7.časť – Anjeli vs Mimozemšťania

Najstručnejšie rozdelenie bytostí celého vesmíru podľa Biblie je nasledovné:

1. Boh – prejavujúci sa v troch osobách.
2. Anjeli – duchovné bytosti inej podstaty než ľudia, a preto pre nás neviditeľné. Väčšina z nich stojí na Božej strane a slúži Bohu, avšak tretina anjelov sa pridala k satanovi, ktorý sa vzbúril proti Bohu.
3. Obyvatelia iných planét, ktoré neboli zasiahnuté hriechom.
4. Ľudia – obyvatelia planéty Zem, ktorí ako jediní z celého vesmíru padli do hriechu, vzbúrili sa proti Božej autorite a tým umožnili satanovi prevziať na Zemi moc a vládu.

Najvyššiu formu existencie a samotnú podstatu života nazývame Boh, niekedy aj Božstvo. On vesmír stvoril, neustále ho udržiava a pôsobí v ňom. Boh svojím princípom bytia dáva všetkému nielen energiu, ale aj zákonitosti. Biblia o Bohu hovorí, že je nesmrteľný a prebýva v neprístupnom svetle (1. Timotejovi 6:16). Priblížiť sa k Jeho prítomnosti je takmer to isté, ako priblížiť sa k Slnku. O Bohu sa v Písme vždy hovorí v súvislosti so svetlom. Človek dokáže zmeniť hmotu na energiu, no Boh to dokáže opačne – z energie tvorí hmotu celého vesmíru.

Boh je duchovná bytosť, večný, vševědúci, všemohúci, Stvoriteľ vesmíru i všetkých bytostí. Je inteligentnou bytosťou so zmyslom pre zákonitosť, krásu, lásku a šťastie. Ak odhliadneme od odrazu Jeho vlastností v prírode a v človeku a odmietneme falošné predstavy o Bohu vytvorené ľudskými domnienkami, potom o Bohu vieme len to, čo nám o sebe sám zjavil v Biblii. Vieme, že sa prejavuje v troch osobách, aby sme Ho ako ľudia vôbec dokázali pochopiť: ako Boh Otec, Syn a Duch Svätý.

Boží Syn v spolupráci s Otcom a z Jeho poverenia stvořil Zem aj ľudstvo. Po páde do hriechu sa stal ústrednou postavou plánu záchrany. Prijal ľudské telo a položil svoj život za nás. Duch Svätý je všadeprítomný a pôsobí v ľudskom vnútri. Mnohí ľudia sa túto Božiu skutočnosť snažia vysvetliť pomocou nedokonalých prirovnaní, napríklad prirovnaním k látke H₂O, ktorá sa prejavuje v troch skupenstvách: voda, ľad a para. Tri formy, no jedna podstata. Poznávanie Boha, Jeho lásky, zákonov a tajomstiev stvorenia bude náplňou večného života:

„Večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ Ján 17:3

Človek sa vždy snažil nejakým spôsobom poznať Boha. Väčšinou si však vytváral nesprávne predstavy a predsudky. Výsledkom bol buď fanatizmus, alebo úplná nevera. Istá cesta k poznaniu Boha vedie cez prijatie toho, čo nám Boh sám zjavil v Biblii, najmä v osobe Ježiša Krista, ktorý nám prakticky ukázal Božiu lásku, cestu k nebeskému Otcovi a spôsob, ako Ho uctievať.

Anjeli sú duchovné stvorené bytosti, ktoré slúžia Bohu. Grécke slovo angelos znamená posol. Sú to vesmírni poslovia, ktorých najväčšou radosťou je plniť Božiu vôľu. Boli stvorení v obrovskom množstve a ako všetky stvorené bytosti sú úplne závislí na existencii Boha.

V Biblii sú anjeli často označovaní aj obrazným pojmom „hviezdy“, ktorý vyjadruje ich jas a postavenie. Tento jazyk používame aj dnes – hovoríme o hviezdach športu či filmového plátna. Písmo používa tento symbol napríklad takto:

• „Sedem hviezd sú anjeli siedmich cirkví“ (Zjavenie 1:20),
• „Veľký ohnivý drak… svojím chvostom strhol tretinu hviezd“ (Zjavenie 12:3–4),
• v knihe Izaiáš 14:12 je opísaný pád satana od Božieho trónu.

„Ako si padol z neba, žiarivá hviezda, syn Jitrenky… V srdci si si hovoril: ‚Vystúpim na nebesia, povýšim svoj trón nad Božie hviezdy.‘“

Na počiatku boli anjeli stvorení Bohom ako duchovné bytosti s konkrétnym poslaním a poriadkom v nebeskej hierarchii.

„Lebo v Kristovi bolo stvorené všetko na nebi aj na zemi, viditeľné aj neviditeľné, či už tróny, panstvá, vlády alebo mocnosti.“ Kolosanom 1:16

Jeden anjel, ktorému bolo zverené vysoké postavenie v blízkosti Božieho trónu, sa však vzbúril. Bol to Lucifer, „nositeľ svetla“, ktorý strhol tretinu anjelov na svoju stranu. Písmo o tom hovorí jasne v Ezechielovi 28:12–19, Izaiášovi 14:12–15 a Zjavení Jána 12:4. Tak ako Boh používa svojich anjelov na ochranu človeka a na službu, aj satan používa svojich padlých anjelov na klamanie, škodenie a zvádzanie k hriechu.

„Náš boj nie je proti telu a krvi, ale proti kniežatstvám, mocnostiam a proti vládcom temnoty tohto sveta, proti duchom zla v nebesiach.“ Efežanom 6:12

Satan takticky mieša pravdu s klamstvom spôsobom, ktorý je ťažko rozoznateľný, a práve preto mimoriadne zvodný. Často sa v rôznych zjaveniach vydáva za Božieho posla.

„Satan sa pretvaruje na anjela svetla.“ 2. Korinťanom 11:14

Na základe takýchto klamlivých zjavení, oslnivej krásy a vznešene znejúcich myšlienok bolo rozšírených mnoho falošných náuk a založených množstvo falošných náboženstiev. Títo falošní poslovia budú pri druhom príchode Ježiša Krista súdení a znič ení.

„Či neviete, že budeme súdiť anjelov?“ 1. Korinťanom 6:3

Anjeli disponujú ohromnou silou, ako to dosvedčuje Matúš 28:2–4, Daniel 6. kapitola, 2. Kráľov 19. kapitola či Žalm 34:8. Sú pre nás neviditeľní, no existujú dve možnosti, ako ich človek môže vidieť.

a) vo výnimočných prípadoch môže Boh „otvoriť oči“ – 2. Kráľov 6:15–17, 4. Mojžišova 22. kapitola.

b) anjeli na seba môžu vziať ľudskú podobu, čo je častejší prípad – 1. Mojžišova 19:1–3.

Takýmto spôsobom ich videli Lot, Abrahám aj Jozue.

„Na pohostinnosť nezabúdajte, lebo niektorí, ani netušiac, pohostili anjelov.“ Hebrejom 13:2

Boh posiela anjelov na ochranu ľudí a na službu tým, ktorí majú dôjsť spasenia.

„Anjeli sú duchovia vyslaní na službu tým, ktorí majú zdediť spasenie.“ Hebrejom 1:14

„On svojim anjelom prikázal, aby ťa chránili na všetkých tvojich cestách.“ Žalm 91:11

Často si ani neuvedomujeme, pred koľkými nebezpečenstvami nás anjeli ochránili. Zároveň si mnohokrát neuvedomujeme, že zlé konanie ľudí je ovplyvnené pôsobením padlých anjelov na ich myseľ. Medzi dobrými a padlými anjelmi prebieha neustály boj o vplyv nad človekom a je výlučne na človeku, ktorej strane sa otvorí. Ak sa slobodne nerozhodne postaviť na Božiu stranu, automaticky a často nevedome stojí na tej druhej. Žiadny neutrálny priestor neexistuje. Buď sme pod vplyvom Boha, alebo pod vplyvom nepriateľa.

Biblia nikde podrobne nešpecifikuje, čo presne sú duchovné bytosti, hovorí iba o ich existencii, pôsobení a prejavoch. Nikde v Písme nenájdeme ich chemický ani fyzikálny rozbor, teda z akých „prvkov“ alebo „nehmoty“ sa skladajú. Jednoduché, no mimoriadne výstižné biblické označenie „duchovné bytosti“ tak po stáročia zostáva tou najpresnejšou charakteristikou niečoho, čo ani dnes nedokážeme vedecky preskúmať, exaktne opísať ani plne pochopiť.

Preto keď J. Fiebag v závere svojej knihy „UFO – únosy ľudí – stretnutia s mimozemskou civilizáciou“ píše o tom, že pravdepodobne existuje civilizácia kozmickej inteligencie, ktorá je staršia než naša, pohybuje sa v mnohorozmernom priestore a prejavuje sa v rôznych podobách na našej Zemi, zároveň poukazuje na to, že táto inteligencia zrejme nie je založená ani na uhlíkovej, ani na kremíkovej báze, ale na čisto „duchovnej“ podstate, ktorú považuje za vrchol existencie životných foriem.

V Biblii sú pod výrazom „synovia Boží“ označení tí, ktorých Boh stvoril ako svoju rodinu. Podobne aj Adam bol synom Božím a prvým zástupcom našej planéty. Podľa správy v knihe Jób Boh v určitom čase zvoláva zhromaždenia predstaviteľov všetkých obývaných svetov. Od chvíle, keď bol Adam satanom podvedený a prišiel o svoje panstvo nad Zemou, stratil túto možnosť zúčastňovať sa na týchto stretnutiach. Jeho miesto zaujal satan, samozvaný vládca tejto planéty, ktorý sa zúčastnil jedného z takýchto zhromaždení – Jób 1:6–11:

„Nastal deň, keď prišli synovia Boží, aby predstúpili pred Hospodina. Medzi nimi prišiel aj satan. Hospodin sa satana opýtal: ‚Odkiaľ prichádzaš?‘ Satan odpovedal: ‚Prechádzal som Zem krížom-krážom.‘ Hospodin sa ho opýtal: ‚Všimol si si môjho služobníka Jóba?‘“

Ako rozhovor pokračoval a aký bol výsledok satanovej intervencie, sa dočítate v ďalších kapitolách knihy Jób. V tej istej knihe, v texte Jób 38:4,7, sa dozvedáme, že keď bola Bohom tvorená Zem, radovali sa ranné hviezdy, teda anjeli, a všetci synovia Boží jasali. Synovia Boží sú tu predstavení ako obyvatelia vesmíru, odlišní od anjelov, pravdepodobne s možnosťou plozenia potomstva. Na rozdiel od nás však nepadli do hriechu.

Znamená to, že dôverovali Bohu a nenechali sa zviesť satanovými ponukami vstúpiť do „vyššej formy bytia“ a stať sa tak rovnými Bohu. My sme, žiaľ, uverili krásnym, no klamlivým sľubom. O Božích synoch v zmysle obyvateľov iných planét, ktorí však do diania na Zemi nezasahujú, sa Biblia zmieňuje len okrajovo. Robí tak preto, aby sme si uvedomili, že udalosti na tejto planéte sledujú tisíce očí. Naša Zem sa tak stáva vesmírnym javiskom, doslova učebnicou pre celý vesmír.

Vzhľadom na biblickú terminológiu je však nevyhnutné upozorniť, že výraz „synovia Boží“ má v Biblii ešte ďalšie významy:

• Synom Božím je často nazývaný Ježiš Kristus – pozri Lukáš 1:35; Hebrejom 5:8.
• Božími synmi sú označení aj ľudia, ktorí podriadili svoj život Božej vôli a žijú s Ním v živom vzťahu viery. Rimanom 8:14–19 hovorí, že tí, ktorí sú vedení Duchom Božím, sú synovia Boží. Synmi sa stávame znovuzrodením v Ježišovi Kristovi. Keď sa však od Boha odvraciame, prestávame s Ním počítať a vraciame sa k bezbožnému životu, prestávame byť Božími synmi – porovnaj 5. Mojžišova 32:5,19.
• Nepochopenie tejto terminológie často viedlo k mylným výkladom, najmä pri známych textoch ako 1. Mojžišova 6:4: „…synovia Boží vchádzali k dcéram ľudským…“. Ide o posledné zvyšky verných ľudí stojacich na Božej strane, nie o senzácie založené na hriechu a sexualite.

Niektorí však v týchto „synoch Božích“ dodnes vidia mimozemšťanov.

To, čo bolo rozobraté v predchádzajúcich kapitolách, nebolo samoúčelné. Išlo o stručný a východiskový základ, ktorý slúži pre nasledujúce nevyhnutné porovnanie. V tejto časti budú uvedené konkrétne rozpory, ktoré vznikajú pri porovnávaní výrokov údajných mimozemšťanov so skutočnosťami zaznamenanými v Biblii. Prečo tieto rozpory vznikajú, bude spolu s ďalšími súvislosťami rozobraté v časti KONFRONTÁCIA.

Skutočnosť, že sa mimozemšťania odvolávajú na Bibliu, nabádajú ľudstvo k jej štúdiu a dokonca k uctievaniu Boha Stvoriteľa, no zároveň sú svojimi výrokmi v priamom rozpore s Bibliou, má svoje zásadné dôvody. Pozoruhodné je, že sa s Biblickým posolstvom naoko zhodujú, no zároveň k nemu pridávajú vlastné dodatočné vysvetlenia. Pri stretnutiach s ľuďmi si mimozemšťania často „požičiavajú“ biblické výroky a symbolické motívy.

Napríklad opis najvyššieho veliteľa Aštara nápadne pripomína podobu Krista z prvej kapitoly knihy ZJAVENIE. Porovnajme oba opisy:

„Zjavenie 1:12–16: Obrátil som sa, aby som videl, kto so mnou hovorí. A uvidel som medzi siedmimi svietnikmi stáť Syna človeka, odiateho do rúcha až na zem a na prsiach prepásaného zlatým pásom. Jeho hlava a vlasy boli biele ako vlna, biele ako sneh, jeho oči ako plameň ohňa, jeho nohy podobné rozpálenému kovu, a v pravici držal sedem hviezd. Jeho vzhľad bol ako slnko, keď svieti v plnej sile.“

V knihe A. Dorea s názvom „Kontakt Paula Fernandesa s vesmírnym veliteľom Aštarom“ je opísané nasledujúce stretnutie (K96):

„Zo dverí lode vystúpili dvaja muži a zostali stáť pri odpočívadle schodiska. Obe postavy boli vysoké, štíhle, mali dlhé svetlé vlasy a boli oblečené do akéhosi fluoreskujúceho overalu. Keď stáli po oboch stranách vchodu, svetlo z lode zosilnelo a objavila sa tretia osoba – veliteľ. Keď prechádzal vchodom, obaja strážcovia sa mu uklonili.“

„Správanie veliteľa bolo majestátne a s každým jeho krokom sa po dlhej rampe znášal akoby strieborný dážď. Jeho tvár bola plná mužnej krásy, oči mu žiarili a okolo hlavy mu svietilo svetlo. Na prsiach mal sedem žiarivých hviezd rôznych farieb. Keď došiel na okraj rampy, položil pravú ruku na čelo a ľavú na prsia. Paul si kľakol na kolená.“

„‚Som Aštar,‘ povedal veliteľ. ‚Buď pozdravené, dieťa hviezd. Nech mier Všemocného prežiari tvoje srdce a svetlo pravdy tvoje svedomie.‘“

Následne odovzdal Paulovi posolstvo určené pre ľudí:

„Prebuďte sa zo svojej prechodnej lenivosti a vydajte sa na cestu k veľkému svetlu. Počujem vaše myšlienky a vidím váš plač. Ako kedysi Osiris žehnal, tak žehnám aj ja vám. Osuš svoje slzy, dieťa, lebo času bude málo. Musíte sa pozdvihnúť nad prekážky, byť pevní ako pyramídy a stálí ako sfinga. Nebojte sa, budeme stáť po vašom boku. Milujte, lebo vás milujeme. Sme spojení s mnohými bratmi, pretože bolo potrebných mnoho pracovníkov poslednej hodiny. Buďte poslušní našich pokynov i Kristových.“

Mimozemšťania o sebe tvrdia, že sú anjelmi, o ktorých hovorí Biblia. Tvrdia, že pomocou UFO vyniesli Eliáša do neba, že to oni boli anjelmi, s ktorými sa stretávali biblickí proroci. V knihe A. Puharicha s názvom „Uri“ sa uvádza ich vyjadrenie:

„Do dejín ľudstva sme prvýkrát zasiahli pred dvadsiatimi tisíc rokmi. Prileteli sme v rámci plánovanej expedície z našej slnečnej sústavy. Naše prvé pristátie na Zemi sa uskutočnilo v mieste, kde dnes žijete vy Izraelci, pri dube v Mamre v Hebrone, kde sa s nami stretol Abrahám. Odtiaľ pochádza legenda o Božom rebríku, pretože nás videli zostupovať po rebríku z našej lode.“

Týmto údajným mimozemšťanom však unikla zásadná skutočnosť, že rebrík so zostupujúcimi anjelmi nevidel Abrahám, ale jeho vnuk Jákob, a to na úplne inom mieste – v Beteli (1. Mojžišova 28:10–20). Ak sa teda niekto vydáva za Božích anjelov a snaží sa oklamať ľudí, mal by si aspoň dôkladne prečítať Bibliu.

(Poznámka autora: Podľa môjho názoru Boh dovoľuje, aby satan napodobňoval a zvádzal tých, ktorí nepoznajú Písmo. Keby totiž klam dokonale napodobnil pravdu, nebolo by možné rozlíšiť blud od pravdy. Každý, kto však skúma Písmo, jasne uvidí rozdiel medzi klamstvom a pravdou.)

V tej istej knihe „Uri“ je Dr. Puharich ďalej oboznamovaný mimozemšťanmi s ich údajnou misiou na Zemi.

„Okolo roku 2000 pred naším letopočtom podnikla civilizácia Hoova ďalší pokus o pozdvihnutie vedomia Zeme a pre tento účel si vybrala jednu skupinu v Mezopotámii, ktorú viedol Abrahám z Uru. Cieľom tohto experimentu bolo vytvoriť zdokonalenú skupinu ľudí, schopnú viesť ostatné ľudstvo do ďalšieho evolučného cyklu. Zlepšili preto genetický kód Abrahámových detí a dali im za úlohu miešať sa so všetkými rasami sveta, aby tak zdokonaľovali ich genetický materiál a svojím učením zvyšovali ľudské vedomie. Aj pasáž v Biblii, kde bolo Abrahámovi povedané: ‚Staneš sa otcom mnohých národov‘, má podľa nich tento význam. Tento plán však zlyhal, pretože sa Abrahámovi potomkovia príliš prispôsobili okolitému prostrediu susedných krajín.“

„Ďalší pokus sa uskutočnil v 15. storočí pred Kristom s Mojžišom. Mojžiš vyviedol Abrahámových potomkov z ich domova do cudzej kultúry a vydal pre nich zákon, ktorý sa stal základom ich náboženstva a obsahoval všetky prvky kozmickej etiky. Cieľom štyridsaťročného putovania po púšti bolo vytvoriť generáciu, ktorá nebude ovplyvnená hostiteľskou krajinou a vybuduje Židom dôveru v Boha a pevnosť viery. Ich viera bola posilnená a založenie prvého štátu vyzeralo veľmi nádejne, až kým neboli porobení a v zajatí nezabudli na svoj pôvod. Nasledujúcim zásahom mala byť Hoovova inkarnácia ako Ježiša Nazaretského, ktorý dal ľuďom príklad pre ďalšiu etapu evolúcie a uplatnenie princípu lásky. Ježiš však nebol pochopený.“

„Keďže je však už príliš neskoro uskutočniť pôvodný plán postupnej evolúcie, Hoova dnes plánuje šokovú terapiu – prípravu ľudstva, po ktorej dôjde k masovému pristátiu. Tento proces sa už nerealizuje prostredníctvom jednotlivcov, ako boli Mojžiš alebo Ježiš, ale prostredníctvom skupín jedincov, ktorým civilizácia Hoova poskytla zvláštne schopnosti. Uri bol iba jedným z nich.“

