fbpx
Zmeň svoj život
BibliaBiblické štúdium 31-41

41. Harmagedon

Tajomné slovo Harmagedon (kralicky Armageddon) vyvoláva rôzne predstavy. Ľudia pátrajú po jeho význame a naplnení. Niektorí náboženskí vodcovia, vedúci činitelia, ale aj prostí veriaci si myslia, že Harmagedon je vojnový konflikt medzi Východom a Západom. Niektorí politici aj teológovia hovoria, že Harmagedon znamená ozbrojené stretnutie, ku ktorému dôjde na konci sveta. Čo ale o tomto boji vraví Biblia? Ako zdroj z ktorého toto slovo pochádza?

Náčrt

1. Harmagedon ako duchovný boj – Ef 6,11-17
2. Kde je Harmagedon – Zj 19,14; Zj 17,14; Zj 1,7; Mt 24,27
3. Čo je Harmagedon – Zj 16,14.16
4. Príprava na bitku Harmagedon – Zj 16,15
1. Harmagedon ako duchovný boj – Ef 6,11-17

Sledujme udalosti bitky Harmagedonu v širších súvislostiach. Biblia predkladá koncept veľkého sporu medzi Kristom a satanom, medzi silami dobra a mocnosťami zla, medzi pravdou a lžou. Dráma veľkého sporu začala v nebi vzburou satana a preniesla sa na našu zem pádom človeka do hriechu. Písmo predstavuje boj, ktorý zvádza Boh s diablom a ktorý pokračuje medzi Kristovými nasledovníkmi a satanovými prívržencami.

Satan sa snaží zničiť systém (princípy, podstatu) Božieho kráľovstva. Nebojuje len proti samotnému Bohu, ale aj proti jeho ľudu a jeho zákonu. V Biblii je tento boj popisovaný ako „vojna proti svätým“ (Dan 7,21.25; 8,24-25; Zj 13,7).

Týmito slovami sa zobrazuje prenasledovanie Božej cirkvi (Zj 17,6). Písmo však líči Krista ako víťaza, ktorý svojou smrťou na Golgote dobyl a raz a navždy zaistil víťazstvo. Tým však spor neskončí. Porazený nepriateľ totiž v boji pokračuje. Mobilizuje všetky svoje sily a jeho aktivita vyvrcholí tesne pred 2. príchodom Pána Ježiša Krista. Pri Kristovom druhom príchode, kedy sa Ježiš viditeľne objaví ako Kráľ kráľov a Pán pánov, okúsi satan a jeho nasledovníci horkosť totálnej porážky.

Kristus vyslobodí svoj verný ľud a dá mu večný život. To je radostná správa Písma o Kristovom víťazstve a o víťazstve jeho ľudu. Boj medzi Kristom a satanom, medzi silami dobra a mocnosťami zla je duchovným zápasom. Veriaci preto potrebujú duchovnú výzbroj. Kristovi nasledovníci nemajú k dispozícii žiadne iné zbrane ako tie, ktoré v liste Efezským opisuje apoštol Pavol: „Oblečte plnú Božiu zbroj, aby ste mohli odolať diablovým zvodom.

Nevedieme svoj boj proti ľudským nepriateľom, ale proti mocnostiam, silám a všetkému, čo ovláda tento vek tmy, proti nadzemským duchom zla. Preto vezmite na seba plnú Božiu zbroj, aby ste mohli v deň zlý postaviť sa na odpor, všetko prekonať a obstáť. Stojte teda „opásaní okolo bedier pravdou, pancierom spravodlivosti, obutí k pohotovej službe evanjeliu pokoja“ a vždycky so štítom viery, ktorým by ste uhasili všetky ohnivé strely toho zlého. Prijmite tiež „prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je Slovo Božie“ (Ef 6,11-17).

Tento duchovný boj je v pozadí bitky Harmagedon. Biblia používa termíny ako vojsko, vojna, boj, nepriateľstvo a zbroj a chce nimi priblížiť podstatu duchovného boja. Na známom chce vysvetliť neznáme a na hmotnom duchovné. Podľa Biblie je Harmagedon záverečným duchovným zápasom v dejinách ľudstva a je označený ako „boj v rozhodujúci deň všemohúceho Boha“ (Zj 16,14b).

„Rozhodujúci deň všemohúceho Boha“ nie je nič iné ako slávny druhý príchod Pána Ježiša na túto zem. Harmagedon je boj, ktorého súčasťou a dovŕšením je viditeľný príchod Pána Ježiša. Zreteľne to ukazuje spojenie 6. a 7. rany. V 6. rane je svet zhromaždený ku kolektívnemu boju, k nepriateľskému postoju voči Bohu, jeho ľudu a Božiemu zákonu, v 7. rane sa odohráva vlastný boj Harmagedonu.

Na inom mieste v knihe Zjavenia Jána sa zobrazuje druhý príchod Pána Ježiša vojnovú scénou: „Za ním (za Kristom) nebeské vojská na bielych koňoch, oblečené do čistého bieleho kmentu.“ (Zj 19,14) Inde sa hovorí o tom, že na zemi sú ľudia, ktorí „budú bojovať s Baránkom, ale Baránok ich premôže, pretože je Pán pánov a Kráľ kráľov“ (Zj 17,14). V 12. kapitole knihy Zjavenie Jána, v ktorej sa líči odveký spor medzi pravdou a bludom, sa v závere hovorí:

„Drak (tj. diabol) v hneve voči tej žene (tj. Kristovej cirkvi) odišiel bojovať s ostatnými z jej potomstva, proti tým, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo. “ (Zj 12,17)

2. Kde je Harmagedon – Zj 19,14; Zj 17,14; Zj 1,7; Mt 24,27

Kde sa má odohrať vrcholná rozhodujúca bitka medzi dobrom a zlom? Kde leží bojové pole? Podľa populárneho výkladu je bojovým poľom údolie Jizreel na území Izraelu. Je potrebné zdôrazniť, že všetky snahy o geografické miesto sú iba pokusom o výklad biblického textu a nie sú geograficky odôvodnené, pretože miesto s názvom Harmagedon neexistuje. Väčšina populárnych ľudových výkladov stotožňuje údolie Jizreel s miestom Harmagedon.

Harmagedonský boj je len iným názvom pre krízu tesne pred druhým príchodom Pána Ježiša, kedy sa Boží nepriatelia kolektívne postavia proti Božiemu ľudu a proti zjavenej Božej vôli. Je tiež iným označením pre samotný druhý príchod Pána Ježiša. Z toho vyplýva, že Harmagedon je celosvetovým bojom (nie miestnym), pretože druhý príchod Pána Ježiša je celosvetovým príchodom (Zj 1,7; Mt 24,27). Vo Zj 6,14 čítame, že démonskí duchovia vyšli ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili na boj. V zornom uhle prorockého slova to teda nie je len územie Izraela, ale celý svet.

3. Čo je Harmagedon – Zj 16,14.16

Vlastné slovo Harmagedon sa vyskytuje vo Zj 16,16: „Zhromaždil ich na miesto, zvané hebrejsky Harmagedon.“ Ján písal Zjavenie grécky, ale tu používa hebrejčinu. Hebrejský termín „Harmagedon“ sa skladá z dvoch slov – „har“ a „mageddon“. Hebrejské „har“ znamená „hora“ a „mageddon“ znamená podľa väčšiny vykladačov mesto Megiddo (kral. Megeddo). Megiddo bolo významné starobylé mesto na úpätí hory Karmel. Dnes leží v sutinách.

U Megiddo dochádzalo v minulosti k rozhodujúcim bitkám, pretože mesto ležalo na strategicky dôležitom mieste. Môžeme veriť tomu, že k záverečnej bitke dejín sa armády celého sveta zhromaždia do údolia Izreel, na území, ktoré je približne 40 km dlhé a 30 km široké?

Slovo Harmagedon doslova preložené znamená „hora Megiddo“. Hora s takýmto názvom neexistuje. Ak sa pozrieme však na mapu Palestíny, zistíme, že jedinou horou, ktorá leží u bývalého Megidda, je hora Karmel. Myslí Ján na vrch Karmel, keď používa hebrejský termín Harmagedon? V Biblii nemáme text, ktorý by to priamo dokladal.

