Jóga (meditácia) vs kresťanstvo

Slovo joga pochádza zo sanskritského slovesa yuj, ktoré znamená spojiť, zapriahnuť, zjednotiť. V pôvodnom význame nejde o telesné cvičenie, ale o duchovný systém, ktorého cieľom je spojenie človeka s božstvom alebo absolútnom. Telesné pozície (ásany) slúžia iba ako prostriedok na prípravu tela, dychu a mysle pre meditáciu a duchovné zjednotenie.

Pre mnohých z vás nie je tajomstvom, že sme sa venovali jóge takmer 15 rokov, a to nielen ako cvičenci, ale aj ako učitelia. Naše prvé kontakty s jógou sa datujú do roku 1969. V tom čase sa širšia verejnosť v bývalej Československej republike začala dozvedať o jóge, najmä prostredníctvom článkov v Mladom svete, ktoré opisovali niektoré cvičenia alebo systém Hatha jogy.

Vzhľadom na vtedajší totalitný režim sa o duševných a duchovných aspektoch nesmelo hovoriť. Obsah pojmu joga sa tak skreslil v tom zmysle, že ide len o zdravotné cvičenia – bez akéhokoľvek náboženského obsahu. Dá sa povedať, že tento hlboko zakorenený názor stále prevláda u väčšiny našich občanov – viac ako 14 rokov po Nežnej revolúcii.

Naša republika patrí medzi postkomunistické krajiny, kde po páde totalitného režimu zavládlo určité ideologické vákuum a ľudia sú náchylní prijímať myšlienky, ktoré sa im zdajú zaujímavé a nové. Týka sa to najmä mladých ľudí, ktorí nezažili náboženskú slobodu a majú veľký záujem o túto „spiritualitu“. Inzeráty na internete upozorňujú na bezplatné úvodné prednášky o tom, ako rozvíjať skryté duševné a duchovné schopnosti.

Východné náboženstvo sa napríklad nenápadne maskuje ako spôsob prekonávania stresu. Mnohí ľudia sa stali uctievačmi samých seba. Veria, že človek je v podstate dobrý a môže dosiahnuť dokonalosť. Východné náboženstvá túto túžbu po dokonalosti ženú do extrému učením, že na najvyššej úrovni „osvietenia“ sa človek môže spojiť s Bohom.

Podľa nich je v prvom rade na človeku, aby vyvinul techniku, ktorá v ňom oslobodí božstvo. Inak by nebolo možné, aby sa joga a iné orientálne praktiky tak rozšírili a ujali medzi kresťanmi. Svedčia o tom rôzne stretnutia v rámci medzináboženského dialógu. Na týchto podujatiach sa stretávajú známe osobnosti našich najväčších cirkví – náboženskí učenci a teológovia – s významnými osobnosťami hinduizmu, islamu, hnutia Hare Krišna a iných.

Na snahách o medzináboženský dialóg nemusíme vidieť nič zlé, ale veľa závisí od toho, koho si vyberieme za partnera. Treba brať do úvahy ich možné skryté motívy aj možnú krátkozrakosť reakcie verejnosti. Ďalším neblahým dôsledkom tohto presvedčenia sú nenápadné pokusy presadiť systém jógy v každodennom živote do škôl – vrátane materských škôl. Spočiatku len ako fyzičné cvičenia, ale skôr či neskôr ako súčasť hinduistickej filozofie a náboženstva. Ide o otvorené porušenie zásad náboženskej neutrality školstva.

Začiatkom 70. rokov sme boli v skupine záujemcov o cvičenie hatha jogy v Havířove. Spočiatku to bola len ďalšia forma fyzickej aktivity, ktorej sme sa venovali. Postupne sme navštevovali rôzne kurzy a semináre o joge doma i v zahraničí. Venovali sme sa technikám očisty tela, ásanám, pránajáme, relaxácii, meditácii a tiež masáži. Aby sme získali ďalšie skúsenosti a našli si vlastného guru (duchovného vodcu), odcestovali sme do Indie, kde sme navštívili niekoľko ašramov (jogových škôl). Poznatky, ktoré sme získali na kurzoch jogy, sme odovzdávali ďalej ako cvičitelia.

