7. Viera – Čo to je?
Jedného dňa sa malý chlapec vracal domov autobusom zo zhromaždenia. Bol teplý letný deň, a tak okná v autobuse boli otvorené. Chlapec si niesol domov biblický verš. Na kartičke, ktorú dostal od učiteľky, bolo napísané: „Majte vieru v Boha.“ (Mar 11,22). Náhle však oknom zavial prievan a jeho kartička vyletela von. Chlapec začal kričať:
„Zastavte autobus! Moja viera v Boha vyletela von oknom!„
Čo je to viera? Asi uznáte, že skutočná viera nemôže vyletieť von oknom.
1. Nesprávne predstavy o viere – Jak 2,19
O viere sa v náboženských kruhoch veľa hovorí. Členovia kresťanských cirkví sa radi označujú za „veriacich“. A predsa – napriek množstvu informácií o viere majú mnohí o nej značne skreslené predstavy. Viera je viac ako názor, mienka či intelektuálny pohľad na vec. Mnohí ľudia dnes tvrdia:
„Ja tiež verím. Som presvedčený, že niekde v nekonečnom vesmíre niekto musí byť. Nemohlo to všetko vzniknúť len tak náhodou.„
Toto však nie je skutočná viera, to je len názor, určitá mienka alebo pohľad na vec. Biblia nás upozorňuje, že podobnú „vieru“ majú aj démoni, ale v Božích očiach nemá žiadnu hodnotu (Jak 2,19). Viera je viac než len presvedčenie. Jeden školák raz povedal:
„Veriť znamená byť presvedčený o niečom, o čom vieme, že to tak nie je.„
Mnohí ľudia si myslia, že ak budú o niečom veľmi silno presvedčení, potom sa to určite stane. Ale znamená to, že keď niečomu veríme, že to tak je, že to tak aj bude? Ak som presvedčený, že na mesiaci je teraz človek, znamená to, že tam skutočne je? Samozrejme nie, pretože to nezodpovedá faktom. Iste, niekto by mohol namietať, že keby som skutočne veril, tak by tam bol. Ale to je manipulovanie mysle, a nie viera. Je zarážajúce, koľko kresťanov si myslí, že vypočutie ich modlitieb závisí na tom, ako dokážu zmanipulovať svoju myseľ. Musíme rozlišovať medzi poverou a vierou. Povera je založená na určitých predstavách (čierna mačka, piatok 13), ale viera na dôvodoch a faktoch.
Viera je viac ako príslušnosť k cirkvi alebo nejakému cirkevnému spoločenstvu. Keď sa dnes ľudia pýtajú: „Akej je on (ona) viery?„, často tým myslia na určité vyznanie viery, teda príslušnosť k cirkvi. Ale viera je viac než len intelektuálny súhlas s nejakým krédom alebo formálna príslušnosť k cirkevnému spoločenstvu (L 13,25-30).
Medzi vierou a poznaním je vzťah priamej úmery. Za minulého režimu nás v škole učili, že viera je vlastne pre tých, ktorí nepoužívajú svoj rozum. Čím je človek rozumnejší, tým má menej viery, prípadne ju nepotrebuje a úplne sa bez nej zaobíde. Naopak, viera, náboženstvo, to je len pre staré babičky, ktoré toho veľa nevedia, stoja nad hrobom a majú strach z budúcnosti. Mnoho ľudí si myslí, že medzi vierou a poznaním je vzťah nepriamej závislosti: čím väčšie poznanie, tým menšia viera, a naopak.
Veriť podľa nich znamená „vypnúť“ logické myslenie a súdnosť. Lenže v skutočnosti je to presne naopak. Čím väčšie poznanie, čím lepšie niekoho poznám, tým viac mu dôverujem. (Samozrejme za predpokladu, že ide o dôveryhodného človeka. Existujú aj ľudia, ktorých čím lepšie poznáte, tým menej im dôverujete; ale to je iná kapitola.) Skutočné poznanie vedie k viere a dôvere. V gréčtine dokonca neexistujú dve slová na vyjadrenie viery a dôvery – tým slovom je „pistis,“ ktoré vyjadruje oboje.
2. Čo je viera? – Žid 11,1; Rim 10,17; 12,3; Sk 16,30-31; J 17,3
Všeobecne viera je schopnosť, ktorú má každý človek. Schopnosť dôverovať druhým je nám vlastná, každodenne ju používame, aj keď do značnej miery závisí od výchovy v našom detstve a od vzťahov, ktoré sme si v ňom vytvorili.
Keď nastupujeme do autobusu, dôverujeme, že nás šofér dovezie na miesto určenia. Keď nám dajú v lekárni lieky, nerobíme doma ich analytický rozbor, aby sme zistili, či sme nedostali jed. Bez schopnosti veriť by ľudia nemohli na tomto svete existovať. Boh nám dal schopnosť dôverovať na základe faktov a skúseností. Preto aj vo vzťahu k Nemu a k Biblii nechce od nás nič iné, než aby sme sa presvedčili na základe vlastných skúseností, poznania faktov a zaujali čestný postoj k tomu, čo nám ponúka.