Obdobným prípadom však sú „vody Megiddo“ (Sud 5,19). Čo označuje tento termín? V Deborinej piesni sa „vody Megiddo“ celkom zreteľne stotožňujú s potokom Kíšon, ktorý preteká Jizreelským údolím (porovnaj Sd 5,21 a 5,19). Podobne ako „vody Megiddo“ tiekli u Megiddo a bol ním mienený potok Kíšon, tak aj „hora Megiddo“ – použitím analógie – sa musí nachádzať u Megiddo. Jedinou horou u Megiddo je hora Karmel. Hebrejské slovo Harmagedon je teda šifrou pre vrch Karmel.

Grécke slovo „topos“, ktoré sa vyskytuje v 16. verši a prekladá sa výrazom „miesto“, sa dá tiež preložiť ako „podmienka“, „postavenie“, „situácia“, „úrad“ a podobne. Zj 16,16 sa teda dá významovo preložiť takto: „Zhromaždil ich do situácie hory Karmel.“ To nás vedie k typologickému výkladu.

Situácia harmagedonského boja je podobná situácii hory Karmel. Ktorá udalosť z biblického hľadiska najviac „poznamenala“ vrch Karmel? Prorok Eliáš tam bojoval s falošným náboženstvom. Stál sám proti 450 Baalovým a 400 Ašériným prorokom. V tomto dramatickom boji sa jednalo o pravú bohoslužbu a autoritu na jednej strane a nepravú bohoslužbu a autoritu na strane druhej. Hora Karmel bola vrcholom boja s nepravým náboženstvom. V tomto zápase išlo o to, či Bohom je Pán, alebo Baal. Eliáš povedal:

„Ako dlho budete poskakovať na obe strany? Ak je Hospodin Bohom, nasledujte ho; ak Baal, choďte za ním!“ Potom navrhol previerku božstiev. Po jej vykonaní prizerajúci reagovali takto: „Padli na tvár a volali:“ Len Hospodin je Boh! Len Hospodin je Boh „“ (1 Kráľ 18,21.39)

Podstatou falošného náboženstva je zásada, že sa človek môže spasiť pomocou vlastných zásluh. Podstatou sporu je teda otázka po zdroji spasenia. Spasí ma Boh v Kristovi, alebo sa môžem zachrániť sám vlastnými skutkami, svojím výkonom, askézou, púťami, odriekaním atď.?

Eliáš je predobrazom Krista. Na Karmelu došlo k Božiemu súdu. Tak ako v čase Eliáša nakoniec zahynuli všetci falošní proroci (1 Kráľ 18,40), ako aj v boji Harmagedonu, tj. pri druhom príchode Pána Ježiša, zahynú všetci Boží nepriatelia. Harmagedon – „deň všemohúceho Boha“ – je dňom porážky pre draka, šelmu a falošného proroka (viď. Zj 19,19-20), ktorí boli ovládaní diabolskými duchmi. Harmagedon je pre nich dňom súdu.

Čo znamená vyschnutie Eufratu a kto sú králi od východu slnka? Ak slová ako Babylón, Baránok, drak, šelma, falošný prorok a Harmagedon sú symboly (obrazy, šifry), je jasné, že aj Eufrat je symbolické označenie. Rieka Eufrat pretekala Babylonom a bola pre mesto zdrojom istoty a bezpečia. Podľa Herodota a Xenofónta, Kýros v roku 539 pr. Kr. dobyl Babylon tak, že Eufrat odviedol do umelého koryta mimo Babylon. Keď rieka „vyschla“, vtrhla perzská armáda prázdnym riečiskom do mesta. Bolo to slávne víťazstvo počas jedinej noci.

Tieto skutočnosti nás znova vedú k typologickému výkladu. Kýros je predobrazom Krista (Iz 45,1-2). Kristus na hlavu poráža tajomný duchovný Babylon (Zj 17-19). Rieka (vody) symbolizuje v proroctve zástupy a národy (Zj 17,15). Rieka Eufrat teda predstavuje ľudí, ktorí Babylon, „onen duchovný falošný systém“, podporoval, počúval a ctil (Zj 13,3-4.8). Vyschnutie Eufratu predstavuje skutočnosť, že skorší ctitelia Babylonu sa teraz stavajú proti svojim učiteľom a duchovným vodcom, ktorí ich učili lži (Zj 17,16).

