Ilustrácia výstavy v Britskom múzeu, kde sú vystavené dinosaurie kostry pomenované ako draky. Scéna zobrazuje impozantnú múzejnú sálu s prepracovanou architektúrou.

Britské múzeum plné „drakov“

02/12/2019 John Bible

Prvé objavy a legendy o drakoch

Plesiosaurus – morský drak. Áno, čítaš správne. Prvé fosílie plesiosaurov, objavené na slávnom nálezisku fosílií Lyme Regis vo Veľkej Británii, dostali práve takýto názov. Väčšina návštevníkov Britského prírodopisného múzea by dnes medzi exponátmi drakov nečakala. Thomas Hawkins, jeden z prvých zberateľov fosílií, vyzdvihol v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 19. storočia zo zeme niekoľko exemplárov „Draka Plesiosaura“, ktoré neskôr získalo Britské prírodopisné múzeum.

Hawkins píše, že jeho robotníci, keď v roku 1832 objavili pozostatky plesiosaurov, ich podľa svojho miestneho dialektu označili ako „dragern“. Vo svojich spisoch z roku 1840 zaradil Hawkins tieto nálezy medzi živočíchy, ktoré sa do tej doby označovali ako draci – v tomto prípade morskí draci. Svoju knihu pomenoval tematicky: Kniha veľkých morských drakov, Ichtyosaurov a Plesiosaurov. Podobne uvažovali aj jeho robotníci, ktorí plesiosaurie kosti objavené v roku 1832 nazvali podľa dialektu západného grófstva „dragern“.

Mnoho z týchto morských drakov Hawkinsovej zbierky z Lyme Regis v skutočnosti objavila Mary Anningová. Bola vynikajúcou amatérskou paleontologičkou s medzinárodnou povesťou. Práve jej bol v roku 1823 pripísaný úplne prvý kompletný nález plesiosaura a v roku 1828 aj prvý správne opísaný britský exemplár pterosaura, spolu s mnohými ďalšími fosíliami ichtyosaura.

Pterosaurus, ktorý našla Anningová, bol v roku 1829 opísaný prvým oxfordským profesorom geológie Williamom Bucklandom z londýnskej Geologickej spoločnosti. Buckland ho označil za „monštrum, ktoré sa nepodobá ničomu, čo bolo kedy na Zemi videné alebo počuté, okrem drakov v rozprávkach a heraldike.“ Titulky vtedajšej doby oslavovali Anningovú a jej „lietajúceho draka“. Nepublikovaný obraz pterosaura, vytvorený v tom istom roku (a jeden z prvých pokusov o rekonštrukciu pterosaura), ho zobrazoval v štýle historického draka alebo baziliška.

Lietajúci drak Mary Anningovej, ktorý bol neskôr pomenovaný Dimorphodon macronyx, kúpil v roku 1835 Britský prírodopisný múzeum (Natural History). Tento exemplár dodnes zostáva v zbierke múzea, aj keď už nie je vystavený verejnosti.

„Napriek tomu sa termín dinosaurus stal populárnym a zahrnoval takmer každé zviera, ktoré bolo predtým známe pod názvom ‚drak‘.“

Jeden z morských drakov Thomasa Hawkinse, ktorý získalo Britské prírodopisné múzeum v roku 1848, bol umelecky a výstižne premenovaný na Thalassiodracon hawkinsii (grécky názov pre Hawkinsovho morského draka) a dodnes je k videniu v galérii skamenelín morských plazov. V múzeu je tiež vystavený exemplár ichtyosaura (Ichthyosaurus communis), označený skratkou HAWK. SEA-DRAG, ktorý múzeum zakúpilo od Hawkinse v roku 1838.

Britské prírodopisné múzeum bolo založené s pomocou sira Richarda Owena, prírodovedca, ktorý zaviedol množstvo nových vedeckých názvov (vrátane vyššie spomenutého Thalassiodracon hawkinsii v roku 1840). Pojem dinosaurus („veľký alebo hrozný jašter“) vymyslel sir Richard Owen v roku 1841, aby označil nové skameneliny plazov objavené v jeho dobe. Technicky však táto kategória nezahrnovala ichtyosaury ani pterosaury. Napriek tomu sa slovo dinosaurus stalo populárnym a označovalo takmer každé zviera, ktoré bolo predtým známe ako „drak“.

Fakt, že tieto skameneliny boli v čase svojho objavu ľahko rozpoznateľné ako draci a že ľudia po celom svete uchovávali kultúrnu pamäť na tvory, ktoré ich predkovia poznali ako „drakov“, je v ostrom protiklade s evolučnou vierou, že všetky tieto zvieratá (pod novým názvom) vymreli dávno predtým, než existoval človek. Práve naopak, tento fakt podporuje biblickú históriu, podľa ktorej bola každá skupina tvorov, žijúcich alebo zaniknutých, stvorená počas tých istých šiestich dní ako prvý ľudský pár a žila súčasne s ľuďmi.

A na čom vlastne záleží? Nie je drak stále drakom, nech sa už volá akokoľvek? Ak áno, tak v Britskom múzeu sú skutočne draci.

Mary Anningová: Priekopníčka paleontológie a žena viery

Mary Anningová, oddaná kresťanka, zasvätila celý svoj život zbieraniu a skúmaniu fosílií, ktoré vykopávala z útesov pozdĺž kanála La Manche v Lyme Regis na juhozápade Anglicka. Stala sa inšpiráciou pre známy anglický jazykolam „She sells sea-shells by the sea-shore“ („predáva mušle pri morskom pobreží“).

Napriek tomu, že jej objavy boli v tej dobe len zriedka oceňované, v roku 2010 bola uznaná ako jedna z prvých desiatich britských žien, ktoré najviac ovplyvnili vedu. Mnoho významných objavov Mary Anningovej (viď text vyššie) prispelo k nášmu chápaniu pravekého života v moriach – pravdepodobne uloženého v čase Noemovej potopy. Napriek tomu ju historici často označovali za zástankyňu evolučnej teórie.