2.časť – Víno v biblickej perspektíve

Na prvý pohľad sa môže zdať, že Biblia hovorí o víne protirečivo. Na jednej strane jednoznačne odsudzuje užívanie vína (Leviticus 10:8–11; Sudcov 13:3–4; Príslovie 31:4–5; 23:31; 20:1; Habakuk 2:5; 1. Timotejovi 3:2–3) a na druhej strane ho predstavuje ako Božie požehnanie pre potešenie ľudí (Genesis 27:28; 49:10–12; Žalm 104:14–15; Izaiáš 55:1; Ámos 9:13; Ján 2:10–11).

Riešenie tohto zdanlivého rozporu nespočíva v kvantite, ale v kvalite požívaného vína. Na overenie oprávnenosti tohto stanoviska sa v predchádzajúcej kapitole skúmalo historické používanie štyroch príbuzných pojmov: anglického wine, latinského vinum, gréckeho oinos a hebrejského jajin. Výsledky ukázali pozoruhodnú konzistentnosť v ich používaní, keďže každý z týchto výrazov označoval šťavu z hrozna, či už fermentovanú alebo nefermentovanú.

Táto kapitola vychádza zo záverov získaných skúmaním dôvodov biblického schvaľovania alebo odmietania vína. Cieľom je objasniť rozdiely, ktoré Biblia robí medzi fermentovaným a nefermentovaným vínom. Metóda, ktorá sa tu uplatňuje, je založená na dôslednom skúmaní kontextu každej biblickej zmienky. Iba tam, kde kontext jasne poukazuje na nefermentovanú hroznovú šťavu, je výraz „hroznová šťava“ prijatý ako legitímny význam hebrejských alebo gréckych slov pre „víno“.

Vinica so svojimi plodmi – hroznom a vínom – zohrávala v biblickej ekonómii aj teológii zásadnú úlohu. Stačí nahliadnuť do konkordancie: slovo vinica sa v Starom zákone vyskytuje 94-krát a v Novom zákone 23-krát; slovo víno 54-krát v Starom a 9-krát v Novom zákone; slovo hrozno 18-krát v Starom a 3-krát v Novom zákone. Výraz jajin sa v Starom zákone nachádza 141-krát a oinos v Novom zákone 30-krát.

Už samotný rozsah týchto zmienok poukazuje na mimoriadnu dôležitosť vínnej révy a predovšetkým jej produktu – vína. Vinica so svojím vínom sa stáva obrazom materiálnych aj duchovných požehnaní, ktorými Boh obdarúva svoj poslušný ľud.

Jeden z najstarších príkladov používania vína ako symbolu Božieho požehnania a prosperity nachádzame v Genesis 27:28, kde Izák žehná Jakoba slovami:

„Nechže ti dá Boh z rosy neba a z tuku zeme hojnosť obilia a vína [tiroš].“ Genesis 27:28

V tomto patriarchálnom požehnaní je materiálna prosperita definovaná ako „hojnosť obilia a vína“. Hebrejské výrazy dagan a tiroš tu neoznačujú hotové produkty, teda chlieb a víno, ale rast a úrodu na poli – obilie a hrozno v ich prirodzenom stave. Jeden z najvýraznejších textov, kde je víno symbolom duchovného požehnania, nachádzame v Izaiášovi 65:8:

„Takto hovorí Hospodin: Ako keď sa nájde šťava [tiroš] v strapci hrozna a niekto povie: Nekaz ho, lebo je v ňom požehnanie, tak učiním pre svojich služobníkov, že nezničím všetkého.“ Izaiáš 65:8

V tomto texte sú pozoruhodné dve veci. Po prvé, „víno“ (tiroš) v strapci je nepochybne nefermentovaná šťava z hrozna. Po druhé, nefermentovaná hroznová šťava má práve kvôli svojej povahe „v sebe požehnanie“. Toto požehnanie má doslovný aj obrazný rozmer. Doslovne ide o požehnanie zdravej výživy, obrazne predstavuje Božie požehnanie blahobytu. V oboch prípadoch sa biblický súhlas jasne vzťahuje na nefermentovanú hroznovú šťavu, a nie na fermentované víno.

Božie požehnanie spojené s hroznovou šťavou bolo svojou povahou podmienené. Tento princíp vysvetľoval Mojžiš Izraelcom, keď povedal:

„A stane sa, ak budete naozaj poslúchať moje prikázania, ktoré vám ja prikazujem dnes, milujúc Hospodina, svojho Boha, a slúžiac mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že dám vašej zemi dážď na jeho čas, raný i pozdný, a budeš spratávať svoje obilie i svoju vínnu šťavu [tiroš] i svoj olej.“ Deuteronomium 11:13–14; porov. 7:9–13

Z textu je zrejmé, že „víno“ (tiroš) označuje buď samotné hrozno, alebo čerstvú hroznovú šťavu, pretože sa zbiera spolu s obilím a olejom. Požehnanie týchto plodín nebolo automatické. Každá generácia bola znovu vyzývaná k poslušnosti, aby mohla prijať od Boha hojnú úrodu obilia, hroznovej šťavy a oleja.

Ako symbol Božích požehnaní môže nefermentované víno primerane predstavovať požehnania mesiášskeho obdobia. Prorok Ámos opisuje plodnosť mesiášskeho času nasledovne:

„Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že oráč bude stíhať ženca a ten, kto šliape hrozno, rozsievača semena; vrchy budú kvapkať sladkým vínom [asis] a všetky brehy sa budú rozplývať hojnosťou. A dovediem späť zajatých svojho ľudu Izraela; vystavajú spustnuté mestá a budú v nich bývať, budú sadiť vinice a budú piť ich víno [jajin], narobia záhrad a budú jesť ich ovocie.“ Ámos 9:13–14

V tejto pasáži je úrodnosť a hojnosť mesiášskeho obdobia vyjadrená obrazmi poľnohospodárskych prác, ktoré na seba nadväzujú v rýchlom slede, bez vyčerpania zeme. V tomto kontexte sa „víno“ spomína dvakrát. Prvá zmienka hovorí o vrchoch, ktoré budú kvapkať „sladkým vínom“ (asis). Keďže vinič sa často pestoval na svahoch, prorok používa výrazný obraz vrchov, z ktorých prúdi lahodná šťava obsiahnutá v praskajúcich strapcoch hrozna. Je zrejmé, že „sladké víno“ (asis) tu označuje sladkú hroznovú šťavu.

Druhá zmienka hovorí o sadení viníc a pití „ich vína“ (jajin). Keďže je tento výrok bezprostredne spojený s vetou „narobia záhrad a budú jesť ich ovocie“, výraz „víno“ tu podľa všetkého znamená prirodzený plod vinice, teda hroznovú šťavu, rovnako ako „ovocie“ označuje prirodzený plod záhrad. V oboch prípadoch sa teda Boží súhlas a požehnanie „vína“ vzťahuje na nekvasenú hroznovú šťavu.

Ako symbol budúceho mesiášskeho obdobia by nekvasené víno mohlo výstižne predstavovať Božiu bezplatnú ponuku zachraňujúcej milosti pre jeho ľud. Tento význam nachádzame v texte Izaiáša 55:1, kde Boh hovorí:

„Hoj, všetci žízniví, poďte k vodám, a vy, ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte zbožie a jedzte! Poďte, kupujte bez peňazí a bez platu víno [jajin] a mlieko!“ Izaiáš 55:1

Božia bezplatná ponuka milosti je tu prirovnaná k bezplatnému prijímaniu troch prírodných darov: vody, vína a mlieka. Je len ťažko predstaviteľné, že by „víno“ (jajin) v tomto kontexte označovalo fermentovaný alkoholický nápoj. Skutočnosť, že „víno“ je tu uvedené spolu s mliekom – prirodzenou a výživnou potravou – silne naznačuje, že ide o výživnú a prospešnú hroznovú šťavu.

„Víno“ chápané ako nekvasená hroznová šťava je v Písme schválené aj preto, že predstavuje prospešný a potešujúci nápoj. Túto myšlienku vyjadruje Žalm 104:14–15:

„Dávaš, aby rástla tráva hovädu a bylina na službu človeka, aby tak vyvodil chlieb zo zeme. A víno (jajin) obveseľuje srdce smrteľného človeka, aby sa skvela tvár nad olej, a pokrm posilňuje srdce človeka.“ Žalm 104:14–15

V tejto piesni vďačnosti žalmista uvádza Božie štedré dary, ktoré Boh poskytuje svojmu stvoreniu. Spomína trávu pre dobytok a rastliny určené na potravu človeka. Z toho istého zdroja pochádza aj „víno“, teda šťava z hrozna, ktorá obveseľuje srdce. „Víno“ (jajin) sa tu vzťahuje na hroznovú šťavu, ktorej je v Žalme 4:8 pripísaná schopnosť potešiť ľudské srdce:

„A dáš do môjho srdca väčšiu radosť, ako majú oni vtedy, keď sa im urodí hojnosť zbožia a keď natlačia množstvo vína [tiroš].“ Žalm 4:8; porov. Sudcov 9:13

Slovo preložené ako „víno“ je v tomto texte tiroš, výraz, ktorý je v mnohých biblických pasážach používaný výhradne na označenie hroznovej šťavy. Zmyslom tohto vyjadrenia je ukázať, že kým bezbožní nachádzajú svoju najväčšiu radosť v hojnosti obilia a hroznovej šťavy, veriaci zakúša ešte väčšiu radosť v svetle Božej tváre.

Pravda vyjadrená v tomto texte sa síce líši od dôrazu Žalmu 104:14–15, no napriek tomu potvrdzuje, že obilie a hroznová šťava boli v biblickom myslení bežne chápané ako zdroj radosti. To poskytuje silný dôvod domnievať sa, že „víno“ (jajin) zo Žalmu 104:15 je totožné s nekvaseným vínom (tiroš – hroznová šťava) zo Žalmu 4:8, pretože obe pasáže hovoria o hroznovom nápoji, ktorý obveseľuje ľudské srdce.

Hroznová šťava, ako Boží blahodarný dar ľudstvu, mohla byť vhodne použitá na vyjadrenie vďačnosti samotnému Bohu, Zdroju tohto požehnania. Preto neprekvapuje, že Boh v Starom zákone vyzýval svoj ľud, aby prejavoval vďačnosť za jeho dary tým, že mu vracal časť výnosu pôdy – obilie, víno a olej – ako desiatok alebo obetný dar. Tieto dary slúžili na obživu kňazov a Levitov. V Numeri 18:12 sa výslovne uvádza:

„Všetko najlepšie z oleja a všetko najlepšie z vínnej šťavy [tiroš] a z obilia, ich prvotinu, ktorú dajú Hospodinovi, to všetko som dal tebe.“ Numeri 18:12

Tu sa víno (tiroš) spomína spolu s olejom a obilím, pretože tieto tri položky boli považované za najhodnotnejšie prirodzené produkty zeme. Viaceré dôvody naznačujú, že víno (tiroš) v tomto kontexte označuje nefermentovanú hroznovú šťavu. Po prvé, trojica olej, víno a obilie prirodzene označuje žatvu týchto plodín. Po druhé, nasledujúci verš hovorí:

„Ich prvotinu, ktorú dajú Hospodinovi, som dal tebe.“ Numeri 18:13

Tým je objasnené, že olej, víno a obilie sú súčasťou prvej úrody zeme, teda prvotín. Po tretie, ďalší verš vysvetľuje:

„A vaša obeť pozdvihnutia sa vám bude počítať ako obilie z humna a ako náplň z vínneho preša.“ Numeri 18:27

Z tohto textu je zrejmé, že najlepšie z vínnej šťavy, prinášané ako desiatok do svätostánku, bola čerstvá šťava z vínneho lisu. Tento záver podporuje aj výrok Rabbiho Joseho z Talmudu, ktorý učil:

„Každý môže priniesť do svätostánku akékoľvek ovocie ako prejav vďačnosti, nikdy však nesmie priniesť opojný nápoj.“

Desiatky a obetné dary sa mali prinášať do svätostánku a časť z nich mal jesť ľud pred Hospodinom:

„A budeš jesť pred Hospodinom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí, desiatok svojho obilia, svojho vína [tiroš], svojho oleja a prvorodené zo svojho dobytka a zo svojho drobného stáda, aby si sa učil báť Hospodina, svojho Boha, po všetky dni.“ Deuteronomium 14:23

Aj tu sa opakuje tá istá trojica a víno (tiroš) stojí na druhom mieste. Na základe významu slova tiroš ako hroznovej šťavy je zrejmé, že to, čo bolo konzumované pred Hospodinom, nebolo alkoholické víno, ale nekvasená hroznová šťava. Napriek tomu sa môže zdať, že tento záver spochybňuje Deuteronomium 14:26, kde sa spomína pitie vína alebo iného silného nápoja pred Hospodinom.

Uvedené texty však jasne ukazujú, že Boh chcel, aby jeho ľud prejavoval vďačnosť za dar hroznovej šťavy tým, že z nej vracal časť do svätostánku, aby bola na úžitok kňazom a Levitom, ktorí boli pre svoju službu vylúčení z priamej účasti na zbere úrody obilia, hroznovej šťavy a oleja.

Niekoľko starozákonných textov hovorí o liatej obeti „vína“ (jajin), ktorá bola súčasťou zápalnej obete alebo obilného obetného daru (Exodus 29:40; Leviticus 23:13; Numeri 15:5,7,10; 28:14; 1. Paralipomenon 9:29; Hozeáš 9:4; 14:7; Deuteronomium 32:38). Podiel vína v týchto obetných daroch bol určený druhom zvieraťa, ktoré bolo obetované v zápalnej obeti. Liata obeť sa vylievala na horiacu obeť, ktorá mala byť strávená ohňom ako sladká (upokojujúca) vôňa pre Hospodina (Exodus 29:40–41; Numeri 15:10).

Otázkou je, aký nápoj sa myslí „vínom“ (jajin) pri liatych obetiach. Išlo o kvasenú alebo nekvasenú hroznovú šťavu? Niekomu sa to môže javiť ako akademická otázka, keďže liatu obeť nepil Boh Izraela, ako to bývalo pri pohanských božstvách. Táto otázka však nie je zanedbateľná, pretože Boh Biblie sa zaujíma o detaily. Keďže dal presné pokyny o druhu obetných zvierat, je rozumné predpokladať, že mal na mysli aj konkrétny nápoj určený na liatu obeť.

Ako teda určiť, či predpísané „víno“ na liatu obeť bolo kvasené alebo nekvasené? Kontext týchto pasáží nám v tomto smere neposkytuje jednoznačnú odpoveď, a preto je potrebné vychádzať z troch dôležitých bodov:

1. Boh očakával od svojho ľudu, že mu prinesie hroznovú šťavu ako desiatok a obetný dar do svätostánku. Je preto logické predpokladať, že by im nedovolil obetovať mu kvasené víno ako liatu obeť.
2. Leviticus 2:11 zakazuje prinášať obilné dary na oltár s hametz, teda s niečím kysnutým alebo kvaseným, a spaľovať na oltári akýkoľvek seor – kvas. Tento zákaz naznačuje, že Boh by sotva dovolil liať fermentované víno na oltár ako liatu obeť.
3. Predmety používané na obetné dary, ako múka, olej, ovce, kozy a býky, boli prírodné produkty, ktoré niesli Božie požehnanie. Ako správne poznamenáva Teachout, z toho logicky vyplýva, že aj obetovaný produkt z hrozna mal byť prirodzený – teda skôr šťava než víno, ktoré bolo vo svojej povahe zmenené fermentáciou.

Na základe týchto úvah možno usúdiť, že „víno“ (jajin) používané ako liata obeť bola nefermentovaná hroznová šťava. Mlčanie Písma v tejto otázke môže naznačovať, že používanie nefermentovanej hroznovej šťavy bolo natoľko samozrejmé, že si nevyžadovalo osobitné pokyny. Skúmanie biblického používania pojmu „víno“ ukazuje konzistentný vzorec: všetky pozitívne odkazy na „víno“ sa vzťahujú na nefermentovanú a nealkoholickú hroznovú šťavu.

Pre svoje prírodné a výživné vlastnosti bola hroznová šťava vhodným symbolom:

• Božieho požehnania hmotného blahobytu,
• požehnania mesiášskeho obdobia,
• bezplatnej ponuky Božej zachraňujúcej milosti,
• prospešného obveselenia, ktoré Boh ponúka svojmu ľudu,
• prejavu vďačnosti Bohu prostredníctvom hroznovej šťavy ako desiatku, obetného daru a liatej obete.

Biblické odsudzovanie používania alkoholického vína je vyjadrené viacerými spôsobmi. Niektoré texty ho odsudzujú priamo, iné opisujú telesné a morálne dôsledky jeho používania. Ďalšie pasáže ukazujú tragické následky alkoholického vína v životoch významných jednotlivcov a existujú aj texty, ktoré jeho používanie prísne zakazujú ľuďom povolaným k osobitnému poslaniu.

Najjasnejší biblický zákaz alkoholického vína, spolu s najvýraznejším opisom jeho ničivých následkov, nachádzame v Prísloviach 23:29–35, kde múdry muž hovorí:

„Komu beda, komu jaj, komu zvady, komu žaloba, komu rany darmo, komu rudá zahmlenosť očí? Tým, ktorí sa dlho zdržujú pri víne [jajin], tým, ktorí vchádzajú, aby vyhľadali miešané víno. Nehľaď na víno [jajin], že rudne, že vydáva v poháre svoju farbu a lesk, že sa hladko kĺže dolu hrdlom. Naposledy poštípe ako had a bodne ako bazilišek. Tvoje oči budú hľadieť na cudzie ženy a tvoje srdce bude hovoriť prevrátené veci. A budeš ako ten, ktorý leží uprostred mora, a ako ten, ktorý spí hore na vrchu stožiara. Povieš: Nabíjali ma a nebolelo ma, zbili ma a necítil som. Keď sa prebudím, urobím to znova, pôjdem to zase hľadať.“ Príslovie 23:29–35

V tejto stati Šalamún tým najkategorickejším spôsobom nabáda človeka zdržať sa dokonca aj pohľadu na víno, aby sa vyhol hanbe a trápeniu, ktoré spôsobuje (Príslovie 23:31). V snahe odvrátiť človeka od zvodu fermentovaného vína pokračuje Šalamún v opise jeho smrteľnej povahy prirovnaním k jedovatému uhryznutiu hada a uštipnutiu zmije (Príslovie 23:32).

Písmo sväté uvádza viacero dôvodov, prečo zakazuje alkoholické nápoje: skresľujú vnímanie reality (Izaiáš 28:7; Príslovie 23:33), znižujú schopnosť robiť zodpovedné rozhodnutia (Levitikus 10:9–11), oslabujú morálnu citlivosť a zábrany (Genezis 9:21; 19:32; Habakuk 2:15; Izaiáš 5:11–12), spôsobujú fyzické choroby (Príslovie 23:20–21; Hozeáš 7:5; Izaiáš 19:14; Žalm 60:3) a diskvalifikujú človeka z občianskej aj náboženskej služby (Príslovie 31:4–5; Levitikus 10:9–11; Ezechiel 44:23; 1. Timotejovi 3:2–3; Títovi 1:7–8).

Jedno z najjasnejších učení Biblie je, že pitie alkoholu vyraďuje človeka z vedúcej pozície v civilnom aj náboženskom živote. Múdry Šalamún jasne vyhlasuje, že králi a vladári musia abstinovať od vína:

„Nepatrí kráľom, Lemuelu, nepatrí kráľom piť víno [jajin] ani pýtať sa: Kde je opojný nápoj? Kniežatám.“ Príslovie 31:4

Bezprostredne nato Písmo uvádza dôvod tohto zákazu:

„Aby sa nenapil a nezabudol na to, čo je ustanovené, a nezmenil práva niktorého zo synov utrápených.“ Príslovie 31:5

Tento text robí hodnotový súd o alkoholickom víne ako takom, nie o jeho množstve. Nehovorí: „nepatrí kráľom piť veľa vína“, ale jasne hovorí: „nepatrí kráľom piť víno“. To, čo je tu – a aj inde v Písme – zakázané, nie je zneužívanie, ale samotné požívanie alkoholických nápojov.

Abstinencia od alkoholického vína sa v Písme vyžaduje nielen od civilných úradníkov – kráľov a kniežat –, ale aj od náboženských vodcov, teda od kňazov v Starej zmluve a od biskupov, starších a diakonov v Novej zmluve. V Starom zákone sa od kňazov výslovne požadovala abstinencia od alkoholických nápojov:

„Víno [jajin] ani nijakého opojného nápoja nebudeš piť ani ty ani tvoji synovia s tebou, keď budete mať vojsť do stánu zhromaždenia, aby ste nezomreli.“ Leviticus 10:9

Dôvod, ktorý sa pri tomto zákaze uvádza, spočíva v tom, že alkoholické nápoje by znižovali schopnosť rozlišovania a znemožňovali verné vyučovanie Božích svätých nariadení:

„Aby ste vedeli robiť rozdiel medzi svätým a obecným, medzi nečistým a čistým, a aby ste boli schopní učiť synov Izraelových všetkým ustanoveniam, ktoré im hovoril Hospodin skrze Mojžiša.“ Leviticus 10:10–11; porov. Ezechiel 44:23

V ďalšej časti sa ukazuje, že rovnaké požiadavky abstinencie od alkoholických nápojov sú kladené aj na cirkevných predstavených v Novej zmluve (1. Timotejovi 3:2–3; Títovi 1:7–8).

Skutočnosť, že kňazi nesmeli požívať alkoholické nápoje, aby zachovali svätosť svätyne, naznačuje, že alkohol je v Písme chápaný ako poškvrňujúci a nesvätý. Tento pohľad vyplýva jednak zo samotnej povahy alkoholu, teda z jeho schopnosti opájať (Príslovie 23:29–30; 20:1; Habakuk 2:5), ako aj z jeho účinkov, keď oslabuje schopnosť rozlišovať medzi svätým a obecným, medzi správnym a nesprávnym (Leviticus 10:11; Ezechiel 44:23).

Keďže ako kresťania sme povolaní byť kráľovským kňazstvom (1. Petra 2:9) a žiť ako rozumní a triezvi (1. Petra 4:8) v nerozumnom a nestriedmom svete, Boží zákaz požívania alkoholických nápojov na ochranu morálnej súdnosti má zásadný význam aj dnes.

Predchádzajúce úvahy ukazujú, že biblické hodnotenie vína nezávisí od množstva, ale od samotnej povahy vína. Pozitívne zmienky o víne sa vzťahujú na nefermentovanú, nealkoholickú hroznovú šťavu, zatiaľ čo všetky varovné a odsudzujúce texty hovoria o alkoholickom, opojnom víne. Toto víno je odsúdené bez ohľadu na množstvo. Vo svetle týchto vážnych biblických výstrah je potrebné rešpektovať Bohom dané pokyny a zachovávať abstinenciu od alkoholických nápojov a omamných látok.

Preskúmané staroveké svedectvá naznačujú, že už v staroveku boli známe a používané najmenej štyri spôsoby uchovávania hroznovej šťavy v nefermentovanom stave: varenie hroznovej šťavy na sirup, oddelenie fermentovateľnej dužiny od šťavy filtráciou, ponáranie hroznovej šťavy v uzavretých džbánoch do studenej vody a vysírovanie vínnych nádob pred ich zapečatením.

Skutočnosť, že Stará aj Nová zmluva nepodávajú technický opis uchovávania hroznovej šťavy, neznamená, že tieto postupy boli v starovekom Izraeli neznáme. Židia ovládali konzerváciu ovocia, obilnín aj štiav porovnateľne s okolitými národmi. Josephus uvádza, že Rimania boli ohromení, keď v pevnosti Masada našli po rokoch uskladnené víno, olej, ovocie a obilniny v zachovanom stave. Rabínske zdroje navyše výslovne spomínajú používanie vareného vína.

Príčiny mlčania Písma o spôsoboch uchovávania hroznovej šťavy sú dané charakterom samotnej Biblie. Je to kniha, ktorá sa v prvom rade zaoberá aspektmi života súvisiacimi s dejinami spasenia. V Písme nenachádzame technické pojednania o poľnohospodárstve, ako je to bežné u klasických autorov. Dôvodom nie je nedostatok poznania ani nezáujem, ale skutočnosť, že otázky nesúvisiace s náboženským životom Božieho ľudu nepovažuje za podstatné.

V Biblii nenachádzame konkrétne zmienky o spôsoboch ochrany pred skazením fermentovaného vína, hoci ich Židia museli poznať. To isté platí aj o nefermentovanej hroznovej šťave. Biblia však jasne dosvedčuje, že Boží ľud mal k dispozícii a používal nefermentovanú hroznovú šťavu. Neuvádza však, akým spôsobom ju Židia chránili v nekvasenom stave.

Máme však oprávnený dôvod predpokladať, že poznali a využívali určité formy konzervácie, ktoré boli známe v starovekom svete. Tento predpoklad bude ďalej potvrdený v nasledujúcich kapitolách, ktoré sa venujú učeniu Ježiša a apoštolskej cirkvi v súvislosti s otázkou alkoholických nápojov.

Téma vína v biblickej perspektíve úzko súvisí s pochopením biblického rozlišovania medzi požehnaním a zneužitím a prirodzene nadväzuje na článok Víno a Biblia, kde sa vysvetľuje rozdiel medzi nefermentovanou hroznovou šťavou a alkoholickým vínom; tento rozdiel zapadá aj do širšieho rámca Biblie a vedy, ktorá ukazuje, že Boh ako Stvoriteľ života nie je v rozpore so zásadami zdravia, ale ich potvrdzuje; symbolika vinice, hrozna a vína ako požehnania je zároveň úzko prepojená s témou zdravého životného štýlu; celé učenie o víne zapadá do teologického rámca teológie, ktorá zdôrazňuje, že Božie požehnanie je viazané na poslušnosť, čistotu a životodarné dary, nie na látky, ktoré ničia telo aj myseľ.