Prečo nenachádzame fosílie ľudí a dinosaurov na jednom mieste?

Biblický pohľad na spoločný život ľudí a dinosaurov

Biblickí kreacionisti veria, že ľudia aj dinosaury žili v tej istej dobe, pretože Boh, dokonalý očitý svedok dejín, uviedol, že stvoril človeka aj suchozemské zvieratá na šiesty deň (Genesis 1:24-31). Keďže dinosaury sú suchozemské zvieratá, je logické, že boli stvorené na šiesty deň. Naopak, tí, ktorí neveria doslovnému textu Genesis, ako napríklad mnohí ľudia bez kresťanskej orientácie alebo kresťania so zmeneným názorom, sú presvedčení, že pozemské vrstvy hornín obsahujúce fosílie predstavujú milióny rokov dejín Zeme a že ľudia a dinosaury nežili v tej istej dobe.

„Prečo nenachádzame skameneliny ľudí spolu s fosíliami dinosaurov, ak žili v tej istej dobe?“

Zástancovia teórie starej Zeme často argumentujú tým, že ak by ľudia a dinosaury žili v tej istej dobe, mali by sme nachádzať ich skameneliny v tých istých vrstvách. Keďže zatiaľ nikto nenašiel jednoznačné dôkazy ľudských pozostatkov v rovnakých vrstvách ako dinosaury (v kriedových, jurských a triasových), tvrdia, že ľudí a dinosaury oddeľujú milióny rokov dejín Zeme a že teda nežili spoločne.

Fosílie ľudí nachádzame vo vrstvách, ktoré väčšina kreacionistov považuje za popotopné. Väčšina týchto fosílií bola pravdepodobne pochovaná po Potope a po rozptýlení ľudí v dôsledku zmätku jazykov. Preto je pravda, že fosílie ľudí a dinosaurov v tej istej vrstve ešte čakajú na svoje objavenie; znamená to však, že zástancovia teórie dlhých vekov majú pravdu? Podľa kreacionistického pohľadu nie, pretože absencia dôkazov ešte neznamená absenciu skutočnosti.

Prvou otázkou, nad ktorou sa musíme zamyslieť, je, čo vlastne vo fosílnom zázname nachádzame.

• ~95% všetkých fosílií tvoria morské organizmy z plytčín, ako napríklad koraly a schránkovce.
• ~95% zo zostávajúcich 5% sú riasy a rastliny.
• ~95% zo zostávajúcich 0,25% sú bezstavovce, vrátane hmyzu.
• Zvyšných 0,0125% sú stavovce, väčšinou ryby. (95% skamenelín suchozemských zvierat tvorí menej než jedna celá kosť a 95% fosílií cicavcov pochádza z doby ľadovej po Potope.)

Prečo je fosílií dinosaurov málo?

Fosílií dinosaurov je v porovnaní s inými tvorcami relatívne málo. Keďže Potopa bola katastrofou spôsobenou vodou, očakávali by sme, že vo fosílnom zázname budú prevládať skameneliny morských organizmov. A tak tomu naozaj je. Stavovcov nie je toľko ako iných druhov živých organizmov. To vysvetľuje uvedené pomerové zastúpenie nálezov a pomáha nám pochopiť, prečo sú stavovce vrátane dinosaurov vo fosílnom zázname také vzácne. Dokonca výrazne zaostávajú za marinnými organizmami.

Napriek tomu však toto stále nevysvetľuje, prečo v sedimentoch vytvorených Potopou nenachádzame fosílie ľudí. Tento problém zostáva pre mnohých kreacionistov otázkou, ktorá si vyžaduje ďalšie skúmanie a vysvetlenie. V Genesis 6:7 aj v Genesis 7:23 Boh hovorí, že „zotrie“ človeka z povrchu Zeme pomocou Potopy. Niektorí vykladači v tom vidia zámer úplne vyhladiť všetky stopy po človeku. To však nie je úplne presné.

Po dôkladnom štúdiu dospeli Fouts a Wise k záveru, že hebrejský výraz hxm (maha), prekladaný ako „setrieť“ či „zničiť“, nemusí nevyhnutne znamenať, že po dotyčnom nezostane ani stopa. Píšu:

„Hoci sa maha správne prekladá ako ‚vyhladiť‘, ‚setrieť‘ či dokonca ‚zničiť‘, nemožno to chápať tak, že ide o úplné vyhladenie niečoho tak, že po tom nezostane nič. Pokaždé, keď Biblia použije maha a môžeme vystopovať osud niečoho vyhladeného, setreného či zničeného, jeho ďalšia existencia síce už nepokračuje, môžu však rozhodne pretrvávať stopy jeho predchádzajúcej existencie a/alebo stopy samotnej katastrofy, pri ktorej došlo k zahynutiu/vyhladeniu. Dokonca ani teologický význam ‚zahladenia‘ hriechu nevylučuje, že po ňom nezostanú stopy (napr. dôsledky, jazvy, hriešna povaha atď.).“

Vzhľadom na tieto zistenia je možné, že ľudské fosílie z doby Potopy môžu ešte existovať, ale doposiaľ neboli objavené.

Mali by sme nachádzať ľudské fosílie spolu s dinosaurími?

Aby sme na túto otázku odpovedali, musíme najprv pochopiť:

• Čo vlastne nachádzame vo fosílnom zázname.
• Aká je pravdepodobnosť, že ľudia podľahli fosilizácii.
• Čo je nezvyčajné na ich rozmiestnení po svete.
• Koľko sedimentov Potopa zanechala.

Tento komplexný pohľad nám môže pomôcť lepšie pochopiť, prečo zatiaľ nenachádzame ľudské fosílie v rovnakých vrstvách ako dinosaurie fosílie.

Fosilizujú ľudia rovnako ako iné tvory?

V prvom rade je fosilizácia u ľudí, ktorí sa neustále sťahujú, pomerne zriedkavým javom. Keďže trvalo celé týždne, kým Noemova Potopa zaplavila celú Zem, mnoho ľudí sa mohlo zachrániť na člnoch, zachytiť sa plávajúcich trosiek a podobne. Niektorí sa mohli uchýliť do vyšších polôh. Aj keď takto nemohli prežiť dlho a nakoniec pravdepodobne zahynuli, nemuselo u nich nutne dôjsť k fosilizácii.

V podstate vo všetkých prípadoch sa mŕtve organizmy rozložia alebo ich niečo zožerie. Jednoducho zmiznú a nič po nich nezostane. Tragédia spôsobená tsunami v roku 2004 je mementom pre ľudstvo, aby si uvedomili, akou rýchlosťou môže voda a iné prírodné sily vymazať všetky stopy po telách, aj keď vieme, kde hľadať. Podľa úradu zvláštneho veľvyslanca Spojených národov pre obnovu po tsunami sa takmer 43 000 obetí nikdy nenašlo.

Aj keď je to vzácne, nemožno úplne vylúčiť, že ľudské telo môže fosilizovať. Lidské fosílie skutočne nachádzame, napríklad neandertálcov v popotopných usadeninách. Tak prečo nenachádzame ľudí v predpotopných sedimentoch?

Relatívne malá predpotopná populácia

V tejto súvislosti sa objavila hypotéza, že ľudská populácia bola v predpotopnom období relatívne malá. Skúsme sa bližšie pozrieť, či sa táto možnosť potvrdí a aké dôkazy môžu podporovať túto teóriu. Bolo predpotopných ľudí málo?

Odhady predpotopnej populácie sú založené na veľmi skromných informáciách, pretože Genesis 1 neobsahuje veľa údajov o veľkosti rodín alebo o tempe rastu populácie. Vieme, že Noe žil v desiatej generácii svojej línie asi 1650 rokov po Stvorení. V Genezis tiež čítame, že deti v Noemovej línii sa rodili otcom vo veku od 65 rokov až do viac ako 500 rokov (kedy sa Noemovi narodili traja synovia).

Koľko generácií mali ostatné rodové línie? Nevieme. Vieme len to, že všetci ľudia v línii od Adama po Noema sa dožívali cez 900 rokov, no nemôžeme si byť istí, že sa takého veku dožívali aj ostatní ľudia na planéte. Koľko detí sa narodilo na predpotopnej Zemi? Ani o tom nič nevieme. Aká bola úmrtnosť? Jednoducho nevieme. Napriek tomuto nedostatku informácií sa odhady pohybujú medzi niekoľkými stotisícmi až 17 miliardami ľudí.

