16. Znamenia druhého príchodu Ježiša Krista

Minule sme hovorili o druhom príchode Ježiša Krista, ktorý predstavuje konečné riešenie problémov ľudstva – problémov, ktoré sami nedokážeme vyriešiť. Diskutovali sme o dôvodoch Kristovho príchodu a o jeho spôsobe. V tomto štúdiu sa zameriame na znamenia, ktoré poukazujú na blízkosť Ježišovho návratu. Už prorok Ámos vo Starej zmluve zdôraznil, že Boh vždy vyjaví svoje plány skrze prorokov:

„Hospodin, Pán, neučiní nič bez toho, že by nevyjavil svoj zámer svojim služobníkom, prorokom.“ (Ámos 3,7).

Biblia obsahuje množstvo proroctiev a znamení, ktoré pomáhajú veriacim rozpoznať, že čas Ježišovho návratu sa blíži. Tieto znamenia nie sú len varovaním, ale aj povzbudením, aby sme zostali duchovne bdelí a pripravení.

Pred príchodom potopy Boh poslal Noacha, aby varoval predpotopný svet pred blížiacou sa katastrofou. Pretože Boh „nechce, aby niekto zahynul“, ale naopak chce, „aby sa všetci dali na pokánie„, je logické predpokladať, že Boh vždy dopredu oznámi blízkosť tak významnej udalosti, akou je druhý príchod Ježiša Krista.

Boh svojim konaním ukazuje, že nechce nikoho prekvapiť ani zámerne „nachytať“ nepripraveného. Znamenia druhého príchodu sú na jednej strane povzbudením pre tých, ktorí očakávajú Ježiša Krista a pripomínajú, že „sa blíži ich vykúpenie“. Na druhej strane tieto znamenia volajú zatvrdených k pokániu a zdôrazňujú, že každé Božie konanie má dvojitý aspekt: spásny a súdny. Druhý príchod je teda nielen „blahoslavenou nádejou“ verných, ale aj dňom „odplaty každému podľa jeho skutkov“ (Zj 22,12).

Pri cestovaní neznámou krajinou sú neoceniteľnými pomôckami ukazovatele smeru a spoľahlivá mapa. Podobne aj Ježiš Kristus vo svojom kázaní na Olivovom vrchu poukazuje na rôzne znamenia, ktoré budú predchádzať jeho druhý príchod. Tieto znamenia, ak sú správne pochopené, môžu byť pre veriacich povzbudzujúcimi ukazovateľmi na ceste do Božieho kráľovstva.

1. Znamenia druhého príchodu Ježiša Krista v spoločenskej oblasti

a) Nesprávne zoradenie a rozdelenie materiálnych hodnôt (Mat 24,37-39; Jak 5,1-8).

Aj keď materiálne hodnoty sú pominuteľné a nie sú najdôležitejšie, pre decentný život na tomto svete sú nepostrádateľné. V živote človeka však nemajú byť na prvom mieste. Ježiš Kristus upozorňuje, že situácia v spoločnosti pred jeho druhým príchodom bude podobná dobe Noacha a Lota (Luk 17,28.29). Činnosti, ktoré ľudia vykonávali – „jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali, ženili sa a vydávali“ – boli bežné a každodenné.

Hriech týchto ľudí spočíval v tom, že boli natoľko zaneprázdnení a pohltení týmito aktivitami, že „nič nespozorovali“ až do príchodu potopy alebo zničenia mesta – udalosti, o ktorých vedieť mohli a mali. Neboli pripravení a nemohli už zmeniť smerovanie svojho života. Pre veci dobré a užitočné im uniklo to najdôležitejšie – úzke osobné spoločenstvo s Bohom.

Dnešnú politickú situáciu vo svete výrazne ovplyvňuje sociálna nespravodlivosť, spôsobená nerovnomerným rozdelením materiálnych hodnôt. Napätie medzi Západom a Východom, Severom a Juhom, zadlženosť rozvojových krajín a zneužívanie prírodných zdrojov sú dôsledkom toho, že väčšina kapitálu je sústredená v rukách menšiny. Tieto problémy, ktoré sa napĺňajú ako znamenia v dnešnej materiálne orientovanej spoločnosti, vedú kresťanov k trvalému prehodnocovaniu poradia hodnôt vo svojom živote.

b) Vojny, zvesti o bojoch, národ proti národu, hlad, mor (Mat 24,6.7).

Vojny sužovali ľudstvo počas celých dejín, ale nikdy neboli také hrozné a zničujúce ako v našom storočí. Prvá svetová vojna zasiahla skoro 30 krajín a pripravila o život približne 14 miliónov ľudí. O dvadsať rokov neskôr vypukla druhá svetová vojna, ktorá zapojila viac než 50 krajín a zahynulo v nej vyše 55 miliónov vojakov a civilistov. Dnes, na rozdiel od predchádzajúcich storočí, hrozí, že lokálny konflikt môže prerásť do globálneho holokaustu. Moderná hrozba nespočíva len v konflikte medzi hlavnými svetovými veľmocami, ale aj v riziku, že nukleárne zbrane použijú menšie krajiny.

Eskalácia vojnového násilia a utrpenie miliónov nevinných ľudí trápi celé ľudstvo. Hoci diplomati a štátnici pracujú na zabránení konfliktom, kresťania by sa mali zapájať do chvályhodnej činnosti na podporu mieru. Písmo však varuje pred falošným optimizmom, že ľudstvo dokáže vyriešiť svoje problémy vlastnými silami (1 Tes 5,2.3).

Hladomor a nedostatok potravín trápia ľudí celé stáročia, ale nikdy v histórii netrpelo podvýživou takmer 1 miliarda ľudí. Epidémie nebezpečných chorôb sú aj napriek pokrokom v medicíne alarmujúce.

Dnes črevnou škrkavkou trpí približne 650 miliónov ľudí, pásomnica postihuje 450 miliónov a úplavica zasiahne 350 miliónov, pričom ročne zabije najmenej 6 miliónov detí. Rozvojové krajiny trápia choroby ako osýpky, tuberkulóza, čierny kašeľ, obrna, tetanus a záškrt, ktoré ročne zabijú asi 5 miliónov detí a ďalších zmrzačia. V industrializovaných krajinách zomiera vyše 5 miliónov ľudí na rakovinu a viac než 10 miliónov na kardiovaskulárne ochorenia. Epidémia AIDS a jej ničivý dopad na svetovú populáciu zostáva tragickou kapitolou.

2. Znamenia druhého príchodu Ježiša Krista v prírode

a) Zemetrasenia a iné katastrofy (Mat 24,7).

Snáď by niekto mohol namietať, že zemetrasenia boli vždy prítomné v minulosti. Je však dokázané, že ich intenzita sa v posledných rokoch dramaticky zvyšuje. Austrálsky seizmológ G. A. Eiby vo svojej knihe Earthquakes (Zemetrasenia) uvádza, že za štyri storočia (1500 – 1902) existujú historické záznamy o 131 zemetraseniach. Od roku 1903, odkedy dokážeme presne merať intenzitu zemetrasení, do roku 1976, teda za 73 rokov, zaznamenal 206 zemetrasení s intenzitou 8,0 alebo viac!

Aj keď kvôli absencii presných meraní v minulosti by bolo nesprávne vyvodzovať, že intenzita zemetrasení sa v našom storočí zvýšila viac než stokrát, tieto údaje jednoznačne poukazujú na obrovský nárast seizmickej aktivity na Zemi. Zemetrasenia sú katastrofy spôsobené prírodnými silami, ktoré nezávisia od ľudskej činnosti. V tejto súvislosti však nesmieme zabúdať na katastrofy zapríčinené ľudskou činnosťou, ako je znečisťovanie vzduchu, vody a pôdy toxickými odpadmi, kyslé dažde, skleníkový efekt, či vyčerpávanie prírodných zdrojov – minerálov, energie a dokonca aj čistej vody.

b) Zatmenie slnka, mesiaca a padanie hviezd (Mat 24,29).

Ježiš vo svojom eschatologickom kázaní hovorí: „Hneď po súžení oných dní zatmie sa slnce, mesiac nevydá svetla, hviezdy budú padať a nebeské mocnosti sa pohybovať.“ Zatmenia slnka a mesiaca sú bežné javy, ktoré je možné astronomicky presne predpovedať. Podobne aj „padanie hviezd“ je pozorovateľné, najmä počas jasných nocí. Ježiš však nemá na mysli tieto bežné astronomické úkazy, pretože by nemohli byť považované za skutočné znamenia.

Jeho časový údaj „hneď po súžení oných dní“ pravdepodobne odkazuje na obdobie prenasledovania počas stredoveku. Ak nahliadneme do histórie, nájdeme významné udalosti, ako napríklad Tmavý deň z 19. mája 1780 a následné zatmenie mesiaca, alebo padanie meteorov v noci z 12. na 13. novembra 1833. Tieto udalosti mali veľký vplyv na spoločnosť a podnietili vedecké skúmanie meteorických rojov. V 19. storočí, najmä v Amerike, tieto astronomické javy prispeli k hlbšiemu štúdiu Písma a viedli k významnému Veľkému adventnému prebudeniu, ktoré je dôležitým momentom v dejinách kresťanstva. Udalosti, ako Tmavý deň a meteorické roje, sa stali znamením, ktoré hlboko ovplyvnilo vedomie ľudí a viedlo k duchovnému oživeniu.

3. Znamenia druhého príchodu Ježiša Krista v náboženskej oblasti

a) Úpadok náboženskej skúsenosti (2 Tim 3,1-5; 2 Pet 3,3-6).

Tretia oblasť, ktorú si chceme všimnúť, je duchovný život veriacich. Aj keď je populárne v niektorých náboženských kruhoch nariekať nad skazenosťou sveta, Písmo sa viac zameriava na stav Božích detí, teda tých, ktorí tvrdia, že patria Bohu. Ježiš (Mat 24,12) aj apoštoli Pavel a Peter varujú, že „v posledných dňoch“ bude evidentný rozdiel medzi náboženským vyznaním veriacich a ich sebeckým, nezmeneným životom.

„Budú sa tváriť pobožne, ale silu pobožnosti budú popierať.“ (2 Tim 3,5)

Tento stav opísaný v Písme zahŕňa pridržiavanie sa obradných foriem, znižovanie záväznosti Božích noriem, život podľa svojich žiadostí a popieranie Božieho nadprirodzeného zásahu do dejín ľudstva (2 Pet 3,3.4). Takéto formálne náboženstvo je vo svojej podstate bezmocné a stráca svoj vplyv na svet. Ježiš prirovnáva tento stav k soli, ktorá stratila svoju chuť:

„Soľ stratila svoju chuť, čím ju osolia?“ (Mat 5,13).

Výsledkom je duchovná prázdnota a otázka, ktorú Ježiš kladie:

„Keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ (Luk 18,8).

Tieto varovné slová zdôrazňujú dôležitosť autentickej viery a života podľa Božích noriem v kontraste k povrchnému náboženskému formalizmu.

b) Celosvetové zvestovanie evanjelia a všeobecné oživenie (Mat 24,14.24).

Na druhej strane, v oblasti náboženského cítenia ľudí možno očakávať veľké oživenie, a to pravé aj falošné. Ježiš hovorí:

„Evanjelium o kráľovstve sa bude zvestovať po celom svete na svedectvo všetkým národom a potom príde koniec.“ (Mat 24,14).

Toto je jediné znamenie druhého príchodu Ježiša Krista, ktoré je svojou podstatou radostné. Napriek všetkému neradostnému a katastrofickému, čo koniec tohto veku prináša, môžeme sa radovať z celosvetového rozmachu hlásania evanjelia. V dobe všeobecného odpadnutia od Boha mnohí noví ľudia prijímajú Ježiša Krista za svojho Spasiteľa a Pána (Luk 15,10). Biblia alebo jej časti boli preložené do tisícov jazykov sveta a biblické spoločnosti ju aktívne rozširujú, takže je dnes dostupná prakticky každému.

Na druhej strane však treba rátať s mnohými ťažko rozlíšiteľnými podvodmi. Ježiš varuje: „Povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených.“ (Mat 24,24). Jedinou ochranou pred takýmito klamstvami je bdelosť (Mar 13,37) a vernosť Písmu, aby človek nebol oklamaný a zvedený (Mat 22,29).

II. Výkladové poznámky

Nie je exegeticky správne vzťahovať text z Daniel 12,4 na rozmach vedeckého pokroku a používať ho ako znamenie druhého príchodu. Tento text hovorí o rozmnožení vedomostí a bádaní v Danielovej prorockej knihe, nie o vedecko-technickom pokroku.

Veriaci ľudia boli vždy v nebezpečí dvoch extrémov. Prvým je ľahostajnosť voči tomu, kde sa nachádzajú v kontexte dejín spásy. Mnohí „nepoznali čas svojho navštívenia“ (Luk 19,42), ignorovali dobu, v ktorej žili, a úlohu, ktorú mali naplniť. Cirkev v takých prípadoch strácala svoj eschatologický náboj, keď si veriaci človek „pomyslel: Môj pán ešte nepríde“ (Mat 24,48-50). To viedlo k nepriaznivým dôsledkom na etický život jednotlivcov i spoločenstva. Namiesto toho, aby sa cirkev sústredila na Božie zavŕšenie na konci vekov, príliš sa stotožnila s budovaním Božieho kráľovstva na zemi.

Druhým extrémom sú prehnané, ba až blúznivé očakávania Kristovho príchodu, ktoré boli problémom kresťanskej cirkvi od jej počiatkov (2 Tes 2,3.4). Fanatizmus, prehnané zdôrazňovanie jedného znamenia ako jasného dôkazu blízkosti druhého príchodu Ježiša Krista, viedlo k určovaniu konkrétnych časov a spôsobilo pohoršenie Kristovej veci. Eschatologické chápanie musí byť založené na vyváženom štúdiu Písma, nie na špekulatívnych interpretáciách.

Čím viac sa približuje hranica roku 2100, tým viac môžeme očakávať snahy niektorých ľudí vybičovať náboženské nadšenie a „prebudenie“ prostredníctvom fantastických výpočtov, ktoré kladú väčší dôraz na znamenia druhého príchodu než na samotného Krista. Aj keď takéto výpočty môžu spočiatku vyvolať veľké duchovné nadšenie, výsledkom po uplynutí určeného termínu býva často duchovná prázdnota, hlboká depresia, rozčarovanie a dokonca úplné zavrhnutie viery.

Znamenia, ktoré Ježiš uvádza (falošní Kristovia, vojny, zemetrasenia, hlad, mor, prenasledovanie), sú všeobecné znamenia, ktoré je ťažké presne datovať. Počas celých dejín mali veriaci dôvod očakávať príchod Ježiša Krista, čo im poskytovalo silu v prenasledovaní, radosť v utrpení a vytrvalosť v každodennom živote. Tieto znamenia však zároveň pripomínajú, že ešte stále žijeme v starom poriadku vecí a že my, ľudia, „nové nebo a novú zem“ vlastnými silami nevytvoríme.

