Levitikus 19:28, je v plnom súlade s Jeho učením a Jeho vôľou. Kristus sa narodil ako Žid (Matúš 1:1) a ako človek podliehal Mojžišovmu zákonu (Matúš 5:17; Galaťanom 4:4). To znamená, že by plne podporoval učenie 3. Mojžišovej 19:28 a odmietal tetovanie aj telesné úpravy.

Je dnešné tetovanie skutočne odlišné od toho, o ktorom hovorí Boží zákon v Starom zákone? Nemá žiadne spojenie s okultizmom a uctievaním modiel? Mnohí tvrdia, že dnes si ľudia dávajú robiť tetovania bez akéhokoľvek duchovného či náboženského významu. Možno je to pravda. No nie je zvláštne, že tak veľa tetovacích motívov je spojených so smrťou, temnotou a chaosom?

„Vidíme lebky, kostry, čarodejnice, zbrane, krvavé telá, drakov, démonov, chrliče, zombie, hady, netopiere a pavúky. Okrem toho existujú piercingy a tetovania, ktoré zobrazujú vulgárne a nemorálne sexuálne motívy. Pridajme k tomu rúhavé slová a výrazy, niektoré až príliš zvrátené na to, aby sme ich pomenovali. Videl som mladíka s nápisom ‚Psycho‘ vytetovaným veľkými písmenami na čele. Iný človek mal tetovanie s nápisom ‚Diabolský‘.“

Pán Ježiš Kristus jasne učil, že to, čo je v srdci človeka, sa nevyhnutne prejaví navonok (Marek 7:20–23; Jakub 1:14–15). Inými slovami, to, čo si ľudia vypaľujú do tela, je často odrazom ich vnútorného stavu. Prorok Izaiáš k tomu hovorí:

„Výraz ich tváre svedčí proti nim, svoju hriešnosť vyhlasujú ako Sodoma, neskrývajú ju.“ Izaiáš 3:9

Mnohí sa dokonca chvália vecami, za ktoré by sa mali hanbiť (Filipanom 3:19). Ale čo tie na pohľad neškodné a pekné tetovania, ako sú kvety, motýle či srdcia? Áno, aj také existujú. Prečo sú však dlhodobo populárne práve temné, agresívne a zvrátené motívy? Odpoveď leží v hriešnom a vzbúrenom srdci človeka a v hlbokých duchovných koreňoch týchto praktík.

V primitívnych kmeňoch, ktoré nepoznajú evanjelium milosti, je značenie tela a telesné zohavovanie dlhou a zaužívanou tradíciou. Tetovania a jazvy často symbolizujú prechod do dospelosti a plné prijatie do kmeňa. Nie je možné, že v našej modernej kultúre predstavuje tetovanie a piercing určitú západnú formu tribalizmu? Veď existujú aj tzv. „tribal“ tetovania.

Zvážme tieto paralely: bolestivý iniciačný rituál (tetovanie) prináša pocit moci, hrdosť na nový vzhľad a identifikáciu so subkultúrnym spoločenstvom. Človek získava pocit, že niekam patrí, že je „in“. Otázka však znie: je toto kresťanské?

Je dôležité si uvedomiť, že v primitívnych kmeňoch, kde sa začne hlásať evanjelium, človek, ktorý sa obráti ku Kristovi, opúšťa praktiky ako tetovanie, rezanie kože a iné formy telesného zohavovania. Niektoré značky na tele síce nemožno odstrániť, no ak je to možné, veriaci sa ich zbavujú. A čo je mimoriadne dôležité – noví kresťania tieto praktiky neprenášajú na svoje deti.

Paradoxne, v západnej kultúre sa niektorí kresťania snažia k týmto praktikám vracať. To, čo konvertiti na kresťanstvo v iných kultúrach opúšťajú ako pohanské dedičstvo, niektorí v Západnom svete prijímajú s nadšením.

Sú však tieto duchovné spojitosti prítomné aj dnes? Možno nie vždy. Mnohí tvrdia, že tetovanie je dnes len umeleckou dekoráciou alebo formou sebavyjadrenia. Dokonca aj niektorí kresťania si dávajú tetovať náboženské symboly, presvedčení, že takto svedčia o svojej viere a šíria evanjelium. No koľkí z tých, ktorí majú vytetované kríže či biblické verše, to robia zo skutočnej viery v Krista? A koľkí to robia len ako povrchný náboženský symbol, v poverčivej nádeji, že im to prinesie šťastie alebo ochranu?

Niečo tu nesedí. Mnohé otázky zostávajú nezodpovedané. Podľa môjho presvedčenia má tetovanie a telesné zohavovanie stále silné spojenie s pohanskými poverami, ktoré tieto praktiky duchovne znečisťujú aj v súčasnosti. Je dôležité posunúť sa od všeobecných úvah k tomu, čo je najlepšie pre konkrétneho človeka. Jedna vec je pýtať sa, či sú tieto praktiky biblicky dovolené, a iná otázka je, či sú správne práve pre mňa.

To, čo môže byť prípustné pre iných, nemusí byť to, čo Boh chce pre môj život. Nie sme rovnakí v tom, čo nás môže zvádzať k hriechu alebo brzdiť duchovný rast. Kľúčová otázka teda znie: Prečo si chcem dať urobiť tetovanie alebo piercing? Aký je môj skutočný motív? Oslavuje to Boha – alebo mňa? Božie Slovo hovorí:

„Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.“ a „Čokoľvek robíte, robte na Božiu slávu.“ 1. Korinťanom 1:31; 1. Korinťanom 10:31

Napriek tomu tí, ktorí hovoria o svojich tetovaniach a piercingoch, často priznávajú, že trávia veľa času pred zrkadlom, obdivujúc svoje nové úpravy tela. Opisujú aj túžbu predvádzať svoje značky každému, kto má záujem. Bez ohľadu na to, či ide o piercingy, náušnice alebo tetovania, tieto úpravy tela priťahujú zvýšenú pozornosť k telu. A práve to je problematické z dvoch zásadných dôvodov.

Aj keď sa máme zodpovedne starať o telesné zdravie, Biblia kladie oveľa väčší dôraz na duchovný život a na vnútorný stav človeka.

„Lebo Hospodin nehľadí na to, na čo hľadí človek. Človek hľadí na vonkajšiu tvár, ale Hospodin hľadí na srdce.“ 1. Samuelova 16:7

Biblia nás opakovane varuje pred tým, aby sme sa nadmerne zameriavali na vonkajší vzhľad, a zároveň nás povzbudzuje, aby sme budovali charakter a vnútornú zbožnosť.

„Nech je vaša ozdoba nie vonkajšia… ale skrytý človek srdca, v neporušiteľnosti tichého a pokorného ducha, ktorý je vzácny pred Bohom.“ 1. Peter 3:3–4

„Telesné cvičenie má malý úžitok, ale zbožnosť je užitočná na všetko, lebo má zasľúbenie pre terajší aj budúci život.“ 1. Timotejovi 4:8

Biblia nás učí, že Božie deti majú byť vedené k pokore a skromnosti, nie k sebaukazovaniu a zvýrazňovaniu seba samých (Príslovia 16:19; Micheáš 6:8; Matúš 18:1–4; Jakub 4:6). Ján Krstiteľ prejavil skutočnú pokoru tým, že neupozorňoval na seba, ale upriamoval ľudí na Krista (Ján 1:27; 3:30). Pán Ježiš Kristus zjavil nekonečnú pokoru, keď prišiel na tento svet a bol ochotný zomrieť za naše hriechy (Filipanom 2:8). Ako kresťania sme preto povolaní byť pokorní a nestavať seba do popredia (Rimanom 12:3; 2. Korinťanom 3:5).

