Jóga (meditácia) vs kresťanstvo

Slovo joga pochádza zo sanskritského slovesa yuj, ktoré znamená spojiť, zapriahnuť, zjednotiť. V pôvodnom význame nejde o telesné cvičenie, ale o duchovný systém, ktorého cieľom je spojenie človeka s božstvom alebo absolútnom. Telesné pozície (ásany) slúžia iba ako prostriedok na prípravu tela, dychu a mysle pre meditáciu a duchovné zjednotenie.

Pre mnohých z vás nie je tajomstvom, že sme sa venovali jóge takmer 15 rokov, a to nielen ako cvičenci, ale aj ako učitelia. Naše prvé kontakty s jógou sa datujú do roku 1969. V tom čase sa širšia verejnosť v bývalej Československej republike začala dozvedať o jóge, najmä prostredníctvom článkov v Mladom svete, ktoré opisovali niektoré cvičenia alebo systém Hatha jogy.

Vzhľadom na vtedajší totalitný režim sa o duševných a duchovných aspektoch nesmelo hovoriť. Obsah pojmu joga sa tak skreslil v tom zmysle, že ide len o zdravotné cvičenia – bez akéhokoľvek náboženského obsahu. Dá sa povedať, že tento hlboko zakorenený názor stále prevláda u väčšiny našich občanov – viac ako 14 rokov po Nežnej revolúcii.

Naša republika patrí medzi postkomunistické krajiny, kde po páde totalitného režimu zavládlo určité ideologické vákuum a ľudia sú náchylní prijímať myšlienky, ktoré sa im zdajú zaujímavé a nové. Týka sa to najmä mladých ľudí, ktorí nezažili náboženskú slobodu a majú veľký záujem o túto „spiritualitu“. Inzeráty na internete upozorňujú na bezplatné úvodné prednášky o tom, ako rozvíjať skryté duševné a duchovné schopnosti.

Východné náboženstvo sa napríklad nenápadne maskuje ako spôsob prekonávania stresu. Mnohí ľudia sa stali uctievačmi samých seba. Veria, že človek je v podstate dobrý a môže dosiahnuť dokonalosť. Východné náboženstvá túto túžbu po dokonalosti ženú do extrému učením, že na najvyššej úrovni „osvietenia“ sa človek môže spojiť s Bohom.

Podľa nich je v prvom rade na človeku, aby vyvinul techniku, ktorá v ňom oslobodí božstvo. Inak by nebolo možné, aby sa joga a iné orientálne praktiky tak rozšírili a ujali medzi kresťanmi. Svedčia o tom rôzne stretnutia v rámci medzináboženského dialógu. Na týchto podujatiach sa stretávajú známe osobnosti našich najväčších cirkví – náboženskí učenci a teológovia – s významnými osobnosťami hinduizmu, islamu, hnutia Hare Krišna a iných.

Na snahách o medzináboženský dialóg nemusíme vidieť nič zlé, ale veľa závisí od toho, koho si vyberieme za partnera. Treba brať do úvahy ich možné skryté motívy aj možnú krátkozrakosť reakcie verejnosti. Ďalším neblahým dôsledkom tohto presvedčenia sú nenápadné pokusy presadiť systém jógy v každodennom živote do škôl – vrátane materských škôl. Spočiatku len ako fyzičné cvičenia, ale skôr či neskôr ako súčasť hinduistickej filozofie a náboženstva. Ide o otvorené porušenie zásad náboženskej neutrality školstva.

Začiatkom 70. rokov sme boli v skupine záujemcov o cvičenie hatha jogy v Havířove. Spočiatku to bola len ďalšia forma fyzickej aktivity, ktorej sme sa venovali. Postupne sme navštevovali rôzne kurzy a semináre o joge doma i v zahraničí. Venovali sme sa technikám očisty tela, ásanám, pránajáme, relaxácii, meditácii a tiež masáži. Aby sme získali ďalšie skúsenosti a našli si vlastného guru (duchovného vodcu), odcestovali sme do Indie, kde sme navštívili niekoľko ašramov (jogových škôl). Poznatky, ktoré sme získali na kurzoch jogy, sme odovzdávali ďalej ako cvičitelia.

Počas nášho pobytu v Indii a neskôr pri štúdiu rôznej literatúry sme začali chápať, že joga nie je len fyzičné cvičenie, ale že má svoje korene vo filozofickom systéme, ktorý je súčasťou veľmi tolerantného náboženstva – hinduizmu. Joga teda nie je len cvičenie, ale životný štýl, celá filozofia myslenia, ktorá je založená na hinduistických koncepciách, či už ide o zákon karmy (zákon príčiny a následku), reinkarnáciu (cyklus prevteľovania duše) alebo o koncepciu samotného Boha.

Hinduizmus je pohanské náboženstvo, ktoré uctieva desiatky tisíc božstiev, či už v podobe ľudí, zvierat, rastlín alebo kameňov. Hlavnými bohmi moderného hinduizmu sú Brahma, stvoriteľ, Višnu, udržiavateľ, a Šiva, ničiteľ. Najposvätnejšou a najznámejšou knihou hinduistov je Bhagavadgíta (Pieseň vznešeného).

V hinduizme nachádzame mnoho variácií – od hlbokých filozofických špekulácií až po silnú vieru v démonov, od viery v jedného boha až po vieru v takmer nekonečný panteón bohov, od odporu k telesnosti až po extrémne sexuálne kulty a od úzkostlivého vyhýbania sa zabíjaniu všetkého živého až po krvavé obety. Tolerancia hinduizmu nemá v iných náboženstvách obdobu. Vo svete je dnes známych mnoho odnoží hinduizmu.

Líšia sa podľa gurua, ktorý ich vedie (mnohí tvrdia, že sú božskými inkarnáciami – avatarmi, alebo že sprostredkúvajú cestu k Bohu), a podľa kultúrneho prostredia, ktoré ich obklopuje. Základné články viery však zostávajú rovnaké: podľa nich je pravou podstatou človeka Boh; cieľom človeka v tomto živote je poznať svoje božstvo a realizovať ho. Vďaka tejto realizácii človek získava božské sily a stáva sa schopným používať svoju božskú identitu.