Zmeň svoj život
HermeneutikaManželstvoTématika Kresťanský životTeológia

Výchova detí a mládeže

Správna výchova: Zodpovednosť, trpezlivosť a rozvoj charakteru

Najkrajšia činnosť, akú ľudia smú konať, je vzdelávanie mladých ľudí. Pracovným metódam výchovy mládeže by sme mali venovať najväčšiu starostlivosť, ak v nej chceme rozvíjať veľké a šľachetné duševné schopnosti. Ak rodičia a učitelia nenaučili ovládať sami seba, ak nie sú trpezliví, vytrvalí, nežní a láskaví, celkom iste sa nehodia na výchovu detí. Len málo je tých, čo si uvedomujú najzákladnejšie duševné potreby a spôsob, ako usmerňovať rozvoj charakteru, myšlienkový vzrast a city mladých.

Výchova detí má svoj čas a výchova mládeže tiež. Dôležité je, aby bola celá výchova skĺbená čo najlepšie. Deti možno vychovať pre službu hriechu alebo pre službu spravodlivosti. Včasná výchova formuje povahy mladých pre svetský i náboženský život. Šalamún hovorí:

Vychovávaj chlapca na počiatku jeho cesty, tak sa ani v starobe neodchýli z nej.“ Príslovia 22,6.

Toto je jasné. Šalamún radí vychovávať, usmerňovať a rozvíjať. Ak to chcú rodičia a učitelia docieliť, musia sa s porozumením zamýšľať nad možnou cestou dieťaťa. To vyžaduje viac než len knižné znalosti. Ide predsa o výchovu k dobru, poctivosti, spravodlivosti a svätosti. Ide o striedmosť, zbožnosť, bratskú lásku, lásku k Bohu a ľuďom. Ak nám ide o tento cieľ, potom musíme venovať pozornosť telesnej, rozumovej, mravnej a náboženskej výchove.

Výchova detí v škole sa nemá podobať výcviku zvierat, pretože deti majú rozumovú vôľu, ktorá má ovládať všetky ich sily. Nemé zvieratá treba cvičiť, pretože nemajú rozum. Ľudskú myseľ treba vychovávať k disciplíne. Treba ju vzdelávať, aby usmerňovala celú bytosť, kým zvieratá krotiteľ ovláda a podrobuje si ich. On je mysľou, rozumom i vôľou svojho zvieraťa. Aj deti sa dajú vychovávať, akoby nemali žiadnu vôľu. Ich osobnosť sa môže dostať pod dohľad nejakého dozorcu, no vtedy každý zámer a prejav vôle láme vôľu učiteľa.

Takto vychovávaným deťom bude vždy chýbať mravná zdatnosť a osobná zodpovednosť. Nik ich nenaučil konať uvážlivo a zásadne, ich vôľu usmerňoval niekto iný a neprebúdzal v nich rozumové schopnosti, aby sa cvikom rozvinuli a zmohutneli. Neboli usmerňovaní v sebazapieraní podľa vnútorných možností a schopností, aby v prípade potreby prejavili primeranú rozumovú zdatnosť. Učitelia by sa tu nemali vzdávať, mali by výchove slabších žiakov venovať potrebnú starostlivosť, aby boli v činnosti všetky ich schopnosti a nadobúdali stále väčší a väčší rozsah, aby sa myseľ náležite rozvíjala.

Zodpovednosť rodičov: Výchova detí k poslušnosti a kresťanským cnostiam

Rodičia všeobecne nemajú správny postoj k svojim deťom. Náležite ich neusmerňujú a znášajú ich samoľúbosť a sebecké sklony. V dávnych časoch si deti vážili rodičov, podriaďovali sa im, rešpektovali ich a ctili, no v poslednej dobe je poriadok zvrátený. Mnohí rodičia sa podriaďujú deťom. Boja sa odporovať ich svojvôli, a preto sú k nim príliš povoľní. Dokiaľ sú deti pod strechou rodičov a závisia od nich, dovtedy sa im majú podriaďovať. Rodičia sa majú správať rozhodne, aby deti rešpektovali ich názor.

Éli mal krotiť svojich zlých synov. On sa však obával, že by sa im znepáčil. Trpel teda ich odbojnosť do tej miery, že nakoniec sa stali kliatbou Izraela. Od rodičov sa žiada, aby voči svojim deťom neboli príliš ústupčiví. Spása detí veľkou mierou závisí od spôsobu života rodičov. Mnohí rodičia sú vo svojej pomýlenej láske a nežnosti nadmieru povoľní, čím škodia svojim deťom. Podporujú v nich samoľúbosť a vešajú na ne najrôznejšie ozdoby. Deti to vedie k márnivosti a k presvedčeniu, že šaty naozaj robia človeka.

Stačí ich však len krátko pozorovať a zistí sa, že zovňajšok nestačí zakryť porušenosť srdca, v ktorom chýbajú kresťanské cnosti a ktoré je plné sebectva, povýšenosti a neovládaných pudov. Tí, čo milujú nehu, pokoru a cnosť, mali by sa podobných spoločníkov zriecť, aj keby šlo o deti „kresťanské“. Spoločenstvo s nimi škodí a vedie do záhuby. Rodičia si neuvedomujú ničivý vplyv svojej sejby. Kúkoľ vyklíči, vyrastie a prinesie plody, ktoré znevážia všetko rodičovské úsilie.

Od detí, hoc aj starších, sa vyžaduje úcta a ohľaduplnosť voči rodičom. Mali by poslúchať rady svojich zbožných rodičov a nemyslieť si, že voči nim už v dospelosti nemajú nijaké povinnosti. Tým, čo si svojich rodičov ctia, patrí prikázanie s prísľubom. V týchto posledných časoch sa deti priam vyžívajú v neposlušnosti a neúcte k rodičom. Sám Pán sa o tom zmienil a tento jav zahrnul medzi znamenia blízkeho konca. Svedčí to o zvodnom vplyve satana, ktorý takmer úplne ovláda myseľ mladých ľudí. Mnohí už vôbec nerešpektujú vek. Úctu k starším pokladajú za prežitok z čias Abraháma. Boh hovorí:

„Lebo ho znám, pretože prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe.“ 1. Mojžišova 18,19.

Za starých čias sa synovia a dcéry bez súhlasu rodičov nesmeli ženiť či vydávať. O voľbe životných partnerov svojich detí značnou mierou rozhodovali rodičia. Sobáš na vlastnú zodpovednosť detí sa pokladal za hriech. Záležitosť sa najprv predložila rodičom a oni mali uvážiť, či ten, kto mal vstúpiť do takého úzkeho príbuzenského vzťahu, je vôbec toho hoden a či sa títo mladí ľudia budú môcť obojstranne postarať o rodinu.

Dbalo sa najmä o to, aby sa ctitelia pravého Boha nemiešali s modlármi, a pod ich vplyvom neopúšťali Boha. A keď už deti mali vlastné rodiny, aj vtedy mali byť vďační svojim rodičom. Úsudok detí sa bez rady rodičov nepokladal za dostačujúci; od detí sa žiadalo, aby rešpektovali a poslúchali prianie rodičov, dotiaľ, kým to nebolo proti Božím požiadavkám.

Mládež poslednej doby, deti, rastú dnes bez usmernenia. Rodičia, mali by ste začať s výchovou svojich detí už vtedy, keď ich máte ako novorodeniatka v náručí. Učte ich, aby svoju vôľu podriaďovali vašej vôli. To môže vykonať nápomocná ruka a rozhodnosť. Rodičia by sa mali sami ovládať a ohľaduplne, no predsa rozhodne, ohýbať vôľu dieťaťa, kým samo nespozná, že niet inej možnosti, než sa podriadiť prianiu rodičov.

Rodičovská múdrosť: Starostlivosť o deti so zreteľom na ich duševné potreby

Skôr než bohabojní rodičia odoprú svojim deťom niečo, mali by skúmať ich sklony a pohnútky a postarať sa o to, čo potrebujú. Niektorí rodičia sa úzkostlivo starajú o potreby svojich detí, láskavo a svedomito ich opatrujú počas choroby v predstave, že tým si už všetky svoje povinnosti splnili. To je však pomýlená predstava. Ich práca sa totiž len začala. Musia sa tiež starať o duševné potreby. Nájsť pravý liek a liečiť poranenú dušu si vyžaduje mnoho múdrosti.

Deti musia znášať skúšky života práve tak bolestne ako dospelí. Sami rodičia nie sú vždy v rovnako dobrej nálade. Častokrát nevedia, čo si počať. Stávajú sa hračkou nesprávnych názorov a nálad. Neraz na nich doráža satan a podliehajú jeho pokušeniam. Hovoria podráždene a podnecujú hnev detí. Inokedy sú prísni a mrzutí. Tieto nálady sa prenášajú aj na ich deti a rodičia im v tom nemôžu pomôcť, pretože im tieto ťažkosti spôsobili sami. Niekedy sa zdá, že všetko ide naopak. Všetci sú podráždení, nešťastní a mrzutí. Rodičia obviňujú deti a pokladajú ich za veľmi neposlušné a svojvoľné, ak nie za najhoršie na svete. Pritom príčinou týchto útrap sú sami.

Niektorí rodičia sa nevedia ovládať a spôsobia mnoho nepokoja. Namiesto toho, aby svoje deti vľúdne požiadali urobiť to či ono, prísne im rozkazujú, a hneď nato sa na ne sypú výčitky, bez toho, žeby si to deti zaslúžili. Rodičia, takéto zaobchádzanie s deťmi ničí ich radosť a sebaistotu. Vaše rozkazy síce splnia, no nie z lásky, ale preto, že inak konať sa neodvažujú. Nerobia to však radi. Je im to utrpením, nie radosťou.

Preto často zabúdajú konať podľa vašich rád, čím sa zas len zvyšuje vaše podráždenie a pre deti je to ešte horšie. Znova ich haníte a ich zlé správanie predstavujete v najodpornejších farbách, takže sú znechutené a už si nič nerobia z toho, či sa vám páčia, alebo nie. Nakoniec sa utvrdia v predstave, že je „všetko jedno“ a začnú vyhľadávať potešenie a zábavu, ktoré nenašli doma, ďaleko od rodičov, preč z domova. Idú medzi kamarátov na ulicu a po čase sú rovnako skazené ako tie najhoršie deti.

Podpora školských inštitúcií a význam disciplíny v kresťanskom vzdelávaní

Niektorí študenti sa vracajú domov s reptaním a sťažnosťami a rodičia pozorne načúvajú týmto zveličeným, jednostranným správam. Dobre by urobili, keby si povšimli, že každá správadve stránky, no namiesto toho prijímajú takéto prekrútené zvesti, aby na nich budovali priehradu medzi sebou a školou. Potom začínajú prejavovať obavy, klásť otázky a podozrievať spôsob vedenia školy. Takýto vplyv je veľmi škodlivý. Slová nespokojnosti sa šíria ako nákazlivá choroba a dojmy sa dajú ťažko vymazať. Správy sa zveličia pri každom opakovaní až do krajnosti, hoci pri skúmaní by sa zistilo, že na vine nie sú učitelia a profesori. Tí konali svoju povinnosť, keď chceli upevniť zásady školy, ktoré treba rešpektovať, ak školu nemá zanešváriť nemravnosť.

Nie vždy si rodičia počínajú rozvážne. Mnohí sa všemožne snažia získať iných pre svoje názory, a keď sa im to nedarí, stávajú sa netrpezlivými a náročnými. Keď však ich deti majú dodržiavať pravidlá školského poriadku a búria sa proti nevyhnutnej disciplíne, príliš často ich rodičia pohotovo zastanú svojím láskyplným súcitom a Božou bázňou, namiesto toho, aby ich sami napomínali a pokarhali ich chyby. Takéto správanie býva často kritickým okamihom vo vývoji povahy ich detí. Pravidlá a poriadok sa prestupujú a disciplína je rozvrátená. Keby rodičia boli pozorní, videli by zlé následky svojho konania.

Keby sa rodičia vžili do situácie učiteľov a videli, aké ťažké je starať sa a udržiavať poriadok v škole medzi stovkami študentov s najrôznejšími duševnými predpokladmi, všetci by po uvážení videli inak. Mali by si uvedomiť, že niektoré deti neboli doma správne vychovávané. Pretože sa im ustavične povoľovalo a nikto ich neviedol k poslušnosti, veľmi by im pomohlo, keby sa dostali od svojich nerozvážnych rodičov pod prísnu disciplínu a výcvik, akým prechádzajú budúci vojaci v armáde.

Ak sa nič nevykoná pre výchovu týchto detí, ktoré neveriaci rodičia tak žalostne zanedbali, Ježiš ich nikdy neprijme; kým ich nejaká donucovacia moc neusmerní, budú bez úžitku v tomto živote a nebudú mať účasť ani na živote budúcom. V nebi je dokonalý poriadok, dokonalá poslušnosť, dokonalý pokoj a súlad. Kto nerešpektuje poriadok a disciplínu v tomto živote, nerešpektoval by ani poriadok v nebi. Takí ľudia nemôžu vojsť do neba, pretože každý, kto tam príde, bude mať rád poriadok a bude rešpektovať jeho zásady. Povahy vytvorené v tomto živote rozhodnú o budúcom určení.

Keď príde Kristus, nezmení charakter žiadneho človeka. Vzácny čas skúšky sme dostali nato, aby sme oprali rúcho svojej povahy a vybielili ho v Baránkovej krvi. Zbaviť sa poškvŕn hriechu vyžaduje celoživotnú námahu. Každý deň musíme vynaložiť nové úsilie, aby sme sa vedeli zriekať a zapierať. Každý deň máme znova zápasiť a získavať nové víťazstvá. Každý deň by mal človek vážne prosiť Boha o mocné víťazstvo kríža. Rodičia by nemali zanedbať žiadnu zo svojich povinností a mali by blahodarne vplývať na svoje deti. Tak by ich mali vychovávať, aby mohli byť požehnaním pre ľudskú spoločnosť tu na zemi a raz mohli zožať úrodu večného života.

Úloha rodičov v ochrane a výchove mládeže v nebezpečných časoch

Satan ovláda myseľ mladých ľudí a ich neskúsené nohy odvádza od pravdy. Mládež nevie o jeho zvodoch, a preto by rodičia v týchto nebezpečných časoch mali bdieť, vytrvalo a usilovne sa snažiť, aby znemožnili už prvý prístup nepriateľa. Mali by poúčať svoje deti, či už z domu vychádzajú alebo doň vchádzajú, či vstávajú alebo líhajú, a dávať im podľa rady Písma …

„príkaz na príkaz… pravidlo na pravidlo, tu trochu a tam trochu“. Izaiáš 28,10.

Výchovné dielo matky sa začína už v najútlejšom veku dieťaťa. Mala by usmerňovať vôľu a povahu svojho dieťaťa, podriaďovať si ho a vštepovať mu poslušnosť. Ako dieťa rastie, výchova nesmie ochabovať. Každá matka by si mala nájsť čas na rozumný rozhovor so svojimi deťmi, na nápravu chýb a trpezlivé uvádzanie na správnu cestu. Kresťanskí rodičia by si mali uvedomiť, že pomocou ich výchovy a prípravy sa ich ratolesti majú stať Božími deťmi.

Celý náboženský život detí spočíva na naučeniach a formovaní charakteru v detstve. Ak vôľa nie je ovládnutá a podriadená vôli rodičov v detskom veku, bude ťažké naučiť ich to neskôr. Usmerniť nepoddajnú vôľu a podriadiť ju Božím požiadavkám býva ťažké. Rodičia, ktorí túto dôležitú úlohu zanedbávajú, dopúšťajú sa veľkej chyby a hrešia proti svojim úbohým deťom i proti Bohu.

Deti prísne držané na uzde prejavia občas nespokojnosť. Budú netrpezlivé pri obmedzovaní ich vôle ísť vlastnou cestou, podľa vlastného priania. Najmä deti od desiateho do osemnásteho roku si často myslia, že im neuškodí zúčastniť sa na nejakých výletoch alebo iných spoločenských podujatiach mladých priateľov. Ich skúsenejší rodičia môžu však v tom oprávnene vidieť určité nebezpečenstvo. Poznajú totiž povahové črty svojich detí, vedia, ako to pôsobí na ich myseľ, a preto v záujme ich spásy sa snažia odradiť ich od podobných zábav.

Aké bremeno spadne zo srdca verných a starostlivých rodičov, keď sa ich deti samy rozhodujú zriekať sa svetských radostí a stať sa Kristovými učeníkmi! No ani vtedy úsilie rodičov nesmie poľaviť. Deťom by sa nemalo dovoliť konať svojvoľne a nechať ich, aby sa vo všetkom spoliehali len na svoj úsudok. Veď ešte len začali vážny boj proti hriechu, pýche, žiadostiam, závisti, žiarlivosti, nenávisti a všetkým zlým vlastnostiam prirodzeného srdca. Rodičia musia bdieť nad svojimi deťmi a radiť im, často rozhodovať za ne a objasňovať im, že ak nebudú ochotne a s radosťou poslúchať svojich rodičov, nebudú vedieť ochotne poslúchať ani Boha; potom nie je možné, aby boli kresťanmi.

Rodičia by mali svoje deti povzbudzovať, aby im dôverovali. Mali by deťom pomôcť znášať ich zármutok, každodenné ťažkosti a skúšky. Tým sa rodičia naučia mať súcit so svojimi deťmi, modliť sa s nimi a prosiť, aby ich Pán chránil a viedol. Mali by ich uvádzať k jedinému neomylnému Priateľovi, Radcovi, ktorý má súcit s ich slabosťami a ktorý bol pokúšaný vo všetkom ako my, ale zostal bez hriechu.

Satan pokúša deti, aby sa uzatvárali pred vplyvom svojich rodičov a aby si za svojich dôverných priateľov vybrali mladých, neskúsených kamarátov. Tí im však nielen nemôžu pomôcť, ale dajú im veľmi pochybné rady. Chlapci a dievčatá sa schádzajú, aby si spolu pohovorili, zasmiali sa a zažartovali, pričom svojimi pochybnými a nerozvážnymi slovami vyháňajú Krista zo svojho srdca a Božích anjelov zo svojej blízkosti.

Neužitočné rozhovory o správaní iných, poznámky o tom-ktorom mládencovi alebo dievčati potláčajú zbožné myšlienky a city, vyháňajú posvätné túžby zo sŕdc, ktoré pozvoľna chladnú a strácajú vrúcnu lásku k Bohu a k jeho pravde. Mnohé zlo by sa detí nedotklo, keby sa viac priblížili k svojim rodičom. Tí by mali povzbudzovať deti k otvorenosti a úprimnosti, aby so svojimi starosťami prichádzali k nim. Ak sa nevedia rozhodnúť a vybrať si správne riešenie, mali by celú záležitosť, ako sa im javí, predložiť rodičom a žiadať ich o radu.

Veď kto by im mohol úprimnejšie poradiť a lepšie poukázať na nebezpečenstvá než zbožní rodičia? Kto môže lepšie pochopiť povahové zvláštnosti detí ako vlastní rodičia? Najlepšie im môže pomôcť matka, ktorá od počiatku bdela nad duchovným vývojom svojich detí, a teda pozná ich vrodené vlohy. Kto vie tak dobre ako otcom podoprená matka, ktoré povahové črty treba obmedzovať a uzdiť?

Kresťanské deti dajú prednosť láske a priateľskosti svojich zbožných rodičov pred všetkými pozemskými hodnotami. Otázka, ako potešiť rodičov, by mala byť prvoradou starosťou detí. V tomto odbojnom veku majú deti, ktoré dostali správnu výchovu a disciplínu, len slabú predstavu o povinnostiach voči svojim rodičom. Často sa stáva, že čím viac rodičia pre nich konajú, tým sú nevďačnejšie a tým menej si ich ctia. Deti, ktoré rodičia rozmaznávali a obsluhovali, to budú vyžadovať vždy, a ak sa im nevyhovie, sú sklamané a znechutené.

Tieto sklony sa budú prejavovať po celý ich život. Budú bezradní, odkázaní na pomoc iných ľudí, od ktorých budú očakávať podporu a povoľnosť. Ak im niekto protirečí, potom si aj ako dospelí myslia, že sa im krivdí. Takto nazerajú na svet a pre svoju neschopnosť nevedia uniesť ťarchu vlastného života. Často repcú a hnevajú sa, pretože všetko nejde podľa ich vôle.

Varovanie a povzbudenie mládeži: Zodpovednosť pred Bohom

Mladí priatelia, Bohu ste zodpovední za svetlo, ktoré vám dal. Ak o toto svetlo a napomenutie nebudete dbať, všetky tieto svedectvá budú na súde proti vám. Jasne ste boli upozornení na hroziace nebezpečenstvá. Zo všetkých strán ste boli varovne napomínaní a Pán vás svojím svedectvom ohradil ako živým plotom. V Božom dome ste z úst Božích služobníkov a za prítomnosti Ducha Svätého počúvali vznešené, naliehavé pravdy.

Ako na vás zápôsobili tieto slávnostné výzvy? Ako ovplyvnili vašu povahu? Za každú z týchto výziev a výstrah sa budete musieť zodpovedať. Na súde sa ozvú proti tým, čo žijú márnivo, ľahkovážne a pyšne.

Drahí mladí priatelia, čo rozsievate, to zožnete. Teraz prežívate čas sejby. Aká bude žatva? Čo rozsievate? Každé vaše slovo i každý čin je semienkom, ktoré prinesie ovocie dobré, alebo zlé, a každý z vás bude mať radosť, alebo žiaľ. Aké semeno sa rozsieva, taká bude žatva. Boh vám dal jasné svetlo a mnoho predností. Pretože ste toto svetlo dostali a na nebezpečenstvá číhajúce na vás ste boli dôrazne upozornení, za všetko to ste zodpovední. Spôsob, ako naložíte so svetlom, ktoré ste od Boha dostali, určuje mieru vášho šťastia, alebo utrpenia. Svoju budúcnosť máte vo svojich rukách.

Myseľ a povahu iných môžete všetci usmerniť na dobro, alebo na zlo. Vplyv, ktorý šírite, sa zaznamenáva v nebeských knihách. Boží anjel stojí pri každom z vás a zaznamenáva vaše slová a skutky. Keď ráno vstávate, pociťujete svoju bezmocnosť a potrebu Božej sily? Pokorne a úprimne predkladáte svoje potreby nebeskému Otcovi? Ak áno, anjeli zaznamenávajú vaše prosby. Ak tieto modlitby nevyšli z pokryteckých úst, potom v prípade nebezpečenstva, že nevedomým konaním zla budete šíriť vplyv, ktorý by zavádzal do zlého iných, bude vás strážny anjel nabádať k lepšiemu rozhodnutiu, vnukne vám správne slová a ovplyvní vaše skutky.

Ak nepociťujete nijaké nebezpečenstvo a ak neprosíte o pomoc a silu proti pokušeniam, určite zablúdite. Každá zanedbaná povinnosť bude zaznamenaná v Božej knihe a v súdny deň sa pri zvážení zistí, že ste nedostatoční. Poniektorí boli doma nábožensky usmernení, iných zas rodičia vychovávali rozmaznane a lichôtkami viedli k samoľúbosti, až kým sa z nich nestali ľudia celkom nespôsobilí pre praktický život. Ich povaha bola rozmaznávaním, lichotením a lenivosťou tak narušená, že pre tento život sú neužitoční.

Svojim vplyvom usmerňujú iných k márnivosti, k svetským záľubám a k zanedbávaniu večných záujmov. Jedinou ich nádejou je bdelo si počínať, pokoriť pyšné a márnivé srdce pred Bohom, vyznať hriechy a obrátiť sa.

Žiť zodpovedne, s vierou a zameraním na večné hodnoty

Keby mládež dovidela, ako požehnane by mohla pôsobiť, ak by svoju silu a múdrosť čerpala z Boha, nešla by cestou bezstarostnej ľahostajnosti voči nemu, nedala by sa strhávať vplyvom neveriacich. Namiesto toho, aby mladí ľudia cítili zodpovednosť, ktorá na nich spočíva za rozhodnutie vplývať na iných a privádzať ich k spravodlivosti, oddávajú sa svetským zábavám. Sú neužitočnými členmi spoločnosti a žijú bezcieľnym životom motýľov.

Mladí ľudia môžu poznať pravdu, môžu s ňou aj súhlasiť, no nemusia ju ešte vyznávať životom. Majú mŕtvu vieru. Ich srdce nie je tak zasiahnuté, aby mohlo ovplyvniť správanie i povahu, a Božiu vôľu plnia takmer ako neveriaci. Ich srdcia sa nepodriaďujú Božej vôli a voči Bohunepriateľskí. Tí, čo chodia po zábavách a majú záľubu v spoločnosti, ktorá vyhľadáva svetské zábavy, majú odpor k životu viery. Povie azda Majster aj takto vyznávajúcej mládeži:

„Dobre, služobníci dobrí a verní,“ ak skutočne dobrí a verní nebudú?

Mládež je vo veľkom nebezpečenstve. Škodlivo na ňu pôsobí čítanie nevhodných kníh. Tým stráca veľa času, ktorý by sa mal rozvážne zužitkovať. Niektorí sa okrádajú o spánok, len aby mohli dočítať nejaký ľúbostný príbeh. Svet zaplavuje románová literatúra. Niektoré knihy nie sú síce také nebezpečné ako iné, no mnohé sú výslovne nemravné a vulgárne, iné sú rafinovanejšie. Všetky však šíria škodlivý vplyv.

Mládež by sa mala zamyslieť nad tým, ako na ňu pôsobia takéto vzrušujúce diela. Môžete azda po takomto čítaní otvoriť Písmo a so záujmom čítať slová života? Zdá sa vám ešte Božia kniha zaujímavá? Kúzlo toho či onoho milostného príbehu pôsobí predsa na myseľ, ruší jej zdravý rozlet a bráni vám premýšľať o dôležitých a vznešených pravdách, ktoré sa týkajú vašich večných záujmov. Hrešíte voči svojim rodičom, keď čas, ktorý patrí aj im, venujete takej záľube. Hrešíte však aj proti Bohu, keď takto márnite čas, ktorý by sa mal zužitkovať na jeho slávu.

Mladí ľudiapovinní podporovať a šíriť striedmosť. Ľahkomyseľnosť, žartovanie a nezmyselné reči končievajú duševnou prázdnotou a stratou Božej priazne. Mnohí z vás si myslia, že medzi ľuďmi nešíria nijaký zlý vplyv, a preto sú do istej miery spokojní. Šírite však dobrý vplyv? Zamýšľate svojím rozhovorom a správaním priviesť iných k Spasiteľovi, alebo ak už v neho veria, chcete ich upozorniť, aby ich vzťah k nemu bol ešte úprimnejší?

Mládež sa má cvičiť v zbožnosti. Boha neoslávi inak, iba ak sa bude ustavične usilovať o dosiahnutie plnosti Kristovej postavydokonalosti v Ježišovi Kristovi. Kiež sú vo vás kresťanské cnosti a kiež sa rozhojňujú! Zasväťte Spasiteľovi tie najlepšie a najsvätejšie city svojho srdca. Úplne a poslušne sa podriaďte jeho vôli. Nič menej totiž neprijme. Vašu rozhodnosť nech nepodlomia úškľabky a posmech tých, čo sa oddali márnosti. Nasledujte svojho Spasiteľa, či sa už o vás hovorí dobre alebo zle. Za radosť a svätú česť si pokladajte možnosť niesť Kristov kríž. Ježiš vás miluje. Zomrel za vás.

Ak sa nevynasnažíte slúžiť mu nerozdeleným srdcom, nedosiahnete svätosť v jeho bázni, a budete musieť počuť nakoniec to hrozné slovo: Odíďte!

Súvisiace videá a dokumenty