16. Znamenia druhého príchodu Ježiša Krista

---

Minule sme hovorili o druhom príchode Ježiša Krista, ktorý predstavuje konečné riešenie problémov ľudstva – problémov, ktoré sami nedokážeme vyriešiť. Venovali sme sa dôvodom Kristovho príchodu aj spôsobu, akým sa uskutoční. V tomto štúdiu sa zameriame na znamenia poukazujúce na blízkosť Ježišovho návratu. Už prorok Ámos v Starej zmluve zdôraznil, že Boh vždy vyjavuje svoje plány prostredníctvom prorokov:

„Hospodin, Pán, neučiní nič bez toho, že by nevyjavil svoj zámer svojim služobníkom, prorokom.“ Ámos 3:7

Biblia obsahuje množstvo proroctiev a znamení, ktoré pomáhajú veriacim rozpoznať, že čas Ježišovho návratu sa blíži. Tieto znamenia nie sú len varovaním, ale aj povzbudením, aby sme zostali duchovne bdelí a pripravení.

Pred príchodom potopy Boh poslal Noacha, aby varoval predpotopný svet pred blížiacou sa katastrofou. Keďže Boh nechce, aby niekto zahynul, ale túži po tom, aby sa všetci dali na pokánie, je logické predpokladať, že Boh vždy vopred oznámi blízkosť takej zásadnej udalosti, akou je druhý príchod Ježiša Krista.

Boh svojím konaním ukazuje, že nechce nikoho prekvapiť ani zámerne zaskočiť nepripraveného. Znamenia druhého príchodu sú na jednej strane povzbudením pre tých, ktorí očakávajú Ježiša Krista, a pripomínajú im, že sa blíži ich vykúpenie. Na druhej strane tieto znamenia volajú zatvrdených k pokániu a zdôrazňujú, že každé Božie konanie má dvojitý rozmer: spásny aj súdny. Druhý príchod je preto nielen blahoslavenou nádejou verných, ale aj dňom odplaty každému podľa jeho skutkov (Zjavenie 22:12).

Pri cestovaní neznámou krajinou sú nenahraditeľnými pomôckami ukazovatele smeru a spoľahlivá mapa. Podobne aj Ježiš Kristus vo svojom kázaní na Olivovom vrchu poukazuje na rôzne znamenia, ktoré budú predchádzať jeho druhému príchodu. Ak sú tieto znamenia správne pochopené, môžu byť pre veriacich povzbudzujúcimi ukazovateľmi na ceste do Božieho kráľovstva.

a) Nesprávne zoradenie a rozdelenie materiálnych hodnôt (Matúš 24:37–39; Jakub 5:1–8).

Aj keď sú materiálne hodnoty pominuteľné a nie sú tým najdôležitejším, pre dôstojný život na tomto svete sú nevyhnutné. V živote človeka však nemajú stáť na prvom mieste. Ježiš Kristus upozorňuje, že situácia v spoločnosti pred jeho druhým príchodom bude podobná dobe Noacha a Lota (Lukáš 17:28–29). Ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali, ženili sa a vydávali – teda vykonávali bežné každodenné činnosti.

Ich hriech spočíval v tom, že boli natoľko pohltení každodennosťou, že nič nespozorovali až do príchodu potopy alebo zničenia mesta – udalostí, o ktorých mohli a mali vedieť. Neboli pripravení a už nemohli zmeniť smerovanie svojho života. Pre veci dobré a užitočné im uniklo to najdôležitejšie – úzke osobné spoločenstvo s Bohom.

Dnešnú politickú situáciu vo svete výrazne ovplyvňuje sociálna nespravodlivosť, spôsobená nerovnomerným rozdelením materiálnych hodnôt. Napätie medzi Západom a Východom, Severom a Juhom, zadlženosť rozvojových krajín a zneužívanie prírodných zdrojov sú dôsledkom toho, že väčšina kapitálu je sústredená v rukách malej menšiny. Tieto javy, ktoré sa napĺňajú ako znamenia v dnešnej materiálne orientovanej spoločnosti, vedú kresťanov k neustálemu prehodnocovaniu poradia hodnôt vo vlastnom živote.

b) Vojny, zvesti o bojoch, národ proti národu, hlad a mor (Matúš 24:6–7).

Vojny sprevádzajú ľudstvo počas celých dejín, no nikdy neboli také rozsiahle a ničivé ako v modernom období. Prvá svetová vojna zasiahla takmer tridsať krajín a pripravila o život približne 14 miliónov ľudí. O dvadsať rokov neskôr vypukla druhá svetová vojna, do ktorej bolo zapojených viac než päťdesiat krajín a zahynulo v nej vyše 55 miliónov vojakov a civilistov. Dnes existuje reálna hrozba, že lokálny konflikt môže prerásť do globálneho holokaustu. Nebezpečenstvo nespočíva len v konflikte medzi veľmocami, ale aj v riziku použitia nukleárnych zbraní menšími štátmi.

Eskalácia vojnového násilia a utrpenie miliónov nevinných ľudí doliehajú na celé ľudstvo. Hoci diplomati a štátnici hľadajú cesty k mieru, Písmo varuje pred falošným optimizmom, že ľudstvo dokáže vyriešiť svoje problémy vlastnými silami (1 Tesaloničanom 5:2–3).

Hladomor a nedostatok potravín trápia ľudí celé stáročia, no nikdy v dejinách netrpelo podvýživou takmer jedno miliarda ľudí. Epidémie nebezpečných chorôb zostávajú aj napriek pokroku medicíny vážnym varovaním.

Črevnou škrkavkou dnes trpí približne 650 miliónov ľudí, pásomnicou 450 miliónov a úplavicou je postihnutých okolo 350 miliónov, pričom ročne zomiera najmenej 6 miliónov detí. Rozvojové krajiny sužujú choroby ako osýpky, tuberkulóza, čierny kašeľ, obrna, tetanus a záškrt, ktoré každoročne zabijú asi 5 miliónov detí a ďalšie zmrzačia. V industrializovaných krajinách zomiera viac než 5 miliónov ľudí na rakovinu a vyše 10 miliónov na kardiovaskulárne ochorenia. Epidémia AIDS a jej ničivý dopad na svetovú populáciu zostáva tragickou kapitolou moderných dejín.

a) Zemetrasenia a iné katastrofy (Matúš 24:7)

Niekto by mohol namietať, že zemetrasenia boli prítomné vždy. Je však doložené, že ich intenzita sa v posledných storočiach výrazne zvýšila. Austrálsky seizmológ G. A. Eiby vo svojej knihe Earthquakes (Zemetrasenia) uvádza, že za štyri storočia (1500–1902) existujú historické záznamy o 131 zemetraseniach. Od roku 1903, odkedy je možné presne merať ich silu, do roku 1976, teda za 73 rokov, bolo zaznamenaných 206 zemetrasení s intenzitou 8,0 alebo viac.

Aj keď by bolo nesprávne na základe neúplných meraní v minulosti tvrdiť, že intenzita zemetrasení vzrástla viac než stonásobne, tieto údaje jednoznačne poukazujú na výrazný nárast seizmickej aktivity. Zemetrasenia patria medzi prírodné katastrofy, ktoré nezávisia od ľudskej činnosti. Popri nich však nemožno prehliadať ani katastrofy zapríčinené človekom, ako je znečisťovanie vzduchu, vody a pôdy toxickými látkami, kyslé dažde, skleníkový efekt či vyčerpávanie prírodných zdrojov – nerastov, energie a dokonca aj pitnej vody.

b) Zatmenie slnka, mesiaca a padanie hviezd (Matúš 24:29)

Ježiš vo svojom eschatologickom kázaní hovorí:

„Hneď po súžení oných dní zatmie sa slnce, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať a nebeské mocnosti sa budú pohybovať.“ Matúš 24:29

Zatmenia slnka a mesiaca sú bežné astronomické javy, ktoré možno presne vypočítať. Podobne aj „padanie hviezd“ je pozorovateľné najmä počas jasných nocí. Ježiš však nemal na mysli tieto pravidelné úkazy, pretože by nemohli slúžiť ako skutočné znamenia.

Jeho časový údaj „hneď po súžení oných dní“ poukazuje na obdobie prenasledovania v stredoveku. História zaznamenáva mimoriadne udalosti, ako Tmavý deň 19. mája 1780 so zatmením mesiaca, či masívne padanie meteorov v noci z 12. na 13. novembra 1833. Tieto javy silne zasiahli spoločnosť, podnietili vedecké skúmanie meteorických rojov a najmä v 19. storočí v Amerike viedli k hlbšiemu štúdiu Písma. Stali sa impulzom Veľkého adventného prebudenia a ako znamenia času výrazne ovplyvnili vedomie ľudí a duchovné oživenie.

a) Úpadok náboženskej skúsenosti (2 Timotejovi 3:1–5; 2 Petra 3:3–6)

Tretia oblasť sa týka duchovného stavu veriacich. Hoci je v niektorých náboženských kruhoch bežné poukazovať na skazenosť sveta, Písmo kladie dôraz najmä na stav Božích detí, teda tých, ktorí sa k Bohu hlásia. Ježiš (Matúš 24:12) aj apoštoli Pavol a Peter varujú, že v posledných dňoch bude čoraz zreteľnejší rozpor medzi náboženským vyznaním a nezmeneným, sebeckým životom.

„Budú sa tváriť pobožne, ale silu pobožnosti budú popierať.“ 2 Timotejovi 3:5

Tento stav zahŕňa lipnutie na obradných formách, oslabovanie záväznosti Božích noriem, život podľa vlastných žiadostí a popieranie Božieho nadprirodzeného pôsobenia v dejinách (2 Petra 3:3–4). Takéto formálne náboženstvo je vnútorne bezmocné a stráca svoj vplyv na svet. Ježiš tento stav prirovnáva k soli, ktorá stratila svoju chuť.

„Soľ stratila svoju chuť, čím ju osolia?“ Matúš 5:13

Výsledkom je duchovná prázdnota a vážna otázka, ktorú kladie sám Ježiš:

„Keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ Lukáš 18:8

Tieto varovné slová zdôrazňujú naliehavú potrebu autentickej viery a života podľa Božích noriem v ostrom kontraste k povrchnému náboženskému formalizmu.

b) Celosvetové zvestovanie evanjelia a všeobecné oživenie (Matúš 24:14, 24).

Na druhej strane možno v oblasti náboženského cítenia očakávať veľké oživenie, a to pravé aj falošné. Ježiš jasne hovorí:

„Evanjelium o kráľovstve sa bude zvestovať po celom svete na svedectvo všetkým národom a potom príde koniec.“ Matúš 24:14

Toto je jediné znamenie druhého príchodu Ježiša Krista, ktoré je svojou povahou radostné. Napriek všetkému neradostnému a katastrofickému, čo koniec tohto veku prináša, môžeme sa radovať z celosvetového rozmachu hlásania evanjelia. V čase všeobecného odpadnutia od Boha mnohí ľudia prijímajú Ježiša Krista za svojho Spasiteľa a Pána (Lukáš 15:10). Biblia alebo jej časti boli preložené do tisícov jazykov a prostredníctvom biblických spoločností je dnes dostupná prakticky každému.

Zároveň však treba počítať s ťažko rozlíšiteľnými podvodmi. Ježiš varuje: „Povstanú falošní proroci“ a budú konať veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak by to bolo možné, aj vyvolených (Matúš 24:24). Jedinou ochranou pred takýmto klamstvom je bdelosť (Marek 13:37) a vernosť Písmu, aby človek nebol oklamaný a zvedený (Matúš 22:29).

Nie je exegeticky správne vzťahovať text z Daniela 12:4 na rozmach vedecko-technického pokroku a používať ho ako znamenie druhého príchodu. Tento text hovorí o rozmnožení vedomostí v rámci Danielovej prorockej knihy, nie o modernom vedeckom pokroku.

Veriaci ľudia boli vždy v ohrození dvoch extrémov. Prvým je ľahostajnosť voči tomu, kde sa nachádzajú v dejinách spásy. Mnohí „nepoznali čas svojho navštívenia“ (Lukáš 19:42), ignorovali dobu, v ktorej žili, aj úlohu, ktorú mali naplniť. Cirkev v takých prípadoch strácala svoj eschatologický náboj, keď si veriaci človek pomyslel: „Môj pán ešte nepríde“ (Matúš 24:48–50). To viedlo k vážnym etickým dôsledkom v živote jednotlivcov aj spoločenstva.

Druhým extrémom sú prehnané a blúznivé očakávania Kristovho príchodu, ktoré sprevádzali cirkev od jej počiatkov (2. Tesalonickým 2:3–4). Fanatizmus a jednostranné zdôrazňovanie jedného znamenia ako dôkazu bezprostrednej blízkosti druhého príchodu viedlo k určovaniu termínov a k pohoršeniu Kristovej veci. Eschatologické chápanie musí vychádzať z vyváženého štúdia Písma, nie zo špekulácií.

Čím viac sa približujeme k hranici roku 2100, tým viac možno očakávať pokusy vybičovať náboženské nadšenie a „prebudenie“ pomocou fantastických výpočtov, ktoré kladú dôraz na znamenia druhého príchodu namiesto samotného Krista. Výsledkom býva po sklamaní často duchovná prázdnota, rozčarovanie a dokonca zavrhnutie viery.

Znamenia, ktoré Ježiš uvádza – falošní Kristovia, vojny, zemetrasenia, hlad, mor a prenasledovanie – sú všeobecné znamenia, ktoré nemožno presne datovať. Počas celých dejín mali veriaci dôvod očakávať príchod Ježiša Krista, čo im dávalo silu v prenasledovaní, radosť v utrpení a vytrvalosť v každodennom živote. Zároveň však pripomínajú, že ešte stále žijeme v starom poriadku vecí a že nové nebo a novú zem vlastnými silami nevytvoríme.

