fbpx
Zmeň svoj život
BibliaBiblické štúdium 11-20

12. Zmierenie

Náčrt

1. Zmierenie a služba vo svätyni – Ex 25,8; Žid 7,25; 8,1-2; 10,4
2. Kristova smrť a zmierenie – Rim 3,24-26; 1 K 15,3; 2 Kor 5,21; 1 Ján 2,2

Zmierenie je jedno zo slov, ktoré Biblia používa na označenie toho, akým spôsobom Boh rieši a nakoniec aj vyrieši problém hriechu, ako obnoví narušený vzťah medzi stvorenými bytosťami a sebou. Okrem tohto termínu sa v Písme nachádzajú aj iné obrazy, ako napr. záchrana, vykúpenie, náhrada či adopcia. Tieto metafory sú prevzaté z rôzneho prostredia, napr. z trhu otrokov, súdneho pojednania alebo domácnosti.

V koreni slova zmierenie nachádzame slovo mier, čo naznačuje, že významom tohto slova je nastolenie mieru, jednoty a súladu. Zmierenie znamená obnovenie priateľských vzťahov medzi tými, ktorí boli nepriateľmi. Treba mať však na pamäti, že toto slovo predovšetkým zahŕňa proces, ktorý odstraňuje prekážky zabraňujúce nastolenie mieru, nie len výsledok, ktorý sa dosiahne ich odstránením.
Zmierenie predpokladá odcudzenie medzi dvoma stranami, ktoré boli kedysi zjednotené. Znamená teda obnovu narušeného vzťahu lásky a dôvery.

Zmierenie je potrebné preto, lebo priamo v nebesiach vypukla vojna (Zj 12) vznikol hriech, ktorým je predovšetkým bezzákonnosť, vzbura (1 Jn 3,4). Boh však rieši tento problém prostredníctvom smrti Ježiša Krista, ktorá pôsobí zjednotenie: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn 12,32) Tá istá myšlienka je vyjadrená aj v slovách apoštola Pavla: „privedie všetko na nebi i na zemi k jednote v Kristovi.“ (Ef 1,10)

Na inom mieste hovorí: „Plnosť sama sa rozhodla v ňom prebývať, aby skrze neho a v ňom bolo zmierené všetko, čo jest.“ (Ko 1,19-20)
Zmierenie sa teda dotýka celého vesmíru. Nie je určené výlučne ľuďom, potrebuje ho celý vesmír. Je dôležité, aby sme zmierenie nedefinovali príliš úzko.

1. Zmierenie a služba vo svätyni – Ex 25,8; Žid 7,25; 8,1-2; 10,4

Keď Boh chcel poučiť Izraelský národ o tom, akým spôsobom plánuje riešiť problém hriechu, nebola to ľahká úloha. Títo bývalí otroci vedeli o Bohu, ktorý ich predivným spôsobom vyslobodil z Egypta, len veľmi málo. Boh im nepredčítal teologickú prednášku, ale dal ilustráciu v podobe svätyne, kde ľudia praktickým spôsobom mali účasť na tom, čo ich Boh chcel naučiť.

Tieto služby ľuďom ukazovali na Božiu svätosť i ľudskú hriešnosť. Ukazovali zároveň na ohavnosť hriechu aj na Božiu ochotu hriech odpustiť, očistiť, prebývať s jeho ľudom (Ex 25,8).
Stánok sa skladal z troch častí, kde každá mala svoj špeciálny význam: Nádvorie, svätyne a svätyne svätých.

Na nádvorí bol medený obetný oltár, na ktorom sa prinášali obete za hriech. Ak človek zhrešil, sám priniesol obeť k oltáru. Kňaz zviera prezrel, či nemá nejakú vadu, hriešnik vyznal svoj hriech, zabil obeť a položil ju na oltár.

Medzi prinášaním obetí v Izraeli a v okolitých pohanských národoch bol veľký rozdiel. Tým, že človek prinášal obeť, vyznával, že problém hriechu je na jeho strane, nie na Božej, že hriech nedokáže sám vyriešiť, že odplata za hriech je smrť (Rim 6,23), že jeho hriechy spôsobili smrť nevinnej obete (Jn 1 , 29). Táto obeť bola predobrazom smrti Ježiša Krista na kríži.

Prinesením obete človek vyznával vieru v ospravedlnenie skrze vieru: svoju obeť neprinášal ako úplatok Bohu, aby mu Boh odpustil, ale ako vyjadrenie viery v Božie odpustenie, prijatie toho, čo Boh dáva. Obeťou tiež človek vyjadroval vieru v posvätenie skrze vieru: tým že priniesol obeť presne tak, ako to Boh prikázal, vyjadroval svoje rozhodnutie byť poslušný.

Obetný oltár na nádvorí sprostredkovával človeku nádherné posolstvo o odpustení hriechov. Boh je ochotný zbaviť nás viny, ukazuje nám, že nás prijíma takých, akí sme. Keď sa mu odovzdáme, bude s nami zaobchádzať ako keby sme nikdy nezhrešili. Umývadlo na nádvorí bolo symbolom očistenia.
Pre človeka, ktorý si uvedomoval svoju hriešnosť, muselo byť posolstvo o odpúšťajúci Božej láske oslobodzujúcim evanjeliom. Je však zvesť o tom, že Boh nám odpustil naše hriechy už všetko, čo nám Boh chce povedať? Nie! – Sú ešte ďalšie dve oddelenia stánku. Časť krvi z obety bola zanesená do svätyne.

Vo svätyni boli tri predmety, ktorých poslaním bolo ukázať na to, akým spôsobom Boh oslobodí ľudí z moci hriechu. Boh chce totiž nielen hriech odpustiť, ale aj zmeniť život človeka. Týmito tromi predmetmi boli: sedemramenný svietnik (menora), stôl s chlebmi predloženia a kadidlový oltár.

V každej zo siedmich lámp svietnika ktorý stál naľavo, horel olej, ktorý osvetľoval celú miestnosť. Židia vedeli, že olej, svetlo je symbolom Ducha Svätého. Úlohou Ducha Svätého je osvecovať zatemnenú myseľ (1 Kor 2,12-14). Toto symbolizuje zmenu, ktorá nastáva u kajúceho človeka (Rim 12,1.2). Táto zmena myslenia je kľúčovou pre ďalší rozvoj veriaceho.

Vpravo vo svätyni bol nízky stôl, na ktorom bolo 12 bochníkov chleba. Izraelčania v tom mohli vidieť symbol udržovania života, sýtenie sa Božím slovom (Jer 15,16).

V stredu stál zlatý oltár, na ktorom sa pálilo kadidlo. Oltár stál priamo pri opone, ktorá oddeľovala svätyňu od svätyne svätých. Kadidlo predstavuje dokonalú spravodlivosť Ježiša Krista. Ak si ľudia obťažený svojou hriešnosťou uvedomovali svoju nedokonalosť, cítili príjemnú vôňu kadidla vychádzajúceho zo svätyne. To bola pre nich radostná pripomienka, že Boh vypočuje ich prosby – nie na základe toho, ako oni sami sú dobrí, ale na oveľa lepšom základe. Jedine Kristus má dokonalú spravodlivosť, jedine v jeho príhovornej službe je záruka, že naše modlitby budú vypočuté.

Svätyňa nám ukazuje, že Boh chce nielen hriech odpustiť, ale že aj všetka moc nebies je k dispozícii človeku, ktorý túži po zmene života, oslobodenia z moci hriechu. On nám posiela Ducha Svätého, ktorý osvecuje našu myseľ, dáva nám Písmo, aby nás sýtil duchovne a vypočúva naše modlitby, aj keď sme nehodní. Takto moc hriechu môže byť v našom živote zlomená a my zakúšame víťazstvo nad hriechom.

Je však evanjelium o tom, že Boh mi hriechy odpustil, že on ma zmení, už celé evanjelium? – Nie! Ešte zostáva Svätyňa svätých. Boh ešte musí ukázať na pravého vinníka, ukázať, kto za hriech vo vesmíre môže, vyriešiť otázku konečnej zodpovednosti za hriech, z ktorej bol Boh falošne pred celým vesmírom obvinený.

Vo svätyni svätých bol len jeden predmet – truhla zmluvy. V nej bolo uložené Desatoro, ktoré je vyjadrením Božieho charakteru. (A tiež nádoba s mannou a zakvitnutá Áronova palica.) Dekalóg bol prikrytý vekom, ktoré sa nazývalo zľutovnica. Keď Boží charakter bol nepochopený, keď prišiel hriech, „Boh ho prikryl“ (to je starozákonné slovo pre „zmieriť“) svojim milosrdenstvom, aby človek aj nebeské bytosti mali novú možnosť pochopiť Boží charakter.

Keď človek priniesol obeť, kňaz vzal trochu z krvi do svätyne a tam pokropil pred oponou, ktorá oddeľovala svätyňu od svätyne svätých, kde bola Božia prítomnosť. To symbolizovalo, že je potrebné ešte vyriešiť jeden aspekt hriechu – otázku konečnej zodpovednosti za hriech – a to bola Božia starosť. Ako sa to dialo?

Jeden deň v roku, v Deň zmierenia, boli pripravení dvaja capy, ktorí predstavovali dve strany vo vesmírnom konflikte medzi dobrom a zlom. Kozol pre Pána bol obetovaný – Boh je ten, ktorý je ochotný obetovať sa za svoje stvorenie, čo sa zreteľne prejavilo v živote a smrti Ježiša Krista. S krvou tohto capa veľkňaz vošiel do svätyne svätých a pokropil truhlu zmluvy. Tým bola svätyňa svätých očistená od hriechov. Potom vyšiel na nádvorie, aby požehnal kajúci sa ľud, ktorý tam čakal a aby vložil svoje ruky na kozla pre Azazela.

Takýmto spôsobom sa ukazovalo, kto je za hriech zodpovedný a kozol bol potom vyhnaný na púšť, kde zahynul, aby sa naznačilo, že hriech bude z vesmíru úplne odstránený, vykorenený. Hriech vo vesmíre nie je preto, že Boh stvoril nedokonalé bytosti, alebo preto, že by požadoval od nich príliš veľa, ale preto, že satan Boha neprávom obvinil, očiernil jeho charakter, predstavil ho v nesprávnom svetle.

Deň zmierenia ukazuje, že jedného dňa Ježiš Kristus, náš Veľkňaz, vyjde z nebeskej svätyne, kde koná dielo zmierenia, aby prišiel na našu zem druhýkrát a požehnal tých, ktorí ho v pokornom a kajúcnom duchu očakávali. (Hebr 8,1.2) Vtedy bude s konečnou platnosťou ukázané na skutočného pôvodcu zla, satana, a potom môže byť on aj hriech úplne odstránený.

Starozákonný svätostánok jednoduchým spôsobom ukazuje, aká je pravda o Bohu, človeku, Satanovi aj hriechu.

2. Kristova smrť a zmierenie – Rim 3,24-26; 1 K 15,3; 2 Kor 5,21; 1 Ján 2,2

Z pohľadu kresťanskej viery je Ježišova smrť na kríži najdôležitejšia udalosť v dejinách ľudstva. Bez nej by Ježiš nemohol splniť svoje poslanie na tejto zemi. Na kríži naše spasenie bolo dokonalé v tom zmysle, že bolo zabezpečené plne, dokonale a raz a navždy. Keď novozákonní pisatelia hovoria o význame smrti Ježiša Krista na kríži, hovoria o nej ako o „zmierení“: „boli sme zmierení s Bohom smrťou jeho Syna“ (Rim 5,10). „On je obeťou zmierenia za naše hriechy“ (1 Jn 2,2)

Pre správne pochopenie týchto veršov je potrebné opäť zdôrazniť, že problém hriechu nespočíva v tom, že hriech zmenil vzťah Boha k človeku, ale človeka k Bohu. Ak nás Boh miluje bezpodmienečnou láskou – a Biblia nás uisťuje, že to tak je – potom on sa nikdy od nás neodvrátil, a teda nie je nutné si ho zmierovať. (Jer 31,3: Hebr 13,8) Zmierenie pôsobí na nás, nie na Boha (2 Kor 5,18-21). Boh nedal svojho Syna, aby mohol milovať, on ho dal, pretože miloval (Jn 3,16).

Kríž nie je príčinou Božej lásky, ale jeho prejavom. Boh nás miloval a hľadal už vtedy, keď sme boli jeho nepriatelia. Iniciatíva vychádza z jeho strany, nie z našej (Rím 5,10.11). Nie on potreboval zmierenie, ale my, on sa sám nikdy neodcudzil. Zmierenie nás zjednocuje s Bohom, mení náš vzťah k nemu, nie jeho vzťah k nám.

Biblia ukazuje, že toto zmierenie sa deje na základe smrti Božieho Syna na kríži (Rím 5,10: 2 Kor 5,16: Kol 1,22). Rozsah tohto zmierenia je neobmedzený, pretože Ježišova smrť bola zmierením za hriechy sveta (1 Jn 2,2), zaplatil výkupné za všetkých (1 Tim 2,5.6: Mat 20,28). Avšak napriek tomu, že Boh urobil opatrenia, aby všetci boli zmierení, toto zmierenie je skutočnosťou len pre tých, ktorí obeť Ježiša Krista prijímajú vierou (Ján 3,18: Rím 5,1.2: Ef 2,8: 1 Jn 5,1). To, čo sa stalo na kríži pre všetkých objektívne, je potrebné prijať a prežiť subjektívne, aby to pre jednotlivca malo zmysel.

Je potrebné mať na pamäti zvlášť v diskusii s tými, čo by radi zredukovali zmierenie na jedinú udalosť – Kristovu smrť na kríži, že Starý zákon neobmedzuje zmierenie na smrť obetného zvieraťa, ale zahŕňa do zmierenia tiež príhovornu službu kňazov v dennej službe a dielo veľkňaza pri výročnom Dni zmierenia – Jon Kippur (3Moj 16,16-19: 4,20.26.31.35: 5,16). Okrem použitia slova „zmierenie“ novozákonní pisatelia hovoria aj o tom, že Kristova smrť na kríži zaistila naše spasenie a vykúpenie.

Evanjelium je „mocou Božou na spasenie“ (Rim 1,16). Ježiš je označený ako Spasiteľ (Fil 3,20), už jeho meno na to poukazuje (Mat 1,21). Toto má starozákonné korene, pretože Boh je predstavený ako záchranca, osloboditeľ svojho ľudu (Moj 15,2). Grécke slovo pre „spasenie“ zároveň znamená aj „uzdravenie“. To naznačuje, že spasenie znamená nielen záchranu, ale aj obnovu, vyliečenie. Kristus nás nielen oslobodzuje od viny a moci hriechu, ale aj obnovuje k plnému duchovnému zdraviu.

Vykúpenie ukazuje na oslobodenie otrokov z otroctva, na vyslobodenie zajatcov. Ide o zaplatenie určitej ceny, aby bolo možné darovať slobodu (Ef 1,7: Rím 3,24). Ježiš sám hovorí o tom, že prišiel, „aby dal svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mar 10,45). Mnohé texty hovoria o tom, že za nás, našu slobodu, spasenie bola zaplatená veľká cena (1 Kor 6,20: Tit 2,14: 1 Pt 1,18.19).

Ak túto metaforu neberieme ako doslovnú skutočnosť, nedoťahujeme ju do krajnosti (napr. pýtať sa, komu Kristus zaplatil), potom má kus pravdy: Kristovo dielo znamená víťazstvo nad silami zla a oslobodenie od toho, čím sme boli zviazaní, diabol je porazený, putá hriechu pretrhnuté.

Kristova smrť na kríži je tiež predstavená ako „zmiernu obetu“ (Rim 3,25). Nie je to smrť náhodná, smrť mučeníka alebo samovraha. Je to smrť toho, kto na sebe niesol Boží hnev, prežíval Boží súd nad hriechom, a to pre naše hriechy (Rím 1,18: 4,25: Žid 2,9).

II. Výkladové poznámky

Treba mať na pamäti, že Nový zákon nehovorí, akým spôsobom smrť Ježiša Krista dosahuje naše zmierenie. K popísanie Kristovho diela používa viac metafor. Ukazuje, že to, čo bolo vykonané na kríži, je dostatočné pre naše spasenie, to znamená, že my k tomu už nič nemôžeme pridať. Kríž naplnil potrebu spasenia, aj keď sa nevysvetľuje ako.

Veríme, že kríž je najjasnejším zjavením Božej lásky a spravodlivosti (Rim 1,16.17). Zároveň je to aj objektívna, jedinečná a neopakovateľná historická udalosť, bez ktorej by spasenie nebolo možné. Boh je iniciátorom procesu zmierenia. Človek sa nemôže zachrániť sám, jeho pokánie, viera a poslušnosť sú pre spasenie dôležité, ale nie záslužné.

Zmierenie má dve časti: Objektívne a subjektívne. Objektívna časť stojí mimo človeka, je to niečo, čo bolo vykonané nezávisle na nás, mimo nás a pre nás. Subjektívna časť zmierenia sa dotýka človeka, jeho postojov, odpoveďou na Božie pozvanie a spoluprácou s Božou mocou. Zmierenie je tak objektívne ako aj subjektívne. Tieto dva aspekty nestoja proti sebe, ale musia byť predkladané vždy spolu, zostať vo vzájomnej harmónii. Je nutné udržiavať dynamickú jednotu medzi tým, čo Kristus vykonal pre nás a čo koná v nás, nezdôrazňovať jedno na úkor druhého.

III. Praktický dôsledok

Keď Ježiš hovoril o zmierení, zmienil sa o jednote. „Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty Otče si vo mňa a ja som v tebe.“ (Jn 17,20.21) Byť „v niekom“ znamená byť v jednote, v súlade s ním. Podobne ako je jednota medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým, má byť jednota tiež medzi všetkými stvorenými bytosťami vo vesmíre. „Aby boli jedno ako my sme jedno.“ (Jn 17,22)

Ježiš nehovoril o teóriách zmierenia, ale rozprával dojemný príbeh o márnotratnom synovi, ktorého láskavý Otec prijal späť domov (Luk 15,11-32). Žiaľ, neprajný starší brat nemal radosť z takého obnovenia jednoty a súladu v rodine.

Boh urobil všetko pre to, aby ľudia mohli pochopiť, akým spôsobom hriech vznikol, ako bude vyriešený a odstránený. Dielo zmierenia bolo predstavené v predobrazoch v starozákonnej svätyni. Na kríži bolo raz navždy vykonané a obhájením Božieho charakteru a odstránením hriechu po tisícročnom kráľovstve bude ukončené. Nikdy viac sa vo vesmíre nezopakuje hriech, vzbura, odboj proti Bohu. Boh odhalil pravdu o sebe, ako aj o hriechu a všetci sa presvedčí, že Boh je úplne dôveryhodný, láskavý a rešpektuje slobodu.

Súvisiace videá a dokumenty