Prečo nenachádzame fosílie ľudí a dinosaurov na jednom mieste?

Biblickí kreacionisti veria, že ľudia aj dinosaury žili v tej istej dobe, pretože Boh, dokonalý očitý svedok dejín, uvádza, že stvoril človeka aj suchozemské zvieratá na šiesty deň (Genesis 1:24–31). Keďže dinosaury patria medzi suchozemské zvieratá, je logické, že boli stvorené na šiesty deň.

Naopak, tí, ktorí neveria doslovnému textu Genesis, vrátane mnohých ľudí bez kresťanskej orientácie či kresťanov so zmeneným názorom, zastávajú presvedčenie, že pozemské vrstvy hornín s fosíliami predstavujú milióny rokov dejín Zeme, a preto tvrdia, že ľudia a dinosaury nežili v tej istej dobe.

„Prečo nenachádzame skameneliny ľudí spolu s fosíliami dinosaurov, ak žili v tej istej dobe?“

Zástancovia teórie starej Zeme často argumentujú tým, že ak by ľudia a dinosaury žili súčasne, nachádzali by sa ich skameneliny v tých istých vrstvách. Keďže zatiaľ neboli nájdené jednoznačné ľudské pozostatky v rovnakých vrstvách ako dinosaury, teda v kriedových, jurských a triasových, tvrdia, že ľudí a dinosaury oddeľujú milióny rokov dejín Zeme a že spolu nežili.

Fosílie ľudí nachádzame vo vrstvách, ktoré väčšina kreacionistov považuje za popotopné. Tieto fosílie boli pravdepodobne pochované po Potope a po rozptýlení ľudí v dôsledku zmätku jazykov. Je teda pravda, že fosílie ľudí a dinosaurov v tej istej vrstve ešte čakajú na objavenie. Znamená to však, že zástancovia teórie dlhých vekov majú pravdu? Podľa kreacionistického pohľadu nie, pretože absencia dôkazov neznamená absenciu skutočnosti.

Prvou otázkou, nad ktorou sa musíme zamyslieť, je, čo vlastne nachádzame vo fosílnom zázname.

• ~95 % všetkých fosílií tvoria morské organizmy z plytčín, ako koraly a schránkovce.
• ~95 % zo zostávajúcich 5 % tvoria riasy a rastliny.
• ~95 % zo zostávajúcich 0,25 % tvoria bezstavovce, vrátane hmyzu.
• Zvyšných 0,0125 % tvoria stavovce, prevažne ryby. (Až 95 % skamenelín suchozemských zvierat tvorí menej než jedna celá kosť a 95 % fosílií cicavcov pochádza z doby ľadovej po Potope.)

Fosílií dinosaurov je v porovnaní s inými organizmami relatívne málo. Keďže Potopa bola katastrofou spôsobenou vodou, očakávali by sme, že vo fosílnom zázname budú prevládať skameneliny morských organizmov. Presne to aj pozorujeme. Stavovce sú v porovnaní s inými skupinami zastúpené v oveľa menšom počte, čo vysvetľuje pomerové zastúpenie nálezov a pomáha pochopiť, prečo sú stavovce vrátane dinosaurov vo fosílnom zázname také vzácne. Dokonca výrazne zaostávajú za morskými organizmami.

Stále to však nevysvetľuje, prečo v sedimentoch vytvorených Potopou nenachádzame fosílie ľudí. Tento problém zostáva otvorenou otázkou, ktorá si vyžaduje ďalšie skúmanie. V Genesis 6:7 aj Genesis 7:23 Boh hovorí, že „zotrie človeka z povrchu Zeme“ pomocou Potopy. Niektorí vykladači v tom vidia zámer úplne vyhladiť všetky stopy po človeku, no tento výklad nie je úplne presný.

Po dôkladnom štúdiu dospeli Fouts a Wise k záveru, že hebrejský výraz hxm (maha), prekladaný ako „zotrieť“ alebo „zničiť“, nemusí nevyhnutne znamenať, že po niečom nezostane ani stopa. Píšu:

„Hoci sa maha správne prekladá ako ‚vyhladiť‘, ‚setrieť‘ či dokonca ‚zničiť‘, nemožno to chápať tak, že ide o úplné vyhladenie niečoho tak, že po tom nezostane nič. Pokaždé, keď Biblia použije maha a môžeme vystopovať osud niečoho vyhladeného, zotretého či zničeného, jeho ďalšia existencia síce už nepokračuje, môžu však rozhodne pretrvávať stopy jeho predchádzajúcej existencie a/alebo stopy samotnej katastrofy, pri ktorej došlo k zahynutiu alebo vyhladeniu. Dokonca ani teologický význam ‚zahladenia‘ hriechu nevylučuje, že po ňom nezostanú stopy, napríklad dôsledky, jazvy či hriešna povaha.“

Vzhľadom na tieto zistenia je možné, že ľudské fosílie z doby Potopy môžu ešte existovať, no doposiaľ neboli objavené.

Aby sme na túto otázku odpovedali, musíme najprv pochopiť:

• čo vlastne nachádzame vo fosílnom zázname
• aká je pravdepodobnosť, že ľudia podľahli fosilizácii
• čo je nezvyčajné na ich rozmiestnení po svete
• koľko sedimentov Potopa zanechala

Tento komplexný pohľad pomáha lepšie pochopiť, prečo zatiaľ nenachádzame ľudské fosílie v rovnakých vrstvách ako dinosaurie fosílie.

V prvom rade je fosilizácia u ľudí, ktorí sa neustále sťahujú, pomerne zriedkavým javom. Keďže trvalo celé týždne, kým Noemova Potopa zaplavila celú Zem, mnoho ľudí sa mohlo zachrániť na člnoch, zachytiť sa plávajúcich trosiek alebo uchýliť do vyšších polôh. Aj keď takto nemohli prežiť dlho a napokon pravdepodobne zahynuli, nemuselo u nich nutne dôjsť k fosilizácii.

Vo väčšine prípadov sa mŕtve organizmy rozložia alebo ich niečo zožerie. Jednoducho zmiznú a nezostane po nich nič. Tragédia spôsobená tsunami v roku 2004 je mementom, ako rýchlo môžu voda a prírodné sily vymazať všetky stopy po telách, aj keď vieme, kde hľadať. Podľa úradu zvláštneho veľvyslanca OSN pre obnovu po tsunami sa takmer 43 000 obetí nikdy nenašlo.

Hoci je to zriedkavé, nemožno úplne vylúčiť, že ľudské telo môže fosilizovať. Ľudské fosílie skutočne poznáme, napríklad pozostatky neandertálcov v popotopných usadeninách. Prečo teda nenachádzame ľudí v predpotopných sedimentoch?

Objavila sa hypotéza, že ľudská populácia bola v predpotopnom období relatívne malá. Pozrime sa bližšie, či sa táto možnosť dá podložiť a aké dôkazy ju môžu podporovať. Bolo predpotopných ľudí málo?

Odhady predpotopnej populácie vychádzajú z veľmi obmedzených údajov, pretože Genesis 1 neposkytuje veľa informácií o veľkosti rodín ani o tempe rastu populácie. Vieme, že Noe žil v desiatej generácii svojej línie približne 1650 rokov po Stvorení. V Genezis sa zároveň dozvedáme, že deti v Noemovej línii sa rodili otcom vo veku od 65 rokov až po viac než 500 rokov, keď sa Noemovi narodili traja synovia.

„Koľko generácií mali ostatné rodové línie? Nevieme. Vieme len to, že všetci ľudia v línii od Adama po Noema sa dožívali viac než 900 rokov, no nemôžeme si byť istí, že rovnakého veku sa dožívali aj ostatní ľudia na Zemi. Koľko detí sa narodilo na predpotopnej Zemi? Ani to nevieme. Aká bola úmrtnosť? Jednoducho nevieme. Napriek tomuto nedostatku informácií sa odhady pohybujú od niekoľkých stotisíc až po 17 miliárd ľudí.“

Tieto odhady sa zakladajú na rôznych rýchlostiach rastu populácie a počtoch generácií. Netreba však zabúdať, že Noe žil v desiatej generácii od Adama, takže takéto výpočty môžu byť výrazne nadhodnotené. Je málo pravdepodobné, že by pred Potopou žili stovky miliónov ľudí. Ak bol svet natoľko skazený, že ho Boh odsúdil na záhubu Potopou, je možné, že sa ľudia zároveň previnili proti Božiemu príkazu byť plodní a naplniť Zem. Biblia navyše hovorí, že na Zemi vládlo násilie, čo pravdepodobne viedlo k mimoriadne vysokej úmrtnosti.

