16. Znamenia druhého príchodu Ježiša Krista

Náčrt

1. Znamenia v spoločenskej oblasti (Mat 24,6.7.37-39; Jak 5,1-8; 1 Tes 5,2.3)
2. Znamenia v prírode (Mat 24,7; Mat 24,29)
3. Znamenia v náboženskej oblasti (2 Tim 3,1-5; 2 Pet 3,3-6; Mat 24,12.14.24)

Naposledy sme hovorili o druhom príchode Ježiša Krista. Poukázali sme na to, že jeho druhý príchod je konečným riešením problémov ľudstva, problémov, ktoré nie sme schopní vyriešiť sami. Prebrali sme dôvody pre Kristov príchod a aj jeho spôsob. Pri tomto štúdiu sa chceme zamerať na znamenia, ktoré ukazujú na blízkosť Ježišovho príchodu. Už staro-zmluvný prorok Ámos hovorí o tom, že „Hospodin, Pán, neučiní nič bez toho, že by nevyjavil svoj zámer svojim služobníkom, prorokom.“ (Ámos 3,7)

Prv než prišla potopa, Boh poslal Noacha, aby varoval predpotopný svet pred blížiacou sa udalosťou. Pretože Pán „nechce, aby niekto zahynul“, ale naopak, chce, „aby sa všetci dali na pokánie“. Je logické predpokladať, že Boh dopredu oznámi blízkosť takej prevratnej udalosti, akou bezpochyby druhý príchod Ježiša Krista je.

Odporúčané videá

Boh týmto svojím konaním ukazuje, že nechce nikoho prekvapiť, či zámerne „nachytať“ nepripraveného. Znamenia sú na jednej strane povzbudením pre tých, čo Ježišov príchod túžobne očakávajú, pripomienkou toho, že „sa blíži ich vykúpenie“, a na druhej strane sú tieto znamenia volaním zatvrdených k pokániu a pripomenutím toho, že každé Božie konanie má vždy dvojitý aspekt – spásny i súdny. Druhý príchod je totiž nielen „blahoslavenou nádejou“ verných, ale aj dňom „odplaty každému podľa jeho skutkov“ (Zj 22,12).

Pri ceste neznámou krajinou sú pre správnu orientáciu neoceniteľnou pomôckou ukazovatele smeru a dobrá mapa. Ježiš Kristus vo svojom kázaní na Olivovom vrchu ukazuje na rôzne znamenia, ktoré budú predchádzať jeho druhý príchod. Tieto znamenia – ak sú správne pochopené – môžu sa stať pre veriacich povzbudzujúcim ukazovateľom na ceste do Božieho kráľovstva.

1. Znamenia druhého príchodu Ježiša Krista v spoločenskej oblasti

a) Nesprávne zoradenie a rozdelenie materiálnych hodnôt (Mat 24,37-39; Jak 5,1-8).
Aj keď materiálne hodnoty sú pominuteľné a nie sú to hodnoty najdôležitejšie, predsa len pre decentný život na tomto svete sú nepostrádateľné. V živote človeka však nemajú byť na prvom mieste. Ježiš upozorňuje na to, že situácia v spoločnosti pred jeho druhým príchodom bude podobná ako v dobe Noacha a Lota (Luk 17,28.29). Činnosti, ktoré ľudia vykonávali – „jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali, ženili sa a vydávali“ – patria v priebehu života k normálnym, bežným, niektoré z nich dokonca ku každodenným činnostiam.

Hriech týchto ľudí spočíval v tom, že boli tým všetkým natoľko zaneprázdnení, pohltení, že „nič nespozorovali“ („nezvedeli“), až prišla potopa, resp. zničenie mesta, o čom vedieť mohli a mali – a na čo neboli pripravení. Potom však už nemohli zmeniť nasmerovanie svojho života. Pre veci dobré a užitočné im tak uniklo to najdôležitejšie – úzke osobné spoločenstvo s Bohom.

