13.časť – Anjeli pri Kristovom krste a na púšti

Keď Ježiš prišiel, aby sa dal pokrstiť, Ján v Ňom rozpoznal taký čistý charakter, s akým sa dovtedy u žiadneho človeka nestretol. Keď Ježiš požiadal o krst, Ján sa zdráhal tak urobiť a zvolal:

„Ja by som mal byť pokrstený od teba, a ty prichádzaš ku mne?“

Jemne, no s pevnou autoritou Ježiš odpovedal:

„Dopusť teraz, lebo tak sa sluší nám naplniť všetku spravodlivosť.“

Ján sa teda podrobil, zaviedol Spasiteľa do Jordánu a ponoril Ho do vody. Ježiš vystúpil z vody a hľa, otvorili sa mu nebesia a videl Ducha Božieho zostupovať ako holubicu a prichádzať na Neho. DA 110–111.

Nebeskí anjeli sledovali scénu Spasiteľovho krstu s hlbokým záujmom. Keby oči prítomných mohli vidieť to, čo je skryté, uzreli by nebeský zástup obklopujúci Syna Božieho, keď sa sklonil na brehu Jordánu. YI 23. jún 1892 (TA168–169).

Pohľad Spasiteľa akoby prenikal až do nebies, keď vylieval svoju dušu v modlitbe. Vedel, že hriech zatvrdil ľudské srdcia a že ľudia len ťažko pochopia Jeho poslanie a prijmú dar spasenia. Úpenlivo sa modlil, aby mu Otec dal silu prekonať ich nedôveru a zlomiť putá, ktorými ich zviazal satan, a aby za nich porazil nepriateľa. Modlil sa za dôkaz, že Boh prijíma ľudstvo v osobe svojho Syna.

Anjeli nikdy predtým nepočuli takú modlitbu. Radi by priniesli svojmu milovanému Veliteľovi posolstvo útechy, no nemohli. Otec sám odpovedal na prosbu svojho Syna. Zo svojho trónu vyslal lúče slávy. Nebesia sa otvorili a na hlavu Spasiteľa zostúpilo najčistejšie svetlo v podobe holubice, symbol Ježiša – Tichého a Pokorného.

Ľudia stáli ohromení a v hlbokom tichu hľadeli na Krista. Jeho postavu ožiarilo svetlo z Božieho trónu. Jeho tvár obrátená k nebu žiarila tak, ako to u nikoho predtým nevideli. Z otvoreného neba zaznel hlas:

„Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ DA 111–112

Pán zasľúbil Jánovi znamenie, podľa ktorého spozná Mesiáša. Keď Ježiš vystúpil z vody, zasľúbené znamenie bolo dané. Ján videl otvorené nebo a Ducha Božieho ako holubicu, ktorý zostúpil na Kristovu hlavu, a počul hlas z neba. YI 23. jún 1892 (TA170).

Zo zástupu zhromaždeného pri Jordáne len málokto okrem Jána postrehol nebeské videnie. DA 112.

Medzi tými, ktorí boli prítomní pri Spasiteľovom krste, bol aj satan. Videl, ako Otcova sláva obklopila Syna, a počul hlas, ktorý potvrdil Ježišovo Božstvo. Od pádu Adama ľudstvo nemohlo priamo obcovať s Bohom; spojenie medzi nebom a zemou bolo možné len skrze Krista. Teraz však, keď Ježiš prišiel „v podobe tela hriechu“ (Rimanom 8:3), prehovoril sám Otec.

Predtým Boh hovoril s ľuďmi skrze Krista, teraz prehovoril priamo v Ňom. Satan dúfal, že Boh si zlo natoľko zhnusí, že odlúčenie neba a zeme zostane naveky. Teraz sa však ukázalo, že spojenie medzi Bohom a človekom bolo obnovené. DA 116.

Satan mohol skrze Kristovu ľudskosť uzrieť slávu a čistotu Toho, s ktorým kedysi prebýval v nebeských dvoroch. Pred pokušiteľom sa zjavil obraz toho, kým sám kedysi bol – ochranným cherubom, obdareným krásou a svätosťou. BE&ST 23. júl 1900.