Počas nášho pobytu v Indii a neskôr pri štúdiu rôznej literatúry sme začali chápať, že joga nie je len fyzičné cvičenie, ale že má svoje korene vo filozofickom systéme, ktorý je súčasťou veľmi tolerantného náboženstva – hinduizmu. Joga teda nie je len cvičenie, ale životný štýl, celá filozofia myslenia, ktorá je založená na hinduistických koncepciách, či už ide o zákon karmy (zákon príčiny a následku), reinkarnáciu (cyklus prevteľovania duše) alebo o koncepciu samotného Boha.

Hinduizmus je pohanské náboženstvo, ktoré uctieva desiatky tisíc božstiev, či už v podobe ľudí, zvierat, rastlín alebo kameňov. Hlavnými bohmi moderného hinduizmu sú Brahma, stvoriteľ, Višnu, udržiavateľ, a Šiva, ničiteľ. Najposvätnejšou a najznámejšou knihou hinduistov je Bhagavadgíta (Pieseň vznešeného).

V hinduizme nachádzame mnoho variácií – od hlbokých filozofických špekulácií až po silnú vieru v démonov, od viery v jedného boha až po vieru v takmer nekonečný panteón bohov, od odporu k telesnosti až po extrémne sexuálne kulty a od úzkostlivého vyhýbania sa zabíjaniu všetkého živého až po krvavé obety. Tolerancia hinduizmu nemá v iných náboženstvách obdobu. Vo svete je dnes známych mnoho odnoží hinduizmu.

Líšia sa podľa gurua, ktorý ich vedie (mnohí tvrdia, že sú božskými inkarnáciami – avatarmi, alebo že sprostredkúvajú cestu k Bohu), a podľa kultúrneho prostredia, ktoré ich obklopuje. Základné články viery však zostávajú rovnaké: podľa nich je pravou podstatou človeka Boh; cieľom človeka v tomto živote je poznať svoje božstvo a realizovať ho. Vďaka tejto realizácii človek získava božské sily a stáva sa schopným používať svoju božskú identitu.

Jóga je jedným z klasických systémov indickej filozofie, ktorý sa zaoberá najmä praktickými metódami vedúcimi k ukončeniu cyklu znovuzrodenia. Teoretické základy jogy spolu s praktickými postupmi zhrnul Pataňdžali v diele Jóga sútry. Jedna z definícií opisuje jogu ako učenie o ovládaní duševných a telesných funkcií človeka s cieľom dosiahnuť vyššie duchovné stavy.

Sanskritské slovo joga znamená spojenie vlastného ja (átman) s kozmickým vedomím (brahman). Jóga sa propaguje ako cesta k šťastiu, vyrovnanému životu a oslobodeniu od stresu. Spomeňme aspoň najznámejšiu hatha-jógu, ktorá zahŕňa polohy tela – ásany, ako sú pozdrav slnku, mesiacu, kobra, hora, strom, páv, luk a ďalšie.

Pre väčšinu ľudí hatha-jóga znamená len fyzické cvičenie vedúce k lepšej pohyblivosti tela. Ide však len o časť pravdy, pretože sila, flexibilita a pohyblivosť nie sú hlavnými cieľmi ásan. Hlavným cieľom je kontrola – dokonca zastavenie určitých životných funkcií.

Hatha-jóga je preto zameraná na sebakontrolu, najmä tela a vnútorných orgánov, aby mohlo dôjsť k nerušenej koncentrácii mysle. Pôvodne teda nebola navrhnutá ako technika na liečenie tela, ale ako prostriedok na dosiahnutie konečných duchovných cieľov. V Indii existuje mnoho ášramov bez telesných cvičení.

Od polovice 20. storočia sa jogové praktiky rozšírili aj mimo Indie a mimo ich pôvodného nábožensko-filozofického kontextu. Aby sa jóga rozšírila na Západe, bola často prezentovaná ako systém na zlepšenie fyzického zdravia. Pri bližšom pohľade na odporúčané cvičenia však vidíme zásadné rozdiely oproti bežnému fyzickému cvičeniu.

Je známe, že aktívne dynamické cvičenie, ako beh, plávanie, bicyklovanie či rýchla chôdza, má priaznivý vplyv na krvný obeh a odbúravanie stresu. Počas takéhoto cvičenia sa spaľujú produkty metabolizmu. Cvičenie jogy však vedie k pasivite tela, myslenia a vôle a nepriamo otvára myseľ cudzím vplyvom. Všetko nasvedčuje tomu, že jóga nebola vytvorená ako samostatné fyzické cvičenie, ale ako príprava na duchovnú jogu. Fyzické cvičenia sú len predohrou k meditáciám.

V dokumentárnom filme „Bohovia New Age“ Dave Hunt na mnohých príkladoch ukazuje, že hatha-jóga je evanjelizačný nástroj na šírenie hinduizmu v západnom svete. Prvé lekcie začínajú fyzičkami a dychovými cvičeniami, no ďalšie lekcie vedú priamo do duchovnej oblasti. Dychové cvičenia – pránajáma – nemajú za cieľ zdravé dýchanie, ale zahŕňajú kontrolované obmedzovanie dychu, jeho zadržiavanie a obmedzenie svalovej a nervovej činnosti. Zvládnutie pránajámy si vyžaduje vysokú disciplínu a dlhodobú prax.

Najmä predlžovanie kumbhaky – zadržiavania dychu – je mimoriadne nebezpečné. Dochádza pri ňom k výraznej zmene pomeru oxidu uhličitého a kyslíka v krvi, čo môže časom spôsobiť zmenu osobnosti. Dlhodobé zotrvávanie v dýchacích polohách nadmerne rozširuje pľúca. Pri pravidelnom cvičení jogy môže dôjsť k poškodeniu elastických štruktúr pľúcneho tkaniva, k pretrhnutiu pľúcnych žliaz a k vzniku rozedmy pľúc so všetkými jej dôsledkami.

„Podľa hinduistickej filozofie tieto cvičenia vedú k prijatiu prány, ktorá je druhom energie a zdrojom života. Majú nás naučiť prijímať túto zvláštnu silu z vesmíru, nasmerovať ju do čakier (psychických kanálov alebo duchovných energetických centier) a tak budovať silu šakti.“

Nie je bez zaujímavosti, že táto sila je znázorňovaná ako had, ktorý drieme v človeku v najnižšej čakre, nazývanej muladhara. Uvádza sa tiež, že ide o silu, ktorá stvorila svet a je v ňom neustále prítomná. Pomocou správnych techník možno túto silu prebudiť a ovládať. Ide o psychické sily, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jogy – a to je nebezpečné. Posledným štádiom jogy je samádhi, ktoré ukončuje proces reinkarnácie, teda samsáry.

Jóga je teda bránou k duchovnej oblasti a človek jej praktizovaním vstupuje do duchovnej sféry – otázka však znie: do akej? V tomto hmotnom svete sa stretávame s protikladmi: čierna – biela, zlo – dobro, čisté – nečisté, svetlo – tma, láska – nenávisť, zúfalstvo – nádej, smútok – radosť, požehnanie – prekliatie. Tieto protiklady sa uvoľňujú, ak človek vstupuje do okultizmu, a teda aj do jogy. V duchovnom svete existujú dva zdroje pôsobenia. Božie slovo opakovane hovorí o dvoch zdrojoch nadprirodzených síl. Uveďme aspoň tri novozákonné príklady:

Apoštol Pavol sa vo Filipách stretol so ženou, ktorá mala podľa Písma vešteckého ducha. Nepáčili sa mu jej výroky, a preto prikázal nečistému duchu, aby ju opustil. Zlý duch z nej vyšiel, veštenie sa skončilo a žena dokonca stratila túto schopnosť. To jasne ukazuje, že Ježišov Duch sa stavia proti duchu veštenia. V Skutkoch apoštolov ďalej dochádza ku konfrontácii medzi Šimonom mágom a Duchom Svätým. Tento čarodejník pôsobil v Samárii dlhý čas a prostredníctvom apoštolov sa tam diali mocné Božie skutky. Šimon túžil získať Božiu moc, ale za peniaze. Peter mu odpovedal, ako je napísané v Skutkoch 8:20–23:

„Nech zhynie tvoje striebro s tebou, pretože si sa nazdával, že Boží dar sa dá získať za peniaze. Nemáš nijaký podiel ani účasť na tom všetkom, lebo tvoje srdce nie je pred Bohom úprimné. Rob teda pokánie za túto svoju zlobu a pros Pána, azda ti bude odpustené, čo si zamýšľal. Lebo vidím, že si plný horkej žlče a v putách neprávosti.“

A po tretie: Barnabáš a Saul sa plavia na Cyprus a prechádzajú cez celý ostrov až do Pafu:

„Keď prešli cez celý ostrov až do Pafu, našli tam istého čarodejníka a falošného proroka. Bol to Žid menom Barjezus. Zdržiaval sa u prokonzula Sergia Pavla, rozumného muža. Ten si pozval Barnabáša a Saula, lebo túžil počuť Božie slovo. Ale Elymas, čarodejník, tak totiž znie v preklade jeho meno, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. Vtedy Saul, ktorý sa volal aj Pavol, naplnený Duchom Svätým, uprel naňho zrak a povedal: ‚Diablov syn, plný každej podlosti a každej falošnosti, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti! Neprestaneš vari prevracať priame Pánove cesty? A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko.‘ Vtom na Elymasa padlo šero a tma, tápal vôkol seba a hľadal, kto by ho viedol za ruku. Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril.“ Skutky 13:6–12

Na mnohých miestach Nového zákona sa stretávame s vyháňaním nečistých duchov. Jedno z toho vyplýva jasne: prostredníctvom okultných síl sa človek napája na negatívny zdroj, čo má aj negatívne dôsledky. V jogínskej filozofii sa hovorí o prúdení tzv. kozmických síl, ktoré sú silami pohanských bohov. Pri uvoľňovacích a vyprázdňovacích cvičeniach – ásanách, pránájame, meditácii a askéze – keď sa telo a duša otvárajú, hrozí nebezpečenstvo, že sa človek dostane pod démonický vplyv, dokonca aj nevedomky.

Takéto praktiky preto nemôžu priniesť vykúpenie ani zmierenie s Bohom, hoci sa tak navonok tvária. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o jogu zameranú len na telo, ani o východnú liečebnú gymnastiku, ako sa to často prezentuje. Ak človek vstupuje do neviditeľného sveta svojimi myšlienkami, treba sa pýtať: s kým vlastne nadväzuje kontakt?

Biblia nám jasne ukazuje, ako je možné nadviazať kontakt s pravým Bohom. Týmto mostom do neviditeľného Božieho sveta je pre nás ľudí Ježiš Kristus. Ak však človek vierou vstupuje do neviditeľnej duchovnej sféry s iným obsahom, vstupuje do zvodných vplyvov. Pavol píše Efežanom, že náš boj nie je „proti telu a krvi, ale proti mocnostiam, silám a všetkému, čo ovláda tento temný vek, proti zlým duchom“. Tieto mocnosti zla sú neviditeľné, no pôsobia na človeka svojou silou, ak im uverí. Bývalý učiteľ jogy povedal:

„Človek si myslí, že ovláda iné sily skryté vo vesmíre. S hrôzou však dnes zisťujem, že človek je nimi skutočne ovládaný.“

Písmo nás v Liste Kološanom 2:8–9 vážne varuje:

„Dajte pozor, aby vás niekto nepriviedol do otroctva prázdnym a klamným filozofovaním, založeným na ľudských podaniach, na živloch sveta, a nie na Kristovi. Predsa v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva.“ Kološanom 2:8–9

Hinduizmus vznikal od konca prvého tisícročia pred Kristom až po súčasnosť na základe rôznych predchádzajúcich náboženských ideí a kultov. Ide o pohanské náboženstvo, ktoré uctieva desiatky tisíc božstiev v podobe ľudí, zvierat, rastlín a kameňov. Svoj pôvod má v Chámovi, jednom z Noemových synov, ktorý sa odklonil od živého Boha Biblie.

Kresťanstvo sa datuje do obdobia nášho letopočtu. Označenie kresťania alebo „kristovci“ sa prvýkrát objavilo v sýrskej Antiochii (Skutky 11:26) približne v 40. rokoch prvého storočia. Pohania takto pomenovali Kristových nasledovníkov. Navzájom sa nazývali bratmi. Základom kresťanskej viery je viera v jedného Boha Stvoriteľa podľa Exodus 20:3–5.

„Nebudeš mať iných bohov okrem mňa. Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, ale milosť preukazujem tisícom tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.“ Exodus 20:3–5

BOH

• Hinduizmus – Boh je najvyššia bytosť, ktorou je nedefinovateľný, neosobný Brahman, filozofické Absolútno, ktoré sa uctieva rôznymi spôsobmi.
• Kresťanstvo – Boh je najvyššia bytosť, nekonečný a osobný Stvoriteľ. Je milujúci a má úprimný záujem o ľudstvo. Biblia jasne hovorí, že Bohu záleží na tom, čo sa stane každému z nás: „Ja poznám zámery, ktoré mám s vami, znie výrok Hospodina, zámery pokoja, a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jeremiáš 29:11)

JEŽIŠ

• Hinduizmus – Je len jedným z mnohých avatarov (inkarnácií božstva).
• Kresťanstvo – Ježiš je Boží Syn, Mesiáš a Spasiteľ sveta, ako sa píše v Skutkoch 4:12:

„V nikom inom niet spásy; niet iného mena pod nebom, daného ľuďom, v ktorom by sme mohli byť spasení.“ Skutky 4:12

ČLOVEK

• Hinduizmus – Človek je prejavom neosobného Brahmanu, bez individuálneho ja a bez vnútornej hodnoty.
• Kresťanstvo – Človek bol stvorený na Boží obraz, je osobou schopnou prijímať a dávať lásku. Hoci bol tento obraz poškvrnený hriechom, človek má pred Bohom stále nekonečnú hodnotu. Boh to dokázal tým, že poslal svojho jednorodeného Syna Ježiša Krista, aby svojou smrťou vykúpil hriešneho človeka.

„Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme ešte boli hriešni.“ Rimanom 5:8

A ako píše apoštol Pavol v Liste Efežanom:

„Človek bez Krista je bez účasti na zmluvách Božieho zasľúbenia, bez nádeje a bez Boha na svete.“ Efežanom 2:12

HRIECH

• Hinduizmus – hriech proti svätému Bohu neexistuje. Zlé skutky sa nepáchajú proti žiadnemu Bohu, ale sú najmä dôsledkom nevedomosti.
• Kresťanstvo – hriech je skutočná vzbura proti dokonalému a svätému Bohu. Všetky skutky prestúpenia sú skutkami vzbury proti Božiemu zákonu. Znamená aj nezávislosť človeka od jeho Stvoriteľa, Boha. Dôsledkom je odlúčenie od Boha. A v tom je vinný každý človek.

„Všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.“ Rimanom 3:23

GURU

• Hinduizmus – guru je duchovný poradca, hlava hinduistickej komunity nazývanej ašram. Pravidlom je úplná poslušnosť voči guruovi. Vzdáva sa mu božská úcta ako viditeľnému absolútnu alebo inkarnácii Boha. Mnohí guruovia tvrdia, že dokážu svojim nasledovníkom sprostredkovať cestu k Bohu.
• Kresťanstvo – zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus je Majster a Učiteľ. Dostal meno: Božský radca, Božský bohatier, Otec večnosti, Vládca pokoja.

„Je len jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – Ježiš Kristus.“ 1. Timotejovi 2:5

SPASENIE

• Hinduizmus – snaží sa dosiahnuť spásu jednou z troch ciest. Prvou je cesta poznania, že človek je súčasťou nekonečného Brahmanu a nie samostatnou entitou. Druhou je cesta oddanosti, prejavujúca sa láskou a poslušnosťou voči konkrétnemu božstvu. Treťou je cesta práce, teda vykonávanie rituálnych obradov. Táto spása je nekonečný cyklus zrodení, úmrtí a nových zrodení.
• Kresťanstvo – spása človeka a jeho oslobodenie od hriechu a smrti. Človek je hriechom oddelený od Boha a smeruje k večnému zatrateniu. Preto nie je schopný dosiahnuť nápravu ani vykúpenie vlastným úsilím. K spaseniu môže dôjsť len vierou v zástupnú Božiu obeť, Ježiša Krista.

„Otec poslal Syna, aby bol Spasiteľom sveta.“ 1. Jána 4:14

SVET

• Hinduizmus – považuje hmotný svet za neskutočný. Prvou prioritou je realizácia Brahmanu.
• Kresťanstvo – vidí svet ako objektívnu realitu a výsledok stvoriteľskej Božej vôle. Svet nie je súčasťou univerzálnej alebo monistickej jednoty. Keďže zem bola stvorená Bohom, nemožno ju stotožňovať s Bohom ani s Jeho večnou prirodzenosťou.

„Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem.“ Genezis 1:1

KARMA

• Hinduizmus – zákon príčiny a následku. Záznam skutkov nemôže vymazať čas ani smrť. O ďalšej existencii rozhoduje zákon spravodlivosti. Neexistuje odpustenie hriechov, každý skutok sa človeku vráti. Zákon karmy popiera slobodnú vôľu a učí, že vesmír i všetko dianie je určené neovplyvniteľným osudom.
• Kresťanstvo – každý človek má nádej na spásu. Boh odsudzuje hriech, ale robí tak skrze Zástupcu. Spása prichádza zhora v Ježišovi Kristovi a je nad ľudské zásluhy. Ježiš platí svojou krvou, láme putá hriechu, starej prirodzenosti, charakteru i dedičnosti. Mocou Ducha Svätého sa už tu na zemi rodí nový a slobodný človek, nové stvorenie. Ani zákon karmy nemá žiadnu moc proti tomuto Božiemu dielu.

„Ak je teda niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo, hľa, všetko je nové.“ (2 Kor 5:17–18)

• Hinduizmus – reinkarnácia sa vysvetľuje ako premiestnenie duše do nového zrodenia. Myšlienky, slová a činy človeka majú dobrý alebo zlý vplyv na jeho budúci život. Nový zrod môže byť vyšší alebo nižší ako predchádzajúci. Niektorí hinduisti veria, že existuje 8,5 milióna rôznych foriem, do ktorých sa človek môže vteliť (chrobák, červ, rastlina a pod.).
• Kresťanstvo – „Človeku je dané raz žiť a potom príde súd.“ (Hebr 9:27). Biblia nás dokonca výslovne varuje:

„Nech sa medzi vami nenájde nikto, kto by vyvádzal svojho syna alebo svoju dcéru cez oheň, ani veštec, ktorý sa zaoberá veštbami, ani zaklínač hadov, ani čarodejník, ani ten, kto sa vypytuje na duchov mŕtvych, ani vidiaci, ani ten, kto sa pýta mŕtvych. Každý, kto toto robí, je Hospodinovi ohavný.“ (Dt 18:10–13)

Dokonca aj v tomto obmedzenom spektre rozdielov je jasné, že hinduizmus a kresťanstvo sa nikdy nemôžu zjednotiť. Ich základy sú nekompatibilné. Zásadný rozdiel spočíva v tom, že hinduisti hľadajú spásu vlastným úsilím, zatiaľ čo kresťania veria v spásu osobnou vierou v Ježiša Krista.

Je teda možný medzináboženský dialóg? V súčasnosti sa často argumentuje proti tejto pravde práve v rámci „medzináboženského dialógu“, ktorý je čoraz populárnejší. Hlavným iniciátorom týchto dialógov a vedúcim projektu „Joga v každodennom živote“ je hinduistický mních Swami Maheswar-ananda, ktorý presadzuje zjednotenie viery. Pojem „dialóg“ vysvetľuje v článku Semin v časopise o súčasnej náboženskej scéne:

„Ak si niekto myslí, že pojem ‚dialóg‘ sa v súčasnom kontexte používa v sokratovskom zmysle – teda ako metóda objavovania pravdy – bude nepríjemne prekvapený intenzitou odporu voči hodnote pravdy (objektivity) v ‚dielňach dialógu‘. Súčasný dialóg neslúži ako metóda na objavovanie pravdy a odmietanie omylov, ale má byť vzájomným obohatením, prelínaním a inšpiráciou. Polemiky sú odmietané ako neplodné a nezlučiteľné s požiadavkou láskavosti a prikázaním lásky. Existencia jediného pravého náboženstva je vylúčená.“

„Vo falošných náboženstvách sú prítomné čiastočné pravdy, ale tieto čiastočné pravdy nepatria do ich vlastníctva. Falošné náboženstvá sa dajú definovať podľa omylu, nie podľa toho, čo je v nich pravdivé. Oficiálne modlitby, ktoré sa týkajú rôznych náboženstiev, vzývajú a uctievajú rôzne pohanské modly alebo sú zamerané na uctievanie vlastných božstiev. Ako sa môžu obrátiť k pravému Bohu, keď majú o Bohu falošné predstavy? Ak existuje pravé náboženstvo, ktoré má svoj pôvod v Bohu, určite obsahuje všetko, čo vedie človeka k spáse. V tomto zmysle nemajú falošné náboženstvá pravým čo ponúknuť.“

Miešanie kresťanstva s pohanstvom, známe ako synkretizmus, spočíva v spájaní protichodných názorov. Tento proces degraduje živého Boha na úroveň pohanských modiel a zároveň predstavuje miešanie pravdy s lžou. Proroci Starého zákona tento jav označujú ako duchovné cudzoložstvo.

Nie je možné, aby všetky náboženstvá boli pravdivé súčasne. Islam a kresťanstvo nemôžu byť pravdivé naraz, rovnako ako sa hinduizmus nemôže spojiť s posolstvom Biblie. Pán Ježiš Kristus o sebe vyhlasuje, že On je cesta, pravda a život a že nikto neprichádza k Otcovi inak ako cez Neho (Ján 14:6). Hinduizmus naopak tvrdí, že existuje viacero ciest spásy. Ak prijmeme myšlienku viacerých ciest k spáse, spochybňujeme autoritu Biblie a nenahraditeľnosť Kristovej obete, čím popierame celé posolstvo evanjelia. Preto nie je možné byť skutočným nasledovníkom Ježiša Krista a zároveň dopĺňať vieru učením hinduizmu. Z tohto dôvodu nemôže existovať ani tzv. kresťanská joga.

Jóga vedie človeka k tomu, aby sa zameral na seba.

Jóga neslúži druhým, ale zameriava sa na sebapoznanie, rozvoj sebarealizácie a sebauspokojenie. Všetko sa začína u seba, čím sa buduje ego. Hinduizmus nikdy nenaučí človeka milosrdenstvu. Jedine evanjelium ukazuje cestu, ako milovať druhých. Božie slovo nám hovorí:

„Zmýšľanie tela je nepriateľstvom voči Bohu — nepodrobuje sa totiž Božiemu zákonu; veď sa ani nemôže.“ Rimanom 8:7

Jóga vedie k zbožšteniu človeka.

Jóga vychádza z ilúzie, že človek je od prírody dobrý a má v sebe božskú iskru, ktorú treba len zapáliť, aby dosiahol dokonalosť. Podľa Biblie však osobný Boh nikdy neuznáva človeka ako Boha ani ako jeho časť. Prorok Izaiáš jasne vyhlasuje:

„Toto hovorí Hospodin, Stvoriteľ neba… Ja som Hospodin a niet iného Boha. Mimo mňa niet spravodlivého Boha a Spasiteľa.“ Izaiáš 45:18–21

Jóga spôsobuje deštrukciu vplyvom hriechu.

Jóga zamestnáva našu myseľ myšlienkami, že naše základné potreby sú skôr fyziologické a duševné, než morálne. To je deštrukcia, pretože negácia hriechu popiera skutočnosť, že nás hriech oddeľuje od Boha. Práve toto je problém, ktorým sa jóga nezaoberá.

Jóga podporuje vieru v spasenie skrze skutky.

Jóga je systém sebazdokonaľovania, ktorý podobne ako iné svetové náboženstvá učí, čo musí človek urobiť, aby dosiahol spásu. Skutky však nie sú cestou k spáse. Spasenie je jedine skrze Ježiša Krista.

„Milosťou ste spasení skrze vieru.“ Efezanom 2:8

Jóga vedie k otvoreniu sa temným silám.

Boh nám dal intelekt a zároveň nám dal príkaz:

„Miluj Pána, svojho Boha, celou svojou mysľou.“

Biblia nikdy neučí vyprázdňovať myseľ. Naopak, učí nás, aby sme napĺňali myseľ pravdou. Ježiš varuje pred prázdnymi myšlienkami a nečistými duchmi, ktoré môžu vstúpiť do života človeka, ak sa otvorí iným duchom.

Jóga, podobne ako mnohé iné praktiky, úzko súvisí so špiritizmom a okultizmom, pretože človeka otvára duchovnému vplyvu tohto sveta. Satan, ako boh tohto sveta, je pripravený pôsobiť na každú prázdnu myseľ.

Konečným cieľom jogy je vymazať individualitu človeka.

Jóga ako forma východnej mystiky popiera hodnotu jednotlivca. Prostredníctvom viery v reinkarnáciu učí, že človek sa znovu narodí ako niekto iný a jeho individualita nemá večnú hodnotu. Biblia však učí, že každý človek má trvalú a nemennú hodnotu pred Bohom. Východná mystika prirovnáva človeka k poháru vody, kde sklo predstavuje telo a voda ducha. Konečným cieľom je, aby sa duch stratil v oceáne, čím sa individualita vymaže. Tento cieľ zjednotenia s Brahmanom je v úplnom rozpore s evanjeliom Ježiša Krista a je nekresťanský.

Jóga vedie na scestie.

Je mimoriadne nebezpečné, keď si kresťania osvojujú hinduistické a orientálne praktiky s cieľom „obohatiť“ kresťanstvo. Jóga a podobné techniky môžu vážne narušiť osobný vzťah s Bohom a s Kristom. Kresťanský pohľad je postupne potláčaný a Kristova obeť za spasenie je popieraná. Ak naša dôvera nespočíva vo vedení Ducha Svätého a v Písme, vystavujeme sa riziku odklonu od viery. Mnohí indickí učitelia dnes hovoria o Kristovi pozitívne, prijímajú ho ako večné Slovo a používajú jeho meno ako potvrdenie jogy. Tieto odkazy však vždy zaznievajú výlučne v kontekste jogy, a preto nie sú v súlade s kresťanským posolstvom.

V duchovnej oblasti je systém jogy robustný a prepracovaný, ale hlboko sa líši od kresťanstva v predpokladoch o zmysle života a vo východiskách, ktoré ponúka. Tak ako neosobná existencia nemôže vysvetliť existenciu človeka, ani človek nemôže nájsť plné uspokojenie v neosobnej skúsenosti východnej meditácie.

Osobné naplnenie v živote možno dosiahnuť len v osobnom láskyplnom vzťahu s osobným Bohom Otcom a jeho jediným Synom Ježišom Kristom. Takýto vzťah sa začína vtedy, keď sa s vierou obrátime na Pána Ježiša a od nášho „ja“ sa obrátime k Bohu, ktorý nás stvoril. Týmto konaním, ktoré vychádza z objektívneho historického významu Božieho vykupiteľského diela v Ježišovi Kristovi, dochádza k osobnému objavu, že „skutočnosť je Ježiš Kristus“.

„On predchádza všetko, všetko spočíva v ňom…“ Kolosanom 1:17

Rozum aj skúsenosť sú súčasťou tohto vzťahu so Stvoriteľom, ktorý stvoril myseľ aj telo.

„Ježiš Kristus je ten istý, včera, dnes i naveky.“ Hebrejom 13:8

Boh stále miluje človeka, pretože z lásky k nám položil svoj život, aby všetci ľudia spoznali pravdu a dospeli k spáse. Chce ťa viesť, chce byť tvojím Pánom a osobným Spasiteľom. Sľubuje, že nás nikdy neopustí ani nezanechá. Ján Amos Komenský raz povedal:

„Biblia nám bola daná preto, aby nám dôrazne pripomínala našu hlúposť, keď opúšťame prameň života, Boha, biedu, do ktorej sa tým ponárame, a napokon milosrdenstvo, ktoré Boh ponúka tým, ktorí chcú byť múdri. Je to kniha, ktorá je taká potrebná ako žiadna iná pod slnkom a jedinečná opora pre poznanie cesty, ako sa vyhnúť večnej záhube a získať život.“ Ján Amos Komenský

Téma jógy a meditácie v konfrontácii s kresťanstvom priamo súvisí s rozlišovaním medzi biblickou vierou a východnými duchovnými praktikami, preto prirodzene zapadá do oblasti pohanských náboženstiev, kde sa odhaľujú ich filozofické a náboženské korene; prenikanie jógy do západnej spirituality úzko súvisí aj s fenoménom New Age, ktorý presadzuje sebospasenie, božstvo v človeku a synkretizmus viery, čo biblické kresťanstvo zásadne odmieta.

Z teologického hľadiska patrí táto problematika medzi falošné učenia, pred ktorými Písmo opakovane varuje, a zároveň má priamy dopad na praktický kresťanský život, kde ide o vernosť Kristovi; hlbšie biblické posúdenie duchovných praktík ponúka aj výklad Písma, ktorý jasne ukazuje rozdiel medzi evanjeliom spásy z milosti a duchovnými cestami založenými na ľudskom úsilí.