Ruženec a korálky – skutočne sa modlíš?

Modlitebné korálky: Mali by ich kresťania používať?

Modlitebné korálky sú používané v rôznych náboženstvách vrátane hinduizmu, buddhizmu, wiccy, katolicizmu a islamu. Slúžia na modlitbu, meditáciu a mantry. Existujú dôkazy o používaní modlitebných korálok v rôznych pohanských náboženstvách už niekoľko storočí pred Kristom. Napríklad existuje socha hinduistického muža s modlitebnými korálkami, ktorá pochádza z 3. storočia pred Kristom.

V judaizme sa modlitebné korálky nikdy nepoužívali a v kresťanstve sa objavili až v 14. storočí, keď ich začala používať katolícka cirkev na modlenie ruženca. Rôzne náboženstvá používajú odlišný počet korálok, ale ich účel je rovnaký: počítanie opakovaní modlitieb. Pretože korálky môžu byť mechanicky prechádzané prstami, človek tak automaticky sleduje počet modlitieb bez väčšieho sústredenia. Práve takýto druh bezmyšlienkových modlitieb však Kristus varoval, keď povedal:

„Keď sa modlíte, nehovorte prázdne slová ako pohania. Myslia si totiž, že budú vypočutí pre množstvo svojich slov.“ – Matúš 6:7

Pohania používali modlitebné korálky na počítanie opakovaní svojich modlitieb. Opakovane odriekali určité modlitby a pomocou korálok sledovali, koľkokrát ich vyslovili. Tento spôsob modlitby môžeme považovať za „prázdne opakovanie“, pretože dôraz nie je na tom, čo hovoríte, ale koľkokrát to zopakujete. Biblia tento druh modlitby označuje za pohanskú prax, a kresťania by sa tomu mali vyhnúť.

Modlenie ruženca

Modlenie ruženca nie je len o počítaní opakovaní, ale je tiež zbytočné, pretože tieto modlitby sú adresované Márii a svätým, ktorí nemôžu na modlitby odpovedať. Mária a svätí sú mŕtvi a čakajú na vzkriesenie. Nemôžu ani počuť tieto modlitby, a čo je ešte dôležitejšie, nie sú Bohom, takže si takéto modlitby nezaslúžia. Katolíci tvrdia, že keď sa modlia k Márii a svätým, vlastne ich žiadajú o príhovor. Nie je to však možné, pretože Mária a svätí sú mŕtvi a nemôžu nás počuť. Navyše, takáto prax nie je v súlade s Biblickým učením.

Biblia jasne hovorí, že za nás sa prihovára Duch Svätý. V našich slabostiach nám pomáha a prihovára sa za nás, keď nevieme, ako sa správne modliť.

„Tak aj Duch nám pomáha v našich slabostiach. Lebo nevieme, za čo sa máme modliť, ako treba, ale sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.“ – Rimanom 8:26

Ježiš sám je náš Veľkňaz, ktorý sa za nás prihovára pred Bohom. On zomrel, vstal z mŕtvych a teraz je po pravici Boha, kde sa za nás neustále prihovára.

„Kto je ten, kto odsudzuje? Ježiš Kristus, ktorý zomrel, ba čo viac, ktorý bol vzkriesený, ktorý je aj po pravici Boha a prihovára sa za nás.“ – Rimanom 8:34

„Preto môže dokonale spasiť tých, ktorí skrze neho pristupujú k Bohu, keďže vždy žije, aby sa za nich prihováral.“ – Hebrejom 7:25

Modlitba k Márii alebo svätým je nielen neúčinná, ale dokonca môže byť považovaná za pohanskú prax. Modlitba k mŕtvym spadá pod nekromanciu, čo je komunikácia s mŕtvymi a Biblia túto prax zakazuje.

Nekromancia: Zakázaná prax

Nekromancia je forma pohanského uctievania, pri ktorej sa ľudia pokúšajú hovoriť s mŕtvymi. Biblia jasne varuje pred takýmito praktikami a kresťania by sa im mali vyhnúť. Modlitba k Márii a svätým spadá do tejto kategórie, pretože sa obracia na tých, ktorí už nie sú medzi živými. Namiesto toho, aby sme sa obracali k Márii alebo svätým, by sme mali svoje modlitby predkladať priamo Bohu skrze Ježiša Krista, ktorý je naším Veľkým Prostredníkom.

Modlitba by mala byť úprimná, prichádzať zo srdca a byť prostriedkom na budovanie vzťahu s Bohom. Bezmyšlienkovité opakovania nemajú žiadnu hodnotu.

„Keď sa modlíte, nehovorte prázdne slová ako pohania. Myslia si totiž, že budú vypočutí pre množstvo svojich slov.“ – Matúš 6:7

Modlitby k Márii a svätým sú nebiblické a nezodpovedajú Božiemu plánu pre naše modlitebné životy. Ježiš Kristus je jediný Prostredník medzi Bohom a človekom, a preto by sme mali svoje modlitby smerovať priamo k Nemu.

Modlíš sa, alebo iba odriekavaš modlitby?

Táto otázka je pre mňa veľmi výzvou. Dôvodom je, že keď premýšľam o tom, čo povedali kresťania minulosti o modlitbe, uvedomujem si, že môj modlitebný život zaostáva.

„Byť kresťanom bez modlitby je rovnako nemožné ako byť nažive bez dýchania.“ – Martin Luther

Luther prirovnáva modlitbu k dýchaniu. Ako dlho dokážeš žiť bez dýchania? Myslíme na modlitbu ako na niečo rovnako nevyhnutné ako dýchanie?

„Modlitbu by sme nemali vnímať ako povinnosť, ktorú treba vykonať, ale skôr ako privilégiu, ktoré si môžeme vychutnať – vzácne potešenie, ktoré vždy odhaľuje novú krásu.“ – E.M. Bounds

Tešíš sa na modlitbu? Je to niečo, na čo sa tešíš? Ľudia sa tešia na veci, ktoré im prinášajú radosť. Ak sa netešíš na modlitbu, možno je to preto, že v nej nenachádzaš potešenie. Modlitba by mala byť potešením, pretože trávime čas pri nohách nášho Pána.

„To veľké v modlitbe je cítiť, že svoje prosby vkladáme do náručia všemocnej lásky.“ – Andrew Murray

Inými slovami, modlitba znamená zveriť svoje bremená do rúk mocného a milujúceho Boha. Už si niekedy takto premýšľal o modlitbe? Modlitba nie je len o odriekaní slov, ale o odovzdávaní starostí do Božích rúk.

„Muži, ktorí urobili pre Boha najviac na tomto svete, boli tí, ktorí skoro ráno kľačali na svojich kolenách. Ten, kto premrhá rannú sviežosť a príležitosť inými činnosťami namiesto hľadania Boha, bude počas dňa len ťažko dosahovať duchovný pokrok. Ak Boh nie je na prvom mieste našich myšlienok a snáh ráno, bude na poslednom mieste počas zvyšku dňa.“ – E.M. Bounds

Modlitba ako priorita života

Môžeme považovať rannú modlitbu za akúsi formu prvotiny – obetovanie prvej časti nášho dňa Bohu. Keď začínam deň modlitbou, nastaví to správny tón na celý deň. Cítim sa menej stresovaný, menej uponáhľaný a v priebehu dňa prežívam väčší pokoj. Naopak, keď deň nezačnem modlitbou, prichádzajú opačné pocity – viac roztržitosti, napätia a nepokoja. Muži viery v Biblii si modlitbu cenili ako vysokú prioritu. Dnes, žiaľ, mnoho veriacich kladie väčší dôraz na poznanie než na trávenie času s Pánom v modlitbe.

„Môj dom sa bude volať domom modlitby.“ – Matúš 21:13

Všetci veľkí muži Biblie – Abrahám, Mojžiš, Dávid, proroci a apoštoli – boli mužmi modlitby. Keď sa nad tým zamýšľam, kladiem si otázku: „Môže to byť povedané aj o mne?“ Som mužom modlitby? Modlitba je často spojená s pôstom, pretože si musíme uvedomiť, že modlitba je dôležitejšia ako jedlo. Mali by sme byť hladní a smädní po Bohu. Je tragédiou byť spokojný s naším súčasným duchovným stavom. Byť stagnujúci, stuhnutý a uspokojený so sebou samým je známkou duchovnej nečinnosti.

Ježiš zdôraznil, že Boží dom má byť domom modlitby. To znamená, že naším primárnym zameraním by mala byť práve modlitba. Modlitba je miestom, kde sa stretávame s Bohom.

„Keď sa modlíš, vojdi do svojej komôrky, zavri dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, ti odplatí verejne.“ – Matúš 6:6

Naša modlitba by mala byť ako rozhovor Mojžiša s Bohom v stánku stretávania. Potrebujeme si vyhradiť čas a miesto na modlitbu každý deň, aby sme sa sústredili na Božiu prítomnosť.

Musím sa priznať – primárny spôsob, ako poznám Boha, je cez čítanie Biblie. To je spôsob, ako najčastejšie počujem Jeho hlas. Nie je to zlé, ale nie je to dosť. Túžim Ho poznať aj v modlitbe, stretnúť sa s Ním tak, ako sa Mojžiš stretol s Bohom – tvárou v tvár. Mojžiš nepoznal Boha len z čítania Písma, Mojžiš s Bohom osobne hovoril. Chcem aj ja mať také osobné stretnutia, kde modlitba nie je len slovami, ale živým rozhovorom s mojím Pánom.

Ak by som sa ťa spýtal na tvoj modlitebný život, čo by si povedal? Vstávaš ráno o štvrtej ako John Wesley a modlíš sa, rozprávaš sa s Ním? Musím priznať, že v tejto oblasti zaostávam, a preto je pre mňa táto otázka taká výzvou.

„MODLÍŠ SA, ALEBO LEN ODRIEKAVAŠ MODLITBY?“

Modlitba nie je ľahká, našej hriešnej prirodzenosti sa prieči ísť k Bohu a všetko čo stojí za to, nie je jednoduché. Pracujeme tvrdo v škole, aby sme získali diplom. Pracujeme s nasadením v práci, aby sme dosiahli povýšenie. Dokonca sa snažíme aj v záhrade, aby sme mali úrodu.

Usilujeme sa vo všetkom, čo považujeme za dôležité, ale usilujeme sa aj v modlitbe? Keď je ťažké ráno vstať na modlitbu, zvolíme ťažšiu cestu a vstaneme, alebo stlačíme tlačidlo odkladu?  Vstávame skoro na veci, ktoré považujeme za hodnotné alebo nevyhnutné – do školy, do práce, dokonca aj na poľovačku alebo rybačku. Ale keď ide o čas s Bohom, dokážeme vstať skoro, aby sme sa s Ním stretli v modlitbe?

Existuje rozdiel medzi skutočnou modlitbou a odriekaním fráz. Často máme vo zvyku sa modliť pred jedlom alebo pred spaním. Tieto modlitby bývajú formulované a predvídateľné. Hovoríme modlitby, ale naozaj sa modlíme? Biblia nás vyzýva, aby sme sa modlili úprimne a bdelí vďačnosťou.

„V modlitbe buďte vytrvalí, bdejte s vďakou.“ – Kolosanom 4:2

Je vôbec nejaký dôvod, situácia, problém alebo okolnosť, o ktorej by sme sa nemali modliť? Biblia hovorí, aby sme sa modlili za všetko.

„O nič sa nestarajte, ale vo všetkom v modlitbe a prosbách s vďakou predkladajte svoje žiadosti Bohu.“ – Filipanom 4:6

Máme mnoho dôvodov na modlitbu. Nemali by sme zanedbávať čas s Pánom. Modlitba nie je len o splnení povinnosti, ale o trávení času s Bohom. Modlitba je námaha, ktorá však prináša pokoj a blízkosť s Bohom. Keď sa modlíme skutočne a zo srdca, vytvárame priestor na stretnutie s Pánom, kde môžeme byť otvorení, úprimní a plní vďačnosti.

Skúsme sa dnes zamyslieť: Modlíme sa, alebo len odriekavame modlitby? Nech je naša modlitba živým rozhovorom s Bohom, nie len mechanickým odriekaním slov.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )