Všetko o špiritizme – Keď sa mŕtvi vracajú

Spiritizmus v poslednom čase prejavuje zvýšenú aktivitu a s nemalým úspechom chytá do pasce i mnohých kresťanov, ktorí sú nespokojní so svojím súčasným duchovným stavom a namiesto pevného základu Božieho slova túžia po duchovných zážitkoch a senzáciách.

Hoci tento pôvodný materiál z kresťanského spisu o spiritizme pochádza z roku 1897, jeho varovanie zostáva mimoriadne vážne aj dnes, pretože odkrýva duchovné pozadie spiritizmu, jeho metódy, prejavy, klamné učenie, falošnú komunikáciu s mŕtvymi, pôsobenie démonov, riziko posadnutosti a biblickú odpoveď na túto nebezpečnú oblasť. Čitateľ tu nájde ucelený pohľad na spiritizmus – od jeho prejavov a historických príkladov až po jasné biblické varovania, ktoré ukazujú, prečo nejde o nevinné hľadanie duchovna, ale o cestu vedúcu mimo Božieho slova.

Cieľom tohto zhrnutia je ukázať nebiblickosť spiritizmu a nasmerovať tých, ktorí hladujú a žíznia po pravde, k Božiemu slovu – k rade Najvyššieho.

„Svojou radou ma povedieš a potom ma prijmeš do slávy.“ Žalm 73:24

Pravda o spiritizme, ako ju chápeme, býva spochybňovaná z dvoch strán. Po prvé, väčšina ľudí spiritizmu nedôveruje a jeho údajné prejavy a dôkazy považuje za podvod. Po druhé, stále viac ľudí má sklon popierať existenciu zlých duchovných bytostí nazývaných démoni, ako aj kniežaťa démonov, ktoré Písmo nazýva diablom a satanom.

Reverend Adam Clark to vystihol veľmi výstižne:

„Satan dobre vie, že tí, ktorí popierajú jeho existenciu, sa nebudú báť jeho moci a vplyvu; nebudú bdieť pred jeho úkladmi a nástrahami; nebudú prosiť Boha o vyslobodenie od Zlého; nebudú očakávať, že bude pošliapaný pod ich nohami, ak podľa nich vôbec neexistuje. A následne sa stanú ľahkou a neodporujúcou korisťou nepriateľa svojich duší. Tým, že vedie ľudí k nevere a popieraniu jeho existencie, zbavuje ich ostražitosti. Potom sa stáva ich úplným pánom a oni sú ním zajatí podľa jeho vôle. Je všeobecne známe, že medzi všetkými, ktorí sa akokoľvek hlásia k náboženstvu, práve tí, ktorí popierajú existenciu diabla, sa modlia málo alebo vôbec; a zjavne sú rovnako ľahostajní k existencii Boha, ako sú ľahostajní k existencii diabla. Povinnosť voči Bohu je pre nich mimo otázky; lebo tí, ktorí sa nemodlia, najmä v súkromí – a nikdy som nevidel človeka popierajúceho diabla, ktorý by sa modlil -, nemajú nijaké náboženstvo, okrem vonkajšej formy, nech už si robia akékoľvek nároky.“

Ak sa niekto spýta, ako môže spiritizmus uškodiť tým, ktorí jeho tvrdenia považujú za klamstvá a podvody a jeho prívržencov za oklamaných ľudí, odpovedáme, že veľká väčšina jeho prívržencov kedysi jeho tvrdenia úplne a úprimne odmietala a považovala ich za podvrh. Práve tí, ktorí spiritizmu najviac neveria, bývajú často najochotnejší vyskúšať jeho údajné prejavy. A keď sa presvedčia, že mnohé jeho tvrdenia sú skutočné a mnohé jeho prejavy nadprirodzené, títo bývalí neveriaci sa ľahšie stávajú jeho oddanými nasledovníkmi. Keby však vedeli, čo spiritizmus v skutočnosti je, ako pôsobí a akou mocou pracuje, boli by na pozore. Ich úsudok by mal oporu a vedenie, ktoré mu inak chýba. Práve nedostatok pravého poznania o spiritizme – poznania, ktoré dáva Písmo a ktoré potvrdzujú aj nesporné dôkazy mimo Písma – spôsobuje, že sa toľkí ľudia stávajú korisťou tohto klamu.

Je pravda, že v mene spiritizmu sa páchajú aj podvody. Tie sú však spojené najmä s pokusmi o takzvané „materializácie“. No že spiritisti prostredníctvom nejakej moci alebo pôsobenia vykonali a môžu vykonávať mnohé podivuhodné veci presahujúce ľudské schopnosti, bolo hojne dokázané v rozličných prípadoch – v niektorých dokonca pred vedeckými mužmi, ktorí boli úplnými nevercami. Tamburíny hrali vo vzduchu mimo dosahu ľudskej ruky a boli udržiavané akousi neviditeľnou mocou. Stoličky boli zdvihnuté do vzduchu, zatiaľ čo na nich sedeli ľudia, a to bez akéhokoľvek spojenia s viditeľnou silou alebo prostriedkom. Médiá sa vznášali vo vzduchu a podobne.

Skúšky klepaním, skúšky nakláňaním stolov, skúšky podpisov a skúšky písania na tabuľky boli opakovane potvrdené k spokojnosti stoviek rozumných ľudí v rôznych častiach sveta.

Spiritizmus navyše počíta medzi svojich prívržencov sudcov, právnikov, obchodníkov i mnoho schopných žien. Títo ľudia skúmali tvrdenia spiritizmu a otvorene sa k nemu prihlásili. Preto je prinajmenšom nerozumné vysmievať sa im ako bláznom alebo podvodníkom – ako bláznom, ak boli jednoducho oklamaní trikmi a šikovnosťou rúk, alebo ako podvodníkom, ak by vedome a dobrovoľne prepožičiavali svoj čas a vplyv na páchanie podvodov.

Náš priateľ mal sklon byť skeptický voči všetkým rozličným tvrdeniam spiritizmu, až kým ho o opaku nepresvedčil kresťan, ktorého svedectvu mohol plne dôverovať. Nebol veriacim v spiritizmus, no keď sa raz večer ocitol v spoločnosti niekoľkých spiritistov, niekto navrhol:

„Urobme seansu.“

Prítomní súhlasili a náš priateľ zostal zo zvedavosti. Sadli si k stolu, položili naň ruky obvyklým spôsobom a jeden z prítomných, ktorý bol médiom, sa opýtal:

„Sú tu prítomní nejakí duchovia?“

Odpoveď prišla klepaním na stôl – jeden úder znamenal A, dva B, tri C a tak ďalej. Takto bolo vyhláskované, že duchovia sú prítomní, ale v ten večer nebudú komunikovať. Médium sa opýtalo:

„Prečo?“

Odpoveď vyklopkaná na stôl znela:

„Pretože po celých Spojených štátoch sú ustanovované nové médiá.“

Spoločnosť bola sklamaná a prostredníctvom média požiadala, aby im ako skúšku oznámili meno nejakej významnej osoby, ktorá v tú noc zomrie. Žiadosti bolo vyhovené a bolo vyhláskované meno ruského hodnostára. Náš priateľ, ktorý túžil vec preveriť, sledoval noviny a napokon našiel oznámenie o smrti ruského významného muža s presne týmto menom. Bol presvedčený, že spiritizmus nie je celý iba „podvod“, a túžil po ďalšom stretnutí. Keď sa uskutočnilo, médium sa vzhľadom na odpoveď z predchádzajúceho stretnutia opýtalo:

„Sú tu prítomné nejaké médiá? A ak áno, koľko?“

Odpoveď znela:

„Štyri.“

Médium požiadalo ducha, aby láskavo označil, ktorí štyria z prítomných sú médiá. Keď každý vyslovil svoje meno, médiá boli označené úderom na stôl od nejakého neviditeľného činiteľa. Náš priateľ bol jedným z označených a cítil sa veľmi poctený touto výsadou. Stalo sa to vo Wheelingu v Západnej Virgínii. Krátko nato prišiel do Allegheny v Pensylvánii a navštívil svoju tetu, vdovu, ktorá tam bývala so svojou rodinou. Túžil ukázať svoje novo udelené schopnosti média, a preto požiadal tetu a jej dcéru, aby sa k nemu pripojili pri „seanse“. Boli prekvapené a dcéra povedala:

„Čože, ty si médium? Ja som tiež klepacie médium, brat Harry je médium na nakláňanie stolov a mama je píšuce a tranzové médium.“

Náš priateľ dovtedy nevidel schopnosti nijakého iného média okrem klepacieho média a veľmi túžil, aby jeho teta ukázala schopnosti svojho média. Ukázali mu písmo, ktoré napísala a ktoré bolo presnou napodobeninou podpisu jeho zosnulého strýka na šekoch. Bolo to o to zvláštnejšie, že jeho strýko mal jemný rukopis, zatiaľ čo teta vôbec nevedela písať – iba keď bola pod týmto vplyvom.

Keď chcel vyskúšať jej schopnosti hovoriaceho média, všetci traja sa posadili okolo malého stola a teta vyzvala ducha, aby cez ňu komunikoval. Odpoveď znela, že žiadna komunikácia nebude, pretože tam nie sú prítomní žiadni neveriaci, ktorých by bolo treba presvedčiť. Oni však naliehali a primäli tetu, aby ducha zavolala znova. Tentoraz prišla odpoveď tak, že jej ruky boli násilne zdvihnuté zo stola a s rachotom dopadli späť. To ich všetkých prekvapilo.

Duchovia boli očividne podráždení tým, že po ich odmietnutí nasledovalo druhé naliehavé volanie. Asi po desiatich minútach rozhovoru však náš priateľ presvedčil tetu, aby duchov zavolala ešte raz a zistila, čo sa stane. Vyhovela mu. Ako odpoveď boli jej ruky zdvihnuté zo stola a s hrozným nárazom trikrát rýchlo za sebou zrazené späť, až to znelo, akoby sa mala zlomiť každá kosť a s divoko vytreštenými očami a výkrikmi vyskočila od stola v poloblúznivom stave.

Ten duch, nech už to bol ktokoľvek, bol očividne nahnevaný a chcel dať najavo, že sa s ním nemožno zahrávať. Náš priateľ nám povedal, že jeho teta sa už potom nikdy nechcela mať nič spoločné so spiritizmom ako médium – mala dosť opatrnosti na to, aby to nechala tak. No náš priateľ túžil vidieť schopnosti „média na nakláňanie stolov“. Keď sa večer jeho bratranec Harry vrátil domov, naliehal, aby mu predviedol svoje schopnosti. Harry súhlasil a medzi inými skúškami bola aj táto: postavil malý, ľahký stôl doprostred miestnosti a povedal:

„Volám ducha nášho starého psa Fredyho, aby vstúpil do tohto stola.“

Potom oslovil stôl a povedal:

„Poď, Fredy!“

Stôl sa postavil na dve nohy a krívajúc ho nasledoval po miestnosti. Tu treba poznamenať, že náš priateľ, ktorý sa za tieto udalosti zaručuje, už nechce používať nijaké svoje schopnosti média. Dnes je významným kresťanom žijúcim v tomto meste a jeho názor na spiritizmus je teraz rovnaký ako ten, ktorý sa tu usilujeme predložiť.

Spiritisti tvrdia, že tieto inteligencie pochádzajú od ľudských bytostí, ktoré kedysi žili v tomto svete, ale keď sa zdalo, že zomreli, v skutočnosti sa stali živšími, inteligentnejšími, slobodnejšími a vo všetkých ohľadoch schopnejšími než predtým. Tvrdia, že cieľom týchto prejavov je dokázať, že mŕtvi nie sú mŕtvi, ale živí; že nie je potrebné vzkriesenie mŕtvych, pretože nijakí mŕtvi neexistujú; a že tí, ktorí prešli tým, čo sa nazýva smrťou, sú po smrti živší než kedykoľvek predtým. Tu sa nebudeme zastavovať pri tom, aby sme ukazovali, ako veľmi je toto všetko v rozpore so svedectvom Písma o tejto veci. Čitateľa iba odkážeme na Pánovo slovo, ktoré hovorí:

„Ak niet vzkriesenia mŕtvych, … potom zahynuli aj tí, čo zosnuli v Kristovi.“ 1. Korinťanom 15:13, 18; Jób 14:21; Žalm 146:4; Kazateľ 9:5, 6

Práve tu vzniká bod očarenia. Len čo sa človek, ktorý spiritizmu neveril, presvedčí, že prostredníctvom média komunikuje neviditeľná inteligencia, celkom ho to pohltí. Nič iné neposkytuje také dôkazy z neviditeľných zdrojov ako spiritizmus. A mnohí ľudia sa zdajú byť nielen ochotní, ale priam túžia chodiť podľa videnia, a nie podľa viery. Každý má priateľov, ktorí zomreli, a tisíce ľudí túžia, ak je to možné, komunikovať s nimi a dostať od nich nejaké posolstvo alebo radu. Preto nie je prekvapujúce, že ľudia sú týmito vecami tak hlboko zaujatí a ochotne sa nechávajú viesť tými, ktorých považujú za svojich najvernejších priateľov a najschopnejších radcov.

Navštívia médium s cieľom nadviazať komunikáciu s mŕtvymi. Médium opíše vlasy, oči a ďalšie znaky, ako aj drobné zvláštnosti – napríklad znamienko, poranený alebo zdeformovaný prst na ruke či nohe. Otec, syn, sestra alebo manželka tieto detaily rozpoznajú ako opis zosnulého milovaného človeka. Potom médium odovzdá posolstvo, ktoré je síce často nejasné alebo neurčité, no prítomní si ho vyložia ako nesmierne dôležité.

Nováčikov naplní akási posvätná radosť, zmiešaná s pokorným pocitom menejcennosti vlastného stavu a zároveň s pýchou, že boli uznaní za hodných prijímať posolstvá zo „sveta duchov“, zatiaľ čo toľko dobrých a významných ľudí takúto výsadu nemá, ale zostáva „slepých voči podivuhodným skutočnostiam spiritizmu“.

Pocity, ktoré sa takto prebudia, sa do istej miery podobajú niektorým druhom náboženského prežívania. A tak sú títo „obrátení“ hneď pripravení veriť radám a pokynom bytostí, ktoré považujú za omnoho múdrejšie a svätejšie, než sú oni sami. Veria, že tieto bytosti sa tak hlboko zaujímajú o ich časné i večné dobro, že opúšťajú radosti a služby neba, aby sa s nimi rozprávali a poučovali ich.

Väčšina ľudí nemá pravú kresťanskú vieru vybudovanú na základe Božieho slova. Skôr majú túžbu po budúcom živote a nádej týkajúcu sa svojich mŕtvych, než skutočnú vieru v jedno či druhé. Keď je potom ich myseľ presvedčená, že nadviazali komunikáciu s tými, ktorí sú za hrobom, všetko, čo súvisí s budúcim životom, sa im zdá skutočnejšie a zaujímavejšie než kedykoľvek predtým. Mnohí takíto ľudia, hoci sú celkom neznalí pravého náboženského prežívania, si hovoria:

„Teraz viem, čo znamená mať vieru a istotu ohľadom budúcnosti.“

A blahoželajú si, že prijali veľké duchovné požehnanie. To je však iba prvá lekcia a práve k nej patria tieto pomerne povznášajúce skúsenosti. Neskoršie skúsenosti ukážu, ako ochotne priznávajú aj sami spiritisti, že existujú „zlí duchovia“ a „lživí duchovia“, ktorí ich znova a znova klamú. Posolstvá a zjavenia, často hlúpe a nezmyselné, postupne vedú skúmajúceho človeka k nevere v Bibliu a Stvoriteľa.

Zároveň ho učia vyvyšovať „duchov“ ako jediný zdroj poznania popri prírode. Tak sa pripravuje cesta k pokročilejším lekciám o „duchovných spriaznenostiach“, „voľnej láske“ a podobných učeniach. Po prvom oklamaní a otrasení dôvery však zvyčajne postačí vysvetlenie, že existujú „dobrí aj zlí duchovia“. Úbohá obeť potom slepo pokračuje ďalej, pretože je uistená, že komunikuje s nejakou nadprirodzenou mocou.

Ako príklad uvádzame prípad staršieho pána z Pittsburghu, Johna, otvoreného spiritistu a horlivého obhajcu spiritizmu. Keď prostredníctvom média komunikoval s tým, čo malo byť jeho „duchovne povýšenou“ manželkou, táto údajná manželka mu povedala:

„John, som úplne šťastná až na jednu vec – a tou si ty.“

Odpovedal:

„Mary, nedovoľ, aby moje záležitosti narušili tvoju blaženosť! Na starého človeka som pomerne šťastný a žijem pomerne pohodlne.“

Odpoveď však znela:

„Nie, John, ja viem lepšie. Viem, že si osamelý, veľmi osamelý, že ti veľmi chýbam, že trpíš nedostatkom mnohých drobných pozorností a že tvoj domov je pomerne pochmúrny.“

John plne dôveroval Maryinmu úsudku a toto posolstvo malo naňho veľký vplyv. Jeho domov a všetko, čo s ním súviselo, mu postupne prinášali čoraz menej radosti a on sa stával čoraz nespokojnejším. A tak sa pri jednej neskoršej „seanse“ opýtal Mary, čo by mohol urobiť, aby uľahčil jej bremeno a urobil jej blaženosť úplnou. Odpovedala, že by si mal nájsť vhodnú spoločníčku a znovu sa oženiť.

Starý pán, ktorý mal sedemdesiat rokov, však namietal, že aj keby našiel vhodnú spoločníčku, taká žena by si ho nevzala. No pri častých stretnutiach údajný duch jeho manželky naliehal, a čím viac nad tým premýšľal, tým osamelejší sa cítil. Napokon požiadal Mary, aby mu vybrala ona, pretože v tejto veci mala podľa neho omnoho lepší úsudok než akákoľvek pozemská bytosť. Médium predstieralo veľké rozhorčenie nad odpoveďou a najprv ju nechcelo oznámiť. Čím viac však odmietalo odpoveď odovzdať, tým viac túžil pán John dozvedieť sa ju.

Napokon médium vysvetlilo, že duch jeho manželky povedal, aby sa pán John oženil s ňou, teda s médiom. Zároveň však tvrdila, že ju pobúrilo, že by si duch vôbec mohol myslieť, že by sa vydala za takého starého muža. No čím viac pán John o tejto veci premýšľal, tým viac mal sklon veriť, že ho dobrý duch jeho manželky vedie na cesty príjemnosti a pokoja. Naliehal na médium, že ľudskou povinnosťou je poslúchať príkazy najlepších priateľov zo „sveta duchov“. Napokon médium súhlasilo, že ak na ňu prepíše všetok majetok, ktorý vlastní, bude ochotná nasledovať pokyny ducha a vydať sa za neho.

Vec bola právne uskutočnená a pán John sa so svojou manželkou-médiom a jej dcérou rozhodol urobiť zo svojho predtým chladného a bezútešného domu všetko to, čo mu jeho duchovná manželka údajne priala. Trvalo však veľmi krátko, kým bol úbohý starý pán rád, že môže opustiť dom i všetko ostatné, len aby sa oslobodil od tých dvoch „diablíc“, ako ich neskôr sám poznal.

Otriaslo to dôverou pána Johna v spiritizmus? Vôbec nie. Jednoducho znovu komunikoval so svojou manželkou prostredníctvom iného média a bolo mu oznámené, že ju úplne nesprávne predstavoval lživý duch a že ona sama nijakú takú zlú radu nedala. Keď sme tieto skutočnosti o jeho príbehu poznali a krátko nato sme sa s ním stretli, pričom sa usiloval presviedčať autora o nárokoch spiritizmu, povedali sme mu:

„John, pripúšťame, že za spiritizmom stoja určité nadľudské javy, ale popierame, že mocnosti, ktoré komunikujú, sa predstavujú pravdivo. Tvrdia, že sú priateľmi a príbuznými, ktorí kedysi žili na tomto svete, ale Písmo nás uisťuje o opaku – že v hrobe niet práce, poznania ani úmyslu a že mŕtvi nevedia nič. (Kazateľ 9:5, 10). Vyhlasuje, že jediná nádej na budúci život spočíva vo vzkriesení z mŕtvych. Vieš, John, že nech už sú tieto mocnosti, ktoré tvrdia, že sú duchmi tvojich priateľov, čímkoľvek, ich svedectvo je úplne nespoľahlivé. Nemôžeš veriť ani ich najslávnostnejším vyhláseniam. Sú tým, čo Písmo nazýva ‚lživými duchmi‘.“

Potom sme mu začali predkladať totožnosť týchto duchov podľa Písma. Úprimne pripustil, že niektorí duchovia sú nespoľahliví a „dokonale zlí“, no tvrdil, že iní sú veľmi dobrí, veľmi pravdiví a často mu poskytli dobré rady, ktoré mu veľmi pomohli.

V Písme máme veľmi hojné a jednoznačné svedectvo, že nijaká komunikácia nemôže prichádzať od mŕtvych až do vzkriesenia. Okrem toho máme jasné svedectvo Biblie, že nielen niektorí, ale všetci títo duchovia sú „zlí duchovia“, „lživí duchovia“ a „zvádzajúci duchovia“. Písmo zakazuje ľuďom, aby sa k nim obracali po poznanie, a jasne nás informuje, že títo démoni alebo „diabli“ sú „anjeli, ktorí si nezachovali svoje pôvodné postavenie“. Títo anjeli však zneužili moc, ktorá im bola daná – moc materializovať sa v ľudskej podobe.