Viac než čokoľvek iné ovplyvňuje súčasnú politickú situáciu vo svete sociálna nespravodlivosť, daná nerovnomerným rozdelením materiálnych hodnôt. Napätie medzi Západom a Východom, Severom a Juhom, úžasná zadlženosť rozvojových krajín, ako aj chamtivé zneužívanie prírodných zdrojov – to všetko je do značnej miery dané a zapríčinené nahromadením väčšiny kapitálu v rukách menšiny. Napĺňanie sa tohto znamenia v dnešnej na materiálne veci a úspech orientovanej spoločnosti vedie hĺbavého kresťana k trvalému prehodnocovaniu poradia hodnôt v jeho živote.

b) Vojny, zvesti o bojoch, národ proti národu, hlad, mor (Mat 24,6.7).
Vojny trápili ľudstvo počas celých dejín, ale nikdy neboli také hrozné a zničujúce ako v našom storočí. (Prvej svetovej vojny sa zúčastnilo skoro 30 krajín a padlo v nej asi 14 miliónov ľudí. O dvadsať rokov neskôr vypukla druhá svetová vojna, v ktorej bolo zapojených už viac než 50 krajín a zahynulo viac než 55 miliónov vojakov a civilného obyvateľstva.)

Čo viac, dnes, na rozdiel od predchádzajúcich storočí, hrozí, že napriek všetkej diplomacii a štátnickému úsiliu lokálny konflikt ľahko prerastie v globálny holokaust. V súčasnosti to môže byť zapríčinené ani nie tak konfliktom medzi hlavnými svetovými veľmocami, ale skôr tým, že nukleárne zbrane použijú menšie krajiny.

Samozrejme, eskalácia (stupňovanie) vojnového násilia a s ním spojené utrpenie miliónov nevinných trápi všetkých vnímavých ľudí na svete a mnohí robia veľa pre to, aby mu zabránili. Takáto činnosť je iste chvályhodná a žiadúca, a preto ako kresťania by sme sa do nej mali zapojiť. Písmo nás však varuje pred falošným optimizmom, že ľudstvu sa nakoniec podarí vyriešiť jeho problémy vlastným úsilím (1 Tes 5,2.3).

Aj keď ľudia trpeli hladom či nedostatkom potravín aj v minulosti, nikdy nebolo na svete okolo jednej miliardy ľudí trpiacich podvýživou a umierajúcich od hladu. Morové epidémie dokázali vždy znovu a znovu zdecimovať obyvateľstvo, ale rozsah epidémií nebezpečných nákazlivých chorôb v dnešnej dobe, napriek dostupnosti antibiotík a očkovacích protilátok, je alarmujúci.

Črevnou škrkavkou trpí okolo 650 miliónov ľudí, pásomnica trápi okolo 450 miliónov, úplavica postihuje okolo 350 miliónov a zabíja najmenej 6 miliónov detí ročne. V rozvojových krajinách šesť nemocí (osýpky [spalničky], tuberkulóza, čierny kašeľ, obrna, tetanus a záškrt) zabije ročne asi 5 miliónov detí a najmenej toľko ich zmrzačí. V industrializovaných krajinách zomiera ročne vyše 5 miliónov ľudí na rakovinu a viac než 10 miliónov na kardiovaskulárne nemoci. O epidémii AIDS a jej tragickom dopade na svetovú populáciu nie je zrejme ani treba hovoriť.

2. Znamenia druhého príchodu Ježiša Krista v prírode

a) Zemetrasenia a iné katastrofy (Mat 24,7).
Snáď by opäť niekto mohol namietnuť, že zemetrasenia boli vždy v minulosti. Je však dokázateľné, že ich intenzita sa v posledných rokoch hrozivo zvyšuje. Austrálsky seizmológ G. A. Eiby vo svojej knihe Earthquakes (Zemetrasenia) uvádza, že za štyri storočia, od roku 1500 do roku 1902, existujú historické záznamy o 131 zemetraseniach. Od roku 1903 (odkedy sme schopní vedecky presne merať intenzitu zemetrasení) do roku 1976, teda za 73 rokov uvádza 206 zemetrasení s intenzitou 8,0 alebo viac!

