3.časť – Stretnutia s UFO

Nech už použijeme akékoľvek označenie – mimozemšťania, bytosti, ufoni, alebo „tí druhí“ – prirodzene chceme vedieť, s kým máme do činenia a aká je ich skutočná identita. Niektorí sa snažia odhaliť ich pôvod výlučne na základe pozorovania ich prejavov, priebehu udalostí a ich následkov. Pokúšajú sa na tento fenomén aplikovať prísny vedecký meter. Väčšinou odmietajú knihy autorov ako Hesemann a ďalších, ktorí citujú výpovede kontaktérov.

Napriek tomu sa vo svojich záveroch nevyhnú spekulatívnym teóriám, hoci mysleným v tom pozitívnom zmysle slova. Druhý prístup k poznaniu vychádza z toho, čo o sebe hovoria samotní mimozemšťania. Keďže však v ich výrokoch nachádzame výrazné rozpory, je potrebná selekcia informácií. Problémom zostáva nájsť správne meradlo, správny filter pravdy.

Ten, kto sa tejto tematike už venoval, vie, že mimozemšťania o sebe tvrdia, že pochádzajú z rôznych oblastí vesmíru, zo vzdialených súhvezdí a planét, často vzdialených stovky svetelných rokov. Spomínajú sa Plejady, Orion, ale aj bližšie planéty ako Mars, Saturn či Jupiter. Formy ich života majú byť založené na úplne inej báze než naša, a práve preto sú niektoré z týchto bytostí pre človeka neviditeľné.

Tieto tvrdenia má podľa kontaktérov dokumentovať aj posolstvo, ktoré mala naša planéta údajne obdržať prostredníctvom Roberta Negriniho, pracovníka strediska CJFC v Bologni. Podľa tohto posolstva vitálne štruktúry Marťanov nemajú geneticky trojrozmerný charakter, ale sú kosmodynamické. Vibrácie života sa mali dostať do stavu rovnováhy medzi hmotou, energiou a duchom.

Keďže podstata väčšiny mimozemských bytostí má byť vitálne dynamická, nachádza sa vraj mimo nášho fyzikálneho, chemického a technicko-mechanického skúmania. (K130)

Podľa týchto zdrojov sa naša planéta mala dostať do kontaktu s viacerými druhmi mimozemšťanov:

• Dlhonosí šediví, s ktorými mala podľa materiálov zverejnených v Hesemannových knihách vláda Spojených štátov uzavrieť tajné dohody. Údajne im mali poskytnúť pozemky vo vojensky strážených oblastiach a umožniť genetické experimenty na zvieratách výmenou za časť ich kozmickej technológie.
• Malí šediví mimozemšťania, nájdení v havarovaných lodiach, ktorí podľa kontaktérov pochádzajú prevažne zo systému Zeta Reticuli, vzdialeného približne 33 svetelných rokov od Zeme, a mali by pracovať pre dlhonosých šedivých.
• Svetlovlasí humanoidi, vzhľadom pripomínajúci nordický typ, a rusovlasí humanoidi. Tieto skupiny sú opisované ako mierumilovné a na pohľad nerozoznateľné od ľudí, pričom sa naznačuje, že by mohli žiť medzi nami.
• Existuje ešte množstvo ďalších typov mimozemských bytostí, ktoré nie sú bližšie špecifikované.
• Pozorované boli aj robotické entity, často opisované ako bytosti podobné ľuďom bez hlavy.

Väčšina mimozemských bytostí je podľa týchto tvrdení začlenená do akejsi vesmírnej konfederácie. Naša Zem do tejto konfederácie údajne nemôže byť zaradená, pretože správanie ľudí je vraj nevyspytateľné a ich konanie ohrozuje vlastnú planétu. Ľudstvo vykonáva jadrové pokusy, ničí ekológiu a má nízku, teda negatívnu vibračnú frekvenciu. Ako bolo uvedené, títo údajní „naši vesmírni bratia“ majú pochádzať z rôznych planét našej slnečnej sústavy, z iných hviezdnych systémov a dokonca aj z iných galaxií.

Najväčší rozdiel medzi nami a nimi má podľa ich vlastných výrokov spočívať vo vyššom vedomí, ktoré súvisí s vyššími vibráciami, ako aj v ich údajnej láske a vážnom prístupe k stvoreniu a k Stvoriteľovi.

V oblasti našej Zeme majú podľa týchto učení pôsobiť aj tzv. veľkí majstri, ktorým sa ostatní podrobujú. Medzi nich majú patriť: