Ako (z)evanjelizovať svet

Určite narazíme na odpor, ktorý pochádza zo sebeckých pohnútok, obmedzenosti a predsudkov, no predsa by sme mali neohrozene, odvážne a živou vierou „rozsievať pri všetkých vodách“. Satanove nástroje sú strašné, stretneme sa s nimi a musíme ich porážať. Svoje úsilie nesmieme obmedziť len na našu vlasť. Pole je celý svet, žnivo dozrelo. Kristus pred svojím nanebovstúpením prikázal učeníkom:

„Choďte do celého sveta a zvestujte evanjelium všetkému stvoreniu.“ Marek 16:15

Veľmi nás bolí, keď vidíme, ako sa poniektorí z našich kazateľov potulujú po zboroch, zdanlivo niečo konajú, no zo všetkej tej činnosti sa nemôžu ničím preukázať. Pole je svet. Mali by vyjsť medzi neveriacich a privádzať ich k pravde.

Svojich bratov a sestry odkazujeme na Abrahámov príklad, keď na Boží rozkaz šiel na vrch Mórija obetovať svojho syna. Tu šlo o poslušnosť a obeť. Mojžiš bol na kráľovskom dvore a pred sebou mal budúcnosť. On sa však odvrátil od zvodného pokušenia a…

„Odmietol volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej si zvolil trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu. Kristovo pohanenie pokladal za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta.“ Židom 11:24–26

Apoštolovia nepokladali ani vlastný život za príliš drahý, ale radovali sa, že boli počítaní za hodných trpieť pohanenie pre Kristovo meno. Pavol a Sílas prišli o všetko. Nechali sa bičovať, dali sa hrubo zraziť na chladnú zem žalára a svoje nohy nechali bolestne spútať. Obťažovali azda vtedy žalárnika svojimi sťažnosťami? Určite nie. Len spev radosti a chvály Bohu zaznieval z väzenia a rušil polnočné ticho. Týchto učeníkov obšťastňovala vrúcna a opravdivá láska k dielu ich Vykupiteľa, pre ktorého trpeli.

Keď nám Božia pravda naplní srdce, upúta našu pozornosť a ovládne život, budeme si aj utrpenie pre pravdu pokladať za radosť. Vtedy nás nevystraší nijaké väzenie a nijaké mučidlo nám nebude prekážať v tom veľkom diele. „Ó duša, poď na Golgotu.“ Zamysli sa nad pokojným životom Božieho Syna. Bol to muž bolestí, ktorý poznal útrapy (Izaiáš 53:3). Hľaď na jeho potupenie.

Trpíme azda nedostatok? Aj Kristus trpel. Hoci bol majestátom neba, pre nás schudobnel. Patríme medzi bohatých? Aj on patril. Pre nás sa však stal chudobným, aby nás svojou chudobou obohatil. V Kristovi nachádzame dokonalý príklad sebazaprenia. Jeho obeť nespočíva len v tom, že opustil nebeskú slávu, ani len v tom, že ho bezbožní ľudia trápili a odsúdili, ale predovšetkým v tom, že na seba vzal bremeno hriechov sveta.

Kristov život napomína našu chladnú ľahostajnosť. Blížime sa ku koncu času; vtedy prichádza satan, veľmi rozhnevaný, lebo vie, že má krátky čas. Pôsobí každým zvodom neprávosti v tých, čo hynú. Kristus nás poveril statočne napredovať v boji. My však nerobíme ani dvadsatinu z toho, čo by sme mohli robiť, keby sme sa duchovne prebudili. Dielo zaostáva pre pohodlie a pre nedostatok sebazapierania. Náš Spasiteľ nám dal svojím životom žiarivý príklad. (Odporúčam článok „Boh mi ukázal našu slepotu“)

Kristus potrebuje takých spolupracovníkov, čo cítia potrebu znásobiť svoje úsilie. Činnosť našich tlačiarní netreba obmedzovať, ale rozšíriť. Na rôznych miestach treba založiť školy, kde by sa pripravili mladí ľudia ochotní šíriť pravdu. Premárnili sme už veľa času a Boží anjeli zaznamenávajú našu nedbalosť. Pre svoju ospalosť a neposvätenosť sme už stratili mnoho vzácnych príležitostí, ktoré nám poskytol Boh tým, že medzi nás poslal kvalifikovaných ľudí, ochotných pomôcť nám v dnešnej tiesni.

Ako Boží ľud musíme v najhlbšej pokore srdca prosiť Pána, aby nám odpustil našu bezcitnosť i sebeckú ľahostajnosť a vymazal náš zahanbujúci záznam o zanedbaných povinnostiach a nevyužitých príležitostiach. Úprimného kresťana pri pohľade na golgotský kríž opustí myšlienka šetriť na obetiach, určených na dielo tak, že by už nemal čo priniesť. Akoby počul hlas trúby:

„Choď, pracuj na mojej vinici, práce je veľa, robotníkov málo!“

Skôr než Ježiš vstúpil na nebesá, upozornil svojich učeníkov na dozrievajúce polia a povedal im:

„Choďte do celého sveta a zvestujte evanjelium všetkému stvoreniu.“ Marek 16:15

„Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ Matúš 10:8

Zaprieme sa, aby sa žnivo rozsiahlych polí mohlo zhromaždiť? Boh nás vyzýva, aby sme uplatnili hrivny vplyvu aj hrivny svojich prostriedkov. Odmietneme azda poslúchnuť ho? Náš nebeský Otec nám dáva všetky dary, späť žiada len istú časť, aby nás vyskúšal, či nás môže uznať za hodných prijať dar večného života.

