fbpx
Zmeň svoj život
Archeológia

Noemova archa leží pod Araratom

Prezentáciu objavu (bez videí) na túto tému si môžete zdarma stiahnuť!

„Turecká vláda spravila výskum svojimi archeológmi na nálezisku Noemovej Archy v horách Ararat. Potvrdila dlhoročný výskum Rona Wyatta a jeho kolegov. Založila na tomto mieste novú prírodnú rezerváciu Noemovej Archy dňa 20 júna 1987.“

Náleziská Noemovej Archy získali prvýkrát pozornosť v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Bol zhotovený letecký snímok tejto oblasti z veľkej výšky. Na spomínanej snímke sa ukázala štruktúra, ktorá sa svojím tvarom veľmi podobala lodi. Ron Wyatt a ďalší nadšenci, začali na tomto objave vykonávať rozsiahle výskumné práce, za pomoci najmodernejšej techniky tej doby. Boli použité metódy ako je radarový rozklad podpovrchového rozhrania, jadrové vŕtanie, detekcia kovov.

Týmito metódami získali pozoruhodné výsledky, ktoré poukázali na veľkosť a význam tohto objavu. Výskum tejto oblasti trval takmer celé desaťročie. Ron Wyatt, jeho synovia a ďalší jeho kolegovia absolvovali do týchto miest mnoho ciest a sprevádzalo ich veľa ťažkostí.

Objavené fakty na tomto nálezisku preskúmal Turecký profesor Dr. Ekrem Akurgal, ktorý je mnohými považovaný za (dekana tureckej archeológie), vyhlásil: (to je loď, starodávna loď … musí byť zachovaná …) Výsledky výskumu, ktorý vykonal Ron Wyatt a jeho kolegovia, prebudil veľký záujem tureckých archeológov a vedcov. Výsledkom výskumov bolo zvolanie vládnej komisie na najvyššej úrovni, aby preskúmala všetky nazhromaždené fakty a svedectvá. Táto komisia vydala oficiálny záver, že náleziská, ktoré odhalil svetu Ron Wyatt obsahuje naozaj pozostatky Biblickej Noemovej Archy. Výsledkom výskumu a uznesenie komisie bolo založenie novej prírodnej rezervácie Noemovej Archy.

Dr. Salih Bayraktutan z Atatürk univerzity v Erzurume vykonáva naďalej výskum na tomto nálezisku a nazbieral mnoho pozoruhodných faktov. V súčasnej dobe je k dispozícii detailná dokumentácia z histórie objavu a celého výskumu, ktorý prebehol počas mnohých rokov vo východnom Turecku na nálezisku Noemovej Archy. V súčasnej dobe je Noemova archa prikrytá vrstvou hliny a porastená trávnym porastom.

Bolo podaných veľa jasných dôkazov, ale aj cez to niektorí vedci z akademických kruhov sveta pochybujú a bez toho, aby vykonali nejaký výskum, tento objav zavrhujú. Každý si vie predstaviť, aký rozsiahly význam tento objav má, potvrdzuje pravosť biblického príbehu. Každý na tomto svete si môže preštudovať fakty a posúdiť sám. „

Ako vznikla na Ararate taká pestrá rozmanitosť rastlinných druhov?

Ararat je v súčasnosti neaktívny stratovulkán nachádzajúci sa vo východnej Anatólii v Turecku, v pohorí Arménska vysočina. Jeho vrchol tvoria dva štíty Veľký Ararat (5 137 m n. m.), ktorý je zároveň najvyšším vrchom Turecka, a Malý Ararat s výškou 3 896 m n. m ležiaci juhovýchodne od hlavného štítu. Celkovo sa masív Araratu rozkladá na ploche približne 1 000 km². Vrchol Araratu sa nachádza len 16 km západne od iránskej a 32 km južne od arménskej hranice. Turecko-iránska hranica prechádza okrajom východného úpätia Malého Araratu.

Podľa židovsko-kresťanskej tradície je vrchol pohoria Ararat miestom, kde pristála Noemova archa po opadnutí vôd potopy. Táto neaktívna sopka od nepamäti priťahuje dobrodruhov a vedcov. Rozsiahly výskum spravili archeológovia, ktorí Ararat nazvali aj kolískou civilizácie, pre veľmi bohaté náleziská osídlenia z epipaleotického obdobia a neskôr aj z doby bronzovej (5800? – 1200 p.Kr.). Botanici a zoológovia často vedú vedecké expedície, ktorých cieľom je skúmať nezvyčajne pestrú flóru a faunu.

Genetikov zaujal fakt, že na úrodných úpätiach a v okolí Araratu rastie nezvyčajné množstvo predchodcov moderne pestovaných plodín. Ktorýsi vedec raz poznamenal, že na Ararate sa muselo Noemu vysypať vrece so semenami, lebo nie je jednoduché vysvetliť, prečo tu vedľa seba rastie tak veľa pôvodných foriem dnes pestovaných rastlín. Nikolai Ivanovich Vavilov, ruský genetik a botanik, definoval okolie Araratu ako jedno z hlavných centier pôvodu genetických zdrojov rastlín.

Botanické expedície zistili v širšom okolí Araratu a na araratskej plošine (Turecko, Arménsko) početné zastúpenie druhov a poddruhov obilnín, strukovín, olejnín, krmovín, ovocia a zeleniny svetového významu. Široká škála rôznych druhov pšeníc, až 360 variet tejto obilniny a tiež zaujímavá škála druhov raže a jačmeňa púta pozornosť botanikov a šľachtiteľov, ktorý tu hľadajú v pôvodných rastlinách gény odolnosti voči chorobám. Za šošovicu, hrach, viku a cícer tiež vďačíme tomuto miestu.

Predkovia ďateliny, lucerny a mnohých tráv sa tiež rozšírili na naše územie z tohto veľmi bohatého genetického centra. Od prastarých čias je tu dokázateľná prítomnosť rôznych druhov jabloní, hrušiek, sliviek aj mandlí. Ríbezle, pistácie, jahody, špenát, repa, mrkva, koriander, mäta, šalát, mak, ľan, horčica dopĺňajú gigantický zoznam veľmi zaujímavých a ekonomicky kľúčových plodín.

Večným snehom prikrytý vrchol Araratu stále láka archeológov, ktorý skúmajú rôzne zachovalé, prehistorické náleziská a botanikom stále kladie otázky ako je možné, že tak vysoký počet predchodcov našich najdôležitejších plodín v takej obrovskej rozmanitosti možno nájsť na tak malej geografickej ploche práve na úpätiach Araratu. Keď zvážime množstvo rastlinných druhov, ktorým tu boli nájdené pôvodné stanoviská.

Skutočne môžeme uvažovať nad myšlienkou, že práve Ararat je miestom, odkiaľ sa rozšírilo prehistorické poľnohospodárstvo, resp. kde roľník Noe po potope začal obrábať pôdu.

Potopa v Červenom mori

Jeden z najzaujímavejších objavov v súvislosti s otázkou, či vôbec existovala celosvetová potopa, prišiel pred niekoľkými rokmi. Napísal o tom vynikajúci dánsky geológ MiniGo Rosing nasledujúce:

Existuje dobrý dôvod veriť, že biblická potopa, ktorú sme začali považovať za mýtus, bola skutočnou historickou udalosťou. Udalosťou, ktorá nestráca nič zo svojej schopnosti fascinovať nás pochopením komplexnej korelácie medzi klímou, geológiou a kultúrnou históriou, z ktorých sa zrodila. Sám.

Rosing je len jedným z mnohých geológov a archeológov, ktorí boli prinútení upraviť svoje chápanie sveta po objavení nových nálezov v Čiernom mori, ktoré objavili v posledných niekoľkých rokoch geofyzici William Ryan a Walter Pitman. Ich objavy hovoria, že približne pred 7200 rokmi sa do Čierneho mora valili vody silou rovnajúcou sa dvesto násobku sily Niagarských vodopádov.

Na dne Čierneho mora našli piesočné naplaveniny, ktoré pred prúdom vody neobstáli. Na rovnakom mieste tu boli nájdené ako slanovodné tak sladkovodné mušle. To naznačuje, že sa more zmenilo zo sladkovodnej nádrže na more so slanou vodou. Na dne mora bol dokonca nájdený dom …

Vedci sa domnievajú, že táto záplava bola spôsobená vodou valiacou sa zo Stredozemného mora cez Bosporskú úžinu. Každú hodinu do Čierneho mora pritiekol jeden kubický kilometer vody! Pokiaľ ide o takto ohromné čísla, človek sa nemôže ubrániť tomu, aby nemyslel na biblickú potopu a Noemovu archu, a to tým skôr, keď si uvedomíme, že táto udalosť je datovaná do doby pred 7200 rokmi a nie do obdobia pred miliónmi rokov, ako to často geológovia robia.

Podľa Biblie došlo k potope asi pred 4500 – 5500 rokmi. Ide o presne rovnakú dobu, rozdiel môže tvoriť to, že Ryan a Pitman stanovili dobu podľa mušlí, ktoré našli – tie však mohli byť staršie ako daná udalosť.

Dinosaury a ľudia s väčšími mozgami

Výsledkom skleníkovej teórie (viac v prednáške Kenta Hovinda) by život ako rastlin tak zvierat vyzeral ďaleko inak, všetko by bolo oveľa väčšie ako je dnes! Mohlo by to svedčiť o veľkosti dinosaurov, mamutov a morských netvorov? Lebo bez priameho kozmického žiarenia z vesmíru, ktoré väčšinou prispieva k nášmu starnutím, ako ľudia tak zvieratá rástli do väčších rozmerov a žili by dlhšie.

Analýza skamenelín, v ktorých je hmyz a vzduch zaliaty v jantári, vyplýva, že krajina mala kedysi atmosféru s obsahom kyslíka 30% v porovnaní s dnešnými 21%! V takom podnebí by sa zranili rýchlo a ľudia aj zvieratá by žili dlhšie. Používali by sme dokonca aj viac mozgových koní … ha! Keď sa narodíme, máme okolo 200 miliárd mozgových buniek. Napriek prvým šiestim týždňom nášho života už okolo polovice stratíme, kvôli nedostatku kyslíka a atmosférického tlaku.

To je asi dôvod, prečo biblia a staré príbehy takmer zo všetkých kultúr sveta hovorí o obroch a bohoch s neobyčajne dlhými životmi …! ? Nemáte dojem, že sme narazili na niečo, čo by asi vyriešilo mnoho z veľkých záhad?

Metúšelach (Metuzalém)

Je všeobecne známe, že Metúšelach je tým najstarším človekom, ktorý vôbec kedy žil. „Všetkých dní Metúšelachových bolo deväťsto šesťdesiat deväť rokov, a zomrel“ (Genesis 5:27). Navyše, zomrel v rovnakom roku, v ktorom prišla potopa. Jeho meno v skutočnosti znamená „Keď zomrie, stane sa to“. Tiež iní ľudia, z predpotopného sveta, mali dlhý život. Napríklad Noe dovŕšil 600 rokov pred potopou.

„Po potope žil Noe tristo päťdesiat rokov. Všetkých dní Noeho bolo deväťsto päťdesiat rokov, a zomrel“ (Genesis 9: 28-29)

Niet divu, že kritici biblie tie dlhé životy nazývajú mýtické a považujú ich za dôkaz toho, že biblia nie je spoľahlivá. Namietajú: všetci predsa vieme, že ľudia priemerne nežijú dlhšie ako takých 80 rokov, aj keď počujeme o zriedkavých prípadoch, kedy sa ľudia dožili až 120 rokov. Zlepšené životné podmienky a prístup k novým liekom možno v niektorých krajinách zvýšil priemernú dĺžku života o pár desaťročí. Ale napriek intenzívnemu výskumu počas posledného storočia, sme neboli schopní podstatne zvýšiť maximálny vek ľudí.

Tie staré poviedky v sebe možno ukrývajú tajomstvo. Sám historik Mojžiš sa v skutočnosti zmieňuje o niečom, čo sa udialo práve okolo doby potopy. Mojžiš, o ktorom predpokladáme, že svoje fakty založil na starodávnych tradíciách, ktoré mu boli odovzdané, hovorí v Genesis 6: 3:

„Pán však povedal: ‚Môj duch nebude prebývať v človeku naveky. Veď je len telo. Nech je jeho dní sto dvadsať rokov'“.

Po potope rodokmene ukazujú značné skrátenie dĺžky života ďalších pokolení. Sám Mojžiš, mimochodom, žil do perfektného veku 120 rokov. To, že dĺžka života bola náhle iba počas niekoľkých pokolení skrátená, je pre ľudí, ktorí neveria vo všemohúceho Boha, pochopiteľne zrovna tak mýtické.

Avšak najnovšie výskumy potvrdili, že len malé zmeny v biochémii človeka a vo množstve kozmického žiarenia stačí na dosiahnutie dlhších životov. Vedci dokonca objavili Metušelachův gén, ktorý je mutovaním schopný predĺžiť dĺžku života.

Pokrivená história

Bez ohľadu na to, či budeme alebo nebudeme môcť v tomto veku dokázať, že boli nájdené pozostatky Noemovej archy v Turecku na hraniciach s Iránom, dúfam, že táto kniha vzbudila nové a vzrušujúce chápanie pôvodu ľudstva. Na rozdiel od chápania, ktorým sme ustavične kŕmený vo forme sústredených a prekonaných teóriách o evolúcii a o večne sa tvoriacich zmenách vo vesmíre počas obdobia mnohých miliárd rokov. Potopu a Noeho môžeme nájsť vo väčšine starodávnych kultúr sveta, aj keď sú použité iné mená a iné zemepisné okolnosti.

Vidíme, že ľudstvo v minulosti netvorilo nejaký zhluk primitívnych opíc, ale skôr organizovanú vysoko vyvinutú spoločnosť, nad ktorých inteligenciou žasneme dokonca aj v dnešnej dobe. Nemôžeme sa nechať uzamknúť do teórie či hypotézy, že naši predkovia boli nezrozumiteľné a primitívne živočíchy, keď v skutočnosti existuje pozoruhodné svedectvo o tom, že v určitých oblastiach žili národy dokonca nám nadradené.

Pre hlbšie štúdium zhrnutie objavu v  knihách „Objav Noemovej archy – Ronald E.Wyatt“ a Objavenie Noemovej archy – Henri Nissen na stiahnutie.

Viac informácii nájdete na stránke Biblické archeologické noviny.
Súvisiace videá a dokumenty