Ktorý deň je siedmy?

Dá sa presne určiť, ktorý deň je siedmy? Malo by vôbec zmysel, aby Boh ustanovil určitý deň ako pamätník stvoriteľskej moci – špeciálny deň oddelený na uctievanie a odpočinok – a pritom by jasne nezjavil, ktorý deň to je? Existujú tri spôsoby, ako možno jednoznačne určiť, že siedmy deň je kalendárna sobota.

Najprv sa pozrime na biblické dôkazy. Biblia to ukazuje jasne. V Lukášovi 23 nachádzame záznam o Kristovom ukrižovaní. Keď Lukáš opisuje deň, keď Kristus zomrel, uvádza, že to bol deň prípravy a začínala sobota. Zároveň píše, že ženy zachovali sobotný pokoj. Lukáš tak opisuje tri po sebe nasledujúce dni: piatok ako deň prípravy, sobotu ako deň odpočinku a prvý deň týždňa ako deň vzkriesenia.

„Bol deň prípravy a blížil sa začiatok soboty. Pripojili sa k nemu aj ženy, ktoré prišli s Ježišom z Galiley. Videli hrob aj to, ako bolo telo pochované. Vrátili sa domov, pripravili voňavé oleje a masti, potom však podľa prikázania zachovali sobotný odpočinok. Včas ráno prvého dňa v týždni vzali pripravené voňavé masti a spolu s ďalšími ženami sa vydali ku hrobu.“ Lukáš 23:54–56; 24:1

Kresťanský svet sa všeobecne zhoduje v tom, že deň, keď Kristus zomrel, bol piatok, známy ako Veľký piatok. Deň, keď Kristus vstal z mŕtvych, sa slávi ako nedeľa. Medzi nimi je sobota – deň, keď bol Kristus v hrobe. Ak je nedeľa prvým dňom týždňa, potom je piatok šiesty a sobota siedmy deň. V niektorých európskych krajinách bola až v 20. storočí nedeľa administratívne presunutá na siedmy deň, čo však nemení biblickú realitu.

Ak by ste sa spýtali ktoréhokoľvek Žida, odpovedal by vám, že deň prípravy je piatok, a že sobota je siedmy deň.

Aj jazyky sveta vydávajú jasné svedectvo. V slovníkoch nachádzame pod heslom sobota vysvetlenie: „Sobota je siedmy deň týždňa“ (Webster’s Standard Dictionary). Slovo sobota sa vyskytuje v viac než sto jazykoch sveta. V portugalčine a španielčine ako „sábado“, v ruštine ako „subbota“, v bulharčine ako „šubota“ a v arabčine ako „as-sabt“. Samotné jazyky tak zachovávajú historickú pamäť, že sobota je siedmy deň týždňa.

Dívali ste sa niekedy do kalendára, aby ste zistili, ktorý deň je siedmy? Ešte donedávna aj v našich kalendároch – a dodnes to vidíme v niektorých kalendároch v zahraničí – bola nedeľa prvým dňom, pondelok druhým, utorok tretím, streda štvrtým, štvrtok piatym, piatok šiestym a sobota siedmym dňom. Bolo tomu tak vždy? Odkiaľ pochádza tento týždenný cyklus? Od slnka? Nie, slnko riadi ročný cyklus. Od mesiaca? Nie, mesiac určuje mesačné cykly. A čo zem, ktorá sa otáča okolo svojej osi? Ani to nie, zem určuje denný cyklus.

Mark Finley sa usiloval získať konkrétny dôkaz o pôvode a trvaní týždenného cyklu, preto napísal kráľovskému astronómovi na Kráľovskú greenwichskú observatóriu v Londýne (Royal Greenwich Observatory). Táto inštitúcia zaznamenáva presný čas pre celý svet. Nasleduje citácia z listu zo dňa 11. februára 1974:

„Vážený pán, v súčasnosti sa venujem výskumu trvalosti týždenného cyklu. Rôzni európski astronómovia uvádzajú, že týždenný cyklus nebol od pradávnych čias nikdy prerušený. Inými slovami, siedmy deň nášho súčasného týždňa sa zhoduje so siedmym dňom týždňa v biblických dobách. Mám na vás tri otázky:“

• K akým záverom dospel váš výskum o stálosti týždenného cyklu od dávnych čias?
• Ovplyvnili zmeny kalendárov (prechod z juliánskeho na gregoriánsky kalendár) priebeh týždenného cyklu?
• Nadväzuje dnešná sobota neprerušeným cyklom siedmich dní na sobotu spomínanú v Biblii v súvislosti s ukrižovaním?

Veľmi si vážim váš čas, ktorý venujete zodpovedaniu mojich otázok, a teším sa na vašu skorú odpoveď. (Mark Finley)

Vážený pán, váš list adresovaný Royal Greenwich Observatory mi bol postúpený a pán riaditeľ ma požiadal, aby som vám odpovedal. Neprerušenosť sedemdňového týždňa je zachovaná od najrannejších dôb židovského náboženstva. Astronómovia sa môžu zaoberať iba tým, čo sa týka určovania času, kalendárnych dátumov a letopočtov.

Keďže však týždeň predstavuje občiansky, spoločenský a náboženský cyklus, nie je dôvod predpokladať, že by došlo k jeho narušeniu. Každý pokus o narušenie kalendára narazil na rozhodný odpor židovských predstaviteľov. Máme istotu, že k žiadnemu takému narušeniu nedošlo. Zmena z juliánskeho na gregoriánsky kalendár (1582–1927) bola vykonaná tak, že týždenný cyklus ostal neporušený. (R. H. Tucker)

Biblická sobota je dnešná kalendárna sobota, siedmy deň týždňa, ktorý zachovával Ježiš Kristus. Sobotu ako siedmy deň týždňa zachovával staroveký Izrael, rovnako aj apoštoli, prví kresťania a predovšetkým Ježiš Kristus.

Ježiš Kristus je pre nás vzorom a zachovával sobotný odpočinok ako siedmy deň. Kalendár sa od čias Ježiša Krista nezmenil. Práve to je hlavným dôkazom, prečo je kalendárna sobota pravým dňom odpočinku. Keby ľud zachovával nesprávny deň, Ježiš Kristus by na to upozornil a napravil by to. On však nesvätil nedeľu ani lunárnu sobotu, ale svojím životom potvrdil sobotu podľa nemenného kalendára, ktorý platí dodnes.

Práve v tento deň prichádza Hospodin, aby sa s človekom stretol, očakáva jeho prítomnosť a túži po spoločenstve. Nie vo štvrtok, piatok ani v nedeľu, ale v sobotu. Tragédiou je, že väčšina kresťanov prichádza v nedeľu, keď už čas stretnutia minul. Významným míľnikom je aj svedectvo Ellen Gould Whiteovej, ktorej bolo potvrdené zachovávanie sobotného dňa odpočinku podľa kalendára a pravda, že sobotný sviatok sa začína večerom. Toto poznanie bolo potvrdené prvým adventistom a rozšírené do celého sveta ako obnova biblického dňa odpočinku.

„Varujte sa farizejského a saducejského kvasu!“ Matúš 16:11–12

„Beda vám, znalci Písma a farizeji! Pokrytci, zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami nevchádzate a tým, čo by chceli vojsť, bránite! Beda vám, znalci Písma a farizeji! Pokrytci, obchádzate more aj pevninu, aby ste získali jedného človeka pre vieru, a keď ho získate, robíte z neho dvakrát väčšieho zatratenca, ako ste sami!“ Matúš 23:13–15

„Hlásaj Slovo, buď pripravený vhod i nevhod, usvedčuj, napomínaj, povzbudzuj a vyučuj s najväčšou trpezlivosťou. Príde totiž čas, keď ľudia nebudú znášať zdravé učenie, ale podľa vlastných chúťok si budú zháňať učiteľov, ktorí im budú štebliť uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ 2. Timoteovi 4:2–4

„Podobne aj ty máš prívržencov učenia Nikolaitov. Preto rob pokánie! Inak k tebe čoskoro prídem a budem s nimi bojovať mečom svojich úst.“ Zjavenie 2:15–16

Mnohé krajiny majú vo svojom súčasnom kalendári za siedmy deň nedeľu. Mnohí ľudia si ani neuvedomujú, že práve sobota je od stvorenia sveta skutočným siedmym dňom. Keď sa pozrieme do histórie, zistíme, že nedeľa je pôvodne pohanský sviatok na počesť dňa slnka. Židia aj prví kresťania zachovávali biblickú sobotu, o ktorej čítame na mnohých miestach v Biblii.

Týždeň má sedem dní, pôvodne počítaných v poradí nedeľa, pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok, sobota. V občianskom kalendári sa však v mnohých krajinách zaužívalo počítanie dní od pondelka, keďže pondelok bol po nedeli prvým pracovným dňom. Keď sa do kresťanstva postupne vkrádala nedeľa ako deň odpočinku, sobota bola vytlačená a presunutá, aby sa vytvoril súvislý pracovný týždeň.

Dva víkendové dni sa začali presadzovať až v 20. storočí. Tento vývoj viedol k tomu, že v niektorých kalendároch bola nedeľa zaradená na koniec týždňa. Pri päťdňovom pracovnom režime a zámene uctievania soboty za nedeľu začalo mnoho ľudí považovať pondelok za prvý deň týždňa. Norma ISO 8601 a európske normy predpisujú pondelok ako prvý deň týždňa, no táto norma nebola všeobecne prijatá ani dôsledne uplatňovaná.

Pozrime sa na samotné názvy dní. Ktorý deň v českom jazyku poukazuje na stred týždňa? Je to štvrtok? Štvrtok je označením štvrtého dňa po nedeli, odtiaľ pochádza aj jeho názov. V dnešnom občianskom kalendári sa síce javí ako stred, no pozrime sa na stredu. Už samotný názov vyjadruje, že ide o stred týždňa. Streda sa nachádza medzi utorokom a štvrtkom a v tradičnom židovskom a kresťanskom kalendári bola štvrtým dňom týždňa.

V dnešnom občianskom kalendári sa však považuje za tretí deň. Ak sa pozrieme do histórie a na jazykový vývoj názvov dní, dospejeme k jasnému záveru: sobota je siedmym dňom a nedeľa je prvým dňom týždňa.

Pre väčšinu denných tvorov aj pre človeka prirodzene deň začína východom slnka a končí západom slnka. Moderný človek však tieto prirodzené hranice opustil. Dnes sa deň počíta od polnoci do polnoci. Židovský kalendár však počítal dni od západu slnka do západu slnka. Tento spôsob rozlišovania dňa a noci prevzala aj raná kresťanská cirkev. Až moderná doba vytlačila toto prirodzené delenie. Biblická sobota sa preto svätí od piatkového západu slnka do sobotného západu slnka.

Kresťanstvo bolo oficiálne uznané a 7. marca 321 vydal cisár Konštantín dekrét, ktorým zmenil deň odpočinku zo soboty na nedeľu. Konštantín, uctievač boha slnka, nariadil svätiť slnečný deň. V čase vydania dekrétu nebol nasledovníkom Ježiša Krista a pokrstený bol až na smrteľnej posteli. Jeho motívom nebolo ustanoviť nedeľu ako pamiatku vzkriesenia, ale skôr prejav odporu voči Židom. Konštantínov zákon znel:

„Nech počas ctihodného Dňa Slnka úrady a obyvatelia miest odpočívajú a nech sú všetky dielne a obchody zatvorené. Na vidieku sa však roľníci môžu ďalej zaoberať svojou obživou“

Cirkev nasledovala Konštantínov zákon na koncile v Laodicei v roku 364. 29. kánon ustanovil, že kresťania majú svätiť nedeľu a ak je to možné, nemali by v tento deň pracovať, zatiaľ čo v sobotu mali byť činní. Sobota bola nahradená nedeľou, čím bol pošliapaný Boží zákon. Do kresťanstva sa postupne vkradli falošné učenia a bludy, ktorých cieľom bolo odviesť veriacich od úprimnej viery a upevniť moc a autoritu katolíckej cirkvi.

Podľa katolíckeho vyjadrenia protestantizmus, ktorý odmieta autoritu cirkvi, nemá žiadne opodstatnenie pre svoju teóriu o nedeli. Logickým dôsledkom by bolo, aby zachovával sobotu spolu so Židmi. (Americký katolícky štvrťročný prehľad, január 1883)

Ak je niekto protestant a vyznáva, že sa riadi iba Bibliou, no napriek tomu koná proti jej jasnému vyjadreniu a namiesto soboty svätí iný deň, dostáva sa do rozporu so štvrtým prikázaním. Prikázanie svätiť siedmy deň patrí medzi Desať prikázaní a otázka znie: kto dal oprávnenie toto prikázanie porušiť? (Knižnica kresťanského učenia, str. 3)

Podľa katolíckeho katechizmu protestanti nemajú v Písme žiadny podklad pre svoj deň odpočinku. Bez biblického poverenia zrušili zachovávanie soboty a rovnako bez poverenia ju nahradili nedeľou. Jediným zdrojom tohto kroku je teda autorita tradície. (Keenanov dogmatický katechizmus, str. 354)

Ak je Biblia jediným sprievodcom kresťana, potom Adventisti siedmeho dňa postupujú správne, keď zachovávajú sobotu spolu so Židmi. Je preto oprávnenou otázkou, prečo protestanti, ktorí vyhlasujú Bibliu za jediného učiteľa, v tejto veci nasledujú cirkev namiesto Písma. (Otec Conway, Krabica otázok, str. 179)

Z hľadiska zdravého rozumu existujú len dve možnosti: buď protestantizmus a zachovávanie soboty, alebo katolicizmus a zachovávanie nedele. Kompromis nie je možný. (Americký katolícky štvrťročný prehľad, január 1883)

Prikázanie svätiť deň odpočinku vždy existovalo, avšak dňom odpočinku nebola nedeľa. Deň odpočinku bol prenesený zo siedmeho na prvý deň týždňa bez biblického záznamu. Po dôkladnom štúdiu nemožno v Novom zákone nájsť žiadny dôkaz, ktorý by túto zmenu potvrdzoval.

Otázka soboty patrí medzi najhlbšie a najzložitejšie problémy kresťanských inštitúcií. Je neprijateľné predpokladať, že by Ježiš počas rokov vyučovania nikdy nespomenul zmenu dňa odpočinku, dokonca ani po vzkriesení.

Touto otázkou sa nezaoberali ani apoštoli, ani Duch Svätý pri kázaní evanjelia. Nedeľa nebola v ranom kresťanstve sviatočným dňom. Jej neskoršie zachovávanie je poznačené pohanstvom, prijaté pápežským odpadnutím a napriek tomu prevzaté protestantizmom. (Dr. Edward T. Hiscox, The New York Examiner)

Je možné prežívať nedeľu zbožne a predsa nezachovávať deň odpočinku. Sobota vznikla na základe božského prikázania, zatiaľ čo pre nedeľu neexistuje žiadny podobný príkaz. Nový zákon neobsahuje žiadne varovanie za porušenie svätosti nedele. (R. W. Dale, Desatoro prikázaní)

Kresťanský deň odpočinku – nedeľa nie je doložený Písmom a v pôvodnej cirkvi sa otázkou dňa odpočinku nezaoberali. (Dwightova teológia, zv. IV, str. 401)

Sobota bola ustanovená pri stvorení ako univerzálny morálny záväzok pre celé ľudstvo. (Dr. Archibald Hodges, Traktát č. 175, Presbyteriánsky publikačný výbor)

Siedmy deň bol zbavený svojho nároku na povinné zachovávanie a jeho výsady boli prenesené na prvý deň bez priameho príkazu Písma. (William E. Gladstone, Neskôr zhromaždené fakty, str. 342)

V Novom zákone nie je ani zmienka o zákaze práce v nedeľu. Nedeľný odpočinok nestojí na božskom zákone a má rovnaký základ ako Popolcová streda či pôst. (Canon Eyton, Desatoro prikázaní, str. 62–65)

Nedávno sa mi dostal do rúk americký magazín A Time for Joy, v ktorom bolo uverejnených niekoľko listov od obyčajných ľudí a zároveň odpovede cirkevných predstaviteľov. Keďže sa často stretávam s otázkami, čo je len tradícia a čo je biblická pravda, rozhodol som sa predstaviť dva listy, ktoré otvárajú zásadnú otázku, koho vlastne človek poslúcha a nasleduje, keď si hovorí kresťan – teda Kristovec.

ORIGINÁL LISTU:

Farmár James L. Day sa prvýkrát stretol s učením adventistov siedmeho dňa na evanjelizačnom stretnutí v Thomastone, štát Georgia, v roku 1934. Po vypočutí kázne o zmene soboty bol zmätený, a preto sa rozhodol napísať pápežovi. Odpoveď dostal prostredníctvom The Catholic Extension Magazine s požehnaním pápeža Pia XI.. Neskôr sa James L. Day stal členom Cirkvi adventistov siedmeho dňa.

Otázka ktorý deň je siedmy patrí k základným témam biblického učenia o sobote a prirodzene zapadá do širšieho rámca Sobota vs. nedeľa, kde sa porovnáva biblický deň odpočinku s neskoršou tradíciou; historické a teologické pozadie tejto zmeny rozoberá aj téma zmena soboty na nedeľu, ktorá ukazuje rozdiel medzi Písmom a ľudskými ustanoveniami, zatiaľ čo hlbší duchovný význam siedmeho dňa je rozvinutý v projekte rehabilitácia soboty; samotný biblický dôkaz siedmeho dňa je pevne zakotvený v Biblii, ktorá jednoznačne ukazuje piatok ako deň prípravy, sobotu ako siedmy deň a nedeľu ako prvý deň týždňa.