„Ženy nech sa zdobia skromným odevom, so slušnosťou a cudnosťou, nie spletenými vlasmi, zlatom, perlami alebo drahým oblečením, ale dobrými skutkami, ako sa patrí na ženy, ktoré sa priznávajú k zbožnosti.“ 1. Timotejovi 2:9–10

Tetovanie a piercing nie sú len otázkou módy alebo sebavyjadrenia, ale majú hlbšie duchovné dôsledky. Skutočná krása nespočíva v tom, čo je na povrchu, ale v tom, čo je v srdci. Namiesto toho, aby sme sa snažili pritiahnuť pozornosť na seba, sme povolaní nasledovať Kristov príklad pokory a svätosti.

Ak uvažujem o tetovaní alebo piercingu, mal by som si položiť niekoľko zásadných otázok: Hlása moje srdce výstrahu? Cítim vnútri neistotu a nepokoj? Nesnažím sa ospravedlniť svoje rozhodnutie tvrdením, že „všetci to robia“, hoci viem, že:

• • A) to nie je pravda, a
  • B) ani to nie je platný argument?

Robím to preto, aby som získal prijatie v určitej skupine ľudí? Sú to ľudia so svetskými hodnotami, ktorí neuctievajú Pána Ježiša Krista? Biblia varuje:

„Každý, kto chce byť priateľom sveta, stáva sa Božím nepriateľom.“ Jakub 4:4

„Zlé spoločenstvo kazí dobré mravy.“ 1. Korinťanom 15:33

Aký význam má tetovanie, ktoré si chcem dať? Oslavuje toto rozhodnutie Pána? Je môj motív v súlade s Božou vôľou? Ako zareaguje môj zbor a pastor? Priblíži ma to k oddaným kresťanom, alebo ma to od nich odcudzí? Musím kvôli tomu neposlúchnuť rodičov alebo autority? Znepokojí to moju rodinu a priateľov, ktorí majú o mňa oprávnenú starosť?

Nestanem sa pre niekoho duchovným kameňom úrazu? Nepovedie to slabšieho vo viere k hriechu, pretože ma bude nasledovať v niečom, čo je pre neho nebezpečné? Rimanom 15:1; 1. Korinťanom 10:24

Tetovanie a piercing môžu predstavovať vážne zdravotné riziká a viesť k rôznym infekciám či ochoreniam. Medzi najčastejšie patria hepatitída, AIDS, rakovina kože a ďalšie choroby. Podľa jedného prieskumu je tetovanie príčinou až 41 % prípadov infekcie hepatitídou C. Niektorí ľudia môžu byť alergickí na farbivá používané pri tetovaní, ktoré často obsahujú kadmium alebo ortuť – nebezpečné toxické látky. Dokonca aj moderné formy dočasného tetovania môžu spôsobiť alergické reakcie trvajúce niekoľko mesiacov.

Okrem fyzických rizík sa u niektorých ľudí vyvíja aj psychická závislosť od piercingu a tetovania. Človek sa môže posadnúť túžbou po ďalšom a ďalšom tetovaní a postupne si vyberať čoraz extravagantnejšie a bizarnejšie časti tela. Jedným z extrémnych trendov je dokonca tetovanie očných buliev. Pred rozhodnutím by si mal každý úprimne položiť otázku: Budem v pokoji, aj keď si to nedám urobiť?

Kráľ Dávid v jednom zo žalmov volá k Bohu:

„Moje rany hnijú a páchnu pre moju nerozumnosť.“ Žalm 38:5

Existuje ešte jedna veľmi vážna otázka, nad ktorou by sme sa mali dôkladne zamyslieť: Som pripravený mať toto tetovanie navždy? Jedným z hlavných problémov tetovaní je ich takmer trvalá povaha. Laserové odstránenie tetovania síce existuje, no niektoré farby sa odstraňujú mimoriadne ťažko. Tento proces je bolestivý, vyžaduje si viacero sedení a je finančne náročný – často stojí stovky až tisíce eur v závislosti od veľkosti tetovania.

