fbpx
Zmeň svoj život
Ako žiť s BohomHermeneutika

7. Poznanie Boha

OBSAH

Pre rýchlu orientáciu medzi článkami:

1. Božia láska k človekovi // 2. Pokánie

3. Vyznanie // 4. Odovzdanosť

5. Viera a prijatie // 6. Vzrast v Kristovi

7. Poznanie Boha // 8. Prednosť modlitby

Je mnoho spôsobov, ako sa nám Pán Boh chce dať poznať a spojiť sa s nami. Príroda neprestajne oslovuje naše zmysly. Vnímavé srdce dojme Božia láska a sláva zjavená v dielach Božích rúk. Pozorné ucho môže počuť a chápať Božiu zvesť v prírode. Zelené lúky, vysoké stromy, púčiky a kvety, vznášajúci sa oblak, dážď, žblnkotavý potok, velebnosť nebies – to všetko oslovuje naše srdcia a pozýva nás, aby sme sa zoznámili s Tým, ktorý to všetko stvoril.

Náš Spasiteľ spájal svoje vzácne naučenia s javmi prírody. Stromy, vtáci, lúčne kvety, vrchy, jazerá a nádherné nebo práve tak ako udalosti a prostredie každodenného života súvisia so slovami pravdy, aby si myseľ aj uprostred naliehavých starostí namáhavého ľudského života pripomínala jeho zvesť.

Boh chce, aby si jeho deti cenili jeho diela a radovali sa z prostoty, tichej krásy, ktorou vyzdobil náš pozemský domov. On ale nad všetok vonkajší pôvab miluje krásu charakteru a chce, aby sme sa usilovali o čistotu, jednoduchosť a nevtieravý pôvab taký zjavný v ríši kvetov.

Keby sme boli ochotní načúvať, stvorené Božie diela by nám dali vzácne naučenia o poslušnosti a dôvere. Od hviezd, ktoré na svojich nepostihnuteľných dráhach z roka na rok sledujú svoj určený smer, až po maličký atóm, celá príroda poslúcha vôľu Stvoriteľa. Boh sa stará o všetko, čo stvoril a ochraňuje to.

On udržiava nespočetné svety vo vesmíre, no súčasne dbá o potreby malého vrabčeka, ktorý si bezstarostne nôti svoju melódiu. Keď ľudia pracujú, alebo sa modlia, keď si večer líhajú, alebo ráno vstávajú, keď boháč hoduje v paláci, či keď si chudák sadá so svojimi deťmi k skromnému stolu, nebeský Otec to všetko pozoruje. Ani slza nespadne, aby si to Boh nevšimol a neunikne mu ani jediný úsmev.

Keby sme tomu neochvejne verili, rozplynuli by sa všetky zbytočné starosti. V našom živote by nebolo toľko sklamania, koľko ho je teraz. Všetko totiž, veľké či malé, je v rukách Boha, ktorého nepomýlia ani mnohonásobné starosti a nepredesí ho ani ich závažnosť. Potom by sme sa tešili z odpočinku duše, ktorý je mnohým dávno neznámy.

Keď sa vaše zmysly kochajú v pôvabných krásach zeme, pomyslite na budúci svet, kde už nebude poškvŕn hriechu ani smrti, kde na tvári prírody už nebude nijaký tieň zlorečenstva. Predstavte si domov vykúpených a uvedomte si, že bude slávnejší, než aký vie vybájiť najživšia fantázia. V rozmanitých Božích daroch v prírode vidíme len veľmi nejasný odraz jeho slávy. Písané je: „

Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeka nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí ho milujú.“ 1. Korinťanom 2,9.

Básnici a milovníci prírody vedia o nej písať aj hovoriť, no len kresťan sa vie úprimne tešiť z krásy zeme, pretože poznáva dielo svojho Otca a v každom kvete, kríku či strome jeho lásku. Nikto nepochopí skutočný význam vrchu, údolia, rieky či jazera, kto v nich nevidí výraz Božej lásky k človekovi.

Boh nás oslovuje svojím prozreteľným pôsobením a vplyvom svojho Ducha na naše srdcia. Z okolností, prostredia či z každodenných zmien môžeme získať vzácne naučenia, ak ich vieme vnímať. Žalmista pri pohľade na dielo Božej prozreteľnosti hovorí:

Milosti Hospodinovej je plná zem.“ Žalm 33,5. „Kto je múdry, nech to zachováva, a pochopí tak milostivé skutky Hospodinove.“ Žalm 107,43.

Boh sa nám prihovára svojím Slovom. V ňom sa nám jasne zjavuje jeho charakter, jeho zaobchádzanie s ľuďmi i slávne dielo vykúpenia. V Božom slove sú zaznamenané dejiny patriarchov, prorokov a iných svätých mužov z dávnej minulosti. Boli to ľudia „utrpeniu podrobení ako aj vy“. Jakoba 5,17. Poznávame, že aj oni museli premáhať podobné sklamania ako my, že aj oni podliehali pokušeniam, a predsa znova povstávali a z Božej milosti aj víťazili.

Keď o tom uvažujeme, bývame povzbudení vo svojom úsilí o spravodlivosť. Duch, ktorý ich inšpiroval, pri čítaní o ich skúsenostiach, svetle, láske, požehnaní a práci, ktorú z milosti smeli vykonávať, roznecuje v nás plameň svätého nasledovania i túžbu podobať sa im charakterom, žiť s Bohom tak, ako s ním žili oni.

Ježiš povedal o starozmluvných spisoch – a o koľko viac to platí o novozmluvných: „Ony svedčia o mne“ (Ján 5,39), o Vykupiteľovi, o tom, ku ktorému sa upína naša nádej na večný život. Áno, celé Písmo hovorí o Kristovi. Od prvého záznamu o stvorení, pretože „bez neho nevzniklo nič z toho čo jestvuje“ (Ján 1,3) až po záverečné zasľúbenie: „Prídem skoro“ (Zjavenie Jána 22,12), čítame o jeho dielach a počúvame jeho hlas.

Ak chcete poznať Spasiteľa, študujte Písmo. Naplňte si srdce Božími slovami. Ony sú živou vodou tíšiacou váš pálčivý smäd. Ony sú živým chlebom z neba. Ježiš hovorí:

Ak nejete telo Syna človeka a nepijete jeho krv, nemáte života v sebe.“ Ján 6,53.

A sám to vysvetľuje takto:

Reči, ktoré som vám hovoril, sú duch a život.“ Ján 6,63.

Naše telo sa buduje tým, čo jeme a pijeme a ako je to v prírode, tak je to aj v duchovnom živote: našej duchovnej prirodzenosti dodá silu a zdatnosť to, o čom premýšľame. Tajomstvu vykúpenia sa snažia rozumieť aj anjeli, lebo ono bude vedou i piesňou vykúpených po nekonečné veky večnosti. Nezaslúži si teda, aby sme ho pozorne skúmali? Nekonečné milosrdenstvo, Ježišova láska i obeť prinesená za nás vyžadujú najvážnejšie a najhlbšie premýšľanie.

Mali by sme uvažovať o charaktere nášho drahého Vykupiteľa a Prostredníka, o poslaní Toho, ktorý prišiel zachrániť svoj ľud z jeho hriechov. Pri týchto nebeských témach sa v nás umocní viera i láska, naše modlitby budú Bohu stále milšie, pretože v nich bude viac oddanosti a pokory. Budú rozvážne a vrúcne. Prejaví sa stálejšia dôvera v Ježiša a každodenná živá skúsenosť s jeho mocou, ktorá zachraňuje všetkých, čo jeho prostredníctvom prichádzajú k Bohu.

Pri uvažovaní o Spasiteľových prednostiach zatúžime po úplnej zmene a obnove podľa obrazu jeho čistoty, aby sme sa mohli podobať Tomu, koho uctievame. Čím viac budeme premýšľať o Kristovi, tým viac budeme o ňom hovoriť iným ľuďom a predstavovať ho svetu.

Biblia nebola napísaná len pre učencov, určená je najmä obyčajným ľuďom. Veľké spásne pravdy sú jasné ako deň a nikto sa nezmýli ani nezablúdi, iba ak tí, čo sa riadia vlastným prízemným úsudkom namiesto jasne zjavenej Božej vôle.

Nemali by sme prijímať nijaké ľudské svedectvo o tom, čo učí Písmo, ale Božie slová by sme mali skúmať sami. Ak dovolíme, aby za nás mysleli iní, naše duševné sily ochabnú a ušľachtilé vlohy sa nerozvinú. Nedostatkom premýšľania o témach hodných sústredenej pozornosti môžeme stratiť spôsobilosť pochopiť hlboký význam Božieho slova. Naše rozumové schopnosti sa umocnia skúmaním vzťahu jednotlivých tematických úsekov Písma, porovnávaním jedného textu s druhým a jednej duchovnej pravdy s druhou.

Nič tak nezveľadí rozumové schopnosti ako štúdium Písma. Žiadna iná kniha tak nepovznesie myšlienky ako obsažné pravdy Písma. Keby ľudia študovali Božie slovo, ako by mali, zmýšľali by veľkoryso, mali by ušľachtilý charakter a boli by pevní vo svojich zámeroch a zásadách. S tým sa dnes stretávame už len veľmi zriedka.

Z unáhleného prístupu k Písmu býva len malý úžitok. Človek môže prečítať celú Bibliu, a predsa nezachytí jej krásu a nepochopí jej hĺbku a skrytý význam. Štúdium určitej časti, kým nie je jasný jej zmysel a zrejmý jej vzťah k plánu spasenia, má väčšiu cenu, než prečítanie mnohých kapitol bez určitého zámeru a bez získania pozitívneho poučenia. Bibliu mávaj pri sebe. Keď máš príležitosť, čítaj ju a jej texty sa uč naspamäť. Aj cestou za svojimi povinnosťami alebo naspäť domov si môžeš prečítať určitú stať, uvažovať o nej, a tým si ju utvrdiť v mysli…

Bez sústredenej pozornosti a modlitebného štúdia nemôžeme získať ani múdrosť. Niektoré časti Písma sú nám ihneď jasné, no sú aj také, ktorých význam nie sme na prvý raz schopní pochopiť. Jeden text Písma treba porovnávať s druhým. Vyžaduje sa pozorné skúmanie, modlitebné uvažovanie a také štúdium bude bohato odmenené.

Ako baník nachádza žily vzácneho kovu ukryté pod zemským povrchom, tak aj vytrvalý skúmateľ hľadajúci v Božom slove poklad nájde pravdy veľkej ceny skryté pred pohľadom povrchného čitateľa. Inšpirované slová zvažované v srdci budú ako prúdy vyvierajúce z prameňa života.

Písmo sa nikdy nemá skúmať bez modlitby. Skôr, než otvoríme Božie slovo, prosme o svetlo Ducha Svätého a dostaneme ho. Keď Natanael prišiel k Ježišovi, Spasiteľ zvolal:

Ajhľa, pravý Izraelita, v ktorom nieto lesti.

Natanael povedal: „Odkiaľ ma znáš?“ Ježiš odpovedal:

Prv, ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom.“ Ján 1,48.49 (ROH); Ján 1,47.48 (ECAV).

Pán Ježiš uvidí aj nás, ak ho budeme v súkromí modlitby prosiť o svetlo, aby sme poznali, čo je pravda. Anjeli zo sveta svetla budú s každým, kto pokorným srdcom prosí o Božie vedenie. Duch Svätý vyvyšuje a oslavuje Spasiteľa. Jeho poslaním je predstaviť Krista, čistotu jeho spravodlivosti a slávne spasenie, ktoré máme jeho prostredníctvom. Ježiš hovorí:

Z môjho vezme a bude zvestovať vám.“ Ján 16,14.

Ako si Boh musí vážiť ľudí, keď za nich vydal na smrť svojho Syna a Ducha Svätého určil za jediného spoľahlivého učiteľa nebeskej pravdy a stáleho sprievodcu človeka!

Súvisiace videá a dokumenty