KDE SA NACHÁDZALA SCHRÁNKA ZMLUVY PO BABYLONSKOM VYHNANSTVE?
Dôkladne som skúmal, či sa schránka zmluvy nachádzala v druhom chráme, ktorý bol postavený po židovskom vyhnanstve v Babylone. Keďže som sa v tom čase nachádzal v južnej Austrálii, rozhodol som sa navštíviť rabína v Adelaide.
„Rabín David,“ spýtal som sa, „obsahoval druhý chrám schránku zmluvy?“
Rabín odpovedal:
„Nadprirodzená Prítomnosť tam už nebola. Na mieste, kde mala byť schránka zmluvy, stál stôl.“
Najsvätejšie miesto v chráme teda zostalo prázdne. Toto zistenie prekvapilo aj Pompeia, rímskeho generála, ktorý v roku 63 pred Kristom násilne vnikol do veľsvätyne druhého chrámu. Historik Josephus Flavius, dôverne oboznámený s chrámom a prítomný pri jeho zničení, napísal:
„Vo veľsvätyni nebolo vôbec nič.“
Aj židovský Talmud potvrdzuje, že v Herodesovom chráme (obnovenom druhom chráme) schránka zmluvy neexistovala. Všetky svedectvá sa teda zhodujú v tom, že archa zmizla ešte pred zničením prvého chrámu. Podľa talmudických prameňov v období pred jej zmiznutím „Veľkňaz Izraela vchádzal a vychádzal vo svetle, ktoré vydávala svätá schránka.“ Po jej zmiznutí sa situácia zmenila a odvtedy kňaz „tápal cestou v tme.“
Posledné zmienky o arche zmluvy sa viažu k kráľovi Jošiášovi, ktorý ju vrátil späť do Šalamúnovho chrámu po tom, čo bola zrejme predtým odstránená. Menej než päťdesiat rokov nato Babylončania chrám zničili. Krátko predtým mal prorok Ezechiel vo videní zjavenie, v ktorom videl, ako Hospodinova sláva opustila chrám. Keď Babylončania odnášali poklady a nádoby chrámu, archa zmluvy sa už nespomína. Práve v tomto okamihu z historických záznamov mizne. Schránka zmluvy zmizla po Jošiášovi, no ešte pred pádom chrámu.
Niektorí navrhujú, že bola prenesená do neba. Tento názor sa opiera o text Zjavenia Jána, kde sa spomína chrám v nebi, „v ktorom bola schránka jeho zmluvy.“ Iní však pripomínajú, že hebrejský svätostánok a jeho zariadenie boli iba pozemskou kópiou nebeského originálu. Nebeská schránka vždy bola v nebi, preto nie je dôvod, aby tam bola aj tá pozemská.
Schránka zmluvy po babylonskom zajatí a jej osud v dejinách Izraela
Stojí za povšimnutie, že keď Židia odišli do babylonského zajatia a prvý chrám bol zničený, prorok Ezechiel zaznamenal, že Hospodin dal nové pokyny ohľadom obetného systému – pokyny, ktoré už nezahŕňali schránku zmluvy.
Keď sa Židia vrátili z vyhnanstva, pokračovali v obetovaní bez archy zmluvy, presne podľa týchto pokynov. Aj v čase Ježiša Krista sa obetný systém stále vykonával – no bez schránky zmluvy. Izraeliti teda nepotrebovali archu zmluvy na uskutočňovanie obetného systému. Stačilo postaviť „stôl Hospodina“, ako to uvádza kniha Ezechiel.
Podľa židovskej tradície bola schránka zmluvy spolu s ďalšími chrámovými pokladmiukrytá počas celej babylonskej invázie, počas sedemdesiatich rokov vyhnanstva, aj počas obdobia druhého chrámu. Zostala skrytá celé stáročia, kým bol Jeruzalem pod cudzou nadvládou – a skrytá zostáva až dodnes. Je zrejmé, že sám Hospodin nad ňou bdel a vlastní ju, lebo sa stále zaujíma o jej osud.
Biblia v knihách 2. Kráľovská 24:13, 25:13–18 a v Jeremiášovi 52:17–23 uvádza zoznam chrámových predmetov, ktoré Babylončania odniesli z Jeruzalema. No v tomto zozname chýbajú hlavné sväté predmety – vrátane truhly zmluvy. To naznačuje, že nikdy nepadli do rúk babylonskej armády. Podľa tradičných židovských spisov, ako je Jeremiášova Paralipomenon, prorok Jeremiáš po varovaní pred blížiacou sa skazou ukryl archu zmluvy a ďalšie chrámové predmety v jaskyni.
Keď bol neskôr chrám opäť postavený, v jeho obnovovacích návodoch nebola žiadna zmienka o navrátení archy zmluvy. Prorok Jeremiáš napísal, že archa už nebude izraelskému národu obnovená:
„A nebude sa viac hovoriť: Truhla zmluvy Hospodinovej! Nebude prísť na myseľ, nebude si na ňu spomínať, nebude ju postrádať, ani sa už neurobí iná.“ Jeremiáš 3:16.
Z toho je zrejmé, že archa zostala ukrytá – a nikto netušil, kde sa nachádza, až do nedávnej doby. Od čias hollywoodskeho filmu Dobyvatelia stratenej archy sa objavilo množstvo neúspešných pokusov o jej znovunájdenie. No dnes, prostredníctvom muža, ktorý ju nikdy nehľadal, sa zdá, že bolo odhalené miesto, kde spočíva.
ZAČIATOK CESTY – JEREMIÁŠOVA JASKYŇA A CESTA K OBJAVU
Po návšteve starej časti Jeruzalema kráčal Ron Wyatt popri skalnom útese známeho ako „lebka“ – Golgota. Náhodne ukázal na jedno miesto a pokojne povedal:
„Toto je Jeremiášova jaskyňa a tam je schránka zmluvy.“
V tej chvíli sa stretol s vplyvnou osobou z oddelenia starovekých pamiatok, ktorá mu ponúkla oficiálne povolenie na vykopávky na tomto mieste. Ron vnímal tento okamih ako nadprirodzené Božie vedenie. Než však ponuku prijal, rozhodol sa vrátiť do Spojených štátov, aby sa dôkladne pripravil a preskúmal všetky historické i biblické podklady k tomuto mimoriadnemu objavu.
Po intenzívnom štúdiu mal Wyatt presvedčenie, že miesto, na ktoré ukázal, je pravdepodobnou lokalitou ukrytia schránky zmluvy. V roku 1979 sa preto vrátil do Jeruzalema, aby začal vykopávky a preskúmal túto historicky i duchovne významnú oblasť.
Jeruzalem bol počas stáročí mnohokrát zničený a opäť postavený. Každé nové mesto vyrástlo na základoch toho starého, preto museli Ron a jeho spolupracovníci odstraňovať vrstvy kamenných trosiek a zeminy, aby sa dostali k miestu, kde – podľa jeho výpočtov – mohla archa spočívať. Všetko prebiehalo pod dohľadom úradu pre ochranu historických pamiatok, aby bola zachovaná autentickosť a integrita náleziska.
Počas nasledujúcich dvoch rokov Ron Wyatt – popri svojej práci anesteziológa – so svojím tímom neúnavne pracoval. Ich úsilie prinieslo úžasné objavy, ktoré podrobne zaznamenávali a odovzdávali miestnym úradom. Pri kopaní pozdĺž skalného útesu v blízkosti Golgoty, kde podľa Písma Rimania ukrižovávali zločincov, objavili štvorcové diery v skalnom základe. Wyatt predpokladal, že slúžili na ukotvenie drevených krížov.
(Tieto pôvodné kríže mali tvar písmena T, nie „+“, ako sa znázorňujú dnes.)
Diery mali asi 30 cm na každej strane a stredná bola zakrytá kamennou zátkou, pravdepodobne preto, aby do nej nepadali trosky, keď sa miesto nepoužívalo. Ron si zároveň všimol výraznú puklinu, ktorá viedla od skalného útesu smerom nadol k strednej diere. O rok neskôr zistil, že puklina mala dĺžku približne šesť metrov a zasahovala hlboko do skalného podložia.
A práve táto trhlina v kameni sa stala kľúčom k objavu, ktorý zmenil jeho život.
