Určovania času v dávnych dobách

02/01/2023 John Bible

Hebrejské chápanie času

Hebrejská predstava času vychádza z mezopotámskeho astronomického pozorovania obežných dráh nebeských telies. Na počiatku je večný Boh a Stvoriteľ vesmíru. Zem je pustá a prázdna – tohu vabohu – v chaotickom stave. Stvoriteľ prekonáva počiatočný chaos a vytvára kozmický zmluvný poriadok, ktorého prejavom sú cykly v kozme, v prírode aj v nás (makrokozmos – mikrokozmos).

Slnko, mesiac a hviezdy sa pohybujú v cyklických dráhach, ktoré pevne určil Stvoriteľ. Majú slúžiť ako znamenia Jeho zmluvnej vernosti a na určovanie časov, predovšetkým sviatkov v rámci náboženského kalendára, ako aj na delenie rokov a dní (pozri 1. Mojžišova 1,14–18; Jeremiáš 31,35–37; Jeremiáš 33,25–26). Planéty a ich cykly sú v hebrejskom myslení zbavené božskej, magickej a osudovej moci, ktorú im prisudzovali národy úrodného polmesiaca. Cykly nie sú večné – majú svoj začiatok aj koniec.

Cyklická predstava dejín je v Mezopotámii bežná: porovnaj štyri ríše v Danielovi 2 a 7, ale aj štyri kráľovstvá v Izraeli: Saulovo, Dávidovo, Šalamúnovo kráľovstvo a rozdelené kráľovstvo Roboáma a Jeroboáma. Piate kráľovstvo je kráľovstvo Syna človeka, Mesiáša, a znamená začiatok nového veku, nového neba a novej zeme. Stvoriteľ je Pánom nad planétami, ich cyklami, aj nad časom a priebehmi dejín. Cykly sú súčasťou Božích plánov so stvorením. Stvoriteľ chce, aby sme Jeho cykly rešpektovali, ale aby sme sa nestali ich otrokmi ani neboli na ne osudovo viazaní.

Domini sumus: Patríme Bohu Stvoriteľovi a preto sme s Ním aj pánmi nad stvorenou prírodou.

Legenda:

1. PESACH – Veľká noc: pripomienka vyslobodenia Izraela z egyptského otroctva.
2. BECHOROT – Sviatok nekvasených chlebov: symbol rýchleho odchodu z Egypta, bez času na kysnutie chleba.
3. Pôst prvorodených: pôst na pamiatku záchrany prvorodených Izraelitov počas poslednej egyptskej rany.
4. SCHAWUOT – Sviatok týždňov: oslava darovania Tóry na vrchu Sinaj.
5. ROSH HASHANA – Nový rok: začiatok nového duchovného roka, čas sebareflexie a pokánia.
6. JOM KIPPUR – Deň zmierenia: najsvätejší deň v roku, zasvätený pokániu, odpusteniu a očisteniu.
7. SUKOT – Sviatok stanov: pripomienka putovania Izraelitov púšťou a Božej ochrany.
8. PURIM – Oslava záchrany židovského národa: spomienka na udalosti z knihy Ester.
9. CHANUKA – Sviatok svetiel: pripomienka znovuzasvätenia Chrámu a zázraku oleja.

Grécke chápanie času

Grécke chápanie času sa spája s predstavou lineárneho vývoja udalostí v ich časovej postupnosti, čo súvisí so spoločenskými zmenami v Grécku. Spoločnosť už nie je orientovaná na Boha ako najvyššiu hodnotu, ako tomu bolo v časoch Homéra alebo v Mezopotámii, ale na pozemské hodnoty. Historické myslenie je v gréckej kultúre pomerne neskorého pôvodu a neoddeliteľne sa viaže na mená prvých historikov: Herodota z Halikarnassu (484 – 425 pred Kr.) a Thúkydida (455 – 396 pred Kr.). Títo autori začali uplatňovať niektoré osvietenské myšlienky, ako je napríklad idea užitočnosti pri voľbe formy štátu.

V centre dejín stojí človek, ktorý sa v politickom dianí necháva viesť základnými pudmi ľudskej prirodzenosti, ako je túžba po moci, vlastný prospech, česť a prestíž. Presadzovanie moci sa často deje bez ohľadu na dobrú morálku. Grécka predstava času zodpovedá lineárnemu vývoju udalostí v dejinách. (Grécky pojem pre dejiny súvisí so znalosťou a rozprávaním príbehov; porovnaj: idiotés – človek nevediaci, laik, amatér.)

Grécku ideu času si môžeme predstaviť ako priamku:

V strede stojí človek, ktorý predstavuje prítomnosť.
Má tvár obrátenú do budúcnosti, ktorú vníma ako otvorenú krajinu pred sebou.
Minulosti je otočený chrbtom.

Táto grécka predstava je však v istom zmysle nelogická a v rozpore s hebrejským chápaním. Hebrejci si predstavujú prítomnosť ako človeka s tvárou obrátenou do minulosti. Pozoruje predkov ako svedkov viery a príklady nasledovania. Budúcnosť má za chrbtom – nie preto, že by ňou pohrdal, ale preto, že patrí Bohu, ktorý ju jediný môže zjaviť. V gréckom chápaní je nelogickosťou práve predstava, že človek prítomnosti má predkov za sebou a potomkov pred sebou.

Hebrejská predstava času je nielen oveľa staršia, ale aj oveľa logickejšia!

Moderné chápanie času a jeho dôsledky

Moderná predstava času nadväzuje na grécke chápanie a vníma prítomnosť ako človeka s tvárou obrátenou do budúcnosti, stojaceho uprostred lineárneho vývoja historických udalostí. Tento historický pohľad na čas ignoruje prirodzené cykly, ktoré sú považované za prekonané, a to ako teoreticky, tak aj prakticky.

Prirodzený cyklus striedania dňa a noci sa v trojzmennej prevádzke jednoducho neberie do úvahy, rovnako ako pri zavádzaní letného a zimného času. V oboch prípadoch dochádza k narušeniu prirodzeného biorytmu. Podobne je ignorovaný aj sedemdňový týždenný cyklus, keď sa pracovná prevádzka natiahne na sedem dní v týždni, pričom sa to ospravedlňuje ekonomickými záujmami spoločnosti.

Škody na zdraví spôsobené týmto narušením sa spoločnosti zrejme nejavia ako vážne. Falošní proroci s tvárou obrátenou do budúcnosti radšej odhaľujú svoje pochybné vízie vzdialenej budúcnosti (napr. Lenin, Hitler, baba Vanga) než by sa poctivo vyrovnali s problémami prítomnosti. Historickí a genetickí inžinieri považujú prirodzené cykly za zastaralé. Pokúšajú sa vytvoriť klonovaného človeka, ktorý je viac robotom alebo moderným Golemom.

Takýto človek už nie je obrazom Boha, ale akýmsi podtvorom – ľudskou odrodou počítača, s krabicou namiesto hlavy, kde sa nepotrebné vymaže a nahradí tým, čo je spoločensky žiaduce.

Kalkulácia času v Biblii: Rímsky a hebrejský systém

Časová kalkulácia v Biblii býva pre mnohých mätúca, pretože Židia a Rimania používali v období Nového zákona odlišné systémy merania času.

Židia počítali 12 hodín dňa od východu slnka a 12 hodín noci od západu slnka.
Rimania rozdeľovali deň na 12 hodín od polnoci a ďalších 12 hodín od poludnia, podobne ako je to bežné aj dnes.

Synoptické evanjeliá (Matúš, Marek, Lukáš) používajú židovský systém, zatiaľ čo Evanjelium podľa Jána sa riadi rímskou kalkuláciou.

Príprava – 06:00

Ján 19:14 „Bol prípravný deň na veľkonočné slávnosti a bolo asi šesť hodín.“

Toto zodpovedá približne 06:00 ráno podľa rímskej kalkulácie. Ide o čas tri hodiny pred ukrižovaním, blízko východu slnka.

Ukrižovanie – 09:00

Marek 15:23 „A bola tretia hodina, keď ho ukrižovali.“

Podľa dnešného rímskeho systému bol Kristus ukrižovaný približne o 09:00 ráno. Židia to zaznamenali ako tretiu hodinu po východe slnka (Marek 15:25).

Tma – 12:00 až 15:00

Marek 15:33 „A keď bola šiesta hodina, povstala tma na celej zemi a trvala až do deviatej hodiny.“

Tma nastala okolo poludnia a trvala až do 15:00.

Podľa rímskeho času: deň začína o polnoci, šiesta hodina je teda 12:00.
Podľa židovského času: šiesta hodina je šesť hodín po východe slnka.

Tieto časové systémy sa pretínajú v udalostiach ukrižovania Krista, opísaných v Matúš 27:45, Marek 15:33, Lukáš 23:44.

Smrť – 15:00

Marek 15:34-37 „A o deviatej hodine zvolal Ježiš veľkým hlasom: Elói, Elói, lama sabachtani? Čo znamená: Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil? … A Ježiš zvolajúc veľkým hlasom, vypustil dušu.“

Pán Ježiš vydýchol naposledy približne o 15:00 rímskeho času, čo bolo deväť hodín po východe slnka podľa židovskej kalkulácie.

Ako sa v dávnych dobách určoval čas a ako Židia merali deň

V dávnych časoch bolo určovanie času len približné a oveľa menej presné než dnes. Dnešné delenie na hodiny, minúty a sekundy ešte neexistovalo. Každý národ a kráľovstvo malo svoj vlastný systém merania času aj kalendár, ktorý sa zakladal na prirodzených cykloch a pozorovaní prírody.

Židovský deň (24 hodín) sa začínal nocou, teda tmavou časťou dňa. Noc začínala po západe slnka a končila východom slnka. Na noc nadväzoval deň, ktorý trval od východu slnka až do začiatku noci. V období jarnej a jesennej rovnodennosti sa deň a noc delili rovnako na 12 hodín, čím vzniklo jednoduché rozdelenie 24-hodinového cyklu. Deň sa ďalej delil na ráno a večer:

Ráno (predpoludnie) trvalo od východu slnka do poludnia (keď bolo slnko najvyššie).
Večer nasledoval po poludní a trval až do začiatku noci.

Zaujímavosťou bolo, že existovali dva večery:

Prvý večer začínal hneď po poludní a trval do západu slnka.
Druhý večer začínal západom slnka a pokračoval do nástupu úplnej noci, teda do objavenia prvej hviezdy. Tento čas zodpovedá nášmu súmraku.

Druhý večer bol obdobím, kedy sa večeralo. Večer (v užšom slova zmysle) patril ešte k svetlej časti dňa. Deň končil večerom a zároveň ním končil celý 24-hodinový cyklus. Súmrak (večer) bol prechodným obdobím medzi dňom a nocou. Začínal západom slnka a končil úplnou tmou. Opačným prechodom bol brieždenie, ktoré predstavovalo prechod z noci do dňa, keď sa svetlo pomaly vracalo. Dôležité je si zapamätať:

Súmrak (večer) je súčasťou dňa.
Brieždenie je súčasťou noci.

Noc sa začínala vtedy, keď skončil druhý večer a na oblohe sa objavila prvá hviezda (alebo tri hviezdy podľa inej tradície).

Hebrejské počítanie času:

Východ slnka = 0 hodín dňa,
Poludnie = 6 hodín dňa,
Západ slnka = 12 hodín dňa (v období rovnodennosti).

Pri počítaní dní v Izraeli sa rátala aj časť dňa ako celý deň. Napríklad:

„O dva dni“ mohlo znamenať len večer prvého dňa + celý nasledujúci deň.
„Tri dni a tri noci“ sa počítali ako večer prvého dňa, celý druhý deň a noc tretieho dňa.