Satan vyhlásil pred svojimi spojenými anjelmi, že premôže Krista v oblasti chuti. Dúfal, že nad Ním zvíťazí v Jeho ľudskej slabosti. ST 4. apríl 1900. (TA171)

Satan videl, že musí zvíťaziť, alebo byť porazený. V tomto boji išlo o príliš veľa na to, aby ho zveril svojim podriadeným anjelom. Musel ho viesť osobne. DA 116

Keď bol Kristus na púšti, nevnímal hlad. Trávil čas v úprimnej modlitbe, uzavretý s Bohom. Akoby bol v prítomnosti svojho Otca. Myšlienka na boj, ktorý Ho čakal, Mu dala zabudnúť na všetko ostatné a Jeho duša bola sýtená chlebom života. Videl satanovu moc zlomenú nad všetkými padlými a pokúšanými, videl sám seba, ako uzdravuje chorých, utešuje zúfalých, povzbudzuje skľúčených a káže evanjelium chudobným – vykonávajúc dielo, ktoré Mu Otec určil. Hlad si neuvedomil, až keď uplynulo štyridsať dní pôstu.

Videnie pominulo a Kristova ľudská prirodzenosť sa silno dožadovala pokrmu. Teraz nastala satanova príležitosť zaútočiť. Rozhodol sa, že na seba vezme podobu jedného z anjelov svetla, ktorí sa Kristovi zjavili vo videní. 21MR 8–9.

Zrazu sa pred Kristom objavil anjel, ktorý vyzeral ako jeden z anjelov, ktorých videl krátko predtým. Slová z neba: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo“ stále zneli satanovi v ušiach. Bol však rozhodnutý prinútiť Krista pochybovať o tomto svedectve. 21MR 9.

Satan sa Mu zjavil ako nádherný anjel z neba a vyhlasoval, že má poverenie od Boha oznámiť koniec Kristovho pôstu. RH 14. január 1909.

Povedal Vykupiteľovi, že sa už nemusí ďalej postiť, že Jeho dlhá abstinencia bola Otcom prijatá, že už došiel dosť ďaleko a teraz má slobodu konať zázraky vo svojom mene. ST 29. júl 1889.

V presvedčení, že anjelský výzor, ktorý na seba vzal, ho neodhalí, predstieral pochybnosť o Kristovom Božstve. 2SP 91.

Satan presviedčal Krista týmito slovami:

„Ak slová, ktoré zazneli po Jeho krste, boli skutočne Božími slovami, že je Synom Božím, nemusel by znášať hlad. Mohol by podať dôkaz svojho Božstva tým, že premení kamene tejto neúrodnej púšte na chlieb.“ Redemption or the First Advent of Christ…, 48

Satan povedal Kristovi, že mal iba postaviť nohy na cestu zafarbenú krvou, no nemusel po nej kráčať. Tak ako bol Abrahám skúšaný, aby ukázal dokonalú poslušnosť, aj Kristus mal byť vraj ušetrený utrpenia. Satan tvrdil, že bol tým anjelom, ktorý zastavil Abrahámovu ruku, keď zdvihol nôž nad Izáka, a že teraz prišiel, aby zachránil Kristov život. Uisťoval Ho, že nemusí znášať bolestivý hlad ani zomrieť vyhladovaním, a že Mu pomôže niesť časť diela plánu spásy. RH 4. august 1874. (TA173)

Potom satan upútal Kristovu pozornosť na svoj pútavý vzhľad, odev svetla a mocnú silu. Tvrdil, že je poslom priamo z nebeského trónu a že má právo požadovať od Krista dôkazy Jeho Božského pôvodu. RH 4. august 1874.

Nie podľa slov, ale podľa ducha týchto slov Kristus spoznal svojho nepriateľa. RH 22. júl 1909.

Keď Kristus prijal ľudskú prirodzenosť, nevyzeral ako nebeskí anjeli. Bolo to jedno z ponížení, ktoré ochotne prijal, keď sa stal Vykupiteľom človeka. Satan naliehal, že ak je skutočne Synom Božím, mal by podať nejaký dôkaz svojho ušľachtilého pôvodu. Tvrdil, že Boh by nenechal svojho Syna v takých žalostných podmienkach.

Vyhlasoval, že jeden z nebeských anjelov bol zvrhnutý na zem a že Kristov výzor dokazuje, že namiesto Kráľa nebies je padlým anjelom. Poukazoval na svoj žiarivý vzhľad, odev svetla a moc a urážlivo porovnával Kristovu poníženosť so svojou vlastnou slávou. 2SP 91.

„Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: ‚Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu; veď je napísané: Svojim anjelom prikáže o tebe a na rukách ťa ponesú, aby si si neudrel nohu o kameň.‘“ DA 124

Satan, aby ukázal svoju moc, preniesol Ježiša do Jeruzalema a postavil Ho na vrchol chrámu. 1SG 32.

Znovu od Krista požadoval dôkaz, že ak je Boží Syn, má to dokázať tým, že sa vrhne zo závratnej výšky, na ktorú Ho postavil. Nabádal Krista, aby prejavil dôveru v ochrannú starostlivosť svojho Otca tým, že sa spustí z chrámu. Pri prvom pokušení sa satan snažil vyvolať pochybnosti o Božej láske a o Otcovej starostlivosti o Krista ako o Jeho Syna tým, že poukazoval na Jeho hlad a okolnosti ako na dôkaz, že nemá Božiu priazeň. V tomto však neuspel. Teraz sa pokúšal prekonať vieru a dokonalú dôveru Krista v nebeského Otca a naviesť Ho k trúfalosti.

„Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu; veď je napísané: Svojim anjelom prikáže o tebe a na rukách ťa ponesú, aby si si neudrel nohu o kameň.“ RH 18. august 1874

Lstivý nepriateľ používa samotné slová Písma, ktoré vyšli z Božích úst. Má podobu anjela svetla a je zrejmé, že pozná Písmo a chápe dosah toho, čo je napísané. Tak ako Ježiš použil Božie slovo na upevnenie svojej viery, aj pokušiteľ teraz používa Písmo na podporu svojho podvodu. Tvrdí, že len skúšal Ježišovu vernosť, a teraz Ho vraj chváli za Jeho pevnosť. Pretože Spasiteľ prejavil dôveru v Boha, satan od Neho žiada ďalší dôkaz viery.

Znovu je pokušenie formulované narážkou, ktorá v sebe skrýva nedôveru: „Ak si Boží Syn.“ Kristus bol pokúšaný, aby na toto „ak si“ odpovedal, no prešiel ponad vyslovenú pochybnosť bez povšimnutia. Neohrozí svoj život len preto, aby poskytol satanovi dôkaz. DA 124.

Keď satan citoval zasľúbenie: „Svojim anjelom prikáže o tebe“, vynechal slová „aby ťa chránili na všetkých tvojich cestách“, teda na cestách, ktoré si vyberá Boh. Ježiš odmietol zísť z cesty poslušnosti. Kým prejavoval dokonalú dôveru v Otca, nemohol sa dostať do postavenia, v ktorom by nútil Prozreteľnosť, aby Ho zachránila pred smrťou. Keby si vynucoval Boží zásah, zlyhal by ako príklad dôvery a podriadenosti pre ľudí. ST 10. december 1902.

Keby sa Ježiš vrhol z vrcholu chrámu, neoslávilo by to Jeho Otca, pretože by toho neboli svedkami ľudia, ale iba satan a Boží anjeli. Bol by to pokus pokúšať Pána, keby ukazoval svoju moc najväčšiemu nepriateľovi. Bola by to blahosklonnosť voči tomu, ktorého prišiel poraziť. 1SG 33.

Ježiš zvíťazil aj v druhom pokušení a teraz sa satan ukázal vo svojej pravej podobe. Nevzal však na seba podobu odpudivého netvora s rozštiepenými kopytami a netopierími krídlami. Je mocným anjelom, hoci padlým. Zjavuje sa ako vodca rebelov a boh tohto sveta. Satan vyvádza Ježiša na vysoký vrch a dáva, aby sa pred Ním v prehľadnom obraze ukázali kráľovstvá sveta v ich sláve. DA 129.

V prvých dvoch pokušeniach satan skrýval svoj pravý charakter a vydával sa za posla z nebeských dvorov. Teraz však odhazuje masku, zjavuje sa ako Knieža temnoty a vyhlasuje zem za svoje panstvo. 2SP 95.

Veľký podvodník sa snažil oslepiť Krista leskom a pozlátkom sveta. Ukázal Mu kráľovstvá sveta a ich slávu. Ten, ktorý padol z neba, predstavil svet, akoby vlastnil všetko jeho bohatstvo, aby zviedol Krista k prijatiu úplatku, aby padol pred ním a klaňal sa mu. ST 28. marec 1895.