Keď Ron Wyatt kopal v blízkosti známeho „lebkového útesu“ a pozdĺž steny Golgoty, bol presvedčený, že našiel pravdepodobné miesto ukrižovania Ježiša Krista. Toto miesto, známe aj ako Kalvária, sa nachádzalo v oblasti zrázu a zodpovedalo niektorým biblickým opisom. Aj keď Ron identifikoval túto lokalitu ako miesto popravy, jeho hlavným cieľom zostávalo pátranie po schránke zmluvy.
Ron pokračoval v skúmaní skalnej steny a hľadal akýkoľvek otvor alebo jaskyňu, kde by mohla byť ukrytá schránka zmluvy. Po rozhodnutí použiť nástroje na razbu do tvrdej skaly bola práca nesmierne náročná. Po krátkom čase však narazili na prvý významný objav – dutinu, ktorá naznačovala, že horu pretínajú prírodné tunely a dutiny. Ako sa členovia tímu plazili cez tieto tunely, dostali sa dovnútra hory známej ako Moria. Po mnohých hodinách vyčerpávajúceho tesania a ďalšieho prieskumu objavili jaskynnú komoru, v ktorej boli ukryté stratené chrámové predmety. Išlo o mimoriadne náročnú prácu, ktorá si vyžadovala nielen fyzickú silu, ale aj duševnú vytrvalosť.
V roku 1982 Ron a jeho tím objavili poklad stratených chrámových artefaktov, čo bol moment, ktorý vyvrcholil ich náročnú expedíciu. Neskôr si Ron uvedomil, že bez pôvodného výskumu miesta ukrižovania Ježiša Krista by pravdepodobne nikdy nenarazil na skutočné miesto Golgoty. Ron bol presvedčený, že celý proces viedla prozreteľnosť a že úspech tohto objavu nebol výsledkom ľudskej múdrosti, ale zázračného vedenia.
V roku 1982 sa Ron Wyatt dostal do jaskynnej komory v Jeruzaleme, kde pátral po schránke zmluvy. V úzkej medzere medzi skalami, s jedinou baterkou v ruke a priestorom širokým sotva päťdesiat centimetrov, sa pomaly plazil dopredu. Jeho myseľ bola stále ovplyvnená nedávnou skúsenosťou z Rafatu – uvedomoval si, že práve tento okamih môže byť kľúčový v celom jeho pátraní.
Keď svetlo baterky dopadlo na nerovný povrch hromady kameňov, niečo sa medzi nimi zablyslo. Ron začal opatrne odstraňovať jeden kameň za druhým. Po chvíli objavil zvetralé zvieracie kože, ktoré sa pri dotyku rozpadali na prach. Kože ležali na pozlátenom stole s ozdobnou lištou, na ktorej sa striedali zvončeky a granátové jablká – presne tak, ako to opisuje kniha Levitikus.
V tej chvíli Ron pochopil, čo vidí – stál pred stolom predkladných chlebov, ktorý bol vyrobený v roku 1446 pred n. l. a nachádzal sa v svätyni Izraela. Na stole ležali zvieracie kože a pod nimi ďalšie pozostatky posvätných predmetov. S narastajúcim adrenalínom Ron pokračoval v preskúmavaní komory. Keď nasmeroval svetlo na strop jaskyne, všimol si puklinu v skale, pokrytú nánosom tmavej, zaschnutej látky.
V tej chvíli netušil, že práve táto trhlina v kameni bude kľúčom k najväčšiemu objavu jeho života – k tajomstvu, ktoré spája krv Kalvárie so zľutovnicou schránky zmluvy.
OBJAV KRVI POD GOLGOTOU
V roku 1982 sa Ron Wyatt pomaly plazil po kamennej podlahe komory, odhodlaný zistiť, aké poklady minulosti sa ukrývajú v tejto tajomnej jaskyni pod Jeruzalemom. Na druhej strane priestoru zazrel niečo výnimočné – kamennú truhlu, ktorá vyčnievala nad hromadou kameňov. Mala tenké steny, typické pre staroveké úložné schránky, a ploché veko, rozbité na dva kusy.
Menšia časť veka bola odsunutá nabok, čím sa vytvoril úzky otvor do vnútra truhly. Ron sa snažil nazrieť dnu, no strop komory bol príliš nízky. Napriek tomu cítil, že sa nachádza pred niečím mimoriadne posvätným.
Rozbité veko ležalo presne pod trhlinou v strope, z ktorej stiekla tmavá látka a vsiakla do vnútra truhly. Na veku zostali stopy tejto látky, čo bolo pre Rona jasným dôkazom, že ide o niečo nadprirodzené. V tej chvíli si uvedomil, že stojí pred kľúčovou časťou chrámového pokladu, ktorá môže priamo súvisieť so Šalamúnovým chrámom a s Božou prítomnosťou v staroveku.
Ako Ron skúmal kamennú truhlu a jej okolie, všetky kúsky skladačky začali do seba zapadať. Objavil spojenie medzi trhlinou v strope a dierou pre kríže, čím odhalil skrytý príbeh. Tmavá látka, ktorá vsiakla do truhly, nebola obyčajným prachom či živicou – bola to zaschnutá krv. V tom okamihu Ron pochopil, že táto krv pretiekla z kríža ukrižovaného Krista, priamo na zľutovnicu schránky zmluvy.
Bol to okamih, ktorý zmenil jeho život. V úžase a bázni stratil vedomie – a keď sa prebral, vedel, že sa stal svedkom spojenia dvoch najväčších udalostí dejín: obetovania Božieho Syna a trónu Božieho zákona. Ron si uvedomil, že pochopenie dier pre kríže a trhliny v skale bolo nevyhnutné, aby mohol porozumieť celému významu objavu. Aj keď truhlu nemohol otvoriť, bol si istý, že ukrýva najsvätejšie predmety, ktoré spájajú nebo so zemou.
Bol to moment, ktorý mu navždy potvrdil, že dejiny kresťanstva nie sú len príbehmi viery – ale záznamom Božieho dotyku v kameni, krvi a svetle.
Po svojom objave v roku 1982 podnikol Ron Wyatt niekoľko ďalších výprav do jaskynnej komory, v ktorej sa nachádzala kamenná truhla. Chcel získať fotografickú dokumentáciu a potvrdiť svoj nález. Použil kameru aj Polaroid, no všetky zábery boli zvláštne zamlžené – akoby neviditeľná sila bránila zachyteniu obrazu. Tento nevysvetliteľný jav v ňom ešte viac posilnil presvedčenie, že fotografovanie nebolo dovolené, pretože „niečo sväté“ chránilo miesto pred profánnym záznamom.
Napriek neúspechu sa Ron nevzdal. Pokračoval v prieskume a pomocou špecializovaných nástrojov, vrátane ortopedickej vŕtačky, sa pokúsil otvoriť kamennú truhlu. Keď nástroj zlyhal, siahol po dláte a kladive a vytvoril malý otvor, cez ktorý mohol nazrieť dovnútra. Použil kolonoskop – prístroj určený na lekárske vyšetrenia – a pomocou jeho silného svetla zazrel plochý zlatý povrch. Bol to neklamný dôkaz, že schránka zmluvy sa skutočne nachádza vo vnútri truhly.
Aj keď bol pohľad obmedzený, Ron vedel, že objavil kľúčový dôkaz potvrdzujúci pravosť biblického záznamu o chrámových pokladoch. V stredu 6. januára 1982 Ron Wyatt definitívne objavil jaskynnú komoru, v ktorej boli ukryté chrámové predmety už viac než 2 600 rokov.
Komora mala rozmery približne 6,7 × 3,7 metra a jej tvar nebol dokonale pravidelný – jeden roh sa zužoval dovnútra. Priestor bol naplnený kameňmi až po strop, pod ktorými sa nachádzalo suché drevo a zvieracie kože, neporušené po stáročia. Pod touto vrstvou sa nachádzali chýbajúce predmety z prvého Šalamúnovho chrámu – medzi nimi aj stôl predkladných chlebov. Na zadnej strane komory stála kamenná truhla, v ktorej sa nachádzala schránka zmluvy, neporušená a kompletná, len nosné tyče boli z nej odstránené.
Ron Wyatt sa stal prvým človekom po viac ako 2 500 rokoch, ktorý uzrel predmety Šalamúnovho chrámu. Najcennejším z nich bola schránka zmluvy, obsahujúca kamenné dosky s desiatimi Božími prikázaniami – Boží zákon vpísaný vlastným prstom. Okrem nej sa v komore nachádzali aj ďalšie vzácne chrámové predmety, ktoré Ron starostlivo zaznamenal:
Predmety v komore, ktoré bolo možné s istotou identifikovať:
Schránka zmluvy v kamennej truhle
Stôl predkladných chlebov
Zlatý kadidlový oltár
Zlatá kadidelnica
Sedemramenný svietnik (menora) – bez sviečok, no s malými zlatými olejovými lampami v tvare misiek na koncoch ramien
Ďalšie predmety v komore:
Veľký meč (dĺžka 1,57 m)
Náramenník
Mitru s granátovým jablkom zo slonoviny na vrchole
Mosadznú šekelovú váhu
Početné olejové lampy
Mosadzný krúžok, pravdepodobne súčasť závesného mechanizmu
Každý z týchto predmetov bol svedectvom o reálnej existencii chrámu, o Božej prítomnosti medzi Izraelom, a o tom, že biblické udalosti nie sú legendou, ale živou históriou.
GRANÁTOVÉ JABLKO A SEDECHIÁŠOVA JASKYŇA
Po svojom objave odovzdal Ron Wyattgranátové jablko zo slonovinyIzraelskému úradu pre starožitnosti (IAA). Rytina na jablku bola datovaná do obdobia prvého chrámu. Krátko nato však bola kancelária IAA vykradnutá a medzi ukradnutými predmetmi sa nachádzalo aj toto jablko. Ron sa zároveň pustil do pátrania po pôvodnom tuneli, ktorým bola podľa tradície schránka zmluvy prevezená z Jeruzalema do komory – a tento tunel skutočne našiel. Pod Jeruzalemom sa totiž nachádza starobylý podzemný lom známy ako Sedechiášova jaskyňa.
Prvý ju v 19. storočí znovuobjavil Dr. Thomas Turner Barclay, americký lekár a misionár, ktorý v rokoch 1851 – 1857 pôsobil v Jeruzaleme. Preslávil sa aj tým, že objavil vstup do chrámového priestoru, dnes známy ako Barclayova brána.
Podľa historického záznamu sa objav jaskyne odohral v zime roku 1854. Dr. Barclay sa prechádzal so svojím psom popri severnej hradbe Starého mesta, keď pes zmizol. Po chvíli počul jeho štekot, prichádzajúci z hlbokej jamy ukrytej pod nánosmi kamenia. Keď jeho syn zostúpil dolu, objavil rozsiahlu podzemnú jaskyňu, ktorej vchod bol celé stáročia zasypaný. Tak bola znovuobjavená Sedechiášova jaskyňa, ktorú židovská tradícia spája s kráľom Sedechiášom.
V roku 1988 kúpil Jeruzalemský múzeum od anonymného starožitníka granátové jablko zo slonoviny za 550-tisíc amerických dolárov. Na výstave sa pri ňom objavil text:
„Toto vystavené granátové jablko je senzačný objav s veľkým významom pre históriu a archeológiu starovekého Izraela. Je na ňom v starovekej hebrejčine vyryté: ‚Svätý dar kňazom v dome Jahveho.‘ Toto granátové jablko je jediným známym predmetom, ktorý sa zachoval z prvého chrámu postaveného kráľom Šalamúnom v Jeruzaleme.“
V roku 2005 však komisia IAA a Izraelského múzea označila nápis za možný falzifikát. Nasledovalo vedecké pojednávanie v roku 2007 v Jeruzaleme, na ktorom sa zúčastnili vedci z USA, Francúzska a Izraela. Ani najmodernejšie analýzy nepriniesli jednoznačný výsledok, a otázka pravosti granátového jablka zostáva dodnes otvorená. Nie je isté, či jablko v múzeu je to, ktoré našiel Ron Wyatt, alebo exemplár, ktorý v roku 1979 videl francúzsky epigraf André Lemaire v obchode so starožitnosťami v Jeruzaleme.
Mnohí bádatelia sa zhodujú, že Šalamún pri stavbe chrámu používal kameň zo Sedechiášovej jaskyne. Biblia hovorí, že kamene boli opracovávané v lome, aby na stavbe nebolo počuť hluk nástrojov:
„A knieža, ktoré je medzi nimi, na ramene ponesie potme a vyjde. Múr prerazia, aby ho cez neho vyviedli; tvár svoju zakryje, aby nevidel zem svojimi očami. A bolo pretrhnuté mesto, všetci bojovní muži utiekli tej noci cez bránu medzi dvoma múrmi pri kráľovskej záhrade; Chaldejci však ležali okolo mesta. Kráľ unikol cestou do púšte. Vojsko Chaldejcov ho prenasledovalo a dostihli ho na rovinách pri Jerichu, a všetko jeho vojsko sa od neho rozprchlo.“ Ezechiel 12:12; 2. Kráľovská 25:4–5
KNIHA ZÁKONA A TAJOMNÝ TUNEL
Veríme, že kamenné dosky sa stále nachádzajú vo vnútri schránky zmluvy, priamo pod zľutovnicou. Na zadnej strane schránky sa nachádzala malá priehradka, ktorá bola viditeľná až počas neskorších návštev jaskyne, keď bola kamenná truhla odstránená. Keď si to Ron Wyatt všimol, jeho srdce poskočilo radosťou. Schránka totiž stále obsahovala štyri zvitky – pravdepodobne pôvodnú „knihu zákona“, ktorú napísal Mojžiš – teda prvých päť kníh Biblie. Ron identifikoval Exodus, Leviticus, Numeri a Deuteronomium.
„Možno je tam aj Genesis. Neviem,“ spomínal si Ron. „Možno je zvinutá spolu s niektorou z týchto štyroch. Sú napísané na jemných kožených zvitkoch, ktoré sú v úžasne zachovalom stave, akoby boli vyrobené včera.“
Tak ako sa sandále Izraelitov na púšti neopotreli, ani tieto zvitky nepodľahli času. Koža zostala neporušená, bez známok rozkladu – čo Ron považoval za ďalší dôkaz Božej ochrany.
V roku 1854, keď bol tento starý lom znovuobjavený, sa v ňom našla rytina cherubína datovaná do obdobia babylonskej invázie. Je možné, že práve ona stála pri zrode židovskej tradície zaznamenanej v knihe Makabejcov, kde sa uvádza, že muži poverení ukrytím chrámových predmetov označili cestu. Práve blízko tejto rytiny Ron Wyatt v roku 1989 objavil tunel, ktorým bola podľa všetkého schránka zmluvy prenesená z Jeruzalema.
Neskôr použil skenovací radar, aby potvrdil, že ide o reálny prechod z lomu do komory, kde predtým objavil truhlu zmluvy a ďalšie predmety. Radar odhalil prázdny priestor v tvare tunela, približne 6,5 metra pod zemou, smerujúci k jaskyni, krížu a komore. Kvôli budovám nad povrchom nebolo možné sledovať tunel po celej jeho dĺžke, no zreteľne sa ukázalo, že niekto ho zámerne zapečatil. Ron prerazil časť kamenného uzáveru, no ďalej mu v ceste stála suť – nasypaná tak, aby vyzerala prirodzene. Vyčistenie tohto úseku by si vyžadovalo obrovské úsilie a mohlo ohroziť stabilitu priestoru.
Ron preto uvažoval, že jediným riešením bude vykopať šachtu zhora, priamo cez vápenec až do komory. Bol to však riskantný krok, pretože hrozilo, že by sa šachta mohla zrútiť a zničiť vzácne nálezy. Po mesiacoch námahy sa Ron prekopal asi tri metre hlboko, no koniec nevidel. Od objavu truhly zmluvy už uplynulo takmer desať rokov a frustrácia z neúspechov narastala.
Krátko pred ďalšou výpravou do Jeruzalema viedol Ron zhromaždenie v jednom zbore v Severnej Karolíne. Premietol video o svojich objavoch, ktoré vyvolalo množstvo otázok. Jeden z prítomných sa ho spýtal, kedy sa chystá znova do Izraela. Ron mu odpovedal, že práce na šachte ešte neskončili a plánuje ďalšie návštevy jaskyne so schránkou zmluvy.