Z toho vyplýva, že predpotopný svet mohol mať len stovky tisíc obyvateľov. Aj keby sme uvažovali s číslom 200 miliónov ľudí v čase Potopy, vychádza to iba na niečo cez jedného skamenelého človeka na tri kubické kilometre sedimentu, ktorý uložila Potopa. Takýto nízky pomer by prirodzene vysvetľoval, prečo sú ľudské fosílie z predpotopného obdobia mimoriadne vzácne alebo zatiaľ úplne neobjavené.

Aj dnes majú ľudia prirodzenú tendenciu zhromažďovať sa do skupín v mestách, na dedinách a vo veľkých sídlach. Je preto pravdepodobné, že ani predpotopná Zem nebola rovnomerne osídlená. V Genesis 4:17 sa spomína prvé veľké mesto, a to dlho pred Potopou. V súčasnosti žije väčšina svetovej populácie v okruhu do 160 km od pobrežia. Jedna správa uvádza:

„Už takmer dve tretiny ľudstva – približne 3,6 miliardy ľudí – sa tlačia pozdĺž pobrežia alebo žijú do 150 kilometrov od neho.“

To naznačuje, že predpotopné civilizácie pravdepodobne neboli rovnomerne rozložené po celej Zemi. Ak sa teda ľudia neusádzali roztrúsene, mohli byť sústredení v husto osídlených oblastiach, ktoré boli pochované na miestach, kde sa zatiaľ nevykonávali vykopávky. Okrem toho je fosilizácia vzácnym javom a samotné hľadanie fosílií je mimoriadne náročné. Stačí porovnať obrovské množstvo sedimentov, ktoré zanechala Potopa, s rozsahom oblastí, kde už prebehli systematické výskumy.

Podľa výpočtov Johna Woodmorappeho existuje približne 700 miliónov km³ sedimentov uložených počas Potopy. John Morris odhaduje až 1,5 miliardy km³ sedimentov, hoci toto číslo môže byť nadsadené, keďže Americký geologický ústav odhaduje celkový objem vody na Zemi na 1,38 miliardy km³. Aj pri konzervatívnych odhadoch však zostáva obrovské množstvo usadenín, ktoré ešte nebolo preskúmané. Nie je preto prekvapujúce, že sme zatiaľ nenašli žiadne skamenené ľudské pozostatky.

Hlavné dôvody, prečo zatiaľ nenachádzame ľudské fosílie v predpotopných sedimentoch, sú tieto:

• Malý počet predpotopných obyvateľov.
• Obrovské množstvo sedimentov, ktoré zostáva nepreskúmané.
• Možnosť husto osídlených oblastí, ktoré ešte neboli objavené.

Je možné, že sme sa zatiaľ nedostali k sedimentom z miest, kde ľudia žili a boli pochovaní. To môže vysvetľovať, prečo zatiaľ nenachádzame fosílie ľudí z predpotopného obdobia. Často sa tvrdí, že ak nenachádzame ľudské kosti spolu s dinosaurími, znamená to, že tieto tvory nežili v rovnakej dobe. V skutočnosti však vieme len to, že neboli pochované spoločne. Je úplne možné, že rôzne tvory žili v tom istom čase, no nikdy sa nestretli.

Stretli ste sa niekedy v prírode s tigrom alebo pandou? To, že sa zvieratá nevyskytujú na tom istom mieste, ešte neznamená, že nežijú v tom istom svete a v tej istej dobe. Výborným príkladom sú lalokoplutvé ryby. Ich fosílie sa nachádzajú v morských sedimentoch pod dinosaurami, ale aj v iných morských vrstvách približne rovnakého veku.

Vedci sa kedysi domnievali, že lalokoplutvé ryby vyhynuli pred 70 miliónmi rokov, pretože ich fosílie sa nenachádzali vo vyšších vrstvách. V roku 1938 však boli tieto ryby objavené živé v Indickom oceáne. Tento objav ukazuje, že mohli byť pochované spolu s inými morskými tvormi počas Potopy. Aj keď dnes žijeme v rovnakom svete ako tieto ryby, ich fosílie sa nenachádzajú na rovnakých miestach ako fosílie iných žijúcich tvorov, vrátane ľudí.

Latiméria pritom nie je jediným príkladom. Nachádzame mnohé ďalšie prípady, vrátane suchozemských organizmov.

Jedným z často uvádzaných príkladov je borovica Wollemi, ktorá sa nachádza vo fosílnych záznamoch jurských sedimentov, údajne starých 150 miliónov rokov, a napriek tomu existuje dodnes. Ďalším príkladom je jinan dvojlaločný, ktorý mal podľa tvrdení svoj najväčší rozmach pred 240 miliónmi rokov, teda ešte pred dinosaurami. Napriek tomu nenachádzame jinany vo vrstvách s dinosaurami ani spolu s popotopnými ľuďmi, hoci tieto rastliny stále rastú na Zemi.

Z toho, čo vieme o správaní ľudí, je logické predpokladať, že ľudia nechceli žiť na rovnakých miestach ako dinosaury. Ak sa ľudské skupiny vyhýbali oblastiam, kde sa dinosaury prirodzene vyskytovali, je pochopiteľné, že sa ich fosílie nenachádzajú spolu. Ostáva teda zásadná otázka: čo sa stalo s biotopmi, kde ľudia žili? Ak sa tieto oblasti nachádzali v iných geografických zónach alebo boli zničené počas Potopy, môže to vysvetľovať, prečo fosílie ľudí a dinosaurov nenachádzame na rovnakých miestach.

Ak by sa niekedy našli ľudské a dinosaurie kosti v tých istých geologických vrstvách, bola by to ohromujúca správa tak pre kreacionistov, ako aj pre evolucionistov. Pre tých, ktorí vychádzajú z biblického poňatia dejín, by to nebolo až také prekvapujúce. Mohli by uvažovať o tom, či sa ľudské skupiny dostali na územie dinosaurov pri športe, hľadaní potravy, alebo či Potopa jednoducho zmietla a pochovala ľudí aj dinosaury spolu.

Naopak, evolucionisti, ktorí veria, že geologické vrstvy predstavujú milióny rokov, by mali s takýmito nálezmi vážny problém. V ich modeli má človek podstatne kratšiu históriu než dinosaury. Aj keby sa takéto dôkazy objavili, pravdepodobne by sa pokúsili vytvoriť dodatočnú hypotézu, aby zapadla do ich predpojatého pohľadu na dejiny, napríklad tvrdením, že voda premiestnila fosílie z iných vrstiev.

Napokon však táto debata nie je len o samotných dôkazoch. Nejde len o to, kde sa nachádzajú ľudské a dinosaurie fosílie. Nemáme žiadne očité svedectvo, ktoré by potvrdzovalo ich spoločné spolužitie. Sme preto nútení rekonštruovať históriu na základe dnešných predpokladov o čase a dejinách a z obmedzeného fosílneho záznamu v horninách.

„Ako biblickí kreacionisti netvrdíme, že ľudské a dinosaurie fosílie musia byť nájdené v tých istých vrstvách. To, či sa tam nájdu alebo nie, neovplyvní biblické poňatie dejín.“

Skutočným jadrom sporu medzi kreacionistami a evolucionistami je otázka najspoľahlivejšieho zdroja informácií o dejinách. Kde začneme?

• Bibliou, ktorú Boh označuje za pravdivú v každom detaile, vrátane historických pasáží?
• Alebo neustále sa meniacimi teóriami nedokonalého človeka?

Boh vyzýva kresťanov, aby kráčali vierou, pretože „bez viery nie je možné zapáčiť sa Bohu“ (Židom 11:6). Nejde však o slepú vieru. Boh naplnil svet jasnými dôkazmi, ktoré potvrdzujú pravdivosť Jeho Slova a oprávnenosť kresťanskej viery. Samotný fosílny záznam je mocným svedectvom pravdivosti Božieho Slova a Božieho rozhodnutia „vyhladiť“ všetky suchozemské a vzdušné zvieratá i ľudí prostredníctvom globálnej katastrofy.

Otázka, prečo nenachádzame fosílie ľudí a dinosaurov na jednom mieste, úzko súvisí s biblickým chápaním stvorenia a Potopy sveta, preto prirodzene nadväzuje na tému stvorenie vs. evolúcia, kde sa rieši konflikt medzi doslovným výkladom Genezis a teóriou dlhých vekov; fosílny záznam a jeho interpretácia zapadajú aj do širšieho rámca Genezis a Potopa, ktorá vysvetľuje katastrofický pôvod vrstiev hornín a nerovnomerné rozloženie skamenelín, pričom samotná existencia dinosaurov je podrobnejšie rozpracovaná v tematike dinosaury v Biblii; celá diskusia zároveň patrí do oblasti Biblia a veda, kde sa poukazuje na to, že absencia dôkazov ešte neznamená absenciu reality a že fosílny záznam je ovplyvnený prostredím, rýchlosťou pochovania a rozsahom globálnej katastrofy.