Aj keď kvôli neexistencii presných meraní v minulosti by bolo nesprávne z týchto čísel vyvodzovať, že v našom storočí intenzita zemetrasení vzrástla viac než stokrát, predsa len tieto čísla ukazujú na obrovský nárast seizmickej aktivity na našej planéte. Zemetrasenia sú katastrofy, ktoré sú dané prírodnými silami, nezávisle od konania človeka. V tejto súvislosti by sme však nemali zabúdať ani na reálne i potenciálne katastrofy zapríčinené ľudskou činnosťou, ako napríklad znečisťovanie vzduchu, vody a pôdy toxickými odpadmi, kyslé dažde, skleníkový efekt, či vyčerpávanie prírodných zdrojov minerálov, energie a aj čistej vody.

b) Zatmenie slnka, mesiaca a padanie hviezd (Mat 24,29).
Ježiš vo svojom eschatologickom kázaní hovorí, že „hneď po súžení oných dní zatmie sa slnce, mesiac nevydá svetla, hviezdy budú padať a nebeské mocnosti sa pohybovať“. Zatmenia slnka i mesiaca sú bežné javy, ktoré je možné astronomicky presne predpovedať. Podobne aj „padanie hviezd“ je bežná záležitosť, ktorú môže, zvlášť počas jasnej noci, pozorovať ktokoľvek. Ježiš teda nemôže mať na mysli takéto bežné úkazy, pretože by ťažko mohli byť znameniami.

Zrejme jeho časový údaj „hneď po súžení oných dní“ je významný a zrejme ukazuje na prenasledovania počas stredoveku. Ak sa pozrieme do histórie, objavíme, že „Tmavý deň“ a následné zatmenie mesiaca z 19. 5. 1780, ako aj padanie meteorov v noci z 12. na 13. 11. 1833 (v dôsledku čoho sa začalo vedecké skúmanie meteorických rojov) boli práve takými udalosťami, ktorých vplyv na vedomie ľudí v určitej spoločenskej a historickej situácii bol nesmierne veľký. Takto sa vlastne tieto udalosti stali „znamením“, pretože v 19. storočí v Amerike prispeli k hlbšiemu štúdiu Písma a následnému veľkému prebudeniu, ktoré je známe v dejinách ako Veľké adventné prebudenie.

3. Znamenia druhého príchodu Ježiša Krista v náboženskej oblasti

a) Úpadok náboženskej skúsenosti (2 Tim 3,1-5; 2 Pet 3,3-6).
Tretia oblasť, ktorú si chceme všimnúť, je duchovný život veriacich. Aj keď by bolo možné (a v niektorých náboženských kruhoch je to aj nesmierne populárne) nariekať nad skazenosťou bezbožného sveta, Písmo si viac než svet všíma stav Božích detí, teda tých, čo o sebe tvrdia, že patria Bohu. Tak Ježiš (Mat 24,12), ako aj apoštoli Pavel i Peter hovoria o tom, že „v posledných dňoch“ bude krikľavý rozdiel medzi náboženským vyznaním veriacich a ich nezmeneným, sebeckým životom. „Budú sa tváriť pobožne, ale silu pobožnosti budú popierať.“ (2 Tim 3,5) Budú sa bezducho pridŕžať obradných foriem, znižovať záväznosť Božích noriem, „žiť podľa svojich žiadostí“ a popierať realitu Božieho nadprirodzeného zásahu do dejín ľudstva (2 Pet 3,3.4). Takéto formálne náboženstvo je samozrejme bezmocné vo svojom vplyve na svet, pretože „soľ stratila svoju chuť“ (Mat 5,13), a tak nie je div, že Ježiš hovorí: „Keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ (Luk 18,8)

b) Celosvetové zvestovanie evanjelia a všeobecné oživenie (Mat 24,14.24).
Na druhej strane v oblasti náboženského cítenia ľudí možno očakávať veľké oživenie, tak pravé, ako aj falošné. „Evanjelium o kráľovstve sa bude zvestovať po celom svete na svedectvo všetkým národom a potom príde koniec.“ (v. 14) Toto je jediné znamenie druhého príchodu Ježiša Krista, ktoré je svojou podstatou radostné. Napriek všetkému neradostnému, ba priam katastrofickému, čo koniec tohto veku so sebou prináša, je možné sa radovať z celosvetového rozmachu hlásania evanjelia, ako aj zo skutočnosti, že práve v tejto dobe všeobecného odpadnutia od Boha mnohí noví ľudia prijímajú Ježiša Krista za svojho Spasiteľa a Pána (Luk 15,10). Celá Biblia alebo jej časti boli preložené do tisícov jazykov sveta a biblické spoločnosti ju všade rozširujú, takže je dostupná prakticky každému.

