Kain – prvý bratovrah

Kain bol prvým narodeným dieťaťom ľudstva, synom Adama a Evy po vyhnaní z raja. Jeho príchod na svet bol spojený s veľkou nádejou a očakávaním, pretože jeho rodičia žili so zasľúbením, že potomstvo ženy prinesie víťazstvo nad zlom. Narodenie prvého syna preto nebolo vnímané len ako pokračovanie rodu, ale ako možný začiatok naplnenia Božieho sľubu.

Eva vnímala jeho narodenie ako zvláštny dar a prejav Božieho pôsobenia. V jeho príchode videla dôkaz, že Boh neopustil človeka po páde a že zasľúbenie vykúpenia zostáva živé. Očakávanie, ktoré sprevádzalo jeho narodenie, vytváralo prostredie, v ktorom bol Kain od začiatku obklopený vedomím veľkého určenia.

Vyrastal v prostredí, kde bolo poznanie Boha stále čerstvé a živé. Adam a Eva odovzdávali svojim deťom svedectvo o stvorení, o živote v raji, o páde aj o jeho dôsledkoch. Kain poznal Boží zákon, poznal význam obetí a rozumel rozdielu medzi poslušnosťou a neposlušnosťou. Jeho poznanie pravdy nebolo nejasné ani sprostredkované tradíciou — vychádzalo z priameho učenia prvých rodičov.

Napriek tomuto prostrediu sa v jeho charaktere postupne prejavovala silná nezávislosť a sklon k sebestačnosti. Už od začiatku sa formovala povaha, ktorá sa vyznačovala dôrazom na vlastný úsudok a odporom voči podriadeniu sa autorite. V prostredí, kde bol človek vedený k pokore a dôvere v Boha, v ňom rástla tendencia spoliehať sa na vlastnú cestu. Jeho narodenie tak spájalo dve reality — veľké očakávanie nádeje a zároveň začiatok charakteru, ktorý sa mal neskôr postaviť proti Božej vôli.

Príbeh jeho života ukazuje, že poznanie pravdy samo o sebe nezaručuje poslušnosť a že aj v najlepšom prostredí sa môže formovať srdce smerujúce k vzbure.