Tieto odhady sa zakladajú na rôznych rýchlostiach rastu populácie a počtoch generácií. Nezabúdajme však, že Noe žil v desiatej generácii od Adama, takže tieto odhady môžu byť príliš nadsadené. Je málo pravdepodobné, že by pred Potopou žili stovky miliónov ľudí. Ak bol svet tak skazený, že ho Boh odsúdil k záhube Potopou, je možné, že sa ľudia tiež previnili proti Božiemu príkazu byť plodní a naplniť Zem. Navyše Biblia hovorí, že na Zemi vládlo násilie, čo pravdepodobne viedlo k mimoriadne vysokej úmrtnosti.

Z uvedeného vyplýva, že predpotopný svet mohol mať len stovky tisíc osôb. Aj keby sme predpokladali 200 miliónov ľudí žijúcich v čase Potopy, vychádza nám iba niečo cez jedného skamenelého človeka na tri kubické kilometre sedimentu, ktorý uložila Potopa. Tento nízky počet skamenelín by vysvetľoval, prečo sú fosílie ľudí z predpotopného obdobia také vzácne alebo zatiaľ úplne neobjavené.

Boli ľudia sústredení v husto osídlených oblastiach, ktoré sme ešte neobjavili?

Dnes majú ľudia tendenciu zhromažďovať sa do skupín v mestách, na dedinách či vo veľkomestách. Je teda pravdepodobné, že aj predpotopná Zem nebola rovnomerne osídlená. V Genesis 4:17 sa spomína prvé veľké mesto, čo bolo dlho pred Potopou. Dnes žije väčšina populácie v okruhu do 160 km od pobrežia. V jednej správe sa uvádza:

„Už takmer dve tretiny ľudstva – približne 3,6 miliardy ľudí – sa tlačia pozdĺž pobrežia alebo žijú do 150 kilometrov od neho.“

To naznačuje, že predpotopné civilizácie pravdepodobne neboli rovnomerne rozložené po Zemi. Ak sa teda ľudia nesídlia roztrúsene, mohli byť zhromaždení v hustých sídliskách, ktoré boli pochované na miestach, ktoré ešte neboli objavené. Nielenže je fosilizácia vzácnym javom, ale nájsť fosílie je taktiež veľmi náročné. Predstavte si obrovské množstvo sedimentov, ktoré Potopa zanechala, a porovnajte toto množstvo s veľkosťou oblastí, kde už prebehli vykopávky.

Podľa štúdií Johna Woodmorappeho existuje približne 700 miliónov km³ sedimentov z Potopy. John Morris odhaduje 1,5 miliardy km³ sedimentov, čo je však možno nadsadené, keďže Americký geologický ústav odhaduje celkový objem vody na Zemi na 1,38 miliardy km³. Aj napriek tomu však zostáva nesmierne veľa sedimentov, ktoré by sme mali ešte preskúmať. Preto ak nám ešte zostáva preskúmať také množstvo usadenín, nie je prekvapujúce, že sme zatiaľ nenašli žiadne skamenené ľudské pozostatky.

Prečo sme nenašli fosílie ľudí?

Hlavnými dôvodmi, prečo sme nenašli ľudské fosílie v predpotopných sedimentoch, sú:

• Malý počet predpotopných obyvateľov.
• Obrovské množstvo sedimentov, ktoré zostáva nepreskúmané.
• Možnosť husto osídlených oblastí, ktoré ešte neboli objavené.

Je možné, že sme sa zatiaľ nedostali k sedimentom z miest, kde ľudia žili a boli pochovaní. To môže vysvetľovať, prečo zatiaľ nenachádzame fosílie ľudí z predpotopného obdobia. Často sa ľudia domnievajú, že ak nenachádzame ľudské kosti spolu s dinosaurími, znamená to, že tieto dva druhy nežili v tej istej dobe. V skutočnosti však vieme len to, že neboli spoločne pochovaní. Je úplne možné, že niektoré tvory žijú na Zemi v tej istej dobe, ale nikdy sa nestretnú.

Stretli ste sa niekedy v prírode s tigrom alebo pandou? To, že sa zvieratá nevyskytujú na tom istom mieste, ešte neznamená, že nežijú v tom istom svete a v tej istej dobe. Jedným z najlepších príkladov sú lalokoplutvé ryby. Ich fosílie sa nachádzajú v morských sedimentoch pod dinosaurami, ako aj v ďalších morských vrstvách zhruba rovnakého veku ako vrstvy s dinosaurami.

Vedci si kedysi mysleli, že lalokoplutvé vyhynuli asi pred 70 miliónmi rokov, pretože ich fosílie sa nenachádzajú v žiadnej vyššej vrstve. V roku 1938 však vedci objavili tieto ryby živé v Indickom oceáne. Tento objav ukazuje, že lalokoplutvé ryby mohli byť pochované spolu s inými morskými tvormi počas Potopy, čo je presne to, čo by sme očakávali. Aj keď dnes žijeme s týmito rybami, ich fosílie sa nenachádzajú na rovnakých miestach ako fosílie iných žijúcich tvorov, vrátane ľudí.

Latiméria nie je jediným príkladom. Nachádzame mnoho ďalších, vrátane suchozemských organizmov.

Príklady žijúcich fosílií

Jedným z populárnych príkladov je borovica Wollemi, ktorá bola fosilizovaná v jurských sedimentoch, údajne starých 150 miliónov rokov, a napriek tomu existuje dodnes. Ďalším príkladom je jinan dvojlaločný, ktorý údajne zažíval svoj najväčší rozmach pred 240 miliónmi rokov, teda ešte pred dinosaurami. A predsa nenachádzame jinany vo vrstvách s dinosaurami ani s popotopnými ľuďmi, hoci stále existujú.

Z toho, čo vieme o ľuďoch, je logické predpokladať, že ľudia by nechceli žiť na rovnakých miestach ako dinosaury. Ak sa ľudia vyhýbali oblastiam, kde sa dinosaury prirodzene vyskytovali, je pochopiteľné, že sa ich fosílie nenachádzajú spolu. Ostáva teda otázka: Čo sa stalo s biotopmi, kde ľudia žili? Ak sa tieto oblasti nachádzali v iných geografických zónach alebo boli zničené počas Potopy, môže to vysvetliť, prečo fosílie ľudí a dinosaurov nenachádzame na rovnakých miestach.

Čo povedať na záver?

Ak by sa niekedy našli ľudské a dinosaurie kosti v tých istých vrstvách, bola by to ohromujúca správa ako pre kreacionistov, tak pre evolucionistov. Pre tých, ktorí zastávajú biblické poňatie dejín, by to nebolo až také prekvapujúce. Možno by sa zamýšľali nad tým, či sa ľudské skupiny zatúlali na územie dinosaurov pri športe, hľadaní potravy, alebo či Potopa jednoducho zmietla a pochovala ľudí a dinosaury spolu.

Naopak, evolucionisti, ktorí veria, že geologické vrstvy predstavujú milióny rokov, by mali veľký problém takéto nálezy vysvetliť. V ich poňatí má človek omnoho kratšiu históriu ako dinosaury. Aj keby sa takéto dôkazy našli, pravdepodobne by sa pokúsili vytvoriť hypotézu, ktorá by sa zhodovala s ich predpojatým pohľadom na dejiny. Mohli by napríklad navrhnúť teóriu, že voda nejako premiestnila fosílie na iné miesto.

Nakoniec však celá debata nie je len o dôkazoch ako takých – nejde len o to, kde sa nachádzajú ľudské a dinosaurie fosílie. Nemáme žiadne očité svedectvo, ktoré by potvrdzovalo spoločné spolužitie ľudí a dinosaurov. Sme teda nútení rekonštruovať históriu na základe svojich dnešných predpokladov o čase a dejinách a na základe obmedzených nálezov fosílií v horninách.

Ako biblickí kreacionisti netvrdíme, že ľudské a dinosaurie fosílie musia byť nájdené v tých istých vrstvách. To, či sa tam nájdu alebo nie, neovplyvní biblické poňatie dejín.

Skutočným predmetom debaty medzi kreacionistami a evolucionistami je spor o najspoľahlivejší zdroj informácií o dejinách. Čím začneme?

• Bibliou, ktorú Boh označuje za pravdivú v každom detaile, vrátane historických pasáží?
• Alebo začneme s neustále sa meniacimi teóriami nedokonalého človeka?

Boh hovorí kresťanom, aby kráčali s vierou, pretože „bez viery nie je možné zapáčiť sa Bohu“ (Židom 11:6). Nejde však o slepú vieru. Boh naplnil svet jasnými dôkazmi potvrdzujúcimi pravdivosť Jeho Slova a oprávnenosť kresťanskej viery.

Samotný fosílny záznam je neuveriteľným svedectvom pravdivosti Božieho Slova a Božieho rozhodnutia „vyhladiť“ všetky suchozemské a vzdušné zvieratá a ľudí globálnou katastrofou.