2.časť – Víno v biblickej perspektíve

Na prvý pohľad sa môže zdať, že Biblia hovorí o víne protirečivo. Na jednej strane jednoznačne odsudzuje užívanie vína (Leviticus 10:8–11; Sudcov 13:3–4; Príslovie 31:4–5; 23:31; 20:1; Habakuk 2:5; 1. Timotejovi 3:2–3) a na druhej strane ho predstavuje ako Božie požehnanie pre potešenie ľudí (Genesis 27:28; 49:10–12; Žalm 104:14–15; Izaiáš 55:1; Ámos 9:13; Ján 2:10–11).

Riešenie tohto zdanlivého rozporu nespočíva v kvantite, ale v kvalite požívaného vína. Na overenie oprávnenosti tohto stanoviska sa v predchádzajúcej kapitole skúmalo historické používanie štyroch príbuzných pojmov: anglického wine, latinského vinum, gréckeho oinos a hebrejského jajin. Výsledky ukázali pozoruhodnú konzistentnosť v ich používaní, keďže každý z týchto výrazov označoval šťavu z hrozna, či už fermentovanú alebo nefermentovanú.

Táto kapitola vychádza zo záverov získaných skúmaním dôvodov biblického schvaľovania alebo odmietania vína. Cieľom je objasniť rozdiely, ktoré Biblia robí medzi fermentovaným a nefermentovaným vínom. Metóda, ktorá sa tu uplatňuje, je založená na dôslednom skúmaní kontextu každej biblickej zmienky. Iba tam, kde kontext jasne poukazuje na nefermentovanú hroznovú šťavu, je výraz „hroznová šťava“ prijatý ako legitímny význam hebrejských alebo gréckych slov pre „víno“.

Vinica so svojimi plodmi – hroznom a vínom – zohrávala v biblickej ekonómii aj teológii zásadnú úlohu. Stačí nahliadnuť do konkordancie: slovo vinica sa v Starom zákone vyskytuje 94-krát a v Novom zákone 23-krát; slovo víno 54-krát v Starom a 9-krát v Novom zákone; slovo hrozno 18-krát v Starom a 3-krát v Novom zákone. Výraz jajin sa v Starom zákone nachádza 141-krát a oinos v Novom zákone 30-krát.

Už samotný rozsah týchto zmienok poukazuje na mimoriadnu dôležitosť vínnej révy a predovšetkým jej produktu – vína. Vinica so svojím vínom sa stáva obrazom materiálnych aj duchovných požehnaní, ktorými Boh obdarúva svoj poslušný ľud.

Jeden z najstarších príkladov používania vína ako symbolu Božieho požehnania a prosperity nachádzame v Genesis 27:28, kde Izák žehná Jakoba slovami:

„Nechže ti dá Boh z rosy neba a z tuku zeme hojnosť obilia a vína [tiroš].“ Genesis 27:28

V tomto patriarchálnom požehnaní je materiálna prosperita definovaná ako „hojnosť obilia a vína“. Hebrejské výrazy dagan a tiroš tu neoznačujú hotové produkty, teda chlieb a víno, ale rast a úrodu na poli – obilie a hrozno v ich prirodzenom stave. Jeden z najvýraznejších textov, kde je víno symbolom duchovného požehnania, nachádzame v Izaiášovi 65:8:

„Takto hovorí Hospodin: Ako keď sa nájde šťava [tiroš] v strapci hrozna a niekto povie: Nekaz ho, lebo je v ňom požehnanie, tak učiním pre svojich služobníkov, že nezničím všetkého.“ Izaiáš 65:8

V tomto texte sú pozoruhodné dve veci. Po prvé, „víno“ (tiroš) v strapci je nepochybne nefermentovaná šťava z hrozna. Po druhé, nefermentovaná hroznová šťava má práve kvôli svojej povahe „v sebe požehnanie“. Toto požehnanie má doslovný aj obrazný rozmer. Doslovne ide o požehnanie zdravej výživy, obrazne predstavuje Božie požehnanie blahobytu. V oboch prípadoch sa biblický súhlas jasne vzťahuje na nefermentovanú hroznovú šťavu, a nie na fermentované víno.

Božie požehnanie spojené s hroznovou šťavou bolo svojou povahou podmienené. Tento princíp vysvetľoval Mojžiš Izraelcom, keď povedal:

„A stane sa, ak budete naozaj poslúchať moje prikázania, ktoré vám ja prikazujem dnes, milujúc Hospodina, svojho Boha, a slúžiac mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že dám vašej zemi dážď na jeho čas, raný i pozdný, a budeš spratávať svoje obilie i svoju vínnu šťavu [tiroš] i svoj olej.“ Deuteronomium 11:13–14; porov. 7:9–13

Z textu je zrejmé, že „víno“ (tiroš) označuje buď samotné hrozno, alebo čerstvú hroznovú šťavu, pretože sa zbiera spolu s obilím a olejom. Požehnanie týchto plodín nebolo automatické. Každá generácia bola znovu vyzývaná k poslušnosti, aby mohla prijať od Boha hojnú úrodu obilia, hroznovej šťavy a oleja.

Ako symbol Božích požehnaní môže nefermentované víno primerane predstavovať požehnania mesiášskeho obdobia. Prorok Ámos opisuje plodnosť mesiášskeho času nasledovne: