fbpx
Zmeň svoj život
HermeneutikaTématika Kresťan a život

Náboženstvo v rodine

Ohľaduplný manžel

Manžel by sa mal svojou vierou v Boha vzoprieť satanovi. Zdá sa však, že je zaslepený a nevidí, že ide o záchranu jeho manželky, preto býva k nej ľahostajný. Nevie však, čo robí. Pracuje priam proti sebe a marí šťastie celej rodiny.

Žena prestáva dúfať a stráca odvahu; je po nádeji a radosti. Mechanicky koná svoje denné povinnosti, lebo vie, že svoju prácu vykonať musí. Jej nechuť a malomyseľnosť pociťuje celá rodina. Medzi zachovávateľmi soboty je veľa takých nešťastných rodín. Anjeli prinášajú tieto smutné správy do neba, kde sa to všetko zaznamenáva.

Manžel by mal prejavovať čo najväčší záujem o svoju rodinu. Mal by byť pozorný a nežný k duši svojej manželky. Môže zabrániť mnohým chorobám. Láskavé, potešujúce a povzbudzujúce slová majú väčší účinok než najlepšie lieky. Zúfalému a znechutenému srdcu dávajú odvahu. Láskavé slová, ktoré menia ovzdušie rodiny, sú ako slnečné lúče, čo prinášajú radosť a úspech. Každé úsilie v tomto smere sa desaťnásobne zúročí.

Manžel by si mal uvedomiť, že väčšia časť bremena výchovy detí spočíva na matke, ona formuje ich duševný život. Toto by malo v ňom prebúdzať tie najjemnejšie city a veľmi starostlivo by mal spolu s ňou znášať túto záťaž. Mal by ju povzbudzovať, aby sa opierala o jeho veľkú lásku; jej myseľ by mal obracať k nebu, odkiaľ prichádza sila, pokoj a pravý odpočinok pre všetkých unavených.

Domov by nemal prichádzať zamračený, ale svojou prítomnosťou by mal vnášať do rodiny slnečný jas, a svoju manželku by mal povzbudzovať, aby očakávala pomoc zhora a verila v Boha. Spoločne sa môžu oprieť o Božie sľuby a do rodiny vnášať Božie požehnanie. Neláskavosť, obviňovanie a hnev vyháňajú Ježiša z domu. Videla som, že Boží anjeli utekajú z príbytku, kde počuť neláskavé slová, srší podráždenosť a podnecujú sa hádky.

Radostná žena

Viem, že často býva chyba aj na strane ženy. Nevie sa ovládnuť a urobiť domov šťastným. Neraz býva podráždená a zbytočne narieka. Manžel sa vracia z namáhavej práce unavený, utrápený a namiesto láskavých a povzbudivých slov ho víta zamračená tvár. On je tiež len človek. Jeho láska k manželke chladne, prestáva milovať svoj domov, životná cesta sa mu zatemňuje a odvaha slabne. Stráca sebaúctu a tú dôstojnosť, ktorú mu určil Boh.

Manžel je hlavou rodiny, ako je Kristus hlavou cirkvi. Odporuje Božej vôli, ak žena čímkoľvek oslabuje vplyv svojho muža a zmenšuje jeho dôstojnosť. Žena má zosúladiť svoje prianie s vôľou muža. Obaja majú byť ochotní ustúpiť, aj keď Božie slovo dáva prednosť úsudku manžela. Žena nič nestratí zo svojej dôstojnosti, ak svoj úsudok podriadi tomu, koho si zvolila za svojho poradcu a ochrancu.

Manžel by si mal pokojne, no rozhodne udržiavať svoje postavenie v rodine. Poniektoré ženy sa ma pýtali:

„Musíme byť stále podriadené a ustavične cítiť nad sebou nadvládu?“

Videla som, že musíme splniť dôležitú povinnosť: čo najpozornejšie si máme skúmať srdce a bdieť nad ním. Mali by sme vedieť, v čom klesáme, a v tom ohľade musíme byť stále obozretní. Musíme sa ovládať.

„Ak sa niekto neprehrešuje v reči, je dokonalý muž, schopný držať si na uzde aj celé telo.“ Jakoba 3,2.

Svetlo, ktoré nám osvecuje cestu, a pravda, ktorá presviedča naše svedomie, oboje človeka buď súdi a zničí, alebo ho posvätí a pretvorí. Žijeme príliš blízko konca času milosti, než aby sme sa uspokojili s povrchným dielom. S darom milosti, ktorý sme až dosiaľ pokladali za dostačujúci, nevystačíme.

Naša viera musí zosilnieť a správaním i náklonnosťami sa musíme viac podobať Kristovi, aby sme úspešne odolávali satanským zvodom. Len ustavične nová Božia milosť je dostačujúca pre každého Kristovho nasledovníka.

Satanove útoky na domov

Naše úsilie odolávať satanovým útokom musí byť opravdivé a vytrvalé. Nepriateľ využíva svoju silu a úskočnosť, aby nás odvrátil od pravej cesty. Bdie nad naším vchádzaním a vychádzaním, aby našiel príležitosť zraniť nás alebo zničiť. Najúspešnejšie pracuje v polotme a zraňuje tých, čo nepoznajú jeho nástrahy. Keby spôsob jeho útoku bol zjavný, nemal by prevahu. Za nástroje svojich zámerov a zákerných útokov často používa členov našich rodín.

Tí, ktorých milujeme, môžu z neopatrnosti povedať alebo vykonať niečo, čo nás môže hlboko zraniť. Nebol v tom ich zlý úmysel, ale satan nám to tak zveličil a zacielil, aby nás čo najbolestnejšie zasiahol. V snahe oponovať zdanlivému nepriateľovi sa ešte viac roznecujú satanove útoky. Namiesto toho, aby sme prosili Boha o silu potrebnú na odpor pokušiteľovi, radšej si v mene takzvaného „svojho práva“ necháme rozvracať svoje šťastie. Satanovi tým poskytujeme dvojitú výhodu.

Prejavom svojej urazenosti sa stávame jeho nástrojom proti tým, čo nám nechceli ublížiť. Mužove požiadavky sa niekedy môžu síce javiť žene ako nerozvážne, no keby sa vtedy snažila pochopiť situáciu jeho pohľadom, spoznala by, že podriadením svojho názoru jeho úsudku – aj keby to nebolo celkom v súlade s jej vnútorným cítením – môže oboch ochrániť pred nešťastím a pomôcť zvíťaziť nad pokušeniami nepriateľa.

Videla som, že satan bude útočiť buď na úspech, alebo na život veriacich a vynasnaží sa znepokojovať ich, dokiaľ budú na svete. Jeho moc je však obmedzená. Môže dať rozpáliť ohnivú pec, ale Ježiš a jeho anjeli budú chrániť veriacich, aby na nich, okrem nepatričností, nič nezhorelo. Satanov oheň nemôže zničiť ani poškodiť pravý kov. Je dôležité pozatvárať pred satanom všetky dvere. Každá rodina má prednosť žiť tak, aby satan nemohol poukázať na slová alebo skutky, ktorými by jeden poškodzoval druhého.

Členovia rodiny by mali pamätať, že každý má toľko odolnosti, nakoľko sa snaží odporovať ľstivému nepriateľovi. Úprimnými modlitbami a neochvejnou vierou sa musí každý oprieť o zásluhy Kristovej krvi a odvolávať sa na jeho spásnu moc.

Choďte vo viere

Moc temnosti obklopuje človeka a zastiera mu pohľad na Ježiša; vtedy zostáva len trpezlivo čakať, kým sa mračno nerozplynie. Tieto chvíle môžu byť občas veľmi skľučujúce. Nádej akoby sklamávala a človeka sa zmocňuje zúfalstvo. V týchto strašných hodinách sa musíme učiť dôverovať, závisieť iba od zásluh vykúpenia a vo svojej bezmocnosti sa bezvýhradne spoľahnúť len na zásluhy ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Spasiteľa.

Keď budeme toto robiť, nikdy nezahynieme, NIKDY!

Keď nám na cestu svieti svetlo, nie je ťažké byť silným v moci milosti. No v nádeji trpezlivo očakávať, keď nás obkľučujú mraky a všetko okolo nás je zatiahnuté, to si už vyžaduje vieru a pokornú odovzdanosť. Oboje prispieva k tomu, aby naša vôľa splynula s Božou vôľou. Príliš ľahko malomyseľnieme a horlivo prosíme, aby skúšky už prestali, namiesto toho, aby sme prosili o trpezlivosť znášať ich a o milosť premôcť ich.

Bez viery sa nemožno páčiť Bohu. Božie spasenie môžeme mať vo svojich rodinách, ale musíme v toto spasenie veriť, žiť preň a mať ustavičnú, vytrvalú vieru a dôveru v Boha. Musíme ovládať svoju prudkú povahu a unáhlené slová; len tak zvíťazíme. Ak neovládneme jazyk a náladu, potom sme satanovými otrokmi, sme mu podobní a má nás v zajatí.

Všetky hašterivé, netrpezlivé a podráždené slová sú obeťou, ktorú prinášame jeho satanskému veličenstvu. Je to však veľká obeť, oveľa väčšia než ktorákoľvek iná, ktorú by sme mohli priniesť Bohu, pretože marí pokoj a šťastie celých rodín, ničí zdravie a vie pripraviť aj o život vo večnej blaženosti.

Rady Božieho slova majú na zreteli náš záujem. Rozhojňujú šťastie našich rodín i ľudí okolo nás. Zjemňujú vkus, posväcujú úsudok, pôsobia duševný pokoj a vedú k večnému životu. Tieto sväté pokyny nám pomáhajú rásť v milosti a pokore; potom sa už ľahko nájdu tie pravé slová. Prirodzene výbušná povaha skrotne.

Spasiteľ, ktorý býva v našom srdci, bude nás každú chvíľu posilňovať. Slúžiaci anjeli budú bývať s nami a do neba radostne oznámia, že v našom novom živote nastal pokrok; v nebeskej knihe bude o tom radostný záznam.

Ovocie viery a služby poznáme po vzkriesení

Poznáme své přátele, stejně jako učedníci poznali Ježíše. Možná byli v tomto smrtelném životě zmrzačeni, nemocní či znetvořeni, vstanou však v dokonalém zdraví a souměrnosti; přesto v jejich oslaveném těle bude dokonale zachována jejich totožnost. … Ve tváři rozzářené světlem zářícím od tváře Ježíšovy poznáme charakteristické rysy těch, které milujeme.

Vykoupení se setkají a poznají ty, jejichž pozornost obrátili k vyvýšenému Spasiteli. Jaké požehnané rozhovory povedou s těmito dušemi! „Byl jsem hříšníkem,“ bude řečeno, „bez Boha a bez naděje na světě, a ty jsi ke mně přišel a upoutal moji pozornost k předrahému Spasiteli jako mé jediné naději. …“ Jiní budou říkat: „Byl jsem pohanem v pohanské zemi. Ty jsi opustil své přátele a pohodlný domov a přišel jsi, abys mne učil, jak nalézt Ježíše a věřit v Něho jako jediného pravého Boha. Zničil jsem své modly a klaněl se Bohu, a nyní Jej spatřuji tváří v tvář. Jsem spasen, navěky spasen, abych stále spatřoval Toho, jehož miluji. …“

Jiní budou vyjadřovat svoji vděčnost těm, kteří sytili hladové a odívali nahé. „Když zoufalství svazovalo moji duši v nevíře, Pán tě poslal ke mně,“ říkají, „abys mluvil slova naděje a útěchy. Přinesl jsi mi pokrm pro mé tělesné potřeby, a otevřel jsi mi Boží slovo, probouzeje ve mně moje duchovní potřeby. Jednal jsi se mnou jako s bratrem. Měl jsi pro mne pochopení v mých starostech a uzdravil jsi moji potřenou a zraněnou duši, takže jsem se mohl chopit ruky Kristovy, která byla vztažena, aby mne zachránila.

V mé nevědomosti jsi mne trpělivě učil, že mám v nebi Otce, který se o mne stará. Četl jsi mi převzácná zaslíbení Božího slova. Podnítil jsi ve mně víru, že On mne chce zachránit. Moje srdce se obměkčilo, poddalo, zlomilo, když jsem přemýšlel o oběti, kterou pro mne Kristus učinil. … Jsem zde, spasen, navěky zachráněn, abych stále žil v Jeho přítomnosti a velebil Toho, který dal svůj život za mne.“

Jaká bude radost, když se tito vykoupení setkají a pozdraví s těmi, kteří kvůli nim byli obtíženi břemenem starostí! A ti, kteří nežili pro své uspokojení, ale aby byli požehnáním těm nešťastným, kteří měli tak málo požehnání – jak budou jejich srdce naplněna zadostiučiněním!

Úryvok z knihy Maranatha – Ellen White

Súvisiace videá a dokumenty