Slnečné lúče sa opierali o mestá s chrámami, mramorové paláce, úrodné polia a vinice plné ovocia. Stopy zla boli skryté. Oči Ježišove, nedávno zvyknuté na smútok a biedu, teraz hľadeli na scénu neporaziteľnej nádhery a blahobytu. Vtedy zaznel hlas pokušiteľa:

„Toběť dám tuto všecku moc i slávu těchto království, nebo mně dána jest, a komuž bych koli chtěl, dám ji. Protož ty pokloníš-li se přede mnou, budeť všecko tvé.“ TA 177

Teraz pokušiteľ ponúkal, že sa vzdá moci, ktorú uchvátil. Kristus by mohol ľudstvo vyslobodiť z hroznej budúcnosti, ak by uznal satanovu nadvládu. Urobiť to by však znamenalo vzdať sa víťazstva vo veľkom spore. DA 129.

Nazývajúc ho jeho pravým menom, Ježiš kára podvodníka. Jeho poníženou ľudskou prirodzenosťou preniklo Božstvo a svojím slovom prejavil autoritu neba. Odhalil zvodcu a ukázal, že hoci si znovu obliekol prezlečenie anjela svetla, jeho skutočný charakter sa pred Spasiteľom sveta nemohol skryť. Nazval ho satanom, anjelom temnoty, ktorý opustil svoje prvé postavenie a odmietol poddanosť Bohu. ST 28. marec 1895.

Satan opustil bojisko ako porazený nepriateľ, prísne odmietnutý. Na Kristove slová: „Odíď odo mňa, satan“ nemal padlý anjel inú možnosť než poslúchnuť. Anjeli, vynikajúci silou, boli prítomní na bojisku, chránili pokúšanú dušu a boli pripravení postaviť sa nepriateľovi. RH 24. apríl 1894.

Zdalo sa, že Kristus je so satanom na púšti pokušenia sám. Nebol však sám, pretože anjeli boli okolo Neho, Boží anjeli poverení slúžiť tým, ktorí sú vystavení strašným útokom nepriateľa. 16MR 180.

Celé nebo sledovalo konflikt medzi Kniežaťom svetla a kniežaťom temnoty. Anjeli stáli pripravení zasiahnuť v Kristov prospech, keby satan prekročil určené hranice. BE&ST 3. september 1900.

Boli to skutočné pokušenia, nie predstieranie. Kristus „trpel, keď bol pokúšaný“ (Židom 2:18). Nebeskí anjeli boli pritom prítomní a držali pozdvihnutú zástavu, aby satan nemohol prekročiť medze a nezničil Kristovu ľudskú prirodzenosť. 1SM 94.

Napätie, ktoré Kristus prežil, Ho zanechalo ako mŕtveho.

„A hľa, anjeli pristúpili a posluhovali Mu.“

Ich náruč Ho objala. Na prsiach najvyššieho anjela spočinula Jeho hlava. Nepriateľ bol porazený. BE&ST 3. september 1900.

Keď satan dokončil svoje pokušenia, na čas odstúpil od Ježiša a anjeli Mu na púšti pripravili jedlo. EW 158.

Keď sa satanovi nepodarilo Krista premôcť na púšti, sústredil všetky svoje sily, aby Mu zabránil v Jeho pôsobení a ak by bolo možné, zmárnil Jeho dielo. Čo nedokázal priamym útokom, chcel dosiahnuť rozsiahlym ťažením. Sotva sa skončil boj na púšti, začal so svojimi padlými anjelmi plánovať, ako ďalej zaslepovať mysle židovského národa, aby nepoznali svojho Vykupiteľa. TA 179.

Plánoval pôsobiť prostredníctvom svojich nástrojov v náboženskom svete, vložiť do nich svoju nenávisť voči Obrancovi pravdy a viesť ich k tomu, aby odmietli Krista a čo najviac Mu ztrpčovali život, aby Ho, ak by to bolo možné, odradili od Jeho poslania. DA 205–206.

Udalosti Kristovho krstu a pokušenia na púšti odhaľujú realitu nebeského sveta a aktívnej služby anjelov pri diele spásy, preto prirodzene nadväzujú na tému pravdy o anjeloch, kde Písmo ukazuje ich služobnú úlohu v prospech Božieho Syna aj Božieho ľudu; zostúpenie Ducha Svätého pri krste zapadá do učenia o Duchu Svätom, ktorý potvrdzuje Kristovo poslanie a sprevádza Ho počas celej služby, zatiaľ čo prítomnosť satana poukazuje na prebiehajúci vesmírny konflikt; udalosti po krste pokračujú skúsenosťou pokušenia Krista na púšti, kde anjeli zohrávajú kľúčovú úlohu v posilnení Spasiteľa, a celý výklad zapadá do kontextu Ježišovho života, ktorý odhaľuje obnovené spojenie medzi nebom a zemou.