Zároveň mal byť uskutočnený pokus o pozdvihnutie vedomia Izraela ako holografického obrazu ľudstva, čo by malo globálne dôsledky pre celú planétu. Zničenie Izraela by podľa tohto naratívu znamenalo aj zničenie celého ľudstva. Mimozemšťan Tom uvádza, že sa dnes nachádzame v čase apokalypsy a cieľom je zabrániť postupnému otvoreniu sedem pečatí. V decembri 1971 sa mali začať prípravy na návrat Jehovu ako kolektívneho Krista. Ďalej tvrdí:

„Ak sa vám podarí nastoliť lásku, porozumenie a harmóniu, nemusí sa otvoriť štvrtá pečať. Nemusí zaznieť sedem trúb, ktoré ohlásia skazu ľudstva.“ K161

Mimozemské výpovede sa však mýlia v samotných dejinných faktoch. Dejiny postupujú nezadržateľne krok za krokom a symbolické „pečate“ predstavujú výrazné historické obdobia ľudstva. Štvrtá pečať, o ktorej hovoria tieto bytosti, zodpovedá obdobiu 6. až 16. storočia, ktoré už máme dávno za sebou. Dnes žijeme v období šiestej pečate. Časť prorokovaných udalostí šiestej pečate sa už naplnila a druhá časť ešte len stojí pred nami.

Záverom dejín je siedma pečať, ktorá zavŕši históriu sveta – ide o najvýznamnejšiu udalosť ľudských dejín, teda druhý príchod Krista. Sedem trúb má s pečaťami čiastočne súbežný charakter. Predstavujú vojnové pády veľkých svetových ríš: východnej a západnej Rímskej ríše, nájazdy Turkov a ďalšie historické zlomy. Tieto udalosti už dejinne pominuli. Od roku 1840 žijeme v období siedmeho trúbenia.

Iné skupiny mimozemšťanov, ktoré sa samy označujú za biblických anjelov, dokonca tvrdia, že Ježiš už otvoril siedmu pečať, pretože kalich Božieho hnevu sa naplnil. (H101) Logicky však platí, že skôr než sa otvorí siedma pečať, musia sa naplniť všetky udalosti šiestej pečate. Jednoduchým porovnaním je zrejmý zásadný rozpor medzi jednotlivými výpoveďami. Žiadna z týchto skupín nepodáva správne časové zaradenie.

Počas ďalšieho sedenia, ktoré sa uskutočnilo 18. júla 1974 v dome Dr. Puharicha v Ossiningu v štáte New York, Tom vyhlásil:

„… teraz už nie je možné, aby ich misia zlyhala. Tentoraz majú na Zemi nové fyzické bytosti, ktoré ich budú podporovať. To tu nikdy predtým nebolo. Nikdy sme nemali k dispozícii komunikačný systém, aký máte vy dnes. Plánované pristátie bude fyzicky viditeľnou udalosťou, ktorá sa uskutoční počas deväť dní na celej planéte. Pristane mnoho rôznych typov lodí, z ktorých vystúpia bytosti a vmiešajú sa medzi ľudí. Niektorí zostanú ako učitelia, iní odídu pracovať inde. Planéta Zem sa začne skutočne vyvíjať. Toto pristátie bude návratom Krista, pretože každý človek má Krista v sebe. Ide o kolektívne vedomie. Človek konečne vystúpi z temnoty. Mimozemšťania prinesú technológiu, aby Zem zvládla svoje problémy, no predovšetkým prinesú duchovnú pomoc. Vibrácie duší sa zvýšia a ľudia sa naučia prebúdzať lásku v srdci.“

Rovnako aj Eugenio Siragusa v posolstve „od neba pre Zem“, ktoré prijal od Voodoka, veliteľa lode Krištáľový zvon, uvádza:

„Vieme aj o prenasledovaní, ktorému vystavujete všetkých tých, ktorí sú poslami našej vôle a ktorí podľa najvyššej vôle Avatara Krista, ktorého návšteva Zeme sa blíži, boli vyvolení a osvietení.“ (K133)

Akcia mimozemšťanov má nahradiť a úplne zastúpiť Krista. Nie teda príchod Krista s anjelmi, aby urobil koniec zlu na tejto Zemi a nastolil svoje kráľovstvo, ale kolektívne pristátie UFO s nejasným cieľom. Nejasným preto, že sa má odvíjať podľa momentálneho stavu presviedčania ľudstva a snahy uviesť celú Zem do mieru, až po evakuáciu vybraných jedincov. Ak by sa tento plán nepodaril, má dôjsť k zničeniu planéty Zem.

Mimochodom má technológia zabezpečiť úplné uspokojenie materiálnych potrieb, aby bol človek natoľko zbavený materiálnych vplyvov, že by už nemohli ovplyvňovať motiváciu jeho správania, teda aby mal toľko, že by stratil záujem o materiálne statky. Týmto má údajne zaniknúť diskriminácia a vzniknúť akýsi „komunizmus“. Lenže aj tu je zásadný háčik. Ľudia pred potopou mali tiež prebytok všetkého, no práve preto, že ničím netrpeli nedostatkom a mali málo práce, morálne sa zvrhli.

Aj dnes sme svedkami toho, že motorizované gangy, ktoré prepadávajú na cestách, tvoria prevažne deti z bohatých rodín. Nerobia to preto, že by nemali čo jesť alebo potrebovali veci obetí, ale preto, že z nudy nevedia, čo so sebou. Ide o otázku zábavy, napätia a adrenalínu. Ako predpotopný stav, tak aj súčasná realita jasne ukazujú, že materiálne zabezpečenie automaticky neznamená šťastie, blahobyt ani mier.

Preto mimozemšťania prichádzajú s ďalšou myšlienkou, ktorá má údajne pomôcť v duchovnej a morálnej oblasti, a tou je komunikácia s inými nepozemskými civilizáciami. Tá má automaticky spôsobiť zásadnú zmenu a otvoriť Nový vek mieru a prijatia Zeme do kozmického spoločenstva. Žiaľ, mnohé krásne ideály, s ktorými na Zem v minulosti prichádzali rôzni myslitelia, stroskotali na sebeckom srdci človeka.

Všetci mimozemšťania bez výnimky hovoria o Bohu a o Jeho zákonoch, ktoré udržiavajú harmonický poriadok tak vo fyzickej oblasti vesmíru, teda v hviezdnych systémoch, ako aj v duchovnej oblasti. Zhodujú sa v tom, že pre nás, teda pre ľudstvo, v duchovnej oblasti…

„Všetko, čo potrebujeme vedieť a čo musíme robiť, vytesal Boh do kameňa v podobe Desatora a tým sa máme riadiť.“ (K158)

Mimozemšťan Karné, keď pred ním pozemská žena v úcte padla na kolená, povedal:

„Neuctievaj mňa, ale Stvoriteľa. Ja som len služobník Boží, rovnako ako ty. Vstaň…“ (K108) Porovnaj s Bibliou – Zjavenie 19:10

Účastníkom misie Rama bol ukázaný oltár najvyššej bytosti a mimozemšťania hovorili o Bohu, ktorého nazvali „Nepreniknuteľným“. Hovorili aj o Ježišovi Kristovi ako o Božom Synovi, ktorého uctievajú. Výroky iných mimozemšťanov sú však už z pohľadu Biblie problematické, najmä tie, ktoré akoby zasahovali do samotnej Božej podstaty. V knihe „Stretnutie s bohmi“ od Ch. Silvu vysvetľuje mimozemšťanka Ramatis svoje chápanie Boha:

„Každý atóm je v malom planetárnym systémom. Okrem súdržnej sily protónov a elektrónov však existuje aj ďalšia súdržná sila, ktorá riadi a ovplyvňuje pohyb celého atómového komplexu, respektíve slnečných sústav. Táto sila vytvorila a zorganizovala kladné protóny aj záporné elektróny. Ide o mysliaci princíp stvorenia, inteligentnú energiu, ktorá je kombináciou týchto dvoch energií – je to „Boží dych“. Keďže energiu nemožno zničiť, iba transformovať, život je v skutočnosti nesmrteľný a mení len svoje formy.“ (K139)

Odtiaľ už vedie len malý krok k zásadnému svetonázorovému obratu, pri ktorom mimozemšťan Satur Ra oznámil Pallmanovi, že Boh je príroda a príroda je Boh. Ide o typické panteistické tvrdenie, ktoré možno prirovnať k výroku, že stolár je stolom a stôl je stolárom. Takéto znižovanie Boha pripravilo pôdu pre úplné prevrátenie poriadku, v ktorom je Boh nakoniec podriadený vlastnému stvoreniu. Už to nie je Boh, kto vládne stvoreniu, ale stvorenie stojí nad Bohom.

V tomto chápaní sa Boh stáva len produktom stvorenia. V tzv. „Knihe pravdy“ od Billyho Majera je oslavované Stvorenie s veľkým „S“. Podľa tvrdení Plejáďanov:

„Pod pojmom Stvorenie sa rozumie tvorivý duch, energia tvorivého ducha a univerzálne vedomie; tieto pojmy znamenajú to isté. Stvorenie je najohromnejšia masa čistej duchovnej energie, akú možno v našom vesmíre nájsť. Je to najväčšia a najmocnejšia sila v celom kozme, nepredstaviteľný súbor poznania, múdrosti, pravdy, lásky, logiky a spravodlivosti. Stvorenie je pôvodcom všetkého bytia a všetkých svetov a je teda BYTÍM i nebytím života. Ak chceme hovoriť o všemohúcnosti Stvorenia, potom už nehovoríme o Bohu.“

„Pod pojmom Boh rozumieme iba titul „kráľ múdrosti“, čo je preklad slova Jschwjsch. Označuje bytosti s mimoriadnymi znalosťami, schopnosťami a múdrosťou, ktoré dokážu veci, na aké nemajú schopnosti ani anjeli či iní vládcovia. Boh bol a dodnes je titulom pre mimozemšťanov. Nad Bohom však stojí Stvorenie, ktoré je nekonečne vyššie. Boh a Stvorenie teda nie sú totožné a Boh v tomto ponímaní nemá žiadny vplyv na duchovný život človeka.“ (A196)

Tieto tvrdenia priamo odporujú Biblii a zároveň si protirečia aj s výrokmi iných mimozemských bytostí, ktoré Boha považujú za najvyššiu bytosť, stojacu nad stvorením, podobne ako architekt stojí nad svojím dielom. Nie je jasné, kam tieto posolstvá smerujú a na čo majú ľudstvo pripraviť, no z biblického hľadiska ide o hlboký duchovný blud.

S touto tematikou úzko súvisí aj pôvod človeka. Podľa Biblie bol človek stvorený Bohom ako dokonalá a bezhriešna bytosť. Podľa niektorých verzií mimozemských naratívov však človek vznikol genetickým krížením mimozemšťanov s primitívnymi primátmi, čím mal vzniknúť tzv. kromagnonský človek. Iné zdroje tvrdia, že sme utečenci z iných planét.

Podľa výpovede ženy z Kutnej Hory, ktorá v roku 1982 nadviazala kontakt s mimozemšťanmi, bolo ľudstvo umelo vytvorené a vysadené na Zem, pričom oni sami sa označujú za stvoriteľov ľudí. Tvrdenia o našom pôvode sú natoľko rozporuplné, že sú predmetom samostatnej kapitoly v nasledujúcej časti.

S pôvodom človeka úzko súvisí aj otázka jeho smrteľnosti alebo údajnej nesmrteľnosti. Podľa Biblie je človek smrteľný a po smrti nejestvuje vedomý posmrtný život (Kazateľ 9:5). Boh si však zachováva identitu človeka, na základe ktorej uskutoční vzkriesenie. Biblia hovorí o dvoch vzkrieseniach, ktoré sú časovo oddelené:

• prvé vzkriesenie k večnému životu a spoločenstvu s Bohom,
• druhé vzkriesenie na zhodnotenie života, prijatie a uznanie spravodlivého rozsudku a následnú definitívnu smrť, ktorá je konečným koncom.

Mimozemské entity však hovoria o inkarnáciách a o posmrtnom živote úplne iným spôsobom. Puharichovi bolo údajne oznámené, že duša potrebuje minimálne 100 000 inkarnácií na svojej ceste k Bohu (K158). Známej postave Howardovi Mengerovi malo byť povedané, že smrť je len ilúzia a predstavuje iba prechod z jedného stavu bytia do druhého (K63). Človek je podľa tohto učenia živý boh, ktorý prechádza školou sebazdokonaľovania nielen na tejto planéte, ale aj na mnohých iných svetoch, pričom neustále hľadá poznanie a múdrosť.

Človek má údajne neustále stúpať po rebríku pokroku smerom k dokonalosti. Aj keď sa pod váhou vlastných omylov niektorý stupeň zlomí, cieľom má zostať dosiahnutie najvyššieho bodu a splynutie s nekonečným Otcom. Podľa tohto učenia by takéto poznanie umožnilo ľudstvu zabrániť zničeniu planéty (K64). O Božom súde a biblickom vzkriesení sa však mimozemské bytosti vôbec nezmieňujú, pretože to odporuje ich scenáru.

Inkarnácia je prezentovaná ako náhrada, čím je zosmiešnený Boží súd a úplne vylúčené vzkriesenie. Celý koncept možno zhrnúť slovami:

„Keď sa život premrhá, nič sa nedeje. Príde ďalší život a s ním ďalšia príležitosť.“

Podľa učenia o reinkarnácii však nejde o človeka, ale iba o ducha (dušu), ktorý používa ľudské telo v procese svojho zdokonaľovania. Duch (duša) môže v jednom cykle reinkarnácie obsadiť len jediné telo, či už ľudské alebo mimozemské, s ktorým sa musí stotožniť. Nemôže byť súčasne prítomný v iných telách, ktorými v minulosti prešiel. Po údajných 100 000 reinkarnáciách má dosiahnuť nirvánu, teda splynutie s Bohom.

Ak by však došlo k skutočnému vzkrieseniu, duch by si musel vybrať len jedno telo. Čo potom s ostatnými telami, ktoré používal? Predstavme si, že sa nejaký duch vtelením narodí ako napríklad pán „Alojz Novák“. Po jeho smrti sa má podľa týchto tvrdení istý čas pohybovať ako blúdiaci duch a následne sa opäť vteliť do iného človeka alebo mimozemšťana. Je zrejmé, že tým pán „Alojz Novák“ definitívne končí. Už nikdy nebude vzkriesený k životu, pretože duch, ktorý si jeho telo iba dočasne „požičal“, pokračuje ďalej inde.

„Po smrti to už nikdy nebude ‚on‘. Iba duch (duša) sa v jeho živote niečo naučil a podľa zákonitostí, o ktorých tieto bytosti hovoria, si z jeho života odniesol len približne 5–10 % poznania. Všetko ostatné odovzdal univerzálnemu ‚stvoreniu‘, inteligentnej zložke obklopujúcej jednotlivé planéty.“

Potom však vyvstáva zásadná otázka: načo je mi nesmrteľnosť ducha, ktorý do mňa pri narodení vstúpi a po smrti pokojne pokračuje ďalej za svojou predstavou nirvány? Neviem, ako vy, ale ja chcem byť sám sebou, nie dočasnou schránkou pre nejakého nesmrteľného ducha. Z tohto pohľadu je pre mňa omnoho prijateľnejšie prežiť tu svoj vlastný život so všetkými dôsledkami.