V náboženskej oblasti je však treba počítať aj s mnohými ťažko rozlíšiteľnými podvodmi, „lebo povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených“ (v. 24). Jedinou ochranou je bdelosť (Mar 13,37) a vernosť Písmu, aby človek nebol oklamaný, zvedený (Mat 22,29).

II. Výkladové poznámky

1. Nie je exegeticky správne vzťahovať text z Dan 12,4 na rozmach vedeckého pokroku, a tak ho používať ako znamenie druhého príchodu. Text hovorí o rozmnožení vedomostí a bádaní v Danielovej prorockej knihe, a nie o vedecko-technickom pokroku!

2. Veriaci ľudia boli vždy v nebezpečí dvoch extrémov. Jedným je, že boli ľahostajní k tomu, kde sa nachádzajú v kontexte dejín spásy, „nepoznali čas svojho navštívenia“ (Luk 19,42), dobu, v ktorej žili, a ich miesto a úlohu, ktorú mali naplniť. Kedykoľvek v dejinách cirkev strácala svoj eschatologický náboj a veriaci človek si „pomyslel: Môj pán ešte nepríde“, malo to nepriaznivé dôsledky na etický život jednotlivcov i celého spoločenstva (Mat 24,48-50). Cirkev budovala kráľovstvo Božie na zemi tak horlivo, až seba s týmto kráľovstvom úplne stotožnila, pretože stratila zo zreteľa Božie zavŕšenie na konci vekov.

Na druhej strane prepiate, ba až blúznivé očakávania Kristovho príchodu boli pálčivým problémom až kliatbou kresťanskej cirkvi od jej samého začiatku (2 Tes 2,3.4). Prehnané sústreďovanie sa na jeden detail, vyzdvihovanie jedného znamenia ako toho, ktoré je už jasným a jednoznačným dôkazom bezprostrednej blízkosti Ježišovho príchodu, viedli k výstrelkom v životnom štýle, fanatizmu, určovaniu konkrétneho času príchodu a tým vlastne k pohaneniu Kristovej veci.

Čím viac sa blíži pre nás ľudí hranica roku 2100, tým viac môžeme a musíme počítať s tým, že niektorí sa budú snažiť vybičovať nadšenie a náboženské „prebudenie“ svojimi fantastickými výpočtami, ktoré sa viac sústreďujú na znamenia, než na toho, ktorý má prísť. Je síce možné poukazovať na veľké duchovné nadšenie, ktoré bezprostredne pramení z takýchto výpočtov, ale keď nakoniec pominie určený termín, výsledným ovocím je trpká duchovná prázdnota, hlboká depresia, totálne rozčarovanie a často i úplné zavrhnutie viery.

V určitom zmysle znamenia, ktoré Ježiš uvádza (falošní Kristovia, vojny, zemetrasenia, hlad, mor, prenasledovanie), sú všeobecné znamenia, ktoré ťažko datovať či presne časovo určiť. Takto v každej dobe veriaci mali dôvod očakávať príchod Ježiša Krista. Toto očakávanie dávalo veriacim silu v prenasledovaní, radosť v utrpení i vytrvalosť v každodennej šedi života. Znamenia ale zároveň pripomínajú, že ešte stále žijeme v starom poriadku vecí a že my ľudia „nové nebo a novú zem“ svojím snažením nevytvoríme.

