2.časť – Chrámové poklady v komore

Dôkladne som skúmal, či sa schránka zmluvy nachádzala v druhom chráme, ktorý bol postavený po židovskom vyhnanstve v Babylone. Keďže som sa v tom čase nachádzal v južnej Austrálii, rozhodol som sa navštíviť rabína v Adelaide.

„Rabín David, obsahoval druhý chrám schránku zmluvy?“

Rabín odpovedal:

„Nadprirodzená Prítomnosť tam už nebola. Na mieste, kde mala byť schránka zmluvy, stál stôl.“

Najsvätejšie miesto v chráme teda zostalo prázdne. Toto zistenie prekvapilo aj Pompeia, rímskeho generála, ktorý v roku 63 pred Kristom násilne vnikol do veľsvätyne druhého chrámu. Historik Josephus Flavius, dôverne oboznámený s chrámom a prítomný pri jeho zničení, napísal:

„Vo veľsvätyni nebolo vôbec nič.“

Aj židovský Talmud potvrdzuje, že v Herodesovom chráme, teda v obnovenom druhom chráme, schránka zmluvy neexistovala. Všetky svedectvá sa zhodujú v tom, že archa zmizla ešte pred zničením prvého chrámu. Podľa talmudických prameňov v období pred jej zmiznutím veľkňaz Izraela vchádzal a vychádzal vo svetle, ktoré vydávala svätá schránka. Po jej zmiznutí sa situácia zmenila a kňaz odvtedy tápal cestou v tme.

Posledné zmienky o arche zmluvy sa viažu ku kráľovi Jošiášovi, ktorý ju vrátil späť do Šalamúnovho chrámu po tom, čo bola zrejme dočasne odstránená. Menej než päťdesiat rokov nato Babylončania chrám zničili. Krátko predtým mal prorok Ezechiel videnie, v ktorom videl, ako Hospodinova sláva opustila chrám. Keď Babylončania odnášali chrámové poklady a nádoby, archa zmluvy sa už nespomína. Práve v tomto bode mizne z historických záznamov. Schránka zmluvy zmizla po Jošiášovi, no ešte pred pádom chrámu.

Niektorí sa domnievajú, že bola prenesená do neba, pričom sa odvolávajú na text Zjavenia Jána, kde sa spomína nebeský chrám, „v ktorom bola schránka jeho zmluvy“. Iní však poukazujú na to, že hebrejský svätostánok a jeho zariadenie boli iba pozemskou kópiou nebeského originálu. Nebeská schránka bola v nebi vždy, a preto neexistuje dôvod domnievať sa, že by tam mala byť prenesená aj pozemská archa.

Stojí za povšimnutie, že keď Židia odišli do babylonského zajatia a prvý chrám bol zničený, prorok Ezechiel zaznamenal, že Hospodin dal nové pokyny týkajúce sa obetného systému – pokyny, ktoré už nezahŕňali schránku zmluvy.

Keď sa Židia vrátili z vyhnanstva, pokračovali v obetovaní bez archy zmluvy, presne podľa týchto pokynov. Aj v čase Ježiša Krista sa obetný systém naďalej vykonával – no bez schránky zmluvy. Izraeliti teda nepotrebovali archu zmluvy na uskutočňovanie obiet. Stačilo postaviť „stôl Hospodina“, ako to uvádza kniha Ezechiel.

Podľa židovskej tradície bola schránka zmluvy spolu s ďalšími chrámovými pokladmi ukrytá počas celej babylonskej invázie, počas sedemdesiatich rokov vyhnanstva aj počas obdobia druhého chrámu. Zostala skrytá celé stáročia, keď bol Jeruzalem pod cudzou nadvládou – a skrytá zostáva až dodnes. Je zrejmé, že sám Hospodin nad ňou bdel a vlastní ju, pretože sa stále zaujíma o jej osud.

Biblia v knihách 2. Kráľovská 24:13, 25:13–18 a Jeremiáš 52:17–23 uvádza zoznam chrámových predmetov, ktoré Babylončania odniesli z Jeruzalema. V tomto zozname však chýbajú hlavné sväté predmety – vrátane truhly zmluvy. To naznačuje, že nikdy nepadli do rúk babylonskej armády. Podľa tradičných židovských spisov, ako je Jeremiášova Paralipomenon, prorok Jeremiáš po varovaní pred blížiacou sa skazou ukryl archu zmluvy a ďalšie chrámové predmety v jaskyni.

Keď bol chrám neskôr znovu postavený, v jeho obnovovacích pokynoch nebola žiadna zmienka o navrátení archy zmluvy. Prorok Jeremiáš napísal, že archa už nebude izraelskému národu obnovená:

„A nebude sa viac hovoriť: Truhla zmluvy Hospodinovej! Nebude prísť na myseľ, nebude si na ňu spomínať, nebude ju postrádať, ani sa už neurobí iná“ Jeremiáš 3:16

Z toho vyplýva, že archa zostala ukrytá a nikto netušil, kde sa nachádza, až do nedávnej doby. Od čias hollywoodskeho filmu Dobyvatelia stratenej archy sa objavilo množstvo neúspešných pokusov o jej znovunájdenie. No dnes, prostredníctvom muža, ktorý ju nikdy nehľadal, sa zdá, že bolo odhalené miesto, kde spočíva.

Po návšteve starej časti Jeruzalema kráčal Ron Wyatt popri skalnom útese známeho ako „lebka“ – Golgota. Náhodne ukázal na jedno miesto a pokojne povedal:

„Toto je Jeremiášova jaskyňa a tam je schránka zmluvy.“

V tej chvíli sa stretol s vplyvnou osobou z oddelenia starovekých pamiatok, ktorá mu ponúkla oficiálne povolenie na vykopávky na tomto mieste. Ron tento okamih vnímal ako nadprirodzené Božie vedenie. Skôr než však ponuku prijal, rozhodol sa vrátiť do Spojených štátov, aby sa dôkladne pripravil a preskúmal všetky historické aj biblické podklady k tomuto mimoriadnemu objavu.

Po intenzívnom štúdiu dospel Wyatt k presvedčeniu, že miesto, na ktoré ukázal, je pravdepodobnou lokalitou ukrytia schránky zmluvy. V roku 1979 sa preto vrátil do Jeruzalema, aby začal vykopávky a preskúmal túto historicky aj duchovne mimoriadne významnú oblasť.

Jeruzalem bol počas stáročí mnohokrát zničený a znovu postavený. Každé nové mesto vyrástlo na základoch toho predchádzajúceho, a preto museli Ron a jeho spolupracovníci odstraňovať vrstvy kamenných trosiek a zeminy, aby sa dostali k miestu, kde – podľa jeho výpočtov – mohla archa spočívať. Všetko prebiehalo pod dohľadom úradu na ochranu historických pamiatok, aby bola zachovaná autentickosť a integrita náleziska.

Počas nasledujúcich dvoch rokov Ron Wyatt – popri svojej práci anesteziológa – so svojím tímom neúnavne pracoval. Ich úsilie prinieslo pozoruhodné objavy, ktoré systematicky zaznamenávali a odovzdávali miestnym úradom. Pri kopaní pozdĺž skalného útesu v blízkosti Golgoty, kde podľa Písma Rimania ukrižovávali zločincov, objavili štvorcové diery v skalnom podloží. Wyatt predpokladal, že slúžili na ukotvenie drevených krížov.

Tieto pôvodné kríže mali tvar písmena T, nie „+“, ako sa často znázorňujú dnes.

Diery mali približne 30 cm na každej strane a stredná bola zakrytá kamennou zátkou, pravdepodobne preto, aby do nej nepadali trosky, keď sa miesto nepoužívalo. Ron si zároveň všimol výraznú puklinu, ktorá viedla od skalného útesu smerom nadol k strednej diere. O rok neskôr zistil, že puklina mala dĺžku približne šesť metrov a zasahovala hlboko do skalného podložia.

A práve táto trhlina v kameni sa stala kľúčom k objavu, ktorý zásadne zmenil jeho život.

Keď Ron Wyatt kopal v blízkosti známeho „lebkového útesu“ a pozdĺž steny Golgoty, bol presvedčený, že našiel pravdepodobné miesto ukrižovania Ježiša Krista. Toto miesto, známe aj ako Kalvária, sa nachádzalo v oblasti skalného zrázu a zodpovedalo viacerým biblickým opisom. Hoci Ron túto lokalitu identifikoval ako miesto popravy, jeho hlavným cieľom zostávalo pátranie po schránke zmluvy.

Ron pokračoval v skúmaní skalnej steny a hľadal akýkoľvek otvor alebo jaskyňu, kde by mohla byť ukrytá schránka zmluvy. Po rozhodnutí použiť nástroje na razbu do tvrdej skaly bola práca mimoriadne náročná. Po krátkom čase však narazili na významný objav – dutinu, ktorá naznačovala, že horu pretínajú prírodné tunely a podzemné dutiny. Ako sa členovia tímu plazili týmito priestormi, dostali sa dovnútra hory známej ako Moria.

Po mnohých hodinách vyčerpávajúceho tesania a ďalšieho prieskumu objavili jaskynnú komoru, v ktorej sa nachádzali stratené chrámové predmety. Išlo o prácu, ktorá si vyžadovala nielen fyzickú silu, ale aj mimoriadnu duševnú vytrvalosť. V roku 1982 Ron a jeho tím objavili poklad stratených chrámových artefaktov, čím vyvrcholila ich dlhoročná expedícia. Neskôr si Ron uvedomil, že bez pôvodného výskumu miesta ukrižovania Ježiša Krista by pravdepodobne nikdy nenarazil na skutočné miesto Golgoty.

Bol presvedčený, že celý proces viedla Božia prozreteľnosť a že úspech tohto objavu nebol výsledkom ľudskej múdrosti, ale zázračného vedenia.

V roku 1982 sa Ron Wyatt dostal do jaskynnej komory v Jeruzaleme, kde pátral po schránke zmluvy. V úzkej medzere medzi skalami, s jedinou baterkou v ruke a priestorom širokým sotva päťdesiat centimetrov, sa pomaly plazil dopredu. Jeho myseľ bola stále ovplyvnená nedávnou skúsenosťou z Rafatu a uvedomoval si, že práve tento okamih môže byť kľúčový v celom jeho pátraní.

Keď svetlo baterky dopadlo na nerovný povrch hromady kameňov, niečo sa medzi nimi zablyslo. Ron začal opatrne odstraňovať jeden kameň za druhým. Po chvíli objavil zvetralé zvieracie kože, ktoré sa pri dotyku rozpadali na prach. Kože ležali na pozlátenom stole s ozdobnou lištou, na ktorej sa striedali zvončeky a granátové jablká – presne tak, ako to opisuje kniha Levitikus.

V tej chvíli Ron pochopil, čo vidí – stál pred stolom predkladných chlebov, ktorý bol vyrobený v roku 1446 pred n. l. a nachádzal sa v svätyni Izraela. Na stole ležali zvieracie kože a pod nimi ďalšie pozostatky posvätných predmetov. S narastajúcim adrenalínom pokračoval v preskúmavaní komory. Keď nasmeroval svetlo na strop jaskyne, všimol si puklinu v skale, pokrytú nánosom tmavej, zaschnutej látky.

V tej chvíli ešte netušil, že práve táto trhlina v kameni bude kľúčom k najväčšiemu objavu jeho života – k tajomstvu, ktoré spája krv Kalvárie so zľutovnicou schránky zmluvy.

V roku 1982 sa Ron Wyatt pomaly plazil po kamennej podlahe komory, odhodlaný zistiť, aké poklady minulosti sa ukrývajú v tejto tajomnej jaskyni pod Jeruzalemom. Na druhej strane priestoru zazrel niečo výnimočné – kamennú truhlu, ktorá vyčnievala nad hromadou kameňov. Mala tenké steny, typické pre staroveké úložné schránky, a ploché veko, rozbité na dva kusy.

Menšia časť veka bola odsunutá nabok, čím vznikol úzky otvor do vnútra truhly. Ron sa snažil nazrieť dnu, no nízky strop komory mu to neumožňoval. Napriek tomu cítil, že sa nachádza pred niečím mimoriadne posvätným.

Rozbité veko ležalo presne pod trhlinou v strope, z ktorej stiekla tmavá látka a vsiakla do vnútra truhly. Na veku zostali viditeľné stopy tejto látky, čo bolo pre Rona jasným dôkazom, že ide o niečo nadprirodzené. V tom okamihu si uvedomil, že stojí pred kľúčovou časťou chrámového pokladu, ktorá môže priamo súvisieť so Šalamúnovým chrámom a s Božou prítomnosťou v staroveku.

Ako Ron skúmal kamennú truhlu a jej okolie, všetky kúsky skladačky začali do seba zapadať. Objavil spojenie medzi trhlinou v strope a dierou pre kríže, čím sa odhalil skrytý príbeh. Tmavá látka, ktorá vsiakla do truhly, nebola obyčajným prachom ani živicou – bola to zaschnutá krv. V tom okamihu Ron pochopil, že táto krv pretiekla z kríža ukrižovaného Krista, priamo na zľutovnicu schránky zmluvy.

Bol to okamih, ktorý zmenil jeho život. V úžase a bázni stratil vedomie – a keď sa prebral, vedel, že sa stal svedkom spojenia dvoch najväčších udalostí dejín: obetovania Božieho Syna a trónu Božieho zákona. Uvedomil si, že pochopenie dier pre kríže a trhlín v skale je nevyhnutné, aby bolo možné porozumieť celému významu objavu. Aj keď truhlu nemohol otvoriť, bol presvedčený, že ukrýva najsvätejšie predmety, ktoré spájajú nebo so zemou.

Bol to moment, ktorý mu navždy potvrdil, že dejiny kresťanstva nie sú len príbehmi viery, ale záznamom Božieho dotyku v kameni, krvi a svetle.

Po svojom objave v roku 1982 podnikol Ron Wyatt niekoľko ďalších výprav do jaskynnej komory, v ktorej sa nachádzala kamenná truhla. Jeho cieľom bolo získať fotografickú dokumentáciu a definitívne potvrdiť svoj nález. Použil kameru aj Polaroid, no všetky zábery boli zvláštne zamlžené, akoby neviditeľná sila bránila zachyteniu obrazu. Tento nevysvetliteľný jav v ňom ešte viac posilnil presvedčenie, že fotografovanie nebolo dovolené, pretože niečo sväté chránilo toto miesto pred profánnym záznamom.

Napriek tomu sa Ron nevzdal. Pokračoval v prieskume a pomocou špecializovaných nástrojov, vrátane ortopedickej vŕtačky, sa pokúsil otvoriť kamennú truhlu. Keď nástroj zlyhal, siahol po dláte a kladive a vytvoril malý otvor, cez ktorý mohol nazrieť dovnútra. Použil kolonoskop, medicínsky prístroj vybavený silným svetlom, a v jeho lúči zazrel plochý zlatý povrch. Bol to neklamný dôkaz, že schránka zmluvy sa skutočne nachádza vo vnútri truhly.

Hoci bol pohľad obmedzený, Ron vedel, že objavil kľúčový dôkaz, ktorý potvrdzuje pravosť biblického záznamu o chrámových pokladoch. V stredu 6. januára 1982 definitívne objavil jaskynnú komoru, v ktorej boli ukryté chrámové predmety viac než 2 600 rokov.

Komora mala rozmery približne 6,7 × 3,7 metra a jej tvar nebol dokonale pravidelný – jeden roh sa zužoval dovnútra. Priestor bol naplnený kameňmi až po strop, pod ktorými sa nachádzalo suché drevo a zvieracie kože, neporušené po stáročia. Pod touto vrstvou sa ukrývali chýbajúce predmety z prvého Šalamúnovho chrámu, medzi nimi aj stôl predkladných chlebov. Na zadnej strane komory stála kamenná truhla, v ktorej sa nachádzala schránka zmluvy, neporušená a kompletná; odstránené boli len nosné tyče.

Ron Wyatt sa stal prvým človekom po viac ako 2 500 rokoch, ktorý uzrel predmety Šalamúnovho chrámu. Najcennejším z nich bola schránka zmluvy, obsahujúca kamenné dosky s desiatimi Božími prikázaniami – Boží zákon vpísaný Božím prstom. Okrem nej sa v komore nachádzali aj ďalšie vzácne chrámové predmety, ktoré Ron zaznamenal.

Predmety v komore, ktoré bolo možné s istotou identifikovať:

• Schránka zmluvy v kamennej truhle
• Stôl predkladných chlebov
• Zlatý kadidlový oltár
• Zlatá kadidelnica
• Sedemramenný svietnik (menora) – bez sviečok, no s malými zlatými olejovými lampami v tvare misiek na koncoch ramien

Ďalšie predmety v komore:

• Veľký meč (dĺžka 1,57 m)
• Náramenník
• Mitra s granátovým jablkom zo slonoviny na vrchole
• Mosadzná šekelová váha
• Početné olejové lampy
• Mosadzný krúžok, pravdepodobne súčasť závesného mechanizmu

Každý z týchto predmetov je svedectvom reálnej existencie chrámu, Božej prítomnosti medzi Izraelom a dôkazom, že biblické udalosti nie sú legendou, ale živou a overiteľnou históriou.

Po svojom objave odovzdal Ron Wyatt granátové jablko zo slonoviny Izraelskému úradu pre starožitnosti (IAA). Rytina na tomto predmete bola datovaná do obdobia prvého chrámu. Krátko nato však bola kancelária IAA vykradnutá a medzi ukradnutými artefaktmi sa nachádzalo aj toto jablko. Ron Wyatt sa zároveň pustil do pátrania po pôvodnom tuneli, ktorým mala byť podľa tradície archa zmluvy prevezená z Jeruzalema do podzemnej komory – a tento tunel skutočne našiel.

Pod Jeruzalemom sa totiž nachádza starobylý podzemný lom známy ako Sedechiášova jaskyňa.

Túto jaskyňu v 19. storočí znovuobjavil Dr. Thomas Turner Barclay, americký lekár a misionár, ktorý v rokoch 1851 – 1857 pôsobil v Jeruzaleme. Preslávil sa aj objavom vstupu do chrámového priestoru, dnes známeho ako Barclayova brána.

Podľa historických záznamov sa objav jaskyne odohral v zime roku 1854. Dr. Barclay sa prechádzal so svojím psom popri severnej hradbe Starého mesta, keď pes náhle zmizol. Po chvíli začul jeho štekot vychádzajúci z hlbokej jamy ukrytej pod nánosmi kameňa. Keď jeho syn zostúpil dolu, objavil rozsiahlu podzemnú jaskyňu, ktorej vchod bol celé stáročia zasypaný. Tak bola znovuobjavená Sedechiášova jaskyňa, ktorú židovská tradícia spája s kráľom Sedechiášom.

V roku 1988 odkúpilo Izraelské múzeum v Jeruzaleme od anonymného starožitníka granátové jablko zo slonoviny za 550-tisíc amerických dolárov. Pri exponáte bol vystavený sprievodný text:

„Toto vystavené granátové jablko je senzačný objav s veľkým významom pre históriu a archeológiu starovekého Izraela. Je na ňom v starovekej hebrejčine vyryté: ‚Svätý dar kňazom v dome Jahveho.‘ Toto granátové jablko je jediným známym predmetom, ktorý sa zachoval z prvého chrámu postaveného kráľom Šalamúnom v Jeruzaleme.“

V roku 2005 však komisia IAA a Izraelského múzea označila nápis za možný falzifikát. Nasledovalo odborné vedecké pojednávanie v roku 2007 v Jeruzaleme za účasti vedcov z USA, Francúzska a Izraela. Ani najmodernejšie analýzy nepriniesli jednoznačný záver a otázka pravosti granátového jablka zostáva dodnes otvorená. Nie je isté, či ide o predmet, ktorý našiel Ron Wyatt, alebo o iný exemplár, ktorý už v roku 1979 videl francúzsky epigraf André Lemaire v jeruzalemskom obchode so starožitnosťami.

Mnohí bádatelia sa domnievajú, že kráľ Šalamún pri stavbe chrámu používal kameň zo Sedechiášovej jaskyne. Biblia uvádza, že kamene boli opracovávané v lome, aby na mieste stavby nebolo počuť hluk nástrojov:

„A knieža, ktoré je medzi nimi, na ramene ponesie potme a vyjde. Múr prerazia, aby ho cez neho vyviedli; tvár svoju zakryje, aby nevidel zem svojimi očami. A bolo pretrhnuté mesto, všetci bojovní muži utiekli tej noci cez bránu medzi dvoma múrmi pri kráľovskej záhrade; Chaldejci však ležali okolo mesta. Kráľ unikol cestou do púšte. Vojsko Chaldejcov ho prenasledovalo a dostihli ho na rovinách pri Jerichu, a všetko jeho vojsko sa od neho rozprchlo.“ Ezechiel 12:12; 2. Kráľovská 25:4–5

Veríme, že kamenné dosky sa stále nachádzajú vo vnútri schránky zmluvy, priamo pod zľutovnicou. Na zadnej strane schránky sa nachádzala malá priehradka, ktorá bola viditeľná až počas neskorších návštev jaskyne, keď bola kamenná truhla odstránená. Keď si to Ron Wyatt všimol, jeho srdce mu poskočilo radosťou. Schránka totiž stále obsahovala štyri zvitky – pravdepodobne pôvodnú „knihu zákona“, ktorú napísal Mojžiš, teda prvých päť kníh Biblie. Ron identifikoval Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronomium.

„Možno je tam aj Genesis. Neviem. Možno je zvinutá spolu s niektorou z týchto štyroch. Sú napísané na jemných kožených zvitkoch, ktoré sú v úžasne zachovalom stave, akoby boli vyrobené včera.“ Ron Wyatt

Tak ako sa sandále Izraelitov na púšti neopotreli, ani tieto zvitky nepodľahli času. Koža zostala neporušená, bez akýchkoľvek známok rozkladu, čo Ron považoval za ďalší dôkaz Božej ochrany.

V roku 1854, keď bol tento starý lom znovuobjavený, sa v ňom našla rytina cherubína datovaná do obdobia babylonskej invázie. Je možné, že práve ona stála pri zrode židovskej tradície zaznamenanej v knihe Makabejcov, kde sa uvádza, že muži poverení ukrytím chrámových predmetov označili cestu. Práve v blízkosti tejto rytiny Ron Wyatt v roku 1989 objavil tunel, ktorým bola podľa všetkého schránka zmluvy prenesená z Jeruzalema.

Neskôr použil skenovací radar, aby potvrdil, že ide o reálny prechod z lomu do komory, kde predtým objavil truhlu zmluvy a ďalšie predmety. Radar odhalil prázdny priestor v tvare tunela, približne 6,5 metra pod zemou, smerujúci k jaskyni, krížu a komore.

Kvôli budovám nad povrchom nebolo možné sledovať tunel po celej jeho dĺžke, no bolo zrejmé, že niekto ho zámerne zapečatil.  Ron prerazil časť kamenného uzáveru, no ďalej mu v ceste stála suť, nasypaná tak, aby pôsobila prirodzene. Vyčistenie tohto úseku by si vyžadovalo obrovské úsilie a mohlo by ohroziť stabilitu priestoru. Ron preto uvažoval, že jediným riešením bude vykopať šachtu zhora, priamo cez vápenec až do komory.

Bol to však mimoriadne riskantný krok, pretože hrozilo, že by sa šachta mohla zrútiť a zničiť vzácne nálezy.  Po mesiacoch námahy sa Ron prekopal asi tri metre do hĺbky, no koniec stále nevidel. Od objavu truhly zmluvy už uplynulo takmer desať rokov a frustrácia z neúspechov neustále narastala. Krátko pred ďalšou výpravou do Jeruzalema viedol Ron zhromaždenie v jednom zbore v Severnej Karolíne. Premietol video o svojich objavoch, ktoré vyvolalo množstvo otázok.

Jeden z prítomných sa ho spýtal, kedy sa chystá znova do Izraela. Ron odpovedal, že práce na šachte ešte neskončili a plánuje ďalšie návštevy jaskyne so schránkou zmluvy. Jeho pátranie však ešte zďaleka neskončilo.

Otázka schránky zmluvy, jej ukrytia po babylonskom vyhnanstve a zmiznutia z druhého chrámu úzko súvisí s kľúčovými udalosťami biblických dejín Izraela. Pre hlbší historický a duchovný kontext nadväzuje text Exodus – historická realita Biblie, ktorý rozoberá Božie vyslobodenie Izraelitov, putovanie púšťou a začiatok zmluvného vzťahu medzi Bohom a Izraelom. Mimoriadne dôležitým doplnením je štúdia Zvitky od Mŕtveho mora, ktorá potvrdzuje presnosť, zachovanie a kontinuitu biblického textu. Duchovný a historický význam chrámu v Jeruzaleme, jeho zániku a ukončenia chrámovej éry obetí rozvíja článok Zánik jeruzalemského chrámu, čím sa celý obraz Božieho plánu spásy uzatvára okolo tém archy zmluvy, Božieho zákona a zľutovnice.