Ak ho premrhám a nechcem mať s Bohom nič spoločné, je to moja zodpovednosť. Na Božom súde prijmem rozsudok večnej smrti. Ak som prijal Božiu ponuku a zariadil sa podľa nej, čaká ma večný život v spoločenstve Boha a ľudí, ktorých poznám.

Napriek tomu, že učenie týchto bytostí je v priamom a zásadnom rozpore s Bibliou, ktorú Boh inšpiroval, snažia sa ľuďom nahovoriť, že údajne „žijú v nerušenej zhode a harmónii“ s autorom Biblie. Tento výrok pochádza od tzv. mimozemšťana Valienta Thora (K76). Inými slovami – to, čo tieto bytosti hovoria, má mať rovnakú autoritu, akoby to povedal samotný Boh. Dejiny nám však veľmi dobre ukazujú, aké tragické dôsledky nastávajú vtedy, keď sa niekto postaví do pozície neomylného zástupcu Boha na Zemi.

Túto temnú epochu výstižne opísal aj Alois Jirásek vo svojej knihe Temno. Takzvaný vrchný veliteľ pre našu planétu – Aštar – zanechal vo svojom posolstve okrem iného aj tento výrok:

„Buďte poslušní našich pokynov a pokynov Kristových.“

Týmto vyhlásením tieto bytosti v podstate tvrdia, že stoja na rovnakej úrovni ako Kristus. Niektorí tzv. mimozemšťania dokonca hovoria, že Ježiš je len jedným z ich majstrov a že svoju úlohu na tejto Zemi už splnil. Podľa ich učenia teda už nemá prísť Ježiš pri svojom druhom príchode, ale oni sami sa majú stať spasiteľmi ľudstva. Údajne vyriešia jeho problémy pomocou novej technológie, evakuáciou vybraných jedincov, zvýšením vibrácií, vyžarovaním prúdu lásky z kryštálovej lode alebo nadviazaním bližšej komunikácie s ľuďmi.

Týmto prístupom sa však popiera všetko, čo hovorili starozákonní proroci, apoštoli aj samotný Ježiš Kristus o súde, o definitívnom zničení zla na Zemi, o konci utrpenia a o začiatku nového večného života v mieri a šťastí. Je zrejmé, že tieto rozpory sú zásadné. Výroky týchto bytostí sa nielenže odchyľujú od Biblie, ale v konečnom dôsledku stoja proti samotným základným stavebným kameňom učenia Písma svätého, ktoré je inšpirované Bohom. Otázka teda znie: čo s tým?

Ak sú ich výroky tak často v rozpore s Bibliou, prečo ľudí vyzývajú k jej čítaniu a štúdiu, keď práve ona odhaľuje ich lži? Jednou z možností je, že ide o premyslený zavádzajúci ťah pre tých, ktorí Bibliu čítajú len povrchne. Takýmto spôsobom sa vytvára priestor, aby si tieto bytosti dodali vlastný výklad, prípadne upravili a prekrútili základné pravdy Biblie. Zároveň to môže vytvárať dojem solidnosti a dôveryhodnosti – akoby všetko stálo na všeobecne uznávanom základe, keďže Biblia potvrdzuje existenciu Boha a tým nepriamo aj ich vlastnú.

Vznikajúce rozpory medzi Biblickým učením a ich výrokmi, ktoré si navyše navzájom protirečia, by sa dali vysvetliť ako snaha o zmenu náboženstva. Ide o vytváranie neistoty v duchovnej oblasti, v ktorej sa človek prestáva orientovať v tom, čomu možno veriť a čomu už nie. Takto sa pripravuje pôda pre to, aby ľudia, keď uvidia nejaké neobvyklé znamenie alebo zázrak, boli ochotní tomuto zázraku uveriť bez ohľadu na to, čo hovorí Biblia alebo čo tvrdili mimozemské bytosti predtým.

V konečnom dôsledku ide o to naučiť ľudí prijímať stále nové „pravdy“ bez ohľadu na to, či sú tie pôvodné overené a pravdivé. Je zrejmé, že v duchovnej oblasti existujú hlboké a preukázateľné rozpory. Ešte zaujímavejšie je však to, ako si tieto výpovede odporujú aj vo fyzikálnych a historických skutočnostiach. To je však už téma ďalšej časti.

Téma anjelov verzus mimozemšťanov otvára otázku rôznych foriem života vo vesmíre a prirodzene zapadá do biblického obrazu kozmického poriadku, ktorý je podrobne vysvetlený v učení o vesmírnom konflikte, kde Biblia objasňuje vzťah medzi Bohom, anjelmi, padlými duchovnými bytosťami a ľudstvom; otázka nepadlých svetov a obyvateľov iných planét úzko súvisí s témou nebies a Božej vlády.

Zatiaľ čo správne rozlíšenie medzi anjelmi a modernými predstavami o mimozemských bytostiach je nevyhnutné pre pochopenie duchovného pozadia javov, ktoré rozoberá aj UFO verzus Biblia; celé učenie je pevne ukotvené v biblickom výklade Písma, ktorý ukazuje, že Biblia pozná inteligentný život mimo Zeme, no nikdy ho neoddeľuje od Božej autority, stvorenia a plánu spasenia zjaveného v Ježišovi Kristovi.