Apoštol Peter ich spomína v 2. Petra 2:4, kde hovorí:

„Veď Boh neušetril ani anjelov, ktorí zhrešili, ale zvrhol ich do pekla [Tartaru] a vydal ich do reťazí temnoty, aby boli zachovaní na súd.“ 2. Petra 2:4

Aj Júda 6 spomína túto triedu bytostí slovami:

„Anjelov, ktorí si nezachovali svoje pôvodné postavenie, ale opustili vlastné bývanie [svoj náležitý stav], zachoval vo večných putách pod temnotou na súd veľkého dňa.“ Júda 6

Všimnime si tri dôležité body týkajúce sa týchto zlých anjelov.

• Po prvé, sú uväznení v Tartare, obmedzení, ale nie zničení. Slovo Tartaros sa nikde inde neprekladá ako „peklo“, iba v tomto jednom texte. Neoznačuje hrob ani druhú smrť, ktorá je symbolizovaná „jazerom ohňa a síry“. Označuje skôr vzduch alebo atmosféru zeme.
• Po druhé, v tomto uväznenom stave majú určitú slobodu, no zároveň sú spútaní alebo obmedzení v jednom ohľade – nie je im dovolené používať svoje schopnosti vo svetle, pretože sú „v reťaziach temnoty“.
• Po tretie, toto obmedzenie má trvať až do „súdu veľkého dňa“. Keďže sa nachádzame tesne pred ukončením veľého sporu medzi Stvoriteľom a satanom, niektoré z týchto obmedzení týkajúcich sa „temnoty“ môžu byť čoskoro postupne odstránené. Ak by sa teda „reťaze temnoty“ uvoľnili, umožnilo by to týmto zlým duchom konať klamy alebo „lživé divy“ aj za denného svetla, ako sa o to už teraz pokúšajú, a zvádzať ľudstvo v miere väčšej, než aká bola známa od potopy.

Týchto padlých anjelov, čiže démonov, si nemožno zamieňať so satanom, kniežaťom démonov. Jeho zlá cesta sa začala dávno predtým. Bol prvým a dlhý čas jediným nepriateľom Božej vlády. Bol stvorený ako anjel vyššieho rádu, no zatúžil postaviť sa ako súper Všemohúcemu a oklamať a chytiť do pasce Adama i jeho potomstvo, aby mu slúžili. A do veľkej miery sa mu to, aspoň na určitý čas, podarilo, ako všetci vieme.

Ako „knieža tohto sveta“, ktorý „teraz pôsobí v srdciach synov neposlušnosti“, má skutočne nesmierne množstvo oklamaných a zotročených nasledovníkov. Prirodzene, že uvítal odklon tretiny „anjelov, ktorí si nezachovali svoje pôvodné postavenie“ a ktorí sa pridali na stranu vzbury proti Božej vláde. Preto sa o ňom hovorí ako o ich vodcovi, ako o „kniežati démonov“. A niet pochýb, že ako bytosť vyššieho rádu nad nimi do istej miery vykonáva svoju moc.

Dobre vieme, že mnohí kresťania dospeli k záveru, že Pán a apoštoli sa mýlili, keď správanie, ktoré sa dnes považuje za ľudský sklon, duševnú poruchu alebo záchvaty, pripisovali pôsobeniu démonov. Všetci by však mali uznať, že ak sa náš Pán v tejto veci mýlil, potom by jeho učenie nebolo bezpečným vodidlom v nijakej veci. Všimnime si osobnosť a inteligenciu, ktorú Písmo pripisuje týmto démonom v nasledujúcich textoch:

„Ty veríš, že je jeden Boh. Dobre robíš. Aj démoni veria a trasú sa.“ Jakub 2:19

Démoni povedali Ježišovi:

„Ty si Kristus, Boží Syn!“

A on ich pokarhal a nedovolil im hovoriť ďalej, lebo vedeli, že je Kristus (Lukáš 4:41). Iný povedal:

„Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy?“ Skutky 19:15

Dobrým príkladom je mladá žena, z ktorej Pavol vyhnal ducha veštenia (Skutky 16:16-19). Môže niekto tvrdiť, že apoštol pripravil túto ženu o nejaký správny talent alebo užitočnú schopnosť? Nie je skôr nutné priznať, že to bol duch, ktorý ju ovládal a používal jej telo – zlý duch, ktorého tam nebolo možné trpieť?

Mnohí z tých, ktorí tvrdia, že démoni v Písme boli duchovia zlých mužov a žien, ktorí zomreli, a že práve oni sú tými „lživými duchmi“, ktorých uznávajú aj spiritisti, narážajú ešte na ďalšiu ťažkosť. Zvyčajne totiž tvrdia, že duchovia zlých mŕtvych odchádzajú do pekelných múk, pretože nesprávne vykladajú slová šeol a hádes. Ak je to tak, ako by potom mohli mať takú veľkú slobodu?

„Čarodejníctvo“, „nekromancia“, „čierne umenie“, „zaklínanie“ a podobné praktiky mnohí považujú za úplné klamy. Keď však vidíme, že mali pevné miesto medzi Egypťanmi a že Boh dal Izraelu proti nim osobitné nariadenia, je zrejmé, že nedal takéto obmedzenia ani proti niečomu dobrému, ani proti niečomu, čo by vôbec neexistovalo. Pokyny dané Izraelu boli veľmi výslovné: nemali mať nijaké spoločenstvo s nekromantmi ani sa prostredníctvom nich na nič vypytovať, teda s tými, ktorí tvrdili, že hovoria za mŕtvych, čiže so spiritistickými médiami.

Nemali sa obracať ani na čarodejníka, čarodejnicu, človeka s okultnými schopnosťami, zaklínača, ani na tých, ktorí konajú zázraky pomocou čarovania a zaklínania. Pozorne si prečítajte všetky nasledujúce texty: (2. Mojžišova 22:18; 5. Mojžišova 18:9-12; 3. Mojžišova 19:31; 20:6, 27; 2. Kráľov 21:2, 6, 9, 11; 1. Kronická 10:13, 14; Skutky 16:16-18; Galaťanom 5:19-21; Zjavenie 21:8; Izaiáš 8:19, 20; 19:3).

Biblický príbeh o „seanse“ kráľa Saula s čarodejnicou z Endoru, nekromantkou alebo spiritistickým médiom, ako je zaznamenaný v Písme, je príkladom toho, čo sa údajne deje aj dnes (1. Samuelova 28:7-20). Hoci zákon týkajúci sa takýchto médií bol veľmi prísny a trestom bola smrť, našli sa ľudia ochotní riskovať život pre zisk, ktorý mohli získať od tých, čo verili, že od svojich mŕtvych priateľov dostávajú nadprirodzené informácie – presne tak, ako je to pri spiritistických médiách dnes.

Kráľ Saul veľmi dobre vedel, že v Izraeli žije mnoho takýchto médií v rozpore s Božím príkazom i s jeho vlastným zákonom. Jeho služobníci zjavne nemali problém nájsť ženu v Endore. Saul sa na toto stretnutie prezliekol, no prefíkaná žena nepochybne dobre poznala jeho kráľovskú postavu – bol o hlavu a plecia vyšší než každý iný muž v Izraeli (1. Samuelova 9:2). Preto si dala tak záležať na tom, aby z jeho vlastných úst získala sľub a prísahu, že jej za túto službu nehrozí nijaké nebezpečenstvo.

Spôsoby, ktoré zlí duchovia použili prostredníctvom média v Endore, boli podobné tým, ktoré sa používajú dnes.

Pred vnútorným zrakom média vyvolali známu podobu starého proroka Samuela, oblečeného, ako bolo jeho zvykom, do dlhého plášťa. Keď žena opísala túto vnútornú alebo „astrálnu“ predstavu, Saul ju okamžite rozpoznal ako opis Samuela. No sám Saul nevidel nič. Iba z opisu „pochopil“, že ide o Samuela. Ľahko sa dal presvedčiť, ako to ľudia v takýchto okolnostiach zvyčajne robia. Nezastavil sa, aby sa spýtal, ako je možné, že Samuel vyzerá rovnako starý a zhrbený, ako vyzeral v pozemskom živote, ak je teraz duchovnou bytosťou a má sa oveľa lepšie. Nepýtal sa ani na to, prečo má v duchovnom svete na sebe ten istý starý plášť, ktorý nosil, keď ho poznal ako pozemskú bytosť.

Saul bol opustený Pánom a teraz sa dal ľahko oklamať týmito „lživými duchmi“, ktorí napodobnili proroka a prostredníctvom svojho „média“ – čarodejnice, nekromantky, spiritistky – hovorili k Saulovi v jeho mene.

Padlí duchovia sú nielen dobre informovaní o všetkých záležitostiach zeme, ale sú aj majstrami v klame. Keď odpovedali Saulovi, prevzali spôsob vyjadrovania, štýl a, nakoľko sa to dalo posúdiť, aj myšlienky zosnulého proroka, aby ho tým lepšie oklamali. Takto sa títo „lživí duchovia“ vždy usilujú napodobniť tvár, spôsob správania a povahu mŕtvych. Odpoveď znela:

„Prečo si ma vyrušil a dal ma vyviesť hore?“

Táto odpoveď zodpovedá židovskému chápaniu, že keď človek zomrel, stal sa v šeole, v hrobe, nevedomým a čakal na vzkriesenie (Jób 14:12-15, 21; Žalm 90:3; Kazateľ 9:5, 6). Preto je celá scéna predstavená tak, akoby bol Samuel vyvedený hore z hrobu, a nie privolaný dolu z neba. Jeho odpočinok alebo pokojný „spánok“ bol teda narušený či „vyrušený“ (Žalm 13:3; Jób 14:12; Žalm 90:5; Ján 11:11, 14).

Saul sa dal ľahko oklamať a uveril, že prorok Samuel, ktorý ho za života odmietol navštíviť a ďalej s ním hovoriť, bol teraz donútený komunikovať s ním prostredníctvom podivuhodných schopností čarodejnice (1. Samuelova 15:26, 35). Saulovo vlastné svedectvo znelo:

„Boh odo mňa odstúpil a už mi neodpovedá ani skrze prorokov, ani skrze sny.“ 1. Samuelova 28:6, 15

Každý správne poučený človek ľahko uvidí, aké absurdné je predpokladať, že by Samuel za takýchto okolností viedol so Saulom akýkoľvek rozhovor.

• Po prvé, Samuel ešte za svojho života vedel, že Boh Saula opustil, a preto nemal právo hovoriť s ním ani mu dávať informácie, ktoré mu Pán nebol ochotný dať. A Samuel by to ani neurobil.
• Po druhé, je úplne absurdné predpokladať, že spiritistické médium, ktoré bolo pod Pánovým odsúdením a nemalo právo zdržiavať sa v izraelskej krajine, by na žiadosť bezbožného kráľa, ktorého Boh opustil, malo moc „vyrušiť“ Samuela a vyviesť ho „hore“ zo šeolu.

Bol Samuel dolu v zemi, alebo ďaleko v nebi? A mala čarodejnica v ktoromkoľvek z týchto prípadov moc prikázať mu, aby sa postavil pred kráľa Saula a odpovedal na jeho otázku? Alebo je rozumné predpokladať, že akékoľvek spiritistické médiá majú moc „vyrušiť“ mŕtvych, „vyviesť“ ich hore alebo ich akýmkoľvek iným spôsobom prinútiť, aby sa zjavili a odpovedali na zvedavé otázky živých?

Duch čarodejnice, ktorý sa vydával za Samuela, nepredpovedal nič, čo by Saul sám neočakával. Saul vedel, že Božie slovo už rozhodlo, že kráľovstvo bude odňaté jemu i jeho rodine. K čarodejnici prišiel preto, lebo sa bál filištínskych vojsk pripravených na nasledujúci deň do boja. Nečakal nijaké milosrdenstvo pre seba ani pre svoju rodinu, pretože Boh mu oznámil, že jeho nástupcom bude Dávid. Preto už dopredu očakával aj výrok, ktorý je jediným prvkom celého príbehu naznačujúcim určitú mieru nadprirodzeného poznania:

„Zajtra budeš ty i tvoji synovia so mnou. Pán vydá aj izraelské vojsko do rúk Filištíncov.“

Dobre informovaní démoni poznali silu filištínskeho postavenia a vojska oveľa lepšie než Saul. Poznali aj slabosť Saulovho postavenia a jeho vojska a vedeli, že Saul je už zachvátený panikou a obracia sa na médium práve preto, že je zo situácie zúfalý. Každý, kto poznal spôsob vojny tej doby, by vedel, že jeden deň bitky pravdepodobne rozhodne celý spor a že smrť kráľa i jeho domu bude jediným logickým výsledkom.

Napriek tomu sa „známy duch“ zmýlil, pretože dvaja Saulovi synovia unikli a žili ešte celé roky. Učenci dokonca popierajú, že by sa bitka a Saulova smrť odohrali hneď na druhý deň po návšteve čarodejnice. Nie je prekvapujúce, že satan a padlí anjeli, jeho spoločníci v zle, vedia o mnohých záležitostiach života omnoho viac než ľudia. Musíme pamätať na to, že svojou prirodzenosťou patria k vyššiemu a inteligentnejšiemu rádu než človek, lebo človek bol stvorený „o málo nižší než anjeli“ (Žalm 8:5).

Okrem toho nezabúdajme na ich tisíce rokov skúseností, neoslabených úpadkom a smrťou, v porovnaní s človekom, ktorého život je krátky a plný trápenia a čoskoro sa končí smrťou. Môžeme sa potom čudovať, že ľudstvo sa nedokáže vyrovnať prefíkanosti týchto „zlých duchov“? Naša jediná bezpečnosť spočíva v Božom opatrení, podľa ktorého každý, kto chce, môže odmietnuť akúkoľvek komunikáciu s týmito démonmi. Pánovo slovo hovorí:

„Vzoprite sa diablovi a utečie od vás.“ Jakub 4:7

„Buďte triezvi, bdejte, lebo váš protivník diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu pevní vo viere.“ 1. Petra 5:8, 9

Hoci tieto zlé inteligencie dokážu hovoriť o minulosti a prítomnosti, nie sú schopné robiť viac než hádať budúcnosť. Tieto odhady sú však často formulované tak rafinovane, že uspokoja toho, kto sa pýta, a zároveň môžu pôsobiť pravdivo aj vtedy, keď výsledok dopadne opačne, než očakával. Tak sa stalo aj v prípade delfskej veštiarne. Keď sa na ňu obrátil Krézus, preukázala mu nadľudské poznanie prítomných vecí. Keď potom získal dôveru v jej odpovede a prostredníctvom jej médií sa pýtal, či má viesť vojsko proti Peržanom, odpoveď, ako ju zaznamenal historik Herodotos, znela:

„Keď Krézus prekročí Halys, zničí veľkú moc!“

Spoliehajúc sa na túto odpoveď, Krézus zaútočil na Peržanov a bol porazený. Zničená bola jeho vlastná veľká moc. Dejiny sú plné takýchto dôkazov, že démoni nepoznajú budúcnosť. Božie slovo ich všetkých vyzýva slovami:

„Predložte svoj spor, hovorí Pán; prineste svoje dôkazy, hovorí Kráľ Jakuba. Nech ich predložia a oznámia nám, čo sa stane. Nech oznámia prvé veci, aké sú, aby sme o nich uvažovali a poznali ich koniec; alebo nám oznámte veci, ktoré prídu. Oznámte, čo príde potom, aby sme vedeli, že ste bohovia.“ Izaiáš 41:21, 23

Ale kde bol prorok Samuel, ak mal byť Saul nasledujúci deň s ním? Miestom stretnutia zjavne nemohlo byť nebo, pretože bezbožný Saul určite nebol pripravený vstúpiť tam (Ján 3:5). Nemohlo ísť ani o miesto plameňov a múk, pretože Samuel určite nebol na takom mieste. Duch, ktorý sa vydával za známeho, hovoril so Saulom z hľadiska všeobecnej viery tej doby, ktorú učil Samuel i všetci patriarchovia a proroci – totiž že všetci, ktorí zomierajú, dobrí aj zlí, odchádzajú do šeolu, do hrobu, do stavu smrti, do spánku, z ktorého nemôže nikoho prebudiť nič okrem vzkriesiacej moci Michaela, archanjela (Daniel 12:1, 2).

Jedine že by niekto tvrdil, že „známy duch“ čarodejnice dokázal prebudiť mŕtvych skôr. To však, ako ukazujeme, bol klam, podvod, „lživý duch“, ktorý napodobňoval mŕtvych a odpovedal namiesto Samuela. O tejto pasáži Charles Wesley napísal:

„Čo znamenajú tieto vážne slová? Prinášajú záblesk nádeje, keď sa život skončí? Ty a tvoji synovia budete zajtra určite odpočívať so mnou. Nie v stave pekelných múk, ak Saul zostáva so Samuelom. Nie v stave zatrateného zúfalstva, ak je tam aj milujúci Jonatán.“

Jednou pozoruhodnou vecou pri prejavoch týchto padlých anjelov alebo „démonov“ je, ako ľahko sa nimi dajú oklamať ľudia s bežným zdravým rozumom. Prijímajú také chabé dôkazy o mŕtvych, aké by nikdy neprijali pri živých. Človek hľadajúci odpoveď prijme prostredníctvom média opis, ktorý zodpovedá danej osobe – jej správaniu, oblečeniu a výzoru spred mnohých rokov – a za posvätné bude považovať posolstvo, ktoré údajne pochádza od nej. No keby išlo o živého podvodníka a o posolstvo odovzdané cez sluhu, ten istý človek by bol oveľa opatrnejší a viac by sa chránil pred klamom.

Zmienenky Písma o nekromantoch, čarodejniciach a médiách nás vedú k záveru, že sa prostredníctvom médií celé stáročia usilovali nadviazať spojenie s Izraelitmi. Zdá sa však, že ich zvykom je z času na čas meniť spôsob prejavu. Podobne ako čarodejníctvo istý čas prekvitalo v Novom Anglicku, Ohiu a po celej Európe, potom ustúpilo a nahradil ho spiritizmus. Jeho prejavy v podobe nakláňania stolov a klepania postupne ustupujú iným formám.

Dnes sa hlavné úsilie sústreďuje na jasnosluch a materializáciu. Keďže materializácie sú veľmi náročné a podmienky bývajú často nepriaznivé, neraz ich sprevádza pomoc média aj podvod.

V dňoch Ježiša Krista a ranej cirkvi sa spôsob pôsobenia týchto démonov trochu zmenil oproti praktikám z čias Saula. V Novej zmluve už nečítame veľa o čarodejniciach a nekromancii, ale veľmi veľa o ľuďoch posadnutých diablami – teda o posadnutosti. Zdá sa, že po celej izraelskej krajine bolo takto posadnutých mnoho ľudí. Spomína sa viacero prípadov, keď náš Pán vyháňal démonov, a moc vyháňať ich bola jednou z právomocí, ktorú odovzdal dvanástim apoštolom a neskôr aj sedemdesiatim, ktorých vyslal. Tú istú moc mal a používal aj apoštol Pavol (Lukáš 9:1; 10:11; Skutky 13:8-11; 16:18).

Spomíname si, že Mária Magdaléna bola posadnutá siedmimi démonmi (Lukáš 8:2), a keď bola oslobodená spod ich moci, stala sa veľmi vernou služobníčkou Pána. Spomína sa aj ďalší prípad, keď sa jedného človeka zmocnila légia duchov (Lukáš 8:30; 4:35, 36, 41). Niet divu, že jeho úbohý mozog, napádaný a ovládaný celou légiou rozličných myslí, bol zmätený. Tento sklon padlých duchov zhromažďovať sa v jednom človeku ukazuje, že túžia obsadiť miesto, ktoré v ľudskom človeku môže zaujať iba Boh, skrze Ducha Svätého.

Prebývanie duchovných bbytostí v človeku je ľudskému telu neprirodzené. Zároveň sa zdá, že ľudská vôľa musí najprv určitým spôsobom súhlasiť, skôr než títo zlí duchovia získajú moc človeka ovládnuť. Keď sa však človeka zmocnia, sila jeho vôle je zjavne natoľko zlomená, že jednotlivec je takmer bezmocný odporovať ich prítomnosti a ďalšiemu prenikaniu, aj keby si to sám želal.

Kristus naznačuje práve takýto stav, keď hovorí o nečistom duchu, ktorý vyjde z človeka, ale neskôr sa vráti. Ak nájde srdce vyčistené a ozdobené, no stále prázdne, hrozí nebezpečenstvo, že sa vráti s ďalšími duchmi a znovu sa človeka zmocní (Matúš 12:43-45). Preto je nevyhnutné, aby bolv našom vnútri, na tróne srdca, Kristus, ak máme byť zachovaní pre Majstrovo použitie a slúžiť v jeho službe.

Zdá sa, že títo zlí duchovia nemajú moc nanútiť sa ani nemým zvieratám, kým im nie je dané určité dovolenie. Keď totiž bolo „légii“ prikázané vyjsť z človeka, ktorého posadla, prosili ako o výsadu, aby sa mohli zmocniť tiel stáda svíň. Keďže svine boli podľa zákona pre Židov nečisté a bolo zakázané jesť ich, Pán im dovolil vstúpiť do nich. Nepochybne vopred vedel, aký bude výsledok, a chcel nám tým dať práve toto poučenie.

Ten istý apoštol, ktorý hovorí o týchto zlých duchoch ako o pôvodcoch „lživých divov“ a o „zvádzajúcich duchoch“ (1. Timotejovi 4:1; 2. Tesaloničanom 2:9; porovnaj Ezechiel 13:6; 1. Kráľov 22:22, 23), nám hovorí aj to, že pohania obetovali týmto démonom (1. Korinťanom 10:20).

A skutočne zisťujeme, že v rozličných častiach sveta existujú démonické prejavy. Medzi Číňanmi sú tieto démonické mocnosti často uznávané a prinášajú sa im obete. Podobne je to aj v Indii a Afrike. Medzi severoamerickými Indiánmi v ich divokom stave pôsobili títo zlí duchovia veľmi podobným spôsobom ako inde. Jeden príklad uvádza misionár Brainard v „Správe pre ctihodnú spoločnosť na šírenie kresťanského poznania“, kde vysvetľuje ťažkosti a prekážky šírenia kresťanstva medzi Indiánmi, medzi ktorými pracoval:

„Ďalšou vecou, ktorá prispieva k ich odporu voči kresťanstvu, je vplyv, ktorý na nich majú ich powawovia, teda zaklínači alebo veštci. Ide o druh ľudí, o ktorých sa predpokladá, že majú moc predpovedať budúce udalosti alebo uzdravovať chorých, a tiež očarúvať, zaklínať alebo otráviť ľudí na smrť pomocou svojich magických veštieb. Ich duch sa vo svojich rozličných prejavoch javí ako satanská napodobenina ducha proroctva, ktorým bola cirkev v prvých vekoch obdarovaná. Niektorí z týchto veštcov sú týmto duchom obdarení už v detstve, iní v dospelosti. Zdá sa, že to nezávisí od ich vlastnej vôle ani to nemožno získať nijakým úsilím človeka, ktorý je jeho nositeľom. Nie sú pod vplyvom tohto ducha stále rovnako, ale prichádza na nich v určitých chvíľach. Tí, ktorí sú ním obdarení, sú považovaní za výnimočne poctených.

Usiloval som sa získať určité poznanie o tejto veci ich zaklínania, a preto som sa radil a pýtal muža, ktorého som spomenul vo svojom denníku 9. mája. Od svojho obrátenia ku kresťanstvu sa mi snažil podať o tejto veci najlepšie informácie, aké dokázal. Zdá sa však, že ide o také tajomstvo neprávosti, že mu nedokážem dobre porozumieť a často ani neviem, aké predstavy priradiť k výrazom, ktoré používa. Pokiaľ môžem zistiť, ani on sám teraz nemá o tej veci jasné predstavy, odkedy ho duch veštenia opustil.

Boli chvíle, keď naňho tento duch prišiel zvláštnym spôsobom. Vtedy, ako hovorí, bol celý svetlom. A nielen on sám bol svetlom, ale svetlo bolo všade okolo neho, takže mohol vidieť cez ľudí a mal dojem, že poznal myšlienky ich sŕdc. Tieto ‚hlbiny satana‘ nechávam iným, aby ich skúmali alebo sa do nich ponárali, ak chcú. Ja sám netvrdím, že viem, aké predstavy treba priradiť k takýmto výrazom, a ani nedokážem dobre odhadnúť, aké chápanie vecí majú títo ľudia v čase, keď o sebe hovoria, že sú celí svetlom. Môj tlmočník mi však povedal, že počul jedného z nich hovoriť istému Indiánovi tajné myšlienky jeho srdca, ktoré nikdy nikomu neprezradil.

Keď som postrehol, že sa boja prijať kresťanstvo, aby neboli zakliati alebo otrávení, usiloval som sa ich zbaviť tohto strachu otázkou: Prečo teda ich powawovia nezakliali a neotrávili mňa, keď mali rovnako veľký dôvod nenávidieť ma za to, že im kážem a túžim, aby sa stali kresťanmi, ako by mohli nenávidieť ich, keby sa nimi skutočne stali? Aby mali dôkaz o Božej moci a dobrote, ktorá chráni kresťanov, odvážil som sa vyzvať všetkých ich powawov a veľké mocnosti, aby najprv na mne vykonali to najhoršie, čo dokážu. Takto som sa usiloval pošliapať ich vplyv.“ Memoirs of Brainard, strany 348-351

Pred tromi mesiacmi uverejnil denník New York Sun nasledujúcu správu o skúsenostiach kapitána C. E. Dennyho, indiánskeho agenta kanadskej vlády medzi Indiánmi kmeňa Blackfeet. Kapitán Denny hovorí:

„Keď som v roku 1874 prišiel na severozápadné územia so severozápadnou jazdnou políciou, bol som zvedavý, do akej miery títo ‚medicinmani‘ zachádzajú vo svojom umení a v čom vlastne toto umenie spočíva. Od Indiánov som počul mnoho príbehov o divoch, ktoré vykonali, ale dlho som nemal príležitosť byť prítomný pri jednom z týchto obradov. Indiáni sa zdráhali dovoliť belochovi, aby sledoval niektorý z ich ‚medicínskych‘ obradov. Keď som sa lepšie zoznámil s viacerými kmeňmi, najmä s kmeňom Blackfeet, mal som mnoho príležitostí zistiť pravdu o tom, čo som o nich počul, a bol som skutočne ohromený tým, čo som v rôznych chvíľach videl. Mnohé z týchto medicínskych výkonov nepripúšťali možnosť obyčajného kúzelníckeho triku, pretože muž bol nahý, okrem látky okolo bedier, a ja som sedel len niekoľko stôp od neho.

Všetci Indiáni veria vo svojho osobného ducha, ktorý na seba bral rozličné podoby – niekedy sovy, byvola, bobra, líšky alebo iného zvieraťa. Práve tento duch im podľa ich pevného presvedčenia dával moc konať divy, ktoré vykonávali.

Pri jednej príležitosti som sedel v indiánskom stane sám s jedným z medicinmanov kmeňa Blackfeet. Bola noc a v tábore bolo ticho. Noc bola pokojná a jasne svietil mesiac. Zrazu Indián začal spievať a o chvíľu sa stan, ktorý bol veľký, začal chvieť. Chvenie sa stupňovalo až do takej miery, že sa stan prudko kýval, dokonca sa dvíhal zo zeme – najprv na jednej strane a potom na druhej -, akoby ho zvonka nadvihovalo dvanásť párov rúk. Trvalo to asi dve minúty. Potom som vybehol von, očakávajúc, že tam nájdem nejakých Indiánov, ktorí si zo mňa vystrelili. Na moje prekvapenie však nebolo vidieť ani živú dušu. A čo ma ešte viac zmiatlo, pri skúmaní som zistil, že stan bol pevne ukotvený kolíkmi do zeme. Nebolo možné, aby akýkoľvek počet mužov v takom krátkom čase pohol stanom a potom znovu osadil kolíky. Tú noc som sa už do stanu nevrátil, pretože celá vec pôsobila prinajmenšom desivo.

Pri inej príležitosti som navštívil stan, kde prebiehal ‚medicínsky dym‘. V stane bolo asi dvanásť Indiánov. Keď sa dymový obrad skončil, na prudko horiaci oheň uprostred stanu položili veľký medený kotol, asi dve stopy hlboký a približne rovnako široký, možno o niečo širší. Kotol bol prázdny. Medicinman, ktorý bol vyzlečený okrem látky okolo bedier, celý čas potichu spieval svoju ‚medicínu‘.

Po krátkom čase sa kotol rozpálil dočervena. Cez jeho rukoväť prestrčili tyč, zdvihli ho v tomto stave z ohňa a položili na zem tak blízko ku mne, že teplo bolo takmer neznesiteľné. Keď tyč vytiahli, medicinman vyskočil na nohy a stále spievajúc svoju pieseň, vstúpil oboma bosými nohami do rozžeraveného kotla. Tancoval v ňom najmenej tri minúty, stále spievajúc za sprievodu indiánskych bubnov. Ako som už povedal, bol som tak blízko, že teplo z kotla bolo takmer neznesiteľné, a pozorne som celý výkon sledoval. Videl som tohto Indiána niekoľko minút tancovať bosými nohami v rozžeravenom kotle. Keď z neho vystúpil, nezdalo sa, že by utrpel akúkoľvek ujmu. Ako to urobil, bolo a dodnes zostáva pre mňa záhadou.“

Podobné výkony predvádzajú aj čarodejní muži v Indii, keď sú „pod kontrolou duchov“. A skúšky, ktoré dávajú „spiritistické médiá“ niekedy zahŕňajú držanie ohňa, rozžeraveného skla a podobných vecí holými rukami bez poranenia. Boh ochránil svojich verných v plameňoch (Daniel 3:19-27), a zdá sa, že nie vždy bráni satanovi používať podobnú moc. Dr. Ashmore, ktorý mal dlhoročnú skúsenosť ako misionár v Číne, hovorí:

„Nemám nijakú pochybnosť o tom, že Číňania udržiavajú priamu komunikáciu s duchmi z iného sveta. Nikdy nepredstierajú, že ide o duchov ich zosnulých priateľov. Uvedú sa do určitého stavu a usilujú sa, aby sa ich títo duchovia zmocnili. Videl som ich v istých stavoch pozývať duchov, aby prišli a prebývali v nich. Ich oči sa stanú šialenými, črty tváre sa im zdeformujú a mumlajú zo seba reči, ktoré sa pokladajú za výroky duchov.“

Jedno staré číslo časopisu Youth’s Day Spring obsahuje list misionára, ktorý opisuje stav Afričanov pri rieke Gabon, keď sa blíži smrť. Hovorí:

„Miestnosť bola plná žien, ktoré plakali tým najžalostnejším spôsobom a volali na duchov svojich otcov a ďalších zosnulých, ako aj na všetkých duchov, v ktorých verili – Ologo, Njembi, Abambo a Miwii -, aby zachránili toho muža pred smrťou.“

Wesleyánsky misionár, pán White, hovorí:

„Na Novom Zélande existuje trieda ľudí nazývaných Eruku alebo kňazi. Títo ľudia tvrdia, že majú styk s duchmi zosnulých.“

Nijaká časť ľudstva nebola uchránená pred útokmi týchto démonov a ich vplyv je vždy škodlivý. India je tým naplnená. Viera v posadnutosť démonmi bola kedysi tak všeobecne prijímaná, že rímskokatolícka cirkev prostredníctvom svojich kňazov pravidelne vykonávala „exorcizmus“, teda vyháňanie démonov.

Úplne prvý zaznamenaný duchovný prejav sa odohral v Edene, keď satan, túžiac pokúšať matku Evu, použil alebo „posadol“ hada. Matka Eva tvrdila, že bola oklamaná hadovým skreslením pravdy. Boh uznal toto tvrdenie ako pravdivé a vyniesol rozsudok nad hadom, ktorý sa tým stal symbolickým predstaviteľom satana. Ako otec lži sa tam zmocnil hada, aby oklamal Evu a priviedol ju k nevere voči Božiemu príkazu falošným uistením:

„Určite nezomriete!“

Odvtedy, hoci satan menil svoje metódy a prostriedky, všetky slúžia tomu istému cieľu – klamať a zaslepovať mysle ľudí, aby k nim nepreniklo slávne svetlo Božej dobroty, ktoré žiari v tvári Ježiša Krista, nášho Pána. Hoci meno „starý had“ zahŕňa satana, „knieža démonov“, zjavne sa tu používa aj ako súhrnné označenie pre všetky hriešne prostriedky a mocnosti, ktoré mali svoj pôvod v ňom. Preto zahŕňa aj légie „zlých duchov“, „známych duchov“ a „zvádzajúcich duchov“.

Spiritizmus ako klamlivý vplyv pod satanovou kontrolou predpovedal apoštol Pavol. Keď opísal satanovo pôsobenie vo veľkom odpadnutí, ktorého hlavným centrom je pápežstvo – človek hriechu, tajomstvo neprávosti -, apoštol uzatvára svoju tému tým, že poukazuje na to, že satanovi bude ku koncu tohto veku udelené zvláštne dovolenie zvádzať neobyčajnými spôsobmi všetkých, ktorí boli bohato obdarovaní Božím slovom, ale nedokázali si ho vážiť ani ho používať.

Apoštol hovorí:

„Preto im Boh pošle silný klam [pôsobiaci podvod], aby uverili lži, aby boli odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde, ale našli záľubu v neprávosti [klamlivom učení].“ 2. Tesaloničanom 2:11, 12

Vôbec by nás neprekvapilo, keby niektoré neskoršie prejavy mocností temnoty, premenené tak, aby vyzerali ako anjeli svetla a pokroku, boli omnoho vierohodnejšie a klamlivejšie než čokoľvek, o čo sa doteraz pokúsili. Dobre urobíme, ak budeme pamätať na apoštolove slová:

„Nebojujeme proti telu a krvi, ale proti kniežacím mocnostiam temnoty, proti duchovným mocnostiam zlého.“ Efezanom 6:12

V roku 1842, šesť rokov predtým, ako začal pôsobiť „moderný spiritizmus“, napísal Edward Bickersteth:

„Keď sa pozerám na znamenia čias, na dlhodobé zanedbávanie a neprirodzené popieranie každej anjelskej služby alebo duchovného vplyvu, a zároveň na výslovné predpovede o falošných kristoch a falošných prorokoch, ktorí budú robiť znamenia a divy, takže by, keby to bolo možné, zviedli aj vyvolených; a keď vidím, že ľudia neprijímajú lásku k pravde, aby boli spasení, a preto im Boh pošle silný klam, aby uverili lži, nemôžem si nepomyslieť, že pred nami stojí bolestný výhľad prudkej spätnej reakcie a náboženského otrasu – od súčasnej nevery a falošnej viery k neprirodzenej a nerozlišujúcej dôverčivosti.“

Satan je inšpirátorom a podporovateľom každého antikrista. Tak ako viedol tých, ktorí mali väčšiu záľubu v blude než v pravde, k zorganizovaniu veľkého antikrista – odpadlého kresťanského systemu so sídlom v Ríme – pápežstva, symbolicky „šelmy“ zo Zjavenia 13 -, a ako teraz pôsobí na vytvorenie protestantského „obrazu šelmy“, ktorý bude spolupracovať s hlavným antikristom, tak sa s nimi spoja aj mocnosti temnoty, mocnosti vzduchu, lživí a zvádzajúci duchovia, pôsobiaci nejakým spôsobom alebo rozličnými spôsobmi – spiritizmus, kresťanská veda, teozofia, hypnotizmus a podobne.

Rev. Father Coppens, M.D. [rímskokatolík], profesor na Creighton University, nedávno predniesol prednášku na tému „Pohraničie vedy“, z ktorej vyberáme nasledujúcu časť o javoch spiritizmu:

„Čo si máme myslieť o povahe spiritizmu s jeho duchovným klepaním, otáčaním stolov, zjaveniami duchov a podobne? Nie sú to iba podvody, ale skutočné prejavy. Dajú sa vysvetliť prírodnými zákonmi, hmotnými silami alebo pôsobením človeka? Všetko, čo mohli urobiť najzručnejší vedci, najodhodlanejší materialisti, ktorí neveria ani v Boha, ani v démonov, ako aj najsvedomitejší kresťania, slúžilo len na dôkladné dokázanie toho, že vznikajú účinky, ktoré nemožno pripísať prirodzenému pôsobeniu o nič viac, než možno pripísať reč a zámer kusu dreva. Jeden vedecký princíp vrhá veľa svetla na povahu všetkých týchto prejavov, totiž že každý účinok musí mať primeranú príčinu. Keď účinok prejavuje poznanie a zámer, príčina musí byť inteligentná. A keďže mnohé z týchto divov zjavne prejavujú poznanie a zámer, ich príčina musí byť určite inteligentná.

Stôl nemôže rozumieť otázkam a odpovedať na ne. Nemôže sa pohnúť na príkaz človeka. Médium nemôže hovoriť jazykom, ktorý sa nikdy neučilo, ani poznať tajnú chorobu pacienta vzdialeného ďaleko, ani predpisovať vhodné lieky bez znalosti medicíny. Preto tieto účinky, ak skutočne existujú, pochádzajú od inteligentných činiteľov, od činiteľov odlišných od viditeľne prítomných osôb – teda od neviditeľných činiteľov, duchov z iného sveta.

Kto sú títo činitelia? Boh a jeho dobrí anjeli nemôžu stáť za týmito biednymi divmi, ktoré živia chorobnú zvedavosť, ani by sa nedali k dispozícii zbožným ľuďom, aby boli predvádzaní ako opice na javisku. Duchovia, ktorí sa objavujú na seansách, sú ponížení duchovia. Sami spiritualisti nám hovoria, že sú to lživí duchovia. Títo lživí duchovia hovoria, že sú dušami zosnulých. Kto však môže veriť ich svedectvu, ak sú, ako sami priznávajú, lživými duchmi? Celé toto spojenie podvodu a povery je jednoducho obnovením veľmi starého klamu ľudstva v modernom šate, ktorý hrá na ľudskú túžbu po zázračnom.

Mnohí si predstavujú, že ide o nedávne objavy, zvláštne pre tento vek pokroku. No toto duchovné písanie sa už po stáročia vo veľkej miere praktizuje v pohanskej Číne ponorenej do temnoty, zatiaľ čo aj Afričania a hinduisti sú veľkými znalcami otáčania stolov. Je to jednoducho obnovenie starodávneho čarodejníctva, ktoré praktizoval Šimon mág v čase svätého Petra a ktoré prekvitalo v Efeze, keď tam svätý Pavol kázal evanjelium. Je však ešte staršie. Boli to práve tieto ohavnosti, pre ktoré Boh v Mojžišových časoch poveril Židov, aby vyhubili Kanaánčanov a ostatných obyvateľov zasľúbenej krajiny.“

Spiritisti tvrdia, že spiritizmus je nové evanjelium, ktoré má čoskoro zmeniť svet – spoločensky, nábožensky aj politicky. Ako sme však práve videli, spiritizmus pod rozličnými podobami už dlho ovláda svet a v každom podnebí prináša zlé ovocie. Ubehlo mnoho času odkedy sa v Rochesteri v štáte New York v roku 1848 prvýkrát objavili prejavy klepania a nakláňania, ktoré dali začiatok tomu, čo je dnes v Spojených štátoch známe ako „spiritualizmus“. Začalo sa to zvláštnymi zvukmi v „strašidelnom dome“ a prvýkrát odpovedalo malému dievčaťu, ktoré neviditeľného pôvodcu týchto zvukov oslovilo ako „Starý rozštiepený kopytník“.

Tento jav sa rýchlo stal populárnym. Sudcovia, lekári, právnici, kazatelia a státisíce ďalších sa čoskoro stali jeho prívržencami, až jeho priatelia aj nepriatelia tvrdili, že počet jeho nasledovníkov presahuje desať miliónov. Keďže ľudia verili vo vedomie mŕtvych, nepoznali biblické učenie o smrti a zákaz komunikácie s médiami a zároveň veľmi všeobecne neverili v zlých duchov, nie je prekvapujúce, že inteligentní muži a ženy, keď sa podľa vlastného presvedčenia stretli s nadprirodzenými mocami vo svojom strede – prejavujúcimi sa klepaním, nakláňaním stolov, písaním na tabuľky, odpoveďami na otázky prostredníctvom médií, jasnovidectvom a podobne -, uverili, že tieto neviditeľné mocnosti, ktoré s nimi túžia hovoriť, sú tým, za čo sa vydávajú: ich zosnulými priateľmi.

Aj keď pripustíme, že existujú určité kúzelnícke triky a podobné podvody, nemôžeme sa čudovať, že rozumní ľudia verili vlastným zmyslom vo veciach, ktoré osobne preskúmali. Výsledkom bolo, že mnohí z Božieho ľudu boli istý čas vo veľkom nebezpečenstve, pretože nevenovali pozornosť istému svedectvu Božieho slova, teda Biblie, v tejto otázke.

Duchovia, ktorí napodobňovali mŕtvych, boli spočiatku zjavne veľmi opatrní vo všetkých svojich odkazoch na Bibliu. Niekedy dokonca radili nábožensky založeným ľuďom, ktorí navštevovali seansy, aby viac čítali Bibliu, viac sa modlili a podobne. To však slúžilo iba na upokojenie ich podozrení a obáv a na to, aby ich dostali ešte úplnejšie pod svoj vplyv. Postupne sa ich učenie stávalo čoraz voľnejším a študent dostal najavo, že Biblia je síce lepšia než nič pre nezasvätený svet, ale pre tých, ktorí už prišli do priameho styku s duchmi, je Biblia zbytočná – ba horšie, je prekážkou.

Jeden autor o spiritizme správne napísal:

„Systém, ktorý začína ľahkými, nevinnými, bezvýznamnými a frivolnými prejavmi a posolstvami, ale končí tým, že vedie svojich nasledovníkov k zapretiu Pána, ktorý ich kúpil, a k odmietnutiu Božieho slova, ktoré žije a zostáva naveky, dáva dôkaz, že pod všetkými jeho fantastickými trikmi môže byť hlboký zámer. A že prefíkanosť starého hada, ktorý je klamárom od počiatku, môže stáť za tými zdanlivo malichernými a bezvýznamnými posolstvami, ktoré podnecujú zvedavosť a vzbudzujú dôveru, uspávajú podozrenie úprimných, ale nerozlišujúcich duší, až kým sa neocitnú v smrteľných závitoch nepriateľa všetkej spravodlivosti.“

Títo démoni, ktorí napodobňujú mŕtvych, videli, že sa otvára nové obdobie, a rýchlo využili svoje poznanie, nakoľko to bolo možné, na podporu vlastnej veci. Slobodne vyhlasovali, že sa blíži nové obdobie a že spiritizmus je vedúcim anjelom, ktorý má ľudstvo bezpečne uviesť do tohto nového veku. Neváhali vyhlásiť, že nové obdobie znamená úplné zrútenie súčasného spoločenského poriadku a nastolenie spiritizmu ako nového poriadku.