Mnohí ľudia tvrdia, že oni veriť nemôžu, aj keď sa o to pokúšajú. To je však veľmi nepresný výrok. Otázkou nie je, či je človek schopný veriť, ale komu verí. Každý človek je schopný veriť. Boh dáva každému človeku prichádzajúcemu na svet „mieru“ viery. Keby Boh dal schopnosť veriť len niekomu, bolo by nespravodlivé, že požaduje vieru ako podmienku spasenia od všetkých (Mk 16,16; 2 Pt 3,9).
Pretože schopnosť veriť majú všetci, dôležité je pýtať sa, ako túto schopnosť používame a kto je objektom našej viery. V biblickej viere nejde o vzťah k niečomu, ale o osobný vzťah k Niekomu. Keď poviem: „Verím, že Ján má čierne vlasy„, ide vlastne o nepresné použitie pojmu viera. Táto „viera“ je zameraná na nejakú „vec“, predmet, o ktorom potrebujem viac informácií. Toto použitie slova viera skôr vyjadruje určitú pochybnosť, niečo, o čom nie som celkom presvedčený, čím si nie som úplne istý.
Naopak vyjadrenie: „Verím v Jánovo priateľstvo“ odhaľuje vzťah dôvery. Táto „viera“ je zameraná na osobu a je výsledkom môjho kladného vzťahu k danému človeku. V biblickom chápaní je viera vždy zameraná na osobu. Viera je vzťah s Bohom, do ktorého vstupujem na základe poznania. V známej a často citovanej biblickej definícii viery zo Žid 11,1 sa hovorí, že „viera je hypostasis.“ Hypostasis je grécke slovo, ktoré sa prekladá ako „podstata.“ Lenže tento preklad pochopeniu toho, čo viera v skutočnosti je, veľmi nepomáha.
Keď na začiatku nášho storočia archeológovia robili vykopávky v Egypte, našli mnoho dokumentov s nápisom „Hypostasis“. Pri čítaní týchto starých manuskriptov zistili, že ide o záznamy o obchodných dohodách, predaji a kúpe majetku. Odvtedy vieme, že apoštol v Biblii nám vlastne hovorí, že viera je zmluvný vzťah s Bohom. Boh nám chce veľa ponúknuť, ale najprv sa nám musí predstaviť, aby sme mu mohli dôverovať. A tak Boh robí všetko pre to, aby sa nám zjavil, predstavil a umožnil nám ho spoznať (Jn 17,3).
Z Ozeáša 6,6.7 vyplýva, že milovať Boha (význam hebrejského slova „Chesed“ je zmluvná láska, milosť) znamená poznať ho, a poznať znamená milovať ho. V biblickom zmysle spoznať niekoho znamená mať s ním úzky vzťah lásky, dôvery a priateľstva (Gn 4,1; Mat 7,23). Odkiaľ pochádza taká viera či dôvera?
„Viera je teda zvestovanie a zvestovanie z poverenia Kristovho.“ (Rim 10,17)
Viera je síce Boží dar (Rim 12,3), ale to ešte nie je spásna viera. Skutočná (spásna) viera pochádza z čítania Božieho slova alebo jeho počúvania. Božie slovo zohráva nezastupiteľnú úlohu v procese budovania viery. O takúto vieru je nutné zápasiť (Ju 3). Nesmieme stratiť zo zreteľa toto napätie: Na tom, že verím, nemám žiadnu zásluhu, pretože viera je Boží dar každému. Za to, že neverím, som však zodpovedný, pretože viera je z počutia alebo čítania Božieho slova a je nutné o ňu zápasiť.
Ak Boha nepoznáme tak, ako sa nám zjavuje v Biblii, náš vzťah k nemu môže byť skôr poverou než vierou. Správna viera v Boha teda nie je „skokom do tmy“, ako ju niektorí označujú. Boh nás v tme nenechal ani nás nepodnecuje k riskovaniu. Naopak, varuje nás pred tým, aby sme dôverovali niekomu, koho nepoznáme. Viera je krokom do náručia milujúceho Boha. Viera teda znamená vzťah lásky, dôvery a priateľstva k Bohu ako k Osobe, ktorú poznáme. Čím lepšie ho poznáme, tým lepšie sú naše vzťahy.
3. Pozitívne aj negatívne dôsledky viery – Jak 2,17.20.23; Žid 11,31-32
Ako zistím, či mám správny vzťah s Bohom a vieru, ktorá vedie k spáse? Táto otázka rezonuje už od čias raného kresťanstva, počas reformácie a stále je predmetom diskusie.
Viera bez skutkov je mŕtva a neužitočná (Jak 2,17.20). Je zrejmé, že Boh očakáva vieru aj skutky (Ef 2,8-10). Ale koľko skutkov je potrebných a aké? Často sa tvrdí, že viera a skutky sú ako dve veslá na lodi, ktorými musíme veslovať, aby sme sa dostali do neba. Nie je však táto predstava len snahou o vlastnú záchranu? Ak zameriame pozornosť na skutky a začneme vieru merať výkonom, hrozí nám pasca skutkárstva.