V súčasnosti dochádza k intenzifikácii znamení, čo naznačuje, že príchod Krista je bližšie než kedykoľvek predtým. Po prvýkrát v dejinách je splnená hlavná podmienka Kristovho príchodu – univerzálnosť. Problémy aj zvestovanie evanjelia majú dnes globálny rozsah. Svet sa stal „globálnou dedinou“, kde sa akákoľvek udalosť v jednom kúte planéty okamžite dotýka ľudí na opačnom konci zemegule.

III. Praktický dopad

Aj keď druhý príchod Ježiša Krista zostáva „blahoslavenou nádejou“, na ktorú sa upierali veriaci všetkých vekov, nedávne udalosti v meste Waco (Texas), spojené s menom Davida Koresha, nás varujú: Myslieť na koniec sveta môže byť životu nebezpečné! Vo svetle tejto skutočnosti sa dnes mnohým, dokonca aj veriacim, zdá rozumné ignorovať znamenia a biblické učenie o konci sveta. Ak však Biblia obsahuje životne dôležité informácie o tom, ako sa pripraviť na eschatologickú krízu – „dobu súženia, ktorá príde na celý svet“, ignorovanie tohto učenia môže byť pre náš život rovnako nebezpečné ako jeho prekrúcanie, podobne, ako to robil David Koresh.

Čo nás chce Biblia naučiť prostredníctvom znamení druhého príchodu Ježiša Krista? Rozmanité katastrofické udalosti, ktoré postihnú rôzne časti sveta, spôsobia, že „na zemi bude úzkosť medzi národmi, bezradnosť… ľudia budú zomierať od strachu a úzkosti pred tým, čo má ešte postihnúť svet“ (Luk 21,25-26). Strach z budúcnosti dnes trápi mnohých a podľa Písma sa bude ešte stupňovať. Ježiš nás však upozorňuje:

„Hľaďte, aby ste sa nestrachovali, lebo to musí byť, ale to ešte nie je koniec.“ (Mat 24,6)

Zmyslom znamení je povzbudiť ľudí, aby našli pokoj a nádej v čase, keď väčšina bude paralyzovaná strachom z budúcich udalostí. Druhým zmyslom znamení druhého príchodu je, podľa slov Ježiša Krista:

„Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, v ktorú sa nenazdáte!“ (Mat 24,44).

Zmyslom znamení nie je určiť presný čas Kristovho príchodu, ale poukázať na jeho blízkosť. Na tento príchod Ježiša Krista sa máme pripraviť, nie ho vypočítavať. Keď sa učeníci pýtali:

„Povedz nám, kedy sa to stane a aké bude znamenie tvojho príchodu a skončenia tohto sveta?“

Ježiš zámerne neuviedol presný čas ani dátum. Kristus nechce, aby časová blízkosť jeho príchodu bola hlavným motivačným faktorom pre prípravu na jeho návrat. Ak sa znamenia zneužívajú na podnecovanie strachu, ľudia začínajú poslúchať z obavy, že „čas už skoro vyprší.“ Boh však túži po tom, aby naša príprava a poslušnosť vychádzali z lásky k Ježišovi a obdivu k jeho dokonalému riadeniu vesmíru.

Keď sa prestaneme sústreďovať na otázku, kedy Kristus príde, a viac sa zameriame na to, kto prichádza a čo jeho príchod znamená, budeme „pripravení“. Naša pozornosť sa presunie z ciferníka hodín na spásny vzťah s Kristom, jeho prehlbovanie a udržiavanie. Takto sa napĺňajúce znamenia druhého príchodu stanú podnetom k vytrvalosti vo viere, zdrojom nádeje a potvrdením, že náš Boh bol vždy tým, kto prichádza za človekom.

Odporúčam sériu „Znamenia doby konca“, ktorú si môžete ZDARMA stiahnuť na tomto linku – https://mega.nz/folder/t0x0ECbB#R6uEHVActvP63dUpJkRa6Q

HD rozlíšenie, nezostrihané úseky s autorskými právami v plnej verzii. (4 a 5 časť sú zostrihané na Youtube JB kvôli ochrane AP)