Bohu sú príjemné a milé aj dary malých detí. Obetné dary Pán hodnotí podľa ducha, v akom kto obeť prináša. Chudobní ľudia, ktorí sa riadia apoštolovou radou a každý týždeň odkladajú určité prostriedky, pomôžu doplniť pokladnicu a Boh ich dary prijíma, pretože prinášajú rovnako veľké, ak nie aj väčšie obete, ako ich bohatší bratia. Plán pravidelnej podpory diela sa osvedčí v každej rodine ako ochrana a ako ochrana pred pokušeniami utratiť prostriedky na neužitočné veci.

Požehnaním bude zvlášť aj pre bohatých, pretože im zabráni oddávať sa rôznym výstrednostiam.

Boh určil, kde človek môže priložiť ruku k dielu záchrany svojich blížnych. Môže spolupracovať s Kristom a konať skutky milosrdenstva a dobročinnosti, no nemôže ich vykúpiť, pretože nedokáže splniť nároky pošliapanej spravodlivosti. Toto môže vykonať len Boží Syn tým, že odkladá česť a slávu, že svoje božstvo odieva človečenstvom a prichádza na zem, aby sa pokoril a obetoval svoju krv za človeka.

Keď Kristus posielal svojich „do celého sveta“ kázať evanjelium všetkému stvoreniu, určil ľuďom šíriť zvesť evanjelia. Kým jedni idú kázať, Boh vyzýva druhých, aby desiatkami a obeťami podporovali toto šírenie zvesti Slova ústne alebo tlačou v celom svete. Toto sú prostriedky, ktorými Boh povznáša človeka. Práve toto dielo človek potrebuje, pretože ono prebúdza najhlbšie city srdca a mobilizuje k činnosti najvyššie duchovné schopnosti.

Boh pracuje prostredníctvom ľudí a ktokoľvek prebúdza ich svedomie a vyzýva k dobrým skutkom a skutočnému záujmu o pokrok diela a šírenie pravdy, nekoná to sám zo seba, ale z Božieho Ducha, ktorý v ňom pôsobí.

Ak budú všetci misionári, ženy či muži, ktorí pracujú v zahraničí alebo doma, ochotne slúžiť chorým, ich práca prinesie lepšie výsledky a ľahšie sa priblížia k ľuďom. Ženy, ktoré idú ako misionárky do nekresťanských krajín, úplne neprístupných pre evanjelium, môžu prostredníctvom starostlivosti o chorých vytvoriť príležitosti na šírenie evanjelia medzi ženami týchto krajín. Každý misionár by mal vedieť poskytnúť základné ošetrenie, ktoré môže zmierniť bolesť a vo veľkej miere pomôcť odstrániť chorobu.

Vyzývam tých, ktorí o sebe tvrdia, že veria a poslúchajú Božie slovo: Môžete ako kresťania holdovať zlozvyku, ktorý ochromuje vaše rozumové schopnosti a bráni vám správne chápať večné hodnoty? Môžeme denne okrádať Boha o službu, ktorá mu patrí, a svojich blížnych o dobrý príklad a pomoc, ktorú by sme im mali poskytnúť?

Uvažovali ste o zodpovednosti, ktorú máte ako Boží správcovia, za to, čo vlastníte? Zrátajte, koľko Pánových peňazí ste doteraz minuli na cigarety. Akú sumu ste premrhali, aby ste uspokojili svoj zlozvyk, v porovnaní s tým, čo ste venovali na dobročinné účely a šírenie evanjelia?

„Akože žijem – znie výrok Hospodina, Pána – nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte sa od svojich zlých spôsobov života! Prečo máte vymrieť?“ Ezechiel 33:11

Po celý čas milosti Boží Duch vyzýva ľudí, aby prijali dar života. Zahynú len tí, čo vzdorujú pôsobeniu Ducha Svätého. Boh oznámil, že hriech treba vykoreniť, lebo narušuje život celého vesmíru. Ak sa niekto nechce rozlúčiť s hriechom, bude musieť s ním zahynúť.

„A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedoctvo všetkým národom, a vtedy príde koniec.“ Matúš 24:14

Téma (z)evanjelizácie sveta priamo vychádza z Kristovho poverenia a úzko súvisí s poslaním hlásania evanjelia svetu, kde ide o odvahu, sebazaprenie a vernosť pravde aj uprostred odporu. Toto poslanie je hlboko zakotvené v samotnej tematike evanjelia, ktorá ukazuje cenu Kristovej obete a motivuje veriacich k obetavej službe. Praktický rozmer svedectva rozvíja aj oblasť praktického kresťanstva, kde sa viera premieňa na konkrétne skutky. Obrana pravdy a jej šírenie medzi neveriacimi zároveň nadväzuje na apologetiku evanjelia, ktorá posilňuje istotu viery a pripravuje veriacich statočne obstáť v duchovnom boji posledných čias.