V niektorých prípadoch, keď si mysleli, že to poslúži ich zámeru, neváhali hovoriť ani o druhom príchode Krista. A najmenej pri jednej príležitosti bolo výslovne povedané, že Kristus prišiel druhýkrát. Zároveň bolo naznačené, že ak si niekto želá, môžu mu sprostredkovať komunikáciu s Kristom prostredníctvom média. Mnohí z Božieho ľudu boli uchránení pred tým, aby sa dali chytiť do tejto veľkej pasce, vďaka tomu, čo by sme mohli nazvať ich vlastným duchovným zmyslom – uplatnením duchovného rozlišovania.

Tým rozpoznali, že so spiritizmom je spojené niečo, čo je v úplnom rozpore s duchom nášho Pána a s myšlienkami jeho Slova. Na základe Pánovho zasľúbenia však môžeme bezpečne uzavrieť, že nikto z úplne zasvätených – z „vyvolených“ – nebude ponechaný, aby bol úplne zvedený (Matúš 24:24).

Silne vyznačený sklon spiritizmu k „voľnej láske“ spôsobil, že sa dostal do všeobecného opovrhnutia medzi ľuďmi čistej mysle. Tí dospeli k záveru, že ak je vplyv mŕtvych správne reprezentovaný niektorými živými zástancami spiritizmu, potom musia byť spoločenské pomery za závojom smrti omnoho horšie a nečistejšie než v súčasnom živote – nie omnoho lepšie, ako tvrdia títo démonickí duchovia.

Mohli by sme uviesť rozsiahle citácie zo spiritistických spisov, ktoré dokazujú, že spiritizmus úplne popiera Bibliu a stojí v priamom protiklade k jej učeniu; že popiera samotnú existenciu Boha a namiesto toho učí iba o akomsi dobrom princípe a o tom, že každý človek je bohom. Popiera zmierenie aj Pánovu vládu Krista, zatiaľ čo tvrdí, že Kristus bol iba spiritistickým médiom nižšieho stupňa. Okrem toho by sa dalo uviesť mnoho svedectiev významných spiritistov, ktoré dokazujú, že smerovanie spiritizmu je mimoriadne mravne rozkladné. Uspokojíme sa však s jedným.

Tu je svedectvo J. F. Whitneyho, redaktora časopisu Pathfinder z New Yorku. Keďže bol dlhý čas horlivým a zjavne úprimným obhajcom a zástancom spiritizmu a dobre poznal jeho oddaných nasledovníkov, jeho svedectvo je ťažké spochybniť. Hovorí:

„Teraz, po dlhom a neustálom pozorovaní, keď sme mesiace a roky sledovali vývoj spiritizmu a praktické pôsobenie na jeho oddaných, veriacich a médiá, sme nútení vyjadriť svoje úprimné presvedčenie: prejavy prichádzajúce prostredníctvom uznávaných médií, označovaných ako klepacie, nakláňacie, píšuce a tranzové médiá, majú škodlivý vplyv na veriacich a vytvárajú nesúlad a zmätok. Všeobecný charakter týchto učení vštepuje falošné predstavy, schvaľuje sebecké činy jednotlivcov a podporuje teórie a zásady, ktoré, keď sa uvedú do praxe, ponižujú človeka a robia ho len o málo lepším než zviera. Toto patrí medzi ovocie moderného spiritualizmu…

Keď sme videli, ako postupne pôsobí na svojich veriacich, najmä na médiá, ako ich vedie od života mravnosti k zmyselnosti a nemorálnosti, ako pomaly a opatrne podkopáva základy dobrých zásad, s úžasom sa obzeráme späť na radikálnu zmenu, ktorú dokáže u jednotlivcov spôsobiť už niekoľko mesiacov. Jeho sklonom je totiž schvaľovať a potvrdzovať každý čin a každú povahu jednotlivca, bez ohľadu na to, či sú tieto činy dobré alebo zlé.“

Na záver hovorí:

„Chceme vyslať svoj varovný hlas. Ak má naša skromná pozícia na čele verejného časopisu, naša známa [bývalá] obhajoba spiritualizmu, naša skúsenosť a významná úloha, ktorú sme zohrali medzi jeho veriacimi, ako aj čestnosť a nebojácnosť, s akou sme tento predmet obhajovali, nejakú váhu v náš prospech, potom si želáme, aby boli naše názory prijaté. A tí, ktorí sa pasívne nechávajú unášať prudkým prúdom k záhube, by sa mali zastaviť, kým ešte nie je neskoro, a zachrániť sa pred ničivým vplyvom, ktorý tieto prejavy spôsobujú.“

Niektorí významní predstavitelia spiritizmu, najmä ženské médiá – a väčšina jeho médií sú ženy -, sa stali tak otvorene a bez zábran nemravnými, že mravné cítenie civilizovanej spoločnosti bolo otrasené. Na určitý čas preto démonizmus pod názvom „spiritualizmus“ upadol. Teraz, keď je jeho minulosť do istej miery zabudnutá alebo popieraná, znovu ožíva, no po trochu odlišných líniách.

Nová metóda sa zdá byť taká, že je menej nakláňania stolov, menej klepania a menej osobitných médií – alebo skôr snaha urobiť médium z každého veriaceho pomocou mechanických pomôcok. Takmer všetci, ktorí sa stanú skúmateľmi, sú skutočne uisťovaní, že by z nich boli výborné médiá. Toto lichotenie ich má nepochybne prilákať ďalej. Schopnosť robiť „divy“ má totiž veľké čaro, najmä pre ľudí s prirodzene priemerným nadaním. Môžu sa stať mocnými médiami v takej miere, v akej sa poslušne vydajú pod „kontrolu“ týchto „zvádzajúcich duchov“ a ich „démonických učení“ (pozri 1. Timotejovi 4:1) a dajú sa satanom „zajať podľa jeho vôle“ (2. Timotejovi 2:26).

Výraz „zvádzajúci duchovia“ presne vystihuje tento prípad. Najprv pobavia zvedavosť a odpovedajú na otázky, niekedy aj celkom pravdivo. Potom si získavajú dôveru svojich obetí a zdanlivo rozumným spôsobom oslabujú silu ich vôle, až z nich urobia otrokov. Potom nad nimi tyransky vládnu tým najdiabolskejším spôsobom a vedú ich k rozličným výstrednostiam.

Ak sa svedomie vzbúri alebo ak sa človek pokúsi vyslobodiť z tohto otroctva, všetka zdržanlivosť je odhodená bokom. Obeť je vysmievaná pre svoj pád, presviedčaná, že už pre ňu niet nádeje, a že jej jediná budúca rozkoš musí byť v diabolstve. Na zdanlivé potvrdenie toho sú pritom šikovne citované a uvádzané texty Písma.

Jeden takýto prípad sa dostal do pozornosti v roku 1895. Istý pán, ktorý príležitostne navštevoval kázanie, požiadal, aby sme prijali jeho sestru, ktorú chcel na tento účel priviesť z Clevelandu. Povedal, že trpí klamnou predstavou, že spáchala neodpustiteľný hriech, a dúfal, že jej túto myšlienku vyvrátime, pretože ju niekedy privádzala až do „divokého“ stavu. Súhlasili sme a ona prišla.

Rozprávala celkom rozumne, ale uisťovala nás, že jej prípad je beznádejný. Vysvetlili sme jej texty Písma týkajúce sa „hriechu na smrť“ a usilovali sme sa jej ukázať, že nikdy nemala dostatok svetla na to, aby spadala pod jeho podmienky. No nepodarilo sa nám dosiahnuť nijaký pokrok. Vyhlásila, že kedysi bola v stave, v ktorom mohla byť zachránená, ale teraz už v ňom nie je. Rozpovedala nám, ako sa v Kalifornii stretla s mužom, ktorý mal známeho ducha a okultné schopnosti.

Spočiatku tomu neverila, no neskôr sa stala jeho spolupracovníčkou v „tajomstvách“ podobných čarodejníctvu a napokon oklamala aj svoju blízku kamarátku. Odvtedy sa jej zmocnili výčitky svedomia, bola trápená, občas upadala do zúrivého stavu a nádej ju navždy opustila. Skôr než od nás odišla, zdalo sa, že ju trochu potešilo to, čo sme jej povedali o Božom súcite a o hojnom opatrení, ktoré bolo dané vo veľkom výkupnom za všetkých na Golgote.

Neskôr sme však počuli, že znovu stratila nádej a bola umiestnená do ústavu, aby jej zabránili vziať si život. Nemohla zostať sama. Pokúšala sa vrhnúť hlavou dolu z okna alebo sa pri pokojnej chôdzi po ulici pokúsila vrhnúť pod prechádzajúce vozy.

Pripomína nám to prípad spomenutý v Markovi 9:22. Odvtedy sme ľutovali, že sme s tou úbohou ženou iba rozumovo hovorili a že sme v mene Pána nevyhnali zlého ducha, ktorý ju zjavne ovládal. Alebo ak by sa ho nepodarilo vyhnať, mali sme ju aspoň poučiť a pomôcť jej použiť silu vlastnej vôle, aby démonovi odporovala.  Existujú však i dobrí duchovia, ako Písmo otvorene vyhlasuje.

Títo svätí anjeli sú poverení starostlivosťou o všetkých, ktorí sú plne zasvätení Pánovi. Nepôsobia však v temnote ani prostredníctvom „médií“ a majú lepšie zamestnanie než nakláňať stoly, vyklopkávať odpovede na hlúpe otázky a zabávať ľudstvo.

„Či nie sú všetci služobní duchovia, posielaní slúžiť tým, ktorí majú zdediť spasenie?“ Hebrejom 1:14

Nie je však nijaký dôvod vyhľadávať alebo očakávať komunikáciu od týchto svätých strážnych anjelov. Božou vôľou je, aby jeho „vyvolení“ chodili vierou, a nie podľa neobyčajných prejavov, pohľadov alebo zvukov. Na tento účel pripravil svoje Slovo ako zásobáreň poznania, z ktorej majú byť jeho verní zásobovaní „pokrmom v pravý čas“. A vyhlasuje, že je dostatočné, aby bol Boží človek dokonale pripravený na každé dobré dielo (2. Timotejovi 3:17).

Okrem toho možno považovať za isté znamenie zla – či už začínajúceho, alebo rozvinutého -, keď sa niekto pokúša získať kontrolu nad vôľou a mysľou druhého človeka, ako je to pri mesmerizme, spiritistickom médiu, hypnotizme a podobných praktikách. Pán rešpektuje našu osobnosť, obracia sa na ňu a vyzýva nás k sebaovládaniu v súlade so zásadami spravodlivosti položenými v jeho Slove. Spiritizmus však žiada, aby sa človek vzdal sebaovládania v prospech duchovnej kontroly.

Nikto s bežnou opatrnosťou by sa neodvážil vzdať používania a ovládania svojej mysle a vôle v prospech iných ľudí, tým menej v prospech neviditeľných mocností, ktoré iba tvrdia, že sú dobré, majestátne a múdre. Nijaký kresťan, ktorý má aspoň najmenšiu dôveru v Bibliu ako inšpirované Božie slovo, by sa nemal podriadiť týmto vplyvom ako „médium“, ani sa stať „skúmateľom“ niečoho, pred čím nám Božie slovo dalo také jasné varovania – že je to cesta, ktorá odvádza od Boha a spravodlivosti k hriechu a skaze: duševnej, mravnej i telesnej.

Jedno z jednoduchých moderných zariadení, ktoré má prebudiť záujem a viesť človeka ďalej k plnšiemu „mediumizmu“, „posadnutosti“ a „kontrole“, je opísané v liste, ktorý sme práve dostali, datovaný 11. marca 1897 a napísala ho kresťanská žena, učiteľka v Georgii, ktorá sa hlboko zaujíma o Boží plán vekov. Pisateľka hovorí:

„V poslednom čase som mala dosť zvláštnu a možno nerozumnú skúsenosť. Brat môjho manžela je spiritualista, odoberá časopis Progressive Thinker, je úplne preniknutý jeho učením, a keď ho navštívim, číta mi z neho články a pýta sa na môj názor. Ide najmä o články od ľudí, ktorí tvrdia, že prostredníctvom médií prijali posolstvá od ‚zosnulých priateľov‘. Nikdy som si nemyslela, že je to ‚všetko iba podvod‘, ako si myslia mnohí, hoci je s tým spojené mnoho klamu. Zdá sa mi totiž, že Biblia jasne učí, že duchovia mali a budú mať moc komunikovať s ľuďmi. Povedala som mu, že verím, že tieto posolstvá pochádzajú od padlých anjelov, ktorí napodobňujú mŕtvych, aby ľudí oklamali a priviedli ich k viere v satanovu starú lož: ‚Určite nezomriete.‘ Keďže však môj švagor neprijíma Bibliu ako Božie slovo, môj názor mal u neho len malú váhu.

Jeho manželka, ktorá pevne verí učeniu Dawn, je jeho vierou veľmi znepokojená. Obaja zistili, že ich rozdielne názory nie sú vôbec príjemné, hoci jeho manželka sa tejto téme, nakoľko jej to vernosť pravde dovoľuje, čo najviac vyhýba. Pred časom si kúpil psychograf, nástroj používaný médiami na komunikáciu s duchmi, ale nevedel ho používať. [Predchodza dnešnej okultnej Ouija board.] Pred niekoľkými dňami mi ho dali do rúk, a keď som zistila, že som médium, rozhodla som sa ‚skúšať duchov‘. [Ide o nesprávne použitie Písma, ako bude ukázané neskôr.]

Jedna z prvých vecí, ktoré mi povedal, bola, že na našom pozemku sa nachádza cenná zlatá baňa. To ma neprekvapilo, pretože nám už predtým povedali, že cez náš pozemok vedie určitá ‚žila‘. Presne opísal miesto, kde treba kopať, a povedal, že je iba sedem a pol stopy pod povrchom. To teda nebude ťažké overiť. Potom mi dal niekoľko biblických posolstiev (Kolosanom 1:4, 5; 2:4). Spýtala som sa, čo znamenajú ‚lákavé reči‘, a odpoveď znela: Bellamy, Kresťanská veda, spiritualizmus, ingersollizmus a podobne. Spýtala som sa, kto hovorí, a bolo mi povedané: Epafras.

Zdalo sa, že sa to môjmu švagrovi veľmi nepáči, a povedal, že by rád počul niekoho, koho sme poznali v tele. Spýtala som sa teda, či je prítomný niekto taký, a bolo mi povedané: ‚Áno, Eastman.‘ Bol to pre mňa cudzí človek, ale môj švagor a jeho manželka, ktorí boli jediní prítomní, ho obaja poznali. Na druhý deň som znovu vyskúšala koliesko alebo psychograf a bolo mi povedané, že so mnou hovorí moja drahá a dobrá priateľka, ktorá niekoľko rokov bývala tak blízko, že sme spolu mohli hovoriť. Požiadala ma, aby som napísala jej manželovi a povedala mu, že istý chlapec, ktorého menovala, má zlý vplyv na ich syna. Povedala mi, že môj manžel, ktorý je na Floride, sa zranil a veľmi kríva. Predvčerom som od neho dostala list, ktorý to potvrdil.

Povedala, že má život na anjelskej úrovni. Hovorila mi aj o tej ‚bani‘. Spýtala som sa, či pozná toho, kto tvrdil, že je Eastman. Povedala, že áno, ale že to bol klamný duch, ktorý ho iba napodobňoval, a že by som nemala používať prostriedok, prostredníctvom ktorého môžem prijímať takéto posolstvá. Niekto, kto tvrdil, že je Kéfas, ma odkázal na prvú kapitolu Daniela. Ďalší, ktorý tvrdil, že je môj otec, povedal v podstate to isté. Všetci hovorili rovnako o zlatej ‚bani‘ a všetci tvrdili, že veria v Krista. Povedali mi tiež, že nevyužívam najlepšie jeden zo svojich ‚darov‘ – vyučovanie; že by som mala vyučovať verejne aj jednotlivcov. Zároveň ma však napomenuli textami 1. Korinťanom 3:7; Efezanom 4:2.

Počas krátkeho času, keď som s týmto nástrojom experimentovala, mi bolo povedaných mnoho vecí, z ktorých niektoré neboli pravdivé. Viacerí z týchto ‚duchov‘ tvrdili, že ak im budem iba dôverovať, budú prostredníctvom mňa uzdravovať chorých. Bolo mi daných mnoho textov Písma a všetky boli veľmi vhodné pre tých, ktorým boli určené. Ale aj diabol citoval Písmo Kristovi. 

Skúsenosť, ktorú som mala, skôr potvrdzuje vaše učenie, že tieto posolstvá pochádzajú od padlých anjelov. Sú veľmi nespoľahlivé. Človek môže iba cítiť, aké nemožné bude v týchto záverečných dňoch evanjeliového veku ‚obstáť‘ pre kohokoľvek, kto nemá pevný základ viery.“

Tu máme ukážku zákerných metód týchto démonov. Podobne ako satan a zlí duchovia v dňoch nášho Pána, aj oni budú vyznávať Krista a pravdu. Podobne aj žena, ktorá bola „posadnutá“, nasledovala Pavla a Sílasa niekoľko dní a hovorila pravdivo:

„Títo ľudia sú služobníci najvyššieho Boha, ktorí nám zvestujú cestu spasenia.“ Skutky 16:16-18

Ale v tejto veci by sa dalo uviesť mnoho dôkazov, že potvrdia a schvália takmer akékoľvek učenie alebo teóriu, ktorú si človek, ktorý sa pýta, váži, len aby si získali jeho dôveru a tým nad ním získali väčšiu moc. Pokiaľ ide o „baňu“, bola to návnada, ktorá mala prebudiť a udržať záujem. Je otázne, či padlí anjeli dokážu vidieť hlbšie do zeme než ľudia. Samozrejme, môže sa stať, že na niektorej zo zlatonosných žíl v Georgii sa nájde zlato v množstve, ktoré sa oplatí ťažiť.

Skúsenosti baníkov vo všeobecnosti, ako aj skúsenosti ľudí vŕtajúcich ropu, ktorí sa nechali „viesť duchmi“ alebo používali „prútikárske palice“, však ukazujú, že napokon prišli o peniaze, keď sa riadili takýmito pokynmi. Preto treba predpokladať, že ak „lživí duchovia“ neklamú tým, že sa vydávajú za bytosti s poznaním, ktoré v skutočnosti nemajú, potom ich tá istá zlomyseľnosť, ktorá ich ako „zvádzajúcich duchov“ vedie k tomu, aby ľudí lákali k mravnému a duševnému zrúteniu. Je jasné že nachádzajú potešenie v ich finančnom zničení.

Lživým duchom, rovnako ako lživým ľuďom, sa za nijakých okolností nemá veriť ani dôverovať.

Pokiaľ ide o radu „vyučovať“, keď prichádza z takého zdroja, mala by nás skôr viesť k obave, že démoni v tejto sestre videli slabosť práve v tomto smere, v ktorom by bola najľahšie napadnuteľná. Je bezpečné vopred usúdiť, že ich rada je priamo alebo nepriamo určená na to, aby nám spôsobila škodu. A všimnime si prefíkanosť, ktorou sa usilovali odvrátiť podozrenie tým, že citovali texty vyzývajúce k pokore.

Je pravda, že ľudia potrebujú poučenie a všetci, ktorí poučujú, sú v istom zmysle „učiteľmi“. No pre každého je veľmi nebezpečné myslieť si o sebe, že je učiteľom. Omnoho lepšia cesta je, aby bol každý žiakom v škole Krista, veľkého Učiteľa, a aby bol pripravený učiť sa od neho prostredníctvom akéhokoľvek nástroja alebo byť ním použitý na to, aby pomohol iným jasnejšie pochopiť jeho učenie.

Každý, kto sa niečo naučí od Pána, by to mal povedať iným, nie ako svoju vlastnú múdrosť a učenie, ale ako Pánovo učenie. Sám má byť iba kanálom, ktorý s radosťou odovzdáva vodu života ďalším. Niet divu, že nás Duch Svätý varuje:

„Nebuďte mnohí učiteľmi, moji bratia, lebo viete, že my [učitelia] budeme prísnejšie súdení.“ Jakub 3:1

S myšlienkou vyučovať iných je úzko spojená predstava vyššej múdrosti. A práve toto bola od začiatku satanova návnada. Matke Eve sľúbil ako odmenu za neposlušnosť:

„Budete [múdri] ako bohovia.“

Pokušenie na ňu zapôsobilo tým, že z jeho argumentov pochopila, že zakázané ovocie je žiadúce, „aby človek zmúdrel“. Žiaľ, múdrosť, ktorú dáva satan, je veľmi nežiaduca. Ako však mnohí zistili príliš neskoro, je:

„Pozemská, zmyselná, démonická … Múdrosť, ktorá prichádza zhora, je najprv čistá, potom pokojná, mierna, povoľná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, bez zaujatosti a bez pokrytectva.“ Jakub 3:15-17

Niet divu, že inšpirovaný apoštol povedal:

„Bojím sa však, aby sa vaše mysle neporušili od jednoduchosti [čistoty], ktorá je v Kristovi, tak ako had zviedol Evu svojou ľstivosťou.“ 2. Korinťanom 11:3

Preto neprepásnime nijakú príležitosť hovoriť o „dobrej zvesti veľkej radosti“, ale strácajme zo zreteľa seba ako učiteľov a všetkých, ako bratov a spolupútnikov, smerujme k slovám a príkladu veľkého Učiteľa, nášho Spasiteľa. 

Sestre sme ďalej poradili, že je veľmi nerozumné neposlúchnuť Božie pokyny a mať čokoľvek spoločné s týmito „zvádzajúcimi duchmi“ (Izaiáš 8:19, 20). Toto nie sú duchovia, ktorých máme „skúšať“, či sú z Boha, pretože Boh nás už vopred varoval, že nie sú od neho, ale že sú to „zlí duchovia“. Rovnako dobre by sme mohli použiť apoštolove slová ako zámienku na skúšanie všetkých druhov opojných nápojov, aby sme zistili, či sa nájde niektorý, ktorý neopije.

Títo „známi“, zlí duchovia tvrdia, že ich je mnoho – celá „légia“ posadla jedného človeka. Nežiadali by nič viac, než aby ich ľudstvo „skúšalo“ všetkých. Spravodlivá skúška alebo „test“ je práve to, čo žiadajú, a skôr či neskôr sa im podarí zotročiť väčšinu tých, ktorí ich skúšajú. V pasáži, ktorá hovorí:

„Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha.“ 1. Jána 4:1-6

sa slovo duchovia používa v zmysle učenia alebo náuky a nevzťahuje sa na duchovné bytosti. Ukazujú to nasledujúce verše, ktoré hovoria, že máme „skúmať“ alebo rozlišovať medzi „duchom pravdy a duchom bludu“. To možno urobiť rýchlo, pretože všetky falošné učenia priamo alebo nepriamo popierajú, že:

„Kristus zomrel za naše hriechy,“ a že: „Človek Kristus Ježiš dal sám seba ako výkupné za všetkých.“

Určite by sme nemali očakávať, že Pán alebo ktokoľvek, kto je s ním v súlade, bude niekedy používať metódy, ktoré používajú „lživí duchovia“ a ktoré Boh vo svojom Slove odsúdil a zakázal. Keby to robil, vystavil by Boží ľud všetkým „úkladom diabla“. Sestra nám poslala aj reklamu na psychograf, v ktorej sa píše:

„Chcete skúmať spiritualizmus? Chcete rozvinúť mediumistické schopnosti? Túžite prijímať posolstvá? Psychograf je neoceniteľným pomocníkom. Mnohí, ktorí si neuvedomovali svoj mediumistický dar, dokázali po niekoľkých sedeniach prijímať príjemné posolstvá. Mnohí, ktorí s ním začali ako so zábavnou hračkou, zistili, že inteligencia, ktorá ho ovláda, vie viac než oni sami, a stali sa konvertitmi spiritualizmu.“

Takto dnes satan využíva presvedčenie spoločné skoro všetkým kresťanským denomináciám i pohanstvu – že mŕtvi nie sú mŕtvi, ale sú anjelmi, ktorí sa vznášajú okolo nás, teda nebiblické učenie o nesmrteľnosti duše. A čo by ich mohlo viac „zviesť“ než práve takáto hračka? Preskúmali sme sj časopis The Progressive Thinker a na naše prekvapenie sme zistili, že viaceré jeho hlavné články otvorene pripúšťali, že obrovská väčšina komunikujúcich duchov sú zlí duchovia, ktorí sa usilujú získať vplyv nad ľuďmi, aby ich priviedli k záhube, a ak je to možné, zmocnili sa ich a priviedli ich do šialenstva.

Časopis hovoril o písomných posolstvách vhodených do miestnosti, podpísaných menami „Belzebub“ a „Diabol“. V jednom stĺpci pod nadpisom „Kritická štúdia posadnutosti“ bol príbeh úbohej ženy, ktorú zlí duchovia tak sužovali, že bola poslaná do ústavu pre duševne chorých, no napokon sa ich trápenia zbavila. Uvádza sa jej výrok:

„Odoštvala som ich modlitbou.“

Keď sa jej spýtali:

„Ku komu ste sa modlili?“

jej zaznamenaná odpoveď znela:

„K večne živému Bohu. Iba on môže odpovedať na modlitbu.“

A predsa sa v inom stĺpci pod nadpisom „Peter a Pavol“ rúha Božiemu menu. Citujeme tieto slová:

„Mojžiš, ktorý bol vraj vzdelaný vo všetkej egyptskej múdrosti, bol v skutočnosti tým najnižším z ľudí a za svojho Boha si mylne vzal Jehovu, zosnulého ducha egyptského sklamaného uchádzača o nejaký výnosný alebo cirkevný úrad.“

V tom istom čísle z 3. apríla 1897, pod nadpisom „Myšlienky objasňujúce stav spiritualizmu a nebezpečenstvá, ktoré obklopujú úprimného skúmateľa“, od Charlesa Dawbrana, nachádzame zmienku o knihe anglického duchovného s názvom „Veľké tajomstvo alebo moderná záhada spiritualizmu“. Pri predstavení autora článok hovorí:

„Jeho skúsenosti sa začali rozvinutím jeho manželky ako píšuceho média, prostredníctvom ktorého z času na čas prijímal také dôkazy, aké potešia srdce ctiteľa javov. Zdá sa tiež, že sa zoznámil takmer s každým verejným médiom, ktoré kedy bolo veľkňazom alebo kňažkou okultizmu pre vážených obyvateľov Londýna. Zjavne bol vítaným hosťom v domovoch a na seansách každého významného skúmateľa alebo plne presvedčeného veriaceho v tomto meste počas štyridsiatich rokov, o ktorých píše. Do svojho skúmania zahrnul aj hypnotizmus a bol úspešný ako ten, kto hypnotizoval, aj ako ten, kto sa nechal hypnotizovať. Dokonca sa trochu zaoberal aj ‚čiernou mágiou‘, aspoň natoľko, aby dokázal, že je to desivá realita.

Máme teda v tomto autorovi človeka nezvyčajne dobre pripraveného zaoberať sa touto témou rozumne. Že je teraz a takmer po celé tie roky bol veriacim v spiritualizmus, je zrejmé, pretože rozpráva udalosti a dôkazy, ktoré by presvedčili každú inteligentnú a nezaujatú myseľ. Jeho problém bol však rovnaký ako problém každého skúseného skúmateľa. Nebol svedkom iba mnohých javov, ktoré by sa dali vysvetliť normálnymi alebo abnormálnymi schopnosťami smrteľného človeka. Tam, kde bolo zjavné, že pôsobí nejaký ‚duch‘, ho zároveň znepokojovali omyly a niekedy aj zjavný podvod, čo trápilo jeho duchovnú dušu.

Mal bohaté skúsenosti s verejnými aj súkromnými seansami, ale cesta k pokroku sa mu zdala zablokovaná. Po mnohých rokoch takéhoto skúmania bol stále rovnako vystavený obvyklým nedokonalostiam duchovného styku ako pri úplne prvých sedeniach so svojou vlastnou manželkou a niekoľkými vybranými priateľmi.Otázka teda znela: ‚Je pokrok vôbec možný?‘ Aby ju vyriešil, pokúsil sa o experiment. Rozhodol sa hľadať duchovný kontakt z najvyššej roviny, aká je smrteľníkovi možná. Ak teda platí zásada ‚podobné priťahuje podobné‘, mohol by pritiahnuť tých najvyšších a odpudiť tých, ktorí z neviditeľného sveta prichádzajú trápiť a miasť unavených smrteľníkov.

Tomuto účelu venoval celý dom. Neboli tam iba miestnosti pre médiá a kruhy skúmateľov alebo veriacich, ale bola pripravená aj kaplnka, kde sám dvakrát týždenne viedol náboženskú službu. Práve na konci tejto služby sa konala osobitná seansa s prítomnými veriacimi. Prostredie bolo veľmi vážne. Duchovia sľúbili veľké výsledky. Tieto stretnutia pokračovali raz viac ako rok a inokedy celé mesiace. No nesplnilo sa nijaké zasľúbenie. Modlitby k Bohu o svetlo a pravdu sa ukázali rovnako neúčinné ako večné spievanie piesne ‚Bližšie, môj Bože, k tebe‘ na bežnej verejnej seanse so zmiešaným zástupom.

Jeho vážny pokus o pokrok sa ukázal ako celoživotné zlyhanie, hoci sa zdalo, že všetky podmienky boli priaznivé pre úspech. Keďže takáto je skúsenosť tisícov kedysi horlivých ľudí, ktorí sa z rovnakého dôvodu stali ‚mlčiacimi‘ veriacimi, môžeme sa právom pýtať: Je moderný spiritualizmus pevne ohraničený a uzavretý ako teologické systémy minulosti a prítomnosti? Niet nádeje vyriešiť jeho problémy, prekonať jeho prekážky a dosiahnuť vyššiu ľudskosť ešte na tejto strane hranice života? Má byť úprimný a presvedčený skúmateľ takmer nevyhnutne sklamaný?“

Tým je vyvrátené tvrdenie spiritistov, že dobrí duchovia komunikujú s dobrými ľuďmi a zlí duchovia so zlými ľuďmi. Mohlo by existovať silnejšie svedectvo ako toto, že všetka duchovná komunikácia pochádza od zlých duchov a je úplne nespoľahlivá? Ten istý pisateľ neskôr v tom istom spiritistickom časopise uvádza nasledujúci príbeh skúseností ďalšieho „veriaceho“:

„Dvadsať rokov zostával verný svojmu presvedčeniu a usiloval sa zredukovať každú vieru na základ dokázateľných faktov. Jeho vlastná citlivosť umožňovala priblíženie duchov a niekedy sa zdalo, akoby sa nebesia otvárali, aby vyliali požehnanie na jeho dušu. No nepriatelia prichádzali rovnako ľahko ako priatelia vždy, keď bola brána pootvorená, takže bezpečnosť ho väčšinou nútila vyhýbať sa osobnej skúsenosti s návratom duchov. Činná myseľ poskytuje zlú oporu akémukoľvek duchu, preto prijal verejný úrad a horlivo pracoval pre verejné dobro. No v určitých intervaloch sa tieto skúsenosti znovu objavovali a zdalo sa, akoby bolo treba celý boj vybojovať znova.

Nedokázal nájsť priamu príčinu, ktorá by vysvetľovala prítomnosť jeho nepriateľov. Zdalo sa však, že majú určité miesta, kde sa zhromažďujú. Napríklad len zriedka mohol navštíviť verejnú knižnicu, aby si vybral knihu, bez toho, aby ho celé hodiny nenasledoval a neobťažoval nejaký ‚neviditeľný‘, ktorý sa ho usiloval ovládnuť. Je pravda, že každý boj, keď bol vybojovaný do víťazstva, obyčajne nasledovalo krátke a šťastné opätovné stretnutie s anjelskými priateľmi. No vedomie nebezpečenstva ho robilo ešte rozhodnutejším zatvoriť dvere pred každým návratom duchov. Jeho spôsob, ako odrážať ich vplyv, spočíval v tom, že svoju myseľ pevne sústredil na nejakú záležitosť každodenného života, ktorá ho zaujímala. A to sa skôr či neskôr vždy ukázalo ako úspešné. Každý pokus získať pomoc zo strany duchovného života iba akoby dodal nepriateľovi väčšiu moc.“

Tento muž zjavne postúpil v spiritizme tak ďaleko, že sa stal „jasnosluchovým médiom“. Údajní dobrí duchovia alebo „anjelskí priatelia“, ktorí ho niekedy navštevovali, boli iba tí istí zlí duchovia, ktorých pisateľ nazýva „nepriateľmi“. V jeho mysli sa však premieňali tým, že zaujali opačný postoj, keď zistili, že sa začína vymaňovať spod ich vplyvu. Robili to preto, aby mu zabránili úplne ich opustiť, a dúfali, že časom nad ním získajú taký vplyv, že únik už nebude možný.

Z toho istého časopisu, pod nadpisom „Udalosti s dobrými radami“, po uvedení dvoch prípadov výrazného šialenstva, ktoré boli priamym dôsledkom „duchovnej kontroly“, nachádzame nasledujúcu radu:

„Poučenie, ktoré by som z toho vyvodil, je toto: Nikdy neseďte sami, ak existuje čo i len najmenšia pravdepodobnosť, že ovládajúci duchovia premôžu váš úsudok. Aj keby ich úmysly boli dobré, ako v prípade pána B., ich skúsenosť so zaobchádzaním s médiami môže byť nedostatočná a ich pôsobenie sa môže stať veľmi nerozvážnym. Nikdy nedovoľte ovládajúcemu duchu, aby vás prinútil urobiť niečo, čo váš úsudok nemôže schváliť, bez ohľadu na to, pod akým zasľúbením to prichádza. K takýmto metódam sa uchyľujú iba duchovia so zlými úmyslami.

Tieto prípady pripomínajú myšlienku, že v ústavoch je nepochybne mnoho ďalších ľudí, ktorí sú jednoducho obeťami duchovnej kontroly. Mohol by som uviesť ešte ďalší prípad, keď bola mladá žena pri svojom prvom pôrode uvedená pod chloroform a podrobená ďalšiemu liečeniu, ktoré natoľko oslabilo jej organizmus, že sa jej tela zmocnil ponížený duch. Jazyk, ktorý tento duch prinútil túto predtým mravnú dievčinu používať, bol žalostný. Za týchto okolností bola umiestnená do ústavu, kde sa nachádza aj teraz. Podľa posledných správ bola občas schopná ovládať svoje telo, a samozrejme, v tých chvíľach ju úrady považovali za ‚rozumnú‘.

Nech všetci spiritualisti určite varujú ľudí, ktorí začínajú svoje skúmanie tým, že sedia sami, aby boli veľmi opatrní – a aby si osvojili pravidelný zvyk podávať správy, aby tí, ktorí majú skúsenosť, vedeli, čo sa deje, a mohli podľa toho radiť. A ďalej, osvojme si zvyk preskúmať všetky prípady takzvaného ‚šialenstva‘ skôr, než budú títo ľudia poslaní do ústavov; možno pôjde o prípad podobný tým, ktoré som uviedol.“

Spiritizmus je skutočne „silný klam“ a „satanovo pôsobenie“, keď sa k nemu ľudia napriek všetkým týmto dôkazom stále znova vracajú, dokonca aj potom, čo im ublížil – podobne ako letné mole, ktoré už raz opálil plameň, a predsa sa vracajú k smrteľnej žiare, ktorá ich fascinuje. Na svete dnes leží hustá temnota ohľadom Božej pravdy. Keď sa premýšľajúci ľudia prebudia z otupenosti, ktorá tak dlho ochromovala ich schopnosť uvažovať o náboženských veciach, volajú: „Svetlo, viac svetla!“

A ak nedostanú pravé svetlo poznania Boha, ktoré svieti iba úprimnému a zasvätenému veriacemu vo výkupné, sú pripravení prijať falošné svetlá, ktorými sa „boh tohto sveta“, satan, usiluje chytiť do pasce všetkých – vyššiu kritiku, inak nazývanú agnosticizmus, spiritizmus, kresťanskú vedu alebo teozofiu. Tie by, keby to bolo možné, zviedli aj samotných vyvolených a sú dobre znázornené ako satanovi služobníci, ktorí sa premieňajú na anjelov svetla.

Ďalším populárnym spiritualistickým časopisom je The Philosophical Journal. Neustále nalieha, aby bolo jeho evanjelium spiritizmu vyskúšané, a vyhlasuje ho za jedinú vec, ktorú svet potrebuje. Zároveň však pripúšťa podvody, ktoré „duchovia“ páchajú na médiách.

Pripúšťa, že keď sú títo duchovia odhalení ako „zlí duchovia“ a „lživí duchovia“ – pre svoje skresľovanie, podvody, zlé návrhy alebo skutky, ktoré obeť prebudia k odporu alebo k hľadaniu pomoci v modlitbe -, zjavne tí istí duchovia sa vracajú ako moralisti, s napomenutiami, prejavmi súcitu a sľubmi pomoci v odpore proti zlým duchom.

Robia to však iba preto, aby pri prvej príležitosti slabosti alebo pokušenia zlomili všetok odpor vôle a získali úplnú vládu – posadnutosť. Na podporu toho uvádzame výrok z čísla z 22. apríla 1897, podpísaný A. N. Watermanom, jednou z vedúcich osobností spiritualizmu. Pod nadpisom „Skutočné autorstvo duchovných posolstiev“ hovorí:

„Zdá sa mi nemožné, aby sme v tomto živote mohli vedieť, od koho pochádza duchovné posolstvo z druhého sveta. Môžeme mať dôkaz podobný tomu, aký máme pri autorstve listu, ale nič viac.“

Riskovali by ľudia so „zdravou mysľou“ všetko, čo majú, vystavili by sa šialenstvu, ktoré je podľa ich vlastných výpovedí mnohonásobne horšie v mukách než obyčajná duševná porucha, a trávili by svoj život tým, že by presviedčali ďalších ľudí, aby rovnako riskovali všetko, keby na to všetko mali iba taký dôkaz, aký má obyčajný list? Takýmto smerom by išli iba zúfalo oklamaní ľudia. Zjavne tak, ako Duch Svätý v ľuďoch pôsobí „ducha zdravej mysle“ (2. Timotejovi 1:7; Príslovia 2:6, 7), na druhej strane duchovia démonov pôsobia ducha nezdravej mysle.

Ďalší list, ktorý sme nedávno dostali z Floridy od brata v Kristovi, vzdelaného vo viacerých jazykoch, nás informuje o niektorých zvláštnych skúsenostiach, ktoré mal nedávno s týmito „zvádzajúcimi duchmi“. Uvedomil si prítomnosť neviditeľných duchovných bytostí a zdalo sa, že prejavujú zvláštny záujem o jeho prácu. Hoci bol dobre poučený podľa vyššie uvedených biblických línií o tom, kto sú títo „zvádzajúci duchovia“, predsa zabudol alebo nedbal na Božie poučenie, že ľudia nemajú mať nijakú komunikáciu s týmito „lživými duchmi“ a nemajú mať spoločenstvo s neplodnými skutkami temnoty.

Zanedbanie tohto pokynu mu spôsobilo vážne ťažkosti. A nebyť zásahu Božieho milosrdenstva ako odpovede na jeho i naše modlitby, mohlo ho to priviesť k stroskotaniu – duše aj tela.

K rozhovoru s nimi ho zlákala zmes zvedavosti a láskavej túžby kázať im slávne evanjelium Božej lásky a milosrdenstva pôsobiaceho skrze Krista voči celému ľudstvu, ako aj konečnú nádej na súd pre padlých anjelov, o ktorej hovorí Písmo (1. Korinťanom 6:3). Spočiatku pozorne počúvali a zdalo sa, že majú hlboký a úctivý záujem o posolstvo. No zanedlho sa z nich stali veľmi „známi“ duchovia, ktorí sa mu vnucovali so svojimi otázkami a poznámkami v každom čase a na každom mieste.

Hádali sa s ním aj medzi sebou spôsobom a o témach, ktoré vôbec neboli budujúce, takže ich napomenul. Napokon im prikázal, aby odišli. Keďže si však získali jeho „vnútorné ucho“ – urobili z neho to, čo by spiritisti nazvali „jasnosluchovým médiom“ -, neboli ochotní odísť. Až prostredníctvom vrúcnej modlitby bol napokon vyslobodený. Mal byť na pozore pred ich zvodným vplyvom. Mal si pamätať, že nikto nie je oprávnený hovoriť za Pána bez poverenia.

Joseph Hartman vydal knihu s rozsahom 378 strán, v ktorej opisuje svoje skúsenosti ako spiritistické médium. K spiritizmu ho priviedlo Swedenborgovo učenie. Opisuje svoje poníženie takmer až na hranicu straty rozumu následkom duchovnej posadnutosti a nakoniec aj svoje vyslobodenie z pasce, ktorá spútala jeho vôľu. Zvláštne však je, že napriek tomu zostal pevným veriacim v swedenborgianizmus a spiritizmus, hoci podobne ako iní varuje každého, aby si dával pozor na ich zlé úklady. Úbohý oklamaný človek stále verí, že ide o dobrých duchov.

Pán Hartman sa dostal do kontaktu s „planžetou“, dreveným zariadením, ktoré drží ceruzku a ľahko sa pohybuje pod rukami niektorých médií alebo „citlivých“ osôb, dokonca aj detí, pričom píše odpovede na položené otázky. Zúčastnil sa aj niekoľkých seáns s nakláňaním stolov a klepaním a bol presvedčený, že nejde o podvody, ale o pôsobenie neviditeľných inteligentných duchov.

Aktívne sa o to začal zaujímať, keď sa usiloval presvedčiť pochybujúcich priateľov o pravosti týchto prejavov. Potom to vyskúšal vo vlastnej rodine a zistil, že jeho malý syn je kresliace a píšuce médium. Následne ho zaujalo skúmanie javov duchovnej materializácie.

Približne v tom čase zomrela jeho dcéra „Dolly“ a on sa hlboko zaujímal o zjavenia alebo materializácie, ktoré sa vydávali za „Dolly“. Napriek tomu zostával nedôverčivý a vlastnými slovami povedal, že „to zanechal pod oblakom pochybností a podozrenia z podvodu“. Po piatich rokoch skúseností však hovorí:

„Nech som mal o týchto javoch akékoľvek pochybnosti, som jasne toho názoru, že poctivé materializácie sa dnes dejú často. Kto sú tieto podoby alebo odkiaľ pochádzajú, je sporná otázka.“

Práve sme ale videli, že ak sú tieto prejavy „poctivé“ z hľadiska média, z hľadiska osôb, ktoré predstavujú, sú podvodom – napodobňovaním mŕtvych padlými anjelmi. Neskôr sa v dome pána Hartmana konali seansy s nakláňaním stolov, klepaním, kreslením a písaním. Dve z jeho detí sa stali zručnými médiami a napokon sa na svoje vlastné prekvapenie, bez očakávania či vyhľadávania, stal píšucim médiom aj on sám.

Teraz mohol a často aj viedol rozhovory údajne so svojou dcérou „Dolly“, no v skutočnosti s démonmi, ktorí ju napodobňovali, ako aj s ďalšími. Cítil príjemné vône a podobné prejavy. V ďalšom vývoji sa stal hovoriacim médiom a keď bol „pod kontrolou“, hovoril a konal bez vlastného zámeru alebo vôle. Zároveň však mal plnú moc odmietnuť byť médiom pre takých „duchov“, ktorých si odmietol pripustiť pre ich predchádzajúcu hrubosť alebo obscénnosť.

Potom mu bolo udelené „vnútorné ucho“, teda „jasnosluch“, schopnosť počuť zvuky, ktoré iní nepočuli, a tak viesť rozhovor s „duchmi“ bez akéhokoľvek vonkajšieho prostriedku, ako bolo písanie, klepanie a podobne. O svojich „duchovných priateľoch“ hovorí:

„Opísali mi, že kruh duchov, ktorý ma ovládal, pozostáva z ‚dvanástich duchovných darov alebo cností‘, ktoré spolu tvoria ‚skupinu‘ veľmi veľkej sily. Vyhlásili, že pod ich vedením sa stanem jedným z najväčších médií, aké kedy boli známe. Vzbúril som sa proti tomu. Nemal som ani najmenšiu túžbu po takejto sláve. Oni však boli o to rozhodnutejší.“

Tak bol pán Hartman postupne, proti svojej vôli, stále viac privádzaný pod „kontrolu“ zlých duchov, ktorí ho nakoniec posadli. Ďalšia skúsenosť súvisela so zvláštnym jasnosluchovým hlasom, ktorý sa vydával za Boha a prevzal nad ním úplnú kontrolu, usmerňujúc každý jeho čin. V najtemnejších farbách mu vykresľoval všetky jeho chyby a slabosti a usiloval sa zničiť v ňom všetku nádej. Bolo mu povedané, aby sa modlil, a keď sa o to pokúsil, dostával také protichodné návrhy slov, že modlitba sa stala nemožnou.

Bol pevne chytený v pasci „zlých duchov“, „posadnutý“ a ovládaný „duchovným mesmerizmom“, ako to sám nazýva. Napokon však z ich otroctva unikol. Kedysi silná vôľa sa znovu presadila a on spísal svoj príbeh, aby zabránil iným padnúť do podobnej pasce. Napriek svojim pozoruhodným skúsenostiam však celej veci nerozumel. Jeho skúsenosti dokázali, že všetci „duchovia“, s ktorými prišiel do kontaktu, boli „zlí“, lživí, rúhaví a väčšina z nich hrubo a odpudivo obscénna.

Keďže však veril, že ide o duchov zosnulých mužov a žien, domnieval sa, že narazil iba na jednu skupinu zlých duchov, zatiaľ čo inde existujú aj skupiny dobrých, pravdivých a čistých duchov. Keby bol poznal jasné varovania a učenie Božieho slova o tejto veci, videl by to celé v úplne inom svetle.

Keď znovu získal vládu nad svojou vôľou, títo zlí duchovia, ktorých charakter už plne poznal, ho stále sprevádzali a opakovane sa pokúšali dostať jeho vôľu znova pod „kontrolu“. Napriek tomu im dovolil používať jeho ruku na písanie posolstiev. Keď sa ich pýtal, ako a prečo zneužili jeho dôveru, klamali mu, boli obscénni a usilovali sa ho spútať a poškodiť, odpovedali, že sú svojou povahou úplne zlí a že sú „diabli“.

Potom to však znovu popreli a vyhlásili, že sú duchmi mŕtvych ľudských bytostí. Aby ho však utvrdili v swedenborgianizme, povedali mu, že medzi nimi nie sú nijakí swedenborgiáni. Hartman týmto samozvaným „lživým duchom“ zjavne uveril, pretože svoju knihu uzatvára citovaním dôkazov, že Swedenborg prešiel skúsenosťami posadnutosti do istej miery podobnými jeho vlastným. Zo Swedenborgovho Denníka cituje tieto slová:

„Veľmi často, keď so mnou niekto hovoril, duchovia hovorili cezo mňa… Stalo sa to mnohokrát, napríklad dnes dvakrát. Nedokážem spočítať, koľkokrát, lebo ich bolo tak veľa… Okrem toho sa cezo mňa smiali a robili mnoho vecí… Sú to tí, ktorí tieto veci vkladajú do mojich myšlienok a kým si to neuvedomujem, vedú moju ruku, aby takto písala.“

Hartman o Swedenborgovi ďalej hovorí:

„Je historickou skutočnosťou, že Swedenborgovi ohovárači, ktorí nerozumeli vnútorným pokušeniam ani duchovnej kontrole, rozšírili, že bol šialený a že počas svojho pobytu v Londýne robil viacero hlúpych a bláznivých vecí… Bol pod kontrolou duchov, ktorí pôsobili cez jeho telo, hovorili cezeň a pohybovali jeho telom, akoby bolo ich vlastné… Počas časti tohto prechodného obdobia bol nepochybne ovládaný zlými duchmi. Mával zášklby tela od hlavy až po päty a že bol neraz zhodený z postele tvárou k zemi… „Bol som v pokušení,“ hovorí, „napádali ma myšlienky, ktoré som nemohol ovládať… a bola im daná úplná sloboda… Kým som mal tie najzatratenejšie myšlienky, najhoršie, aké si možno predstaviť, Ježiš Kristus bol viditeľne predstavený pred mojím vnútorným zrakom.“

Pán Hartman to komentuje slovami:

„Veríme, že to bol zlý duch, ktorý predstieral, že je Kristus, tak ako v našom vlastnom prípade duch predstieral, že je Boh.“

Nám sa zdá zrejmé, že Swedenborg bol spiritistické médium a predchodca určený na šírenie a upevňovanie „učení démonov“ o „siedmich nebesiach a siedmich peklách“ a podobných veciach až do omrzenia. Napriek tomu pán Hartman uzatvára svoju knihu chválou Swedenborga. Hoci pripúšťa, že Swedenborg bol občas posadnutý démonmi, domnieva sa, že inokedy bol posadnutý a ovládaný dobrými duchmi. Hartmanova vlastná skúsenosť však potvrdzovala Písmo, že všetci títo duchovia sú „zlí“, „zvádzajúci“ a „lživí“ duchovia.

V brožúre s názvom „Povaha šialenstva, jeho príčina a liečba“ od J. D. Rhymusa autor ukazuje, že v mnohých prípadoch je šialenstvo iba démonickou posadnutosťou alebo „obsesiou“. Hovorí:

„Vo vlastnom prípade viem, že mozog vôbec nebol chorý. Zdalo sa, že celá moja prirodzenosť bola vystupňovaná protichodnými emóciami, ktoré zúrili v mojej hrudi. Bol som úplne obklopený a preniknutý myšlienkami, alebo inými slovami, myšlienky ku mne prichádzali ako niečo, čo na mňa narážalo a hľadalo vyjadrenie cezo mňa, bez toho, aby boli vytvorené alebo vyprodukované činnosťou môjho vlastného mozgu. Hoci som si bol v tom čase plne vedomý, tak ako som si vedomý teraz, cítil som, že vo mne pôsobí sila, ktorá nebola mojou vlastnou vôľou ani takzvanou mozgovou silou. Bola však tak zmiešaná s mojimi vlastnými schopnosťami konať a prejavovala sa cez ne natoľko, že keď tieto stavy ustúpili, pociťoval som veľké vyčerpanie nervovej sily a duševné zrútenie.“

Po podrobnom opise vlastného prípadu a svojho vyslobodenia z otroctva zlých duchov, ktorých považoval za duchov zlých zosnulých ľudí – zjavne bol aj on nasledovníkom Swedenborga -, cituje list jedného lekára z Philadelphie, datovaný 12. novembra 1884. Lekár píše:

„Mladá žena, o ktorej sa zmieňujete vo svojom liste, je slečna S., ktorá bola kedysi mojou pacientkou a bola pomerne blízka mojej rodine. Jej otec bol námorný kapitán a stratil sa na mori. Nikto nevedel, kedy ani kde. Jej túžba dozvedieť sa niečo o jeho osude ju priviedla k tomu, že sa obrátila na spiritistické médium. Ukázalo sa, že je veľmi ‚vnímavá‘ a pozoruhodné médium. Sama neurobila nič, čím by povzbudzovala príchod duchov, no oni prichádzali napriek tomu. Dlhý čas ju takmer utrápili o život – ako dlho, to si už nepamätám. Často ju v noci nútili vstať z postele a vykonávať najrozličnejšie groteskné výstupy. Napokon ich odohnala tým, že pri každom ich priblížení opakovala Pánovu modlitbu.“

Ten istý autor hovorí:

„Sudca Edmonds z New Yorku, známy spiritista a zároveň jasnovidec aj jasnosluchové médium – dnes už zosnulý -, nedávno vyjadril názor, že mnohí takzvaní šialenci v ústavoch sú iba pod vplyvom duchov.“

Sám sudca povedal:

„Mal som účasť na vyliečení asi pätnástich prípadov šialenstva, alebo presnejšie posadnutosti. Oznámil som to Akadémii vied v New Yorku. Katolícki kňazi po dôkladnom vyskúšaní svojej „svätenej vody a modlitieb“ posielali svojich mediumisticky postihnutých členov, keď boli vážne narušení, aby boli odmagnetizovaní a vyslobodení zo zovretia duchov, ktorí ich ovládali.“

Len málokto si uvedomuje, do akej miery je spiritizmus dnes aktívny a ako postupne znovu ožíva. Klepanie, písanie, nakláňanie stolov a dokonca aj materializácie sú iba začiatkami spiritizmu, nie konečným cieľom, o ktorý duchovia usilujú. Cieľom je posadnutie – „obsesia“. A tí, ktorí silným sebaovládaním neustále vzdorujú úplnej duchovnej kontrole, sú používaní ako „skúšobné médiá“, aby chytili ďalších a aby ich, ako vyššie, povzbudzovali ísť „na vyššiu rovinu súladu“ s lživými, zvádzajúcimi, zotročujúcimi a démonizujúcimi duchmi.

Anglický časopis Black and White prináša podrobnú a ilustrovanú správu o nedávnych zjaveniach v meste Tilly-sur-Seulles v Normandii vo Francúzsku. Hovorí, že ide o zjavenia Panny Márie, ktoré trvali niekoľko mesiacov a sú dôkladne dosvedčené. Dodáva:

„Zjavenia, ktoré sa zriedka alebo nikdy nepodobajú jedno na druhé, dokonca ani tým istým vidiacim, buď vždy vystupujú zo zeme, ako v prípade zjavenia čarodejnice z Endoru, alebo sa objavujú postupne, kúsok po kúsku – najprv noha, potom ruka a tak ďalej – v miernej výške. To všetko je veľmi zvláštne. Pošliapané ovsené pole, brest obratý o konáre lovcami relikvií, roztrhaný živý plot chránený ostnatým drôtom a ozdobený sochami, obrazmi, ružencami, kvetináčmi a sviecami zostávajú ako svedectvo viery v nadprirodzeno, ktorá nie je o nič slabšia než v stredoveku.“

Black and White po citácii z Croix du Calvados, oficiálneho orgánu rímskokatolíckeho biskupa diecézy, že „hoci nemožno pochybovať o skutočnosti zjavení, čoraz viac sa prikláňa k tomu, že ich treba pripísať diabolskému zásahu“, dodáva:

„Ak niečo, potom práve toto im môže v očiach sveta dodať ešte väčší záujem. Svet sa už na konci devätnásteho storočia ukazuje ako mimoriadne ochotný zahrávať sa so satanizmom, krištáľovým veštením, astrológiou, teozofiou, spiritualizmom a mágiou – čiernou aj bielou. Hlavné body v prospech tohto cirkevného rozhodnutia sa zdajú byť tieto: istý Vintras, ktorý žil v starom mlyne, dodnes stojacom na brehu rieky Seulles pod staršou dedinou Tilly, predpovedal tieto zjavenia okolo roku 1830. Vintras bol na žiadosť pápeža Gregora XVI. odsúdený ako čarodejník a uväznený v Caene. Tvrdil, že bol ‚inšpirovaný‘ archanjelom Michaelom. Je zvláštne, že ďalšia ‚prorokyňa‘, ktorá tvrdila, že je inšpirovaná iným archanjelom, konkrétne Gabrielom – slečna Cuedonová, o ktorej istý abbé vyhlásil, že je skôr ‚posadnutá‘ než ‚inšpirovaná‘ -, predpovedala tie isté zjavenia v Tilly dva týždne predtým, ako sa začali.“

Zdá sa, že satanovým heslom je: čokoľvek, len aby oklamal a zmiatol ľudstvo a zabránil pravde, ktorá je teraz pre ľudí určená, aby sa k nim dostala. Z anglického spiritistického časopisu Light citujeme nedávnu správu o jednej seanse:

„Pri jednom sedení, ktoré sa konalo jedného večera na pozvanie matky, ktorá práve stratila milovaného syna, bolo medzi inými javmi vidieť pozoruhodné svetlo. Malo podobu nádhernej žiarivej gule, ktorej stred bol jasne modrý a mimoriadne žiarivý. Zdalo sa, akoby bolo v nezmerateľnej diaľke; stena miestnosti nepredstavovala pre tých, ktorí ho pozorovali, nijakú prekážku. Zostalo viditeľné asi pol hodiny a potom sa im postupne stratilo z dohľadu.

Všetkých prítomných naplnil pocit hlbokej úcty a zbožnej vážnosti. Ovládajúci duch, teda duch ovládajúci médium, vysvetlil, že toto je skutočne Kristovo svetlo. Podľa viery, ktorú dnes veľmi všeobecne zastávajú kresťania všetkých denominácií, sa Kristus postupne približuje k tejto zemi a v naplnení svojich slov, vyslovených takmer pred dvetisíc rokmi, prichádza ustanoviť medzi nami svoje kráľovstvo – vládu všeobecnej lásky a bratstva.“

Ovládajúci duch ďalej povedal:

„Napíš editorovi časopisu Light takto: Povedz mu, že svetlo prichádza ku všetkým ľuďom. Deň čo deň žiari jasnejšie. Toto svetlo je Svetlo, ktoré má osvietiť každého človeka prichádzajúceho na svet. Láska je v ňom stelesnená. Pravda ho prináša. Múdrosť ho učí. Viera ho zjavuje. Nádej ho živí. Spravodlivosť po ňom túži. Sláva ho sprevádza. Pokoj si ho nárokuje. Moc naň čaká. Toto pozoruhodné svetlo sprevádzajú zástupy anjelov, obyvatelia sfér blažených, mocní víťazi aj tí, ktorých hriechy boli ako šarlát, no teraz žiaria v tomto Svetle. Dokonalé dobro, dokonalý človek, dokonalé svetlo.“

Krásni anjeli obklopovali médium. Svetlo sa objavilo za ňou, no tešilo ju, keď sa dozvedela, že najväčšia sláva zažiarila vtedy, keď hovorila o Kristovej moci. Hoci sama nevidela najväčšiu slávu Svetla, videla ho ďaleko, veľmi ďaleko, so žiarou podobnou hviezde. Tak ako pri prvom príchode zlí duchovia uznávali Ježiša a hovorili:

„Vieme, kto si.“ a „Čo ťa do nás, Ježiš, Syn Boží?“ a ako svedčili o apoštoloch: „Toto sú služobníci najvyššieho Boha, ktorí nám zvestujú cestu večného života.“

tak aj dnes, ako sme videli, niektorí z nich občas dosvedčia pravdu, odporučia Štúdium Biblie a podobne. Je však bezpečné predpokladať, že to všetko má svoj zámer. Je to „návnada“ pre tých, ktorí sa zaujímajú o svetlo alebo ho hľadajú týmto smerom, aby ich napokon odviedli do nejakej hlbokej temnoty. Neustále pamätajme na to, že tieto klamy budú také odvážne a zdanlivo tak podopreté pokročilou pravdou, že by, „keby to bolo možné, zviedli aj vyvolených“ (Matúš 24:24-26).

Za takýchto okolností existuje iba jedna bezpečná cesta – plne prijať Krista Ježiša, Vykupiteľa a Výkupcu ľudského rodu, ako svojho Spasiteľa a Učiteľa a nechať sa viesť iba jeho Duchom pravdy, ktorý bol človeku vyjadrený prostredníctvom jeho Slova – Biblie. Ak tak budete robiť, budete Božou mocou zachovaní pred všetkými nástrahami zlého. Evanjelium je totiž Božou mocou na spasenie každému, kto [poslušne] verí.

Akým veľkým nebezpečenstvám sú vystavení ľudia kresťanstva, môžeme posúdiť, keď si pripomenieme, že takmer všetci sú pod satanovým klamom, ktorý prvýkrát vyslovil matke Eve v Edene – na jej oklamanie a pád. Vtedy povedal:

„Určite nezomriete.“

Odvtedy pokračuje vo svojej strane sporu a väčšina Božieho ľudu verí satanovmu výroku a neverí Pánovmu slovu. Zastávajú názor, že nikto v skutočnosti neumiera, ale že keď sa smrť zdanlivo odohrá, človek sa tým stáva „živším než kedykoľvek predtým“. Keďže veria, že nikto nie je skutočne mŕtvy, nemôžeme sa čudovať, že kresťanstvo úplne odmieta biblické učenie, že jediná nádej budúceho života spočíva v Božom zasľúbení „vzkriesenia MŔTVYCH“.

Robí z neho nezmysel tým, že tvrdí, že ide iba o vzkriesenie tela, ktoré zomrelo – hoci apoštol vyhlasuje, že toto telo vzkriesené nebude, ale že pri vzkriesení duše, teda bytosti, bude dané nové telo (1. Korinťanom 15:12-18, 36-38).

Ako dôkaz nebezpečenstva v tomto smere si všímame skutočnosť, že v jednom veľmi nedávnom čísle časopisu The Ram’s Horn, radikálne ortodoxného časopisu z Chicaga, bola na vonkajšej obálke uverejnená farebná rytina zobrazujúca kresťanskú matku so zopnutými rukami, ako sa modlí pri malom hrobe ozdobenom kvetmi, zatiaľ čo priamo pred ňou je zobrazený tieňový obrys jej dieťaťa, ktoré sa k nej približuje.

Editor The Ram’s Horn a jeho čitatelia sú ako všetci ostatní nominálni kresťania, ktorí zanedbávajú učenie Božieho slova o tejto veci – sú pripravení na to, aby ich satanove klamy chytili do pasce. Všimnime si aj nasledujúci výstrižok z čísla The Philosophical Journal zo 2. januára 1897, spiritualistického časopisu. Pod nadpisom „Pokrokové myslenie“ editor cituje z kázne reverenda T. DeWitta Talmagea zo 6. decembra 1896 takto:

„Dokonca aj Talmage sa posunul od starej viery a teraz verí v návrat ducha do tohto nášho sveta po smrti. Dňa 6. decembra kázal vo Washingtone kázeň o ‚nebeskom svete‘, v ktorej ukazoval zamestnanie ‚zosnulých‘ v tomto stave existencie. Na otázku: ‚Čo teraz robia zosnulí?‘ odpovedal: ‚Táto otázka sa dá zodpovedať ľahšie, než by ste si mysleli,‘ a dodáva: ‚Ich ruka zabudla na svoju zručnosť, ale duch má schopnosti, ktoré prevyšujú štyri prsty a palec tak veľmi, ako nadprirodzené prevyšuje ľudské. Dôvod, prečo im Boh vzal oko, ruku a mozog, bol ten, aby im dal niečo ohybnejšie, ľahšie ovládateľné, zručnejšie a mnohonásobne schopnejšie.‘

Dr. Talmage hovorí, že duchovia, oslobodení od hmotného tela, sú ‚ohybnejší, zručnejší‘ a ‚stále pokračujú vo svojom starom zamestnaní‘, ale s nesmierne zdokonalenými schopnosťami. Argumentuje takto: ‚Máte predstavu, že tá hojnosť schopností sa pri smrti zrútila a zahynula? Prečo by to tak malo byť, keď majú viac vecí, na ktoré môžu hľadieť, keď majú ostrejšie vnímanie krásy a keď stoja uprostred samotných tkáčskych stavov, na ktorých sa tkajú západy slnka, dúhy a jarné rána?

Ste takí nechápaví, že si myslíte, že preto, lebo maliar odložil svoj stojan, sochár dláto a rytec nôž, tým je úplne zničený aj vkus, ktorý sa uňho štyridsať alebo päťdesiat rokov rozširoval a prehlboval? Títo umelci alebo priatelia umenia na zemi pracovali s hrubým materiálom, nedokonalým mozgom a krehkou rukou. Teraz preniesli svoje umenie do väčšej slobody a širších možností. Stále pokračujú vo svojom starom zamestnaní, ale bez únavy, bez obmedzení, bez prekážok pozemského ateliéru.‘“

Na otázku, čo robia lekári, odkedy prešli „za hranicu“, hovorí, že „sú zamestnaní svojou starou prácou“, a dodáva:

„V nebi niet choroby, ale na zemi je dosť chorôb, dosť rán v rozličných častiach Božej ríše, ktoré treba liečiť a ošetrovať. Tieto slávne duše prichádzajú dolu nie v lenivom lekárskom koči, ale rýchlosťou blesku. Nedokážete pochopiť, prečo sa ten pacient nakoniec uzdravil, hoci všetci skúsení lekári povedali, že musí zomrieť. Možno sa ho dotkol Abercrombie. Nečudoval by som sa, keby sa znovu vrátil pozrieť niektorých svojich starých pacientov. Tí, ktorí mali radosť z liečenia chorôb a bolestí zeme, odišli do neba a znovu z neho vychádzajú s láskavým liečivým pôsobením.“

Potom kladie ďalšiu otázku: čo teraz robia všetci zosnulí, ktorí boli v pozemskom živote „zamestnaní a nachádzali svoju hlavnú radosť v konaní dobra“? Odpovedá: Pokračujú priamo ďalej vo svojej práci.

„John Howard navštevuje žaláre; mŕtve ženy zo severných a južných bojísk sú stále vonku a hľadajú ranených; George Peabody stále bdie nad chudobnými; Thomas Clarkson sa stále stará o zotročených. Všetci, ktorí konali dobro na zemi, sú po smrti zamestnanejší než predtým. Náhrobný kameň nie je konečnou stanicou, ale štartovacím bodom.“

Potom uzatvára týmito veľmi dôraznými slovami:

„Aby som vám ukázal, že vaši zosnulí priatelia sú živší, než kedykoľvek boli; aby som vo vás prebudil túžbu po nebi; aby som vám dal širší pohľad na slávy, ktoré majú byť zjavené, kázal som túto kázeň.“

Niet teda ani najmenšej pochybnosti, že Dr. DeWitt Talmage je spiritualista. Toto pomenovanie si síce nenárokuje, ale učí veľké zásady tejto filozofie a pripúšťa z nej vyplývajúce javy návratu ducha, ktorý navštevuje smrteľníkov – duchovných lekárov, ktorí sa dotýkajú tých, ktorých smrteľní lekári už vydali smrti, a uzdravujú ich; navštevujú tých, čo sú v žalároch, aby zmiernili ich utrpenie; bdejú nad chudobnými; starajú sa o zotročených; a v tejto práci sú „po smrti zamestnanejší než predtým“!

Všetky cirkvi sú rýchlo prenikané spiritualistickou filozofiou a milióny ľudí v kresťanstve sú pripravené, zrelé na zlé pôsobenie týchto zvádzajúcich duchov. Všimnime si aj nasledujúce oznámenie na letáku o spiritistických predstaveniach a skúškach, ktoré sa nedávno konali v Muskegone v štáte Michigan. Bolo vytlačené výrazným písmom a doplnené rytinami zobrazujúcimi tieňové postavy a podobne. Pánovou prozreteľnosťou nám bolo zaslané práve včas, aby sme ho tu mohli spomenúť. Znie takto:

„V Opera House, pod záštitou Nábožensko-filozofickej spoločnosti z Bostonu v štáte Massachusetts, v nedeľu večer 11. apríla 1897.

Spiritistické materializácie, úžasné nadľudské videnia, spiritistické klepanie, písanie na tabuľky, vznášajúce sa stoly a stoličky, pozoruhodné skúšky ľudskej mysle, ľudská bytosť oddelená od okolitých predmetov a vznášajúca sa vo vzduchu. Hľaďte na divy dneška! Zamyslite sa nad jednou veľkou otázkou tejto hodiny: Existuje krajina duchov? Aký je osud človeka? Chcete byť presvedčení, že existuje život po smrti? Veríte v nesmrteľnosť? Veríte vo svet duší? Alebo veríte, že smrťou sa všetko končí?

Dr. Loyd Cooke, výnimočný a neprekonateľný medzi duchovnými médiami, za asistencie viacerých významných médií predvedie na otvorenom javisku niektoré z najúžasnejších materializácií, aké boli kedy v tejto krajine videné.

Nasledujú niektoré z prejavov, ktoré sa zvyčajne dejú v prítomnosti týchto médií: stôl sa zdvihne do výšky štyroch až piatich stôp a vznáša sa vo vzduchu. Duchovné ruky a tváre sú jasne viditeľné a ich priatelia ich rozpoznávajú. Gitara hrá a neviditeľná moc ju prenáša po miestnosti. Kvety sú prinášané a odovzdávané obecenstvu rukami, ktoré sú jasne viditeľné. Zvonia zvončeky, hrajú harfy a v prítomnosti týchto úžasných médií sa dejú aj ďalšie prejavy ohromujúcej povahy, ak sú presne dodržané podmienky. Noc úžasných prejavov! Závoj je odhrnutý, aby všetci mohli nahliadnuť do duchovného sveta a uvidieť mnohé zvláštne a ohromujúce veci.

Duchovenstvo, tlač, učené synody a rady, múdri filozofi i vedci, vlastne celý svet, vyhlásili tieto filozofické idealizmy za ohromujúcu skutočnosť. Budete postavení tvárou v tvár duchom. Na veľkom klavíri sa bude hrať bez toho, aby sa ho dotkla živá duša. Mnohé duchovné postavy na javisku – niekedy osem alebo desať naraz – budú pozitívnym dôkazom pravosti týchto médií. Tri roky sa rozvíjali osobitne na to, aby v plnom svetle dokázali fakty duchovnej moci!

Neviditeľné mocnosti neustále vytvárajú nové a ohromujúce prejavy, aby obrátili skeptikov a posilnili veriacich. Príďte a presvedčte sa sami. Nespoliehajte sa na slovo nikoho iného. Skúmajte a verte vlastným očiam. Nech vás vedie vlastný rozum. Neverte ničomu, čo počujete! Každý muž a každá žena má právo vidieť a premýšľať.

Mnohí sa pýtajú: „Je v spiritualizme nejaká pravda?“ Ak sa zúčastníte tejto seansy s týmito novými médiami, už nikdy nebudete pochybovať, že duchovia znovu navštevujú zem a že ich priatelia ich môžu vidieť a rozpoznať. Postavia sa vedľa vás a podajú ruku každému, kto ich o to požiada. Pamätajte, táto seansa nie je ako iné, ktorých ste sa zúčastnili. Postavy, ktoré tu uvidíte, sa vás neboja, ale prídu k vám tak blízko, že nebudete môcť pochybovať o ich totožnosti, a presvedčia vás, že nie sú telom tejto zeme. Nikto, kto sa kedy zúčastnil týchto seáns, nemôže pochybovať o pravosti týchto médií. Pamätajte, že ide o novo rozvinuté médiá, ktoré práve prišli na toto miesto, a všetci, ktorí ich videli, ich uznávajú ako najmocnejší kruh, aký bol kedy privedený do tejto krajiny. Nie v tme, ale v otvorenom svetle. Cítite ich dotyk. Vidíte ich netelesné podoby. V jasnom, otvorenom svetle! Použije sa každý možný prostriedok na poučenie poslucháčov o tom, či sa tieto takzvané divy dejú pomocou duchov, alebo sú výsledkom prirodzených prostriedkov.

Z obecenstva budú vybrané výbory, aby pomáhali a podali správu o svojich názoroch na príčinu a pôvod mnohých veľmi zvláštnych vecí, ktoré budú počas večera ukázané. Deje sa to preto, aby každý prítomný človek mohol spoznať pravdu o týchto prejavoch – či sú pravé, alebo spôsobené odborným trikom. Dvere sa otvárajú o 7:15. Začiatok o 8:00. Bude sa vyberať malé vstupné.“

Brat Thori zo St. Paul v Minnesote nám posiela vizitku istého Dr. Snydera z toho mesta, ktorý sa označuje za kresťanského spiritualistu a tvrdí, že on aj ďalší tam pravidelne konajú seansy, pri ktorých sa im Pán ako duchovná bytosť ukazuje pred ich smrteľnými očami. Hovorí, že tieto prejavy tam videlo asi štyridsať osôb. Traja z nich prijali „večeru Pánovu“ priamo z Pánovej ruky. Na prijatej vizitke je uvedených šestnásť biblických textov, medzi nimi aj tieto:

„Boh je Duch. Ja som svetlo sveta. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto mňa miluje, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ Ján 14:21

Veľkým písmom sú v hornej časti vizitky uvedené tieto slová: „VIDELI STE PÁNA? AK NIE, PREČO NIE?“. Brat Thori poznamenáva, že doktor pôsobí veľmi zbožne a vyznáva vieru vo výkupné aj v obnovu. Táto udalosť bratovi T. okamžite pripomenula výrok zo Studies in the Scriptures, zväzok II, strana 158, kde sa píše:

„Okrem iných podobných vecí niektorí z nich dokonca učia, že Kristus je prítomný, a nepochybujeme, že onedlho budú usporadúvať seansy, pri ktorých budú tvrdiť, že sa zjavuje i ‚v tajnej komore‘.“

Tu vidíme viac zo satanovej stratégi – verný svojmu charakteru podvodníka, satan začína všetky takéto prejavy navonok zbožne. Keď loví ľudí, dáva na svoj háčik návnadu. Ukáže sa, že svojvoľní kresťania, bez ohľadu na svoju morálku alebo vieru, budú vystavení nástrahám veľkého nepriateľa. Úplné podriadenie vôle Božej vôli vyjadrenej v jeho Slove je absolútne nevyhnutné na víťazstvo nad svetom, telom a diablom.

Ak má však satan a jeho verní poznanie o liečivých prostriedkoch a zručnosť v ich používaní, nezabúdajme, že má aj veľkú zhubnú moc. To už bolo dokázané. Vezmime si prípad Jannesa a Jambresa, známych egyptských médií a kúzelníkov, ktorí v prítomnosti faraóna napodobnili mnohé zázraky vykonané Božou mocou prostredníctvom Mojžiša a Árona. Vedeli premeniť svoje palice na hady; takisto premenili vodu na krv (2. Mojžišova 7:11, 22; 8:7).

Máme všetky dôvody veriť, že padlí duchovia sa počas uplynulých skoro šesťtisíc rokov naučili veľmi veľa a že dnes majú omnoho širší rozsah moci. Prikláňame sa k presvedčeniu, že rany kobyliek, množstvo škodcov ničiacich úrodu, spóry a mikróby chorôb, ktoré v posledných časoch sužujú ľudský aj zvierací život, môžu byť prejavmi tej istej moci zla. Podobne je satan „kniežaťom mocnosti vzduchu“ a je dostatočne zlomyseľný na to, aby svoju moc používal až po hranicu Božieho dopustenia. To by mohlo sčasti vysvetľovať veľké záplavy, cyklóny a tornáda posledných rokov.

„Ale takéto prírodné sily určite nie sú ponechané v moci démonov,“ namietne niekto.

Nie úplne – určite nie. Inak by sme mohli pochybovať, či by svet bol vôbec obývateľný. Vezmime si prípad Jóba. Len čo boli zrušené Božie obmedzenia voči satanovi, podnietil Sabejcov, aby ukradli Jóbov dobytok a zabili jeho sluhov. Spôsobil, že z neba zostúpil oheň, ktorý nielen zabil, ale aj spálil Jóbove stáda oviec. Poslal Chaldejcov, ktorí ukradli Jóbove ťavy, a napokon vyvolal víchricu, ktorá zasiahla dom, v ktorom Jóbove deti spolu hodovali, zničila ho a usmrtila jeho obyvateľov. A len čo dostal dovolenie, zaútočil chorobou aj na samotného Jóba (Jób 1:9; 2:7).

Niet pochýb, že satan a jeho zástupy sú rovnako schopní a ochotní ako kedykoľvek predtým spôsobiť všetku škodu, ktorú im Božia múdrosť uzná za vhodné dovoliť. Všetci poznajú rany predpovedané v knihe Zjavenie, ktoré majú byť vyliate na svet na konci a pri súde tohto veku. Egyptské rany boli ich predobrazom, hoci prichádzajúce rany sú opísané v symboloch. Vždy však pamätajme na Božiu starostlivosť o jeho ľud, ktorým ho chráni pred každým nešťastím, ktoré by mu pod Božím dohľadom neprinieslo nejaké cenné poučenie alebo skúsenosť.

A pamätajme, že Boh je schopný a ochotný obrátiť hnev ľudí aj démonov na naplnenie svojho zámeru a zadržať zvyšok toho hnevu, ktorý by bránil jeho veľkým plánom. Nasledujúce slová reverenda A. B. Simpsona sú veľmi výstižné:

„Aj uzdravovanie chorôb sa vraj spája s praktikami spiritualizmu, živočíšneho magnetizmu, jasnovidectva a podobne. Nebudeme popierať, že hoci niektoré prejavy spiritualizmu sú nepochybne podvodmi, mnohé sú bezpochyby nadprirodzené a sú vyvolané silami, pre ktoré fyzikálna veda nemá vysvetlenie. Nemá zmysel pokúšať sa čeliť tejto hroznej obludnosti spiritualizmu – v ktorej je, ako hovorí Joseph Cook, možno veľké „ak“ našej najbližšej budúcnosti v Anglicku a Amerike – unáhleným a povrchným popieraním faktov alebo ich vysvetľovaním ako obyčajných kúzelníckych trikov. Často sú nepochybne skutočné a nadľudské. Sú to „duchovia démonov, ktorí robia zázraky“ a zhromažďujú ľudí na Armagedon.

Sú to znovu oživené sily egyptských kúzelníkov, gréckych veštiarní, rímskych veštcov z obetných vnútorností a indiánskych medicinmanov. Nie sú Božie, sú menšie než všemohúce, ale sú viac než ľudské. Náš Pán nás pred nimi výslovne varoval a povedal nám, aby sme ich skúšali nie podľa ich moci, ale podľa ich ovocia, podľa ich svätosti, pokory a úcty k menu Ježiša a k Božiemu slovu. A práve ich existencia robí ešte naliehavejším, aby sme proti nim dokázali postaviť – podobne ako Mojžišovu palicu, ktorá pohltila palice kúzelníkov a napokon umlčala ich obmedzenú moc – živé sily svätého kresťanstva.“

Na záver nech duchovný Izrael počuje Pánovo slovo určené telesnému Izraelu:

„Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, neuč sa konať podľa OHAVNOSTÍ tých národov. Nech sa nenájde u teba nikto, kto by… POUŽÍVAL VEŠTENIE, ani vykladač znamení, ani zaklínač, ani čarodejník, ani zariekavač, ani ten, kto sa radí so známymi duchmi, ani veštec, ani ten, kto sa pýta mŕtvych. Lebo každý, kto robí tieto veci, je ohavnosťou Hospodinovi; a pre tieto ohavnosti ich Hospodin, tvoj Boh, vyháňa spred teba.“ 5. Mojžišova 18:9-12

„Keď vám povedia: Dopytujte sa tých, ktorí majú známych duchov, a veštcov, ktorí šepkajú a mrmlú, či sa ľud nemá DOPYTOVAŤ SVOJHO BOHA? Má sa pre ŽIVÝCH dopytovať MŔTVYCH? K zákonu a k svedectvu! Ak nehovoria podľa tohto slova, je to preto, že v nich niet svetla.“ Izaiáš 8:19-20

Jeden čitateľ časopisu po prečítaní článkov o spiritizme píše takto:

„Po smrti mojej matky sa môj otec oženil so ženou, ktorá bola spiritistickým médiom, a odvtedy sa ma pokúša presvedčiť o spiritizme. Opakovane mi rozprával o materializačných seansách, ktorých sa zúčastnil vo svojom vlastnom dome aj na iných miestach. Videl až pätnásť duchov zhmotnených naraz, dospelých aj nemluvňatá, zatiaľ čo médium sedelo vo svojej skrinke pred očami obecenstva. Niekedy videl, ako sa pri strope objavil hmlistý oblak a postupne zostupoval k podlahe. Keď klesal, nadobúdal podobu, až napokon stál na podlahe ako pevná, hmatateľná ľudská bytosť a podala mu ruku. Tá ruka bola v jeho zovretí rovnako hmatateľná, ako by bola moja vlastná. Hovorí, že jeho mŕtve dcéry, moje sestry, a ďalší zosnulí priatelia sa mu takto zjavovali odetí v čisto bielom rúchu.

Niekedy zhmotnili trblietavý čipkovaný šál, držali ho pred ním a triasli ním. Sadli si vedľa neho alebo mu do lona, objali ho okolo krku a rozprávali sa s ním o svojom nebeskom domove, o jeho kráse, nádherných kvetoch, o jeho vlastnej budúcnosti a o svojej starostlivosti o neho. Nakoniec povedali: ‚Nuž, musím ísť.‘ A ruka, ktorú držal vo svojej dlani a ktorú pevne zvieral, sa začala vytrácať z jeho zovretia. Telo redlo, až bolo cez takmer priehľadnú postavu možné rozoznať predmety na druhej strane miestnosti. Potom zmizlo, niekedy klesajúc dolu cez podlahu. Jeho otec, môj starý otec, ktorý bol za života lekárom, mu podľa jeho slov prostredníctvom médií písal recepty na lieky a podobne.

Môj otec nám rozprával veci, ktoré mu povedala jeho manželka, ktorá bola médiom – záležitosti týkajúce sa našej rodiny -, ktoré nás skutočne prekvapili, pretože sme vedeli, že nemala nijaký spôsob, ako sa o nich dozvedieť, iba prostredníctvom nadprirodzeného pôsobenia. No rokmi pozorovania spiritizmu sme videli dosť jeho ohavností na to, aby nás presvedčili o jeho satanskom pôvode. Preto som mu nikdy veľmi neveril a nakoniec som sa ho naučil nenávidieť. A odkedy sme uvideli svetlo prítomnej pravdy, ako ho teraz vidíme, uvedomujeme si jeho zlobu a démonickú povahu plnšie než kedykoľvek predtým. Opakovane som videl médiá ‚pod kontrolou‘ a všimol som si, ako úplne sa v takých chvíľach stávajú obeťami démonov, ktorí ich ovládajú. Neuvedomujú si svoj stav alebo aspoň nedokážu ovládať svoje slová a skutky. Ich výraz tváre je vtedy veľmi zvláštny.“

Reverend W. H. Clagett, predseda správnej rady Texas Presbyterian University, ktorý bol kedysi spiritualistom, nedávno prednášal vo veľkej sále Association Hall v Brooklyne v štáte New York pred početným obecenstvom. Brooklyn Eagle priniesol nasledujúcu správu o prednáške:

„Dr. Clagett povedal, že neprišiel iba pobaviť svoje obecenstvo ani mu rozprávať príbehy. Chcel ísť hlbšie. ,Otvorene,‘ pokračoval, ,nemám nádej obrátiť presvedčeného spiritualistu. Našťastie alebo nanešťastie, mojím údelom bolo vidieť veľmi veľa spiritualizmu. Roky som mu pevne veril a často som pôsobil ako médium na súkromných seansách. Táto otázka je vážnejšia, než si mnohí kresťania myslia. Spiritualizmus je jednou z najväčších mocností zla na svete. Tohto rodiaceho sa zla sa nezbavíme tým, že ho iba odsúdime. Musíme ľudí poučiť.

Verím, že existuje niečo ako komunikácia medzi ľuďmi a duchmi. Verím, že s moderným spiritualizmom sú spojené skutočné duchovné bytosti. Mnohí ľudia sa čudovali nad mocou spiritualizmu zvádzať inteligentných ľudí. Niektorí z vás si spomenú, že pred niekoľkými rokmi Dr. Kettles, riaditeľ všetkých verejných škôl v New Yorku, otvorene vyznal svoju vieru v spiritualizmus. Obracia sa na jeden z najsilnejších citov v ľudskom srdci – na našu lásku k mŕtvym. Kde sú títo milovaní? Existujú ešte? Aká je povaha ich existencie?

Človeku, ktorý odmieta Bibliu, sa na tieto otázky nedostáva nijakej odpovede. Všetko je tmavé, a keď sa duša pokúša preniknúť touto temnotou, volá s najhlbšou túžbou: ,Kde ste?‘ Vtedy satan v podobe spiritualizmu ponúka, že milovaného človeka znovu privedie späť, aby sme mohli počuť jeho hlas a skutočne vidieť jeho tvár.

Potom spiritualizmus prichádza k nám ako nové náboženstvo. Predstavuje sa ako systém náboženskej filozofie. Podujíma sa vyriešiť otázku: ,Ak človek zomrie, bude znovu žiť?‘ Keďže útočí na dušu takýmto rafinovaným a vierohodným spôsobom, niet divu, že satan v podobe spiritualizmu mnohých zvádza na scestie…

Dr. Clagett označil spiritualizmus za hlúpy aj ponižujúci. ,Pomyslite len,‘ povedal, ,na manželku alebo matku, ktorá by, aj keby s nami mohla komunikovať na zemi, išla k žene, ktorú nikdy nepoznala a s ktorou by sa nestýkala, ani keby ju poznala, a rozprávala jej tie najposvätnejšie veci – už samotná predstava je ponižujúca a hanebná! Spiritualizmus je podvod. Dve tretiny z neho sú diabol z druhej ruky a zvyšok diabol z prvej ruky.‘“

V nedávno vydanej knihe s názvom „Moci vzduchu“ autor, ktorý bol kedysi médiom, opisuje zvláštne skúsenosti s duchmi. Uvádzame jeho správu o skúsenostiach s duchom, ktorý tvrdil, že je Pán, a ktorý mu dával najavo, že on, médium, má byť veľmi použitý pri obrátení sveta; že bude zastávať veľmi podobné postavenie, aké mal Pán pri svojom prvom príchode, iba s tým rozdielom, že bude požehnaný podivuhodným a zázračným úspechom. Citujeme:

„Cítil som sa šťastný, veľmi šťastný, s Ježišom po svojom boku, ako som skutočne veril. Ako písanie pokračovalo, tým viac som bol presvedčený, že je to pravda, pretože štýl a vyjadrovanie naznačovali čistú myseľ a čisté srdce.“

Neskôr duch povedal:

„Ja som tvoj Otec a tvoj Boh… Ja som Všemohúci, Stvoriteľ všetkých vecí. Takto som hovoril k dávnym patriarchom – k Adamovi, Noachovi, Abrahámovi, Mojžišovi a ďalším.“

Toto posolstvo spôsobilo, že médium sa triaslo od strachu. Duch potom povedal:

„Neboj sa… Ja som tvoj Tvorca a tvoj Otec a ty si moje dieťa – moje veľmi drahé dieťa; dieťa podľa stvorenia aj podľa vykúpenia, preto sa nemusíš báť.“

Duch potom pokračoval:

„Vyvolil som si ťa, aby si bol mojím druhým Kristom. Ustanovil som Ježiša, svojho Syna, aby ťa vyučoval a urobil múdrym vo všetkých veciach – aby si konal moju vôľu vo veľkom diele spásy človeka.“

Duch potom poučil svoje médium, aby sa spojilo s istým duchovenským priateľom ako pomocníkom vo veľkom diele zachraňovania duší, a povedal:

„Keďže anglosaská a nemecká rasa sa stali takými citlivými, že duchovia môžu pôsobiť na ich mysle a v mnohých prípadoch ovládať ich telá, rozhodol som sa zaviesť nové obdobie. Na tento účel som povolal teba a tvojho priateľa, aby ste otvorili a pripravili cestu na jeho uvedenie. Buď pokorný, modliaci sa a verný, a všetko bude dobré. Znovu ti hovorím, buď pokorný – pokorný ako dieťa pred Bohom.“

Zlý duch sa ho usiloval priviesť k viere v „obrátenie sveta k Bohu“ prostredníctvom jeho pôsobenia, a to hneď; mal byť zástupcom Krista, ktorý vykoná dielo druhého príchodu v zachraňovaní sveta. Aby ho zbavil ostražitosti, varoval ho týmito slovami:

„Zlí duchovia sú všade okolo teba. Ich príbytkom až do súdu je vzduch alebo atmosféra zeme. Pôsobia v synoch neposlušnosti tým, že do ich myslí vtláčajú alebo vlievajú myšlienky a túžby, ktoré sú zlé a sebecké, a tiež tým, že rozpaľujú ich vášne, čím ich často vedú k páchaniu najhroznejších skutkov… Ako vieš, na tomto svete prebieha neustály zápas medzi takzvanými mocnosťami temnoty a mocnosťami svetla… Z toho, čo bolo povedané, možno vyvodiť, aký pomalý pokrok dosiahlo moje evanjelium vo svete od môjho nanebovstúpenia… Môj milovaný služobník Judson strávil mnoho rokov v pohanských krajinách, kým bol zachránený a privedený k Bohu čo i len jeden obrátený.“

Médium si myslelo, že takto by nehovorila nijaká bytosť okrem dobrej. Preto duch musel byť tým, za koho sa vydával; inak by bol veľkým podvodníkom a veľmi zlou bytosťou. Napriek tomu ho znepokojovali pochybnosti o pozoruhodných posolstvách, ktoré prijímal. Duch potom pokračoval:

„Zdá sa, že pochybuješ o svojom povolaní. Nemusíš pochybovať ani na okamih. Spusť svoju malú loďku na šíry oceán Božej nekonečnej lásky a nájdeš pomoc i útechu. Skutočným tajomstvom úspechu v akomkoľvek diele je horieť horlivosťou. Nemusíš sa báť začať. Teraz rozumieš zákonu kontroly vo vzťahu k mravným silám, ktoré možno uplatniť na deti ľudí. Na záver poviem, že najprv zamýšľam povolať Židov a potom pohanov. Preto najprv pôjdeš do New Yorku. Tam ti pomôže pán Beecher a ďalší, a potom pôjdeš do Palestíny, kde sa s tebou stretnem a dám ti úspech.

Keď som premýšľal o týchto veciach, znovu ku mne prišiel ten ‚tichý jemný hlas‘ a povedal: ‚Ja som Pán, tvoj Boh, a mám pre teba dielo, ktoré máš vykonať. Musím povolať svoj ľud, Židov, ako prípravu na tú veľkú udalosť, ktorá sa čoskoro uskutoční. Zariadil som, aby si išiel do New Yorku, kde sa stretneš s pánom Beecherom, ktorý ti veľmi pomôže v tvojom diele zhromaždenia môjho starobylého ľudu v Jeruzaleme, aby bol pripravený na obrátenie a učinený vhodným pre nebeské kráľovstvo. Opustíš svoj domov bez vedomia svojej rodiny a pôjdeš na miesto, ktoré ti určím.‘

‚Ja som Sudca celej zeme. Ja, Pán, som ťa povolal, aby si varoval všetkých ľudí, aby utiekli pred hnevom, ktorý má prísť. Blíži sa deň súdu, keď všetci ľudia, malí i veľkí, budú stáť pred mojím trónom. Preto buď usilovný, buď verný a konaj, ako ti prikazujem, a veľká bude tvoja odmena. Opustil si tých, ktorých si miloval, z ktorých mnohí sú v putách neprávosti. Teraz teda upri svoju myseľ na tých, po ktorých obrátení tak túžiš, a keď sa budeš modliť, ja vtlačím usvedčenie do ich sŕdc a obrátia sa kvôli tebe, dokonca už počas toho, ako budeš hovoriť.‘

S hlbokým a premáhajúcim dojatím som sústredil svoju myseľ na jedného človeka, o ktorého som mal nezvyčajný záujem. Modlil som sa, až kým mi vzlyky a slzy nezadusili hlas. Vtedy ku mne znovu jasne zaznel ten tichý, jemný a vážny šepot: ‚Tvoja modlitba je vypočutá. Tvoj priateľ je obrátený a teraz sa raduje radosťou nevýslovnou a plnou slávy.‘

‚Moje dieťa,‘ povedal vážny hlas znovu, ‚upri svoju myseľ na ďalšieho a ja znovu požehnám kvôli tebe.‘ Začal som teda znova s tou istou detskou jednoduchosťou modlitby ako predtým. Jasne som sústredil svoju myseľ na osobu, ktorej obrátenie som si želal, a po niekoľkých chvíľach vážneho prosenia som znovu počul hlas: ‚Dieťa, tvoja modlitba bola vypočutá a tvoj priateľ je teraz šťastný v mojej láske.‘ Takto som pokračoval mnoho hodín. Moje srdce sa čoraz viac zaujímalo o toto dielo a napĺňalo sa Božou láskou, keď som postupne sústreďoval svoju myseľ na jedného po druhom z tých, ktorých spása duše mi bola blízka a drahá. Napokon vážny hlas povedal: ‚Nemáš už nijakých ďalších príbuzných a priateľov, na ktorých by si mohol upriamiť svoju myseľ v modlitbe?‘ Odpovedal som: ‚Na nikoho ďalšieho si neviem spomenúť.‘ ‚Potom,‘ povedal hlas, ‚upri svoju myseľ na ktoréhokoľvek bezbožného človeka, ktorého si vyberieš, a ja ho vypočujem a požehnám kvôli tebe.‘

So slzami v očiach som teda obnovil svoju modlitbu a sústredil svoju myseľ najprv na jedného a potom na ďalšieho z tých, o ktorých som vedel, že patria medzi najhorších v bezbožnosti. Na konci každej prosby prichádzala odpoveď: ‚Tvoja prosba bola vypočutá a ten, za koho si prosil, je medzi vykúpenými.‘ Takto to pokračovalo možno ešte ďalšiu hodinu, až som unavený vyčerpaním a námahou odišiel na odpočinok a spal som tak sladko ako dieťa na matkinom lone.“

„Keď sa jemné ranné svetlo vkradlo do môjho okna, znovu som počul ten tichý jemný hlas, ako hovorí: ‚Vstaň, moje dieťa, a počuj dobrú správu. Tí, za ktorých si sa modlil, sú šťastní v mojej láske, radujú sa v nádeji, počuli o tvojom poslaní a prichádzajú, aby sa radovali s tebou a popriali ti Božie požehnanie.‘

Keď som si upravil odev a zapálil oheň, objednal som si raňajky do izby. Keď som sedel za stolom a chystal sa začať jesť, hlas povedal tým najláskavejším a najsladším spôsobom: ‚Nemusíš cítiť nijaké rozpaky v mojej prítomnosti. Či som nebol vždy prítomný pri tebe? Či nepoznám každú tvoju myšlienku, každé tvoje slovo a každý tvoj skutok? Požiadaj o požehnanie nad svojím jedlom svojím obvyklým spôsobom, práve tak, akoby som nebol osobne prítomný. Lebo hoci nie som osobne prítomný všade, predsa som všade prítomný vo svojej všemohúcej moci a múdrosti.‘

Keď sa jedlo skončilo, hlas Všemohúceho, ako som veril, povedal: ‚Tento deň bude pre toto miesto takým dňom, aký ešte nikdy nezažili. Boh je na tomto mieste a oni o tom nevedia. Teraz zašepkám do mysle každého človeka tak, ako som šepkal tebe tým tichým jemným hlasom, a poviem: Priprav sa stretnúť so svojím Bohom na súde. Keď to počujú, zhromaždia sa v dvoch rôznych kostoloch k modlitbe. Zároveň tí obrátení, za ktorých si sa v noci modlil, už dorazia na toto miesto a pripoja sa k všeobecnej radosti a volaniu o milosť. A tak sa vlna spasenia, ktorá sa na tomto mieste začala tak ohromujúcim spôsobom, rozleje po celej zemi, pretože sa blíži ten deň, ten veľký a hrozný deň, keď všetci ľudia dostanú podľa skutkov vykonaných v tele. Zatiaľ môžeš ísť a navštíviť pána A., ktorý je mojím služobníkom a zbožným mužom. Nájdeš ho v jeho kostole, kde sa pripravuje na veľké zhromaždenie ľudu.‘

Táto dobrá správa a zasľúbenie spasenia pre také množstvo hynúcich duší ma tak pohli, že mi z očí voľne tiekli slzy. V tomto rozpoložení mysle som zišiel hlavným vchodom hotela na ulicu. Rozhliadol som sa, ale nevidel som nijaký nezvyčajný ruch. Myslel som si však, že Boh pôsobí ticho v každom srdci, a tak som pokračoval s pevným očakávaním, že nájdem kazateľa v označenom kostole a mnoho ľudí zhromaždených k bohoslužbe.

Keď som prišiel ku kostolu, na svoje prekvapenie som zistil, že dvere sú zatvorené a v budove ani v jej okolí nie je ani jediný človek. Čoskoro som našiel kazateľa v jeho dome a na moje ešte väčšie prekvapenie mi oznámil, že v ten deň sa tam nijaké zhromaždenie konať nebude. Vrátil som sa do hotela a očakával som, že už medzičasom dorazili tí, za ktorých som sa modlil a o ktorých som veril, že sa radujú vo vedomej nádeji na odpustenie hriechov. No aj v tom som bol bolestne sklamaný.

Keď som vyšiel do svojej izby, pýtal som sa Pána, prečo nastalo toto zvláštne zlyhanie. Hlas odpovedal tým istým jasným a zreteľným šepotom: ‚Zlyhanie spôsobilo zlomyseľné konanie zlých duchov, ktorí v poslednom čase šepkali ľuďom do uší. To ich zmiatlo a v mojom šepote nerozoznávajú tichý jemný hlas Všemohúceho.‘

‚No,‘ povedal som, ‚čo bude s tvojím veľkým menom?‘

Hlas odpovedal: ‚Z ich mysle odstránim každú spomienku na toto zlyhanie a spoznajú, že ja som Pán; že u mňa niet premenlivosti ani tieňa obratu. Ty však, moje dieťa, budeš pokračovať vo svojom poslaní povolať Židov tak, akoby sa toto zdanlivé zlyhanie vôbec nestalo.‘

‚Ale,‘ odpovedal som, ‚nemám prostriedky, aby som sa dostal do New Yorku.‘

‚Áno, moje dieťa, ale ja som sa postaral aj o všetky takéto okolnosti tým, že som vnukol istému bohatému mužovi v meste New York, aby telegrafoval banke na tomto mieste a prikázal jej poskytnúť ti všetky potrebné prostriedky. Preto nebuď neveriaci, ale ver.‘

To upokojilo moju myseľ, znovu posilnilo moju dôveru a hneď som odišiel do banky. Keď som pristúpil k pultu, spýtal som sa, či istý muž, ktorého som menoval a ktorý teraz žije v New Yorku, telegrafoval tejto banke, aby mi pripísala peniaze k dispozícii. Bankár ma uistil, že nijaký telegram neprišiel.

Znovu som sa pýtal na príčinu zlyhania. Ten istý tajomný hlas odpovedal: ‚Príčina tohto zlyhania je rovnaká ako pri predchádzajúcich. Ale,‘ pokračoval hlas, ‚ja som Všemohúci. Mám moc zabíjať aj oživovať, a tých, ktorí zasiahli do mojich zámerov, budem súdiť. Preto odpočívaj v nádeji a všetko bude napravené.‘

Stále som dôveroval svojim zmyslom. Bol som si istý, že som počul hlas, a nedokázal som sa prinútiť veriť, že by sa našlo akékoľvek stvorenie, či už hore alebo dolu, ktoré by sa odvážilo zosobňovať alebo vydávať za samotného Všemohúceho. Spätne som premýšľal aj nad posolstvami, ktoré som prijal. Pripomínal som si hlbokú zbožnosť, ktorá ich prenikala, aj láskavé uistenia, ktoré mi boli dané. Keď som to všetko zhrnul, cítil som hlboké presvedčenie, že nemôžem byť oklamaný.

Keď som takto uvažoval, hlas vyslovil tieto slová: ‚Vráť sa domov a všetko bude dobré.‘ Poslušný príkazu som sa ihneď vydal na cestu do miesta svojho predchádzajúceho bydliska.

Moje náhle zmiznutie z domu spôsobilo medzi priateľmi a príbuznými nemalý rozruch, ale moja prítomnosť ich čoskoro upokojila. Ako málo, pomyslel som si, rozumeli skutočnej príčine mojej neprítomnosti.“

Médium napokon dospelo k záveru, že bolo oklamané zlými duchmi. Pokračuje:

„Čitateľ by si mohol myslieť, že táto údajne Božská inteligencia, ktorá ma tak dlho sprevádzala a tak hrubo ma oklamala, ma po odhalení, že ide iba o démonov odetých za anjelov svetla, opustí a už sa nikdy neobjaví. No nestalo sa tak. Pokiaľ išlo o schopnosť pôsobiť na moju myseľ svojimi myšlienkami, zistil som, že majú ešte väčšiu moc a že táto moc zo dňa na deň rastie.

[Toto je súčasť nebezpečenstva: vôľa, ktorá je spočiatku silná a schopná dobre vzdorovať takýmto prístupom, postupne stráca svoju moc a slabne zakaždým, keď ustúpi.]

Len čo sa skutočne ukázalo, že som bol oklamaný, klesol som do samotného hrobu sklamania. Moje nádeje, ktoré boli vyzdvihnuté až do siedmeho neba, boli zrazené do najhlbšej priepasti. Môj neviditeľný podvodník mi ešte niekoľko dní z času na čas lichotil, že všetko je v poriadku – že Boh je rovnako skutočne v temnote tohto sklamania, ako bol vo svetle najjasnejších nádejí predchádzajúcich dní.“

Keď sa napokon úplne presvedčil o klamlivosti týchto komunikujúcich duchov, odmietol byť ďalej pod ich „kontrolou“. Oni potom urobili toto priznanie a pripustenie:

„Najprv si bol privedený k viere, že spiritualizmus je iba predzvesťou miléniovej slávy prostredníctvom prvých niekoľkých posolstiev. Boli určite veľkolepé a boli dané s výslovným zámerom priviesť ťa k presvedčeniu, že pochádzajú od Ježiša Krista a od samotného Boha. Mal si to podozrievať. Všetky háčiky sú opatrené veľmi pozlátenou návnadou.

Duchovia majú moc používať ľudské telo so všetkými jeho orgánmi a schopnosťami. Deje sa to v prípade tranzových rečníkov a médií, ktoré napodobňujú iné osoby. Možno vstupujú do tela prostredníctvom elektrických a galvanických vplyvov, a keď vstúpia, používajú hlasové orgány. Majú tiež moc pohybovať ťažkými predmetmi, ako sú stoly, stoličky a podobne. Zvyčajne sa to deje pôsobením desiatok a stoviek neviditeľných pracovníkov.“

Tento pisateľ ďalej vysvetľuje:

„Dokázali napodobniť spôsob reči príznačný pre mojich príbuzných a známych. Tak presne vystihli osobitný tón, zafarbenie a ohýbanie hlasu, že by som bol nútený veriť, že napodobenina je skutočnosťou, keby neboli napodobnili aj hlasy niektorých ľudí, o ktorých som vedel, že ešte žijú. Pri jednej príležitosti, ktorá mi zvlášť prichádza na myseľ, boli hlas, spôsob oslovenia a tón tak dokonale napodobnené, že som bol na okamih presvedčený, že pán a dáma, ktorých predstavovali, zomreli a že ich netelesní duchovia stoja predo mnou. Keď som však na základe dôkazov svojich telesných zmyslov vedel, že to tak nie je, presvedčil som sa, že duchovia iba prijímajú predstierané postavy.

Aby bol čitateľ chránený zo všetkých strán a nikdy nebol vtiahnutý do viery, že akákoľvek komunikácia z duchovného sveta môže v nejakom zmysle pochádzať od Boha – hoci by dýchala tým, čo sa zdá ako samotné nebo, a bola by charakterizovaná vznešenými myšlienkami, najkrajším vyjadrovaním a klasickou čistotou štýlu -, nech pamätá, že ak sa takéto posolstvá dávajú prostredníctvom neho ako média alebo prostredníctvom akéhokoľvek iného média, bude to iba predohra alebo úvod k niečomu obludnému a nezmyselnému.

Všetky moje skúsenosti s týmito bytosťami, ktoré nás obklopujú vo vzduchu, sa zhŕňajú do tohto jasného záveru: nachádzajú potešenie v zle ako vo svojom hlavnom cieli, a zvlášť v tej oblasti zla, ktorá sa nazýva klam. Ak im niečo prináša väčšie potešenie než čokoľvek iné, potom je to priviesť ľudí v pozemskom živote k viere v tie najobludnejšie a najnezmyselnejšie teórie. Chcel by som čitateľa napomenúť slovami apoštola Pavla:

„Ale keby sme vám aj my alebo anjel z neba zvestovali iné evanjelium, než sme vám zvestovali, nech je prekliaty.“ Galaťanom 1:8

Najrafinovanejšia metóda, ktorú tieto mocnosti vzduchu používajú na to, aby vyvolali vieru vo svoje obludné nezmysly, spočíva v tom, že priateľsky hovoria o Ježišovi Kristovi a jeho evanjeliu a veľmi vysoko oceňujú jeho učenie. Môžu dokonca predniesť veľkolepú rozpravu o niektorom z týchto učení a medzitým do osnovy tejto rozpravy votkať rafinovanú filozofiu, ktorá podkope súlad celku a urobí ho klamným.“

Ako zjavne z predchádzajúceho vyplýva, Boží ľud sa musí čoraz viac spoliehať na Slovo svojho Otca, a nie na pocity, dojmy a „hlasy“, ktoré obyčajne, ak nie vždy, klamú. Hoci treba hľadať ducha pravdy, a nie iba jej literu, predsa je potrebné starostlivé štúdium litery Božieho slova spolu s úprimnosťou srdca, ktoré sa teší z poznania a konania Pánovej vôle – za každú cenu, aj za cenu obetovania predsudkov, ľudských záľub a podobne.

Božie slovo je dostatočné, aby bol Boží človek dokonale pripravený (2. Timotejovi 3:16, 17).

„Posväť ich svojou pravdou; tvoje slovo je pravda.“ Ján 17:17

Spiritizmus, komunikácia s mŕtvymi, zjavenia duchov a falošné posolstvá zo záhrobia patria medzi najnebezpečnejšie formy duchovného klamu, pretože človeka vedú k dôvere v hlas, ktorý nie je Božím slovom. Biblia jasne ukazuje, že za takýmito prejavmi nestojí skutočný návrat mŕtvych, ale démonické pôsobenie, okultné zvádzanie a temné sily, čo úzko súvisí s témou duchovného boja proti démonom. Rovnaký princíp klamu sa prejavuje aj cez symboliku, rituály, ktoré rozoberajú okultné symboly a ich význam. Špiritizmus zároveň pripravuje pôdu pre posledné zvody, falošné zázraky a satanov posledný klam. Skutočnou ochranou pred hlasmi temnoty, falošnými zjaveniami a náboženskou manipuláciou zostáva pevné zakotvenie v Sola Scriptura a pochopenie širšieho vesmírneho konfliktu, v ktorom ide o pravdu, uctievanie a vernosť Bohu.