Navyše, odstránenie tetovania nebýva vždy úplné a často po ňom zostávajú nepekné jazvy. Čo ak si dám tetovanie a neskôr to hlboko oľutujem? Ide o mimoriadne dôležitú otázku. Môžem sa cítiť podobne ako tí, ktorých opisuje prorok Jeremiáš:

„Keď som sa obrátil, oľutoval som to; keď som bol poučený, udrel som sa po stehne; hanbil som sa a bol som zahanbený, lebo som znášal potupu svojej mladosti.“ Jeremiáš 31:19

Tu je niekoľko zásadných otázok, ktoré súvisia s trvalosťou tetovania a mali by zaznieť ešte pred rozhodnutím:

• Čo ak tetovanie vyjadruje vzťah s inou osobou – priateľom alebo priateľkou – alebo názory a postoje, ktoré sa môžu časom zmeniť?
• Čo sa stane, keď sa budem uchádzať o prácu? Podľa prieskumu by 70 % zamestnávateľov dalo prednosť uchádzačovi bez viditeľného tetovania.
• Ako to ovplyvní môj výber životného partnera? Bude môj budúci partner súhlasiť s tým, že mám tetovanie?
• Ako to ovplyvní moju službu Bohu? V niektorých kresťanských organizáciách a oblastiach služby sú tetovania a piercingy úplne neprijateľné.
• Móda sa mení. Čo ak tetovania prestanú byť populárne a ja ich budem mať po celý život?
• Ako to bude vyzerať v starobe? Keď starnutie prinesie vrásky a ochabnutú kožu, obraz, ktorý dnes pôsobí príťažlivo, už taký byť nemusí. Som na to pripravený?

Všetky tieto otázky jasne ukazujú, že rozhodnutie o tetovaní alebo piercingu musí byť dobre premyslené. Nemalo by vychádzať z momentálneho impulzu ani z tlaku okolia. Položme si úprimnú otázku: Budeme to chcieť o rok? O desať rokov? Podľa prieskumov až 25 % ľudí nad 25 rokov, ktorí si dali tetovanie, ho neskôr oľutovali. Mnohí z nich otvorene priznávajú:

„Tetovanie alebo piercing je len to, čo si o ňom myslím ja sám.“

Ak sa mi páči a považujem ho za atraktívne, potom je to podľa mňa v poriadku. Ale je to naozaj tak? Dôležité nie je len to, čo si myslíme my, ale aj to, ako to vnímajú ostatní. Niekto môže považovať za vtipné zakričať „Horí!“ v preplnenej budove a sledovať, ako ľudia utekajú. No polícia ani obete paniky sa na tom smiať nebudú. Podobne je to aj s tetovaniami – môžu mať hlbší význam, ktorý iní ľudia vnímajú úplne inak, než si myslíme my. Apoštol Pavol povedal:

„Všetko mi je dovolené, ale nie všetko prospieva. Všetko mi je dovolené, ale ja sa ničím nedám zotročiť.“ 1. Korinťanom 6:12

Niečo, čo ma neodstrániteľne poznačí, môže výrazne ovplyvniť moju budúcnosť, prácu, službu Bohu a dokonca aj môjho životného partnera. Naozaj sa oplatí podstúpiť riziko niečoho, čo ma môže zotročiť na celý život?

Ak je človek skutočne znovuzrodený kresťan, tetovanie ani piercing ho o spasenie nepripravia. Spasenie totiž nie je založené na tom, čo robíme my, ale na tom, čo pre nás už Kristus vykonal na kríži. Zároveň však platí, že byť kresťanom znamená niesť zodpovednosť. Božie slovo hovorí:

„Vari neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás a ktorého máte od Boha? A nie ste sami svoji! Lebo ste boli vykúpení za veľkú cenu; preto oslavujte Boha vo svojom tele aj vo svojom duchu, ktoré patria Bohu.“ 1. Korinťanom 6:19–20

Zvážiť by sme mali aj kňazstvo každého veriaceho. Levitickí kňazi v Izraeli nesmeli robiť na svojom tele žiadne zárezy ani rezy (3. Mojžišova 21:5–6). Každý kresťan je dnes Božím kňazom (1. Petra 2:5, 9). Nemali by sme preto žiť vyšším štandardom života?

„Keďže teda máme tieto prisľúbenia, milovaní, očisťme sa od každej poškvrny tela i ducha a zdokonaľujme svoju svätosť v bázni pred Bohom.“ 2. Korinťanom 7:1

V posledných rokoch sa v prostredí náboženskej rockovej kultúry rozšíril populárny slogan:

„Piercing môjho tela mi zachránil život.“

Tento výrok, ktorý sa objavuje na plagátoch, tričkách a dokonca aj na tetovaniach, je narážkou na ukrižovanie Krista. Ak si však niekto myslí, že týmto spôsobom ospravedlňuje body piercing v dnešnej dobe, hlboko sa mýli. Takéto vyjadrenia totiž zľahčujú veľkolepé dielo vykúpenia, ktoré náš Spasiteľ vykonal.

Pán Ježiš Kristus za nás znášal strašné prebodnutia a rany. Jeho hlava bola korunovaná tŕním, Jeho ruky a nohy boli prebodnuté železnými klincami a Jeho bok, dokonca aj srdce, prebodol rímsky vojak kopijou. Nebolo to kvôli ozdobe. Bola to agónia podstúpená kvôli našim hriechom. Ak si ešte neodovzdal svoj život Kristovi, môžeš tak urobiť práve teraz. Dôveruj Jeho obeti na kríži, prijmi odpustenie hriechov a dar večného života:

„Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nikto, kto v neho verí, ale mal večný život.“ Ján 3:16

„Ver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený.“ Skutky 16:30–31

„Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych podľa Písem.“ 1. Korinťanom 15:3–4

„V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti.“ Efezanom 1:7

Ako kresťania máme duchovné dedičstvo, ktoré nás povoláva k vyššiemu poslaniu. Apoštol Pavol vyhlásil: „Ja na svojom tele nosím jazvy Ježiša Krista“ (Galaťanom 6:17). Tieto jazvy neboli ozdobou, ale dôsledkom prenasledovania a utrpenia pre vieru v Krista (porov. 2. Korinťanom 11:23–28). Aký priepastný rozdiel je medzi týmito jazvami a dnešnými tetovaniami či piercingami.

Pri štúdiu literatúry na túto tému som opakovane narazil na kresťanov, ktorí priznali, že si dali urobiť tetovanie v období, keď boli duchovne ochladnutí a vzdialení od Pána. To by nám malo niečo naznačiť. Otázka, či Biblia výslovne zakazuje tieto praktiky, je síce predmetom diskusií, no fakt, že mnohí kresťania vážne pochybujú o ich vhodnosti pre Božie dieťa, by mal byť jasným varovným signálom. Navyše, skutočnosť, že tetovanie a piercing sú extrémne populárne v sekulárnom svete, je ďalším vážnym upozornením.

Božie Slovo nás povoláva k tomu, aby sme boli odlišní, pretože „čo je vzácne u ľudí, je ohavnosťou pred Bohom“ (Lukáš 16:15). Izrael bol povolaný byť oddelený od pohanov a dnes sme aj my, ako kresťania, povolaní nepripodobňovať sa bezbožnému svetu.

„Prinášajte svoje telá ako živú obetu, svätú, Bohu príjemnú, čo je vaša rozumná služba. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením svojej mysle.“ Rimanom 12:1–2; porov. 1. Jánov 2:15–17

Otázka tetovania a body piercingu sa netýka len módy alebo osobného vkusu, ale úzko súvisí s tým, ako kresťan vníma svoje telo, slobodu a zodpovednosť pred Bohom, preto prirodzene nadväzuje na tému kresťanského života, kde sa rieši praktické nasledovanie Krista v každodenných rozhodnutiach; duchovný rozmer tejto otázky je úzko spätý aj s oblasťou identity a sexuality, keďže telo je nositeľom identity a vyjadrenia vnútorného postoja, a zároveň sa dotýka širšieho biblického pohľadu na svätosť a posvätenie, ktoré rozvíja sekcia praktické kresťanstvo; hlbší rámec poskytuje aj Biblia, ktorá pomáha rozlišovať medzi kultúrnym tlakom, sebavyjadrením a hľadaním Božej vôle v otázkach, ktoré formujú svedectvo veriaceho človeka.