V súčasnosti dochádza k intenzifikácii znamení, čo naznačuje, že príchod Krista je bližšie než kedykoľvek predtým. Po prvýkrát v dejinách je splnená hlavná podmienka Kristovho príchodu – univerzálnosť. Problémy aj zvestovanie evanjelia majú dnes globálny rozsah. Svet sa stal „globálnou dedinou“, kde sa udalosť na jednom konci planéty okamžite dotýka ľudí na opačnom konci zemegule.

Aj keď druhý príchod Ježiša Krista zostáva blahoslavenou nádejou, na ktorú sa upierali veriaci všetkých vekov, nedávne udalosti v meste Waco (Texas), spojené s menom Davida Koresha, nás vážne varujú. Myslieť na koniec sveta môže byť totiž životu nebezpečné, ak je toto myslenie pokrivené, vytrhnuté z biblického kontextu alebo postavené na ľudských predstavách. Vo svetle tejto skúsenosti sa dnes mnohým – dokonca aj veriacim – zdá rozumné ignorovať znamenia a biblické učenie o konci sveta. Ak však Biblia obsahuje životne dôležité informácie o tom, ako sa pripraviť na eschatologickú krízu, teda na dobu súženia, ktorá príde na celý svet, potom ignorovanie tohto učenia môže byť pre človeka rovnako nebezpečné ako jeho prekrúcanie, podobne ako to robil David Koresh.

Čo nás chce Biblia naučiť prostredníctvom znamení druhého príchodu Ježiša Krista? Rozmanité katastrofické udalosti, ktoré postihnú rôzne časti sveta, spôsobia, že „na zemi bude úzkosť medzi národmi, bezradnosť… ľudia budú omdlievať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet“ (Lukáš 21:25–26). Strach z budúcnosti dnes trápi mnohých a podľa Písma sa bude ešte stupňovať. Ježiš nás však výslovne upozorňuje:

„Hľaďte, aby ste sa nestrachovali, lebo to musí byť, ale to ešte nie je koniec.“ Matúš 24:6

Zmyslom znamení nie je vyvolať paniku, ale povzbudiť ľudí, aby našli pokoj a nádej v čase, keď väčšina spoločnosti bude paralyzovaná strachom z budúcich udalostí. Druhým zásadným významom znamení druhého príchodu je podľa slov Ježiša Krista toto napomenutie:

„Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, v ktorú sa nenazdáte.“ Matúš 24:44

Zmyslom znamení teda nie je určiť presný čas Kristovho príchodu, ale poukázať na jeho blízkosť. Na príchod Ježiša Krista sa máme pripraviť, nie ho vypočítavať. Keď sa učeníci pýtali…

„Povedz nám, kedy sa to stane a aké bude znamenie tvojho príchodu a skončenia tohto sveta?“ Matúš 24:3

Ježiš zámerne neuviedol presný čas ani dátum. Kristus nechce, aby časová blízkosť jeho príchodu bola hlavným motivačným faktorom pre prípravu na jeho návrat. Ak sa znamenia zneužívajú na podnecovanie strachu, ľudia začínajú poslúchať zo strachu, že „čas už skoro vyprší“. Boh však túži po tom, aby naša príprava a poslušnosť vychádzali z lásky k Ježišovi a z úcty k jeho dokonalému riadeniu vesmíru.

Keď sa prestaneme sústreďovať na otázku kedy Kristus príde a viac sa zameriame na to, kto prichádza a čo jeho príchod znamená, budeme skutočne pripravení. Naša pozornosť sa presunie z ciferníka hodín na spásny vzťah s Kristom, jeho prehlbovanie a udržiavanie. Takto sa napĺňajúce znamenia druhého príchodu nestanú zdrojom paniky, ale podnetom k vytrvalosti vo viere, zdrojom nádeje a potvrdením, že náš Boh bol vždy tým, kto prichádza za človekom.

Učenie o znameniach druhého príchodu Ježiša Krista je pevne zakotvené v biblických proroctvách a prirodzene nadväzuje na systematický výklad prorockých kníh, spracovaný v sekcii prorocké knihy. Ježišove slová o znameniach posledného času úzko súvisia aj s výkladom knihy Daniel, preto je dôležité vnímať ich v kontexte Kniha Daniel – výklad, kde Boh odhaľuje dejiny sveta až po koniec času.

Znamenia, o ktorých Kristus hovorí, tvoria základ širšieho pohľadu na posledné udalosti dejín, rozpracované v tematickej časti posledné udalosti dejín. Celé toto posolstvo má viesť veriacich k bdelosti, pokániu a nádeji, ako je zdôraznené aj v oblasti kresťanského života, kde sa očakávanie Kristovho návratu premieňa na každodenné rozhodnutia viery a vernosti Bohu.