Kto sú králi od východu slnka? V dejinách to bol Kýros a jeho armáda, ktorá porazila Babylon a oslobodila Boží ľud. V prorockom význame je to prichádzajúci Kristus, Kráľ kráľov, a jeho anjeli, ktorí ho sprevádzajú (Zj 19,14-16).

4. Príprava na bitku Harmagedon – Zj 16,15

Kto prežije Harmagedon? Len ten, kto sa na tento rozhodujúci zápas pripraví. V čom spočíva príprava? Na to odpovedá v našom základnom oddiele sám Kristus: „Hľa, prichádzam nečakane ako zlodej! Blahoslavený, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a nebolo vidieť jeho nahotu.“ (Zj 16,15)

Pri druhom príchode Pána Ježiša bude záležať na tom, ako sa kto pripravil. Aká príprava, taký výsledok (viď. Kristovho podobenstvo o desiatich pannách a svadobnom šate – Mt 25,1-13; 22,1-14). Preto Kristus hovorí, že šťastný je ten, kto bdie a chráni si odev. Ak má strážiť svoj šat, znamená to, že ho musel predtým obliecť. Týmto šatom nie je nič iného ako Kristova spravodlivosť.

Človek, ktorý obliekol Kristovu spravodlivosť, Krista miluje a počúva. Kristus je pre neho všetkým. Taký človek nielen Ježiša Krista prijal za svojho Spasiteľa, ale tiež ho nasleduje ako svojho Pána a zostáva s ním každý deň v neustálom úzkom kontakte. Nejde len o to, aby sme „obliekli Krista“, ale aby sme stále zostali „oblečení v Kristovi“. Podobne je tomu aj v manželstve. Nejde len o to oženiť sa, ale o to zostať ženatý. Je potrebné uchovať Kristov šat čistý. Dnešok je dňom prípravy.

Už čoskoro nastane situácia hory Karmel, harmagedonský duchovný boj. Na strane víťaza bude ten, kto s Kristom žije dnes. Bez víťazstva dnes nebude víťazstvo potom. Žiješ denne s Kristom? Na koho strane budeš stáť v harmagedonskom boji pri druhom príchode Pána Ježiša?

II. Výkladové poznámky

1. Harmagedon treba vykladať tak, aby hlavnou víťaznou postavou bol Kristus (to znamená, že výklad musí byť kristocentrický). Výklad musí byť zameraný na cirkev (musí byť ekleziocentrický). Termín Harmagedon označuje konečné stretnutie Krista a jeho nasledovníkov s antikristom a jeho stúpencami. Boh však vyslobodí svoj ľud. Kristus je víťaz a jeho ľud sa nemusí ničoho báť. „Keď je Boh s nami, kto proti nám?“ (Rim 8,31) „Od lásky Kristovej nás nemôže nič odlúčiť.“ (Rim 8,35-39)

2. Uvedomme si, že kniha Zjavenie Jána je knihou mnohých symbolov a obrazov. Za týmito obrazmi a symbolmi stoja určité a konkrétne skutočnosti. Napríklad symbolom Baránka nie je popisovaný kus hovädzieho dobytka, ale Kristus, ktorý sa na Golgote obetoval za človeka. Termín Babylon neoznačuje trosky starodávneho slávneho mesta, ale falošný náboženský systém. Hoci udalosti Harmagedonu sú popisované obrazným jazykom, neznamená to, že je to len neviditeľný a symbolický boj.

Tak ako situácia hory Karmel bola skutočná a ozajstná, tak reálny bude aj záverečný boj. Bitka Harmagedon je vlastne snaha draka, šelmy a falošného proroka zničiť Boží ľud. Je to útok proti verným Božím nasledovníkom, proti Božiemu zákonu, a tak v dôsledku proti samotnému Kristovi.

3. Koncept boja, vojny, sporu, nepriateľstva medzi Bohom a satanom, dobrom a zlom, pravdou a klamstvom sa prelína celou Bibliou. Na tejto zemi to začalo už v raji. Potom, čo diabol v podobe hada zviedol Adama a Evu do hriechu, Pán Boh mu povedal: „Medzi teba a ženu položím nepriateľstvo, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15)

Tento motív je potom rozvádzaný tam, kde sa ukazuje, ako sa ľudia stavajú proti Bohu a jeho ľudu na stranu zla (Zj 13,7-10.16.17; 17,6). Satan a s ním všetci, ktorí mu dali a dávajú za pravdu, budú definitívne zničení (Zj 19,19-21; 14,9-11).

4. V prorockej zvesti Biblie pozorujeme dva pohyby. Sledujeme, ako Boh zhromažďuje svoj ľud (Zj 14,6-13 18,4), ale tiež ako satan sústreďuje svojich nasledovníkov (Zj 16,13-14). Jeho stúpencov nie je málo, pretože je napísané, že „celá krajina šla v obdive za šelmou“ (Zj 13,3). Diabolskí duchovia (okultizmus, špiritizmus) zhromažďujú svet ku konečnému odporu proti Bohu.

Drak (satan, pohanstvo), šelma (nábožensko-politická mocnosť, ktorá bojuje proti Bohu, Božiemu ľudu a Božiemu zákonu) a falošný prorok (cirkvi, ktoré boli verné Bohu, ale časom postupne odpadli od podstaty evanjelia) sa poddali satanskému vplyvu (Zj 16,13-14) a bojujú proti Bohu a jeho ľudu. Diabolskí duchovia pripravujú národy pre situáciu hory Karmel. Robia dokonca zázraky (Zj 16,14). Nakoniec je Babylon plný démonov (Zj 18,2-3).

5. Anjeli sú v texte nepriamo označení ako králi, pretože Ježiš je nazvaný Kráľom kráľov, ktorí s ním prichádzajú. To nás neprekvapuje, pretože dokonca o všetkých vykúpených je povedané, že v Božom kráľovstve budú „králi a kňazi“ (Zj 5,10; Zj 20,6) a už teraz nimi sú (Zj 1,6; 1 Pt 2,9) .

6. Čo je to typológia? Typológia je výklad Písma, ktorý je postavený na vzťahu medzi typom a antitypom. „Slovo“ anti „znamená“ namiesto „, a nie“ proti „. Ide o to, že na miesto typu sa stavia antityp.) Typom môže byť osoba, miesto, udalosť alebo inštitúcia, ktorá je v Novom zákone alebo v neskoršom výklade zameraná na Krista (jedná sa o kristocentrický výklad), na cirkev (jedná sa o eklezioncentrický výklad) alebo na záverečné udalosti tohto sveta (jedná sa o eschatologický výklad).

Antityp je vždy väčší a má hlbší význam ako typ. Túto výkladovú metódu ako prvý používal sám Kristus, keď hovoril o tom, že on je väčší ako Jonáš (Mt 12,41; L 11,32), ako Šalamún (Mt 12,42; L 11.31) a ako chrám (Mt 12,6). O typologickej štruktúre pri výklade Písma môžeme hovoriť len vtedy, ak je tento vzťah daný alebo naznačený v samotnom texte Starého zákona alebo nasledujúcimi pisateľmi. Nie je možné svojvoľne podľa vlastného názoru vidieť typológiu kdekoľvek v Písme.

III. Praktický dôsledok

1. Každý človek je vtiahnutý do harmagedonského boja a bude stáť buď na jednej, alebo na druhej strane. Neexistuje žiadna neutrálna pozícia. Spor vekov speje k svojmu vrcholu. Každý z nás sa dnes svojim životným postojom a svojou orientáciou radia do niektorej skupiny. Boh ukončí smutné dejiny tohto sveta, aby otvoril novú svetlú kapitolu (Zj 21-22). Kristus zvíťazí, pretože už zvíťazil na golgotskom kríži.

2. Záverečného boja sa nemusíme báť. Nemusíme z neho mať žiadny strach. Naopak, Boh nás povzbudzuje, aby sme vytrvali až do konca a „nebáli sa toho, čo máme vytrpieť“ (Zj 2,10; Mt 24,12). Záverečnú bitku Harmagedon prežije každý, kto sa drží Krista a vytrvá až do konca (Mt 24,15). Najpodstatnejšie v našom živote je, aby sme pestovali nezlomnú dôveru v Boha a dbali na jeho slovo.

Súvisiace videá a dokumenty