Noemova archa leží pod Araratom
Prezentáciu objavu (bez videí) na túto tému si môžete zdarma stiahnuť!
Turecká vláda uskutočnila rozsiahly výskum náleziska Noemovej Archy v horách Ararat prostredníctvom svojich archeológov. Tento výskum potvrdil dlhoročnú prácu Rona Wyatta a jeho kolegov, čo viedlo k založeniu prírodnej rezervácie Noemovej Archy dňa 20. júna 1987.
Prvé zmienky o náleziskách Noemovej Archy sa objavili už v päťdesiatych rokoch 20. storočia, keď bol vyhotovený letecký snímok Araratských hôr. Tento snímok odhalil štruktúru, ktorá sa svojím tvarom nápadne podobala lodi. Na základe tohto objavu začal Ron Wyatt spolu s ďalšími odborníkmi vykonávať detailný výskum Noemovej Archy s využitím pokročilých technológií, ako sú radarové skenovanie podpovrchových vrstiev, jadrové vŕtanie a detekcia kovov.
Tieto metódy priniesli pozoruhodné výsledky, ktoré podčiarkli význam tohto objavu. Výskum lokality Noemovej Archy trval takmer desať rokov. Ron Wyatt, jeho synovia a tím kolegov uskutočnili mnoho expedícií do tejto oblasti, pričom sa stretli s viacerými výzvami a komplikáciami.
Objavené fakty na nálezisku Noemovej Archy preskúmal Dr. Ekrem Akurgal, známy ako „dekan tureckej archeológie“. Vyjadril sa:
„To je loď, starodávna loď… musí byť zachovaná.“
Tento výrok, spolu s výsledkami výskumu Rona Wyatta a jeho tímu, vzbudil obrovský záujem tureckých archeológov a vedcov. Na základe týchto zistení bola zvolaná vládna komisia na najvyššej úrovni, ktorá oficiálne potvrdila, že náleziská odhalené Ronom Wyattom skutočne obsahujú pozostatky biblickej Noemovej Archy. Výsledkom bolo založenie prírodnej rezervácie Noemovej Archy.
Dr. Salih Bayraktutan z Atatürkovej univerzity v Erzurume pokračuje vo výskume tejto oblasti. Zhromaždil množstvo fascinujúcich faktov a v súčasnosti existuje detailná dokumentácia o histórii objavu a výskume, ktorý prebiehal vo východnom Turecku. Dnes je Noemova Archa pokrytá vrstvou hliny a porastená trávou, no jej význam zostáva nespochybniteľný.
Aj keď bolo predložených mnoho jasných dôkazov, niektorí vedci z akademických kruhov tieto zistenia odmietajú, často bez toho, aby vykonali vlastný výskum. Napriek tomu si každý môže preštudovať dostupné fakty a sám posúdiť význam tohto objavu, ktorý potvrdzuje pravosť biblického príbehu o Noemovej Arche.
Ako vznikla na Ararate taká pestrá rozmanitosť rastlinných druhov?Ararat – Kolíska civilizácie a genetický raj rastlín
Ararat, neaktívny stratovulkán vo východnej Anatólii v Turecku, je nielen najvyšším vrchom krajiny (5 137 m n. m.), ale aj miestom, ktoré v sebe ukrýva fascinujúcu históriu a biologickú rozmanitosť. Jeho dva štíty, Veľký Ararat a Malý Ararat, sa rozkladajú na ploche približne 1 000 km² a geograficky sa nachádzajú blízko hraníc s Iránom a Arménskom.
Podľa židovsko-kresťanskej tradície je práve vrchol Araratu miestom, kde po potope pristála Noemova archa. Archeológovia ho dokonca označili za kolísku civilizácie, vďaka bohatým náleziskám osídlení z epipaleolitického obdobia a doby bronzovej. Genetici a botanici objavili, že úrodné úpätia Araratu sú domovom nespočetného množstva predchodcov dnešných pestovaných plodín. Ruský botanik Nikolai Ivanovich Vavilov označil oblasť Araratu za jedno z hlavných centier pôvodu genetických zdrojov rastlín. Medzi nájdené druhy patria:
- 360 variet pšenice, rôzne druhy raže a jačmeňa.
- Predkovia dnešnej šošovice, hrachu, cíceru, vikvy, ale aj ďateliny a lucerny.
- Rôzne ovocné stromy, ako jablone, hrušky, slivky, mandľovníky.
- Ekonomicky dôležité rastliny: repa, mrkva, špenát, koriander, mäta, šalát, mak, ľan a horčica.
Táto rozmanitosť fascinuje vedcov, ktorí tu objavujú gény odolnosti voči chorobám, využiteľné pri šľachtení plodín. Ararat stále priťahuje vedcov z celého sveta. Archeológovia tu skúmajú prehistorické náleziská, zatiaľ čo botanici sa snažia pochopiť, ako môže na relatívne malej geografickej ploche rásť také množstvo pôvodných druhov rastlín. Táto oblasť tak potvrdzuje svoj význam pre vývoj poľnohospodárstva a zároveň podporuje myšlienku, že práve tu sa mohlo rozšíriť prehistorické obrábanie pôdy.
Ararat je nielen geografickým symbolom, ale aj miestom, kde sa história stretáva s modernou vedou, ktorá neprestáva odhaľovať jeho tajomstvá.
Prelomový objav v okolí Čierneho mora: Dôkazy o biblickej potope fascinuje vedcov
Jedným z najzaujímavejších objavov, ktoré súvisia s otázkou, či skutočne existovala celosvetová potopa, je práca dánskeho geológa MiniGo Rosinga. Vo svojom výskume uvádza:
„Existuje dobrý dôvod veriť, že biblická potopa, ktorú sme začali považovať za mýtus, bola skutočnou historickou udalosťou. Táto udalosť nás fascinuje svojou komplexnou koreláciou medzi klímou, geológiou a kultúrnou históriou, ktoré ju formovali.“
Významný príspevok k tejto téme priniesli geofyzici William Ryan a Walter Pitman, ktorí objavili zásadné dôkazy v oblasti Čierneho mora. Ich výskum ukázal, že približne pred 7200 rokmi sa do Čierneho mora valili vody silou až 200-násobku Niagarských vodopádov. Na dne mora boli objavené piesočné naplaveniny, ktoré poukazujú na dramatické zmeny, ako aj sladkovodné a slanovodné mušle, čo dokazuje premenu sladkovodnej nádrže na more so slanou vodou.
Ďalším fascinujúcim objavom bol nález ľudského domu na dne Čierneho mora, čo naznačuje, že záplava zasiahla obývané oblasti. Vedci sa domnievajú, že táto masívna záplava bola spôsobená prívalom vody zo Stredozemného mora cez Bosporskú úžinu. Každú hodinu sa do Čierneho mora nalial jeden kubický kilometer vody!
Táto udalosť je datovaná do obdobia pred 7200 rokmi, čo je blízke biblickému opisu potopy, ku ktorej malo podľa Biblie dôjsť asi pred 4500 – 5500 rokmi. Rozdiel v datovaní môže byť spôsobený analýzou mušlí, ktoré mohli byť staršie ako samotná udalosť.
„Skleníková teória: Ako gigantickí dinosauri, obri a dlhý život odhaľujú tajomstvá minulosti“
Skleníková teória (podrobnejšie vysvetlená v prednáške Kenta Hovinda) ponúka fascinujúce vysvetlenie, prečo bol život v minulosti, či už u rastlín, zvierat alebo ľudí, oveľa väčší a dlhší. Podľa tejto teórie absencia priameho kozmického žiarenia z vesmíru, ktoré dnes prispieva k nášmu starnutiu, umožnila rast do väčších rozmerov a dlhšiu životnosť. Mohlo by to vysvetľovať aj gigantické rozmery dinosaurov, mamutov a ďalších obrovských tvorov minulosti.
Zaujímavý pohľad prináša aj analýza skamenelín obsahujúcich hmyz a vzduch zaliaty v jantári. Tieto štúdie naznačujú, že v minulosti mala atmosféra 30 % kyslíka oproti dnešným 21 %. Takéto podmienky by umožnili rýchlejšie hojenie zranení a dlhší život nielen pre zvieratá, ale aj pre ľudí. Navyše, vyšší obsah kyslíka a atmosférický tlak by mohli zlepšiť mozgové funkcie. Už ako novorodenci máme približne 200 miliárd mozgových buniek, no počas prvých šiestich týždňov života strácame polovicu z nich práve kvôli nedostatku kyslíka a atmosférického tlaku.
Nie je to zaujímavé spojenie s príbehmi z Biblie a starými mytológiami po celom svete? Tie hovoria o obroch a bohoch s mimoriadne dlhými životmi. Mohla by skleníková teória odhaliť pravdu, ktorá by pomohla vyriešiť veľké záhady našej minulosti?
Metúšelach, najstarší človek v Biblii
Metúšelach je historicky známy ako najstarší človek, ktorý kedy žil. Podľa Biblie, „Všetkých dní Metúšelachových bolo deväťsto šesťdesiat deväť rokov, a zomrel“ (Genesis 5:27). Zaujímavosťou je, že zomrel v rovnakom roku, keď prišla potopa. Jeho meno znamená „Keď zomrie, stane sa to“, čo naznačuje proroctvo spojené s veľkou biblickou potopou. V predpotopnom svete sa zaznamenávali nezvyčajne dlhé veky. Napríklad, Noe mal 600 rokov, keď prišla potopa, a:
„Po potope žil Noe tristo päťdesiat rokov. Všetkých dní Noeho bolo deväťsto päťdesiat rokov, a zomrel“ (Genesis 9:28-29).
Tieto dlhé životy však vyvolávajú kritiku, kde niektorí tvrdia, že ide o mýty a že Biblia nie je spoľahlivá. Z tohto pohľadu je dĺžka života obmedzená maximálne na 80 až 120 rokov, aj keď v súčasnosti v niektorých krajinách dosahuje priemerná dĺžka života dlhšie obdobie vďaka pokrokom v zdravotnej starostlivosti. V skutočnosti však starodávne tradície môžu obsahovať skrytú pravdu. Historik Mojžiš vo svojej knihe Genesis, ktorá vychádzala z tradícií a prastarých poznatkov, spomína zaujímavý výrok:
„Pán však povedal: ‚Môj duch nebude prebývať v človeku naveky. Veď je len telo. Nech je jeho dní sto dvadsať rokov’“ (Genesis 6:3).
Tento výrok naznačuje, že dĺžka života ľudí sa po potope značne znížila. Zaujímavé je, že v súčasnosti výskumy naznačujú, že malé zmeny v biochémii človeka a kozmickom žiarení môžu mať vplyv na predĺženie ľudského života. Vedci dokonca objavili „Metušelachov gén“, ktorý má potenciál ovplyvniť dĺžku života a môže vysvetliť dôvody pre tento biblický fenomén.
Objavy o pôvode ľudstva: Noemova archa a starodávne civilizácie
Bez ohľadu na to, či budeme alebo nebudeme schopní dokázať nález pozostatkov Noemovej archy v Turecku, na hraniciach s Iránom, táto kniha má ambíciu poskytnúť nový pohľad na pôvod ľudstva. Na rozdiel od tradičného a zastaraného pohľadu na evolúciu a nekonečné zmeny vo vesmíre, ktoré sa údajne dejú počas množstva miliárd rokov, potopu a postavu Noem nachádzame v mnohých starodávnych kultúrach sveta, aj keď sú použité rôzne názvy a geografické okolnosti.
Tieto objavy nám ukazujú, že ľudstvo v minulosti nebolo len zhlukom primitívnych opíc, ale organizovanou a vysoko vyvinutou spoločnosťou. Inteligencia našich predkov nás prekvapuje aj dnes, čo vyvracia myšlienku, že naši predkovia boli nezrozumiteľné a primitívne živočíchy. Pozoruhodné svedectvá naznačujú, že v určitých oblastiach mohli žiť národy, ktoré nám mohli byť dokonca nadradené.
Pre hlbšie štúdium zhrnutie objavu v knihách „Objav Noemovej archy – Ronald E.Wyatt“ a Objavenie Noemovej archy – Henri Nissen na stiahnutie.
Súvisiace videá a dokumenty
-
Zakázané zábery odhalené - vládami utajované biblické nálezy (Archeologické objavy)
-
Archa zmluvy objavená - Desatoro, znamenie šelmy a Ježišova krv (Archeologické objavy)
-
Ron Wyatt svedčí o náleze krvi Ježiša Krista, Arche zmluvy a Desatore (Archeologické objavy)
-
Noemova archa objavená pod vrchom Ararat - Zábery z dronu na nálezisko (Archeologické objavy)
-
Pravá hora Sinaj (Mojžišov vrch) - Refidím, skala Chóreb, Eliášová jaskyňa (Archeologické objavy)
-
Exodus - Hľadanie pravdy o výjdení Izraelitov z Egypta (dokument)
-
Posledný rozhovor s Ronom Wyattom - "Videl som Archu zmluvy a Desatoro" (Archeologické objavy)
-
Od Jozefa k Mojžišovi - Hatšepsut a Imhotep, 7 rokov hladu, Exodus Izraelitov (Archeologické objavy)
-
Utajované objavy tisícročia - Refidím, Chóreb, Jebel el Law, Eliášová jaskyňa (Archeologické objavy)
-
Sodoma a Gomora (síra a popol) - dobrodružná cesta za dôkazmi (Archeologické objavy)
-
Božia hora Sinaj (Mojžišov vrch) - Dôkazy o exode v Saudskej Arábii (Archeologické objavy)
-
Realita Nóachovej archy - Jej stavba, objem a veľkosť v porovnaní s dneškom (Archeologické objavy)
-
Realita Nóachovej archy - Zvieratá, ich počet a druhy na lodi (Archeologické objavy)
-
Hora Sinaj, Refidím, skala Chóreb, Eliášová jaskyňa - zábery z dronu (Archeologické objavy)
-
Cesta na Sinaj - Exodus a pátranie po mieste prechodu Izraelitov cez more (Archeologické objavy)