O Abrahámovi je napísané, že bol nazvaný „priateľom Božím“ (Jak 2,23). Správna viera teda znamená stať sa Božím priateľom. Takýto vzťah je postavený na ochote načúvať Bohu, prijať, čo nám ponúka, a dôverovať mu. Boh od nás neočakáva stopercentný výkon, pretože vie, že v tomto hriechom porušenom svete to nie je možné. Očakáva však našu stopercentnú ochotu načúvať a nechať sa viesť. Abrahám bol nazvaný „otcom veriacich“ nie preto, že by podal najlepší výkon, ale preto, že bol ochotný dôverovať Bohu a nasledovať ho. Keď ho Boh volal z chaldejského Uru, Abrahám vykročil s dôverou. Jeho život nebol bezchybný, ale ochota načúvať a dôverovať Bohu bola základom jeho viery.
Mať správnu vieru znamená mať vzťah, ktorý môžeme nazvať priateľstvom. Priateľovi neklameme ani nepodvádzame, aby sme si overili, koľko ešte vydrží. Podobne, keď hovoríme, že Boh od nás očakáva poslušnosť, nemáme na mysli dokonalý výkon, ale ochotu načúvať mu. Slovo „poslušnosť“ (v gréčtine hypoakue) doslova znamená „pripravenosť načúvať“. Takáto viera znamená byť pripravený počuť, čo nám Boh hovorí, nasledovať jeho cestu a urobiť krok dopredu, keď nás volá. Správna viera je postavená na dôvere v Boha, na ochote učiť sa z jeho slova a na budovaní vzťahu, ktorý je založený na láske, dôvere a priateľstve.
I. Výkladové poznámky
Jak 2,14-26 (porovnaj Rim 4,1-25) Ak veríme, že Božie slovo je inšpirované, potom nie je možné stavať Jakuba proti Pavlovi. Oni si neprotirečia, ale hovoria o dvoch rôznych aspektoch viery. Jakub neporovnáva vieru a skutky ako prostriedok prístupu k Bohu, ale hovorí o pravej viere a mŕtvej viere. Jakub nepopiera, že človek je ospravedlnený vierou, ale zdôrazňuje, že samotné vyznania viery nestačia na ospravedlnenie.
Dobré skutky sú nerozlučne späté s vierou. Ak skutky chýbajú, potom je viera mŕtva a neužitočná (Jak 2,17.20). Vieru a skutky je potrebné rozlišovať (kvôli správnemu chápaniu ospravedlnenia a posvätenia), ale nie je možné ich rozdeľovať, pretože v praxi vždy kráčajú spolu. Viac sa tejto téme budeme venovať v ďalšej lekcii o ospravedlnení skrze vieru.
II. Praktický dôsledok
Žiada Boh od nás veľa? On vie, že naša schopnosť vyprodukovať vonkajší výkon môže byť slabá, ale očakáva, že v rámci vzťahu s ním nebudeme podvádzať, ale budeme ochotní počúvať. V liste k Židom (11. kapitola) sa uvádza galéria „hrdinov viery“. Medzi nimi sú mená ako Raab, Gedeon, Barák, Samson, Jefta, Dávid a ďalší. Títo ľudia mali vo svojom živote množstvo problémov a zápasili so slabosťami, ale dôverovali Bohu, boli ochotní načúvať jeho hlasu a nasledovať ho. Preto sú zaznamenaní v Židom 11 pre naše povzbudenie. Ak oni mohli mať takýto vzťah s Bohom, môžeme ho mať aj my. Takýto vzťah viery nemali len „hrdinovia“ viery, ale aj lotor na kríži. Niet divu, že keď sa žalárnik spýtal:
„Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“, Pavol mu odpovedal: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený.“ (Sk 16,30.31.)
Slovo viera vyjadruje vzťah k Bohu, ktorý je postavený na dôvere, láske a hlbokom obdivu. Na základe dôkazov, ktoré nám Boh zjavuje, človek verí tomu, čo Boh hovorí, prijíma, čo Boh ponúka, a koná to, čo Boh prikazuje, bez výhrad – teraz aj v budúcnosti. Každý, kto má takúto pravú vieru, bude určite spasený, pretože Boh spasí všetkých, ktorí mu dôverujú.
„Ver v Pána Ježiša a budeš spasený …“
Dokumenty, videa a prednášky k tejto téme si môžete ZDARMA – stiahnuť TU.
Súvisiace videá a dokumenty
-
John Bible projekt - Evanjelium podľa Matúša / Gospel of Matthew (trailer)
-
Evanjelium podľa Jána (movie) - Never Enough (Loren Allred)
-
Pozvanie od Johna k štúdiu Písma - Projekt Evanjelium podľa Matúša (Project Gospel of Matthew)
-
Evanjelium podľa Matúša - Veľkolepý príbeh Biblie (trailer)
-
Veľký spor vekov - Kniha o udalostiach nielen posledných dní (The Great Controversy)
-
Znamenia doby konca - Koniec je blízko
-
Len sa pozri mojimi očami (Phil Collins - Look Through My Eyes)
-
Jedine v Kristovi zostanem pevný (Owl City - In Christ alone I stand)