MARVEL & DC – Temná strana Superhrdinov a skrytá vojna proti Bohu

Marvel a DC dnes nepredstavujú iba obyčajnú popkultúru. Tieto univerzá sa stali jedným z najsilnejších kultúrnych fenoménov modernej doby. Filmy lámu rekordy sledovanosti, milióny ľudí sledujú každú novú premiéru a superhrdinovia sa postupne zmenili na symboly celej generácie. Mnohí na týchto postavách vyrastali už od detstva. Batman, Superman, Spider-Man či X-Men kedysi pôsobili ako jednoduché príbehy o boji dobra so zlom.

Postupom času sa však začalo meniť nielen samotné spracovanie filmov, ale aj filozofia ukrytá pod ich povrchom. Moderné superhrdinské univerzá sú výrazne temnejšie, psychologickejšie a duchovne komplikovanejšie než kedysi.

Čoraz častejšie sa v nich objavujú motívy mágie, mystiky, okultizmu, paralelných dimenzií, sebazbožštenia človeka alebo vzbury proti vyššej autorite.

Práve tu začala časť kresťanov spozorovávať zvláštny vzorec. Prečo sa v moderných Marvel a DC príbehoch opakovane objavujú tie isté duchovné motívy? Prečo sú postavy pracujúce s mágiou a okultným poznaním vykresľované ako hrdinovia? Prečo bývajú bytosti pripomínajúce boha zobrazované ako nebezpečné alebo tyranské, zatiaľ čo vzbura proti nim pôsobí ako cesta k slobode?

Pri hlbšom pohľade na históriu komiksového priemyslu sa objavia mená ako Alan Moore, Grant Morrison, Steve Englehart alebo Jack Kirby – tvorcovia, ktorí otvorene hovorili o mágii, okultizme, duchovných entitách či ezoterických filozofiách.

Niektorí z nich dokonca opisovali magické rituály alebo prácu so symbolmi ako súčasť vlastného tvorivého procesu.

Časť kresťanov preto dnes nevníma Marvel a DC iba ako nevinnú zábavu, ale ako modernú mytológiu formujúcu spôsob, akým celá generácia premýšľa o dobre, zle, Bohu, človeku a duchovnej realite.

Jednou z najvýraznejších postáv moderného Marvelu je Doctor Strange. Pre väčšinu publika ide o charizmatického superhrdinu ovládajúceho mystické schopnosti. Pri bližšom pohľade na pôvod tejto postavy sa však objavia veľmi zvláštne paralely. Doctor Strange totiž nie je iba „fantasy čarodejník“. Celá jeho postava je postavená na reálnych okultných a mystických konceptoch.

Stephen Strange cestuje na Východ, do Himalájí, kde hľadá skryté duchovné učenie. Učí sa pracovať s mystickou energiou, otvárať portály, kontaktovať bytosti z iných dimenzií a používať magické symboly či rituály. Marvel pritom všetko prezentuje ako cestu k osvieteniu a vyššiemu vedomiu.

Podobnosť s Aleisterom Crowleym je veľmi nápadná. Crowley patril medzi najvplyvnejšie okultné postavy moderných dejín. Označoval sa za „Šelmu 666“, praktizoval rituálnu mágiu, kontaktovanie entít a učil filozofiu založenú na myšlienke: „Rob, čo chceš.“

Jeho cieľom bolo vytvoriť nový duchovný systém postavený na mágii, individualizme a sebazbožštení človeka. Rovnaké filozofické motívy sa postupne začali objavovať aj v moderných komiksoch.

Doctor Strange pritom nevznikol vo vzduchoprázdne. Pred ním existovala postava Doctor Droom, neskôr Doctor Druid – britský mág cestujúci do Himalájí za tajným učením. Keď človek porovná staré ilustrácie Doctora Drooma s fotografiami Aleistera Crowleyho, podobnosť je až zarážajúca. Aj Crowley cestoval na Východ, fascinovala ho tibetská mystika, ezoterika a okultné učenia. Neskôr vznikli postavy prechádzajúce prakticky identickou cestou – západný človek hľadajúci transcendentné poznanie cez mystické praktiky.