Treba však podotknúť, ako sme už ukázali v predchádzajúcej časti, že v našom storočí dochádza k nebývalej intenzifikácii všetkých znamení. Po prvýkrát v dejinách je splnená hlavná podmienka Kristovho príchodu uvedená v súvislosti so znameniami – „po celom svete“. Nikdy predtým v dejinách neboli problémy i zvestovanie evanjelia skutočne univerzálne svojím rozsahom a dopadom. Čokoľvek sa udeje v jednom kúte sveta, ľudia na opačnom konci zemegule sa o tom okamžite nielen dozvedia, ale sa ich to aj bezprostredne dotýka. Svet sa stal „globálnou dedinou“.

III. Praktický dopad

Aj keď druhý príchod nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista zostáva „blahoslavenou nádejou“, na ktorú sa upierali a upierajú zraky úprimných veriacich všetkých vekov, nedávne udalosti v meste Waco (štát Texas), spojené s menom Davida Koresha, nám vysielajú dramatické varovanie: Myslieť na koniec sveta môže byť životu nebezpečné! Nie div, že vo svetle tejto skutočnosti sa dnes mnohým (a to aj veriacim) ľuďom zdá, že najrozumnejší prístup bude zabudnúť na znamenia a ignorovať to, čo Biblia hovorí o konci sveta.

Ak však Biblia obsahuje životne dôležité informácie o tom, ako sa pripraviť na eschatologickú krízu – „dobu súženia, ktorá príde na celý svet“, potom ignorovať biblické učenie o konci vekov môže byť pre náš život práve také nebezpečné, ako ho prekrúcať, podobne, ako to robil David Koresh.

Čo nás Biblia chce naučiť tým, že hovorí o znameniach druhého príchodu Ježiša Krista? Vplyvom rozmanitých katastrofických udalostí, ktoré postihnú rôzne časti sveta, „na zemi bude úzkosť medzi národmi, bezradnosť, … ľudia budú zomierať od strachu a úzkosti pred tým, čo má ešte postihnúť svet“ (Luk 21,25.26). Mnoho ľudí má dnes z budúcnosti strach, ktorý sa podľa slov Písma bude ešte stupňovať. Ježiš nás dopredu upozorňuje na tieto veci a dodáva: „Hľaďte, aby ste sa nestrachovali, lebo to musí byť, ale to ešte nie je koniec.“ (Mat 24,6) Zmyslom znamení je pomôcť ľuďom, aby sa nebáli vtedy, keď väčšina ľudí bude paralyzovaná strachom z budúcich udalostí.

Druhým zmyslom znamení je, podľa slov Ježišových: „Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, v ktorú sa nenazdáte!“ (Mat 24,44) Zmyslom znamení nie je ukázať nám čas príchodu, ale jeho blízkosť. Na Kristov príchod sa máme pripraviť, a nie ho vypočítavať. Na otázku učeníkov: „Povedz nám, kedy sa to stane a aké bude znamenie tvojho príchodu a skončenia tohto sveta?“ Ježiš neodpovedá uvedením času (dátumu) svojho príchodu.

Kristus totiž nechce, aby blízkosť času bola hlavným motivačným faktorom, pre ktorý sa ľudia na príchod pripravujú, alebo dôvodom, že začnú poslúchať a zachovávať jeho slovo. Kedykoľvek sa znamenia takto zneužívajú, ľudia sú k príprave a poslušnosti motivovaní strachom, že čas už skoro vyprší. Boh túži po tom, aby naše konanie vyplývalo zo vzťahu lásky k Ježišovi a z obdivu k jeho spôsobu riadenia vesmíru.

Keď sa začneme menej sústreďovať na to, kedy Kristus príde, a viac sa zameriame na to, kto príde a čo jeho príchod znamená, potom budeme „pripravení“ a naša pozornosť bude zameraná nie na ciferník hodín, ale na pestovanie a udržiavanie spásneho vzťahu s Kristom a zostávanie v ňom. Takto pre nás napĺňajúce sa znamenia budú podnetom k vytrvalosti v živote viery, stanú sa nám povzbudením našej nádeje a novým uistením o udalosti, ktorá bude konečným dôkazom toho, že náš Boh bol vždy tým, kto prichádza za človekom.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )