4.časť – Únosy ľudí a vláda

Ak neznámy lietajúci objekt naruší vzdušný priestor štátu, spravidla sa okamžite aktivujú obranné vojenské systémy a letectvo. O to viac v prípade, ak ide o objekt, ktorý nie je možné radiolokačnou technikou presne identifikovať. Prirodzene tak vzniká snaha takýto objekt buď prinútiť k pristátiu, alebo ho sestrelit. Z dokumentov uvoľnených NATO sa napríklad zistilo, že počas vojny na Blízkom východe sa 26. 10. 1976 objavil veľký diskovitý objekt nad jednou z vojenských základní NATO.

Bola naň odpálená raketa zem – vzduch, no keď sa k objektu priblížila, bola zničená akýmsi energetickým lúčom podobným laseru. Podobný incident sa odohral aj na kórejskej vojenskej základni ležiacej na pobreží Binn v roku 1974 (T204).

Prípadov pokusov o sestrelenie a prenasledovanie UFO je v ufologickej literatúre zaznamenaných mnoho a niektoré z nich skončili pre pilotov vojenských lietadiel tragicky. V októbri 1956 podľa amerických zdrojov pilot stíhača na Okinave zahájil paľbu na UFO nad vojenskou základňou a zahynul. V inom prípade viac než sto svedkov pozorovalo, ako veľké trojuholníkové UFO doslova pohltilo dve stíhačky F-14 Tomcat. V oblasti Teheránu sa v sedemdesiatych rokoch pokúsili dve stíhačky typu Fathom zostreliť UFO, no v dosahu paľby im zlyhal elektronický riadiaci systém rakiet aj ďalšie palubné prístroje.

V knihe Johannesa von Buttlar, vydanej v roku 1990 v Mníchove, je opísaný incident, ku ktorému došlo 7. 5. 1989 nad africkou púšťou Kalahari. Dve stíhačky Juhoafrického letectva mali údajne zostreliť oválny neidentifikovateľný lietajúci objekt, ktorý sa o 13:45 objavil na radaroch jednej z námorných fregát juhoafrického námorníctva. Objekt sa blížil k hraniciam Juhoafrickej republiky rýchlosťou presahujúcou 10 000 km/h od juhozápadu a krátko nato bol zaznamenaný aj pozemnými a vzdušnými vojenskými radarmi.

V South African Air Force vypukla panika. Približne o 13:52 objekt narušil vzdušný priestor JAR a všetky pokusy o nadviazanie kontaktu boli úplne neúspešné. Do vzduchu následne vzlietli stíhačky Mirage F2G. Bolo zrejmé, že neznámy objekt je inteligentne riadený, pretože na prenasledovanie reagoval náhlymi zmenami kurzu a rýchlosti, čím znemožnil lietadlám priblížiť sa na dostrel. V dôsledku toho bol vydaný rozkaz na sestrelenie neznámeho narušiteľa.

O 13:59 sa jednej zo stíhačiek podarilo objekt zamerať a vypálila naň laserové delo, ktorého cieľom bolo vyradiť letové a obranné systémy telesa. Účinok zásahu bol okamžitý. Posádky pozorovali na objekte sériu krátkych zábleskov, pričom UFO náhle zmenilo smer letu nadol, začalo strácať rýchlosť aj výšku a následne sa zrútilo do oblasti púšte Kalahari, kde zostalo nehybné.

Po príchode vojenských jednotiek bolo potvrdené, že UFO havarovalo približne 80 km severne od územia Botswany. Objekt bol zaistený a prevezený do výskumného strediska, zatiaľ čo špecializované vojenské tímy okamžite zabezpečili miesto havárie. Na mieste bol objavený približne 150 metrov široký kráter s hĺbkou okolo 12 metrov. V jeho stene bol zapichnutý disk s priemerom 18 metrov a výškou 9,5 metra.

Odhadovaná hmotnosť objektu bola približne 50 ton. V okolí krátera bolo zároveň zaznamenané mimoriadne silné elektromagnetické pole a zvýšená radioaktivita.

„Natavené steny dokazovali obrovský žiar, ktorý vznikol pri dopade telesa. Na hladkom povrchu UFO nebol viditeľný žiadny zvar a po jeho obvode sa nachádzalo približne dvanásť oválnych, sploštených okien. Objekt bol čoskoro vyprostený a pomocou špeciálnej techniky prevezený do bezpečnostnej zóny bližšie neurčenej juhoafrickej leteckej základne. Kráter bol následne zasypaný kameňmi a pieskom tak, aby po celom incidente nezostala ani stopa. Neskôr bol neznámy objekt tajne prepravený na americkú základňu Wright Patterson Air Force Base, kde je údajne dodnes podrobovaný celej sérii rôznych testov.“

Podľa dostupných informácií haváriu UFO prežili dvaja členovia posádky, ktorých pôvod zostal neznámy. Malo ísť o humanoidný typ vysoký približne 1,3 metra, s neúmerne veľkou hlavou a výraznými šikmými očami. Johannes von Buttlar tvrdí, že tieto bytosti boli najskôr zadržiavané na leteckej základni Bahala a následne prepravené na americkú základňu Wright Patterson. Podľa neho išlo o rovnaký typ bytostí, akých pozostatky mali byť nájdené pri podobnej havárii UFO v Novom Mexiku v roku 1947, známom ako Roswellský prípad.

V tejto súvislosti stojí za zmienku aj stretnutie s mimozemšťanom z roku 1990 v obci Nové Dvorníky na území Slovenskej republiky, ktoré zaznamenala Československá archeoastronautická asociácia. Viacerí na sebe nezávislí svedkovia potvrdili pozorovanie bytosti, ktorej antropoidné znaky sa zhodovali s opisom prípadu Kalahari: veľká hlava, mierne šikmé oči, štíhle telo a celkový vzhľad pripomínajúci zväčšenú hlavu mravca.

Princípom „najlepšia obrana je útok“ sa riadila aj kanadská armáda dňa 4. novembra 1989 v Ontáriu, keď zaznamenala haváriu UFO v močaristej oblasti pri Corkery Road. Ako údajný „priateľský pozdrav“ vyslala na trosečníkov 16 striel so smrteľným nervovým plynom Vexxon. Následne boli traja mŕtvi členovia posádky vyprostení, obalení ľadom a prevezení do izolačnej komory Ottawskej univerzity. Samotná loď bola samozrejme podrobená vojenskému výskumu.

Ak je UFO prenasledované našimi vojenskými lietadlami, bráni sa pomocou silových polí, ktoré dokážu ochromiť elektroniku stíhačiek a tým zastaviť ich útok, v horšom prípade spôsobiť ich úplné zničenie. Existujú aj zdokumentované prípady, keď UFO na útočiace lietadlo vystrelilo energetický lúč, ktorým ho zneškodnilo. Vzhľadom na to, že UFO je schopné zmiznúť obrovskou rýchlosťou z ohrozeného priestoru, zostáva otázkou, prečo tak neurobí vždy, keď vie, ako môže dopadnúť stret s našimi lietadlami, ktoré vletia do jeho silového poľa.